Právne vety:

 

I.

Právo patrí bdelým. Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklostí) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu, alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť. Je absolútnou samozrejmosťou a je úplne legitímne očakávať od štátnych zamestnancov nielen  odborno-profesionálnu znalosť pozitívneho práva, ale aj tomu zodpovedajúci profesionálny prístup k vyššej miere opatrnosti.

 

Preto už samotná skutočnosť, že údaj o prepojenosti podnikov bolo možné jednoducho preveriť bežným, obvyklým spôsobom, a to nazretím do verejne prístupného Obchodného registra, vylučuje, aby táto skutočnosť sama osebe bola takej kvality, že by bola spôsobilá konajúci štátny orgán uviesť do omylu o tejto skutočnosti.

 

II.

Bez  jasného a zrozumiteľného zadefinovania podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku nie je možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľa o tento príspevok len z dôvodu, že iní pracovníci zodpovedných orgánov štátu po uplynutí desiatich rokov dospeli k záveru, že v Zmluve a k nej prislúchajúcich dokumentov nejasne definované pojmy, slovné spojenia, či podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku je potrebné vykladať inak, ako si ich vyložil žiadateľ, prípadne ich predchodcovia (zodpovední pracovníci dotknutých orgánov štátu) v čase uzavretia Zmluvy.

U Z N E S E N I E

sp. zn. 4Tost/9/2023

            Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu,
v trestnej veci obvineného  Ing. P L, pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné,
na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 20. februára 2024 o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
z 30. decembra 2023, sp. zn. 12T/6/2022, takto

           

r o z h o d o l :

 

            Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku  z a m i e t a  sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

 

O d ô v o d n e n i e

 

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej tiež „súd prvého stupňa“ alebo „Špecializovaný trestný súd“) podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvineného Ing. P L pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, spisovej značky VII/1 Gv 37/2020/1000 z 5. mája 2022 ako jednočinný súbeh zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 ods. 4 písm. a)
Trestného zákona v znení do 30. júna 2016 a zločinu subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v znení do 30. júna 2016, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že      

obvinený ako konateľ spoločnosti F F s.r.o., IČO: ..... (zaniknutá
dňa 29. septembra 2016) podal dňa 21. augusta 2009 žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. NFP ..... na realizáciu projektu s názvom „Tvorba pracovných miest a vzdelávanie F F“ vo výške 199.505,70 € na základe Výzvy
na predkladanie žiadostí o NFP vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci Operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“, ktorého predmetom bolo vytvorenie 21 novovytvorených pracovných miest a vzdelávanie prijatých zamestnancov s počtom 21 osôb vyškolených v projekte, a kde následne
dňa 21. apríla 2010 uzatvorilo MPSVaR, v zast. Sociálnou implementačnou agentúrou,
ako poskytovateľ so spoločnosťou F F, s.r.o., v zast. Ing. P L,
ako prijímateľom, Zmluvu o poskytnutí NFP č. ...... v znení neskorších dodatkov týkajúcu sa realizácie projektu s názvom „Tvorba pracovných miest a vzdelávanie F F“, kód ITMS: ..... predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP, kde na základe predmetnej zmluvy o NFP poskytovateľ poskytol prijímateľovi NFP vo výške 194.247,21 €, z tohto sumu 165.109,92 € zo zdrojov EÚ a sumu 29.137,92 €
z prostriedkov štátneho rozpočtu, pričom obvinený už v čase podania žiadosti o poskytnutie NFP vedel, že nové pracovné miesta nevytvorí, ale následne na tento účel pre potreby realizácie zmluvy deklaroval ako nové pracovné miesta už predtým existujúce pracovné miesta,
min. v prípade 16 zamestnancov (Ľ G, O M, rod. K, A F, rod. S, A S, S C-M, J Š, rod. D, R M, J V, E Š, E S,
E B, E C, V G, V H, M G, J H), ktorí boli do zamestnania v spoločnosti F F prijatí
ku dňu 1. mája 2010, potom ako s nimi obvinený, ako konateľ spoločnosti H G s.r.o., IČO: ..... (zaniknutá dňa 27. novembra 2014) ku dňu 30. apríla 2010 rozviazal pracovný pomer ako zamestnancami spoločnosti H G s.r.o. a následne obvinený v žiadostiach o platbu:

 

-      č. 27110230313101 zo dňa 14. mája 2010 požiadal SIA o zálohovú platbu vo výške
63.629,02 €, ktorá bola zo strany SIA v plnej výške uhradená dňa 08.06.2010

-      č. 27110230313107 zo dňa 3. decembra 2010 požiadal SIA o zálohovú platbu výške 33.000,- €, ktorá bola zo strany SIA v plnej výške uhradená dňa 13. decembra 2010

-      č. 27110230313203 zo dňa 8. septembra 2010 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby vo výške 17.300,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 19. novembra 2010 v plnej výške; 

-      č. 27110230313204 zo dňa 25. októbra 2010 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby
vo výške 19.508,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 30. novembra 2010
vo výške 19.184,40 €  

-      č. 27110230313206 zo dňa 11. januára 2011 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej
platby vo výške 24.236,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 29. marca 2011
vo výške 23.882,60 €  

