Najvyšší súd SR o benefitoch kajúcnikov po novele Trestného poriadku

 

Právna veta:

V konaní podľa § 567t Trestného poriadku súd nevyhodnocuje okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu benefitov spolupracujúcej osobe, ani ich zákonnosť či primeranosť, ale posudzuje výlučne to, či prokurátor v určenej lehote doplnil náležitosti obžaloby.

                   Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tost/17/2024 zo dňa 22.05.2014

                             

                              Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej tiež „súd prvého stupňa“ alebo „Špecializovaný trestný súd“) rozhodol tak, že podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku, účinného od 15. marca 2024, obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (vtedajšieho) č. VII/3 Gv 59/21/1000-130 z 30. marca 2023 spĺňa zákonné náležitosti.

Proti tomuto uzneseniu podali obžalovaní JUDr. T. P., JUDr. M. V. a Mgr. P. S. (ďalej tiež „obžalovaní" alebo „sťažovatelia"), v zákonom stanovenej lehote, sťažnosti.

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti obžalovaný JUDr. T. P. (ďalej v tejto časti tiež „obžalovaný“ alebo „sťažovateľ“) vyjadril nesúhlas s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa a namietal, že podanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 15. marca 2024 nespĺňa náležitosti „záznamu”, v zmysle ustanovení § 33a ods. 2 písm. c) - v časti „podmienky na ich priznanie“, písm. d), písm. e) Trestného poriadku s tým, že obsahové náležitostí záznamu v zmysle § 33a ods. 2 Trestného poriadku bolo v predmetnej trestnej veci možné splniť i dodatočne, a preto absencia zákonných náležitostí záznamu nemôže byť v danom prípade subsumovaná pod časť zákonnej úpravy § 567t ods. 1 Trestného poriadku podľa kto rej: „Ustanovenia § 33a sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných stíhaní uvedených v prvej vete.“ Ďalej obžalovaný konštatoval, že súd prvého stupňa založil svoj výrok len na prechodnom ustanovení § 567t ods. 1 Trestného poriadku, čo považoval za postup v rozpore so základmi teórie práva, ako aj v rozpore s osobitným právnym predpisom. Z napadnutého rozhodnutia, podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že samosudca nesprávne považuje doplnenie obžaloby podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa tohto paragrafu za akési podanie a rozhodnutie sui generis, čo je však v rozpore so základmi teórie práva, ako aj osobitným predpisom. V nadväznosti na to zdôraznil, že § 567t ods. 1 Trestného poriadku je prechodným ustanovením novelizovaného Trestného poriadku, pričom v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení, prechodné ustanovenia zákona obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom, a nie samostatné právne normy upravujúce práva a povinnosti subjektov práva. Z uvedeného vo vzťahu k ustanoveniam Trestného poriadku, podľa názoru obžalovaného vyplýva, že prechodnými ustanoveniami Trestného poriadku nemôžu byť upravené novozavedené typy rozhodnutí a podaní, ale je nimi upravené výlučne to, ktoré ustanovenia pôvodného zákona a ktoré ustanovenia novelizovaného zákona a v akom rozsahu sa na konkrétne trestné konanie majú aplikovať. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie súdu, o splnení zákonných náležitostí obžaloby, nepredstavuje akési novozavedené rozhodnutie súdu sui generis, ale predmetné ustanovenie odkazuje na § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, v zmysle ktorého samosudca obžalobu podanú na súde, po jej preskúmaní podľa jej obsahu a obsahu spisu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku, alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity. Rozhodnutie o splnení zákonných náležitostí obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku tak, podľa názoru sťažovateľa, predstavuje obsahovú súčasť rozhodnutia o prijatí obžaloby súdom a nie novozavedené rozhodnutie sui generis, rovnako doplnenie obžaloby podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku, nepredstavuje podanie prokurátora sui generis, ale tvorí obsahovú súčasť konkrétnej obžaloby, ktorú prokurátor prostredníctvom predmetného podania dopĺňa. Z uvedeného tak, podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že súd je po doručení doplnenia obžaloby povinný postupovať primerane podľa § 237 a nasledujúcich

