Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o stíhaní príslušníkov PZ pre trestný čin marenia spravodlivosti a o ich nevzatí do väzby

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o stíhaní príslušníkov PZ pre trestný čin marenia spravodlivosti a o ich nevzatí do väzby

Úvodná poznámka

Nižšie v texte je uvedené kompletné anonymizované uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým došlo k nevzatiu dvoch obvinených príslušníkov PZ do väzby v mediálne známom prípade. Vzhľadom k záujmu o obsah tohto uznesenia, je vhodným, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s celým jeho znením.

Odôvodnenie uznesenia krajského súdu je členené na viaceré časti. Osobitne sa venuje podozreniu zo spáchania stíhanej trestnej činnosti pri každom z obvinených a to aj kolúznymi dôvodmi väzby (aj v spojení verejne prezentovanou obhajobou, respektíve obhajobnou propagandou), pričom sa zameriava aj na problematiku totožnosti skutku (obvinení namietali, že ich trestné stíhanie je fakticky totožné s dvomi inými skutkami, pre ktoré sa už vedie trestné stíhanie). Uznesenie sa venuje aj znakom skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti, či problematike vstupu do obsahu mobilného telefónu, či zákonnosti, respektíve procesnej použiteľnosti ITP.

Súd: Krajský súd v Bratislave

Spisová značka: 1Tpo/1008/2024

Dátum vydania rozhodnutia: 13. decembra 2024

Meno a priezvisko: JUDr. Peter Šamko

Funkcia: predseda senátu

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci proti obvinenému pplk. U.. V. Y. a spol. stíhaného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 52Tp/87/2024 zo dňa 06.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn. 52Tp/87/2024 zo dňa 06.12.2024 rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 3 Tr. por. nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvinených U.. pplk. V. Y. a pplk. U.. E. U. do väzby s tým, že podľa § 87 ods. 2 Tr. por. prepustil obidvoch obvinených zo zadržania na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním tak, že sa s uznesením sudcu pre prípravné konanie nestotožňuje, nakoľko vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a preto je nezákonné. Pokiaľ ide o dôvodnosť obvinenia, tak tá dostatočným spôsobom vyplýva z predloženého vyšetrovacieho spisu. V tomto smere poukazuje na výpoveď svedka P., ako aj svedka Y.. Obaja zhodne tvrdia, že o plánovanom zadržaní ich osôb boli informovaní práve obvineným K., ktorému to mali uviesť obvinení Y. a U.. Svedecká výpoveď P., aj keď nepriamo, je podopieraná výpoveďami ostatných svedkov. Na vznesenie obvinenia postačuje dostatočne odôvodnený záver, že sa skutku mala dopustiť konkrétna osoba, nejde o rozhodnutie o vine, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že skutok je trestným činom a že sa ho mala dopustiť konkrétna osoba. Pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti tak argumentácia obhajoby ohľadne skutočnosti, že osoby K., P. a Y. neboli v čase údajného spáchania skutku stranou, respektíve subjektom trestného konania nie je podľa jeho názoru správna. V zmysle § 85 ods. 1 Tr. por. osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať... Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že legálna definícia podozrivého neexistuje, respektíve v čase spáchania skutku neexistovala, v zmysle Trestného poriadku táto osoba podozrivého fakticky existovala. Osoba, ktorá je zadržaná v zmysle § 85 ods. 1 má práva a povinnosti. Podľa § 10 ods. 10 Tr. por. ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné. Vzhľadom na uvedené a s poukazom aj na iné skutočnosti obsiahnuté vo vyšetrovacom spise, má za to, že trestné stíhanie obvinených je nateraz dôvodné. Všetky výsluchy svedkov, ktoré boli realizované v predmetnej trestnej veci boli vykonané po začatí trestného stíhania v predmetnej trestnej veci, t. j. po 05.09.2024, v opačnom prípade by boli nepoužiteľné. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak postačuje reálna hrozba, že obvinený bude konať tak, ako predpokladá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., zákon nevyžaduje absolútnu istotu o naplnení dôvodov väzby. V prípade kolúzneho dôvodu väzby u obvinených má za to, že v súčasnom štádiu trestného stíhania dôvodná obava vyplýva z existencie vzťahov obvinených s ďalšími osobami, či už obvinenými napríklad U. K. alebo svedkami (I., U., U., F. a ďalší a to nad rámec obhajobných tvrdení, t. j. mimo koordinácie ich obhajobnej stratégie). Táto dôvodná obava vyplýva z údajov obsiahnutých v zaistených mobilných telefónoch, t. j. existencia viacerých četovacích skupín s ďalšími osobami, pričom nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť, že by k takémuto kolúznemu konaniu nedochádzalo. Reálna hrozba teda existuje a dôvody sú u obidvoch obvinených v zásade identické. Obvinení sú súčasťou komunikácií s ďalšími osobami a majú nastavené tzv. miznúce správy. Sama osobe táto skutočnosť nezakladá kolúzny dôvod väzby, avšak s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, ktorý im je kladený za vinu, spôsob jeho spáchania ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obvinení sú dlhoroční operatívni pracovníci ovládajúci zásady práce tu reálna obava zo správania v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. existuje. Poukázal na komunikáciu obvineného U. prostredníctvom aplikácie Z. s užívateľom B. V. (P. U.) a na to, že obvinený U. len v priebehu mesiaca november 2024 celkovo 9x kontaktoval obvineného U. K. a to 08.11. (dvakrát), 11.11., 12.11 (štyrikrát), 13.11 a 25.11.2024. Z uvedeného vyplýva, že obvinený U. kontaktoval obvineného K. a nie naopak, ako to tvrdil obvinený U. v rámci spontánnej časti svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Rovnako tak poukázal na skutočnosti obsiahnuté v úradných záznamoch zo dňa 28.05.2024 a 29.05.2024 z operatívneho vyťažovania osoby U. X., z ktorých vyplýva komunikácia uvedenej osoby s obvineným U. aj ohľadom činnosti príslušníkov ÚIS v rámci nimi realizovaných trestných stíhaní. Obvinený U. mal sprostredkovať stretnutie s osobou U. X. s osobou U. F. (príslušník PZ). Obvinení sú od októbra 2023 postavení mimo službu a teda nie sú oprávnení vykonávať akékoľvek úkony vyplývajúce z ich pracovného zaradenia. V neposlednom rade poukazuje na nesprávny postup sudcu pre prípravné konanie, ktorý spočíval v postupe podľa § 259 Tr. por. per analogiam, kedy nepripustil otázku prokurátora a to bez ďalšieho zdôvodnenia. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a obvinených V. Y. a E. U. vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súčasne nenahradil ich väzbu niektorým zo spôsobov podľa § 80 respektíve § 81 Tr. por.

Prokurátor k písomným dôvodom sťažnosti predložil doplňujúcu analýzu údajov mobilného telefónu od obvineného E. U. zo dňa 04.12.2024, v ktorej je uvedené, že v aplikácii Z. sa nachádza komunikácia medzi obvineným E. U. a P. U. zo dňa 19.11.2024 ohľadne spisu na takáčovcov, ďalej bola predmetom analýzy aplikácia Whatsapp, v ktorej komunikuje skupina viacerých osôb, pričom je tam zachytená komunikácia zo dňa 02.12.2024 medzi viacerými členmi skupiny týkajúca sa zadržania obvinených s tým, že členovia skupiny reagujú na zadržanie obvinených a komentujú ho. Analyzovaná bola aj aplikácia F., z ktorej vyplýva, že obvinený E. U. a U. K. si odosielali správy (odstránený obsah) a to dvakrát dňa 08.11.2024, potom dňa 11.11.2024, štyrikrát dňa 12.11.2024, 13.11.2024 a 25.11.2024. V aplikácii F. bola analyzovaná aj skupinová komunikácia medzi viacerými osobami, pričom v skupine bol preposielaný článok o zadržaní obvinených a je tam zachytená správa U. X., v ktorej uvádza, že laici sa v tom nevyznajú, takže to stíhanie na nich môže pôsobiť vierohodne. Treba to vysvetliť, lebo na prvý pohľad to nepôsobí dobre s tým, že jemu je jasné, že je to pokračovanie pomsty zo strany inšpekcie a tiež toho, že P. otočil, respektíve ho zlomili. Na to reaguje U. N., aby kým sú zadržaní boli odobratí zo skupiny, nech nevidia v tom nejaké nezmyselné dôvody väzby ak by sa k tomu vedeli dostať, že sa tu komunikuje o ich veci.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril aj obhajca obvinených. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2024 odkazuje aj na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie pred sudcom pre prípravné konanie a preto krajský súd vychádzal aj z tohto vyjadrenia obhajoby, pričom podrobnejšie zvýrazňuje nasledovné obhajobné námietky, či argumentáciu, ktorú pre účely odôvodnenia tohto uznesenia zostručnil.

Obvinení namietajú, že nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a to z dôvodu, že podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia mali obvinení brániť, mariť v prítomnosti podozrivých P., K., Y.. Žiadna z týchto osôb nebola svedkom a ani procesnou stranou. Postavenie procesnej strany nadobudli až dňa 20.07.2021, keď im bolo vznesené obvinenie. V čase spáchania skutku neboli stranou a ani svedkom. V čase spáchania skutku nebola podozrivá osoba subjektom trestného konania, postavenie subjektu trestného konania nadobudla až od 15.03.2024 na základe novely Trestného poriadku a osobe podozrivej bolo priznané postavenie materiálne obvineného. Postavenie týchto osôb ako subjektov daného trestného konania prokurátor odvodzuje od § 85 ods. 1 Tr. por. Práva a povinnosti podľa tohto ustanovenia má až osoba, ktorá je zadržaná. V čase údajného skutku P., K. a Y. v trestnej veci vedenej na ÚIS zadržaní neboli, vznesené obvinenie im bolo až 20.07.2021 a neboli v nej ani svedkami. Skutok, pre ktorí sú obvinení trestne stíhaní nemá znaky trestného činu. Obvinení boli voči týmto osobám vo vzťahu prijímateľov a nie poskytovateľov informácií, v čase skutku mali obvinení jediný záujem a to zabezpečiť tieto osoby na výsluchy v trestnej veci vedenej pod sp. zn. PPZ-205/NKA-BA1-2021 (ďalej len vec č. 205), čo tieto osoby robili predtým ako sa dostali na výsluchy a čo robili po výsluchu obvinených nezaujímalo. Nie je teda naplnená materiálna podmienka väzby, ak by obvinení konali spôsobom, ktorý im je kladený za vinu (čo zásadne popierajú), mohli by sa dopustiť nanajvýš trestného činu nadržovania, ktorý by už bol premlčaný.

Pre skutok spočívajúci v údajnom zmarení účasti osôb P., K. a Y. na úkonoch predsúdneho konania je vedené iné trestné konanie; ide o obžalobu na JUDr. C.. P. M., ktorý mal údajne zmariť zadržanie osôb P., K., Y. už ako obvinených. Za skutok s týmto následkom sú súčasne stíhaní na jednej strane L.. C.. P. M. a na strane druhej obvinení v tejto trestnej veci, pričom následok nemohli spôsobiť súčasne. Navyše, obvineným sa v tejto trestnej veci kladie za vinu, že dňa 16.07.2021 vypracovali realizačný návrh ako podklad pre začatie trestného stíhania vo veci č. 205. Za identický skutok sú však obvinení už stíhaní v inom trestnom konaní, ktoré je vedené na Mestskom súdu BA I pod sp. zn. 36T/22/2024 vo fáze po podaní obžaloby. Je neprípustné a nezákonné, aby za to isté konanie boli obvinení viackrát.

V spise sa nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že obvinení „v presne nezistenom čase, najneskôr v priebehu mesiaca júl roku 2021 v Bratislave, presne nezisteným spôsobom neoprávnene od doposiaľ presne neustálenej osoby nadobudli informácie z trestného konania vedeného na ÚIS“..., pričom bez preukázania tejto skutočnosti je bezpredmetný aj zvyšok skutku, pretože táto skutočnosť tvorí úplný základ skutku a ak nie je preukázaná, je vylúčené, aby sa stal zvyšok skutku tak ako ho popisuje skutková veta. Ide o domnienku vyšetrovateľa. Žiadny svedok ani žiadny iný dôkaz ani len nenaznačuje dostatočne odôvodnený záver, že tomu tak bolo. Jediná informácia, ktorou obvinení disponovali bola tá, ktorá sa začala 14.07.2021 šíriť verejne na sociálnych sieťach, pričom z textu tejto správy vyplýva, že mala smerovať proti vyšetrovateľom NAKA a prokurátorom ÚŠP, pričom spolupracujúcich svedkov spomína len okrajovo a P., K. a Y. nespomína vôbec. Táto správa bola šírená verejne, teda aj osobám K., P., Y. a prebrali ju aj médiá. Žiadne iné informácie o plánovaných akciách tímu Oblúk obvinení nemali, čo je verifikovateľné aj zo záznamov z ITP nasadených v kanceláriách vyšetrovateľov a operatívcov z 16 až 18.07.2024 na ktorých sa rozprávajú presne o vyššie uvedenej verejne šírenej informácii a ani náznakom neuvádzajú, že by malo ísť o akciu namierenú voči osobám P., K., Y..