-      č. 27110230313208 zo dňa 20. decembra 2010 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby vo výške 3.618,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 29. marca 2011 v plnej výške  

-      č. 27110230313211 zo dňa 02. februára 2011 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby vo výške 3.788,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 19. apríla 2011 v plnej výške   

-      č. 27110230313212 zo dňa 16. marca 2011 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby
vo výške 15.052,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 19. apríla 2011
vo výške 15.051,79 €  

-      č. 27110230313213 zo dňa 19. apríla 2011 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby
vo výške 5.310,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 17. júna 2011 v plnej výške

-      č. 27110230313215 zo dňa 20. mája 2011 požiadal SIA o zúčtovanie zálohovej platby
vo výške 720,- €, ktorá bola zo strany SIA uznaná dňa 05. augusta 2011 v plnej výške

-      č. 27110230313502 zo dňa 5. augusta 2010 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 500,- €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 22. septembra 2010 v plnej výške

-      č. 27110230313505 zo dňa 15. novembra 2010 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 13.512,- €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 5. apríla 2011
vo výške 12.864,00 €

-      č. 27110230313509 zo dňa 21. decembra 2010 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 28.216,52 €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 5. apríla 2011 vo výške
27.526,46 €

-      č. 27110230313510 zo dňa 2. februára 2011 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 13.243,97 €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 28. apríla 2011 v plnej výške

-      č. 27110230313514 zo dňa 9. mája 2011 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 13.501,06 €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 27. júna 2011
vo výške 13.484,80 € 

-      č. 27110230313516 zo dňa 12. júla 2011 požiadal SIA o zúčtovanie priebežnej platby
vo výške 33.057,73 €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 26. augusta 2011
vo výške 32.898,31 € 

-      č. 27110230313617 zo dňa 22. septembra 2011 požiadal SIA o zúčtovanie záverečnej platby
vo výške 15.568,59 €, ktorá bola zo strany SIA uhradená dňa 24. októbra 2011
vo výške 15.098,99 €,   

predložil poskytovateľovi nepravdivé údaje vo forme deklarovaných výdavkov
na mzdy a vzdelávanie (školenia) pre zamestnancov spoločnosti F F s.r.o.
na novovytvorených pracovných miestach, kde týmto konaním pod zámienkou splnenia stanovených podmienok vylákal vyplatenie NFP, ktorý použil na iný ako určený účel,
čím porušil pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. a umožnil tak spôsobenie sprenevery týchto finančných prostriedkov v celkovej výške 194.247,21 €, čo predstavuje NFP zo zdrojov EÚ vo výške 165.109,92 €
a z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 29.137,92 €,

 

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

 

Súd prvého stupňa zároveň podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku, per analogiam, odkázal poškodeného - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.     

 

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej tiež „prokurátor“ alebo sťažovateľ“),
v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

 

