Najvyšší súd SR o právach podozrivého po novele Trestného poriadku

 

Právna veta:

 

Pokiaľ sťažovateľ označuje výsluch mladistvého obvineného v procesnom postavení zadržaného za nezákonný, tak sťažnostný súd sa s ním nestotožnil. Zmenou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 40/2024, bolo doplnené ustanovenie § 33b Tr. por. o podozrivom, ktoré však neustanovuje, že povinná obhajoba sa vzťahuje už na podozrivú osobu. Ustanovenie § 33b ods. 1 v prvej vete Tr. por. síce uvádza, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, avšak s tou výnimkou, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Z pohľadu povinnej obhajoby sú určujúce ustanovenia § 37 Tr. por., kde v odseku 1 nedošlo v tomto k žiadnej zmene a povinná obhajoba sa vzťahuje na konanie proti mladistvému až po vznesení obvinenia (rovnako to vyplýva z nezmeneného § 336 Tr. por.) a práve v týchto ustanoveniach z pohľadu formulácie § 33b ods. 1 Tr. por. to tento zákon ustanovuje inak. Uvedené treba odvodiť aj od novo formulovaného § 85 ods. 6 Tr. por. (upravené v tej istej novele Trestného poriadku), z ktorého obsahu tiež vyplýva, že ustanovenia o povinnej obhajobe sa na zadržanú osobu nevzťahujú, keďže by inak nebol dôvod v tomto ustanovení uvádzať ohľadom zadržaného iba ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. por.

 

 

Najvyšší súd                                                                                             5 Tostš 3/2024

Slovenskej republiky                                                                                     

 

 

UZNESENIE

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného mladistvého XY a spol., pre zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 24. apríla 2024 v Bratislave sťažnosť obvineného mladistvého XY podanú proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 15. apríla 2024, sp. zn. 4Tp/7/2024, a takto

 

rozhodol:

 

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku  zrušuje  sa napadnuté uznesenie ohľadom obvineného mladistvého XY v bode III. a s použitím § 195 ods. 2 Trestného poriadku ohľadom obvineného mladistvého ZZ v bode VI., ktorými boli obvineným uložené povinnosti podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Trestného poriadku.

 

II. Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Trestného poriadku sa obvinenému mladistvému XY  ukladajú  tieto povinnosti:

- zákaz prístupu a vytvárania účtov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (v online priestore) okrem plnenia povinností v súvislosti so školskou dochádzkou alebo ak dá k tomu súhlas probačný a mediačný úradník,

- pravidelne, najmenej jedenkrát v mesiaci, v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia,

- zákaz styku so spoluobvinenými osobami v tejto trestnej veci okrem účasti
na úkonoch trestného konania alebo iného konania pred orgánom verejnej moci, styku v škole alebo školskom zariadení v súvislosti so školskou dochádzkou alebo ak dá k tomu súhlas probačný a mediačný úradník.

III. Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Trestného poriadku sa obvinenému mladistvému ZZ ukladajú  tieto povinnosti:

- zákaz prístupu a vytvárania účtov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (v online priestore) okrem plnenia povinností v súvislosti so školskou dochádzkou alebo ak dá k tomu súhlas probačný a mediačný úradník,

- pravidelne, najmenej jedenkrát v mesiaci, v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia,

- zákaz styku so spoluobvinenými osobami v tejto trestnej veci okrem účasti
na úkonoch trestného konania alebo iného konania pred orgánom verejnej moci, styku v škole alebo školskom zariadení v súvislosti so školskou dochádzkou alebo ak dá k tomu súhlas probačný a mediačný úradník.

 

 

Odôvodnenie

 

Špecializovaný trestný súd (ďalej „prvostupňový súd“) sudkyňou pre prípravné konanie uznesením z 15. apríla 2024, sp. zn. 7Tp/7/2024, rozhodol nasledovne:

„I. Podľa § 72 ods. 4  Trestného poriadku, s použitím § 339 Trestného poriadku, v spojení s § 80 ods. 1 Trestného poriadku obvineného ml. XY, nar..... v B, trvalé bydlisko H ...,  neberie do väzby, prepúšťa
ho na slobodu a súčasne väzbu obvineného z dôvodu podľa  § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nahrádza 

a) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zárukou ponúknutou dôveryhodnou osobou - otcom obvineného Ing. NN a matkou obvineného Janou VV za ďalšie správanie obvineného,

b) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomným sľubom obvineného,

c) podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

II. Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku obvinenému ml. XY, nar. .... ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

III. Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Trestného poriadku obvinenému ml. XY, nar. .... ukladá tieto povinnosti:

- zákaz prístupu a vytvárania účtov a profilov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (v online priestore),

- pravidelne, najmenej jedenkrát v mesiaci, v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia,

- zákaz styku so spoluobvinenými osobami v tejto trestnej veci, okrem styku v úradných miestnostiach.

