Obžaloba bez zákonných náležitostí ako dôvod na odmietnutie obžaloby

Úvodná poznámka

Od 15.03.2024 sú rozšírené možnosti súdu odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi (§ 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por.). Okrem zistenia závažných procesných chýb je podľa novej právnej úpravy dôvodom na odmietnutie obžaloby aj

- situácia, ak prokurátor nepredloží súdu úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, ďalej

- skutočnosť, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por. a

- skutočnosť, že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Dôvody odmietnutia obžaloby sú taktiež dôvodmi, ktoré môže obvinený namietať ako vady prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l), § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por.) po doručení obžaloby a ktoré môže namietať aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu súdu prvého stupňa o prijatí obžaloby. V prípade, ak nadriadený súd vyhovie takejto sťažnosti tak jeho zrušujúce uznesenie má zo zákona účinky odmietnutia obžaloby (§ 241 ods. 4, § 244 ods. 3 Tr. por.).

Nižšie uvedené uznesenie krajského súdu sa zaoberalo trestnou vecou, v ktorej bolo dôvodom na odmietnutie obžaloby to, že obžaloba nespĺňala náležitosti v zmysle § 235 písm. d) Tr. por., nakoľko v odôvodnení obžaloby úplne absentovali akékoľvek (aspoň stručné) právne úvahy prokurátora k tomu, prečo kladie obvinenému za vinu aj naplnenie znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Krajský súd dospel k záveru, že tento dôvod odmietnutia obžaloby možno ustáliť vtedy, ak odôvodnenie obžaloby nedáva žiadnu odpoveď na to, prečo prokurátor konkrétny skutok kvalifikoval určitým spôsobom. Postačí aj strohá právna úvaha, avšak nie je možné akceptovať absolútnu absenciu právnych úvah. To platí o to viac, ak práve znak kvalifikovanej skutkovej podstaty je rozhodujúci pre posúdenie, či skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu napĺňa znaky prečinu alebo zločinu.

Právne vety:

Neuvedenie akejkoľvek právnej úvahy ani v minimálnom rozsahu je zásadný nedostatok obžaloby, ktorý nie je možné odstrániť v konaní pred súdom, pretože ide o zásadnú zákonnú náležitosť obžaloby (§ 235 Tr. por.), ktorú podal prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní. Prokurátor neuviedol žiadne právne úvahy, ktorými sa spravoval pri vyvodzovaní záveru, že obžalovaný mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania na poškodenej, ktorá by mala mať postavenie chránenej osoby ako osoba vyššieho veku.

Právne úvahy prokurátora pritom musia obsahovať odôvodnenie všetkých znakov trestného činu, ktoré obžalovaný podľa prokurátora podávajúceho obžalobu naplnil, a poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých toto odôvodnenie vychádza.

Prokurátor pri podaní obžaloby však neodôvodnil žiadnou, ani jednoduchou (strohou) právnou úvahou, prečo obžaloba vychádza z naplnenia zákonného znaku odôvodňujúceho konkrétnu trestnú sadzbu. Prokurátor pritom stíha obžalovaného zo skutku, ktorý v podanej obžalobe kvalifikoval ako zločin podvodu s trestnou sadzbou podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák. 3 (tri) až 10 (desať) rokov. Právna úvaha prokurátora o dôvodnosti stíhania aj pre kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák. je pritom významná aj z dôvodu, že pri právnej kvalifikácii skutku podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je trestná sadzba vymedzená výmerou 1(jeden) až 5 (päť) rokov, pričom v danom prípade by išlo o prečin a nie o zločin. Významným je pritom nielen naznačené hmotnoprávne hľadisko, ale podaná obžaloba vytvára procesné mantinely aj na následné plynutie celkových lehôt trvania väzby obžalovaného (§ 76 ods. 6 Trestného poriadku).

Právna úvaha prokurátora nemusí byť vyjadrená v takých parametroch, ako je tomu pri rozsudku, avšak bolo povinnosťou prokurátora pri podaní obžaloby aspoň rámcovo uviesť súvislosť spáchaného skutku s vekom poškodenej. Prokurátor neposkytol žiadnu právnu úvahu o súvislosti spáchaného skutku s vekom poškodenej. Aplikácia § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. totiž prichádza do úvahy len v prípade, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, čo explicitne vyplýva z ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zák. Takýto záver má svoj podklad aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, z ktorej celkom jednoznačne vyplýva, že vek poškodenej musí byť v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom, t. j. musí byť motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu.

Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe uvedenej v § 139 ods. 1 Trestného zákona považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine, pričom sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je chránenou osobou a navyše, aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Táto subjektívna súvislosť, primeraná veku chránenej osoby sa vyžaduje pri kvalifikačnom použití všetkých prípadov upravených v § 139 ods. 1 Trestného zákona (primerane stanovisko č. 117 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s rozhodnutí súdov SR č. 8/2014).

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/55/2024 zo dňa 31.07.2024

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného XY, stíhaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/34/2024 zo dňa 17.06.2024, na neverejnom zasadnutí dňa 31.07.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku sa uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/34/2024 zo dňa 17.06.2024 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e

Samosudca Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením sp. zn. 22T/34/2024 zo dňa 17.06.2024 rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku prijal obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. 1Pv/335/23/1104 zo dňa 15.05.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

V dôvodoch sťažnosti obžalovaný prostredníctvom ustanovenej obhajkyne uviedol, že pri vytknutí vád prípravného konania namietal, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku, najmä z dôvodu, že v obžalobnom návrhu absentuje uvedenie dôkazov, z ktorých by vyplývala právna kvalifikácia skutku podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona ako aj právne úvahy prokurátora a stanovisko prokurátora k obhajobe, že skutok mal byť spáchaný na chránenej osobe. Obžalovaný vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že poškodená je skutočne osobou vyššieho veku a záver o prísnejšej právnej kvalifikácii skutku dáva logický zmysel. Obžalovaný popiera subjektívnu stránku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, že by skutok spáchal na chránenej osobe. Podľa obžalovaného je povinnosťou prokurátora riadne odôvodniť naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu a úplnou absenciou odôvodnenia obžalobného návrhu z hľadiska právnej kvalifikácie skutku podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Obžalovaný vyslovil, že mu tak nie sú známe dôvody, pre ktoré prokurátor na neho podal obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný aj podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, čím mu je znemožnené uplatňovať právo na obhajobu. Okrem porušenia práva na obhajobu ide podľa obžalovaného o zjavné nesplnenie náležitostí obžaloby podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku, čím bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupovať podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku a obžalobu prokurátora odmietnuť.

Prokurátor sa k podanej sťažnosti obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „nadriadený súd“) na podklade podanej sťažnosti obžalovaného zistil, že sťažnosť je prípustná (§ 185, § 241 ods. 4 Trestného poriadku), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Trestného poriadku) a včas a následne podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku uznesenia, proti ktorému obžalovaný podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce uzneseniu a zistil, že sťažnosť obžalovaného je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.

Podľa § 235 písm. c) Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

Podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, obžaloba musí obsahovať odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase skutku (znenie účinné aj v čase podania obžaloby) kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor podal na súd prvého stupňa dňa 15.05.2024 na obžalovaného obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