Obvinenie je založené na výpovedi jediného svedka, ktorá nie je v podstatných častiach verifikovaná žiadnym dôkazom. Ide o tvrdenie proti tvrdeniu, výpoveď P. proti výpovedi obvinených. Výpoveď P. je pritom spochybnená výpoveďami svedka U. (ten vypovedal, že P. sa išiel ukryť, nebol to jeho nápad, jemu to odporučili Y. a X., čo sú vyšetrovatelia z tímu I.) a N., (vypovedal, že P. je v kontakte s príslušníkmi NAKA z Bratislavy s ktorými komunikoval v prípade s názvom X., správne malo ísť o príslušníkov NAKA z Košíc). P. vedel o svojom pripravovanom zadržaní už oveľa skôr, než sa podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal túto informáciu dozvedieť od obvinených, čo je preukázané úradným záznamom zo dňa 02.07.2021 z operatívneho vyťaženia P. operatívnym pracovníkom tímu I., pričom v rámci toho vyťažovania P. uviedol, že informácie o svojom plánovanom zadržaní sa dozvedel od známeho, ktorého nechcel menovať, pričom to uviedol už dňa 02.07.2021, teda cca 2 týždne predtým ako sa to mal údajne dozvedieť od obvinených. P. vypovedá o rôznych dialógoch s Y., ktoré však zazneli medzi štyrmi očami a nie je možné ich verifikovať. P. má informáciu o pripravovanom zákroku UIS z počutia od K.. Výpoveď P. nemôže byť preto dostatočným dôkazom na vznesenie obvinenia, policajná akcia bola vyzradená najneskôr 16.07.2021, keď si P. všimol, že ho príslušníci PZ sledujú, P. plánoval útek ešte skôr ako sa stretol s Y.. Voči obvinenému U. nie je preukázaná žiadna časť skutku.

Neexistujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Vo vzťahu k obvinenému Y. sa neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali kolúzny dôvod väzby. Existencia četovej skupiny sama osobe nie je kolúznym dôvodom väzby, to platí o to viac, ak ide o skupinu spoluobvinených, ktorí majú spoločnú obhajobu, pričom nastavenie miznúcich správ na četovacích aplikáciách je na väčšine aplikácií prednastavené s tým, že ochrana súkromia obvinených a osobitne ochrana ich komunikácie s obhajcom nemôže byť dôvodom na ich vzatie do väzby. Existencia vzťahov obvinených s určitými osobami (K., I., U., U., F. a ďalší) bez preukázania určitého problematického obsahu tohto vzťahu nemôže byť dôvodom na vzatie obvineného do kolúznej väzby. Prokurátor nepoukazuje na žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by zakladala riziko kolúzneho správania ktoréhokoľvek z obvinených. Pokiaľ ide o komunikáciu obvineného U. so K. a U., tak tá bola vysvetlená pred sudcom pre prípravné konanie s tým, že K. obvineného kontaktoval ako prvý prostredníctvom správy a U. ho prezvonil, čo znamenalo, že môže volať naspäť. Pokiaľ ide o sprostredkovanie stretnutia osoby U. X. s U. F., tak obvinený E. U. chce upresniť, poopraviť svoju odpoveď na otázku sudcu pre prípravné konanie, na ktorú odpovedal negatívne. Spomenul si, že k sprostredkovaniu takého stretnutia došlo a to dňa 28.05.2024. Obvineného U. kontaktoval U. X. so žiadosťou o stretnutie. Keďže obvinený U. bol v tom čase postavený mimo službu, požiadavku posunul príslušníkom NAKA Y. V. a U. F., ktorí sa s U. X. dňa 28.05.2024 stretli. U. F. bol v danom čase v aktívnej službe policajta. Keď ho obvinený kontaktoval, tak ho nekontaktoval ako svojho kamaráta, či spoluobvineného, ale ako kolegu z NAKA. To stretnutie bolo teda riadnym výkonom služobnej činnosti. Zo strany obvineného U. teda nešlo o žiadne kolúzne správanie.

Obvinení namietajú nezákonný vstup do mobilného telefónu obvinených a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-548/21 zo dňa 06.09.2021, podľa ktorého je na vstup do mobilného telefónu potrebný predchádzajúci súhlas súdu alebo nezávislého správneho orgánu, nakoľko nešlo o riadne odôvodnený naliehavý prípad. V podmienkach SR nemohol povolenie na vstup do mobilných telefónov obvinených dať prokurátor ale výlučne súd. Obvinení namietajú aj nepoužiteľnosť dôkazov záznamov ITP. Dôkazy nie je možné použiť lebo podľa obhajoby vychádzali príkazy na ITP z výpovedí L. M., z mobilného telefónu L. M., M. sa vo výsluchoch priznával k početnej vlastnej trestnej činnosti, pričom za túto trestnú činnosť mu nikdy nebolo vznesené obvinenie a nikdy nebolo ani len začaté trestné stíhanie. Poznatky o korupčnej trestnej činnosti neboli nikdy ani len odstúpené na UŠP, UIS stíhal na základe výpovedí M. viaceré iné osoby, nikdy však nie samotného L. M.. Navyše, súčasťou spisu nebolo predloženie príslušných príkazov súdu. Navrhli, aby sťažnostný súd zamietol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu bola v časti konanom s vylúčením verejnosti oboznámená utajovaná príloha.

V rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I s poukazom na všetky skutočnosti obsiahnuté v odôvodnení sťažnosti a vo vyšetrovacom spise. Navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že obvinených zoberie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za súčasného nenahradenia ich väzby.

Obhajca obvinených uviedol, že sťažnosťou napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie považujú za zákonné a vecne správne. A nevidia žiadny dôvod na jeho zrušenie sťažnostným súdom, hoci nepopiera, že v odôvodnení tohto uznesenia sa môžu vyskytovať nepresnosti, tieto idú na vrub jednak času, ktorý sudca pre prípravné konanie na jeho vypracovanie mal, čo bolo zase niekoľko hodín, ako aj tým, že sudca pre prípravné konanie, ktorý nakoniec o návrhu prokurátora rozhodoval mal k dispozícii fakticky len polovicu zákonnej 48 hodinovej lehoty. Ide však o nepresnosti toho druhu, ktoré sú bez problémov odstrániteľné rozhodnutím sťažnostného súdu bez toho, aby boli dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia. K obsahu utajovanej prílohy sa vyjadril v neverejnej časti a na toto vyjadrenie v celom rozsahu poukazuje, pričom tieto prílohy neuvádzajú nič relevantné pre predmet tohto konania. Z analýz mobilných telefónov, ktoré oboznámil predseda senátu v rámci správy o stave veci rovnako nevyplýva žiadny dôvod na kolúznu väzbu. Pokiaľ ide o komunikáciu obvineného E. U. s U. K., táto bola vysvetlená pred sudcom pre prípravné konanie, na čo odkazuje. Z analýzy tejto komunikácie nevyplýva nič, čo by bolo v rozpore s výpoveďou obvineného U. pred sudcom pre prípravné konanie. Osobitne zdôrazňuje, že z uvedenej analýzy nevyplýva ani to, či nejaký hovor reálne prebehol, ani čo bolo jeho obsahom, dokonca ani dĺžka trvania tohto hovoru. Pokiaľ ide o zachytenú komunikáciu tretích osôb, resp. spoluobvinených z iných trestných vecí v četových skupinách, ktorú oboznámil predseda senátu tak po prvé ide o komunikáciu bez účasti tu prítomných obvinených, keďže v tom čase boli zadržaní a mali už odňaté telefóny a po druhé, čo je podstatnejšie, ide o zdieľanie a komentovanie v tom čase už verejne dostupných informácií. Pokiaľ ide o komunikáciu E. U. s pánom U., táto jednak nesúvisí s touto trestnou vecou ani okrajovo a opäť ide o komunikáciu, ktorú obvinený vysvetlil pred sudcom pre prípravné konanie. Na čo týmto odkazuje. Pokiaľ ide o prokurátorom uvádzané sprostredkovanie operatívneho stretnutia s osobou U. X., tak toto vysvetlili aj podložili príslušným úradným záznamom v rámci písomného podania, pričom v tejto časti by sa ešte vo svojom konečnom návrhu sám vyjadril obvinený U.. V tomto prípade rozhodne nešlo o žiadnu kolúznu aktivitu, ale išlo o konanie, ktoré bolo v plnom súlade s povinnosťami policajta postaveného mimo službu. V ostatnom sa odvoláva na ich písomné podania a navrhol, aby sťažnostný súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol, pretože nie sú dané nielen dôvody na vzatie tu prítomných obvinených do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ale nie sú dané ani dôvody na ich trestné stíhanie ako obvinených.

Obvinený pplk. U.. E. U. uviedol, že by chcel len upresniť, respektíve poopraviť svoju odpoveď, či sprostredkoval nejaké stretnutie medzi kolegami a osobou X.. V danej chvíli si to nepamätal, ale takéto stretnutie sprostredkoval medzi osobou U. X., ktorý sa dožadoval stretnutia s ním a medzi kolegami V. a F.. Vie, že takéto stretnutie prebehlo a vie, že o ňom spracovali úradný záznam.

Obvinený pplk. U.. V. Y. uviedol, že čo sa týka kolúznych dôvodov väzby k tomuto sa mu vyjadruje ťažko, nakoľko z návrhu prokurátora mu nie je jasné, akého kolúzneho konania sa mal dopustiť alebo v budúcnosti mohol dopustiť. Chce sa vyjadriť ešte k dvom veciam, prokurátor vo svojom návrhu uvádza, že ich obvinenie je založené na viacerých výpovediach, k tomu chce uviesť, že výpoveď svedka P. ďalšie osoby vyvracajú, napríklad svedok P. tvrdí, že dňa 18.07.2021 mu mal po výsluchu priamo inštruovať, respektíve mu prikázať, aby ušiel a schoval sa. K tomu uvádza, že toto jeho tvrdenie priamo vyvracia svedok C. U., z jeho výpovede vyplýva, že v čase P. výpovede na NAKA PZ ho boli jeho kamaráti zbaliť v jeho dome vo Vajnoroch a teda toto sa logicky muselo odohrať ešte v čase pred vymysleným dejom pána P.. Posledná poznámka sa týka policajnej akcie, pri ktorej bol zadržaný. On a kolega U. sú obvinení, že mali v podstate zabezpečiť, aby okrem iného podozrivý U. K. nebol zadržaný tímom Oblúk UIS. Po troch rokoch UIS vykonal realizáciu, pri ktorej zadrží jeho a U. a spraví to v čase, kedy vedia, že obvineného K. zadržať nemôžu. Tak isto nezachytil, že by obvinený K. bol v pátraní v tomto čase. Tak sa pýta, či tak ako ho potrebovali pred troma rokmi ho potrebujú aj teraz. Aj z týchto dôvodov navrhol senátu krajského súdu, aby nevyhovel odvolaniu prokurátora.

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že pplk. U.. V. Y. (ďalej len V. Y.) a pplk. U.. E. U. (ďalej len E. U.) boli obvinení uznesením Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, Špecializovaný tím zo dňa 02.12.2024 sp. zn. UIS-265/1-OISS-2024 (ďalej len uznesenie o vznesení obvinenia) za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Pre úplnosť je nutné dodať, že týmto uznesením bol obvinený aj U.. U. K. (ďalej len U. K.) a to za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (pomoc).