Trestného poriadku, a preto napadnuté uznesenie samosudcu nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku, keďže bolo vydané postupom podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého však, s ohľadom na vyššie uvedené, nie je možné vydať žiadne rozhodnutie, o čom svedči aj fakt, že predmetné zákonné ustanovenie odkazuje na primerané použitie § 241 Trestného poriadku. To potom, podľa názoru obžalovaného, znamená, že súd prvého stupňa je po doručení doplnenia obžaloby a vykonaní potrebných procesných úkonov súdu povinný rozhodnúť o prijatí obžaloby súdom, alebo vydať iné rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku. V dôvodoch podanej sťažnosti obžalovaný JUDr. T. P. ďalej namietal, že mu nebolo právne účinne doručené doplnenie obžaloby, (ani napadnuté uznesenie), na podklade ktorej je vedené predmetné konanie, hoci bolo povinnosťou Špecializovaného trestného súdu tak urobiť, keďže doplnenie obžaloby predstavuje jej obsahovú súčasť s tým, že doplnenie obžaloby na základe § 567t ods. 1 Trestného poriadku a rozhodnutie o splnení zákonných náležitostí obžaloby nemožno považovať len za akýsi formálny procesný úkon prokurátora a súdu, ale je ich potrebné vykladať v súvislosti s ostatnými novelizovanými ustanoveniami Trestného poriadku, týkajúcimi sa úpravy spolupracujúcich osôb, a to najmä s poukazom na obligatórnu povinnosť posudzovania ich nezaujatosti a hodnovernosti v zmysle § 33a ods. 4 Trestného poriadku. Z uvedeného, podľa názoru obžalovaného JUDr. T. P., vyplýva, s poukazom aj na § 2 ods. 14 Trestného poriadku, že po doručení doplnenia obžaloby prokurátorom súdu, má vzhľadom na povahu jeho obsahu obžalovaný možnosť napádať diametrálne odlišné vady prípravného konania a nezákonnosť obžaloby, ako mal pred nadobudnutím účinnosti predmetného novelizačného zákona. Z uvedeného dôvodu mu pri rovnosti strán v konaní pred súdom, ak má byť táto zachovaná v jej materiálnom slova zmysle, malo byť umožnené prípadné vady prípravného konania vytknúť a až následne mohol súd prvého stupňa vydať rozhodnutie o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti alebo nie, respektíve o tom, či je obžaloba zákonná. Preto boli, podľa názoru sťažovateľa, napadnutým rozhodnutím porušené jeho práva na obhajobu závažným spôsobom, ako aj právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti zdôraznil, že novelizovaným znením ustanovenia § 241 ods. 1 písm. l) bolo do Trestného poriadku zavedené nové právo obvineného, a to právo napadnúť vady prípravného konania do 5 pracovných dní po doručení obžaloby, respektíve doplnenia obžaloby, pričom zo znenia § 241 ods. 1 písm. 1) Trestného poriadku, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že uplynutie lehoty 5 pracovných dní po doručení obžaloby nie je poriadkovou lehotou, ale táto predstavuje samostatnú procesnú podmienku na to, aby súd vôbec mohol rozhodnúť o prijatí obžaloby súdom. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 567t ods. 1 Trestného poriadku obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 30. marca 2023, sp. zn. VII/3 Gv 59/21/1000 odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

V doplnení dôvodov sťažnosti obžalovaný JUDr. T. P. uviedol, že 30. apríla 2024 mu Špecializovaný trestný súd doručil zoznam benefitov vo vzťahu k spolupracujúcim osobám v zmysle § 33a Trestného poriadku. Uvedený postup súdu prvého stupňa tak, podľa názoru sťažovateľa, potvrdzuje jeho sťažnostnú argumentáciu ohľadom porušenia jeho práva na obhajobu, ako aj jeho práva na spravodlivý proces v súvislosti s nedoručením mu doplnenia obžaloby pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek dodatočnému zaslaniu doplnenia obžaloby, mu doposiaľ nebolo doručené samotné uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 17. apríla 2024, spisovej značky 6T/3/2023, čím nebola, podľa jeho názoru, splnená procesná podmienka na to, aby súd prvého stupňa vôbec mohol rozhodnúť o prijatí obžaloby súdom.

