Ako Správny súd odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory disciplíne naučil

 

JUDr. Radoslav Kačur, advokát

 

 Ako Správny súd odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory disciplíne naučil

Právna veta:

Zmeňujúce odvolacie rozhodnutie konštatujúce vinu disciplinárne obvineného predstavuje rozhodnutie reformationis in peius (v neprospech obvineného) v jeho najkrajnejšej podobe a de facto zbavuje obvineného možnosti podať proti nemu riadny opravný prostriedok (keďže vina je vyslovená prvýkrát až v odvolacom konaní), a teda i brániť sa v rámci riadneho inštančného postupu proti argumentom odvolacieho orgánu do ukončenia veci právoplatným rozhodnutím [čo je pre porovnanie v zmysle § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku v trestnom konaní neprípustné] a je preto nevyhnutné, s ohľadom na uvedené skutočnosti, majúce dopad na práva disciplinárne obvineného, vo zvýšenej miere trvať na požiadavke zrozumiteľnosti, presvedčivosti a dostatočnej argumentačnej vybavenosti zmeňujúceho rozhodnutia a zdôvodnenia odklonu od presvedčenia prvostupňového orgánu o nevine obvineného.

Rozhodnutie vyslovujúce vinu disciplinárne obvineného preto musí byť tak vo výrokovej časti (ktorej súčasťou je aj skutková veta), ako i v jeho odôvodnení v tomto smere maximálne určité, presvedčivé a nesmie byť vnútorne rozporné. Len adekvátne vymedzenie skutkového obsahu tvoriaceho základ disciplinárneho previnenia môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenej aj v právnej zásade nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými slovami, nie je možné dospieť k záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a uznať vinu disciplinárne obvineného, ak konanie zakladajúce vinu (identifikované v skutkovej vete rozhodnutia) nie je možné bez pochybností stotožniť so zákonnými znakmi skutkovej podstaty (právna veta rozhodnutia) a hodnotiť ho ako napĺňajúce skutkovú podstatu daného disciplinárneho previnenia.

Správny súd považuje za zvlášť potrebné, aby sa odvolací disciplinárny orgán vyjadril a vysporiadal sa so všetkými podstatnými námietkami, ktoré predstavujú obranu žalobcu v odvolacom konaní. V opačnom prípade je poskytnutie možnosti vyjadriť sa k podanému odvolaniu len prázdnym gestom, nie reálnym naplnením procesných práv žalobcu ako disciplinárne obvineného v disciplinárnom konaní, čo je neprípustné.

 

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 

 

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. M. H. a sudkýň JUDr. I. H. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. M. M., Ph.D., v právnej veci žalobcu: JUDr. R. K., nar. xx.xx.xxxx, bydliskom: XXX, XXXX, advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti: L. C. s.r.o., so sídlom: XXX, XXX, IČO: XXX, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom: Kolárska 6148/4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpenému: JUDr. E. B., advokátka so sídlom: XXX, XXX, IČO: XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. III. ODS-24/2019:443/2019 zo dňa 11.06.2020, takto

 

r o z h o d o l:

 

 

I.            Súd rozhodnutie III. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. III. ODS-24/2019:443/2019 zo dňa 11.06.2020  z r u š u j e  a  vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

II.          Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

 

 

O d ô v o d n e n i e

 

 

I.

 

Správna žaloba

1.         Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou dňa 06.11.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia III. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory [ďalej aj „žalovaný“ alebo „odvolací (disciplinárny) orgán/senát“] sp. zn. III. ODS-24/2019:443/2019 zo dňa 11.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím X. Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „prvostupňový disciplinárny orgán“) sp. zn. DS X.-30/2019:443/2019 zo dňa 23.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z. z.“) a § 44 písm. a) Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „DP“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 21 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 26 ods. 1 DP žalobcu ako disciplinárne obvineného uznal za vinného, že

„vykonávajúc advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným L. C. s.r.o., so sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXX/B,  

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 11 465,75 Eur (faktúra č. 007-1/01/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 16 307,20 Eur (faktúra č. 005/02/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 2 574,14 Eur (faktúra č. 013/02/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť“,

čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení  

•      § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak;

•      § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie (§ 23 zákona č. 586/2003 Z. z.), ako aj o osobných údajoch chránených osobitným zákonom;

•      § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého povinnosť mlčanlivosti advokáta a osôb, ktoré sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia,

za čo žalobcovi uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 1 000 Eur s povinnosťou jej úhrady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a podľa § 57 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 580 Eur s rovnakou lehotou splatnosti.

 

2.               Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie skutkového stavu a v konaní pred odvolacím disciplinárnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

 

3.               Nesprávne právne posúdenie veci ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP žalobca odôvodnil tým, že žalovaný síce použil správny právny predpis, tento však nesprávne vyložil, čoho dôsledkom bol nesprávny právny záver vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu arbitrárne, nie je náležite odôvodnené, je v rozpore so zásadami logického myslenia a ako také vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 586/2003 Z. z. Vyjadril presvedčenie, že za dôvernú informáciu spadajúcu pod predmetné ustanovenie sa nepovažuje informácia o skutočnosti, že klient neuhradil žalobcovi faktúry. Obsahom povinnosti zachovávať mlčanlivosť sú podľa žalobcu všetky informácie o skutočnostiach, o ktorých sa advokát pri výkone advokácie, teda pri poskytovaní právnych služieb od klienta a o klientovi dozvedel. Žalobca pritom neposkytol tretej osobe žiadnu informáciu o žiadnej, a už vôbec nie o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom advokácie dozvedel, preto sa nedopustil porušenia uvedenej povinnosti. Odvolací disciplinárny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akú konkrétnu dôvernú informáciu žalobca uviedol a čím porušil povinnosť mlčanlivosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe mimo advokácie len za splnenia podmienky, že táto osoba je sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov. Takisto poukázal na výnimku ustanovenú v § 23 ods. 5 označeného zákona, ktoré sa týka sporu s klientom.

