Odmietnutie obžaloby z dôvodu nepredloženia úplných spisov zo strany prokurátora - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Nižšie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR sa zaoberalo výkladom ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. a to konkrétne dôvodom odmietnutia obžaloby, ktorý sa týka toho, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Za pozornosť stojí aj úplatok, ktorý mal byť poskytnutý obvinenému vo forme 1ks fľaše minerálnej vody a 1ks balenia slnečnicových semienok.

Práve vety:

I. Je v rozpore s ustanoveniami §§ 114 ods. 6 a 115 ods. 6 Trestného poriadku a zároveň porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami, týkajúcimi sa konania, ktoré je obvinenému kladené za vinu. Nie je prípustné, aby dotknuté orgány selektívne samy vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv obhajoby. Pritom obvinenému a obhajcovi je umožnené oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami len vtedy, ak tieto záznamy sú v celistvosti súčasťou spisu a keďže vychádzajúc z ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku v spojení s § 235 písm. e) Trestného poriadku je prokurátor povinný spolu so spisom predložiť všetky v prípravnom konaní zabezpečené dôkazy, niet dôvodu, aby si tieto dôkazy v konaní pred súdom vyžiadaval súd, ale je povinnosťou prokurátora ich predložiť (bez vyzvania), v opačnom prípade totiž súd neprípustným spôsobom nahrádza aktivitu prokurátora, a teda postupuje v rozpore so zásadou kontradiktórnosti trestného konania ako imanentnej súčasti práva obvineného na spravodlivý proces.

II. Aj keď zákon o ochrane pred odpočúvaním vo svojom § 7 ods. 2 výslovne neupravuje povinnosť uchovávať záznamy o použití ITP v celistvosti v spise, ide o lex specialis vo vzťahu k Trestnému poriadku ako lex generalis, ktorý je potrebné použiť na tú oblasť právnych vzťahov, ktorú lex specialis (zákon o ochrane pred odpočúvaním) neupravuje, pritom Trestný poriadok túto povinnosť (uchovávať záznamy v celistvosti v spise) výslovne stanovuje. Zároveň je potrebné uviesť, že povinnosť zachovať právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces sa vzťahuje aj na dôkazy získané podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, niet preto pochýb, že povinnosť uchovávať záznamy z použitia ITP v celistvosti v spise sa vzťahuje  aj na záznamy získané podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním.

