Je možné obviniť zadržaného - podozrivého bez jeho predchádzajúceho výsluchu a ako je to s ustanovením § 85 ods. 7 Tr. por.?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, vedúci 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Je možné obviniť zadržaného – podozrivého bez jeho predchádzajúceho výsluchu a ako je to s ustanovením § 85 ods. 7 Trestného poriadku?

V poslednom období sa v odborných kruhoch rozprúdila diskusia ohľadom novelizovaného § 85 ods. 7 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) v súvislosti s možnosťou/nemožnosťou "preskočenia" výsluchu zadržaného – podozrivého v prípade, že zdravotný stav takejto osoby neumožňuje jej vypočutie, a či je v takomto prípade uplatniteľný postup podľa prvej vety uvedeného ustanovenia, t. j. vznesenie obvinenia a odovzdanie spisu prokurátorovi za účelom podania návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia spojeného s vyšetrením jeho zdravotného stavu.

V praxi nastal v nedávnom čase prípad, kedy vyšetrovateľ zadržal podozrivú osobu v priestoroch nemocnice, kde bola po skutku prevezená záchrannou zdravotnou službou, po predchádzajúcom súhlase službukonajúceho prokurátora (ďalej len „prokurátor“) podľa § 85 ods. 1 Tr. por., pričom v týchto priestoroch súčasne došlo i k oboznámeniu osoby s dôvodmi zadržania. Nakoľko zdravotný stav zadržanej osoby vyžadoval okamžitý operačný zákrok, jej výsluch nemohol byť bezodkladne zrealizovaný. Po vykonaní operačného zákroku sa duševný stav zadržanej osoby zhoršil natoľko, že ju nebolo možné vypočuť a dokonca ani stanoviť predpokladanú prognózu ďalšieho vývoja (pozn. išlo o osobu v psychiatrickej ambulantnej starostlivosti). Z predmetného dôvodu oboznámil vyšetrovateľ prokurátora, že bude formálne podozrivú osobu prepúšťať zo zadržania za účelom zabezpečenia spočívania zadržiavacej 48 hodinovej lehoty (bližšie k tomuto postupu pozri tu: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a57-bezvedomie-zadrzaneho-obvineneho), s čím sa prokurátor odmietol stotožniť poukazom na ustanovenie § 85 ods. 7 Tr. por., ktoré podľa jeho názoru umožňuje po novelizácii obísť výsluch zadržaného – podozrivého v prípade nemožnosti jeho výsluchu a v prípade, že to dôkazná situácia dovoľuje, je možné mu vzniesť obvinenie (bez predchádzajúceho výsluchu v dočasnom procesnom postavení zadržaného – podozrivého) a následne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a súčasne i návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu (pozn. nepriaznivý zdravotný stav by v uvádzanom prípade neumožňoval výsluch osoby ani v štádiu po vznesení obvinenia). Ďalší priebeh okolností nebudem samozrejme z dôležitých dôvodov konkretizovať, v tomto článku si dovolím len vyjadriť vlastný názor na uvádzanú problematiku a v tejto súvislosti i nesúhlas s tvrdením prokurátora. V neposlednom rade je cieľom príspevku otvorenie kvalifikovanej diskusie na predloženú tému.

Podľa § 85 ods. 4 Tr. por., ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204 ods. 1. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením. Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.

Podľa § 85 ods. 7 Tr. por. ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie; prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení.

V prvom rade je náležité uviesť, že z dikcie ustanovenia § 85 ods. 7 Tr. por. nevyplýva možnosť obchádzania kogentnej povinnosti bezodkladného oboznámenia osoby zadržanej podľa § 85 ods. 1 Tr. por., resp. osoby zaistenej podľa osobitného zákona či osoby pristihnutej pri trestnom čine podľa odseku 2, s dôvodmi zadržania a nutnosti takúto osobu naliehavo vypočuť. Práve naopak, zo systematického zaradenia ustanovenia § 85 ods. 7 Tr. por. na konečnom poste zákonnej normy je možné vyvodzovať, že cieľom zákonodarcu bola aplikácia zahrnutého postupu (postupov) až po nemožnosti uskutočnenia iných do úvahy prichádzajúcich alternatív (najmä ustanovenia § 85 ods. 4 Tr. por.).

Synaktickým a logickým výkladom ustanovenia § 85 ods. 4 Tr. por. je možné dospieť k záveru, že postup uvádzaný v prvej vete za bodkočiarkou – prepustenie zadržanej osoby na slobodu – a nasledovný – neprepustenie zadržanej osoby na slobodu, vznesenie obvinenia a vypočutie obvinenej osoby – je možný až po tom, ako bola zadržaná osoba oboznámená s dôvodmi zadržania a vypočutá.

Bolo by protikladné, aby zákonodarca volil iný spôsob normatívnej konštrukcie § 85 ods. 7 Tr. por., ktorý zhodne s druhou vetou ustanovenia § 85 ods. 4 Tr. por. uvádza: „... ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu...“.

K inému záveru nie je možné dospieť ani teleologickým prístupom, nakoľko z dôvodovej správy vyplývajú odlišné argumenty pre zavedenie (vytvorenie) nového ustanovenia § 85 ods. 7 do Tr. por.:

„Navrhované znenie upravuje doposiaľ právnou úpravou neriešenú situáciu, kedy je zastavené trestné stíhanie, avšak pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy.

Zároveň sa navrhuje riešenie vo vzťahu k časovému intervalu medzi zastavením trestného konania a nariadením ochranného liečenia. Ide o čas od momentu, kedy prokurátor zastaví trestné stíhanie pre nepríčetnosť až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia.