IV. Podľa § 72 ods. 4  Trestného poriadku, s použitím § 339 Trestného poriadku, v spojení s § 80 ods. 1 Trestného poriadku obvineného ml. ZZ, nar..... v P, trvalý pobyt H, J ...., neberie do väzby, prepúšťa
ho na slobodu a súčasne väzbu obvineného z dôvodu podľa  § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nahrádza

a) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zárukou ponúknutou dôveryhodnou osobou - matkou obvineného PP a  otcom obvineného BB za ďalšie správanie obvineného,

b) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomným sľubom obvineného,

c) podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

V. Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku obvinenému ml. ZZ, nar. .... ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

VI. Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Trestného poriadku obvinenému ml. ZZ, nar. .... ukladá tieto povinnosti :

- zákaz prístupu a vytvárania účtov a profilov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (v online priestore),

- pravidelne, najmenej jedenkrát v mesiaci, v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia,

- zákaz styku so spoluobvinenými osobami v tejto trestnej veci, okrem styku v úradných miestnostiach. “

 

Proti tomuto rozhodnutiu v lehote podľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku („Tr. por.“) podal sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra priamo do zápisnice ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, ktorú vzal späť podaním z 15. apríla 2024, čo prvostupňový súd vzal na vedomie podľa § 188 ods. 4 Tr. por. uznesením zo 16. apríla 2024, č. k. 4Tp/7/2024-72, pričom bol aj zrušený termín verejného zasadnutia na sťažnostnom súde určený prvostupňovým súdom pri výsluchu obvinených na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora určený na 22. apríla 2024 o 13.00 hod.

 

Následne v lehote troch pracovných dní od oznámenia napadnutého uznesenia podľa § 187 ods. 1 Tr. por. podaním z 18. apríla 2024, doručeným na prvostupňový súd v ten istý deň, podal sťažnosť obvinený mladistvý XY v zastúpení obhajcom JUDr. M Z (č. l. 97-103 a 104-118), v ktorom navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že obvinený bude prepustený na slobodu bez nahradenia väzby a v prípade, ak sťažnostný súd vzhliadne dôvodnosť nahradenia väzby, aby upravil uložené povinnosti a obmedzenia tak, ako je uvedené v sťažnosti. K tomu sťažovateľ uviedol, že s jedným zo spoluobvinených navštevujú tú istú základnú školu, pričom majú aj spoločné niektoré hodiny, základná škola sa nepovažuje za úradnú budovu a uloženú povinnosť je potrebné minimálne upraviť tak, aby predpokladala styk so spoluobvineným aspoň v budovách škôl, obvinený je v súčasnosti doma a rodičia sa ho boja pustiť do školy, nakoľko sa boja porušenia uloženej povinnosti. Nakoľko je obvinený žiakom 9. ročníka základnej školy a pripravuje sa na strednú školu a je možné, že s daným spoluobvineným sa stretnú aj na strednej škole, bolo by vhodné, aby sa okrem úradných budov, zákaz nevzťahoval aj na budovy slúžiace na vzdelávanie a budovy slúžiace pre potreby takýchto budov, napr. jedálne a pod. K povinnosti ohľadom zákazu sociálnych sietí uviedol, že má za to, že nebolo cieľom súdu zakázať používanie aplikácií, ktoré slúžia na komunikáciu s konkrétnymi osobami ako napr. WhatsApp, Viber alebo Teams a ak by mala existovať obdobná povinnosť, mala by byť formulovaná ako zákaz prístupu a vytvárania účtov a profilov na všetkých sociálnych sieťach, na ktorých možno zdieľať obsah dopredu neurčenému počtu neznámych užívateľov, ktorí nemôžu alebo nemusia vedieť ovplyvniť zobrazenie takýchto príspevkov od neznámych osôb vrátane zákazu návštev a používania takýchto sociálnych sietí na internete (v online priestore). Zároveň uviedol, že uložené povinnosti nie sú v napadnutom uznesení riadne odôvodnené. Sťažovateľ ďalej namietol tieto základné skutočnosti:

- nesprávnosť poučenia v napadnutom uznesení s tým, že ide o rozhodnutie o väzbe, proti ktorému je prípustná sťažnosť aj zo strany obvineného podľa § 83 ods. 1 a § 187
ods. 1 Tr. por., prvostupňový súd ním síce nevzal obvineného do väzby, avšak uložil mu obmedzujúce povinnosti a nemožnosť podať proti takýmto obmedzeniam opravný prostriedok, by narúšalo zásadu dvojinštančnosti konania,

- neexistenciu dôvodu väzby s tým, že s poukazom na obsah návrhu na vzatie
do väzby prokurátor nedokazoval nejakým spôsobom dôvodnú obavu podľa § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por. a uchýlil sa iba k špekuláciám a predpokladom, ktoré sa nezakladajú
na relevantnom dôkaze, podľa prvostupňového súdu dôvod obavy z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva zo spôsobu vykonania činov, avšak popisované činy sú iba príspevky
na internete a nepredstavujú takú dôvodnú obavu a súd nepoukazuje na konkrétny spôsob vykonania činov, ktorý vzbudzuje takú obavu, obhajoba si pod spôsobom vykonania činov predstavuje uverejňovanie príspevkov na internet, čo asi nie je ten spôsob, ktorý myslel súd a ktorý neposkytol bližšie vysvetlenie, nesúhlasí a nebolo dokazované údajné navyšovanie osôb, ktoré sa podieľali na podstránkach na sociálnej sieti Telegram, ktoré mali v najväčšom rozmachu cca 320 užívateľov dohromady a tá spojená s obvineným mala cca 50 užívateľov, čo nemožno považovať za rozsiahly dosah, ide o podpriemerný počet a na základe takého „smiešneho“ počtu nemožno vydedukovať rozsiahlosť trestnej činnosti a súd neuvádza,
prečo považuje trestnú činnosť za rozsiahlu, v napadnutom uznesení nie je rozvinutá ani doba páchania údajnej trestnej činnosti, úsek medzi prvým a posledným príspevkom je štyri mesiace, čo bez ďalšieho nepreukazuje, že počas celej doby boli uverejňované príspevky a kým, taktiež nie je bližšie rozoberané a dokazované údajné postupné gradovanie násilia,
keď príspevky nenaberali intenzitu, sú iba iné približne rovnakej intenzity a v týchto častiach je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné,