N a j v y š š í  s ú d  SR

4 Tost 45/2024

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Dušana Szabóa
v trestnej veci obvineného XY,pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 23. októbra 2024
v Bratislave, o sťažnosti prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. augusta 2024,
sp. zn. 4T/8/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosťprokurátora
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej tiež „súd prvého stupňa“ alebo „Špecializovaný trestný súd“) podľa § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku odmietol obžalobu prokurátora Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. k. XX/2 Gv 24/24/1000-3 z 18. júna 2024 a vec vrátil prokurátorovi
z dôvodu zistenia závažnej chyby zakladajúcej porušenie práva na obhajobu a z dôvodu,
že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej tiež „prokurátor“ alebo sťažovateľ“), v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti prokurátor namietal nepredloženie úplného spisu, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní dôvodiac,
že v posudzovanom prípade bol skutkový stav veci na účely podania obžaloby preukázaný
v súlade s § 2 ods. 10 a § 234 ods. 1 Trestného poriadku, a preto pristúpil k podaniu obžaloby v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 15 Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukázal
na to, že kontradiktórnosť, ako hlavná zásada trestného procesu, má mať plné uplatnenie hlavne v konaní pred súdom, pričom v prípravnom konaní má len obmedzené pole pôsobnosti, nakoľko sa aplikuje najmä v prípadoch, keď rozhoduje sudca pre prípravné konanie o väzbe s tým, že táto zásada (kontradiktórnosti trestného konania) zahŕňa v sebe celý systém záruk (zásad), ktorými je ovládané trestné konanie, a ktoré v súhrne tvoria spravodlivý proces. Nezabezpečenie ďalšieho dôkazu obsahujúceho opis služobnej činnosti obvineného s uvedením konkrétnych úloh, ktoré plnil, respektíve iný dôkaz, ktorý by preukazoval postavenie obvineného ako verejného činiteľa a absencia listinných podkladov vo vzťahu k vydanému súhlasu sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu Banská Bystrica
zo 16. augusta 2021, č. p. Ntt/130/2021-667-V-KSBB, preto, podľa názoru prokurátora, nemôže byť porušením práva obvineného na obhajobu. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že v priebehu vyšetrovania bolo zistené služobné zaradenie obvineného, ako ozbrojeného príslušníka Finančnej správy Slovenskej republiky, organizačne začleneného na Colnom úrade M vo funkcii colného kontrolóra s osobným číslom ..., pričom ďalšie dokazovanie vo vzťahu ku konkrétnym úlohám, ktoré mal obvinený ako verejný činiteľ plniť (najmä
za stavu, že obvinenému nie je kladené za vinu porušenie služobných predpisov, nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci, prekročenie jeho právomoci, či vykonávanie jeho právomoci v rozpore so zákonom) považoval za nadbytočné, v opačnom prípade,
pokiaľ by súd nepovažoval v tomto smere danú skutočnosť za dostatočne preukázanú
(vo vzťahu k statusu obvineného ako verejného činiteľa) nejde, podľa názoru prokurátora,
o tak závažný nedostatok, ktorý by nebolo možné v rámci kontradiktórneho konania v konaní pred súdom odstrániť, a ktorý nedostatok by bol tak závažného charakteru, že by mal viesť
k záveru o nutnosti odmietnutia obžaloby. Rovnako tak absencia dodatočných listinných podkladov vo vzťahu k vydanému súhlasu sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo 16. augustu 2021, č. p. Ntt/130/2021-667-V-KSBB, za predpokladu,
že dotknuté listiny je možné zabezpečiť aj v konaní pred súdom, za plného zachovania princípu kontradiktórnosti konania, nie je takým závažným a neodstrániteľným nedostatkom, že by mal viesť k záveru o nutnosti odmietnutia obžaloby v tomto smere. Podľa názoru prokurátora samotné zabezpečenie informačno-technického prostriedku (obrazovo-zvukových záznamov) na podklade súhlasu sudcu pre prípravné konanie, sa javí ako dôkaz získaný
zákonným spôsobom a v intenciách judikatúry európskych orgánov ochrany práva,
ako aj Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k samotnému zisťovaniu skutkového stavu veci, vyjadril prokurátor názor, že orgány činné v trestnom konaní sú limitované predovšetkým ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a ustanovením § 119 ods. 1 Trestného poriadku, čo znamená, že orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné vykonávať všetky dôkazné prostriedky, ale dokazovanie zameriavajú a vykonávajú na účely zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, pričom Trestný poriadok predpisuje zistiť stav veci minimálne v náležitom rozsahu ohľadom okolností posudzovaného skutku a jeho právnej kvalifikácie, nepredpisuje však žiadnu ďalšiu formálnu schému hodnovernosti dôkazov, nestanovuje žiadne pravidlá ich hodnotenia, ani váhu jednotlivých dôkazov s tým, že dôkazy v ich komplexnosti musia tvoriť súvislú niť vedúcu bez rozumných pochybností k tomu záveru, že sú dostatočne ozrejmené skutočnosti na účely prijatia zákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti potom prokurátor vyjadril názor, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na postup v zmysle § 234 ods. 1 Trestného poriadku poukazujúc pritom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, sp. zn. 1 Tost 18/2014, z 12. decembra 2018, sp. zn. 4 Tost 22/2018 a judikát trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 118/2014, ktorým bolo ustálené, že procesnou chybou [§ 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku] sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní s tým, že porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 ods. 10 Trestného poriadku nie je procesnou chybou v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, respektíve § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi podľa naposledy označených ustanovení. V posudzovanom prípade procesné úkony vykonávané počas vyšetrovania spĺňajú, podľa názoru prokurátora, kritérium zákonnosti s tým, že počas vyšetrovania bolo plne zachované právo obvineného na jeho obhajobu, ktoré bolo realizované predovšetkým cestou jeho obhajcu a pokiaľ obhajoba počas prípravného konania vzniesla nejaké námietky, respektíve požiadavky, na tieto bolo reagované, pritom v súlade so súdnou praxou neexistuje právny nárok na vyhovenie požiadavkám obhajoby, ale len povinnosť sa takýmito návrhmi, respektíve žiadosťami zaoberať. V nadväznosti na nezabezpečenie a nepredloženie kompletného, celistvého obrazovo-zvukového záznamu poukázal prokurátor na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 4. apríla 2017, č. 2742/12 Matanovič proti Chorvátsku a namietal, že v predmetnej trestnej veci obhajca a ani obvinený počas celého prípravného konania, ani v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu v termínoch 3. a 13. októbra 2023 v tomto smere nevzniesli žiadne námietky a nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania. Prokurátor deklaroval svoju vedomosť zákonnej úpravy podľa § 114 ods. 6 Trestného poriadku v nadväznosti na § 115 ods. 6 Trestného poriadku, rovnako aj rozhodnutia ESĽP vo veci Matanovič proti Chorvátsku, ako i rozsiahlej judikatúry odvolacieho súdu, z čoho vyvodil záver, že orgány činné v trestnom konaní alebo súd majú povinnosť na žiadosť obhajoby takýto dôkaz v celosti poskytnúť a doplnil, že na rozdiel od procesných situácií, ktorým sa vyššie označené rozhodnutia venovali, tzn. situácii, kedy takejto žiadosti obhajoby nebolo vyhovené, je situácia v prejednávanej veci odlišná, keďže počas celého prípravného konania obvinený a ani jeho obhajca o poskytnutie takéhoto dôkazu v celosti nežiadali, námietky vo vzťahu k celistvosti zabezpečených ITP obhajoba nenamietala a nežiadala zabezpečiť ani v samotnom návrhu na odmietnutie obžaloby z 27. júna 2024. Napriek tejto skutočnosti, podľa názoru prokurátora, nič nebráni súdu, aby v konaní pred súdom uložil prokurátorovi povinnosť cestou Odboru zvláštnych policajných činností zabezpečiť aj tie obrazovo-zvukové záznamy, obstarané na základe súhlasu príslušného sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré vyšetrovateľom a prokurátorom neboli zaradené do spisu, a to jednak pre potreby rozhodnutia súdu, ako aj pre uplatnenie práva na obhajobu obvineného. V tejto súvislosti vyjadril názor, že ani vyššie uvedené nezabezpečenie a nepredloženie kompletného, celistvého, získaného obrazovo-zvukového záznamu nespôsobilo tak závažné porušenie práva na obhajobu, či práva na spravodlivý proces, ktoré by bolo dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi do prípravného konania. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie v plnom rozsahu.

