ESĽP k vzťahu investigatívneho novinára a sudcu z hľadiska testu nestrannosti

 

Mgr. Erika Krutková

 

ESĽP k vzťahu investigatívneho novinára a sudcu z hľadiska testu nestrannosti

 

Úvodná poznámka

V súvislosti s nie až tak dávnou diskusiou a dodnes nevyriešenou otázkou vzťahu sudcu a novinára a z toho vyplývajúcich možných pochybností o jeho nestrannosti vo veciach dotýkajúcich sa tém a osôb, ktorým sa predmetný novinár vo svojej publikačnej činnosti rozsiahlo venoval, pri prekročení hraníc profesionality tohto vzťahu, jedným z bodov alebo rozmerov tejto diskusie bol aj spor o to, či možný konflikt záujmov sa dotýka len prípadných aktivít novinára do budúcna alebo aj jeho novinárskej činnosti v minulosti, teda pred zmenou kvality a povahy jeho vzťahu k sudcovi.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej  v minulosti už venoval kriticky ladeným komentárom manželky sudcu zverejnených na sociálnej sieti na adresu vlastníkov právnických osôb, ktoré boli účastníkmi konania a jej následné verejné prejavy spokojnosti so samotným rozhodnutím sudcu a upozornil, že nemožno vylúčiť, že aktivity blízkych rodinných príslušníkov môžu za určitých okolností negatívne ovplyvniť vnímanie nestrannosti daného sudcu zo strany verejnosti, pričom v odlišnom stanovisku k meritórnemu rozhodnutiu jeden zo sudcov upozornil na potrebu zohľadniť kvalitu a povahu vzťahu medzi manželmi/partnermi a nutnosť preskúmania samotnej povahy statusov na sociálnej sieti očami nestranného pozorovateľa (bližšie k rozsudku ESĽP pozri tu).

V ďalších svojich rozsudkoch ESĽP opakovane potvrdil, že nestrannosť sudcu môže byť spochybnená aj prostredníctvom vzťahu tretej osoby k stranám konania vyplývajúcich z rodinných a pokrvných väzieb sudcu. Išlo o prípad postavenia príbuzného sudcu v rámci advokátskej kancelárie zastupujúcej stranu konania a možného finančného záujmu a potenciálneho prospechu zo strany príbuzného sudcu v prípade rozhodnutia priaznivého pre klienta (bližšie k rozsudku ESĽP pozri tu).

V prípade partnera/manžela sudcu sú možné pochybnosti o jeho nestrannosti o to výraznejšie, keďže okrem spoločnej domácnosti zdieľajú aj okruh priateľov a známych z prostredia, v ktorom sa obaja pohybujú.

Až v nedávnom svojom rozsudku vo veci Bosev proti Bulharsku zo dňa 04.06.2024 mal ESĽP možnosť priamo sa vyjadriť k otázke možných pochybností o nestrannosti sudcu pre kritické články, ktoré o ňom v minulosti novinár napísal, pričom konštatoval, že napriek niekoľkoročnému časovému odstupu medzi uverejnením sporných článkov a rozhodovaním sudkyne, vzhľadom na ich kritický obsah spochybňujúci odborné kvality a bezúhonnosť dotyčnej sudkyne, sťažovateľ mohol legitímne nadobudnúť objektívne pochybnosti o jej nestrannosti pri preskúmavaní jeho odvolania proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku a konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru. Navyše v danom prípade išlo o investigatívneho novinára, ktorý sa výslovne vo svojej publikačnej činnosti špecializoval na právne témy, čím je nutné odlíšil tento prípad od vyššie spomenutého prípadu manželky sudcu, ktorá kritické komentáre zverejnila v podobe krátkych statusov na sociálnej sieti.

Je potrebné dodať, že dôvody zakladajúce pochybnosti o nestrannosti sudcu a jeho vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci by bolo o to naliehavejšie, ak by konkrétne okolnosti boli strane sudcu, teda, že sudca alebo jemu blízka osoba by písali rozsiahle kritické články a hodnotiace komentáre spochybňujúce bezúhonnosť niektorej strany v konaní a im blízkych osôb.