 

4.               V rámci žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nejasnosť a logickú nezrozumiteľnosť s tým, že z neho nie je zrejmé, či a aké dôkazy žalovaný vykonal. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia potom videl v tom, že z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy žalovaného viedli pri vyhodnotení dôkazov a právnom posúdení veci. Mal za to, že postup žalovaného bol diskriminačný, keďže odvolacím disciplinárnym orgánom už bola predmetná otázka riešená odlišným spôsobom (rozhodnutie sp. zn. DS III.-702/07:3063/2007), preto bol povinný tento odklon argumentačne vysvetliť. Za nepreskúmateľné považoval žalobca napadnuté rozhodnutie i v časti o uložení pokuty, kde žalovaný nevysvetlil, akými úvahami sa spravoval, uviedol len všeobecné konštatácie a odkaz na príslušné ustanovenia. Tieto úvahy absentujú podľa žalobcu o to viac, ak odvolateľom, ktorým bola Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „odvolateľ“), navrhoval uloženie pokuty len vo výške 500 Eur.

 

5.               Nedostatočné zistenie skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP odôvodnil nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré boli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že tie dôkazy, ktoré boli vykonané, žalovaný nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Nesprávne vyhodnotenie, resp. absenciu vyhodnotenia, žalobca namietal vo vzťahu k Preberaciemu protokolu z 09.07.2018, Čestnému prehláseniu z 09.07.2018 a Dohode o spätnom postúpení pohľadávok z 09.07.2018.

 

6.               Podstatné porušenie ustanovení o konaní v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca vzhliadol v nezákonnom zložení odvolacieho disciplinárneho orgánu, keďže reálne zloženie III. Odvolacieho disciplinárneho senátu nezodpovedalo zloženiu, ktoré bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného.

 

7.               Žalobca doplnil, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v jeho rozpore s hmotným právom, keďže žalovaný vyslovil právny názor v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z., ktorý nesprávne interpretoval a zneužil správne uváženie. Poukázal na to, že postúpenie pohľadávok bez toho, aby reálne došlo k porušeniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v žiadnom prípade nemá charakter porušenia tejto povinnosti. Za dôvernú informáciu žalovaný považuje vystavenie faktúry za poskytovanie právnych služieb s tým, že pohľadávky vyplývajúce z faktúr boli postúpené. Žalobca však postupníkovi neposkytol žiadne informácie, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neidentifikoval jedinú konkrétnu informáciu, ohľadom ktorej mala byť porušená povinnosť mlčanlivosti.

 

8.               V rámci nedostatku odôvodnenia žalobca zároveň namietal, že odvolací disciplinárny orgán sa nevysporiadal s dôvodmi a argumentami prvostupňového disciplinárneho orgánu (vrátane aplikácie § 25 DP a rozhodnutí, na ktoré bolo poukazované), ktorým bol žalobca v danej veci oslobodený, teda vydal úplne odlišné rozhodnutie. V nadväznosti na to vyjadril žalobca názor, že v jeho prípade nejde o disciplinárne previnenie. Zo žiadneho dokladu ani vykonaného dôkazu podľa neho nevyplynulo, že by postupníkovi boli poskytnuté akékoľvek doklady, informácie, či iné právne relevantné skutočnosti viažuce sa k právam a záujmom bývalého klienta. Postupníkovi boli odovzdané výlučne faktúry, čo je zrejmé z Preberacieho protokolu.

 

9.               V ďalšom žalobca nesúhlasil so záverom, že pohľadávka môže byť postúpená len subjektu, na ktorý sa viaže povinnosť mlčanlivosti, keďže takáto argumentácia vedie k znemožneniu ústavného práva advokáta vlastniť majetok a disponovať ním. Zdôraznil, že postúpeniu pohľadávok nebránilo žiadne zákonné ustanovenie, ani špecifická ochrana informácií klienta. Pri postúpení pohľadávok vykonal žalobca všetky potrebné opatrenia a náležite eliminoval hrozbu neoprávneného zásahu do práv klienta. Konštatoval, že pohľadávky boli postúpené na osobu, ktorá je povinná zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č. 586/2003 Z. z. s poukazom na § 9 ods. 3, čo zodpovedá aj názoru prvostupňového disciplinárneho orgánu, ktorý poukázal na rozhodnutie sp. zn. II. ODS-23/13:1225/2012.

 

10.            Žalobca napadnutému rozhodnutiu ďalej vytkol, že z neho nie je zrejmé, z čoho bol vyvodený záver, že je bez najmenších pochybností zrejmé, že sa postupník oboznámil s dôvernými informáciami, keďže toto tvrdenie nie je žiadnym spôsobom verifikované a je nepravdivé. Zdôraznil, že jediným konateľom a spoločníkom postupníka je jeho advokátsky koncipient, na ktorého sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Zdôraznil, že nutnosť poskytovať postupníkovi informácie o obsahu právnych úkonov neexistovala, nakoľko pohľadávky boli 2 roky pred postúpením uplatnené v súdnom konaní žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. V danom súdnom konaní potom jeho bývalý klient neuplatnil právo na vylúčenie verejnosti, tam už mu verejné prejednávanie daných skutočností nevadilo. Na maximálne eliminovanie porušenia povinnosti mlčanlivosti bola navyše uzavretá Dohoda o spätnom postúpení pohľadávok. Žalobca konštatoval, že reálna možnosť porušenia povinnosti mlčanlivosti nenastala a pre prípad, že by hrozila, žalobca vykonal všetky úkony, ktoré ju eliminovali. Žalovaný mal skúmať, či k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu reálne došlo, a nie to, či k nej potenciálne mohlo dôjsť.