K podanej sťažnosti prokurátora sa obvinený a ani jeho obhajca písomne bližšie nevyjadrili.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako i konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 21. júna 2024 obžalobu z 18. júna 2024,
sp. zn. XX/2 Gv 24/24/1000 na obvineného XY pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 20.11.2021 v čase o 21.19 hod. počas výkonu služby na hraničnom prechode Z, pracovisku osobná doprava - dovoz, pri vykonávaní colnej kontroly v pruhu D2 osobného motorového vozidla zn. Mercedes-Benz Sprinter, ev. č. Slovenska: ...., ktorého vodičom bol občan Ukrajiny H (voči ktorému sa viedlo osobitné konanie, a o vine ktorého bolo právoplatne rozhodnuté), od ktorého za bezproblémové vybavenie a vykonanie colnej kontroly a za bezproblémový prechod štátnej hranice prijal úplatok vo forme 1ks fľaše minerálnej vody a 1ks balenia slnečnicových semienok, ktoré mu uvedená osoba, na žiadosť obvineného o poskytnutie balenia minerálnej vody, vybrala z motorového vozidla a cez okienko podala do priestoru pracoviska, tzv. búdky, kde si ich obvinený položil na pracovný stôl a následne colnú kontrolu ukončil.

Ako už bolo uvedené súd prvého stupňa uznesením z 13. augusta 2024 vyššie označenú obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi z dôvodu zistenia závažnej chyby zakladajúcej porušenie práva na obhajobu a súčasne z dôvodu, že prokurátor nepredložil úplný spis, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Podľa záverov súdu prvého stupňa, prokurátor nepredložil úplný spis vrátane dôkazu obsahujúceho opis služobnej činnosti obvineného s uvedením konkrétnych úloh, ktoré plnil, respektíve iný dôkaz,
ktorý by preukazoval postavenie obvineného ako verejného činiteľa, ďalej nepredložil listinné podklady vo vzťahu k vydanému súhlasu sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2021, č. p. Ntt/130/2021-667-V-KSBB na ITP a taktiež nezabezpečil kompletný a celistvý obrazovo-zvukový záznam z ITP.

V predmetnej trestnej veci je vedené trestné stíhanie pre zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, zaradený do tretieho dielu ôsmej hlavy
Trestného zákona, ktorý mal spáchať verejný činiteľ. Podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov je prípustné
v trestnom konaní jednak pre trestný čin korupcie, pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky
a pre iné úmyselné trestné činy, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je možné za takýto trestný čin uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až 8 rokov.