Obvinení sa mali uvedených trestných činov dopustiť na tom skutkovom základe, že

obv. 1 pplk U.. V. Y. a obv. 2 pplk. U.. E. U. v presne nezistenom čase, najneskôr v priebehu mesiaca júl roku 2021 v Bratislave, presne nezisteným spôsobom neoprávnene od doposiaľ presne neustálenej osoby nadobudli informácie z trestného konania vedeného na Úrade inšpekčnej služby (ďalej ako „ÚIS“) pod číslom ČVS: ÚIS-171/OISZ-2021 vo veci prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a iné v súvislosti s účelovými vedome nepravdivými svedectvami, s navádzaním iných osôb na nepravdivé svedectvá a iné vo viacerých trestných konaniach vedených príslušníkmi PZ na P PZ NAKA BA, z ktorých boli podozriví: P. P., nar. XX.XX.XXXX v G., prezývaný „Z.“, U. K., nar. XX.XX.XXXX v V., prezývaný „K.“ a N. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., pričom v uvedenom konaní bolo príslušníkmi špecializovaného vyšetrovacieho tímu „D.“ na ÚIS naplánované zadržanie menovaných troch osôb v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku, ktorí na tento účel dňa 16.07.2021 obdržali písomný predchádzajúci súhlas dozor konajúceho prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, avšak obv. 1 pplk. U.. V. Y. a obv. 2 pplk. U.. E. U. spoločným konaním vedome a vopred uváženým úmyslom využili neoprávnene nadobudnuté informácie a to tak, že obv. 1 pplk. U.. V. Y. najneskôr dňa 15.07.2021 telefonicky pokynoval najprv obv. 3 U.. U. K., aby urobil potrebné opatrenia za účelom vyhnutia sa zadržaniu príslušníkmi ÚIS plánovaného na 19.07.2021, ktorý následne varoval N. Y. pravdepodobne dňa 15.07.2021, pričom ho následne nabádal, aby sa za účelom vyhnutia zadržaniu na jeden deň ukryl na území Českej republiky, čo menovaný aj urobil, obv. 3 U.. U. K. dňa 15.07.2021 telefonoval P. P. a povedal mu, aby nebol nasledujúci pondelok doma, lebo ho majú zadržať príslušníci ÚIS, následne v rámci realizačného návrhu pod číslom PPZ-NKA-OBA-156-011/2021-PZ, ktorý obv. 1 pplk. U.. V. Y. a obv. 2 pplk. U.. E. U. spoločne vytvorili dňa 16.07.2021, údajne bez existencie reálnych podkladov, ktorý mal byť podkladom pre začatie trestného stíhania v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom o vine nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, obv. 1 pplk. U.. V. Y. telefonicky predvolal P. P. na vopred nešpecifikovaný výsluch v trestnom konaní, ktoré odôvodnil zvrátením jeho zadržania príslušníkmi ÚIS, na podklade čoho sa dňa 18.07.2021 P. P. utajeným spôsobom za pomoci kamarátov a striedania vozidiel dostavil do Bratislavy na parkovisko NAY elektrodomu na Tuhovskej ulici, odkiaľ ho obv. 1 pplk. U.. V. Y. spolu s dvomi príslušníkmi PPZ NAKA odviezli služobným vozidlom do budovy Prezídia PZ na Račianskej ulici v Bratislave, kde bol na 3. poschodí P PZ NAKA, odbor Bratislava vyšetrovateľom L.. X. U. vypočutý v procesnom postavení svedka v trestnej veci pod ČVS: PPZ-205/NKA-BA1-2021, po ukončení tohto výsluchu dňa 18.07.2021 obv. 1 pplk. U.. V. Y. ešte verbálne pokynoval na P. P., aby nebol nasledujúci deň doma, aby sa tak vyhol zadržaniu príslušníkmi ÚIS, na čo P. P. reagoval tak, že tento pokyn uposlúchol, v neskorých nočných hodinách dňa 18.07.2021 opustil územie SR a ukryl sa na bližšie neustálenom mieste v hlavnom meste Maďarska Budapešť a obv. 3 U.. U. K. dňa 20.07.2021 utiekol mimo územie SR do Chorvátskej republiky, N. Y. sa po noci strávenej mimo svojho bydliska dobrovoľne vracal domov, kedy bol vyšetrovateľom špecializovaného tímu „D.“ za súčinnosti mobilnej zásahovej jednotky PZ Prezídia PZ Úradu hraničnej a cudzineckej polície zadržaný ako obvinený podľa § 86 ods. 1 Tr. por. dňa 20.07.2021 o 07.40 hod. v Bratislave na Béžovej ulici č. 4. teda obv. 1 pplk. U.. V. Y. a obv. 2 pplk. U.. E. U. spoločným konaním za poskytnutia pomoci obv. 3 U.. U. K. spočívajú v nabádaní, v uložení, resp. tlmočení pokynu na vyhnutie sa zadržaniu P. P. a N. Y., konali v úmysle zmariť zadržanie menovaných podozrivých osôb príslušníkmi ÚIS a zabrániť ich prítomnosti na úkonoch vyšetrovania v trestnej veci vedenej na ÚIS špecializovaným tímom „D.“ pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, ktorého výsledky by mohli okrem iných príslušníkov P PZ NAKA usvedčovať aj obv. X pplk. U.. V. Y. a obv. 2 pplk. U.. E. U. z trestnej činnosti.

Osobná sloboda obvineného V. Y. bola obmedzená dňa 02.12.2024 o 12.10h a obvineného E. U. dňa 02.12.2024 o 12.45h. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava nenariadil prepustenie obvinených na slobodu, ale dňa 04.12.2024 o 11.10h obvinených odovzdal sudcovi pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I so spoločným návrhom na ich vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Sudca pre prípravné konanie vypočul obidvoch obvinených dňa 05.12.2024, pričom o návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby rozhodol dňa 06.12.2024 o 07.38h a to napadnutým uznesením. Sťažnostný súd konštatuje, že zákonné procesné lehoty na rozhodovanie o vzatí obvinených do väzby boli zachované.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že základným materiálnym predpokladom rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby je dostatočne odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Tento záver vyplýva z návetia ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por., ktoré uvádza, že vziať obvineného do väzby možno iba vtedy ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Súd rozhodujúci o väzbe obvineného teda musí zamerať svoju pozornosť nielen na to, či sú dané dôvody väzby uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. (ktoré môžu existovať aj samostatne bez ohľadu na dôvodnosť obvinenia), ale aj na to, či doposiaľ vykonané dôkazy opodstatňujú vznesenie obvinenia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že vznesené obvinenie nie je nateraz dostatočne podložené doposiaľ vykonanými dôkazmi, respektíve, že skutok vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia je už predmetom iného trestného stíhania, potom musí obvineného prepustiť zo zadržania, respektíve ponechať na slobode, ak už zo zadržania prepustený bol.

Súd pri skúmaní dôvodnosti vzneseného obvinenia pri rozhodovaní o väzbe v prípravnom konaní v zmysle návetia ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. nemôže vyslovovať konečné (nepochybné) závery o vine, či nevine obvineného a už vôbec nemôže dávať prokurátorovi ako pánovi prípravného konania pokyny, či návody ako má vo veci ďalej postupovať, respektíve ako by mal vo veci rozhodnúť (napríklad zastaviť trestné stíhanie, zrušiť obvinenie, či naopak, rozšíriť obvinenie, „postaviť“ inak skutkovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia a podobne). Súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného v prípravnom konaní nemá voči prokurátorovi, či policajtovi žiadne oprávnenia ohľadne vedeného vyšetrovania. Tento záver však platí aj opačne, t. j. súd pri skúmaní dôvodnosti vzneseného obvinenia ako základnej podmienky vzatia obvineného do väzby v zmysle návetia ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. je samostatný a nie je nijakým spôsobom viazaný tým, že policajt, či prokurátor vyhodnotili dôkazný stav za postačujúci na vznesenie obvinenia. Súd môže dospieť pri rozhodovaní o väzbe aj k iným (odlišným) záverom pri hodnotení dôkazného stavu ohľadne vzneseného obvinenia. Ak sa tak stane, tak tento prípadný odlišný záver o dôvodnosti vzneseného obvinenia konštatovaný súdom pri rozhodovaní o väzbe má záväzný význam iba pre toto rozhodovanie o väzbe.

K obvinenému E. U. a k navrhovaným kolúznym dôvodom väzby vo vzťahu k jeho osobe:

Trestnoprávne relevantným môže byť iba konanie obvineného, teda činnosť obvineného. Iba prostredníctvom konania môže obvinený začať napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu. Len vedomosť obvineného o niečom, respektíve úmysel (chcenie, či cieľ) obvineného, sám osobe, nie je trestnoprávne relevantným, pokiaľ sa nepremietne do konkrétneho konania obvineného.

Obvinenému E. U. je v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia kladené za vinu, že

- mal informácie z trestného konania vedeného na Úrade inšpekčnej služby (ďalej len ÚIS) vedeného v súvislosti s účelovými vedome nepravdivými svedectvami s navádzaním iných osôb na nepravdivé svedectvá, z ktorých boli podozriví P. P., U. K. a N. Y. s tým, že bolo naplánované ich zadržanie (kladie sa mu tu za vinu vedomosť o niečom),

- ďalej skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia ohľadne obvineného E. U. hovorí o tom, že tieto nadobudnuté informácie využil a to tak, že (spoločne s obvineným V. Y.) vytvoril dňa 16.07.2021 realizačný návrh pod číslom PPZ-NKA-OBA-156-011/2021-PZ (kladie sa mu tu za vinu, že vyššie uvedenú vedomosť pretavil do vypracovania realizačného návrhu, teda konaním tohto obvineného v zmysle skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia malo byť vyhotovenie uvedeného realizačného návrhu),

- pričom, podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, tak mal obvinený E. U. konať v úmysle zmariť zadržanie P. a Y. a zabrániť ich prítomnosti na úkonoch vyšetrovania v trestnej veci vedenej špecializovaným tímom D. pod ČVS: UIS-171/OISZ-2021, ktorého výsledky by mohli usvedčovať aj obvineného E. U. (v tejto časti skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia je vyjadrený úmysel tohto obvineného prečo vytvoril realizačný návrh dňa 16.07.2021).

Z uvedeného rozboru skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, vo vzťahu k obvinenému E. U., vyplýva, že jeho jediným konaním, ktoré je tam popísané, bolo vypracovanie realizačného návrhu zo dňa 16.07.2021. V skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia sa nekladie obvinenému E. U. za vinu žiadne iné konanie, ktoré by sa týkalo toho, že by mal napríklad nabádať osoby P. P., N. Y., či U. K. k tomu, aby sa vyhli zadržaniu, respektíve, aby sa skryli, teda aby neboli doma v čase, keď by malo prísť k ich zadržaniu. To sa kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia obvinenému V. Y., avšak nie aj obvinenému E. U..

V tomto smere stojí za pozornosť, že svedok P. P., na ktorého výpovedi je obvinenie v rozhodujúcej miere založené, vo svojej výpovedi zo dňa 10.09.2024 len raz spomenul meno E. U. a to iba v okrajovej súvislosti (že bol vo všeobecnosti v kontakte s viacerými operatívnymi pracovníkmi, pričom následne už spomínal úplne iné mená zo skupiny I.), ktorá preto ani nenašla odraz v skutkovej vete vzneseného obvinenia. Nespomína ho ani svedok U. N., ktorý uvádzal mená príslušníkov PZ s ktorými komunikoval P. P..

Z hľadiska konania, sa teda obvinenému E. U. kladie za vinu, že vypracoval realizačný návrh s predchádzajúcou vedomosťou o informáciách z konania vedeného ÚIS a realizačný návrh vypracoval s cieľom mariť zadržanie podozrivých osôb v konaní vedenom na ÚIS, ktorého výsledky by mohli usvedčovať aj jeho. Toto je podstata vzneseného obvinenia E. U..

Z obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 15.07.2024 sp. zn. 1Kv 14/23/2200 podanej na Mestský súd Bratislava I, kde je vedená pod sp. zn. 36T/22/2024 vyplýva, že v tejto trestnej veci je obžalovaný aj E. U. a to v bode 2/ obžaloby (spoločne s obžalovaným V. Y.) na tom skutkovom základe, že (ide o výňatok zo skutku zahŕňajúci konanie obvineného E. U.)

v čase najmenej od 15.49h dňa 16.07.2021 v Bratislave na Račianskej ulici č. 45 v budove Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru ako príslušníci 2. operatívneho oddelenia odboru Bratislava NAKA P PZ, bez existencie reálnych podkladov vyhotovili realizačný návrh č. PPZ-NKA-OBA-156-011/2021-PZ zo dňa 16.07.2021 na vymyslenom skutkovom základe o údajnej korupčnej a inej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru pôsobiacich v špecializovanom tíme Úradu inšpekčnej služby tak, aby bola účelovo založená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, pričom tento vyhotovovali súbežne s uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 16.07.2021 pod ČVS: PPZ-205/NKA-BA1-2021......., a to s cieľom umožniť vykonávanie a dokazovanie vymyslenej trestnej činnosti, ako aj prípadné realizovanie zásahov do súkromných práv podozrivých osôb a tak im zabrániť vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov NAKA realizované v trestnej veci ČVS: UIS-171/OISZ-2021...

