Odmietnutie obžaloby pre absenciu stanoviska prokurátora k obhajobe obvineného

Inštitútu odmietnutia obžaloby v novej právnej úprave sme sa už venovali, keď bolo zverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa obžaloby bez zákonných náležitostí a to tu

https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1467-obzaloba-bez-zakonnych-nalezitosti-ako-dovod-na-odmietnutie-obzaloby

K uvedenému je nutné dodať, že obdobne Krajský súd v Bratislave postupoval aj v uznesení sp. zn. 4Tos/136/2024 zo dňa 19.12.2024.

Ďalej sme zverejnili uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkalo odmietnutia obžaloby z dôvodu nepredloženia úplných spisov zo strany prokurátora.

https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1528-odmietnutie-obzaloby-z-dovodu-nepredlozenia-uplnych-spisov-zo-strany-prokuratora-rozhodnutie-najvyssieho-sudu-sr

V tomto smere pokračujeme a nižšie v texte zverejňujeme uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorý zamietol sťažnosť prokurátora proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí obžaloby a to z dôvodu, že obžaloba nespĺňala všetky zákonné náležitosti, nakoľko absentovalo stanovisko prokurátora k obhajobnej argumentácii obžalovaného a právne úvahy k použitej právnej kvalifikácii (body 10 až 14 uznesenia Krajského súdu v Trnave).

Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/56/2024 zo dňa 30.07.2024

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obvineného RR...., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a iné, o odmietnutí obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Senica z 27. marca 2024, sp. zn. Pv 517/23/2205, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 15. apríla 2024, sp. zn. 22T/28/2024, na neverejnom zasadnutí konanom 30. júla 2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Senica zamieta.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) uznesením z 15. apríla 2024, sp. zn. 22T/28/2024, rozhodol podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) tak, že obžalobu na obvineného RR pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období približne od 01.07.2020 do 05.10.2023 v S, v byte nachádzajúcom sa na druhom poschodí bytového domu č...... pravidelne niekoľkokrát týždenne, najmä pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne vulgárne nadával svojej družke AC...., s ktorou v uvedenom byte býval podozrieval ju z nevery a z toho, že sa stretáva s inými mužmi, vyhadzoval ju z bytu slovami, aby sa odsťahovala a už sa nevracala a taktiež ju v uvedenom období pri týchto slovných útokoch aj opakovane fyzicky napádal tak, že jej dával facky, päsťou ju udieral do rôznych častí tela, najmä do chrbta a kopal ju do nôh, pričom naposledy ju fyzicky napadol v presne nezistený deň začiatkom mesiaca september 2023 tak, že ju udrel po chrbte nohou od stola, chytil ju v oblasti krku a zadnú časť hlavy jej viackrát udrel o vchodové dvere, a v uvedenom období sa tiež opakovane v presne nezistené dni, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu, vyhrážal AC, ich spoločným deťom maloletej ...., a ....., a svojmu otcovi ....., ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, že ich všetkých pozabíja a že ich podpáli, pričom v niekoľkých prípadoch pri vyslovení uvedených vyhrážok tiež držal v ruke kuchynský nôž, z čoho mali poškodení strach o život a zdravie, a preto následne kuchynské nože v domácnosti schovávali, pričom naposledy sa obvinený poškodenej AC vyhrážal, že „zažije teror a uvidí, čo dnes bude“ dňa 05.10.2023 v čase asi o 15.00 hod. v F v S....., a keď sa potom vrátil do bytu na adrese ...., vyhrážal sa tam svojej maloletej dcére ...., že ju zabije, pričom poškodená AC toto konanie obvineného vnímala ako psychické utrpenie prejavujúce sa výrazným psychickým diskomfortom, permanentnými obavami a strachom, stratou pocitu bezpečia a pocitom ohrozenia na živote,