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti prokurátor, po zrekapitulovaní napadnutého rozhodnutia, podanej obžaloby a obsahu ustanovení § 261, § 225 ods. 1 ods. 5
Trestného zákona namietal, že obvinený v Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu s názvom „Tvorba pracovných miest a vzdelávanie
F f“ (ďalej tiež len „Projekt“) vo výške 199.505,70 Eur z 21. augusta 2009 (ďalej tiež len „Žiadosť“) uviedol, podľa názoru prokurátora, dva nesprávne údaje, a to fiktívne údaje
o vytvorení pracovných miest a zatajenie informácie o prepojenosti podnikov, čím dosiahol uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej tiež len „Zmluva“)  s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou (ďalej len „SIA“), na základe ktorej mu bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 194.247,21 Eur, a to 165.109,92 Eur zo zdrojov Európskej únie
a 29.137,92 Eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky s tým, že predmetom spomínanej Zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom podľa bodu 3.3 tejto Zmluvy sa prijímateľ (obvinený) zaviazal použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu za splnenia podmienok stanovených
v zmluve, v zmysle bodu 6.5 tejto zmluvy obvinený jej podpísaním vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť projektu
na poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle podmienok, ktoré viedli
k schváleniu žiadosti a podpísaním zmluvy sa obvinený zároveň zaviazal dodržiavať Všeobecné zmluvné podmienky a riadiť sa Príručkou pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a ďalšími dokumentmi. V tejto súvislosti prokurátor namietal, že cieľom Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bolo podporiť vznik, udržanie a rozvoj samozamestnávania samostatne zárobkovo činných osôb, rast a udržanie zamestnanosti u mikropodnikov, v malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu, posilnenie úlohy zamestnávateľov - mikro, malých a stredných podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, podpora ďalšieho rozvoja a zvýšenie, respektíve udržanie zamestnanosti s tým, že bod 2.4 Príručky pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku k predmetnej Výzve definoval oprávnené aktivity projektu, ktorými boli tvorba nových pracovných miest a ich udržanie a vyškolenie zamestnancov. Na tomto podklade potom prokurátor nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že účel poskytnutého nenávratného finančného prostriedku bol naplnený jeho použitím na udržanie tých istých pracovných miest na trhu práce, pretože dotknutí 16 zamestnanci by po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti H G s.r.o. zostali nezamestnaní dôvodiac, že účelom projektu,
a teda aj vynaloženia finančných prostriedkov fondov Európskej únie a Slovenskej republiky nebolo udržanie pracovných miest na trhu práce, ale vytvorenie a udržanie nových pracovných miest (teda nie udržanie akýchkoľvek pracovných miest, ale len tých novovzniknutých).
V tejto súvislosti prokurátor vyčítal súdu prvého stupňa, že bez akéhokoľvek vykonaného dokazovania uveril obhajobnú tvrdenie obvineného, že faktickým presunom zamestnancov zanikajúcej firmy H G s.r.o. zachránil predmetné pracovné miesto na trhu práce, keďže toto tvrdenie obvineného je, podľa názoru sťažovateľa, v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko dotknutá spoločnosť vznikla 18. februára 2023 s tým, že obvinený
bol od jej založenia jej spoločníkom a konateľom, 14. februára 2008 rozšírila predmet svojich činností aj o ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností a zmenila
obchodný názov na H G s.r.o., do spoločnosti F f, s.r.o. (s týmto názvom
od 25. septembra 2008) vstúpil obvinený ako spoločník 7. februára 2008, pričom táto spoločnosť k 25. septembru 2008 rozšírila svoj predmet činnosti o ubytovacie služby
v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach
a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4, o výrobu výrobkov studenej kuchyne, čo podľa názoru prokurátora znamená, že obvinený tesne pred začatím prevádzkovania spomínaného hotelu vstúpil do obchodnej spoločnosti majúcej živnostenské oprávnenie
na prevádzku ubytovacích služieb, v ktorej následne vytvoril nové pracovné miesta, napriek jeho tvrdeniu o úpadku spoločnosti H G s.r.o., ako príčine presunu pracovných miest, dotknutá spoločnosť zanikla až 27. novembra 2014, pričom z výpovede väčšiny svedkov vyplynulo, že hotel bol prevádzkovaný obvineným súvislo bez prerušenia prevádzky,
pričom väčšina zamestnancov vlastne ani nevedela, kedy a prečo im boli dané na podpis nové pracovné zmluvy. Aj keď prokurátor pripustil, že v projekte sa opakovane uvádza, že obvinený preberie v roku 2010 prevádzku hotela G, avšak v popise cieľov projektu opakovane uviedol tvorbu a udržanie pracovných miest v trvalom pracovnom pomere, čo znamená,
že vytvorenie 21 pracovných miest nie je možné zrealizovať presunom zamestnancov, zároveň prokurátor zdôraznil, že v rámci zdôvodnenia vhodnosti realizácie projektu obvinený uviedol zníženie miery nezamestnanosti v regióne tvorbou 21 pracovných pozícií. Prokurátor taktiež pripustil, že v čase implementácie projektu ešte nejestvoval jednoznačný výklad
pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov na podporu zamestnanosti, napriek tomu za takejto situácie, podľa názoru sťažovateľa, nemožno hovoriť o náraste počtu zamestnancov na trhu práce s tým, že prijatie metodického usmernenia definujúceho vytvorenie pracovného miesta bolo len písomným potvrdením správneho právneho výkladu tohto slovného spojenia. V tejto súvislosti prokurátor poukázal ešte na prílohu číslo 15 (Modelové vyhlásenie na kvalifikovanie sa ako MSP), v rámci ktorej mal žiadateľ o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vyznačiť, či sa v jeho prípade jedná o samostatný, partnerský alebo prepojený podnik,
pričom obvinený deklaroval, že je samostatným podnikom, čím úmyselne zatajil, že v jeho prípade ide o prepojený podnik (spoločnosť F f s.r.o. vo vzťahu k spoločnosti H G s.r.o. z dôvodu, že obvinený ako fyzická osoba bola jediným spoločníkom a konateľom týchto oboch podnikov), hoci sa táto informácia mala podstatný vplyv na posúdenie žiadosti
a účelu poskytnutia nenávratného finančného príspevku. Prokurátor nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tomto smere, že táto informácia bola verejne dostupnou, a preto obvinený nič nezatajil, keďže podľa názoru prokurátora, skutočnosťou, že ide o informáciu verejne dostupnou, nemožno ospravedlniť porušenie zmluvy alebo iného protiprávneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa § 74 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.    

 

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.

 

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 6. mája 2022
pod sp. zn. VII/1 Gv 37/2020/1000 na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu
na obvineného Ing. P L pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení do 30. júna 2016 (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený.

 