- nezákonný výsluch obvineného vykonaný pred vznesením obvinenia, ktorý je maloletý a vzťahuje sa na neho povinná obhajoba, už pri vykonávaní domovej prehliadky OČTK oznámili rodičom obvineného, že ich syn bude potrebovať obhajobu, čo znamená,
že ešte pred týmto výsluchom OČTK vedeli, že určite vznesú obvinenie a výsluch v postavení podozrivého bol len spôsob, ako obísť povinnú obhajobu a daná výpoveď je nepoužiteľná,

- výsledky domovej prehliadky a operatívno-pátracej činnosti s tým, že domová prehliadka neodhalila nič, čo by preukazovalo páchanie trestnej činnosti, našla sa taktická prilba a 3 ks zošitov s údajnými kresbami extrémistických znakov, ide o tzv. confirmation bias, kedy OČTK najskôr určia trestné činy a potom hľadajú dôkazy, ktoré na to sedia, obvinený sa zaujíma o dejepis a o všetko súvisiace s vojnou, danú prilbu používa na turistike, ktorú robí v súvislosti s prípravou na povolanie policajta, ktorým sa chce stať, operatívno-pátracou činnosťou sa prišlo iba na to, že niekto na sociálnej sieti Telegram zverejňoval určité príspevky a z uznesenia o vznesení obvinenia nevyplývajú skutočnosti, ktoré by jednoznačne preukazovali, že ich uverejňoval obvinený, OČTK tvrdia, že bol jedným z administrátorov na podstránke siete Telegram a aj pokiaľ by to tak bolo, tak je bežnou praxou, že administrátor sprístupňuje svoj užívateľský účet iným osobám, ktoré pridávajú cez neho príspevky, uznesenie o vznesení obvinenia používa pri ňom slovo „údajne“ viackrát a pýta sa, či je to dostatočné na zasiahnutie do slobody obvineného, podľa OČTK je obvinený pravicový extrémista s poukazom na jeho vyjadrovanie a štýl obliekania, avšak maskáče, ktoré nosí najmä v súvislosti s turistikou a prípravou na povolanie policajta, dostal od rodičov ako vianočný darček, nie je dôležité, čo OČTK zobrali pri domovej prehliadke, ale čo nezobrali, nakoľko ak si k prilbe a zošitom znakov z druhej svetovej vojny primyslíme nábojnice, nožíky, plechovky, maskáče, modely lietadiel, náborové letáky s odkazom na oficiálnu stránku Slovenskej republiky budemvojak.sk, tak už nie je obraz zradikalizovaného fanatika, ale dieťaťa, ktorého zaujíma história a chce stať policajtom alebo vojakom,

- nadkvalifikovanie trestných činov s tým, že skutky v žiadnom prípade nemôžu napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podľa § 419b ods. 1 Tr. zák. a uvedené reflektuje
na jediný obrázok zo Zámockej ulice a jediným dôvodom jeho obvinenia pre tento trestný čin bolo, aby bolo ťažšie „ustáť“ nahradenie väzby,

- skutočnú motiváciu trestného stíhania a porušenie práva na obhajobu s tým,
že vyšetrovateľ oznámil obhajcovi, že v súčasnosti vyšetruje aj väčšiu organizovanú skupinu a preto potrebovali zadržať obvinených, ktorí k nej majú údajne podstatné informácie a hlavným cieľom väzobného stíhania obvineného bolo najmä oddeliť ho od osôb, ktoré by mu chceli pomôcť, aby mohli OČTK získať informácie súvisiace s úplne inými osobami a konaním, o čom svedčí to, že potom, ako 13. apríla 2024 po vykonaní oficiálnych výsluchov obhajca opustil priestory, kde zadržiavali obvineného, vyšetrovateľ vykonal ďalší nezákonný výsluch, kde bol obvinený zastrašovaný doživotím a inými sankciami a keď s tým konfrontoval obhajca eskortu obvineného pred výsluchom na prvostupňovom súde, správal sa k nemu príslušník eskorty tak, že sa „postavil zo stoličky, vypol hruď a zastrašujúcim spôsobom vykázal obhajcu pred pojednávaciu miestnosť, pričom svojim vlastným telom tlačil na telo obhajcu s cieľom ho zastrašiť“.

 

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „sťažnostný súd“) na rozhodnutie o podanej sťažnosti 19. apríla 2024 a napadol
na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.

 

Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Tr. por. ak sudca pre prípravné
konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä

- zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu - písm. b),

- povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom - písm. f),

- zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov - písm. h).

 

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

 

Podľa § 194 ods. 2 Tr. por. ak  je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

 

Po predložení veci Najvyšší súd SR ako nadriadený súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bol podaná sťažnosť, jednak konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je z pohľadu výrokov napadnutého uznesenia dôvodná v časti namietania uložených primeraných povinností.