Obžalovaný JUDr. M. V. (ďalej v tejto časti tiež „obžalovaný“ alebo sťažovateľ“) v dôvodoch ním podanej sťažnosti vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, pretože nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 567t ods. 1 Trestného poriadku účinného od 15. marca 2024. Citujúc znenie ustanovení § 567t ods. 1 Trestného poriadku a § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku uviedol, že ustan ovenie § 567t Trestného poriadku vo vzťahu k posúdeniu otázky splnenia náležitostí obžaloby nie je možné posudzovať izolovane, ale práve v spojitosti s ustanoveniami § 241 a § 244 Trestného poriadku, keďže úmyslom zákonodarcu bolo pri rozhodovaní o preskúmaní obžaloby, osobitne preskúmať aj zákonnosť benefitov. S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 24 Trestného poriadku a výhody spolupracujúcej osoby namietal, že samosudca pristúpil k preskúmaniu zákonných náležitostí obžaloby podľa § 567t Trestného poriadku len formálne, a to výlučne z hľadiska splnenia podmienky, či prokurátor doplnil obžalobu v lehote 10 dní od 15. marca 2024 o záznamy o spolupráci podľa § 33a Trestného poriadku, hoci zákonodarca, podľa jeho názoru prijatou novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 osobitne položil dôraz na posúdenie zákonnosti benefitov, ktoré orgány činné v trestnom konaní poskytli spolupracujúcej osobe. Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 3 obžaloby ďalej namietal, že rozhodujúcim a v podstate jediným usvedčujúcim dôkazom v tomto smere je výpoveď spolupracujúcej osoby JUDr. K. J., preto bolo mimoriadne dôležité preskúmavať okolnosti za akých došlo k poskytnutiu benefitov a či na tieto všetky benefity mala spolupracujúca osoba zákonný nárok.