Ako to už bolo konštatované, súd prvého stupňa uznesením z 30. decembra 2022
toto trestné stíhanie obvineného zastavil dospejúc k záveru, že skutok uvedený v obžalobe
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vo vzťahu k prokurátorom namietanému zatajeniu informácií o personálnom prepojení dvoch obchodných spoločností F f, s.r.o. a H G s.r.o. z dôvodu, že obe tieto spoločnosti mali v rozhodnom období rovnakého spoločníka a konateľa, súd prvého stupňa uviedol, že v čase podania žiadosti, ale ani v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podmienka v podobe zákazu zamestnania osôb, ktoré predtým pracovali v inom prepojenom podniku, nebola nikde definovaná, zamestnaniu takýchto osôb nič nebránilo, navyše
pre poskytovateľa nenávratného finančného príspevku v podobe štátneho subjektu bola táto informácia, vrátane informácie o predošlom zamestnaní týchto osôb ľahko overiteľnou, pričom žiadateľ (obvinený) nevykonal žiadne kroky, ktorými by údaje o predchádzajúcom zamestnaní týchto osôb chcel zakryť, utajiť, či inak kamuflovať. K námietkam prokurátora, že nenávratný finančný príspevok bol použitý na iný, než určený účel, Špecializovaný trestný súd uviedol,
že účel nenávratného finančného príspevku nebol v uzavretej zmluve detailne špecifikovaný (definovaný), v bode 2.2 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola použitá formulácia, že účelom tejto zmluvy je spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa
s tým, že obvinený v podanej Žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ale ani v Projekte nijako netajil zámer prevziať prevádzku hotela G, výslovne to do žiadosti aj uviedol
a rovnako tak priamo v Projekte uviedol, že bez jeho realizácie sa nepodarí udržať stabilné pracovné miesta pre 21 zamestnancov, teda spôsob vytvorenia pracovných miest bol poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku známy ešte pred podpisom Zmluvy,
túto skutočnosť dokonca výslovne bral do úvahy a analyzoval ju pri hodnotení podanej žiadosti,
pričom kompetentní pracovníci poskytovateľa nenávratného finančného príspevku odporučili žiadosť o jeho poskytnutie schváliť s tým, že aj zachovanie doterajšieho stavu zamestnanosti samé osebe nie je nehospodárnym vynaložením finančných prostriedkov, navyše poskytovateľ nenávratného finančného príspevku (prostredníctvom SIA) priznal, že v čase implementácie tohto projektu ešte nejestvoval jednoznačný výklad posudzovania oprávnenosti výdavkov, podstatným bolo len ukazovateľ - čistý nárast počtu zamestnancov, pritom aj táto podmienka vyplývala až z interného metodického výkladu, ktorý bol prijatý po podpise Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s tým, že v čase poskytovania príspevku nebolo v platnosti žiadne usmernenie v tomto smere. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zdôraznil, že vzorové formulácie zmluvných ustanovení pripravil poskytovateľ nenávratného finančného príspevku, jednotliví žiadatelia nemali žiadnu možnosť na tvorbe zmlúv žiadnym spôsobom participovať s tým, že v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúcich rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu tej strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, a preto autor takto zadefinovaných zmluvných podmienok nemôže dodatočne prenášať zodpovednosť za nenaplnenie ním sledovaného zámeru na subjekt, ktorý sa proti obsahu zmluvy ničím neprevinil,
navyše samotný poskytovateľ nenávratného finančného príspevku žiadnu zodpovednosť
voči žiadateľovi nevyvodzoval. Špecializovaný trestný súd uzavrel, že orgány činné v trestnom konaní v prejednávanej veci nepredložili dôkazy, ktoré by umožňovali vyvodiť
voči obvinenému trestnoprávnu zodpovednosť za jeho konanie opísané v obžalobe a reálne
ani nemožno očakávať existenciu (objavenie) takých dôkazov.      

 

Tento názor súdu prvého stupňa, ako aj jeho argumentáciu, považuje
najvyšší súd za správnu.

 

Je nutné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že Výzva na predkladanie žiadostí,
Žiadosť i samotná Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale taktiež Príručka pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, vypracované a zverejňované poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (teda v konečnom dôsledku orgánom štátu alebo jeho zástupcom), a to bez možnosti, aby žiadateľ (obvinený), akýmkoľvek spôsobom zasiahol do textu týchto dokumentov, či už samostatne alebo vo svojom komplexe, predstavujú súhrn nejasných, nejednoznačných (vyžadujúcich si ďalší výklad, definíciu, pripúšťajúcich ich rôzny výklad) pojmov, či slovných spojení.

 

O nejednoznačnosti podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku svedčí aj samotná argumentácia obsiahnutá v sťažnosti prokurátora, ktorý dôvodil, že cieľom Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok bolo podporiť vznik,
udržanie a rozvoj samozamestnávania - samostatne zárobkovo činných osôb, rast a udržanie zamestnanosti u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu, posilnenie úlohy zamestnávateľov - mikro, malých a stredných podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, podpora ďalšieho rozvoja a zvýšenie, respektíve udržanie zamestnanosti, pričom podľa bodu 2.4 Príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok (ďalej tiež „Príručka“) k predmetnej Výzve oprávnenými aktivitami vzhľadom na ciele a charakter Výzvy boli 1. tvorba nových pracovných miest a udržanie nových pracovných miest a 2. vyškolenie zamestnancov s tým, že podľa Všeobecných zmluvných podmienok bol žiadateľ o poskytnutie nenávratného finančného príspevku povinný riadiť sa Zmluvou, ale aj dokumentmi,
na ktoré Zmluva odkazuje vrátane Príručky a Výzvy. Žiadateľ bol teda povinný riadiť sa tak obsahom Príručky, ako aj obsahom Výzvy, pričom Výzva jednoznačne medzi svoje ciele zaraďovala aj podporu udržania zamestnanosti nielen vytváranie nových pracovných miest.
Zo spomínaných Všeobecných zmluvných podmienok nijakým spôsobom neplynie
a prokurátor to ani netvrdí, že by v prípade konfliktu obsahu Príručky a Výzvy mala Príručka prednosť pred Výzvou a v takomto prípade sa má žiadateľ riadiť nie oboma týmito dokumentmi (ako mu to prikazujú Všeobecné zmluvné podmienky), ale už len Príručkou.        