 

V prvom rade treba prisvedčiť obvinenému, že napadnuté uznesenie obsahovalo nesprávne poučenie, že proti nemu môže podať sťažnosť len prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. Napadnuté uznesenie je nepochybne rozhodnutím o väzbe, keďže sa rozhodovalo o návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby a podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por.
sa rozumie rozhodnutím o väzbe aj rozhodnutie o nevzatí do väzby, za ktoré sa považuje
aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby, čo je prejednávaná vec. Podľa § 83 ods. 1 Tr. por. proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.
Keďže ustanovenie § 83 ods. 2 Tr. por. ustanovuje osobitnú lehotu na podanie sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí do väzby len pre prokurátora (len ihneď po vyhlásení
uznesenia), pre obvineného platí všeobecná lehota troch pracovných dní od oznámenia uznesenia ustanovená v § 187 ods. 1 prvá alinea Tr. por., pričom sťažnosť môže podať obvinený len v prípade nahradenia väzby (z pohľadu namietania konštatovania dôvodu
väzby a jeho nahradenia alebo namietania uložených primeraných povinností a obmedzení), keďže pri nevzatí do väzby bez nahradenia väzby by išlo o sťažnosť podanú v neprospech obvineného, čo je oprávnený podať podľa § 186 ods. 1 Tr. por. iba prokurátor. Zhrnutím sťažnostný súd uvádza, že proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby má právo podať sťažnosť
iba prokurátor len ihneď po vyhlásení uznesenia a proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby
pri jej nahradení má právo podať sťažnosť aj obvinený, a to v lehote troch pracovných dní
od oznámenia uznesenia.

 

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť obvineného bola podaná oprávnenou osobou, riadne a včas (k oznámeniu uzneseniu došlo 15. apríla 2024 a sťažnosť bola podaná na prvostupňový súd 18. apríla 2024).

 

O sťažnosti rozhodol sťažnostný súd na neverejnom zasadnutí s poukazom, že termín verejného zasadnutia sťažnostného súdu pôvodne určený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora bol po jej späťvzatí prokurátorom zrušený prvostupňovým súdom a z ustanovenia § 292 ods. 5 Tr. por. nepochybne vyplýva, že forma verejného zasadnutia je zákonom určená len na prípad rozhodovania o sťažnosti prokurátora podanej proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

 

Z predloženého spisového materiálu z pohľadu zisťovania formálnych podmienok väzby vyplýva, že uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Bratislava ČVS: .... z 12. apríla 2024 (obvinený prevzal uznesenie v ten istý deň) bolo v spoločnom konaní s ďalšími troma osobami vznesené obvinenie XY v bode 1 pre zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v bode 2 pre zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., v bode 3 pre zločin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b ods. 1 Tr. zák. a v bode 4 pre prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom, ktorý je uvedený aj v napadnutom uznesení, na ktoré v tomto sťažnostný súd odkazuje.

 

K faktickému obmedzeniu osobnej slobody obvineného došlo 12. apríla 2024
o 05.02 hod. na základe zadržania podľa § 85 ods. 1 Tr. por., čo vyplýva zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby podpísanej touto osobou. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra nenariadil prepustenie obvineného a 13. apríla 2024 o 20.55 hod. ho odovzdal prvostupňovému súdu s návrhom na vzatie do väzby z dôvodov
§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a § 71 ods. 2 Tr. por., ku ktorému pripojil vyšetrovací spis.
Na základe tohto návrhu sudkyňa pre prípravné konanie prvostupňového súdu po vypočutí obvineného, ktorý predložil svoj písomný sľub a jeho rodičov, ktorí ponúkli záruku za jeho ďalšie správanie, rozhodla o návrhu prokurátora spôsobom uvedeným na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia s vyhlásením rozhodnutia 15. apríla 2024 v čase od 9.00 hod. do 9.44 hod. Z uvedeného vyplýva, že lehoty ustanovené v čl. 17 ods. 3 Ústavy SR a v § 85 ods. 4 Tr. por. a § 87 ods. 2 Tr. por. ohľadom zadržania osoby pre jej odovzdanie súdu
a pre jej vypočutie sudcom a rozhodnutie o zadržanej osobe boli dodržané.

 

Sťažnostný súd z pohľadu materiálnych podmienok väzby zo spisového materiálu zistil, že ohľadom skutkových okolností vzatia do väzby z doteraz zabezpečených dôkazov a iných skutočností predbežne vyplýva, že trestné stíhanie obvineného je vedené dôvodne
a doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že konanie, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, sa stalo, má znaky trestnej činnosti a existuje dôvodné podozrenie, že sa ho mohol dopustiť obvinený. V tejto súvislosti sťažnostný súd odkazuje na dôkazné prostriedky uvedené v napadnutom uznesení prvostupňovým súdom a nie je potrebné ich podrobne rozoberať v tomto rozhodnutí. Obvinený odmietol vypovedať po vznesení obvinenia a bude úlohou ďalšieho dokazovania v trestnom konaní potvrdiť alebo vyvrátiť prvotné podozrenie o spáchaní skutkov obvineným. Sťažnostný súd notoricky pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe v prípade zisťovania dôvodnosti podozrenia, že skutok mal spáchať obvinený, nemusí byť v štádiu prípravného konania preukázaná vina bez dôvodných pochybností, ako je to nevyhnutné na uznanie viny v prípade dokazovania vykonaného v súdnom konaní. Postačuje, aby bolo možné z doteraz vykonaných dôkazov a v začiatočnom štádiu trestného konania aj z iných zistených skutočností vyplývajúcich zo spisu, konštatovať existenciu dôvodného podozrenia vo význame zistenia takých faktov alebo informácií, ktoré objektívnemu pozorovateľovi umožnia urobiť záver, že skutok, ktorý má znaky trestného činu, mohol spáchať obvinený (Fox, Campbell a Hartley proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 12244/86, 12245/86 a 12383/86), čo vyplýva aj zo znenia predvetia § 71 ods. 1 Tr. por. a v ňom použitých formulácií „doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú“ a „sú dôvody
na podozrenie“. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor
na dokazovanie, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne potvrdzuje alebo vyvracia práve dokazovaním (primerane III. ÚS 29/2015, I. ÚS 162/2016,
III. ÚS 447/2016). Rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného a súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného a jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por., ale súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe, resp. existencia dôvodného podozrenia zo spáchania činu je nielen dostačujúca, ale priamo určujúca a limitujúca, keďže rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu (primerane
II. ÚS 115/2016, II. ÚS 626/2016, I. ÚS 417/2018).