Z odôvodnenia napádaného uznesenia však, podľa názoru sťažovateľa, vyplýva, že samosudca sa touto požiadavku náležite neriadil, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú jeho vlastné skutkové a právne úvahy, na podklade ktorých rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, bližšie nevysvetlil, či benefity, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcej osobe boli zákonné, a či spolupracujúca osoba spĺňala nárok na ich poskytnutie, pritom požiadavka na takýto procesný postup vyplýva, podľa názoru obžalovaného, priamo z ustanovenia § 567t účinného od 15. marca 2024 s odkazom na § 241 Trestného poriadku, keďže záznamy o spolupráci podľa § 33a Trestného poriadku je potrebné preskúmať nielen po formálnej, ale aj obsahovej stránke. Sťažovateľ ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akých skutkových a právnych záverov samosudca vychádzal, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ak konštatoval, že podaná obžaloba spĺňa zákonné náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku s tým, že dôsledkom takéhoto procesne nesprávneho rozhodnutia bolo aj opomenutie výroku o zákonnosti poskytnutých benefitov, čo má priamu súvislosť s rozhodnutím podľa § 241 ods. l písm. f) Trestného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný JUDr. M. V. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný Mgr. P. S. v dôvodoch podanej sťažnosti okrem iného namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia., ktorú vzhliadol v jeho arbitrárnosti spočívajúcej v absencii preskúmateľnej právnej úvahy, na podklade ktorej dospel samosudca k svojmu rozhodnutiu, ako aj v tom, že napadnuté uznesenie nereflektuje na nezákonnosť benefitu, ktorý bol poskytnutý spolupracujúcej osobe JUDr. K. J. Citujúc zákonné ustanovenia § 567t ods. 1 Trestného poriadku, § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku namietal, že súd je povinný oboznámiť sa s obsahom spisu z hľadiska jeho úplnosti, posúdiť splnenie náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku, oboznámiť sa s benefitmi poskytnutými spolupracujúcej osobe a tieto benefity posúdiť z hľadiska ich zákonnosti. V tejto súvislosti ešte namietal, že samosudca sa obmedzil výlučne na konštatovanie splnenia formálnych náležitostí obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku a to na podklade toho, že zo strany prokurátora došlo k zaslaniu zoznamu benefitov, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie, podľa názoru sťažovateľa, arbitrárne, keďže neobsahuje žiadnu preskúmateľnú právnu úvahu súdu prvého stupňa ohľadne posudzovania zákonnosti benefitov poskytnutých spolupracujúcim osobám a ani žiaden záver o ich ne/primeranosti, čím došlo k porušeniu povinnosti podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 241 Trestného poriadku. Takýto formalistický prístup je, podľa názoru sťažovateľa, v priamom rozpore s materiálnou podstatou prijatej právnej úpravy, pretože ak by sa akceptoval takýto štandard prieskumu ako dostačujúci, tak by z prijatej právnej úpravy urobil iba čisto formálny úkon, nespôsobilý privodiť akýkoľvek právny dôsledok pre prebiehajúce trestné konanie (t. j. vo všetkých konaniach by bolo možné vydať trojvetvové „osvedčenie“ o tom, že obžaloba spĺňa zákonné náležitosti, keďže prokurátor doplnil zoznam benefitov, ktoré by neobsahovalo ani jednu vetu právnej úvahy a argumentácie, čo logicky nebolo zámerom zákonodarcu). Konštatovanie súdu prvého stupňa o nevyjadrení sa obhajoby k zoznamu benefitov považoval obžalovaný Mgr. P. S. bez právneho významu, nakoľko podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku a § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku má súd povinnosť prieskumu úplnosti spisov, náležitostí obžaloby a posúdenia zákonnosti benefitov, bez akejkoľvek kooperácie zo strany obhajoby. Vo vzťahu k nezákonnosti benefitov poskytnutých spolupracujúcej osobe JUDr. K. J. dôvodil, že jedným z poskytnutých mu benefitov je dočasné odloženie vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku vo vzťahu k viacerým skutkom, ktoré sú v priloženom zozname vymedzené. V tejto súvislosti namietal, že podľa § 205 Trestného poriadku sa nesmie dočasne odložiť vznesenie obvinenia voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal, pritom JUDr. K. J. sa v rámci tohto trestného konania podieľal na objasnení trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal podľa tvrdenia obžaloby dopustiť Mgr. P. S. konaním popísaným v skutku č. 11 obžaloby, pričom vo vzťahu k tomuto skutku bol JUDr. K. J. poskytnutý benefit dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku (skutok č. 12 záznamu o dočasnom odložení vznesenia obvinenia z 10. marca 2019), hoci v tomto prípade na základe svojej vlastnej výpovede zo 17. marca 2021 mal postavenie organizátora alebo návodcu trestného činu, čo znamená, že poskytnutý benefit vo forme dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku je vo vzťahu k tomuto skutku nezákonný. Namietal ďalej, že výrok napadnutého uznesenia je neúplný a nezodpovedá interpretácii § 567t ods. 1 Trestného poriadku spolu s ustanovením § 241 ods. 1 písm. f) a písm. l) Trestného poriadku, keďže z týchto ustanovení vyplýva, že súd by mal obžalobu preskúmať v zmysle požiadaviek novej právnej úpravy, t. j. úplnosť spisov a dôkazov, splnenie náležitostí obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku a zákonnosť poskytnutých benefitov, a na základe toho vo výroku príslušného uznesenia rozhodnúť, či obžalobu odmieta podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku alebo obžalobu prijíma podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku. V tejto súvislosti namietal, že ak by samosudca postupoval podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku spolu s ustanovením § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, tak by z napadnutého rozhodnutia muselo byť zrejmé, že vyhodnocoval zákonnosť poskytnutia benefitov vo vzťahu ku každému skutku obžaloby. Z opisu jednotlivých skutkov a výpovedí JUDr. K. J. vzniká, podľa názoru sťažovateľa, dôvodné podozrenie, že dotknutá osoba by mohla mať vo viacerých stíhaných trestných činoch, na ktorých objasňovaní sa podieľala, postavenie organizátora, objednávateľa alebo návodcu, čo vylučuje možnosť poskytnutia benefitu v podobe dočasného odloženia vznesenia obvinenia, v dôsledku čoho je takýto benefit nezákonným, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvého stupňa túto skutočnosť preveroval, a preto nebola náležite preverená zákonnosť, či nezákonnosť benefitov poskytnutých JUDr. K. J. a ich primeranosť. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že vďaka odloženiu vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku bol JUDr. K. J. poskytnutý benefit aj v podobe nezaistenia celého majetku s tým, že bol využitý iba inštitút podľa § 96g Trestného poriadku s poukazom na § 96a Trestného poriadku, ktorým bola zaistená náhradná hodnota - byt JUDr. K. J. na Svätoplukovej ulici v hodnote približne 230.000,- eur, pritom z verejne dostupných informácii je zrejmé, že JUDr. K. J. využil skutočnosť, že počas prebiehajúceho trestného konania nemal zaistený majetok a spolu s manželkou v novembri 2023 vysporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na základe čoho sa manželka JUDr. K. J., R. J. stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu na XXXXXX a priľahlých pozemkov, ktoré sú zapísané na LV. č. XXXX v katastrálnom území XXXXXX. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný Mgr. P. S. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a postupom podľa § 194 ods. 2 Trestného poriadku uložil samosudcovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol, alebo postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku v spojení s § 241 ods. 4 Trestného poriadku vec vrátil do prípravného konania.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obžalovaní podali sťažnosti, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosti obžalovaných nie sú dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že (v tom čase) prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej tiež „prokurátor“) podal 30. marca 2023 pod sp. zn. VII/3 Gv 59/21/1000 obžalobu na obžalovaných JUDr. T. P., JUDr. M. V. a Mgr. P. S., a to na