 

Vzhľadom na to, že poskytnutie nenávratného finančného príspevku podliehalo schvaľovaciemu procesu orgánu štátu alebo jeho zástupcu (ďalej len „orgán štátu“),
bolo nepochybne jeho úlohou definovať podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku jasne, zrozumiteľne, bez možnosti ich rôzneho výkladu, pretože len za takej situácie, je možné jednoznačne, spoľahlivo, bez akýchkoľvek rozumných a dôvodných pochybností definovať ich porušenie, a to aj v trestnoprávnej rovine. V žiadnom prípade sa tieto orgány nemohli dovolávať výkladu pojmov obsiahnutého v metodickom pokyne, teda v určitom internom akte, ktorý slúžil pre správny postup orgánov štátu pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku, a ktorý primárne nie je určený žiadateľovi, ale práve orgánom štátu,
aby podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku vo Výzve, Žiadosti, Príručke alebo Zmluve jasne, zrozumiteľne, nepochybným spôsobom definovali a už vôbec na ťarchu žiadateľa nie je možné použiť metodický pokyn a v ňom obsiahnutý výklad podmienok
alebo pojmov, ktorý vznikol po uzavretí Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, teda po tom, čo podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku už boli primárne orgánom štátu a žiadateľom v podpísanej Zmluve zadefinované. A pokiaľ orgán štátu poskytnutie nenávratného finančného príspevku schválil na podklade Žiadosti a Projektu predloženého žiadateľom, dal tým nepochybne najavo, že Žiadosť a Projekt zodpovedajú ním (orgánom štátu) zadefinovaným podmienkam, spĺňajú ich. V takomto prípade môže trestnú zodpovednosť žiadateľa založiť už len skutočnosť, že žiadateľ bude následne projekt realizovať v rozpore s jeho obsahom, prípadne zatají určitú dôležitú skutočnosť, na podklade ktorej by orgán štátu dospel k záveru, že projekt podmienky stanovené Výzvou, Žiadosťou, prípadne Zmluvou alebo Príručkou nespĺňajú.

 

Aj v takomto prípade však platí, že „právo patrí bdelým“.

 

Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej
od páchateľa). Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy
alebo zvyklostí) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými
a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy,
bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu, alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť. Je absolútnou samozrejmosťou a je úplne legitímne očakávať od štátnych zamestnancov nielen
odborno-profesionálnu znalosť pozitívneho práva, ale aj tomu zodpovedajúci profesionálny prístup k vyššej miere opatrnosti (primerane rozsudok najvyššieho súdu zo 4. februára 2014,
sp. zn. 2 TdoV/21/2013).

 

Preto už samotná skutočnosť, že údaj o prepojenosti podnikov bolo možné jednoducho preveriť bežným, obvyklým spôsobom, a to nazretím do verejne prístupného Obchodného registra, vylučuje, aby táto skutočnosť sama osebe bola takej kvality, že by bola spôsobilá konajúci štátny orgán uviesť do omylu o tejto skutočnosti.

 

Navyše Príručka pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok a už vôbec nie povinná Príloha číslo 15 - Modelové vyhlásenie na kvalifikovanie sa ako MSP (ale ani Všeobecné zmluvné podmienky), pojmy samostatný podnik, partnerský podnik, prepojený podnik
(aj keď obsahuje množstvo iných definícií) nedefinuje a aj keď vychádzajúc z obsahu odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii malých a stredných podnikov, je možné konštatovať, že tá istá osoba konateľa a spoločníka dvoch obchodných spoločností
je dôvodom pre konštatovanie prepojenosti týchto podnikov, nie je možné rozumne očakávať, že žiadateľ o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, nedisponujúci právnickým vzdelaním, si túto definíciu vyhľadá a súčasne z tejto definície [„partnerské podniky“
sú podniky, ktoré nie sú zatriedené ako prepojené podniky, medzi ktorými je taký vzťah,
že vyššie postavený podnik vlastní buď samostatne alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv iného nižšie postaveného podniku, „prepojené podniky“ sú podniky, ktoré majú nasledovné vzájomné vzťahy, a to (i) podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku, (ii) podnik
má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku, (iii) podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách alebo (iv) podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s jedným akcionárom v tomto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku] vyvodí priliehavý záver o prepojenosti jeho dvoch firiem (vyššie spomínaná definícia výslovne osobu toho istého konateľa a spoločníka v rôznych spoločnostiach ako dôvod ich prepojenosti neuvádza).
Pokiaľ si za takejto situácie žiadateľ bez právnického vzdelania a bez poskytnutia definície tejto okolnosti zo strany orgánu štátu schvaľujúceho poskytnutie nenávratného finančného príspevku v dokumentoch, ktorými sa má riadiť, tieto pojmy vyloží nesprávne [dospeje k záveru, že sa ho netýkajú, keďže ich definícia výslovne o jeho situácii nepojednáva (pritom dokumenty,
ktorými sa má žiadateľ riadiť, mu neukladajú povinnosť s orgánmi štátu obsah pojmov nedefinovaných v spomínaných dokumentoch konzultovať, naopak bolo povinnosťou orgánu štátu jednotlivé pojmy zadefinovať jasným a zrozumiteľným spôsobom, bez možnosti rôzneho výkladu)], nemožno dospieť k záveru o existencii úmyslu, ale ani nedbanlivosti na jeho strane predložiť nesprávny a už vôbec nie falšovaný doklad (odporúčania Komisie nie sú priamo záväzné, a preto nemožno vychádzať z nevyvrátiteľnej právnej domnienky spočívajúcej v tom, že neznalosť zákona neospravedlňuje, zakotvenej v § 15 zákona číslo 400/2015 Z. z.
o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