V tomto smere je nutné poukázať aj na skutok uvedený v bode 1/ citovanej obžaloby, z ktorého vyplýva, že iní obžalovaní mali vyhotoviť uznesenie o začatí trestného stíhania datované dňom 16.07.2021 (ktoré bolo v zmysle skutku 2/ vyhotovované súbežne s realizačným návrhom) a to aj s cieľom zmariť služobnú činnosť príslušníkov ÚIS s tým, že v bode 2/ obžaloby je zvýraznený aj cieľ zabrániť vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov NAKA realizované v trestnej veci ČVS: UIS-171/OISZ-2021.

V predmetnej obžalobe sú síce jednotlivé dejové línie rozdelené do samostatných bodov podľa konania jednotlivých obžalovaných, avšak z právnej vety ako aj použitej právnej kvalifikácie ohľadne bodov 1/ a 2/ je zrejmé, že malo ísť o spoločné „jednoliate“ konanie obžalovaných (súbežné vyhotovovanie realizačného návrhu a uznesenia o začatí trestného stíhania s cieľom znemožniť riadnu činnosť tímu ÚIS vymysleným „protivyšetrovaním“), ktoré je právne kvalifikované ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.

Porovnaním podstaty skutku, ktorý sa kladie za vinu obvinenému E. U. v obžalobe vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I sp. zn. 36T/22/2024 a v trestnej veci, v ktorej mu bolo vznesené obvinenie dňa 02.12.2024 (pozri skutky citované vyššie) je nutné dospieť k záveru, že ide o totožné (identické) konania, ktoré pozostávajú z toho, že sa obvinený E. U. podieľal na vypracovaní realizačného návrhu zo dňa 16.07.2021 a to vo veci, v ktorej mu bolo vznesené obvinenie dňa 02.12.2021 s cieľom zabrániť vykonávaniu úkonov zo strany ÚIS, ktorých výsledky by mohli usvedčovať aj obvineného E. U. a vo veci, v ktorej na neho bola podaná obžaloba na Mestský súd Bratislava I s cieľom zmariť služobnú činnosť príslušníkov ÚIS a zabrániť tak vyšetrovaniu trestnej príslušníkov NAKA, teda prípadne aj jeho.

Ide teda o totožné konania obvineného ako aj totožný úmysel (cieľ, ktorý mal chcieť dosiahnuť a to marenie činnosti ÚIS), teda o totožný skutok, pričom je neprípustné, aby sa o jednom a tom istom skutku viedli viaceré trestné stíhania voči tomu istému obvinenému, čo je možné vyvodiť zo zásady ne bis in idem.

Vzhľadom k uvedenému, krajský súd neskúmal dôvodnosť obvinenia E. U., nakoľko to je v kompetencii Mestského súdu Bratislava I v konaní o podanej obžalobe, v ktorej už je trestne stíhaný za vypracovanie realizačného návrhu s cieľom zmariť služobnú činnosť príslušníkov ÚIS. Dôvodnosť, či nedôvodnosť podozrenia zo spáchania tejto trestnej činnosti preto musí vyhodnotiť mestský súd v trestnej veci vedenej pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že pokiaľ je obvinenému E. U. kladené obžalobou vedenou na Mestskom súde Bratislava I za vinu to, že cieľom aj jeho konania malo byť zmarenie činnosti ÚIS vo veci vedenej pod ČVS: UIS-171/OISZ-2021, teda fakticky akési „vypnutie“ tímu ÚIS, potom pod toto konanie a cieľ, či motív obvineného možno celkom určite podradiť aj to, že týmto realizačným návrhom mali, či mohli byť marené aj dielčie procesné úkony, ktoré mali byť vykonané ÚIS spočívajúce napríklad v zadržaní P., či Y.. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa tu „pohlcuje“ trestný čin marenia spravodlivosti, nakoľko ak cieľom obžalovaných, podľa podanej obžaloby, bolo zmariť prácu ÚIS vo veci vedenej pod ČVS: UIS-171/OISZ-2021, potom práve prostredníctvom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa malo dôjsť k bráneniu, či mareniu spravodlivosti.

Možno preto uzatvoriť a zopakovať, že ak bolo obvinenému E. U. vznesené obvinenie za skutok, za ktorý už je trestne stíhaný v inom trestnom konaní, nemohol krajský súd pristúpiť k preskúmaniu dôvodnosti tohto obvinenia, pretože to je úlohou mestského súdu v konaní o už podanej obžalobe. S poukazom na uvedené, nebolo možné vôbec uvažovať o väzbe v posudzovanej trestnej veci voči obvinenému E. U..

K dôvodom väzby u obvineného E. U.:

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nemohol preskúmavať dôvodnosť vznesenia obvinenia voči obvinenému E. U., nakoľko skutok v jeho časti posúdil ako totožný so skutkom uvedeným v obžalobe vedenej na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 36T/22/2024, neprichádzalo do úvahy vzatie obvineného E. U. do väzby a to aj bez bližšieho skúmania prokurátorom navrhovaného dôvodu väzby.

Napriek uvedenému a s poukazom aj na to, že sa k navrhovaným dôvodom väzby vyjadroval sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení ako aj procesné strany na verejnom zasadnutí sťažnostného súdu, je nutné, aby sa k navrhovaným dôvodom väzby vyjadril aj krajský súd, a to ako obiter dictum.

Prokurátor ohľadne obvineného E. U. vychádzal pri ustaľovaní kolúzneho dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. najmä z úradných záznamov z operatívneho vyťažovania U. X. zo dňa 27.05.2024 a dňa 28.05.2024.

Z úradného záznamu z operatívneho vyťažovania U. X. zo dňa 28.05.2024 vyplýva (súdom krátený obsah záznamu), že menovaný sa stretol v kaviarni v Trnave s E. U.. U. mu uvádzal, že vie, že ÚIS obehla všetkých výjazdárov od Takáčovcov a že ich ÚIS motala. U. uviedol, že niektoré tieto osoby majú podchytené a že z toho majú U. a spol. úradné záznamy, že za nimi boli policajti z ÚIS a vyťažovali ich s tým, že o tom, že boli za X. policajti z ÚIS chcú tiež spísať úradný záznam. U. zisťoval čo konkrétne chcela ÚIS, načo vyťažovaný uviedol, že nič konkrétne od neho ÚIS nechcela, že len tak nastreľovali nejaké osoby, mená, nevedel uviesť o čom policajtom z ÚIS išlo. U. menovanému ďalej uviedol, že majú spracované úradné záznamy o tom, ako ÚIS bola za tzv. výjazdárami a tieto záznamy majú mať ako kontru na ÚIS. I. majú na to používať F., pretože F. nie je postavený mimo službu. Počas rozhovoru mal U. aj volať nejakému operatívcovi, aby sa na druhý deň stretol so X.. U. počas rozhovoru so X. povedal, že jediná vec, kde by sa mohla ÚIS odraziť je Z. U., pričom keď to U. rozprával, tak bol zjavne nervózny a vyjadroval sa na U., že je na hlavu. X. uviedol, že U. ho ubezpečoval, aby sa nebál a rozprával sa s policajtom F., pretože ÚIS len tak múti vodu, skúšajú, nemajú nikoho, nemajú nič. U. počas rozhovoru X. povedal, že N. Y. je úplný kokot a že to teraz N. spočítajú a za to, že išiel do spolupráce s inšpekciou dostane 10 rokov. Na záver X. uviedol, že dňa 28.05.2024 má byť kontaktovaný policajtom F..

Z ďalšieho úradného záznamu z operatívneho vyťažovania U. X. zo dňa 29.05.2024 vyplýva (súdom krátený obsah záznamu), že sa stretol s policajtom F.. F. mu povedal, že na základe stretnutia s U. sa s ním potrebuje stretnúť a že potrebuje s ním spísať záznam. F. prišiel na stretnutie s vyšetrovateľom V.. X. F. hovoril, že za ním bola niekoľkokrát inšpekcia ÚIS a pýtali sa k nejakým prípadom, medzi ktorými bol aj U.. F. chcel popis policajtov z ÚIS. F. sa pýtal X., či na neho inšpekcia robila nátlak, že či ho nútili k niečomu. X. uviedol, že policajt F. začal následne písať na papier text takou formou, že „stretli sme sa s Vami, pretože bol spáchaný na Vás trestný čin“. X. uviedol, že keď toto videl, tak policajta F. zastavil a povedal mu, že na jeho osobe nebol páchaný žiadny trestný čin a on sa dobrovoľne stretol s U. preto, že za ním bola inšpekcia.

Skutočnosti uvádzané v týchto úradných záznamoch môžu nasvedčovať tomu, že konanie obvineného E. U. mohlo mať kolúzne náznaky (kolúzny rozmer v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.). To platí o to viac, ak U. X. bol dňa 15.05.2024 (teda v rovnaký mesiac ako sa s ním stretol U. a F.) vypočúvaný na ÚIS a vypovedal o tom (súdom krátený obsah výpovede), že ho operatívci (U. a Y.) vždy informovali čo ho čaká a teda aký úkon a čo bude predmetom jeho výpovede. S tým, že mu vysvetlili, že čo je pre nich potrebné, ktorá osoba je pre nich kľúčová, ktorú by potrebovali usvedčiť, dostať pod tlak. Konkrétne uviedol P. X., M., O. P. a mnohí iní. Tieto stretnutia prebiehali ako dôverné priateľské rozhovory. Chceli od neho, aby svoju výpoveď koncentroval na nejakú konkrétnu osobu. Boli aj okamžiky, kedy im odprezentoval svoje vyjadrenie ku skutkom, ktoré im nevyznievali dostatočne kriminálne a dramaticky a tam ho priamo požiadali, aby pozmenil svoju výpoveď v súlade s ich záujmami. Následne popisoval vo výpovedi konkrétne prípady, kde pozmeňoval svoju výpoveď s tým, že si vypočul čo od neho očakávajú a do kontextu týchto poznatkov štylizoval alebo modifikoval svoju výpoveď tak aby to vyhovovalo orgánom činným v trestnom konaní. V tejto výpovedi popisoval aj to, že v roku 2021 mu U. naznačil, že K. majú ukrytého.

Vyššie uvedené skutočnosti v spojení s tým, že obvinený E. U. je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a nemá preto dôvod byť v kontakte s osobami, ktoré poznal z vedených vyšetrovaní, pričom mal okrem vlastného rozhovoru so X. poslať za ním aj vyšetrovateľa F., teda osobu, ktorá je s E. U. spoluobžalovaná v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa pôsobia tak, že E. U. (aj F.) chcel získať konkrétne informácie od svedka o činnosti ÚIS.

Vzhľadom k uvedenému mohlo byť toto možné kolúzne konanie, tak ako aj samotný skutok, primárne posudzované v trestnej veci vedenej pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa (v ktorej už bola podaná obžaloba na Mestskom súde Bratislava I), ak mohlo alebo môže mať súvis aj s týmto konaním, pričom s týmito informáciami sa prípadne malo pracovať už v máji, či júni roku 2024, teda bezprostredne potom ako sa toto konanie obvineného udialo. To súvisí s tým, že hrozba kolúzneho konania by mala byť aktuálna, teda bezprostredná a preto by na ňu mali reagovať orgány činné v trestnom konaní hneď ako ju zistia a nie až s odstupom šiestich mesiacov v tejto, krajským súdom, posudzovanej trestnej veci.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd dospel k záveru, že obvinený E. U. je trestne stíhaný za skutok, pre ktorý je už voči nemu vedené trestné stíhanie v inej trestnej veci, bolo možné tento prípadný náznak kolúzneho konania posudzovať už iba akademicky. Tento záver platí aj pre viaceré telefonické kontakty obvineného E. U. s U. K. z novembra roku 2024, ktoré neboli uspokojivo vysvetlené a rovnako tak v nich možno oprávnene vidieť určité kolúzne náznaky. Pokiaľ je obvinený E. U. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a zároveň aj trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť pri výkone svojho povolania, nemá žiadny dôvod na to, aby bol v kontakte s osobami, ktoré v minulosti ako aj v súčasnosti pôsobili v rôznych trestných veciach v rôznych procesných postaveniach a ktoré môžu prípadne vypovedať aj proti nemu.

Pokiaľ ide o vyvodzovanie kolúzneho dôvodu väzby z existencie četovacích skupín, v ktorých sú aj obvinení V. Y. a E. U. ako aj osoby s nimi spoluobžalované v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I, tak táto okolnosť, sama osobe, nemôže byť kolúznym dôvodom väzby. Tieto spoluobžalované osoby nemajú rozhodnutím súdu zakázanú komunikáciu medzi sebou a preto by tu bolo možné vidieť kolúzny dôvod väzby iba vtedy, ak by sa medzi sebou napríklad nabádali k tomu, aby skresľoval niektorí z nich svoju výpoveď, aby vypovedal nepravdivo, či účelovo a podobne. Nič také z predloženej analýzy četovacích skupín, či obsahu mobilného telefónu obvineného E. U. nevyplýva. Pokiaľ teda obhajoba tvrdí, že podstatou skupiny je aj komunikácia o obhajobnej stratégii v ich trestnej veci, tak je nutné uviesť, že viacerí spoluobžalovaní môžu mať rovnakú obhajobnú stratégiu a môžu spoločne zosúlaďovať obhajobnú taktiku pokiaľ z tejto stratégie, či taktiky neprípustne nevybočia (určitým vybočením by tu mohli byť napríklad vyššie uvedené kontakty obvineného E. U. s X., či opakovaný telefonický kontakt s U. K.).