JUDr. T. P.

v bodoch 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10 obžaloby pre pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

v bodoch 3, 4 obžaloby pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 5 obžaloby pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

JUDr. M. V. v bode 3 obžaloby pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

Mgr. P. S. v bode 11 obžaloby pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Následne samosudca v prejednávanej trestnej veci nariadil a vykonával hlavné pojednávanie v dňoch 18. a 19. decembra 2023, 13. a 14. februára 2024 a 12. a 13. marca 2024. Uznesením samosudcu z 9. februára 2024, č. k. 6T/3/2023-14025 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 27. marca 2024, č. k. 1Tost/10/2024-14199 samosudca nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej trestnej veci.

Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predložil 15. marca 2024 súdu prvého stupňa podanie v zmysle § 567t ods. 1 Trestného poriadku účinného od 15. marca 2024 spolu s prílohami, ktoré bolo doručené obhajcom obžalovaných, a to Mgr. Palovičovi 3. apríla 2024 a JUDr. Kucekovi a JUDr. Mlkvej Illýovej 20. marca 2024. Prokurátor v dotknutom podaní s poukazom na § 235 písm. e) Trestného poriadku v znení účinnom od 15. marca 2024 uviedol, že svedkovi JUDr. K. J. boli poskytnuté nasledovné benefity vyšetrovateľom NAKA, odbor Západ a prokurátorkou ÚŠP GP SR:

- vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 bolo 10. marca 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenia a následne bol JUDr. J. vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod ČVS: PPZ-61/NKA-ZA2-2020 pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, zločinu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v zázname o dočasnom odložení vznesenia obvinenia, - 28. októbra 2020 vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia JUDr. K. J. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto záznamu, 28. októbra 2020 boli z trestného konania vylúčené skutky, zo spáchania ktorých je podozrivý JUDr. J. na samostatné konanie vedené pod ČVS: PPZ- 61/NKA-ZA2-2020,

-         8. marca 2022 prokurátor príkazom VII/3 Gv 52/20/1000 -77 zaistil nehnuteľný majetok,

ktorého vlastníkmi sú JUDr. J. a Ing. J. - byt č. X, v bytovom dome č. XXXXXX, pozemok - zastavaná plocha a nádvorie č. XXX, na ktorom je postavená bytová budova,

- spolupracujúca osoba JUDr. K. J. rozsiahlo vypovedá v konaniach vedených pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, PPZ-136/NKA-ZA2-2019, PPZ - 137/NKA-ZA2-2019, PPZ- 138/NKA-ZA2-2019, PPZ-139/NKA-ZA2-2019, PPZ-140/NKA-ZA2-2019, PPZ-41/NKA- ZA2-2023, PPZ-42/NKA-ZA2-2023 o podozreniach z rôzneho protiprávneho konania iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní, pričom na podklade výpovedí JUDr. J. bolo vznesené obvinenie, v niektorých z nich aj podaná obžaloba na súd.