 

            Pokiaľ prokurátor videl naplnenie objektívnej stránky zločinu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona (účinného do 30. júna 2016) v tom, že žiadateľ (obvinený) predložil nesprávny doklad v podobe už vyššie spomínanej Prílohy
číslo 15, v rámci ktorej deklaroval, že v jeho prípade ide o samostatný podnik, okrem vyššie uvedeného, je potrebné uviesť, že nie každý nesprávny doklad nezodpovedajúci skutočnosti
má za následok naplnenie objektívnej stránky trestného činu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona, ale len taký, ktorý mal zásadný význam pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku (bez ktorého by príspevok poskytnutý nebol). Z Výzvy, ale aj Príručky však plynie, že nenávratný finančný príspevok
bol určený na podporu tvorby a udržania pracovných miest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov, pričom z odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii malých a stredných podnikov plynie, že kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur s tým,
že povinná Príloha číslo 15 pod názvom Modelové vyhlásenie na kvalifikovanie sa ako MSP má zjavne, ako vyplýva z jeho názvu (na kvalifikovanie sa ako mikro, malý alebo stredný podnik), význam len ten, že nenávratný finančný príspevok bol určený na podporu podnikania výlučne (popri samostatne zárobkovo činných osôb) mikro, malých alebo stredných podnikov, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb, a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur, prípadne 43 miliónov eur z dôvodu, že počty zamestnancov a obraty sa pri partnerských
alebo prepojených podnikoch zrátavajú. To znamená, že zatajenie údaju o charaktere podniku ako partnerského alebo prepojeného by mal význam len vtedy, ak by spoločnosť F f, s.r.o. žiadajúca o poskytnutie nenávratného finančného príspevku mala z hľadiska charakteru MSP hraničný počet zamestnancov alebo hraničnú výšku obratu, ktoré by ju, pokiaľ by tento podnik bol hodnotený samostatne, zaraďovali do kategórie MSP, avšak po pripočítaní zamestnancov, prípadne obratu spoločnosti H G, s.r.o. by už tieto podniky spoločne hranicu MSP, či už v počte zamestnancov alebo výške obratu prekročili a v takomto prípade by spoločnosť F f, s.r.o. podmienky pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku nespĺňala, pretože by nebola MSP. Obe spoločnosti však v rozhodných obdobiach
pre posudzovanie ich charakteru ako MSP mali zamestnancov v počte rádovo v desiatkach
a obrat rádovo v státisícoch eur, teda v žiadnom prípade ani po zrátaní ich počtov zamestnancov, ani zďaleka nepresiahli 250 a obrat (ani po zrátaní) 43 miliónov eur.

 

            Z uvedeného teda plynie, že aj keby obvinený naozaj úmyselne vedome zatajil informáciu o tom, že v jeho prípade ide o prepojený podnik, nie podnik samostatný, tento nesprávny údaj, respektíve doklad o ňom, nemal žiaden vplyv na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pretože charakter MSP s ohľadom na počet zamestnancov a obrat nevyhnutne potrebný pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku „s veľkým náskokom“ (nie hranične) spĺňal (a to aj po zarátaní údajov týkajúcich sa H G, s.r.o.).  

 

Tvrdenie svedka Mgr. K H (externého zamestnanca SIA) pri jeho výsluchu 20. novembra 2019, že informácia spočívajúca v tom, že žiadateľ je prepojeným podnikom, mohla spôsobiť, že jeho žiadosť mohla byť posudzovaná inak, teda mohla byť neschválená, čoho dôsledkom by bolo aj neschválenie projektu, pretože za predpokladu existencie prepojenia podnikov u žiadateľa by bolo značné riziko, že reálne by nedošlo
k vytvoreniu pracovného miesta, ale došlo by k presunu pracovníka z podniku žiadateľa do jeho prepojeného podniku, je potrebné uviesť, že toto jeho vyjadrenie nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní, naopak je v jeho priamom rozpore.

 

Z názvu samotnej Prílohy číslo 15 (Modelové vyhlásenie na kvalifikovanie
sa ako MSP), ako to už bolo vyššie uvedené, plynie účel jeho použitia, a to rozlíšenie, či žiadateľ je alebo nie je MSP, pretože, ako to plynie z Výzvy, ale aj Príručky, nenávratný finančný príspevok bol určený na podporu práve mikro, malých alebo stredných podnikov. Zo žiadneho dokumentu, ktorým sa mal žiadateľ riadiť [a netvrdí to (že by to plynulo) ani prokurátor,
ale ani samotný svedok] neplynie, že by dotknutá príloha slúžila na nejaký iný účel.