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sa zaoberali aj konaním obvinených vo verejnom priestore v súvislosti s mediálne (verejne) prezentovanou ich obhajobou v trestných veciach, kde vystupujú ako obvinené osoby, ktorú vykonávajú za pomoci spriazneného novinára U. X.. Aj prostredníctvom verejne prezentovanej obhajoby sa totiž možno dopustiť v niektorých prípadoch kolúzneho konania.

Krajský súd už v minulosti posudzoval trestnú vec, v ktorej sa zaoberal tým, či verejná prezentácia obhajoby (napríklad na tlačovej konferencii obvineného a to isté platí aj napríklad pri prezentácii prostredníctvom knihy a k nej pridružených sprievodných programov) môže byť kolúznym dôvodom väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. (išlo o uznesenie krajského súdu sp. zn. 3Tos/52/20219 zo dňa 11.04.2019 vo veci bývalého ministra hospodárstva).

V tejto trestnej veci krajský súd uviedol, a na tejto argumentácii naďalej zotrváva, že dôvodom kolúznej väzby nemôže byť iba skutočnosť, že obvinený prezentuje svoj odmietavý postoj k vznesenému obvineniu nielen vo svojej výpovedi, ale aj verejne. Trestný poriadok nezakazuje, a to ani prostredníctvom ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., obvinenému vyjadrovať sa verejne k svojej vlastnej trestnej veci, verejne popierať dôvody obvinenia, či verejne prezentovať vlastné hodnotenie dôkazov, respektíve vlastné posúdenie vierohodnosti výpovedí jednotlivých svedkov. Kolúznym dôvodom väzby by za určitých okolností mohla byť skutočnosť, ak by obvinený verejne adresoval vyhrážky vypočutým, respektíve nevypočutým svedkom, prípadne by išlo o také vyjadrenia, ktoré by sa dali kvalifikovať napríklad ako návrh na „zaplatenie“ svedka, či spoluobvineného ak zmení svoju výpoveď v prospech obvineného a podobne. Alebo povedané inak, o kolúzny dôvod väzby by tu mohlo ísť v prípade, ak by bolo zjavné, že obvinený zneužíva mediálny priestor na to, aby zastrašil svedkov, či spoluobvinených alebo ich inak motivoval k nepravdivej výpovedi. Skutočnosť, že verejne prednesené obhajobné tvrdenia zo strany obvinených osôb nie sú, samé osobe, kolúznym dôvodom väzby, možno vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost-š/11/2022 zo dňa 13.05.2022.

Rovnaké závery platia aj na prípady, v ktorých bežná verejná prezentácia obhajoby prechádza do verejnej obhajobnej propagandy (myslené v zmysle skresľovania, či zamlčiavania niektorých faktov, či účelového manipulovania verejnej mienky vo svoj prospech) za pomoci spriaznených novinárov, čo má často potenciál nepriaznivo ovplyvniť aj samotné trestné stíhanie, avšak bez preukázania konkrétneho kolúzneho konania obvineného (napríklad už uvádzané prehováranie svedka na zmenu výpovede, zastrašovanie svedka, kúpenie si svedka, účelové zosúlaďovanie si výpovedi, respektíve aspoň relevantné pokusy o takéto konania) nie je možné ustáliť dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Tento záver platí nielen na verejne prezentovanú obhajobu obvinených V. Y. a E. U., ale vo všeobecnosti na všetky trestné veci a obvinených.

K obvinenému V. Y. a k navrhovaným kolúznym dôvodom väzby vo vzťahu k jeho osobe:

Pokiaľ ide o skutkovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia ohľadne obvineného V. Y., tak aj jemu sa kladie za vinu spísanie realizačného návrhu zo dňa 16.07.2021 spoločne s obvineným E. U. a teda v tejto časti obvinenia je nutné odkázať na závery popísané v časti uznesenia týkajúceho sa obvineného E. U..

Na rozdiel od obvineného E. U., skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia ohľadne V. Y. popisuje aj iné možné trestnoprávne konanie tohto obvineného, než vypracovanie realizačného návrhu zo dňa 16.07.2021.

V tomto smere zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia ohľadne obvineného V. Y. vyplýva, že:

- obvinený V. Y. najneskôr dňa 15.07.2021 telefonicky pokynoval najprv obvineného U. K., aby urobil potrebné opatrenia za účelom vyhnutia sa zadržaniu príslušníkmi ÚIS plánovaného na 19.07.2021, ktorý mal následne varovať N. Y. a aj P. P. a

- obvinený V. Y. (po skončení výsluchu svedka P. P. na polícii) verbálne pokynoval P. P., aby nebol v nasledujúci deň doma, aby sa tak vyhol zadržaniu príslušníkmi ÚIS.

Okrem vytvorenia realizačného návrhu, ku ktorému sa krajský súd už vyjadril v časti ohľadne obvineného E. U., je podstata skutku obvineného V. Y. tvorená vyššie uvedenými dvomi konaniami, ktorých sa mal podľa uznesenia o vznesení obvinenia dopustiť.

Pokiaľ ide o prvé vyššie popísané konanie obvineného V. Y. ohľadne toho, že mal telefonicky pokynovať obvineného U. K., aby urobil potrebné opatrenia za účelom vyhnutia sa zadržaniu, tak toto tvrdené konanie obvineného V. Y. nateraz preukazuje iba výpoveď svedka P. P., z ktorej vyplýva, že P. P. mal informovať telefonicky obvinený U. K., že v pondelok dňa 19.07.2021 nemá byť doma, nakoľko ÚIS má zadržať P., K. a Y. a že túto informáciu má od Y..

Z uvedeného vyplýva, že ide o tzv. svedectvo z počutia (dôkaz z druhej ruky), nakoľko svedok P. P. netvrdí, že by mal on informáciu o zdržaní od obvineného V. Y., ale tvrdí, že mu obvinený U. K. povedal, že informáciu o zdržaní mu povedal obvinený V. Y.. Táto časť skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia ohľadne obvineného V. Y. „stojí“ teda zatiaľ dôkazne iba na dôkaze z počutia a nebola verifikovaná inými dôkazmi. V tomto smere možno poukázať na výpoveď svedka N. Y., z ktorej vyplýva, že aj on mal informáciu o pripravovanom zadržaní od obvineného U. K., avšak neuvádza žiadnu inú osobu od ktorej by mohol mať túto informáciu obvinený U. K..

Napriek tomu, že sa v nedávnej minulosti už vyskytli vznesené obvinenia iba na podklade dôkazu z počutia, či z druhej ruky (napríklad vznesenie obvinenia sudcovi M., ktorý bol aj zadržaný a uznesenie o vznesení obvinenia muselo byť korigované až v opravnom konaní), krajský súd považuje za neprijateľné, aby sa v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia kládlo obvinenému za vinu konanie, ktoré vychádza iba z dôkazu z počutia, nakoľko samotný svedok, ktorý takéto sprostredkované konanie uvádza, nebol jeho priamym svedkom (nebolo to hovorené jemu) a teda ani nemôže verifikovať či sa tak skutočne stalo a prípadne za akých okolností. Dôkaz z počutia môže v niektorých prípadoch byť hodný dokazovania, avšak bez jeho verifikovania nemôže byť podkladom na vznesenie obvinenia.

Inak je tomu ohľadne druhého vyššie popísaného konania obvineného V. Y., ktoré sa týkalo toho, že obvinený V. Y. (po skončení výsluchu svedka P. P. na polícii) verbálne pokynoval P. P., aby nebol v nasledujúci deň doma, aby sa tak vyhol zadržaniu príslušníkmi ÚIS. Táto časť uznesenia o vznesení obvinenia vychádza z výpovede P. P. a ide tu o priame svedectvo tohto svedka, pretože on mal byť priamo adresátom tohto tvrdenia zo strany obvineného V. Y..

Treba oceniť, že orgány činné v trestnom konaní nepristupovali k výpovedi P. P. nekriticky, nakoľko ju preverovali dokazovaním, pričom sa snažili preveriť ju v celom jej rozsahu

Dokazovaním vykonaným po začatí trestného stíhania bola verifikovaná značná časť výpovede P. P.. Z výpovedí svedkov C. U., G. P. a E. M. vyplýva, že svedok P. P. bol utajeným spôsobom prepravený z Levíc do Bratislavy, kde si ho na pracovisku pred NAY elektrodomom vyzdvihli policajti z NAKA lebo mal ísť na výsluch na NAKA, pričom následne policajti (po výsluchu) svedka P. P. aj priviezli na to isté miesto. Z výpovede U.. U. N. vyplynulo že bol v spoločnosti P. P., keď P. P. niekto telefonoval a P. P. mu povedal, že musí ísť na výsluch na NAKA. Skutočnosť, že P. P. skutočne dňa 18.07.2021 vypovedal na NAKA v Bratislave preukazuje jeho výpoveď z tohto dňa, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise. Výpoveď svedka P. P. preukazuje aj výpoveď vyšetrovateľa I. X., ku ktorému mal ísť v nasledujúce dni P. P. na výsluch (svedok P. P. predložil do spisu aj svoj ospravedlňujúci sa mail a odpoveď I. X.). Odchod svedka P. P. do Maďarska, bezprostredne po výsluchu na polícii, preukazuje výpoveď svedka R. V., ktorý viezol svedka do Budapešti a potom ho tam aj chodil navštevovať počas času, keď sa tam svedok ukrýval.

Napriek snahe orgánov činných v trestnom konaní verifikovať celú výpoveď svedka P. P., tá podstatná časť uznesenia o vznesení obvinenia, ktorá sa týka toho, že obvinený V. Y. verbálne pokynoval P. P., aby nasledujúci deň nebol doma, však zostala stále len v osamotenom tvrdení svedka P. P. a keďže obvinený takéto pokynovanie svedka poprel, zostala nateraz táto, pre vyvodenie trestnej zodpovednosti relevantná časť skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, iba v rovine „tvrdenia proti tvrdeniu“. Je nutné pripustiť, že aj v prípade „tvrdenia proti tvrdeniu“ nie je vylúčené vznesenie obvinenia, či dokonca aj uznanie obvineného za vinného, avšak krajský súd je názoru, že v tejto trestnej veci neboli ešte vyčerpané všetky dôkazné možnosti na preverenie a spresnenie tvrdenia svedka P. P.. Z pohľadu krajského súdu je nevyhnutné trvať na tom, aby v prípadoch osamotených výpovedí, a to navyše keď má spáchanie trestného činu vyplývať iba zo slovného vyjadrenia podozrivého (teda keď má byť verbálnym prejavom spáchaný trestný čin tým, že podozrivý mal niečo povedať inej osobe), boli pred vznesením obvinenia vyčerpané všetky dostupné dôkazy na preverenie tohto podozrenia, aby sa tak eliminovali prípadné omyly.

K uvedenému krajský súd dodáva, že ak sa preveruje podozrenie zo spáchania trestného činu na podklade osamotenej výpovede svedka, prípadne v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“, vždy nastane situácia, keď už sa v dokazovaní (preverovaní) nedá ísť ďalej, nakoľko je vec dôkazne vyčerpaná a orgány činné v trestnom konaní sa na základe zásady o voľnom hodnotení dôkazov musia rozhodnúť, či pristúpia alebo nepristúpia k vzneseniu obvinenia.

Skutočnosť, že podľa názoru krajského súdu sa v preverovaní, či spresňovaní výpovede P. P. ešte pred vznesením obvinenia dalo dôkazne ísť ďalej je len iný pohľad na posudzovanú trestnú vec, teda krajský súd tu uplatňuje vlastné hodnotenie dôkazov, ktoré je odlišné od hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní. Z pohľadu krajského súdu bolo preto vznesenie obvinenia V. Y. za to, že mal verbálne pokynovať P. P., aby nasledujúci deň nebol doma predčasné v tom zmysle, že by mu malo predchádzať ešte ďalšie dokazovanie. Krajský súd nekonštatuje zánik podozrenia zo spáchania stíhaného trestného činu, ale konštatuje iný pohľad na penzum dôkazov, ktoré by mali postačovať na vznesenie obvinenia v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“. Podľa názoru krajského súdu je nutné byť v prípadoch „tvrdenia proti tvrdeniu“ obzvlášť opatrný pri hodnotení dôkazov a práve preto je nutné vyčerpať ešte pred vznesením obvinenia všetky dôkazné možnosti.