 

Pokiaľ obvinený namieta právnu kvalifikáciu skutkov, tak sťažnostný súd uvádza,
že predbežne táto zodpovedá skutkovým vetám uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia a z pohľadu rozhodovania o väzbe nebola zistená v tomto začiatočnom štádiu trestného konania zrejmá nadkvalifikácia skutkov, ktorá by mala relevantný dôsledok pre rozhodovanie o väzbe. Uvedené platí s výnimkou skutku v bode 3 predmetného uznesenia o vznesení obvinenia v ňom právne kvalifikovaného ako zločinu niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b ods. 1 Tr. zák., kde sťažnostný súd v súlade s napadnutým uznesením (odhliadnuc od zamýšľania sa prvostupňovým súdom nad tým, či za terorizmus je možné považovať aj útoky motivované s cieľom získania slávy a uznania) je toho názoru, že ako je formulovaná skutková veta, tak sú vážne pochybnosti, či napĺňa znaky skutkovej podstaty daného zločinu podľa § 419b ods. 1 Tr. zák. - zo skutkovej vety nevyplýva špecifikácia dotknutého trestného činu terorizmu a nepostačuje iba uvedenie takým spôsobom, že ide o teroristický útok zo dňa 12. októbra 2022 na Zámockej ulici, resp. uvedenie osoby jeho vykonávateľa.

 

V prípade zisťovania existencie väzobného dôvodu sťažnostný súd uvádza,
že prvostupňovým súdom bola správne u obvineného ustálená dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a jej existenciu usúdil prvostupňový súd z konkrétnych skutočností, ktoré relevantným spôsobom v napadnutom uznesení rozviedol a sťažnostný súd tieto dopĺňa nasledujúcimi skutočnosťami, ktoré v súhrne poukazujú na nedôvodnosť namietania v sťažnosti neexistencie preventívneho dôvodu väzby.

 

K stíhanej trestnej činnosti, ktorá mala napĺňať skutkové podstaty trestných činov extrémizmu (vrátane zločinov), malo dochádzať relevantné obdobie od konca decembra 2023 do začatia trestného stíhania a v podstate vykonanými zaisťovacími úkonmi v trestnom konaní malo byť zabránené v ďalšom pokračovaní stíhanej trestnej činnosti, z ktorej je obvinený podozrivý, takže hrozba z pokračovania v nej bola bezprostredná. Táto mala byť vykonaná nie jednorazovo, ale viacerými, opakujúcimi útokmi či pokračovacím konaním (spôsob konania), v ktorom sú znaky určitej gradácie v konaní, keď v prípade skutku v bode 1 uznesenia o vznesení obvinenia mal počas uvedeného obdobia obvinený s ďalšími dvoma osobami najprv založiť extrémistickú skupinu a následne aj verejne dostupný komunikačný kanál na sociálnej sieti Telegram, vytvoriť verejne dostupnú diskusiu, kde bol aj správcom s týmito osobami, následne mali byť zverejňované k nej propagačné letáky, ako aj vyjadrenie, že ide o nacistickú skupinu, ktorá má ambíciu transformácie na politické hnutie s pravicovo-extrémistickou ideológiou a napokon mal zverejniť video zobrazujúce streľbu jedného z členov skupiny z dlhej strelnej zbrane, v prípade skutku v bode 2 sa mal najskôr obvinený vyjadrovať k osobe Andreja Hlinku ako o ich otcovi a vodcovi, následne mal zdieľať citáty viacerých lídrov nacistickej ideológie a napokon sa mal vyjadrovať o osobách inej farby pleti ako o „rakovine“, „sprostých“ či „odpade tohto sveta“ a z vyjadrenia samotného obvineného vyplýva, že postupne došlo k navyšovaniu počtov komunikujúcich osôb (z 20 ľudí ich tam bolo 320, resp. uviedol, že v posledných týždňoch ho prekvapil nárast účastníkov) a sťažnostný súd odmieta vyjadrenie obhajcu, že by malo ísť o „smiešny“ počet užívateľov a uvedené treba dať do súvislosti, čo bolo predmetom ich záujmu (ako to výstižne vyjadril v tejto časti napadnutého uznesenia prvostupňový súd aj z pohľadu závažnosti konania), nielen robiť porovnanie s počtom užívateľov typickým pre sociálne siete typu Facebook. Napokon treba poukázať na osobitne závažný status uvedený v skutku v bode 3 uznesenia o vznesení obvinenia, ktorý mal byť uverejnený už 7. januára 2024, teda v podstate na začiatku stíhanej trestnej činnosti, čo však v zásade nemení vyššie uvedené závery.