O požiadavke na nestrannosť sudcu v trestnom konaní pritom nehovoríme len v prípadoch, keď rozhoduje o obžalobe alebo inom návrhu v konaní pred súdom. Nemenej dôležitá je jeho nestrannosť pri rozhodovaní o návrhoch v prípravnom konaní medzi mnohými napríklad aj o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby ale aj o návrhoch na vydanie príkazov na odpočúvanie, oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke alebo vykonanie domovej prehliadky. Vzhľadom na vyhradený režim, v ktorom sa samotné rozhodovanie realizuje, pri týchto návrhoch predstavujúcich zásah do základných práv a slobôd a vzhľadom na ich význam pre trestné konanie a objasnenie trestnej veci, sú požiadavky na nestrannosť sudcu a najmä jeho schopnosť objektívne posúdiť svoj vlastný možný konflikt záujmov v danej trestnej veci o to výraznejšie. Dôkazy získané na základe rozhodnutia sudcu v prípravnom konaní, ktorý mal byť z konania a rozhodovania o návrhu vylúčený pre pochybnosti o jeho nestrannosti, sú tak v celom rozsahu získané nezákonným spôsobom a v ďalšom konaní neprípustné. Vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť ESĽP je možné si ľahko domyslieť aký osud vo výsledku čaká viaceré spoločensky citlivo vnímané trestné veci.

Je potrebné si uvedomiť, že niekedy spoločensky exponované postavenie zainteresovaných osôb, k akým patrí aj funkcia sudcu alebo povolanie novinára, môže vyvolávať tak silný konflikt záujmov na oboch stranách, že otázka už neznie, či jeden prestane súdiť alebo druhý písať, ale otázka, ktorú je potrebné si položiť znie, či talár alebo vzťah.

Možno len vyjadriť poľutovanie nad tým, že namiesto snahy o uvedomenie si závažnosti otázky a jej dopadu nielen na prebiehajúce trestné konania, bola voči členom Súdnej rady SR, ktorí si dovolili tému vzťahu sudca a novinára otvoriť vo verejnom priestore ako aj na zasadnutí Súdnej rady SR, vedená nenávistná kampaň a adresované invektívy a obvinenia zo snahy z odstavenia sudkyne a jej diskreditácie nielen zo strany niektorých osôb z verejného priestoru ale dokonca aj zo strany už bývalého predsedu Súdnej rady SR.[1]

Dostatočnú mieru pozornosti tejto téme nevenoval ani najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnostiach strán trestného konania proti uzneseniam prvostupňového súdu o nevylúćení sudkyne z konania.

Škoda len, že rovnako vysoké etické nároky a požiadavky na integritu a zdanie nestrannosti sudcu, aké vyslovil Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí vo veci sp. zn. 32D/15/2021[2] z 08.03.2023 nie sú kladené na všetkých bez rozdielu, a to bol ešte na programe dňa zámer na podanie ďalšieho disciplinárneho návrhu pre verejne prezentované výroky disciplinárne odsúdeného sudcu na adresu senátu Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré predniesol v prítomnosti médii krátko po vyhlásení rozhodnutia.[3]

Rozsudok ESĽP vo veci Bosev proti Bulharsku zo dňa 04.06.2024 č. 62199/19[4]

Pán Bosev, investigatívny novinár, špecializujúci sa na právne témy, pracoval v príslušnom období pre týždenník Capital, ktorý patril vydavateľstvu Ikonomedia. V roku 2013 spravodajský portál Dnevnik, ktorý patril spoločnosti Ikonomedia, informoval, že vtedajší riaditeľ Komisie pre finančný dohľad (ďalej len „FSC“) bol predvolaný ako svedok vo veci podozrenia z legalizácie príjmu z trestnej činnosti na tom skutkovom základe, že údajne podpísal dokumenty uľahčujúce prevod výnosov pochádzajúcich z obchodovania s drogami. Pán Bosev vysvetlil, že po uverejnení tejto správy FSC v priebehu rokov 2013 až 2015 uložila väčšinovému akcionárovi spoločnosti Ikonomedia a ďalším spoločnostiam, ktoré vlastnil, niekoľko pokút, ktoré podľa neho bulharské súdy následne zrušili. Potom v roku 2015 FSC uložila spoločnosti Ikonomedia dve pokuty za uverejnenie dvoch článkov v časopise Capital, ktoré FSC videla ako pokusy o manipuláciu finančných trhov. Pokuty dosiahli celkovú výšku približne 76 000 eur (EUR).