V rámci súčasnej aplikačnej praxe je osoba držaná v zdravotníckom zariadení resp. je do neho prevzatá ,len z dobrej vôleʻ lekárov, resp. riaditeľov týchto zdravotníckych zariadení. V súčasnosti prokurátor najprv zastaví trestné stíhanie a potom podáva návrh na súd, resp. to urobí súčasne. Ak bol takýto obvinený dovtedy vo väzbe, musí byť z nej zastavením trestného stíhania prepustený, preto ho ,po dohode s lekáromʻ až do rozhodnutia súdu o uložení ochranné liečenia umiestnia hneď do zdravotníckeho zariadenia. Civilnoprávne kritéria takéhoto držania v ústavnom zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta sú však omnoho prísnejšie, vyžadujú, aby táto osoba ohrozovala seba alebo svoje okolie, alebo by muselo hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Vážne zhoršenie jej zdravotného stavu spravidla nehrozí, a tieto osoby ani obvykle už neohrozujú seba ani svoje okolie, pretože im už medzitým bola poskytnutá liečba a lieky. Takáto osoba by tak už nemala byť obmedzovaná na osobnej slobody v zmysle civilnoprávnych kritérií a je ponechávaná v ústavnej starostlivosti ,len z dobrej vôleʻ lekárov až dokým rozhodne trestný súd o uložení ochranného liečenia, čo môže byť aj niekoľko mesiacov, v lepšom prípade týždňov. S cieľom zamedziť vzniku takejto situácie sa navrhuje jednak zaviesť do Trestného poriadku predbežný príkaz na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia a naviazať právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania na rozhodnutie o predbežnom príkaze.“

Keďže zadržanie podozrivej osoby predstavuje vážny zásah do základných práv a slobôd občana garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ustanovenie § 85 Tr. por. musí zahŕňať postupy súladné s čl. 17 ods. 3 ústavy. Zadržaná osoba sa totiž nachádza v podobnej situácii ako obvinený, z dôvodu čoho jej musia byť poskytnuté aj primerané možnosti k realizovaniu jej ústavného práva na obhajobu.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania a vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

Odsekom 3 sa vytvárajú predpoklady na možnosť orgánov verejnej moci určených v zákone zadržať osobu buď obvinenú zo spáchania trestného činu, alebo dôvodne podozrivú z jeho spáchania ako aj procesné záruky, ktoré má zadržaná osoba k dispozícii počas tohto krátkodobého a účelového pozbavenia osobnej slobody.

Podľa obsahového vymedzenia Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 127/2019, sa ustanovenie čl. 17 ods. 3 odlišuje od čl. 17 ods. 2 aj podmienením prípustnosti zásahu do osobnej slobody v podobe zadržania:

- len v prípadoch ustanovených zákonom,

- s okamžitým oboznámením s dôvodmi zadržania a vypočutia,

- a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustenia na slobodu alebo odovzdania súdu

Okrem procesných záruk vymedzených priamo v čl. 17 ods. 3 ústavy sa však na zadržanú osobu vzťahujú aj procesné záruky obsiahnuté v procesnej časti čl. 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“), pričom v súvislosti so zadržaním ide osobitne o čl. 5 ods. 2 a 3 Dohovoru.

S poukazom na vyššie uvedený právny rozbor zastávam názor, že policajt nemôže obviniť osobu zadržanú podľa § 85 ods. 1 Tr. por., osobu zaistenú podľa osobitného zákona alebo osobu pristihnutú pri trestnom čine podľa odseku 2, ktoré mu boli odovzdané, zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, bez toho, aby takéto osoby bezodkladne oboznámil s dôvodmi ich zadržania a v nadväznosti nato ich aj ihneď (ak to situácia umožňuje) vypočul v dočasnom procesnom postavení zadržaného – podozrivého.

V praxi sa nezriedkavo stáva, že zadržaná osoba si svojou výpoveďou poskytne vierohodné a overiteľné alibi alebo uvedie také skutočnosti, ktoré nebudú zakladať dôvody jej väzobného trestného stíhania (napr. nájomná zmluva preukazujúca jej aktuálny pobyt, dlhodobá pracovná zmluva, nemožnosť ovplyvňovania svedkov, s ktorými je nenávratne pohádaná a pod.), následkom čoho odpadnú dôvody jej zadržania spojené s nutnosťou jej prepustenia.

V prípade neumožnenia osobe pozbavenej na osobnej slobode vyjadriť sa k dôvodom jej zadržania, ktoré nezahŕňajú len výpoveď k okolnostiam spáchaného skutku, ale aj k dôvodom (okolnostiam) jej potencionálneho väzobného trestného stíhania, dochádza podľa môjho názoru k závažnému porušeniu jej práva na obhajobu.

Domnievam sa, že pri nemožnosti výsluchu zadržanej osoby je preto naďalej nevyhnutné vykonať jej formálne prepustenie za účelom zabezpečenia spočívania 48 hodinovej zadržiavacej lehoty a v prípade, že na základe lekárskych správ nebude možné zadržanú osobu vypočuť v dohľadnom čase (aké obdobie bude považované za dohľadný čas ponechávam na odbornú diskusiu) a dôkazná situácia to bude umožňovať, je dôvodné vzniesť takejto osobe obvinenie za trestný čin, ktorý bol predmetom jej zadržania. Následný postup sa bude odvíjať od zdravotného stavu obvineného, pretrvávajúcich dôvodov väzby a ďalších súvisiacich okolností.

Či je možné analogicky aplikovať postup zahrnutý v ustanovení § 85 ods. 7 Tr. por. i v prípade zadržania obvineného podľa § 86 ods. 1 Tr. por. ponechávam rovnako na odbornú diskusiu...

Diskusia