Sťažnostný súd opakovane uvádza, že druh, charakter, rozsah a závažnosť stíhanej trestnej činnosti môžu byť tými okolnosťami, na základe ktorých možno posúdiť určité konanie obvineného z pohľadu existencie preventívneho dôvodu väzby pri naplnení dispozície § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a to je aj prejednávaná vec, čo z napadnutého uznesenia vyplýva. V zásade sa musí z tohto pohľadu inak posúdiť konanie, keď má ísť o jednorazový akt oproti konaniu, keď má ísť o pokračovaciu alebo opakovaciu činnosť, resp. viacero aktov trvajúcich určitú dobu či sofistikovanú činnosť pozostávajúcu z viacerých nadväzujúcich úkonov a ide o dlhodobo zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní o väzbe (k tomu napr. III. ÚS 178/2008, IV. ÚS 375/2008, II. ÚS 466/2012, II. ÚS 282/2016, III. ÚS 488/2016, III. ÚS 183/2018, I. ÚS 384/2019, III. ÚS 227/2020, I. ÚS 552/2020, II. ÚS 31/2021, III. ÚS 202/2021). Je logicky zdôvodniteľným a v súlade s rozumným úsudkom rozdielny postup súdu v prípade zaisťovacieho inštitútu väzby ohľadom zisťovania preventívneho dôvodu väzby k obvinenému, ktorý mal napríklad jednoduchým konaním ukradnúť vec za niekoľko stoviek eur oproti tomu, kto mal sofistikovaným podvodným konaním spôsobiť škodu niekoľko desiatok tisíc eur, resp. kto si mal zabezpečiť jeden či dvakrát drogu pre osobnú spotrebu oproti tomu, kto je podozrivý z opakovaného dílerstva drog vo väčších množstvách, resp. kto mal uverejniť jeden príspevok s extrémistickým obsahom oproti tomu, kto je podozrivý, že mal vytvoriť extrémistickú skupinu a na šírenie jej myšlienok verejne dostupný komunikačný kanál na sociálnej sieti a opakovane zverejňovať statusy s extrémistickou problematikou a pod.

 

Pokiaľ obvinený namietal z pohľadu vymedzenia skutočností zakladajúce preventívny dôvod väzby nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, tak sťažnostný súd k tomu nedospel, resp. v tomto uznesení doplnil skutočnosti ohľadom existencie dôvodu preventívnej väzby u obvineného a rozhodnutia prvostupňového súdu a sťažnostného súdu tvoria z pohľadu predmetu konania jeden celok.

 

V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že z formulácie ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že dôvod väzby môže byť zistený nielen z konania obvineného,
ale aj z iných konkrétnych skutočností a podľa ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko konania predpokladaného v jednotlivých písmenách § 71 ods. 1 Tr. por.
len odhadovať, resp. prognózovať a dokonca ani nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany obvineného už k takému konaniu došlo, inak by väzba strácala preventívny a zabezpečovací charakter (II. ÚS 67/2013). Teda konštatovanie dôvodu väzby je viazané na zistenie takých skutočností, z ktorých možno odvodiť dôvodnú obavu, t. j. zistenie dôvodu väzby sa nemusí viazať na istotu, že dôjde k situácii uvedenej v jednotlivých písmenách § 71 ods. 1 Tr. por., ale postačuje pravdepodobnosť jej vzniku.

 

Sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd správne postupoval aj v prípade posúdenia možnosti nahradenia väzby u obvineného. Sťažnostný súd k tomu uvádza, že na nahradenie väzby niektorým z inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok, nie je právny nárok,
ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť a takýto výklad je v súlade aj so znením
čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd musí pri rozhodovaní o nahradení väzby zvážiť, či intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia rizika, že nahradením väzby a prepustením obvineného na slobodu obvinený môže uskutočniť konanie zakladajúce väzobný dôvod. Sťažnostný súd v zhode s napadnutým uznesením dospel k záveru, že účel preventívneho dôvodu väzby je možné už v tomto začiatočnom štádiu konania dosiahnuť jej nahradením zárukou dôveryhodných osôb - rodičov obvineného za jeho ďalšie správanie, písomným sľubom obvineného a dohľadom probačného a mediačného úradníka z dôvodov v ňom uvedených, na ktoré v zásade poukazuje aj sťažnostný súd, pri súčasnom uložení dotknutých primeraných povinností (po ich spresnení ako je to rozvedené ďalej) ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom uznesení. V tomto ohľade poukazuje sťažnostný súd na podstatnú skutočnosť spočívajúcu v tom, že ide o trestné stíhanie doteraz bezúhonnej mladistvej osoby, žiaka základnej školy s povinnou školskou dochádzkou, ktorá smie byť podľa § 339 Tr. por. vzatá do väzby, len ak nemožno účel väzby dosiahnuť inak. Samozrejme, že na to, aby mohla byť väzba nahradená niektorým z inštitútov uvedených v § 80 ods. 1 Tr. por. alebo § 81 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné, aby bola konštatovaná existencia niektorého dôvodu väzby, pretože v opačnom prípade (ak dôvod väzby nie je) logicky nie je možné nahrádzať väzbu, ktorá neexistuje.

 

Z pohľadu uloženia primeraných povinností či obmedzení boli obvinenému mladistvému prvostupňovým súdom, okrem obligatórnej povinnosti podľa § 80 ods. 2 Tr. por. oznamovať každú zmenu miesta pobytu, uložené aj povinnosti podľa § 82 ods. 1 Tr. por. a to

- zákaz prístupu a vytvárania účtov a profilov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (v online priestore),

- pravidelne, najmenej jedenkrát v mesiaci, v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia,

- zákaz styku so spoluobvinenými osobami v tejto trestnej veci okrem styku v úradných miestnostiach.