 

11.            Konštatoval, že žiadny klient v žiadnom prípade nevystaví sám seba riziku, že jeho právne postavenie sa zmení k horšiemu tým, že zbaví advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Konštatoval, že oproti rozhodnutiu sp. zn. DS III..-702/07:3063/2007 u neho nevznikol konflikt, pohľadávku postúpil až po 2,5 roku od vystavenia faktúr, po iniciovaní súdnych konaní a úhrade súdnych poplatkov. Ani v jednej zo zmlúv o postúpení žalobca neuviedol, o aký druh právneho zastúpenia išlo, ani výšku trov právneho zastúpenia. Žalovaný taktiež nevzal do úvahy argumentáciu vo vyjadrení žalobcu, konkrétne ohľadom súdnej praxe a predchádzajúcich rozhodnutí disciplinárneho senátu. Vo vzťahu k uloženému opatreniu žalobca vytýkal, že mu bol uložený najprísnejší trest, pričom nebol uvedený jediný vysvetľujúci argument a žalobcovi nie je zrejmé, ako bol vyhodnotený spôsob jeho konania ako kritérium pri jeho ukladaní, žalovaný neskúmal pohnútku, následok a iné skutočnosti rozhodujúce pre jeho uloženie. Žalobcovi nebola daná odpoveď na otázku, prečo bol potrestaný prísnejšie, ako jeho kolega v inom konaní.

 

12.            Na dôvažok žalobca vyjadril názor, že jeho bývalý klient porušil svoju povinnosť tým, že odmietol zaplatiť dohodnutú odmenu a z takéhoto protiprávneho konania nemôže vzniknúť právo.

 

13.            Vzhľadom na uvedené navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, pri súčasnom plnom priznaní náhrady trov konania.

 

 

II.

Priebeh administratívneho konania

 

14.            Disciplinárne konanie v danej veci bolo začaté na základe návrhu predsedníčky Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 10.06.2019 pre disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. za porušenie povinnosti advokáta uloženej v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., § 9 ods. 1, ods. 3 Advokátskeho poriadku na skutkovom základe, že žalobca  

„vykonávajúc advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným L. C. s.r.o., so sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXX, 

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 11 465,75 Eur (faktúra č. 007-1/01/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť  

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 16 307,20 Eur (faktúra č. 005/02/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť  

-      Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2018 postúpil na spoločnosť C. S. s.r.o., sídlom XXX, XXX, IČO: XXX, pohľadávku vo výške 2 574,14 Eur (faktúra č. 013/02/2016) voči svojmu bývalému klientovi R. D., bytom XXX, XXX (na faktúre uvedené XXX, XXX) z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 03.12.2010, bez toho, aby ho klient pozbavil povinnosti zachovávať mlčanlivosť.“

 

15.            Vec bola pridelená X. Disciplinárnemu senátu, ktorý po vyjadrení žalobcu rozhodol dňa 23.09.2019 na disciplinárnom pojednávaní prvostupňovým rozhodnutím tak, že žalobcu ako disciplinárne obvineného spod návrhu na začatie disciplinárneho konania za predmetný skutok oslobodil s poukazom na § 25 písm. b) Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, teda že skutok nie je disciplinárnym previnením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na predložené listinné dôkazy, konkrétne Zmluvu o postúpení pohľadávky a jej prílohy, z ktorých vyvodil, že postupníkovi neboli odovzdané žiadne relevantné doklady ani informácie, a poukázal na skutočnosť, že v čase postúpenia pohľadávok bol jediným spoločníkom a konateľom postupníka jeho advokátsky koncipient, ktorý bol povinný zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 23 ods. 8 zákona č. 586/2003 Z. z. a následne aj z pracovnej zmluvy. Právnické osoby sú umelé právne útvary, ktoré konajú prostredníctvom fyzických osôb v takom rozsahu, ako ich na to splnomocňuje zmluva, zákonný predpis alebo splnomocnenie. V tomto prípade ide o jednoosobovú s.r.o., kde konateľ a spoločník je tá istá osoba viazaná povinnosťou mlčanlivosti, a pre prípad zmeny konateľa bol uzavretý dodatok k zmluve o prevode pohľadávky a vyhlásenie o mlčanlivosti. Disciplinárny senát mal za to, že zo strany žalobcu došlo k takému konaniu, ktoré v maximálnej možnej miere zabezpečilo, aby zásada mlčanlivosti porušená nebola. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie II. Odvolacieho disciplinárneho senátu z 22.11.2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z roku 2009.

 

16.            Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie predsedníčka Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory.

 

17.            Po vyjadrení žalobcu k odvolaniu a pridelení veci III. Odvolaciemu disciplinárnemu senátu, senát dňa 11.06.2020 rozhodol na odvolacom disciplinárnom pojednávaní napadnutým rozhodnutím tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., § 44 písm. a) DP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 21 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 26 ods. 1 DP žalobcu ako disciplinárne obvineného uznal za vinného z predmetného disciplinárneho previnenia na skutkovom základe uvedenom v návrhu a podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. mu uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 1 000 Eur s povinnosťou úhrady v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a súčasne žalobcu zaviazal na zaplatenie paušálnych trov konania vo výške 580 Eur v rovnakej lehote. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že spôsob konania žalobcu je nedovolený a je disciplinárnym previnením, keďže advokát za žiadnych okolností nesmie pri akomkoľvek právnom úkone inému subjektu poskytovať doklady, informácie alebo iné skutočnosti viažuce sa k právam klienta, navyše ak tento subjekt nie je oprávnený poskytovať právne služby. Konštatoval, že postúpenie pohľadávky je vždy nevyhnutne spojené s odovzdávaním dôverných informácií a osobných údajov. V posudzovanej veci je podľa neho bez najmenších pochybností zrejmé, že postupník vstúpil do konaní ako strana sporu a s dôvernými informáciami sa oboznámil. K obrane žalobcu uviedol, že právnická osoba, na ktorú bola pohľadávka postúpená, nemá v predmete podnikania poskytovanie právnych služieb. Uloženie pokuty odôvodnil s poukazom na všeobecné kritériá a ustanovenia zákona č. 586/2003 Z. z. a tiež DP.

 

18.            Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.09.2020.

 

 

III.

Priebeh konania pred súdom

 

19.            Po podaní správnej žaloby dňa 06.11.2020 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane vyrubenia súdneho poplatku a úkonov podľa § 105 SSP.

 

20.            V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.12.2020, v ktorom navrhol správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zopakoval priebeh administratívneho konania, napadnuté rozhodnutie označil za správne a odkázal na obsah jeho odôvodnenia. V rámci jeho doplnenia poukázal na stanovisko Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory prijaté uznesením z 22.07.2019, týkajúce sa povinnosti mlčanlivosti v prípade postúpenia pohľadávok. Uzavrel, že nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 SSP a trval na nariadení pojednávania v danej veci.