Z predloženého spisu je ďalej zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB vydal 16. augusta 2021 písomný súhlas na použitie ITP vo veci Finančného riaditeľstva SR, sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie FR SR .... vedenej pod č. 87/2021/SIVK-1 pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky. Predmetný súhlas súdu je obsahom utajovanej prílohy k súdnemu spisu sp. zn. 4T/8/2024 vedenej na súde prvého stupňa pod Spr 16095/2024.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin
a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca
a podľa jej obsahu a obsahu spisu, obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Zo zákonnej dikcie § 241 odsek 1 písm. f) Trestného poriadku vyplýva, že dôvodom
na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi je najmä (ale nielen) zistené porušenie práva na obhajobu obvineného v prípravnom konaní, pričom to môžu byť aj zistené iné „závažné procesné chyby“, ktorých vecný a procesný dopad na obvineného musí byť
v závažnosti porovnateľný s porušením práva obvineného na obhajobu (napríklad vykonanie konania nepríslušným orgánom, vykonanie konania orgánom, ktorý mal byť z ich vykonania vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, opretie obžaloby o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom
a pod.), ďalej nepredloženie úplného spisu, vrátane všetkých dôkazov a ďalšie dôvody plynúce z citovaného ustanovenia.

V prejednávanej trestnej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru,
že obrazovo-zvukový záznam vyhotovený na podklade súhlasu sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2021, č. p. Ntt/130/2021-667-V-KSBB
je možné hodnotiť ako dôkaz z hľadiska jeho zákonnosti len v prípade, ak súd má možnosť preskúmať aj žiadosť Finančného riaditeľstva SR, sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie vedenej pod č. 87/2021/SIVK-1 a zistiť, či táto spĺňala náležitosti ustanovené
§ 4 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním. Nevyhnutnosť jej predloženia plynie z potreby hodnotenia otázky legitimity a legality súhlasu sudcu pre prípravné konanie na použitie ITP. Súd prvého stupňa správne zistil, že predmetná žiadosť nie je súčasťou spisu a ani jeho utajovanej prílohy, hoci na jej podklade sudca pre prípravné konanie súhlas na použitie ITP vydal, teda v prípravnom konaní zabezpečená byť musela.

Súčasne súd prvého stupňa správne zistil, že v spisovom materiáli nie je úplný obrazový, zvukový, prípadne obrazovo-zvukový záznam, t. j. záznam z celej doby nasadenia ITP. Príkaz na použitie ITP bol vydaný sudcom pre prípravné konanie na dobu od 16. augusta 2021 do 15. februára 2022 (viď správa na č. l. 64 spisu). Zo správy úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru zo 17. januára 2022 vyplýva, že finančnému riaditeľstvu boli predkladané obrazovo-zvukové záznamy na 2 ks CD nosičov č. 8/2022-PROC a č. 9/2022-PRCO. Súčasťou spisu je CD nosič označený č. 9/2022-PRCO, na ktorom sú sekvencie obrazovo-zvukových záznamov z 05.09.2021, 06.09.2021, 09.09.202, 04.10.202, 11.10.2021, 12.10.2021, 14.10.2021, 27.10.2021, 27.10.2021, 28.10.2021, 20.11.2021. Ďalej zo spisu vyplýva, že nebol vykonaný doslovný prepis ani časti záznamu, ktorá sa má týkať dokazovanej skutočnosti. Listina s názvom prepis obrazovo-zvukového záznamu vykonaného Policajným zborom 20.11.2021 v čase od 21:18:18 hod. do 21:19:56 hod. hraničný prechod Z neobsahuje doslovný prepis záznamu, ale len voľný opis toho, čo je s použitím ITP zaznamenané na obraze a zvuku (založená na č. l. 67 spisu). Naviac z písomného záznamu Úradu zvláštnych policajných činnosti Prezídia Policajného zboru, odbor zvláštnych policajných činností Stred Banská Bystrica zo 17. januára 2022 nevyplýva ani miesto a ani čas použitia ITP.

Podľa § 7 ods. 2, veta prvá, zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia
pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov,
ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase
a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku; k písomnému záznamu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný prepis.

Obdobne tak aj podľa § 115 ods. 6, veta prvá a druhá, Trestného poriadku, v spojení
s § 114 ods. 6 Trestného poriadku platí, že ak sa má obrazový, zvukový, alebo obrazovo-zvukový záznam a záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky, obrazový, zvukový, alebo obrazovo–zvukový záznam sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený
alebo obhajca.