 

Sťažnostný súd uvádza, že účelom uloženia primeraných povinností či obmedzení
je pri nahradení väzby posilniť účel, ktorý by sa inak dosiahol vzatím danej osoby do väzby. Prvá z uvedených povinností uložených podľa § 82 ods. 1 Tr. por. je v zásade uložená s tým, aby bola hrozba pokračovania v stíhanej trestnej činnosti obmedzená na čo najmenšiu mieru tým, že sa obvinenému znemožní prístup a vytváranie účtov a profilov na všetkých sociálnych sieťach a zákaz návštev a používania sociálnych sietí na internete (zákaz činnosti, v rámci ktorej malo dôjsť k stíhanej trestnej činnosti). Na druhej strane sťažnostný súd poukazuje, že obvinený je žiakom deviateho ročníka základnej školy, ktorý vykonáva povinnú školskú dochádzku a pri súčasnom vyučovacom procese, ktorého súčasťou je aj možnosť či nevyhnutnosť využívania sociálnych sietí, danú povinnosť obmedzil z tohto dôvodu tým spôsobom, že sa nevzťahuje na plnenie povinností v súvislosti so školskou dochádzkou a zároveň bola ponechaná možnosť, aby v nevyhnutnom ďalšom prípade, ktorý sa môže vyskytnúť, k tomu mohol dať súhlas probačný a mediačný úradník, ktorý posúdi dôvodnosť prípadnej takej žiadosti. Obvinený sa výslovne upozorňuje, že táto výnimka ohľadom sociálnych sietí sa vzťahuje v zásade iba na to, aby mu umožnila riadne si plnenie povinností ako žiaka školy vyplývajúcich z jeho školskej dochádzky a aby sa vyvaroval jej prípadnému obchádzaniu a nedochádzalo k nejakej forme konania, pre ktoré je trestne stíhaný. Obvinený sa upozorňuje, že s poukazom na § 80 ods. 3 Tr. por. ak dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky, dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší svoj písomný sľub alebo nesplní povinnosti alebo poruší obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdom, alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel (postačuje ktorákoľvek z uvedených alternatív), môže súd, ak je daný dôvod väzby, vziať obvineného do väzby.

 

V prípade druhej z uložených povinností ide o povinnosť dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi najmenej jedenkrát v mesiaci v čase ním určenom, keďže väzba
je nahradená aj jeho dohľadom ako osoby odborne zameranej na výkon dohľadu nad obvineným, pričom sa určuje priamo v rozhodnutí, že prvýkrát je povinný sa obvinený dostaviť k nemu v prvý pondelok po právoplatnosti tohto uznesenia - ide o probačného a mediačného úradníka okresného súdu, v ktorého obvode má obvinený pobyt, teda Okresný súd Nitra.

 

V prípade tretej z uložených povinností je jej účelom obmedziť styk obvineného
so spoluobvinenými tak, aby sa obdobne ako v prípade prvej z uložených povinností, obmedzila na čo najmenšiu mieru hrozba prípadného pokračovania v stíhanej trestnej
činnosti obvineným. Táto povinnosť bola sťažnostným súdom spresnená z toho pohľadu,
že sa nevzťahuje na účasť na úkonoch trestného konania alebo iného konania pred orgánom verejnej moci (spresnenie špecifikácie oproti styku v úradných miestnostiach v napadnutom uznesení) a výnimka bola doplnená aj na možnosť stýkania sa v škole alebo školskom zariadení v súvislosti so školskou dochádzkou (s poukazom, že spoluobvinení môžu byť žiakmi rovnakej školy) alebo ak dá v inom prípade k tomu súhlas probačný a mediačný úradník, ktorý posúdi dôvodnosť takej žiadosti.

 

Podľa § 195 ods. 2 Tr. por. ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

 

Sťažnostný súd vzhľadom na citované ustanovenie § 195 ods. 2 Tr. por., ktorého obsahom je zásada beneficium cohaesionis (dobrodenie v súvislostiach) rozhodol rovnako ohľadom uložených povinností po ich predošlom zrušení v napadnutom uznesení aj vo vzťahu k obvinenému mladistvému ZZ, keďže aj na neho sa vzťahovalo nesprávne poučenie ohľadom nemožnosti podať opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu o väzbe prvostupňového súdu, čím bolo porušené právo na obhajobu aj tohto obvineného. Aj v prípade tohto obvineného ide rovnako o mladistvú osobu, ktorá je žiakom druhého ročníka strednej školy. U tohto obvineného v zmysle jeho miesta pobytu by mal byť vykonávaný dohľad probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu G. Inak platí vo vzťahu k uloženým povinnostiam a k ich úprave sťažnostným súdom a dôvodom uloženia dotknutá časť tohto rozhodnutia rovnako aj vo vzťahu k tomuto obvinenému. Obvinený mladistvý ZZ sa pre zvýraznenie výslovne osobitne upozorňuje, že

- výnimka ohľadom sociálnych sietí sa vzťahuje v zásade iba na to, aby mu umožnila riadne si plnenie povinností ako žiaka školy vyplývajúcich z jeho školskej dochádzky
a aby sa vyvaroval jej prípadnému obchádzaniu a nedochádzalo k nejakej forme konania,
pre ktoré je trestne stíhaný,

- s poukazom na § 80 ods. 3 Tr. por. ak dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky, dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší svoj písomný sľub alebo nesplní povinnosti alebo poruší obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdom, alebo probačný
a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel (postačuje ktorákoľvek z uvedených alternatív), môže súd, ak je daný dôvod väzby, vziať obvineného do väzby.