 

21.            Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, doručenou krajskému súdu dňa 14.01.2021. Žalovanému vytkol, že jeho vyjadrenie neobsahuje podrobnú argumentáciu k námietkam. Doplnil, že svojho bývalého klienta, ktorého sa konanie týka, požiadal o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ten však na ňu do dnešného dňa nereagoval. K stanovisku Predsedníctva dodal, že napriek tomuto stanovisku, ktoré bolo odpoveďou advokátovi na otázku výkladu stavovských predpisov, žalovaný do dnešného dňa nevydal tzv. vestníkové uznesenie, ktoré by sa venovalo problematike mlčanlivosti advokátov. Žalovaný pritom podľa neho vo svojom vyjadrení nesprávne vychádza z premisy, že zo strany žalobcu došlo pri postúpení pohľadávok k odovzdaniu dokladov a poskytnutiu všetkých potrebných informácií, k čomu však v prípade žalobcu nedošlo. Žalobca vyjadril presvedčenie, že primárnym cieľom bývalého klienta bola snaha sankcionovať žalobcu za to, že inicioval súdne konanie proti nemu. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti zotrval na dôvodoch a petite podanej správnej žaloby.

 

22.            Replika žalobcu bola žalovanému doručená na vedomie dňa 21.01.2021.

 

23.            Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.

 

24.            Za splnenia procesných podmienok správny súd vec prejednal dňa 28.03.2024 na verejnom pojednávaní za prítomnosti oboch procesných strán, t. j. žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na základe plnej moci zo dňa 07.12.2020. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich podaniach, mal za to, že žaloba je dôvodná a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle podanej žaloby, pričom na otázku súdu uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje z dôvodu, že sa zastupuje sám. Žalovaný rovnako zotrval na svojich podaniach, pričom doplnil, že pokiaľ ide o zloženie odvolacieho disciplinárneho senátu, došlo k zániku členstva v tomto senáte u JUDr. P. V. dňom 28.05.2018 a nahradila ho JUDr. D. T.. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaný krátkou cestou správnemu súdu predložil Výročnú správu Slovenskej advokátskej komory II. polrok 2017 - I. polrok 2018, ktorá bola predložená žalobcovi k nahliadnutiu. Žalobca v rámci reakcie na prednes žalovaného a predložený materiál uviedol, že takýto dokument nie je verejne dostupný a vo vzťahu k žalobcovi mal žalovaný na skutočnosť, že došlo k prezentovanej zmene, reflektovať. Žalovaný reagoval poukazom na technické problémy webovej stránky, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia zo strany Slovenskej advokátskej komory.

 

25.            V rámci záverečného návrhu podľa § 112 ods. 3 SSP žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach, rovnako tak žalovaný, ktorý zdôraznil, že Slovenská advokátska komora dôsledne dbá na zachovávanie povinnosti mlčanlivosti u advokátov, s ohľadom na dôverný charakter vzťahu medzi advokátom a klientom.

 

 

IV.

Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava

 

26.            Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 9, §  10, § 13 ods. 1 SSP, konajúc v zmysle prechodného ustanovenia § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, smerovala proti orgánu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 178 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP), v predmetnej veci je daná výnimka z povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP), po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, berúc do úvahy skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) bez existencie dôvodu na doplnenie dokazovania (§ 197 SSP) a pri absencii návrhu na sankčnú moderáciu (§ 198 SSP), rozhodol za splnenia procesných podmienok na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

 

27.            Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

 

28.            Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

 

29.            Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“

 

30.            Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“

 

31.            Podľa § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

 

32.            Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak    

a)  bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b)  ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c)  vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d)  je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e)  zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f)    skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g)  došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“

 

33.            Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

 

34.            Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory vo veci spáchania disciplinárneho previnenia žalobcu, spočívajúceho v porušení povinnosti mlčanlivosti advokáta, za ktorú mu bolo Slovenskou advokátskou komorou uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 1 000 Eur. Žalobca správnou žalobou uplatnil žalobné dôvody nedostatočne zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie podstatných porušení ustanovení o konaní s následkom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k nasledujúcim záverom:

 

35.            V prvom rade správny súd považoval za potrebné zaoberať sa (ne)zákonnosťou zloženia odvolacieho disciplinárneho senátu, ktorá bola ako žalobná námietka žalobcom uplatnená v rámci žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

 

36.            Podľa § 59 ods. 2 (veta prvá) zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2020  „O odvolaní rozhoduje trojčlenný odvolací disciplinárny senát, ktorý napadnuté rozhodnutie potvrdí, zmení alebo zruší.“

 

37.            Podľa § 74a zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2020

„(1) Odvolacia disciplinárna komisia

a)              rozhoduje v trojčlenných odvolacích disciplinárnych senátoch o odvolaniach v disciplinárnych konaniach,

b)              volí zo svojich členov predsedu odvolacej disciplinárnej komisie, ktorý riadi jej činnosť. (2) Predseda odvolacej disciplinárnej komisie vymenúva z členov odvolacej disciplinárnej komisie predsedov odvolacích disciplinárnych senátov a členov odvolacích disciplinárnych senátov.“

 

38.            Podľa § 39 ods. 1 DP v znení účinnom od 10.06.2017 „Predseda odvolacej disciplinárnej komisie najneskôr do 15 dní po doručení odvolania pridelí vec odvolaciemu disciplinárnemu senátu na prerokovanie.“

 