doposiaľ nestotožnený páchateľ, z doposiaľ nestotožneného miesta, dňa 05.09.2023 v čase o 12:04:02 hod. telefonicky kontaktoval z telefónneho čísla ..... na telefónne číslo ..... ZZ, nar. .....1951, ktorá sa v tom čase nachádzala na adrese B... č.... v Bratislave a predstavil sa ako policajt M a uviedol jej nepravdivé informácie o tom, že jej starší syn mal nehodu, nabúral v križovatke do iného auta, kde sedel manželský pár s malým dieťaťom, ktoré je v ohrození života, jej starší syn je v nemocnici a nemôže rozprávať, lebo má zašité ústa, pomliaždeniny a zlomené ruky aj nohy, je veľmi nešťastný a chce sa s manželmi finančne vyrovnať, pričom doposiaľ nestotožnený páchateľ uviedol, že finančné vyrovnanie je vo výške 8.000,- €, na čo poškodená uviedla, že toľko peňazí nemá, ale že má sumu 5.000,- €, na čo jej doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci ako policajt uviedol, že peniaze je nutné vložiť hotovostným vkladom do R banky, na čo poškodená tento pokyn poslúchla a privolaným taxíkom sa presunula do OC Bory Mall, kde zo svojho účtu vedeného v ...banke vybrala sumu 5.000,- € a túto finančnú hotovosť následne poškodená na základe telefonických inštrukcií neznámeho páchateľa vložila na pobočke R banky na účet číslo SK ....., ktorý na tento účel poskytol na základe vzájomnej dohody s doposiaľ nestotožnenými páchateľmi obžalovaný XY a ktorý po pripísaní finančných prostriedkov na jeho účet požiadal svojho synovca LL o ich výber z bankového účtu a potom, čo LL vybral sumu 4.800,- € a túto odovzdal obžalovanému, obžalovaný XY si tieto finančné prostriedky privlastnil a použil na nákup drog a hru na automatoch, čím týmto konaním neznámi páchatelia spoločne s obžalovaným XY spôsobili poškodenej Elene Novákovej škodu vo výške 5.000,- €.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa po podaní obžaloby vykonal dňa 31.05.2024 výsluch obžalovaného a postupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku uznesením, právoplatným toho istého dňa, rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku a nariadil hlavné pojednávanie. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 31.05.2024 zároveň vyplýva, že súd prvého stupňa v rámci tohto výsluchu doručil obžalobu obžalovanému a obhajkyni a po jej doručení obžalovaný prostredníctvom obhajkyne v súlade s § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku v lehote piatich pracovných dní dňa 07.06.2024 namietol vady prípravného konania. Súd prvého stupňa ex cathedra dňa 17.06.2024 následne rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením o prijatí obžaloby prokurátora.

Postup podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, v rámci ktorého súd rozhodne o prijatí obžaloby, za predpokladu, ak obžalovaný v zákonnej lehote namietne vady prípravného konania, predpokladá aj nariadenie hlavného pojednávania. Takýto záver pritom vyplýva z explicitného znenia zákonného ustanovenia, že rozhodne „súčasne“. Nesprávny je preto postup súdu prvého stupňa, keď dňa 31.05.2024 nariadil termín hlavného pojednávania, kedy zároveň doručoval obžalobu, čím svojím postupom znemožnil rozhodnúť súčasne o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania.

Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre prijatie obžaloby, keď súd prvého stupňa mal za to, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, s takýmto postupom sa nadriadený súd nemohol stotožniť. Aj keď z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvého stupňa bol predložený úplný spis vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a nezistil žiadne závažné procesné chyby, ktoré by mali za následok porušenie práva na obhajobu a nejde v tejto veci ani o poskytovanie benefitov, na strane druhej možno konštatovať, že obžaloba prokurátora nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku.

Nie je pritom sporné, že obžalobný návrh v súlade s § 235 písm. c) Trestného poriadku obsahuje znenie stíhaného skutku ako aj jeho právnu kvalifikáciu ako zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, teda, že obžalovaný Peter Horváth mal spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že mal uviesť iného do omylu a spôsobiť ním väčšiu škodu (§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona) a čin mal spáchať na chránenej osobe (§ 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona).

Zásadné výhrady pritom z pohľadu splnenia zákonných náležitostí obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku možno formulovať, keď prokurátor neuviedol žiadne právne úvahy, ktorými by sa spravoval pri vyvodzovaní záveru, že by obžalovaný mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania na poškodenej ZZ, ktorá by mala mať postavenie chránenej osoby ako osoba vyššieho veku.

Právne úvahy prokurátora pritom musia obsahovať odôvodnenie všetkých znakov trestného činu, ktoré obžalovaný podľa prokurátora podávajúceho obžalobu naplnil, a poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých toto odôvodnenie vychádza.

Prokurátor pri podaní obžaloby dňa 15.05.2024 však neodôvodnil žiadnou, ani jednoduchou (strohou) právnou úvahou, prečo obžaloba vychádza z naplnenia zákonného znaku odôvodňujúceho konkrétnu trestnú sadzbu. Prokurátor pritom stíha obžalovaného zo skutku, ktorý v podanej obžalobe dňa 15.05.2024 kvalifikoval ako zločin podvodu s trestnou sadzbou podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona 3 (tri) až 10 (desať) rokov. Právna úvaha prokurátora o dôvodnosti stíhania aj pre kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona je pritom významná aj z dôvodu, že pri právnej kvalifikácii skutku podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba vymedzená výmerou 1(jeden) až 5 (päť) rokov, pričom v danom prípade by išlo o prečin a nie o zločin. Významným je pritom nielen naznačené hmotnoprávne hľadisko, ale podaná obžaloba vytvára procesné mantinely aj na následné plynutie celkových lehôt trvania väzby obžalovaného (§ 76 ods. 6 Trestného poriadku).