Prokurátor ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že benefit bol spolupracujúcej osobe poskytnutý už v roku 2020, na tento záznam nebolo možné bezodkladne zabezpečiť podpis spolupracujúcej osoby JUDr. J.

Vo vzťahu k svedkyni JUDr. P. Z. prokurátor uviedol, že ako spolupracujúcej osobe jej vyšetrovateľ NAKA, odbor Západ a prokurátorka ÚŠP GP SR poskytli benefity a to - v konaní, ktoré bolo už právoplatne končené schválením dohody o vine a treste vo veci

Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/1/2023,

- s tým, že spolupracujúca osoba JUDr. P. Z. vypovedá v konaniach vedených pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, PPZ-136/NKA-ZA2-2021, PPZ - 138/NKA-ZA2-2021, PPZ- 139/NKA-ZA2-2019, PPZ-42/NKA-ZA2-2023 o podozreniach z rôzneho protiprávneho konania iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní, pričom na podklade výpovedí JUDr. Z. bolo vznesené obvinenie, v niektorých z nich aj podaná obžaloba na súd.

Prokurátor ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že benefit bol spolupracujúcej osobe poskytnutý už v roku 2020, resp. 2023 (súdom) na tento záznam nebolo možné bezodkladne zabezpečiť podpis spolupracujúcej osoby JUDr. Z.

Prokurátor ako prílohy podania predložil záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia z 10. marca 2019, súhlas s postupom podľa § 205 Trestného poriadku z 9. marca 2020, záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia z 28. októbra 2020, súhlas s postupom podľa § 205 Trestného poriadku z 27. októbra 2020, príkaz prokurátora ÚŠP GP SR podľa § 96 g) Trestného poriadku z 8. marca 2022 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 24. februára 2023 sp. zn. 4T/1/2023.

Podľa § 235 písm. e) Trestného poriadku musí obžaloba obsahovať dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami vrátane záznamov o spolupráci podľa § 33a, ak majú súvis so skutkom.

Podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom sú povinné v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 zosúladiť svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami § 33a, najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného stíhania. To neplatí, ak bolo trestné stíhanie podľa predchádzajúcej vety zastavené do 14. marca 2024 z iného dôvodu ako podľa § 215 ods. 3. Ustanovenia § 33a sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných stíhaní uvedených v prvej vete. V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenia § 241 a § 244 sa použijú primerane.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Ako to už bolo vyššie konštatované, súd prvého stupňa uznesením zo 17. apríla 2024, sp. zn. 6T/3/2023 podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžaloba z 30. marca 2023 spĺňa zákonne náležitosti.

Obžalovaní v dôvodoch podaných sťažností namietali okrem iného použitie ustanovenia § 567t ods. 1 Trestného poriadku súdom prvého stupňa vo výroku napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že výrok rozhodnutia nemôže byť založený na prechodnom ustanovení s tým, že bolo potrebné rozhodnúť podľa § 241 Trestného poriadku, o čom svedčí aj fakt, že spomínané ustanovenie § 567t ods. 1 Trestného poriadku odkazuje na primerané použitie a rozhodnutie v zmysle § 241 Trestného poriadku. Obžalovaní ďalej namietali, že súd prvého stupňa len formálne preskúmal, či prokurátor doplnil obžalobu v lehote 10 dní od 15. marca 2024 o záznamy o spolupráci podľa § 33a Trestného poriadku bez toho, aby preskúmal okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu benefitov, či išlo o benefity zákonné, keďže ich nezákonnosť je dôvodom pre odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi pri primeranom použití § 241 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že legislatívny termín „primerane“ je potrebné vnímať v súlade s legislatívnymi pravidlami (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 511 z

17.    decembra 1996 k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikované pod č. 19/1997 Z. z.) ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa na právne vzťahy aplikujú len niektoré zodpovedajúce časti právnej úpravy, ktorá má byť použitá. Pri úvahe o primeranosti použitia právnej úpravy je potrebné vychádzať najmä z cieľa, ktorý je sledovaný právnou úpravou daných právnych vzťahov a zo spôsobu, akým sú tieto právne vzťahy upravené, zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu (primerane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 107/2018, prípadne uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/71/2010).