39.            Správny súd nevzhliadol dôvod na konštatovanie nezákonnosti zloženia disciplinárneho senátu a opodstatnenosti žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď z obsahu administratívneho spisu zistil, že v danej veci boli dodržané citované ustanovenia aplikovaných právnych predpisov a vec bola predsedom Odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory riadne pridelená III. Odvolaciemu senátu v jeho aktuálnom zložení. Správny súd má za to, že samotná skutočnosť, že Slovenská advokátska komora má na svojom webovom sídle nesprávne údaje týkajúce sa zloženia odvolacích disciplinárnych senátov, nie je dôvodom na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobcovi v rámci odvolacieho disciplinárneho konania bola daná možnosť vyjadriť sa k zloženiu senátu, keď mu žalovaný prípisom zo dňa 19.11.2019 (doručeným žalobcovi do vlastných rúk dňa 20.11.2019) jeho aktuálne zloženie oznámil. Žalobca proti senátu námietku zaujatosti ani inú námietku nevzniesol, keď sa k prípisu vyjadril podaním zo dňa 20.11.2019. Už v tomto štádiu disciplinárneho konania mal teda žalobca možnosť porovnať si aktuálne zloženie senátu s údajmi uvedenými na webovom sídle žalovaného a požiadať ho o vysvetlenie, pokiaľ zistil nezrovnalosti. Rovnako mal možnosť osobne nahliadnuť do príslušných dokumentov v sídle žalovaného a žiadať vysvetlenie k predmetnej otázke.

 

40.            Hoci žalovaný až na nariadenom pojednávaní predložil dokument preukazujúci dôvod zmeny zloženia senátu (Výročná správa Slovenskej advokátskej komory II. polrok 2017 - I. polrok 2018), ktorým je zánik členstva jedného z jeho pôvodných členov (JUDr. P. V.) ku dňu 28.05.2018 (teda s relatívne veľkým časovým predstihom pred rozhodovaním žalovaného v prvom stupni), a hoci sa s ním žalobca neoboznámil pred vydaním napadnutého rozhodnutia, je možné konštatovať, že zverejnenie tohto dokumentu na webovom sídle žalovaného, či oboznámenie sa žalobcu s jeho obsahom, nie je podmienkou zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak samotné kreovanie členstva v senáte bolo v súlade so zákonom, k čomu správny súd v danej veci dospel.

 

41.            Správny súd sa ďalej zameral na preskúmanie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a dospel k záveru, že žalovaný odvolací disciplinárny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá má za následok zmätočnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

 

42.            Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatnenie možnosti sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov daného konania. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

 

43.            V predmetnej veci disciplinárny odvolací orgán rozhodol tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložil mu disciplinárne opatrenie, čím diametrálne zmenil oslobodzujúce prvostupňové rozhodnutie založené na závere prvostupňového orgánu, že skutok nie je disciplinárnym previnením. Takúto zásadnú zmenu (obrat) v záveroch žalovaného síce umožňuje ustanovenie § 44 písm. a) DP, podľa ktorého „...odvolací disciplinárny senát rozhodnutie disciplinárneho senátu zmení, ak disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodil spod návrhu, hoci neboli splnené podmienky uvedené v § 25...“, avšak aplikácia daného ustanovenia zároveň kladie zvýšené požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia tohto typu. Zmeňujúce odvolacie rozhodnutie konštatujúce vinu disciplinárne obvineného predstavuje rozhodnutie reformationis in peius (v neprospech obvineného) v jeho najkrajnejšej podobe a de facto zbavuje obvineného možnosti podať proti nemu riadny opravný prostriedok (keďže vina je vyslovená prvýkrát až v odvolacom konaní), a teda i brániť sa v rámci riadneho inštančného postupu proti argumentom odvolacieho orgánu do ukončenia veci právoplatným rozhodnutím [čo je pre porovnanie v zmysle § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku v trestnom konaní neprípustné]. Je preto nevyhnutné, s ohľadom na uvedené skutočnosti, majúce dopad na práva disciplinárne obvineného, vo zvýšenej miere trvať na požiadavke zrozumiteľnosti, presvedčivosti a dostatočnej argumentačnej vybavenosti zmeňujúceho rozhodnutia a zdôvodnenia odklonu od presvedčenia prvostupňového orgánu o nevine obvineného, čo nemožno konštatovať v prípade prejednávanej veci.

 

44.            Odvolací disciplinárny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod V.) konštatoval, že prvostupňový orgán „vykonal v rámci prvostupňového disciplinárneho konania dôkazy na objasnenie a ustálenie skutkového stavu, skúmal všetky okolnosti posudzovaného prípadu, rozsah a povahu porušenia povinnosti advokáta, spôsob konania advokáta, následok a mieru zavinenia a osobu disciplinárne obvineného advokáta a na základe takéhoto konania ustálil, že skutok, ktorý je kladený disciplinárne obvinenému za vinu, nie je disciplinárnym previnením a disciplinárne obvineného spod návrh oslobodil, hoci neboli splnené podmienky uvedené v § 25 Disciplinárneho poriadku SAK“. Nevysvetlil však, z čoho vychádzal, keď pri uvedenom konštatovaní, bez toho, aby prvostupňovému orgánu vytkol akékoľvek procesné  pochybenie, vec bez ďalšieho posúdil úplne odlišne, a nevysvetlil, v čom malo spočívať nesplnenie podmienok podľa § 25 DP. Odvolací disciplinárny senát vyslovil opačný skutkový i právny názor na vec, tento však relevantne nezdôvodnil. Nie je zrejmé, či dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia bol nesprávny postup prvostupňového orgánu (nesprávne alebo neúplne zistený skutkový stav, vykonanie či vyhodnotenie dôkazov) alebo nesprávne právne posúdenie veci, a v čom konkrétne táto nesprávnosť tkvela, resp. čo bolo základom pre jej vyslovenie. Odvolací orgán sa nezaoberal tým, či na strane prvostupňového orgánu došlo k pochybeniu a ak áno, k akému, obmedzil sa len na konštatovanie iných záverov, ktoré sa javia ako ničím nepodložené a arbitrárne.