V konkrétnostiach poukazuje krajský súd na výpoveď svedka P. P., z ktorej vyplýva, že obvinený V. Y. mu mal vetu uvedenú v uznesení o vznesení obvinenia povedať na konci jeho výsluchu. Svedok vypovedal, že na konci výsluchu prišli do kancelárie Y. aj s Z.. Z. ho mal odviesť späť k NAY elektrodomu a Y. ho uisťoval, že nemá byť v pondelok určite doma. Z. ho potom odviezol. Na inom mieste výsluchu svedka na otázku vyšetrovateľa, či svedok vie uviesť kto konkrétne vymyslel to, aby sa ukryl pred zadržaním príslušníkmi ÚIS svedok P. P. odpovedal „neviem uviesť konkrétnu osobu, toto mi bolo uvedené len zo strany Y. za prítomnosti U. a U. počas výsluchu dňa 18.07.2021. U. a U. sa k tomu, čo uviedol Y. nevyjadrovali, iba U. povedal, aby som bol kľudný, že to nebude trvať dlho, čo bolo v momente, keď som odchádzal z výsluchu“.

Krajskému súdu nie je celkom jasné, či išlo o dve odlišné situácie, kedy to mal svedkovi povedať obvinený V. Y., teda jedna na konci výsluchu v prítomnosti Z. a druhá počas výsluchu, za prítomnosti U. a U., respektíve či išlo o jednu situáciu, pri ktorej boli aj U., U. a Z. spolu (ak by išlo o jednu situáciu, potom stojí za pozornosť, že v prvom prípade spomenul svedok, že tam bol aj Z., avšak nespomenul U. a U. a v druhom prípade to bolo naopak). Tieto skutočnosti by podľa krajského súdu mali byť objasnené minimálne doplnením výsluchu svedka P. P. a vypočutím osôb, ktoré uvádzal, že sa pri tom mali, či mohli nachádzať. Taktiež zostáva neobjasnené, či zo strany obvineného V. Y. malo ísť skutočne o „verbálne pokynovanie“ svedka, ako sa píše v uznesení o vznesení obvinenia, alebo išlo skôr o uisťovanie svedka, že by nemal byť doma (slovo uisťovanie, nie pokyn uviedol vo výsluchu P. P. a nie je jasné čo tým myslel; to platí o to viac, keď sám svedok tvrdí, že nedostal od policajtov žiadne inštrukcie čo má robiť po odchode z výsluchu a že policajti nemohli vedieť kam utiekol lebo to nikomu nepovedal). Vzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti zostali neobjasnené a podstata skutku, ktorý sa obvinenému V. Y. kladie za vinu je založená zatiaľ iba na výpovedi jedného svedka a ide o trestný čin, ktorý mal byť spáchaný verbálnym prejavom, dospel krajský súd k záveru, že obvinenie bolo vznesené predčasne.

Orgány činné v trestnom konaní zabezpečili do spisu aj časť záznamov telekomunikačnej prevádzky z inej trestnej veci, z ktorých sa dá dedukovať, že obvinení mali vedomosť o tom, že konkrétne osoby (P., či Y.) mali byť inde než doma. V tomto smere možno poukázať na telefonický rozhovor medzi obvinenými, kde sa uvádza, že „zajali blonďáka“, že im to píše „K.“, že (blonďák) je v „v Petržalke“ s tým, že obvinený U. sa pýta, „a on nemal byť dávno mimo?“, pričom obvinený Y. mu odpovedá „však neviem čo sa vracal, kokot“. Išlo o telefonický hovor zo dňa 20.07.2021, pričom deň predtým (dňa 19.07.2021) uvádza obvinený U. v telefonickom rozhovore inej osobe, že „P. bude istý čas nejak vypatý“.

Predmetné záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli zabezpečené po začatí trestného stíhania možno logicky hodnotiť tak, že obvinení vedeli o tom, že N. Y., či P. P. nebudú k dispozícii, že sa budú nachádzať mimo svoj obvyklý pobyt, pričom záznamy možno hodnotiť aj tak, že im na tom aj záležalo, aby boli „mimo“ („zajali blonďáka“, „a nemal byť dávno mimo?, však neviem čo sa vracal kokot“). Zostalo nevysvetlené, obvinení sa odmietli vyjadriť k záznamom z telekomunikačnej prevádzky, odkiaľ mali vedomosť o tom, že tieto osoby by mali byť nedostupné a prečo sa im nepáčilo, keď sa jedna z týchto osôb vrátila a bola „zajatá“. Vo svetle riadneho si plnenia povinností policajta je takáto komunikácia extrémne neštandardná, nakoľko bez nejakej osobnej zaangažovanosti by inak policajti nemali dôvod viesť takýto dialóg.

Nič to však nemení na tom, že z nej vyplýva podozrenie iba z vedomosti, že konkrétne osoby budú nedostupné, ale nie aj z toho, že to bol práve obvinený V. Y., ktorý mal svedka P. P. pokynovať, aby sa ukryl. Mať vedomosť o tom, že sa niekto chce ukryť, respektíve, že sa skrýva, schvaľovať to a nesúhlasiť, keď sa prestane skrývať, nie je to isté, ako nabádať, či usmerňovať osobu, aby sa skryla a vyhla sa tak zadržaniu.

Možno preto uzatvoriť, že je tu naďalej podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti, avšak toto podozrenie zatiaľ nie je na takej dôkaznej úrovni, aby bolo možné akceptovať uznesenie o vznesení obvinenia pri rozhodovaní o väzbe.

K znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák.:

Obvinení v konaní namietali, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák., nakoľko žiadna osoba (P., K., Y.) nebola svedkom a ani procesnou stranou. Postavenie procesnej strany nadobudli až dňa 20.07.2021, keď im bolo vznesené obvinenie. V čase spáchania skutku, podľa názoru obivnených, nebola podozrivá osoba subjektom trestného konania, postavenie subjektu trestného konania nadobudla až od 15.03.2024 na základe novely Trestného poriadku a osobe podozrivej bolo priznané postavenie materiálne obvineného. Postavenie týchto osôb ako subjektov daného trestného konania prokurátor odvodzuje od § 85 ods. 1 Tr. por., pričom podľa obhajoby je rozhodujúce, že práva a povinnosti podľa tohto ustanovenia má až osoba, ktorá je zadržaná.

Krajský súd sa s touto námietkou obvinených nestotožnil a priklonil sa k výkladu, ktorý v podanej sťažnosti prezentoval prokurátor.

Podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa trestného činu marenia spravodlivosti dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

Podľa § 10 ods. 10 veta posledná Tr. por. ustanovuje, že ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné. Podľa § 10 ods. 10 veta prvá Tr. por. je subjektom trestného konania každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva a ukladá povinnosti.

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že za stranu trestného konania v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je nutné považovať aj zadržaného podozrivého podľa § 85 ods. 1 Tr. por., nakoľko zadržaný podozrivý má obdobné práva a povinnosti ako obvinený; ide fakticky o potenciálneho obvineného a práve preto má obdobné práva ako formálne obvinená osoba. V danej trestnej veci dal prokurátor predchádzajúci súhlas na zadržanie P., Y. a K. ako podozrivých (v spise sa nachádzajú žiadosti vyšetrovateľa v tomto smere, na ktoré prokurátor pripojil svoj súhlas, ktoré sú riadne odôvodnené a je z nich zrejmé, že tu bolo podozrenie, že sa uvedené osoby mali dopúšťať konkrétnej trestnej činnosti), teda orgány činné v trestnom konaní im ešte pred zadržaním formálne priznali postavenie podozrivého a počítali s ich zadržaním a začatím vykonávania procesných úkonov. Názor obhajoby, že by sa takéto podozrivé osoby mohli stať stranou (subjektom) trestného konania v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti až v momente ich zadržania, nie je možné akceptovať, pretože obdobné práva ako obvinený má už podozrivý v čase, keď ho za takúto osobu (ktorá má byť zadržaná) označia orgány činné v trestnom konaní a moment zadržania podozrivých je podstatný len v tom, že zákonom priznané práva môže začať podozrivá osoba vykonávať, až keď je fyzicky zadržaná.

Vzhľadom k uvedenému možno naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. aj tak, že páchateľ vykoná opatrenia (prípadne udelí pokyny, či usmernenia takejto podozrivej osobe), aby nebolo možné podozrivú osobu zadržať a začať s ňou vykonávať procesné úkony, teda takýmto spôsobom sa môže mariť, či brániť v prítomnosti podozrivého na procesných úkonoch. Pokiaľ by bolo preukázané, že obvinení pokynovali, usmerňovali, či presviedčali podozrivého v tom, aby sa ukryl a vyhol sa tak plánovanému zadržaniu, mohli by sa dopustiť tohto trestného činu, nakoľko v trestnom konaní marili, či bránili prítomnosti podozrivého.

Z hľadiska znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu spočívajúceho v „marení“, či „bránení“ prítomnosti strany trestného konania nie je nutné, aby skutočne aj došlo k znemožneniu prítomnosti podozrivého na úkonoch, pretože sa nevyžaduje zmarenie, či zabránenie prítomnosti strany trestného konania, ale postačí aj podstatné sťažovanie tohto úkonu (zadržania podozrivého). Na dokonanie tohto trestného činu v jeho základnej skutkovej podstate teda postačí len konanie spôsobilé na marenie, či bránenie v prítomnosti strany trestného konania, avšak následok spočívajúci v zmarení, či zabránení v prítomnosti strany trestného konania nemusí nastať.

Pokiaľ obvinení namietali, že nebolo preukázané návetie skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia spočívajúce v tom, že „ v presne nezistenom čase, najneskôr v priebehu mesiaca júl roku 2021 v Bratislave, presne nezisteným spôsobom neoprávnene od doposiaľ presne neustálenej osoby nadobudli informácie z trestného konania vedeného na ÚIS“, pričom podľa ich názoru táto skutočnosť tvorí úplný základ skutku a ak nie je preukázaná, je vylúčené, aby sa stal zvyšok skutku tak ako ho popisuje skutková veta, tak im nie je možné dať za pravdu.

Krajský súd je názoru, že z hľadiska znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je bez významu ako (odkiaľ) sa páchateľ dozvie o plánovaných procesných úkonoch v trestnom konaní a či ide o dôveryhodný zdroj, pretože podstatným je to, že takúto vedomosť má, že ju považuje za relevantnú a preto aj následne vykoná konanie, ktoré má za cieľ mariť prítomnosti strany trestného konania na úkone. Obvinený E. U. pri výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že „čo sa týka informácie o tom, že má byť obvinený (K.), prípadne, že má byť zadržaný o tom nás informoval on, nás myslím mňa a Y., čas kedy má k tomu dôjsť nám nehovoril. Z odstupom času si spomínam, že on mal túto informáciu od osoby P. P.“ a tiež, že „o tom, že má byť on obvinený a že má byť zadržaný nám povedal on, nám myslím mňa a Y.. My sme túto informáciu k obom osobám mali od P. a od K.“. Z uvedeného vyplýva, že obvinení mali informáciu o možnom plánovanom zadržaní P., či K. (je bez významu, či ju nadobudli od nich alebo od inej osoby, prípadne z viacerých zdrojov), teda ak by následne konali tak, že by tieto osoby pokynovali, či usmerňovali v tom, aby sa ukryli a tak sa vyhli plánovaným, či očakávaným procesným úkonom mohli by sa dopustiť trestného činu marenia spravodlivosti a to buď ako páchatelia, respektíve ako účastníci.

Pokiaľ obvinený V. Y. namietal, že z výpovede svedka C. U. vyplýva, že v čase P. výpovede na NAKA ho boli jeho kamaráti zbaliť v jeho dome vo Vajnoroch a teda toto sa logicky muselo odohrať ešte v čase pred tým, čo vypovedal o pokynovaní zo strany obvineného svedok P., tak je nutné uviesť, že spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti nevylučuje skutočnosť, že osoba, ktorá má byť zadržaná sa už predtým sama rozhodla alebo uvažuje nad tým, že sa ukryje, aby sa tak vyhla procesným úkonom, pokiaľ páchateľ túto osobu utvrdzuje v jej rozhodnutí ešte predtým, ako skutočne svoj úmysel ukryť sa realizovala.