Účelom a ani cieľom zákonodarcu v rámci primeraného použitia ustanovení § 241 a § 244 vo vzťahu k § 567t ods. 1 Trestného poriadku nebolo, podľa názoru najvyššieho súdu, uložiť konajúcemu súdu duplicitne rozhodnúť podľa § 241 alebo § 244 Trestného poriadku. Primeranosť použitia vyššie zmienených ustanovení je v tomto kontexte potrebné vnímať tak, že aj proti rozhodnutiu podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku je možné primerane podľa § 241 ods. 4 Trestného poriadku alebo § 244 ods. 3 Trestného poriadku podať sťažnosť alebo tak, že v prípade, ak obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného priadku, súd ju primerane podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, alebo § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku vráti prokurátorovi do prípravného konania.

V prejednávanej trestnej veci bola obžaloba podaná na súd prvého stupňa 30. marca 2023 a následne bolo vytýčených a uskutočnených niekoľko termínov hlavného pojednávania (18., 19. decembra 2023, 13., 14. februára 2024, 12., 13. marca 2024) z čoho je zrejmé, že súd prvého stupňa už rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku urobil a obžalobu prijal.

Niet preto dôvodu, aby Špecializovaný trestný súd, ktorý obžalobu už raz preskúmal a prijal ju, tak robil opätovne v štádiu už „rozpojednávanej veci“, pričom primárnym účelom a zmyslom § 567t ods. 1 Trestného poriadku je zjednodušene povedané, uloženie povinnosti prokurátorovi predložiť súdu všetky relevantné písomnosti vzťahujúce sa na poskytnutie benefitov spolupracujúcej osobe, aby súd mal ešte pred jeho rozhodnutím o ne/vine obžalovaného k dispozícii kompletný podklad pre posúdenie hodnovernosti spolupracujúcej osoby práve s ohľadom na poskytnuté jej benefity s tým, že uvedené ustanovenie výslovne ukladá prokurátorovi povinnosť doplniť náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od nadobudnutia jeho účinnosti a súdu povinnosť bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Súd prvého stupňa postupujúc v zmysle naposledy uvedeného ustanovenia rozhodol o splnení zákonných náležitostí obžaloby, použijúc vo výroku zákonné ustanovenie, ktoré bolo použité, tak ako to vyžaduje § 176 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom ani § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje použitie prechodného ustanovenia vo výroku rozhodnutia, ale iba poukazuje na obsah prechodných ustanovení v kontexte systematiky členenia právneho predpisu, ktorým sa zaoberá § 5 predmetného zákona.

K námietkam obžalovaných, spočívajúcich v tom, že súd prvého stupňa len formálne preskúmal, či prokurátor doplnil obžalobu v lehote 10 dní od 15. marca 2024 o záznamy o spolupráci podľa § 33a Trestného poriadku bez toho, aby preskúmal okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu benefitov a ich zákonnosť, je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 567t Trestného poriadku hoci aj za primeraného použitia § 241, § 244 Trestného poriadku, s ohľadom na už vyššie uvedený účel citovaného ustanovenia, nevyplýva povinnosť súdu v tomto štádiu trestného konania vyhodnocovať okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu benefitov, ich zákonnosť či primeranosť. Jediné, čo z ustanovenia § 567t Trestného poriadku vyplýva je, ako to už bolo vyššie uvedené, povinnosť prokurátora doplniť náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od jeho účinnosti a povinnosť súdu bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti.