 

Tvrdenie svedka, že znalosť o prepojenosti podniku by mohla viesť k neschváleniu žiadosti a v dôsledku toho aj projektu, pretože by mohla vyvolať obavu, že žiadateľ nevytvorí nové miesto, ale presunie zamestnancov medzi prepojenými podnikmi s tým, že pokiaľ žiadateľ neuviedol informáciu o prepojenosti podnikov, sprostredkovateľský orgán nemal dôvod
na kontrolu zameranú na túto skutočnosť, je taktiež v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním a z neho plynúcou skutočnosťou, že orgány štátu a osoby konajúce v jeho mene z obsahu Projektu vedeli, že žiadateľ má v úmysle zamestnať osoby, ktoré predtým pracovali
v spoločnosti H G, s.r.o., a pokiaľ by naozaj existencia prepojenosti podnikov mala byť dôvodom (kritériom) pre neposkytnutie nenávratného finančného príspevku, v rámci legitímne očakávaného profesionálneho prístupu osôb posudzujúcich splnenie podmienok
pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku, bola na mieste vyššia miera opatrnosti
a preverenie, či nejde o prepojené podniky. Navyše argumentácia, že zásadným problémom
pri prepojenosti podnikov je obava z presunu zamestnancov a tým pádom nevytvorenie z tohto pohľadu nových pracovných miest, stráca zmysluplnosť vo svetle skutočnosti, že Zmluva, Výzva, ale ani Príručka, či ďalšie dokumenty, ktorými sa mal žiadateľ riadiť, nijakým spôsobom nevylučujú (nezakazujú) zamestnať na novovytvorených miestach osoby,
ktoré predtým pracovali (boli zamestnané) v iných (neprepojených) podnikoch,
pritom z hľadiska úrovne nezamestnanosti je nepodstatné, či žiadateľ zamestnal na vytvorených pracovných miestach zamestnancov z prepojeného podniku alebo z iného nie prepojeného podniku.

 

Napokon zo Žiadosti, ale aj Zmluvy vyplýva, že obvinený sa zaviazal vytvoriť a udržať pracovné miesta v trvalom pracovnom pomere v počte 21. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ F f, s.r.o. nemal k 1. máju 2010 žiadnych zamestnancov (v štruktúre uvedenej
v Projekte) a k tomuto dátumu (1. máju 2010) zamestnal 21 zamestnancov, nepochybne vytvoril nové pracovné miesta (do uvedeného dátumu v dotknutej spoločnosti neexistovali, na týchto miestach zamestnanci pred týmto dátumom zamestnaní neboli, nepracovali), pritom Výzva, Príručka, Zmluva nevylučovali zamestnať na týchto miestach osoby, ktoré pred týmto dátumom pracovali u iného zamestnávateľa (nepochybne iným zamestnávateľom, a to už aj len s ohľadom na iný názov a iné IČO je aj H G s.r.o.). Podľa textu Výzvy, ako aj Príručky,
boli oprávnenými cieľovými skupinami, teda zamestnancami, ktorí budú prijatí
na novovytvorené pracovné miesta predovšetkým osoby z radov uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, znevýhodnené osoby na trhu práce, najmä absolventi vysokých
a stredných škôl, osoby vo veku nad 50 rokov, zdravotne postihnuté osoby, osoby
s rodičovskými povinnosťami. Z výrazu predovšetkým je zrejmé, že ide o výpočet príkladmo a na týchto miestach môžu byť zamestnané aj iné osoby. Ich výpočet použijúc výraz predovšetkým mal „len“ ten význam, že ak by si konkurovali dve žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom štát by mohol uspokojiť iba jedného žiadateľa
(s ohľadom na objem voľných finančných prostriedkov), v takomto prípade by nepochybne prednosť dostala žiadosť, v ktorej sa žiadateľ zaviazal zamestnať práve tieto osoby a žiadosť, ktorá by tento záväzok neobsahovala, by nebola schválená. V žiadnom prípade však nie je možné dospieť k záveru, s ohľadom na použitie výrazu predovšetkým, že by zamestnanie iných osôb, mimo týchto vyššie vymenovaných skupín, predstavovalo porušenie Zmluvy,
či podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku a už vôbec nie naplnenie trestnoprávnej zodpovednosti.

 