Samozrejme, právna úvaha prokurátora nemusí byť vyjadrená v takých parametroch, ako je tomu pri rozsudku, avšak bolo povinnosťou prokurátora pri podaní obžaloby aspoň rámcovo uviesť súvislosť spáchaného skutku s vekom poškodenej. Prokurátor v celom odôvodnení obžaloby (č. l. 656 až 659 spisu) neuviedol ani samotný vek poškodenej ZZ a v súlade s § 139 ods. 2 Trestného zákona neposkytol žiadnu právnu úvahu o súvislosti spáchaného skutku s vekom poškodenej. Aplikácia § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona totiž prichádza do úvahy len v prípade, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, čo explicitne vyplýva z ustanovenia § 139 ods. 2 Trestného zákona. Takýto záver má svoj podklad aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, z ktorej celkom jednoznačne vyplýva, že vek poškodenej musí byť v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom, t. j. musí byť motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu.

Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe uvedenej v § 139 ods. 1 Trestného zákona považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine, pričom sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je chránenou osobou a navyše, aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Táto subjektívna súvislosť, primeraná veku chránenej osoby sa vyžaduje pri kvalifikačnom použití všetkých prípadov upravených v § 139 ods. 1 Trestného zákona (primerane stanovisko č. 117 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s rozhodnutí súdov SR č. 8/2014).

Neuvedenie akejkoľvek právnej úvahy ani v minimálnom rozsahu je preto zásadný nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť v konaní pred súdom, pretože ide o zásadnú zákonnú náležitosť obžaloby, ktorú podal prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní. Pokiaľ ide o abstraktnú právu úvahu prokurátora, že obžalovaný vedel o pôvode peňažných prostriedkov (z obsahu spisu pritom vyplýva, že maximálne v rovine nelegálnych zdrojov), táto nemá, vzhľadom na vyššie uvedené závery nadriadeného súdu, žiadnu konkrétnu súvislosť s dodržaním náležitostí obžaloby z pohľadu § 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

V rámci právnej úvahy bolo povinnosťou prokurátora konkretizovať svoj pohľad na vec, čím však nebolo porušené právo obžalovaného v prípravnom konaní na obhajobu. Podaním obžaloby sa totiž prípravné konanie transformovalo do súdneho konania a zásadný nedostatok prokurátora sa týkal výlučne nedodržania zákonných náležitostí už podanej obžaloby na obžalovaného (§ 235 Trestného poriadku), čo zodpovedá postupu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku pre odmietnutie obžaloby a jej vrátenie prokurátorovi.

Nadriadený súd z uvedených dôvodov na podklade sťažnosti obžalovaného uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým prijal obžalobu prokurátora, postupom podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku, zrušil.

Podľa § 242 ods. 4 Trestného poriadku nadriadený súd na základe sťažnosti obžalovaného zrušil uznesenie samosudcu súdu prvého stupňa o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, čím uznesenie nadriadeného súdu nadobudlo účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby a vydaním tohto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vrátila do prípravného konania.

V súlade s § 76 ods. 13 Trestného poriadku z dôvodu odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania plynie nová základná sedemmesačná lehota väzby v prípravnom konaní odo dňa doručenia spisu prokurátorovi majúc za to, že lehota väzby začala obžalovanému plynúť pri vzatí do väzby odo dňa 30.11.2023 a nie od 28.11.2023 ako nesprávne uvádza prokurátor v podanej obžalobe. Naopak plynutie lehoty väzby po podaní obžaloby dňa 15.05.2024 do doručenia spisu prokurátorovi sa v tomto smere na účely prípravného konania nezohľadňuje.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

Krajský súd v Bratislave

dňa 31.07.2024

JUDr. Peter Šamko

predseda senátu

Vypracoval: Mgr. Peter Lizúch

 

Diskusia