Možno v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona ukladať spoločný trest?

Právna veta:

V konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona podľa § 405b ods. 2 Tr. por. nemá súd oprávnenie naprávať údajné pochybenia súdov pri ukladaní trestov. V tomto konaní pre súd platí tzv. prezumpcia správnosti a zákonnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že pokiaľ nebolo takéto právoplatné rozhodnutie súdu v predpísanom konaní zrušené, musí súd vychádzať z toho, že je správne a zákonné. Takýmto predpísaným konaním nie je konanie podľa § 405b ods. 2 Tr. por., pretože toto konanie umožňuje súdu iba vysloviť, že sa zvyšok právoplatne uloženého trestu nevykoná. Súd podľa tohto ustanovenia nemôže rušiť výrok o treste, keďže v posudzovanom prípade nebol uložený úhrnný, či súhrnný trest, pri ktorom by zostali aj trestné činy zánikom trestnosti nedotknuté a už vôbec nemôže rušiť výrok o vine, ktorý je nutné vždy zrušiť v prípade ak by malo ísť o pokračovací trestný čin a ak by mal byť uložený spoločný trest (tak ako sa toho dožadoval prokurátor, ktorý fakticky navrhoval uloženie spoločného trestu, avšak bez toho, aby navrhoval zrušiť aj výroky o vine). Ak sa prokurátor domnieval, že právoplatnými rozhodnutiami súdov došlo k porušeniu zákona pri ukladaní trestu, mal iniciovať podanie dovolania v rámci ktorého môže byť nesprávne ukladanie trestu dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia), pretože práve inštitút dovolania slúži na nápravu prípadných právnych omylov v právoplatných rozhodnutiach súdov.

sp.zn. 1Tos/62/2024

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Petra Lizúcha a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného XY o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/25/2023 zo dňa 15.08.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.augusta 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Bratislava I napadnutým uznesením podľa § 405b ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že odsúdený XY zvyšok trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/25/2023 zo dňa 20.09.2023, právoplatný dňa 07.02.2024, nevykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tak, že skutok, ktorý je predmetom konania tvorí čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/2/2024 s tým, že v obidvoch konaniach bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom v každom z týchto konaní bola spôsobená škoda 500 euro, čo by v súčte predstavovalo škodu malú aj po novele Trestného zákona. Navrhol, aby súd zrušil výroky o treste a uložil jeden primeraný trest za oba čiastkové útoky.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený XY bol trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/25/2023 zo dňa 20.09.2023, právoplatného dňa 07.02.2024 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) (spôsobená škoda vo výške 500 euro), písm. g), ods. 2 pís. b) Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený XY nastúpil trest odňatia slobody dňa 09.05.2024, teda v čase rozhodovania mestského súdu vykonával trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v danej trestnej veci, pričom nešlo o uloženie súhrnného, či úhrnného trestu. Boli preto splnené podmienky na konanie v zmysle § 405b ods. 2 Tr. por.

Podľa § 405b ods. 2 Tr. por. ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 (že sa zvyšok trestu nevykoná) urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od predloženia veci.

Súd prvého stupňa postupoval podľa tohto ustanovenia, keď vykonal vo veci neverejné zasadnutie za účasti prokurátora a nad rámec zákona aj obhajcu odsúdeného (čo z hľadiska zachovania rovnosti procesných strán v konaní pred súdom možno akceptovať), na ktorom rozhodol napadnutým uznesením. Mestský súd po zahlásení sťažnosti prokurátorom následne vydal príkaz na prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (odsúdený ihneď nastúpil iný výkon trestu odňatia slobody, ktorý mal nariadený), nakoľko sťažnosť prokurátora nemá odkladný účinok.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora, tak krajský súd konštatuje, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona podľa § 405b ods. 2 Tr. por. nemá súd oprávnenie naprávať údajné pochybenia súdov pri ukladaní trestov. V tomto konaní preto pre súd platí tzv. prezumpcia správnosti a zákonnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že pokiaľ nebolo takéto právoplatné rozhodnutie súdu v predpísanom konaní zrušené, musí súd vychádzať z toho, že je správne a zákonné. Takýmto predpísaným konaním nie je konanie podľa § 405b ods. 2 Tr. por., pretože toto konanie umožňuje súdu iba vysloviť, že sa zvyšok právoplatne uloženého trestu nevykoná. Súd podľa tohto ustanovenia nemôže rušiť výrok o treste, keďže v posudzovanom prípade nebol uložený úhrnný, či súhrnný trest, pri ktorom by zostali aj trestné činy zánikom trestnosti nedotknuté a už vôbec nemôže rušiť výrok o vine, ktorý je nutné vždy zrušiť v prípade ak by malo ísť o pokračovací trestný čin a ak by mal byť uložený spoločný trest (tak ako sa toho dožadoval prokurátor, ktorý fakticky navrhoval uloženie spoločného trestu, avšak bez toho, aby navrhoval zrušiť aj výroky o vine). Ak sa prokurátor domnieval, že právoplatnými rozhodnutiami súdov došlo k porušeniu zákona pri ukladaní trestu, mal iniciovať podanie dovolania v rámci ktorého môže byť nesprávne ukladanie trestu dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia), pretože práve inštitút dovolania slúži na nápravu prípadných právnych omylov v právoplatných rozhodnutiach súdov.

Z hľadiska posudzovania zániku trestnosti mestský súd postupoval správne, keď dospel k záveru, že trestnosť základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zanikla v dôsledku zvýšenia výšky škody (spôsobená škoda bola v danom prípade vo výške 500 euro) a trestnosť základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. zanikla v dôsledku vypustenia tejto skutkovej podstaty z Trestného zákona.

Krajský súd preto nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Krajský súd v Bratislave,

dňa 19.augusta 2024

JUDr. Peter Šamko

predseda senátu

Diskusia