 

45.            Z napadnutého rozhodnutia je možné len dedukovať, že odvolací orgán inak vyhodnotil skutkový stav, keď uzavrel, že „je bez najmenších pochybností zrejmé, že postupník....sa s týmito dôvernými informáciami oboznámil“, nie je však zrejmé, čo ho k takémuto prehodnoteniu a konštatovaniu vedomosti postupníka o dôverných informáciách viedlo, keď v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha k zistenému skutkovému stavu, dôkazom či dôvodom prehodnocovania, resp. polemika so záverom prvostupňového orgánu, ktorý túto otázku vyhodnotil opačne, keď vyslovil, že „...z obsahu uvedených listín je zrejmé, že neboli postupníkovi odovzdané žiadne doklady alebo informácie, ktoré sa týkali jednak vzniku a jednak obsahu právnych úkonov, z ktorých tieto pohľadávky vznikli“ a mal za to, že „zo strany DO advokáta došlo k takému konaniu, ktoré v maximálnej možnej miere zabezpečilo, aby zásada mlčanlivosti porušená nebola“. Prvostupňový orgán vo svojich záveroch vychádzal z konkrétnych dôkazov zabezpečených v danej veci, kým odvolací orgán skutkový stav bez ďalšieho prehodnotil úplne opačne. Odvolací orgán ďalej nevysvetlil, čo ho viedlo k iným právnym úvahám a záverom, ktoré nepodložil poukazom na právnu úpravu danej otázky, rozhodovaciu (judikatúrnu) činnosť súdov či disciplinárnych orgánov, ani polemikou s argumentami prvostupňového rozhodnutia, ktorého úvahy zahŕňali zistenie a hodnotenie skutkového stavu, zabezpečených dôkazov, ako i porovnanie danej veci s rozhodovacou činnosťou odvolacieho disciplinárneho senátu (konkrétne rozhodnutie sp. zn. II. ODS-23/13:1225/2012) a Najvyššieho súdu Českej republiky (konkrétne rozhodnutie sp. zn. 29 Cdo 4594/2009).

 

46.            V napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek skutková a právna úvaha, ktorá by odôvodňovala zásadne iné rozhodnutie v danej veci a z toho hľadiska sa napadnuté rozhodnutie javí ako rozporuplné a svojvoľné. Ak sa odvolací orgán mienil kardinálnym spôsobom odchýliť od záverov prvostupňového rozhodnutia, bol povinný nielen opatriť svoje rozhodnutie dostatočnými, racionálnymi dôvodmi, a tieto adekvátne a podrobne objasniť, ale jeho povinnosťou bolo i vysporiadať sa so všetkými skutkovými a právnymi otázkami, nastolenými v prvostupňovom konaní, ktoré boli posúdené v prospech žalobcu. Súčasťou komplexného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu mala byť aj úvaha o tom, či sa na predmetnú vec vzťahujú zákonné výnimky z povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 23 zákona  č. 586/2003 Z. z. S touto otázkou sa odvolací orgán nevysporiadal, obmedzil sa len na konštatovanie, že tieto výnimky sa na posudzovaný prípad nevzťahujú (str. 10 napadnutého rozhodnutia), čo nie je pre riadne odôvodnenie rozhodnutia o vine postačujúce. V tejto súvislosti sa správnemu súdu žiada dodať, že argumentácia predostretá žalovaným až vo vyjadrení k žalobe (poukaz na stanovisko žalovaného z roku 2019) nemá vplyv na posúdenie riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko bolo opakovane judikované, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom, v tomto prípade do sféry kompetencie Komory v agende vymedzenej zákonom o advokácii. Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí....“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/323/2015 z 26.10.2016).

 

47.            Neušlo pozornosti správneho súdu, že odvolací orgán sa nevysporiadal ani so základnými otázkami naplnenia skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a skutkového vymedzenia konania, ktorým túto skutkovú podstatu mal žalobca naplniť (objektívna stránka vo vzťahu k objektu disciplinárneho previnenia), ktoré sú základným pilierom pre vyslovenie viny. Žalovaný nedal v napadnutom rozhodnutí odpoveď na to, akým konkrétnym konaním, teda poskytnutím ktorých konkrétnych informácií (skutočností) malo dôjsť k porušeniu povinnosti mlčanlivosti žalobcu z pozície advokáta. Táto náležitosť absentuje nielen v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, ale i v jeho odôvodnení, keď odvolací orgán len neurčito uviedol, že „postúpenie pohľadávky je vždy nevyhnutne spojené s odovzdávaním dôverných informácií týkajúcich sa vzniku a výšky poskytovanej pohľadávky, ako aj osobných údajov sťažovateľa“, pričom nešpecifikoval, o ktoré z nich konkrétne v danej veci išlo, teda ktoré informácie a skutočnosti žalobca neoprávnene posunul tretej osobe. Postúpenie pohľadávky predstavuje právny úkon, ktorý bez ďalšieho neznamená porušenie právnej povinnosti, keďže ide o úkon právom dovolený. Ak má byť postúpenie pohľadávky porušením právnej povinnosti, musí k nemu pristúpiť ďalšia skutková okolnosť, konanie, zakladajúce jeho protiprávnosť, v danom prípade vo forme poskytnutia údajov, informácií, skutočností, ktorých poskytnutie právny predpis zakazuje. Rozhodnutie vyslovujúce vinu disciplinárne obvineného preto musí byť tak vo výrokovej časti (ktorej súčasťou je aj skutková veta), ako i v jeho odôvodnení v tomto smere maximálne určité, presvedčivé a nesmie byť vnútorne rozporné. Len adekvátne vymedzenie skutkového obsahu tvoriaceho základ disciplinárneho previnenia môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenej aj v právnej zásade nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými slovami, nie je možné dospieť k záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a uznať vinu disciplinárne obvineného, ak konanie zakladajúce vinu (identifikované v skutkovej vete rozhodnutia) nie je možné bez pochybností stotožniť so zákonnými znakmi skutkovej podstaty (právna veta rozhodnutia) a hodnotiť ho ako napĺňajúce skutkovú podstatu daného disciplinárneho previnenia. V tomto smere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008 (R 2/2014), podľa ktorého „...v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,  pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.“ Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 12/2009 „...vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia...“ (R 51/2011).