 

Sťažnostné námietky, ku ktorým sa sťažnostný súd nevyjadril vyššie, neboli takého charakteru a významu, aby viedli vecne k inému spôsobu rozhodnutia ohľadom väzby. K ďalším relevantným dôvodom uvádzaným v podanej sťažnosti uvádza sťažnostný súd nasledujúce skutočnosti.

 

Pokiaľ sťažovateľ označuje výsluch mladistvého obvineného v procesnom postavení zadržaného za nezákonný, tak sťažnostný súd sa s ním nestotožnil. Zmenou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 40/2024, bolo doplnené ustanovenie § 33b Tr. por. o podozrivom, ktoré však neustanovuje, že povinná obhajoba sa vzťahuje už na podozrivú osobu. Ustanovenie § 33b ods. 1 v prvej vete Tr. por. síce uvádza, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, avšak s tou výnimkou, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Z pohľadu povinnej obhajoby sú určujúce ustanovenia § 37 Tr. por., kde v odseku 1 nedošlo v tomto k žiadnej zmene a povinná obhajoba sa vzťahuje na konanie proti mladistvému až po vznesení obvinenia (rovnako to vyplýva z nezmeneného § 336 Tr. por.) a práve v týchto ustanoveniach z pohľadu formulácie § 33b ods. 1 Tr. por. to tento zákon ustanovuje inak. Uvedené treba odvodiť aj od novo formulovaného § 85 ods. 6 Tr. por. (upravené v tej istej novele Trestného poriadku), z ktorého obsahu tiež vyplýva, že ustanovenia o povinnej obhajobe sa na zadržanú osobu nevzťahujú, keďže by inak nebol dôvod v tomto ustanovení uvádzať ohľadom zadržaného iba ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. por. (možnosť ustanovenia obhajcu zadržanému z dôvodu nemajetnosti), ale aj § 37 ods. 1 Tr. por., resp. v poslednom v ňom uvedenom prípade by sa pri existencii povinnej obhajoby na zadržanú osobu ustanovoval obhajca z niektorého dôvodu uvedenom v § 37 ods. 1 Tr. por. a nie náhradný obhajca podľa § 42 Tr. por.

 

Pokiaľ sťažovateľ uvádza nepoužiteľnosť výpovede sťažovateľa v procesnom postavení podozrivého v ďalšom konaní, tak sťažnostný súd sa s tým nestotožňuje a skutočnosti zistené na výsluchu podozrivého vykonaného podľa § 85 ods. 4 Tr. por. sú nepochybne použiteľné pre posudzovanie splnenia skutočností, či bude zadržanej osobe vznesené obvinenie a uvedené treba odvodiť zo samotného obsahu § 85 ods. 4 Tr. por. a pokiaľ výsluch zadržaného môže viesť k odpadnutiu dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, taktiež môže opačne viesť k vzneseniu obvinenia zadržanej osobe.

 

Pokiaľ mal byť podľa obhajcu na obvineného či jeho osobu robený nátlak zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo mal byť vykonávaný výsluch obvineného mladistvého bez jeho prítomnosti, tak je nevyhnutné, aby sa s takýmito tvrdeniami obrátil
na dotknutého prokurátora, ktorý podľa zákona vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a uvedené sa obdobne vzťahuje
aj na tvrdenie ohľadom domovej prehliadky ako tzv. confirmation bias. Zo spisu sťažnostný súd nezistil relevantnosť takých tvrdení z pohľadu rozhodovania o väzbe, keďže obsahom spisu je po vznesení obvinenia len jeden výsluch obvineného vykonaný za účasti obhajcu a domové prehliadky ohľadom obvineného boli vykonané po začatí trestného stíhania podľa
§ 199 Tr. por. a na základe príkazov súdu, ktoré obsahovali okrem iného aj vymedzenie veci dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa mali v jej rámci zaistiť.

 

Pokiaľ obhajca poukazuje na dôvody, pre ktoré obvinený nemal spáchať predmetné skutky, resp. že zaistené veci pri domovej prehliadke slúžili na iný účel, tak uvedené
bude predmetom ďalšieho dokazovania v trestnom konaní (došlo iba k vzneseniu obvinenia a také rozhodnutie má iný charakter ako rozhodnutie súdu o obžalobe ako to bolo vyššie uvedené), pričom napríklad v prípade namietania zaistenej taktickej prilby nie je z pohľadu
§ 422c Tr. zák. určujúce, že si ju mal obvinený zabezpečiť za účelom turistiky, ale z pohľadu toho, čo je na nej vyobrazené.

 

Vzhľadom na spôsob rozhodnutia sťažnostného súdu sú z pohľadu predmetu rozhodovania v prejednávanej veci a argumentov vyššie uvedených ostatné namietané skutočnosti irelevantné a nie je potrebné sa k nim osobitne vyjadrovať.

 

Zhrnutím sťažnostný súd uvádza, že na základe riadne a včas podanej sťažnosti obvineného mladistvého XY zrušil napadnuté uznesenie v časti uloženia primeraných povinností a sám rozhodol o ich uložení pri ich spresnení tak, aby v zásade obmedzovali mladistvého obvineného v školskej dochádzke v čo najnevyhnutnejšej miere, pričom rovnako sťažnostný súd rozhodol pri aplikácii § 195 ods. 2 Tr. por. aj v prípade druhého obvineného mladistvého ZZ, ktorý sťažnosť nepodal.

 

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

 

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

 

V Bratislave 24. apríla 2024

 

 JUDr. Peter  Štift, v. r.

predseda senátu

 

 

 

 

 

Diskusia