Súd prvého stupňa preskúmavajúci náležitosti obžaloby podľa § 235 písm. a) až písm. f) Trestného poriadku, ktorej súčasťou sú už aj záznamy o benefitoch podľa § 235 písm. e) Trestného poriadku skúma v zmysle § 567t Trestného poriadku len to, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti (doplnené o záznamy o poskytnutých benefitoch), nejde však o posudzovanie záznamov o spolupráci podľa § 33a Trestného poriadku, pretože tie sa v čase poskytnutia benefitov v tejto trestnej veci podľa § 33a Trestného poriadku nevyhotovovali, (naposledy spomenuté ustanovenie je účinné až od 15. marca 2024). Navyše aj z ustanovenia § 567t ods. 1 Trestného poriadku plynie, že ustanovenie § 33a Trestného poriadku sa použije primerane s prihliadnutím na procesný stav tých-ktorých trestných vecí. Nebolo preto úlohou súdu prvého stupňa, ako to už bolo uvedené, v tomto štádiu trestného konania skúmať zákonnosť a primeranosť benefitov poskytnutých spolupracujúcej osobe a ani namietanú nemožnosť poskytnutia benefitov spolupracujúcej osobe z dôvodu jej postavenia ako organizátora, či návodcu. Súd v tomto štádiu konania tak, ako to už bolo niekoľkokrát uvedené, „iba“ hodnotí, či došlo zo strany prokurátora k doplneniu obžaloby v zmysle novoprijatej novely Trestného poriadku s tým, že hodnotenie zákonnosti a primeranosti poskytnutých benefitov, ako aj ďalších k tomu prislúchajúcich právnych otázok, bude súčasťou hodnotenia nezaujatosti a hodnovernosti spolupracujúcej osoby predchádzajúceho rozhodnutiu o ne/vine obžalovaného.

Je potrebné obžalovanému JUDr. T. P. prisvedčiť, že doplnenie obžaloby mu malo byť súdom prvého stupňa vychádzajúc z ustanovenia § 240 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku doručené popri obhajcovi ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu, ale aj doplnenia dôvodov jeho sťažnosti je však zrejmé, že doplnenie obžaloby mu súd prvého stupňa dodatočne (30. apríla 2024) doručil, pričom najvyšší súd o jeho sťažnosti rozhodol až 22. mája 2024. Obžalovaný tak mal dostatočný časový priestor na to, aby sa s doplnením obžaloby oboznámil a všetky svoje námietky proti nemu v doplnení svojej sťažnosti predniesol. Napokon obžalovaný svoju sťažnosť doplnil (podaním doručeným najvyššiemu súdu 10. mája 2024), avšak žiadne ďalšie vecné námietky proti doplneniu obžaloby v porovnaní s obsahom jeho sťažnosti na podklade jeho doručenia nevzniesol.

Je v rozpore s procesnou podstatou inštitútu sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku bezúčelný postup sťažovateľa, pri ktorom navrhuje v podanej sťažnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak by pozitívne rozhodnutie sťažnostného súdu o tomto návrhu nemohlo splniť účel nápravy, ku ktorému sťažnosť obsahovo smeruje. Takúto sťažnosť, aj keď by inak bola dôvodná, sťažnostný súd zamietne podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 12/2012).

Obžalovanému, ako to už bolo vyššie uvedené, doplnenie obžaloby súdom prvého stupňa napokon doručené bolo a aj keď sa tak neudialo pred napadnutým rozhodnutím, obžalovaný mal dostatočný časový priestor na oboznámenie a s jeho obsahom a na vznesenie všetkých námietok proti nemu, čo však neurobil.

Niet preto žiadneho rozumného dôvodu zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a uložiť mu len znovu rozhodnúť, aby rozhodnutie časovo nasledovalo po doručení doplnenia obžaloby, keď obžalovaný, ako to vyplýva z doplnenia jeho sťažnosti, nechce proti doplneniu obžaloby vzniesť ďalšie námietky oproti tým, ktoré už v sťažnosti vzniesol, keďže ich v doplnení sťažnosti neuviedol, hoci mu nič nebránilo tak urobiť.

Pokiaľ ešte obžalovaný JUDr. T. P. namietal, že mu doposiaľ nebolo doručené napadnuté rozhodnutie, k tomu je potrebné uviesť, že podľa § 179 ods. 2 Trestného poriadku (prvá veta), ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Z uvedeného je potom zrejmé, že napadnuté rozhodnutie postačovalo doručiť iba obhajcovi obžalovaného, v tomto smere sa Špecializovaný trestný súd pochybenia nedopustil.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, že sťažnosti obžalovaných ako nedôvodné postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

 

Diskusia