Pokiaľ ešte prokurátor namietal, že v rámci stručného popisu Projektu žiadateľ (obvinený) uviedol, v rámci bodu d) Zdôvodnenie vhodnosti realizácie Projektu, že Projekt
je cielený aj na zníženie miery nezamestnanosti v regióne (tvorbou 21 pracovných pozícií), pričom nepravdivým je jeho tvrdenie, že faktickým presunom zamestnancov zo spoločnosti H G s.r.o. zachránil pracovné miesta, ktoré by z dôvodu úpadku tejto spoločnosti zanikli, keďže dotknutá spoločnosť zanikla až 27. novembra 2014, k tomu je potrebné uviesť, že skončením pracovného pomeru u šestnástich zamestnancoch H G, s.r.o.
k 30. aprílu 2010 došlo v dotknutom regióne k zvýšeniu nezamestnanosti o 16 osôb bez práce, prijatím 21 osôb do pracovného pomeru spoločnosťou F f, s.r.o. k 1. máju 2010 došlo k zníženiu nezamestnanosti o 21 osôb, pritom orgánom zastupujúcim štát rozhodujúcim o tom, komu poskytnúť nenávratný finančný príspevok, bolo z Projektu zrejmé, že žiadateľ
má v úmysle prevziať prevádzku hotela G, čo zopakoval na viacerých miestach Projektu, napriek tomu bol tento Projekt za takejto situácie zodpovednými predstaviteľmi štátu, ako zodpovedajúci podmienkam novovytvorenia 21 pracovných miest, schválený. Podmienka vytvorenia 21 novovytvorených pracovných miest bola preto splnená, pričom skutočnosť,
že spoločnosť H G, s.r.o. zanikla až 27. novembra 2014, nijakým spôsobom nevyvracia tvrdenie, že v roku 2009 bola v úpadku a nebola schopná ďalej zamestnávať 16 ľudí,
s ktorými k 30. aprílu 2010 rozviazala pracovný pomer, keďže je úplne bežné, že aj spoločnosti, ktoré už nemajú žiaden majetok, sú v predlžení, nevykonávajú žiadnu činnosť, sú z rôznych dôvodov naďalej evidované v Obchodom registri bez toho, aby zanikli, pritom z Registra účtovných závierok (verejne prístupného na internete) plynie, že dotknutá spoločnosť vložila do tohto Registra súvahu a výkaz ziskov a strát naposledy za rok 2009, pritom z výkazu ziskov a strát je zrejmé, že v roku 2009 hospodárila so stratou vo výške -28.404,- eur, pričom za ďalšie roky už súvahu a výkaz ziskov a strát do spomínaného registra nevložila.

 

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nič (Výzva, Príručka, Zmluva) nebránili obvinenému, aby postupoval v zmysle zodpovednými orgánmi štátu schváleného Projektu a nič nebránilo štátu, respektíve jeho zodpovedným orgánom, aby jasne, zrozumiteľne bez možnosti rôzneho výkladu, zadefinovali podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, ak skutočne aj v čase jeho poskytovania v prejednávanej veci pod vytvorením pracovných miest rozumeli situáciu, že na tieto miesta majú byť prijatí len evidovaní nezamestnaní, respektíve uchádzači o zamestnanie. Nič totiž nebránilo zodpovedným osobám štátu, ktorí tvorili Výzvy, Príručky, Zmluvy, do obsahu ktorých žiadatelia nemali možnosť zasiahnuť, aby najneskôr do Zmluvy vložili základnú podmienku, že na novovytvorené pracovné miesta smú byť prijatí len uchádzači o zamestnanie vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, doplnenú o ďalšie vedľajšie podmienky, ako napríklad o dobu vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie
(bez tejto doplňujúcej podmienky by totiž nič nebránilo žiadateľovi, aby na novovytvorené miesta prijal svojich zamestnancov, ktorých predtým aj dlhodobo zamestnával s tým,
že napríklad jeden mesiac pred momentom vytvorenia pracovných miest by s nimi rozviazal pracovný pomer, počas ktorého by boli vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a po jeho uplynutí by s nimi pracovný pomer opätovne uzatvoril a podmienku evidovaných uchádzačov o zamestnanie by spĺňali), ale aj o ďalšie vedľajšie podmienky napríklad, že určité percento musia tvoriť dlhodobo evidovaní nezamestnaní samozrejme, so zadefinovaním, čo sa
pod dlhodobo evidovaným nezamestnaným rozumie, napríklad doba evidencie počas obdobia minimálne jedného roka, alebo matky samoživiteľky s deťmi do desiateho roku veku, absolventi vysokých škôl, stredných škôl, osoby nad 50 rokov a podobne. Samozrejme zadefinovanie takýchto podmienok by nesmelo byť doprevádzané výrazom „predovšetkým“, ale pojmami „iba“, „len“, „výlučne“ a podobne (napríklad: na 21 vytvorených pracovných miestach žiadateľ zamestná výlučne uchádzačov o zamestnanie vedených nepretržite
v evidencii uchádzačov o zamestnanie po dobu minimálne 12 mesiacov).

Bez napríklad takéhoto jasného a zrozumiteľného zadefinovania podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku nie je možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľa o tento príspevok len z dôvodu, že iní pracovníci zodpovedných orgánov štátu po uplynutí desiatich rokov dospeli k záveru, že v Zmluve a k nej prislúchajúcich dokumentov nejasne definované pojmy, slovné spojenia, či podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku je potrebné vykladať inak, ako si ich vyložil žiadateľ, prípadne ich predchodcovia (zodpovední pracovníci dotknutých orgánov štátu) v čase uzavretia Zmluvy.

 

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, pokiaľ trestné stíhanie obvineného
v prejednávanej trestnej veci zastavil.  

 

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

 

 

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

 

 

V Bratislave 20. februára 2024

 

                                                                                                

JUDr. Martina  Z e l e ň a k o v á , v. r.

                                                                                                           predseda senátu

 

 

 

 

Diskusia