 

48.            Správny súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za postačujúce ani vo vzťahu k výroku o treste, a to z nasledujúcich dôvodov:

 

49.            Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 „Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“

 

50.            Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 „Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.“

 

51.            Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 „Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.“

 

52.            Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 „Disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia.“

 

53.            Podľa § 26 ods. 2 DP v znení účinnom od 10.06.2017 „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát prihliadne na závažnosť konania disciplinárne obvineného, rozsah a povahu porušenej povinnosti, následok disciplinárneho previnenia, na primeranosť a účelnosť disciplinárneho opatrenia, na okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery a vezme do úvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.“

 

54.            Podľa § 26 ods. 3 DP v znení účinnom od 10.06.2017 „Disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak zistí, že sú splnené podmienky § 56 ods. 6 zákona.“

 

55.            Podľa § 32 DP v znení účinnom od 10.06.2017  

„(1) Disciplinárny senát nesmie uložiť peňažnú pokutu, ktorej výška presahuje maximálnu výšku určenú zákonom a pri stanovení výšky pokuty sa riadi kritériami udelenia peňažnej pokuty.

(2)  Ak disciplinárne previnenie nebolo motivované peňažným prospechom a nebolo opakované, disciplinárny senát zváži prednostne podľa okolností spáchaného skutku udelenie písomného napomenutia alebo verejného napomenutia.

(3)  Ak disciplinárne previnenie bolo motivované výlučne peňažným prospechom, disciplinárny senát zváži prednostne podľa okolností spáchaného skutku uloženie peňažnej pokuty. Ak by udelenie peňažnej pokuty bolo neprimerané výške získaného prospechu disciplinárne obvineného či výške škody sťažovateľa, disciplinárny senát udelí písomné alebo verejné napomenutie.

(4)  Pri rozhodovaní o výške peňažnej pokuty disciplinárny senát berie do úvahy nasledovné:

a)  primeranosť výšky pokuty druhu disciplinárneho previnenia,

b)  primeranosť výšky pokuty následku disciplinárneho previnenia a spôsobenej škode,

c)  odstrašujúci účinok pokuty pre disciplinárne obvineného a tretie osoby,

d)  akýkoľvek finančný prospech získaný v priamej alebo nepriamej súvislosti s disciplinárnym previnením,

e)  primeranosť výšky pokuty majetkovým pomerom disciplinárne obvineného vychádzajúc zo všetkých relevantných

informácií, ktoré má disciplinárny senát k dispozícii a ktoré si vie disciplinárny senát zistiť vlastnou

činnosťou, vyhlásenia o majetkových pomeroch a čestného vyhlásenia, a

f)   úmysel, hrubú nedbanlivosť alebo nedbanlivosť, ktoré viedli k disciplinárnemu previneniu.“

 

56.            Po preskúmaní veci je nutné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že odvolací orgán sa pri odôvodňovaní výroku o treste obmedzil len na všeobecné konštatácie o tom, že uloženie peňažnej pokuty zodpovedá všetkým okolnostiam posudzovaného prípadu a všetkým kritériám podľa § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z., že prihliadol na osobu žalobcu i potrebu represívneho a preventívneho pôsobenia, ako i na ďalšie kritériá ustanovené v DP (§ 27 - § 31), a že uložené disciplinárne opatrenie je spravodlivé a primerané, keďže uložená peňažná pokuta nespôsobí negatívny dopad na osobné a majetkové pomery disciplinárne obvineného. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (VI. časť) správny súd zistil, že odvolací orgán len formálne a všeobecne, bez bližšej konkretizácie, uviedol súhrn kritérií pre ukladanie disciplinárnych opatrení, avšak žiadne z nich neskúmal, bližšie neodôvodnil a nekonkretizoval vo vzťahu k žalobcovi. Svoje závery k otázke trestu založil na prázdnych konštatáciách, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní či akejkoľvek úvahe, ktorá by aplikáciu kritérií pre ukladanie trestu aspoň v elementárnom rozsahu ozrejmila. Napriek tomu konštatoval, že uložené opatrenie je spravodlivé a primerané. Takéto odôvodnenie výroku o treste nie je postačujúce a nespĺňa kritéria riadne odôvodneného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie R 60/2000, podľa ktorého „zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.“ Taktiež podľa rozhodnutia R 35/2017 „...rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii  a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odôvodnené iba strohou rekapituláciou skutkových zistení a citáciou ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodla, bez uvedenia bližších dôvodov, ktoré ju viedli k záveru o dôvodnosti a nutnosti pozastavenia výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, je nepreskúmateľné...Pokiaľ z dôvodov rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory nevyplýva, čo ju viedlo k rozhodnutiu o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, keď nie je zrejmé, či vôbec existovali kritéria, ktoré posudzovala pri úvahe o využití tohto oprávnenia a akým spôsobom ich vyhodnotila, ako vyhodnotila dotknutú osobu, povahu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ako sa vysporiadala s jeho obhajobou, potom je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“

 

57.            Správny súd tiež zaznamenal nesprávnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá má za následok jeho nezrozumiteľnosť a vnútornú rozpornosť, keď odvolací orgán na strane 10 konštatoval, že „súhrn týchto zákonných kritérií, ktoré boli prvostupňovým senátom správne zhodnotené a náležite odôvodnené, dáva rámec, že takto uložené disciplinárne opatrenie je spravodlivé a primerané...“Uvedené je v rozpore s okolnosťami danej veci, keďže prvostupňový orgán vydal oslobodzujúce rozhodnutie, ktorého súčasťou nie je výrok o treste, a teda ani úvaha o aplikácii zákonných kritérií pre jeho uloženie. Nie je preto zrejmé, z akých dôvodov sa takéto hodnotenie nachádza v napadnutom rozhodnutí.

 

58.            Takto odôvodnené závery nedávajú nielen relevantné, ale vôbec žiadne odpovede na otázku, prečo došlo k uloženiu konkrétneho disciplinárneho opatrenia a ako boli vyhodnotené všetky okolnosti danej veci z pohľadu aplikovaných zákonných kritérií, preto je potrebné hodnotiť ich ako svojvoľné a arbitrárne, nemajúce zákonný ani skutkový podklad v danej veci. Osobitne svojvoľná sa správnemu súdu javí úplná absencia odôvodnenia odklonu výšky ukladanej peňažnej pokuty od tej, ktorá bola navrhnutá v rámci prvostupňového i odvolacieho konania predsedníčkou Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory ako iniciátorom disciplinárneho konania v prvom i druhom stupni (520 Eur), ale i chýbajúca zmienka o aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2, ods. 3 DP, ktoré podmieňuje ukladanie peňažných pokút skúmaním okolnosti, či disciplinárne previnenie nebolo motivované peňažným prospechom alebo nebolo opakované, čo má zásadný vplyv na možnosti ukladania druhu sankcie v prejednávanej veci, či aplikácie § 56 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. (§ 26 ods. 3 DP). So všetkými uvedenými skutočnosťami bude odvolací orgán povinný sa v ďalšom rozhodnutí vysporiadať.