Práve v tejto súvislosti vystúpil pán Bosev v dňoch 15. a 16. januára 2015 v dvoch televíznych programoch, kde diskutovali o uložení týchto pokút a o možnej participácii riaditeľa FSC na predmetných udalostiach. O niekoľko mesiacov neskôr podal riaditeľ FSC na Sofijský okresný súd súkromnú obžalobu pre trestný čin ohovárania proti pánovi Bosevovi z dôvodu výrokov, ktoré tento o ňom urobil v týchto dvoch programoch. V roku 2017 Sofijský okresný súd uznal pána Boseva vinným z ohovárania pre jeden z výrokov, ktoré pán Bosev vyslovil počas vysielania 15. januára 2015. Súd ho odsúdil na zaplatenie peňažného trestu vo výške približne 511 eur a náhradu trov konania vo výške 320 eur. Proti prvostupňovému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Počas následného konania na Mestskom súde v Sofii podal sťažovateľ dve námietky zaujatosti voči sudkyni P. K., ktorá bola sudkyňou spravodajkyňou a predsedníčkou odvolacieho senátu. Tvrdil, že sudkyňa P. K. by mala byť vylúčená z rozhodovania v jeho trestnej veci, pretože v minulosti uverejnil v tlači niekoľko článkov kritizujúcich jej prácu a spochybňujúcich jej bezúhonnosť ako sudkyne. Obe námietky boli zamietnuté. V roku 2019 Mestský súd v Sofii potvrdil odsúdenie pána Boseva za ohováranie, pričom zopakoval dôvody, ktoré uviedol Okresný súd v Sofii. Zároveň uznal sťažovateľa vinným v ďalšom bode obžaloby z ohovárania za iný výrok, ktorý vyslovil počas toho istého vysielania. Pokiaľ ide o trest, ktorý sa má uložiť pánovi Bosevovi, odvolací súd konštatoval, že prísnejší trest ako maximálny trest stanovený zákonom by sa zdal byť vhodnejší, ale vzhľadom na to, že riaditeľ FSC o to výslovne nepožiadal, uložil mu rovnaký trest ako v prvom stupni. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať.

ESĽP poznamenal, že sťažovateľ ako investigatívny novinár špecializujúci sa na právne témy, písal a uverejňoval články o sudkyni P. K. v rokoch 2012 až 2015, teda niekoľko rokov pred tým, ako bola táto vec predložená Mestskému súdu v Sofii. Z jeho strany teda nešlo o úmyselnú snahu diskvalifikovať sudkyňu P. K., a tým ju vylúčiť z prejednávania jeho trestnej veci prostredníctvom zlomyseľnej mediálnej kampane. Pokiaľ ide o obsah článkov, treba poznamenať, že sudkyňa P. K. v nich bola výslovne spomenutá a že jej odborné kvality a bezúhonnosť boli silne spochybňované. Napríklad sťažovateľ vo svojich článkoch tvrdil, že sudkyňa odďaľovala preskúmanie niektorých medializovaných prípadov, že svoje rozhodnutia vydávala so spätnou platnosťou a že patrila do privilegovaného kruhu vysokopostavených a skorumpovaných sudcov. Sťažovateľ preto mohol legitímne nadobudnúť objektívne a odôvodnené pochybnosti o nestrannosti sudkyne P. K. pri výkone jej funkcie pri preskúmavaní odvolania, ktoré podal proti prvostupňovému rozsudku.

ESĽP preto konštatoval, že senát Mestského súdu v Sofii nepredstavoval “nestranný súd” v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a že došlo k porušeniu tohto ustanovenia.

 

Diskusia