Je v rozpore s ustanoveniami §§ 114 ods. 6 a 115 ods. 6 Trestného poriadku a zároveň porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami, týkajúcimi sa konania, ktoré je obvinenému kladené za vinu. Nie je prípustné, aby dotknuté orgány selektívne samy vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv obhajoby. (Rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 45/2018, primerane aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Matanovič proti Chorvátsku). Pritom obvinenému a obhajcovi je umožnené oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami len vtedy, ak tieto záznamy sú v celistvosti súčasťou spisu a keďže vychádzajúc z ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku v spojení s § 235 písm. e) Trestného poriadku je prokurátor povinný spolu so spisom predložiť všetky v prípravnom konaní zabezpečené dôkazy, skutočne niet dôvodu, aby si tieto dôkazy v konaní pred súdom vyžiadaval súd, ale je povinnosťou prokurátora ich predložiť (bez vyzvania), v opačnom prípade totiž súd neprípustným spôsobom nahrádza aktivitu prokurátora, a teda postupuje v rozpore so zásadou kontradiktórnosti trestného konania ako imanentnej súčasti práva obvineného na spravodlivý proces.

Aj keď zákon o ochrane pred odpočúvaním vo svojom § 7 ods. 2 výslovne neupravuje povinnosť uchovávať záznamy o použití ITP v celistvosti v spise, ide o lex specialis vo vzťahu k Trestnému poriadku ako lex generalis, ktorý je potrebné použiť na tú oblasť právnych vzťahov, ktorú lex specialis (zákon o ochrane pred odpočúvaním) neupravuje, pritom
Trestný poriadok túto povinnosť (uchovávať záznamy v celistvosti v spise) výslovne stanovuje. Zároveň je potrebné uviesť, že povinnosť zachovať právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces sa vzťahuje aj na dôkazy získané podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, niet preto pochýb, že povinnosť uchovávať záznamy z použitia ITP v celistvosti v spise sa vzťahuje aj na záznamy získané podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním.

Pokiaľ teda prokurátor nepredložil zabezpečené obrazovo–zvukové záznamy
v celistvosti a namiesto ich doslovného prepisu predložil opis zaznamenanej skutočnosti, postupoval v rozpore s § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním (č. 166/2003 Z. z.),
§ 115 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s § 114 ods. 6 Trestného poriadku a porušiac tým právo obvineného na spravodlivý proces a právo na obhajobu, a to zásadným spôsobom,
keďže vyhotovené obrazovo–zvukové záznamy, ako je nižšie rozvedené, predstavujú
v prejednávanej veci ťažiskový dôkaz, čo rozhodne dôvodom pre odmietnutie obžaloby
a vrátenie veci prokurátorovi je.

Pokiaľ prokurátor v sťažnosti namietal, že v danom prípade sa nejedná o tak závažné procesné chyby, ktoré by spôsobovali porušenie práva obvineného na obhajobu, k tomu najvyšší súd uvádza, že v danom prípade zabezpečený zvukovo-obrazový záznam
z použitia ITP predstavuje rozhodne dôležitý dôkaz, keďže obvinený XY využil svoje zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať, priamy svedok B (kolega obvineného) v čase skutku nevidel, že by si tento vzal niečo od nejakého cestujúceho, ani nevidel, že by si tento niečo pýtal od nejakého cestujúceho. Za danej situácie v neprospech obvineného vyznieva „len“ výpoveď svedka H. Je preto potrebné na dôkaz zabezpečený prostredníctvom ITP vzhliadať ako na dôkaz významný, zásadný, ťažiskový. Z pohľadu hodnotenia zákonnosti tohto dôkazu vo vzťahu k jeho legitimite, legálnosti a proporcionality bolo však nevyhnutné zabezpečenie a založenie do spisu žiadosti Finančného riaditeľstva SR, sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie vedenej pod č. 87/2021/SIVK-1 za účelom zistenia, či táto spĺňa náležitosti stanovené § 4 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním (č. 166/2003 Z. z.). Z uvedeného dôvodu nemožno túto námietku prokurátora považovať za opodstatnenú.

Záverom sa žiada ešte uviesť, že vychádzajúc z § 2 ods. 10, veta štvrtá,
Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Je preto povinnosťou prokurátora predložiť súdu všetky dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, nielen tie, ktoré podporujú obžalobu, aby v konaní pred súdom bolo možné vykonať aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného (nie je pritom na úvahe prokurátora, ktoré sú to dôkazy, ale na uvážení obhajoby), pretože len tak je súdu umožnené prijať spravodlivé rozhodnutie.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, pokiaľ v úvode označenú obžalobu postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Na základe vyššie uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda sťažnosť prokurátora
ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 23. októbra 2024

JUDr. Martina Z e l e ň a k o v á , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Dušan Krč-Šebera

 

Diskusia