Ďalej obhajoba spochybňovala výpoveď svedka P. P. v tom, že P. vedel o svojom pripravovanom zadržaní už oveľa skôr, než sa podľa uznesenia mal túto informáciu dozvedieť od obvinených, čo má byť preukázané úradným záznamom zo dňa 02.07.2021 z operatívneho vyťaženia P. operatívnym pracovníkom tímu I., pričom v rámci toho vyťažovania P. uviedol, že informácie o svojom plánovanom zadržaní sa dozvedel od známeho, ktorého nechcel menovať, pričom to uviedol už dňa 02.07.2021, teda cca dva týždne predtým ako sa to mal údajne dozvedieť od obvinených.

Podľa krajského súdu však tieto skutočnosti nie sú v rozpore s výpoveďou svedka P. P., nakoľko ten vypovedal, že dňa 15.07.2021 mu volal K., aby dňa 19.07.2021 nebol doma, nakoľko ho majú zadržať príslušníci ÚIS, že túto informáciu má od Y.. Ďalej vypovedal, že disponoval informáciami o konaní ÚIS pod vedením F., že je jednou zo záujmových osôb a to najmä z dôvodu, že pracovným postupom žiadala rôzne zložky PZ vo vzťahu k jeho osobe o súčinnosť a zaslanie prípadných konaní vedených voči jeho osobe. Túto skutočnosť vnímal aj z rozprávania s operatívnymi pracovníkmi napríklad U. H., ktorý bol činný v pracovnej skupine I. s ktorým mal komunikovať a tak isto E. F., V. Y. a E. U.. Následne počas rozhovorov a výsluchov vedených X. a Y. sa o predmetnom možnom konaní na UIS rozprávali a aj od nich mali z UIS žiadať súčinnosť vo vzťahu k jeho osobe. Táto komunikácia s príslušníkmi NAKA zo skupiny I. trvala približne od polovice apríla 2021 až do jeho úteku. Informáciu od K. si začal overovať.

Táto časť výpovede svedka P. P. sa nevylučuje s obsahom úradného záznamu, na ktorý poukazuje obhajoba, pretože úradný záznam hovorí o chystanom zadržaní (vo všeobecnosti, nie je jasné kedy sa tak má stať) s tým, že až dňa 15.07.2021 sa mal P. P. dozvedieť od K. konkrétnu informáciu, že má byť zadržaný dňa 19.07.2021. Počiatočná len všeobecná informácia o možnosti zadržania vtelená do úradného záznamu sa dňa 15.07.2021 mala zmeniť na konkrétny deň zadržania.

K námietke, že skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia je totožný so skutkom, pre ktorý je obžalovaný bývalý policajný prezident:

Obvinení namietali, že pre skutok spočívajúci v údajnom zmarení účasti osôb P., K. a Y. na úkonoch predsúdneho konania je vedené iné trestné konanie; ide o obžalobu na L.. C.. P. M., ktorý mal údajne zmariť zadržanie osôb P., K., Y. už ako obvinených. Za skutok s týmto následkom sú súčasne stíhaní na jednej strane L.. C.. P. M. a na strane druhej obvinení v tejto trestnej veci, pričom následok, podľa obvinených, nemohli spôsobiť súčasne.

Krajský súd preskúmal obžalobu Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3Kv 32/21/1100 podanú na Mestský súd Bratislava I dňa 25.09.2023 (na mestskom súde je vec vedená pod sp. zn. 36T/21/2023), ktorú do spisu založila obhajoba, pričom zistil, že v tejto trestnej veci je obžalovaný JUDr. C.. P. M. a to pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že (uvedená je podstata skutku)

ako prezident Policajného zboru po tom, ako sa dozvedel, že má byť špecializovaným tímom Úradu inšpekčnej služby realizovaná zaisťovacia akcia proti štrnástim príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odo dňa 16.07.2021 na pokyn ministra vnútra Slovenskej republiky zisťoval u krajských riaditeľov Policajného zboru nasadenie zásahových jednotiek pohotovostných policajných útvarov pre špecializovaný tím Úradu inšpekčnej služby, pričom dňa 20.07.2021 v čase pred 08.00h na presne nezistenom mieste, ešte počas čerpania dovolenky, po zistení, že pre špecializovaný tím Úradu inšpekčnej služby vykonáva úlohy zásahovej jednotky Mobilná zásahová jednotka riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, ktorá bola riadne nasadená príkazom riaditeľa riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Sobrance zo dňa 17.07.2021...vydal príkaz k ukončeniu činnosti Mobilnej zásahovej jednotky a jej návratu na útvar, čím zmaril jej činnosť pre špecializovaný tím Úradu inšpekčnej služby v trestnom konaní vedenom pod ČVS: UIS-171/OISZ-2021 pri zadržiavaní P. P. a U. K. v dôsledku čoho došlo k prerušeniu procesných úkonov a to zadržiavania P. P. a U. K., výsluchov uvedených osôb v procesnom postavení obvinených a iných procesných úkonov, pričom obvinený L.. C.. P. M. po zistení, že akcia špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby nie je zameraná na zadržanie príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v čase o 09.45h dňa 20.07.2021 opätovne obnovil činnosť Mobilnej zásahovej jednotky pre uvedený špecializovaný tím Úradu inšpekčnej služby, avšak obvinených P. P. a U. K. sa napriek snahe nepodarilo zadržať a vypočuť ani následne pre ich útek do cudziny.....

Sťažnostný súd porovnal tieto skutkové okolnosti so skutkom, ktorý je kladený za vinu obvineným, pričom dospel k záveru, že celkom zjavne nejde o totožný skutok. Konanie obvineného V. Y. sa malo odohrať dňa 18.07.2021 a prípadne pred týmto dátumom, konanie obžalovaného P. M. sa malo odohrať dňa 20.07.2021, pričom konanie obvineného V. Y. malo smerovať voči P. P. a U. K. a konanie P. M. malo smerovať voči polícii (mobilnej zásahovej jednotke). Išlo o úplne rozdielne konania (obvinený V. Y. mal pokynovať P. P. aby nebol doma a vyhol sa tak zadržaniu a obžalovaný P. M. mal vydať príkaz k ukončeniu činnosti mobilnej zásahovej jednotky lebo sa obával, že budú zdržaní príslušníci NAKA a prokurátori ÚŠP), ktoré smerovali voči iným subjektom a to aj v inom čase. Jediné, čo tieto konania spája je rovnaký (nie spoločný) cieľ v tom, aby konkrétne osoby neboli zadržané ÚIS. Nie je pritom vylúčené, aby rovnaký cieľ bol realizovaný súbežnými páchateľmi rôznymi konaniami a to aj v rôznom čase. Pokiaľ dvaja páchatelia, ktorí o sebe ani nevedia, chcú dosiahnuť rovnaký cieľ, avšak sa k nemú chcú dostať každý iným spôsobom (iným konaním), nemôže ísť o totožné skutky. Navyše, úmyslom obžalovaného P. M., podľa skutkovej vety obžaloby, ani nebolo zabrániť zadržaniu P. P. a U. K., ale zabrániť zadržaniu príslušníkov NAKA a prokurátorov ÚŠP, teda úmyslom (cieľom) obžalovaného P. M. malo byť síce „zastavenie“ zásahu ÚIS, ale z úplne iných dôvodov, než mal konať, podľa uznesenia o vznesení obvinenia, obvinený V. Y.. Dosiahnuť rovnaký cieľ možno teda aj postupnými a rozdielnymi konaniami, tak ako je to aj v posudzovanom prípade.

K námietke nezákonnosti vstupu do mobilných telefónov obvinených:

Obvinení namietali nezákonný vstup do mobilného telefónu a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-548/21 zo dňa 06.09.2021, podľa ktorého je na vstup do mobilného telefónu potrebný predchádzajúci súhlas súdu alebo nezávislého správneho orgánu, nakoľko nešlo o riadne odôvodnený naliehavý prípad.

Krajský súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vydal dňa 04.10.2024 pod sp. zn. C-548/2021 rozsudok, ktorý sa týka možnosti odblokovania mobilného telefónu zo strany polície a získania obsahu mobilného telefónu. Súdny dvor Európskej únie v tomto rozsudku uviedol, že právo Európskej únie nezakazuje polícii „vniknúť“ do mobilného telefónu pri vyšetrovaní trestnej činnosti a získať jeho obsah, avšak musí sa tak stať za určitých podmienok. Podľa súdneho dvora, právo Európskej únie je nutné vykladať v tom zmysle, že nie je proti vnútroštátnym predpisom, ktoré príslušným orgánom poskytujú možnosť prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti, ak vnútroštátne predpisy dostatočne presne vymedzujú povahu alebo kategórie dotknutých trestných činov, zaručujú súlad so zásadou proporcionality a podrobujú výkon tejto možnosti, okrem riadne odôvodnených núdzových prípadov, predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho subjektu. Z týchto podmienok uvedených v rozsudku súdneho dvora možno vyvodiť, že okrem prípadov, v ktorých vec neznesie odklad (núdzový prípad) a hrozilo by napríklad okamžité stratenie dát v mobilnom telefóne, v ostatných prípadoch je možné pristúpiť k prieniku do mobilného telefónu a získaniu jeho obsahu iba po predchádzajúcej kontrole súdu alebo nezávislého správneho orgánu.

V právnych podmienkach SR je sporné, či by tu mohla byť nezávislým správnym orgánom myslená aj prokuratúra, nakoľko súdny dvor v predmetnom rozsudku vyžaduje, aby to bol orgán, ktorý „je splnomocnený odmietnuť alebo obmedziť vstup do mobilného telefónu, pokiaľ zistí, že zásah do základných práv, ktorý by uvedený prístup predstavoval, by bol neprimeraným vzhľadom na všetky relevantné fakty“. Podľa názoru krajského súdu by túto podmienku súdneho dvora mohla spĺňať aj prokuratúra, nakoľko prokurátor v podmienkach právneho poriadku SR je oprávnený a povinný preskúmať postup policajta a má kompetenciu zakázať vstup do mobilného telefónu, respektíve ho obmedziť len na niektoré údaje a keďže prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní má povinnosť preskúmať (hodnotiť) aj celý priebeh vyšetrovania (dokazovania) a preto vie relevantne posúdiť, či je nutný vstup do mobilného telefónu a prípadne v akom rozsahu.

Obvinení s týmto názorom polemizovali s poukazom na rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-768/18 zo dňa 21.01.2020, v ktorom súdny dvor uviedol, že nezávislým správnym orgánom nie je prokuratúra. K uvedenému krajský súd dodáva, že v tomto prípade išlo o poskytovanie elektronických komunikačných služieb, teda o zbieranie informácii o komunikáciách uskutočnených užívateľom prostriedkom elektronickej komunikácie alebo o polohe koncových zariadení. Teda išlo o to, ako získať tieto údaje od telekomunikačných spoločností. Krajský súd sa preto domnieva, že tento prípad zodpovedá v právnych pomeroch SR ustanoveniu § 116 Tr. por. o oznamovaní údajov o telekomunikačnej prevádzke. Nejde preto o totožnú problematiku porovnateľnú so vstupom do mobilného telefónu, ktorý bol dobrovoľne vydaný, nakoľko tá sa netýka telekomunikačných operátorov a údajov, ktoré majú k dispozícii. Navyše, základom pre toto rozhodnutie súdneho dvora bol estónsky právny poriadok, v ktorom je prokuratúra fakticky podriadená vláde, ktorá menuje generálneho prokurátora na návrh ministra spravodlivosti, teda ide aj o odlišnú právnu úpravu postavenia prokuratúry. Prístup k dátam a údajom o polohe koncového zariadenia by sa pritom mal týkať len závažnejšej trestnej činnosti, kým vstup do mobilného telefónu by podľa súdneho dvora mohol prichádzať do úvahy aj pri objasňovaní priestupku. Nezdá sa preto, že by rozhodnutie súdneho dvora, na ktoré poukazujú obvinení muselo byť automaticky aplikovateľné aj na posudzovaný prípad.