 

59.            Na dôvažok správny súd musí odvolaciemu disciplinárnemu orgánu vytknúť aj nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré nereflektuje na argumentáciu žalobcu prezentovanú v odvolacom konaní, konkrétne vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu, doručenom žalovanému dňa 18.11.2019 (označeného ako „Vyjadrenie Advokáta“, zo dňa 17.11.2019). Námietky žalobcu predstavujú rozsiahlu a komplexnú skutkovú a právnu argumentáciu, ku ktorej sa odvolací senát nevyjadril, resp. obmedzil sa len na reakciu na jednu námietku (vykonanie maximálnych zabezpečujúcich opatrení, str. 9 napadnutého rozhodnutia), ktorá však z hľadiska celkového posúdenia danej veci nie je jedinou zásadnou. Správny súd považuje za zvlášť potrebné, aby sa odvolací disciplinárny orgán vyjadril a vysporiadal sa so všetkými podstatnými námietkami, ktoré predstavujú obranu žalobcu v odvolacom konaní. V opačnom prípade je poskytnutie možnosti vyjadriť sa k podanému odvolaniu len prázdnym gestom, nie reálnym naplnením procesných práv žalobcu ako disciplinárne obvineného v disciplinárnom konaní, čo je neprípustné. Úlohou odvolacieho orgánu v ďalšom konaní preto bude vyjadriť sa ku všetkým podstatným námietkam žalobcu uplatneným v rámci vyjadrenia k odvolaniu, s osobitným zreteľom na námietku potenciálnej či reálnej existencie porušenia povinnosti a jej právnym následkom (bod D.2 vyjadrenia), preukázania porušenia povinnosti a spôsobu, ako k nemu došlo (bod D.3, D.5 vyjadrenia), námietku ustálenej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov v obdobných veciach (bod D.6 vyjadrenia) a ďalšie (bod D.8 vyjadrenia, iné).

 

60.            Rezultujúc uvedené správny súd pre poriadok uvádza, že úlohou odvolacieho disciplinárneho senátu v ďalšom konaní (resp. v novo vydanom rozhodnutí) bude najmä:

-      vysporiadať sa so znením skutkovej vety, jej úplnosťou vo vzťahu k právnej vete vymedzujúcej skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, a s otázkou naplnenia danej skutkovej podstaty konaním žalobcu,  

-      vysporiadať sa so všetkými skutkovými otázkami danej veci, uviesť, ktoré dôkazy boli vykonané, ktoré z nich vzal rozhodujúci orgán do úvahy a aké skutkové závery z nich vyvodil,  

-      uviesť, v čom spočíva nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia a jeho záverov vo vzťahu k skutkovým i právnym otázkam, 

-      komplexne sa zaoberať právnym posúdením veci, zohľadniac zákonné výnimky z povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 23 zákona č. 586/2003 Z. z., vrátane relevantnej  právnej argumentácie zahŕňajúcej ustálenú rozhodovaciu prax disciplinárnych orgánov a judikatúru súdov,

-      vysporiadať sa so skutkovými a právnymi dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli vyhodnotené v prospech žalobcu, a relevantne odôvodniť odklon od nich,   

-      vysporiadať sa so zásadnými námietkami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu,

-      odstrániť nedostatok výroku, v ktorom chýba dátum prvostupňového rozhodnutia,

-      in fine vydať rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené, zrozumiteľné, reflektujúce (vlastnou úvahou rozhodujúceho orgánu) na všetky podstatné skutkové a právne otázky danej veci i námietky žalobcu, a zároveň presvedčivé a konkrétne, bez všeobecných tvrdení.  

 

61.            Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu správny súd uvádza nasledovné:

 

62.            Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd len dodáva, že obsahom tejto námietky tak, ako ju žalobca vymedzil, nie je samotný skutkový stav, ako bol zistený žalovaným (žalobca v konaní pred disciplinárnymi orgánmi nežiadal jeho doplnenie, ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc), ale práve absencia odpovedí na relevantné skutkové otázky v napadnutom rozhodnutí, teda nedostatok dôvodov v tomto smere a s tým súvisiaca nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto tieto námietky správny súd podradil pod konštatovaný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

 

63.            Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa nezaoberal, keďže jeho preskúmaniu bráni konštatovaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok jeho dôvodov.

 

64.            Správny súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP, v zmysle ktorého nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií  v rámci správneho trestania, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Aplikáciu ustanovenia § 198 SSP žalobca nenavrhoval a vo vzťahu k samotnej sankcii uloženej napadnutým rozhodnutím neuplatnil žiadne námietky.

 

65.            Podľa § 191 ods. 6 (veta prvá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.“

 

66.            Podľa § 191 ods. 6 (veta druhá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“

 

67.            O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že žalobca v rámci nariadeného pojednávania výslovne uviedol, že náhradu nežiada, keďže sa zastupuje sám. Hoci v zmysle zásady úspechu v konaní by žalobcovi náhrada trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP prináležala, správny súd ju s ohľadom na jednoznačný prejav vôle žalobcu v súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je správne súdne konanie ovládané, nepriznal.

 

68.            S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d)  SSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

 

69.            Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

 

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e  prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c), § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].

 

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

 

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].

 

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:

a)               označenie napadnutého rozhodnutia,

b)               údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c)               opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body),

d)               návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

 

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

 

a)               na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b)               ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c)               účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d)               v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e)               vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f)                nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g)               rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)               sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)                nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j)                podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

 

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.2,  § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

 

 

V Bratislave dňa 28. marca 2024

 

Diskusia