V posudzovanom prípade zo zápisníc o vydaní veci vyplýva, že obvinení dobrovoľne vydali svoje mobilné telefóny orgánom činným v trestnom konaní, avšak s tým, že prístupové kódy k mobilnému telefónu uviesť nechcú. Ak by ich dobrovoľne uviedli, potom nie je nutný súhlas súdu ani nezávislého správneho orgánu. Keďže sa tak nestalo, bol s výslovným súhlasom prokurátora pribratý do konania znalec na preskúmanie mobilných telefónov (vydanie mobilných telefónov, súhlas prokurátora ako aj pribratie znalca bolo realizované dňa 02.12.2024) s tým, že vec už dňa 04.12.2024 bola v dispozícii sudcu pre prípravné konanie a vo vyšetrovacom spise bola aj prvotná analýza mobilného telefónu. Bez ohľadu na právnu polemiku o tom, či v takýchto prípadoch je možné prokurátora považovať za nezávislý správny orgán, išlo podľa názoru krajského súdu v tejto trestnej veci o núdzový (naliehavý) prípad (ktorý predstavuje výnimku z pravidla o predchádzajúcom prieskume súdu, či nezávislého správneho orgánu), nakoľko vstup do mobilného telefónu a preskúmanie jeho obsahu bolo nutné zrealizovať v 48 hodinovej lehote zadržania, pretože podstatou skúmania obsahu mobilného telefónu mohlo byť práve zistenie, či potvrdenie kolúzneho dôvodu väzby. Takéto prípady je možné preto považovať za prípady „núdzové“, kde vstup do mobilného telefónu je realizovaný so súhlasom prokurátora a následne v rámci väzobného rozhodovania prichádza súdna kontrola, v rámci ktorej má súd kompetenciu vyjadriť sa aj k prípadným námietkam obvinených. S poukazom na to, že rozhodovanie o väzbe v podmienkach zadržania obvineného má presne stanovené zákonné lehoty, je možné akceptovať postup, ktorý zvolil prokurátor (predchádzajúci súhlas) v spojení s následnou kontrolou súdu pri väzobnom rozhodovaní. Krajský súd konštatuje, že potreba vstupu do mobilných telefónov obvinených bola založená na rozumnom predpoklade, že sa v nich môžu nachádzať údaje relevantné pre trestné konanie a to napríklad v spojení s väzobným rozhodovaním (vzhľadom napríklad na úradné záznamy z operatívneho vyťažovania X. bolo možno predpokladať zistenie údajov, ktoré by mohli nasvedčovať kontaktom obvinených s osobami, ktoré by mohli alebo už vystupujú v procesných postaveniach v rôznych trestných konaniach). V tomto smere možno síce namietať, že aj v prípade lehoty zadržania sa možno obrátiť na súd so žiadosťou o vydanie súhlasu podľa § 2 ods. 3 Tr. por., avšak súd nemá žiadnu lehotu na vybavenie tejto žiadosti, čo by mohlo spôsobiť zmarenie získania úplných informácií v rámci väzobného rozhodovania, pričom tu môžu pôsobiť aj iné okolnosti, ktoré by objektívne bránili súdu konať ihneď (tak napríklad, v posudzovanom prípade rozhodoval až v poradí tretí sudca pre prípravné konanie stanovený v rozvrhu práce, nakoľko prvý oznámil svoju zaujatosť a následne po jeho vylúčení druhý sudca oznámil svoju práceneschopnosť). Z uvedeného dôvodu je preto možné považovať za naliehavý (neodkladný) prípad aj rozhodovanie prokurátora v lehote zadržania s následnou súdnou kontrolou v rámci väzobného rozhodovania. Krajský súd preto nezistil nezákonnosť (svojvôľu) v postupe orgánov činných v trestnom konaní.

Ako obiter dictum krajský súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že názory na to, či prokurátora možno považovať za nezávislý správny orgán v zmysle rozhodovacej činnosti súdneho dvoru sa rôznia a ide o otázku, ktorá je vyslovene sporná, odporúča krajský súd do budúcnosti postupovať pri vstupe do mobilného telefónu tak, že orgány činné v trestnom konaní požiadajú podľa § 2 ods. 3 Tr. por. o súhlas príslušného sudcu pre prípravné konanie a to v prípadoch, v ktorých nepôjde o núdzový (naliehavý, či neodkladný) prípad.

K námietke nepoužiteľnosti záznamov z ITP:

Obvinení namietali aj nepoužiteľnosť záznamov ITP. Podľa obvinených tieto dôkazy nie je možné použiť lebo príkazy na ITP vychádzali z výpovedí L. M., z mobilného telefónu L. M., M. sa vo výsluchoch priznával k početnej vlastnej trestnej činnosti, pričom za túto trestnú činnosť mu nikdy nebolo vznesené obvinenie a nikdy nebolo ani len začaté trestné stíhanie. Poznatky o korupčnej trestnej činnosti neboli nikdy ani len odstúpené na UŠP, ÚIS stíhal na základe výpovedí M. viaceré iné osoby, nikdy však nie samotného L. M.. Obvinení v tomto smere poukazujú na ustanovenie § 10 ods. 23 a § 33a ods. 1 Tr. por. z ktorých vyplýva, že benefit je možné zákonným spôsobom poskytnúť iba osobe, ktorá sa podieľala na objasnení určitých špecifických trestných činov s tým, že „opomenutie“ (nestíhanie spolupracujúcej osoby) ako zákonný benefit nie je možné poskytnúť spolupracujúcej osobe, ktorá sa nepodieľa na objasnení v zákone určenej trestnej činnosti.

Krajský súd pripomína, že v tomto konaní rozhodoval iba čiastkovú otázku a to otázku väzby obvinených; nerozhodoval teda v merite veci s konečnou platnosťou. Tomuto rozhodovaniu krajského súdu o čiastkovej otázke zodpovedal aj rozsah predloženého spisového materiálu. To platí o to viac, ak v tomto konaní použité záznamy telekomunikačnej prevádzky pochádzajú (boli prevzaté, avšak iba v obmedzenom minimálnom rozsahu) z inej trestnej veci. Vzhľadom k uvedenému je nutné chápať odpoveď krajského súdu na túto námietku obvinených za odpoveď predbežnú, teda nie konečnú (či záväznú pre iný súd rozhodujúci v inom konaní), nakoľko tej môže ešte predchádzať vykonávanie dokazovania.

Z príloh predložených obvinenými v tomto konaní (z viacerých zápisníc o výsluchu U.. L. M. podľa § 196 ods. 2 Tr. por.) vyplýva, že bol vypočúvaný najskôr (dňa 14.04.2021) pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák., príp. iné, potom dňa 26.04.2021 pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, príp. inú trestnú činnosť a zhodný popis je aj vo výsluchu zo dňa 26.04.2021. Výsluch L. M. zo dňa 14.04.2021 začína tak, že podozrivý hovorí, že „vypovedať budem aj napriek tomu, že sa vystavujem riziku trestného stíhania“.

Z písomného podania obvinených zo dňa 05.12.2024 (body 66,67 a 68 podania) vyplýva, že obvinení ako aj ich obhajca disponujú vedomosťou o príkazoch prokurátora ako aj súdu ohľadne ITP a to z inej trestnej veci a teda poznajú ich obsah (a to tak obsah príkazov na použitie ITP ako aj samotné záznamy telekomunikačnej prevádzky). V bode 67 a 68 podania, obvinení konkrétne poukazujú na jednotlivé príkazy na použitie ITP, ktoré boli vydávané postupne v období od 30.04.2021 do 27.05.2021

Z týchto údajov poskytnutých obvinenými vyplýva, že príkazy na použitie ITP boli vydávané aj z dôvodu preverenia výpovedí L. M., pričom v čase ich vydávania nebol ešte trestne stíhaný nikto z osôb, ktoré uvádzajú obvinení vo svojom písomnom podaní a ktorým boli vznesené obvinenia až neskôr. Ak teda L. M. nebolo ihneď po jeho výpovediach vznesené obvinenie, nemožno to hodnotiť ako porušenie zákona, či opomenutie orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko po jeho výpovediach nesledovala fáza ich preverovania a to aj prostredníctvom ITP a preto v čase vydania príkazov na použitie ITP nebolo vznesené obvinenie na základe jeho výpovede žiadnej osobe. Nič preto nenaznačuje, že by v čase (alebo už v čase) vydávania príkazov na použitie ITP (kedy nebol ešte ani celkom známy okruh všetkých trestných činov, ktorých by sa vyšetrovanie malo týkať) mal mať L. M. zaručenú úplnú beztrestnosť, pričom tomu, že by mal mať zaručenú úplnú beztrestnosť už v čase svojich výpovedí nenasvedčuje ani jeho vyjadrenie vo výpovedi, že si je vedomý toho, že sa vystavuje svojou výpoveďou riziku trestného stíhania. Pokiaľ obvinené osoby poukazovali na znenie ustanovenia § 33a a § 10 ods. 23 Tr. por., tak poukazujú na znenie Trestného poriadku účinného od 15.03.2024, teda obsah týchto ustanovení nebol účinný v čase výpovedí L. M., či v čase vydávania príkazov na použitie ITP a ak by aj v súčasnosti, vzhľadom na túto zmenu Trestného poriadku, nemohlo obstáť opomenutie orgánov činných v trestnom konaní týkajúce sa nestíhania L. M. za konkrétne trestné činy, nemohlo by ísť o porušenie zákona, ktoré tu bolo už v čase jeho prvotných výpovedí, či vydávania príkazov na použitie ITP, ale mohlo by ísť teoreticky len o porušenie zákona, ktoré nastalo neskôr, prípadne až po 15.03.2024. Vzhľadom k tomu, že tu nie je možné konštatovať porušenie zákona v čase vydávania príkazov na použitie ITP, nie je možné konštatovať ich nezákonnosť a preto nie je možné skonštatovať ani nepoužiteľnosť záznamov zabezpečených na podklade ITP. Prípadná terajšia nezákonnosť a ani doktrína plodov z otráveného stromu, na ktorú poukazujú obvinení, nepôsobí spätne na už realizované procesné úkony, či vydané rozhodnutia súdov. Ustanovenie § 119 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom od 15.03.2024 je tu preto neaplikovateľné, nakoľko možná nezákonnosť, či procesná nepoužiteľnosť dôkazov pôsobí do budúcnosti a nie do minulosti. Ak teda v čase vydania príkazov na použitie ITP nie je možné hovoriť o vydaní príkazov na ITP ako výsledku nezákonného benefitu, potom výsledky využitia ITP sú procesne použiteľné v ďalšom priebehu konania. V tomto smere je nutné doplniť, že zmeny Trestného poriadku sa nedotkli podstatným spôsobom ITP, či vydávania príkazov na ITP a preto ani z toho pohľadu nie je dôvod na vyslovenie záveru o nezákonnosti, či nepoužiteľnosti záznamov získaných na podklade využitia ITP.

Pokiaľ ide o záznam použitej telekomunikačnej prevádzky, ktorý bol prevzatý z inej trestnej veci do tejto trestnej veci, tak krajský súd už skonštatoval vyššie, že z podaní obvinených je zrejmé, že obvinení ako aj ich obhajca dôkladne poznajú obsah príkazov na použitie ITP a to z inej trestnej veci, ktorá sa nachádza už v konaní pred mestským súdom a mestskému súdu bola predložená spolu s obžalobou aj utajovaná príloha a poznajú nielen do tejto veci prevzaté záznamy (ktoré boli prevzaté v minimálnom rozsahu) ale aj zvyšné záznamy, ktoré sa týkajú obdobia vymedzeného v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia (a to z inej trestnej veci). Vzhľadom k tomu, že nikto v tomto väzobnom konaní nepopieral samotnú existenciu príkazov na použitie ITP (či napríklad chýbajúce zákonné náležitosti príkazov) a nežiadal výslovne ani o ich oboznámenie, akceptoval krajský súd pri tomto väzobnom rozhodovaní, že neboli pripojené k tejto trestnej veci ako samostatná utajovaná príloha. Napokon, v súlade s ustanovením § 72 ods. 6 Tr. por. možno pri väzobnom trestnom stíhaní v niektorých prípadoch akceptovať aj predloženie len príslušnej časti spisu, pričom podľa tohto ustanovenia možno analogicky postupovať aj v prípadoch utajovaných príloh. Ide však o výnimku z pravidla, ktorú možno akceptovať len za špecifických okolností, napríklad takých, aké nastali v danom prípade.

K nesprávnemu postupu sudcu pre prípravné konanie pri vedení výsluchu:

Krajský súd sa stotožnil so sťažnostnou námietkou prokurátora, že sudca pre prípravné konanie postupoval pri výsluchu E. U. nesprávne v tom, ak nepripustil otázku prokurátora a tento svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. Sudca pre prípravné konanie má právo nepripustiť otázku procesnej strany, avšak vždy by mal aspoň v stručnosti uviesť, prečo tak urobil. Zo zápisnice o výsluchu obvineného sa pritom nedá zistiť dôvod nepripustenia otázky. Otázka prokurátora, ktorá nebola sudcom pripustená („viete vysvetliť svoje slová zo zvukového záznamu zo dňa 19.07.2021, kde je uvedené „bude istý čas vypatý a odkážem mu po chlapovi“?) je pritom legitímna a navyše aj obhajca k tomu pri výsluchu uviedol, že pokiaľ súd námietku obhajcu proti položenej otázke neakceptuje, nebude brániť, aby obvinený na túto otázku odpovedal. K uvedenému krajský súd dodáva, že obvinený má právo nevypovedať a má právo neodpovedať aj na konkrétnu otázku. Za týchto okolností bol postup sudcu pre prípravné konanie zjavne nesprávny.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

 

Diskusia