odmietol a vec vrátil prokurátorovi, pretože obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Senica z 27. marca 2024, sp. zn. Pv 517/23/2205, ktorú podal na RR (ďalej aj obvinený) pre trestný čin tam uvedený (ďalej len obžaloba), zistil, že v jej odôvodnení nie je vôbec uvedená obhajoba obvineného, neobsahuje ani stanovisko prokurátora k tejto obhajobe a absentujú aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Prokurátor vôbec neuviedol obhajobné argumenty obvineného a ani sa k ich obsahu nevyjadril, teda či ich považuje za relevantné a ak nie, z akých dôkazov vyvodzuje dôvodnosť trestného stíhania a podania obžaloby. Rovnako sa nevysporiadal ani s návrhom obhajcu pri preštudovaní spisu (č. 1. 412 spisu), ktorý navrhol, aby trestné stíhanie vedené proti obvinenému bolo zastavené, pretože podľa jeho názoru sa trestný čin nestal. Podľa názoru súdu absentujú aj právne úvahy prokurátora, ktorými sa spravoval s uvedením a podrobným popisom jednotlivých skutkových podstát a ich znakov (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Právna úvaha prokurátora je iba „de facto“ uvedenie zákonného ustanovenia a časti skutkovej vety obžaloby. Absencia náležitostí obžaloby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že sa obvinenému (jeho obhajcovi) zmarí možnosť na oboznámenie sa so stanoviskom prokurátora k obhajobe ako i s právnymi úvahami, ktorými sa riadi prokurátor a podľa toho i primerane reagovať v priebehu konania. Podľa názoru súdu môže byť takto vytvorený stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, čo je v rozpore s kontradiktómosťou konania a so zásadou rovností zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.

2.1. Okresný súd nad rámec vyššie uvedeného argumentoval pri odmietnutí obžaloby aj tým, že sa prokurátor v obžalobe nevysporiadal ani so skutočnosťou, prečo vôbec navrhuje opätovne vypočuť svedkov poškodených: AC, ....., či predmetných svedkov potrebuje ešte dopočuť k nejakej konkrétnej skutočnosti alebo či ich výpovediam neuveril a z ich výpovedi pri podaní obžaloby nevychádzal, pretože v danom prípade je potrebné chrániť poškodených pred ich druhotnou viktimizáciou, t. j. aby sa už v priebehu konania opakovane nemuseli vypočúvať, a tak sa opätovne vracať k prežitým udalostiam a spomienkam, ktoré by v nich mohli vyvolať úzkostné nálady, strach a pod.

Podľa názoru okresného súdu v obdobných prípadoch pri osobách, ktoré sú poškodené postačuje ak ich výpoveď bude prehratá na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por., čim sa jednoznačne zabráni a predíde ich druhotnej viktimizácii.

2.2. Okresný súd dodal, že hoci v minulosti nebolo zriedkavé, že obžaloba aj keď nebola perfektná v zmysle § 235 Tr. por. musela byť súdom akceptovaná, uvedené sa však novelou Tr. por. účinnou od 15. marca 2024 zmenilo tak, že súd „má povinnosť“ a „nie možnosť“ odmietnuť obžalobu a vec vrátiť prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., ak okrem iného nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por., čo je aj predmetný prípad.

3. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo na väzobnom výsluchu konanom 15. apríla 2024 doručené prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi JUDr. .... (ďalej len obhajca). Prokurátor voči uzneseniu zahlásil do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú dodatočne odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 17. apríla 2024. Obvinený sa po porade s obhajcom práva na podanie sťažnosti výslovným vyhlásením vzdal.

4. Prokurátor v písomne odôvodnenej sťažnosti uviedol, že sa s názorom okresného súdu nestotožňuje a citujúc ust. podľa § 235 Tr. por. v znení účinnom od 15. marca 2024, argumentoval, že na strane 3. obžaloby je podrobné vyjadrenie obvineného RR ku skutku, pre ktorý je tento stíhaný a sú v ňom uvedené obhajobné argumenty obvineného. Tak ako to ustanovuje § 235 písm. d/ Tr. por. sú v ďalšej časti odôvodnenia predmetnej obžaloby podrobne popísané dôkazy, ktoré obvineného zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú, a to najmä výpoveď svedkyne a poškodenej AC, výpoveď svedka ....., výpoveď maloletej svedkyne ...., svedka ...., svedkyne ...., ako i závery znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie a z odboru psychológie a zadovážené listinné dôkazy (ako napr. zápisnica o trestnom oznámení podanom AC, správy SOS podnikania v remeslách a službách S a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S) a v závere popisu jednotlivých zadovážených dôkazov je konštatované (str. 12.), že trestná činnosť obvineného je preukázaná aj ďalšími dôkazmi, a to správami z Obvodného oddelenia PZ S a z Mesta S, ktorých podstatný obsah je v odôvodnení obžaloby taktiež uvedený. Prokurátor je toho názoru, že z takejto formulácie a z takéhoto popisu zadovážených dôkazov je dostatočne zrejmé, že nimi prokurátor považuje trestnú činnosť obvineného v miere postačujúcej na podanie obžaloby za preukázanú, a teda zároveň jeho obranu za nepostačujúcu na vyvrátenie tohto záveru deklarovaného podaním obžaloby.

4.1. Pokiaľ ide o právne úvahy, ktorých uvedenie v odôvodnení obžaloby vyžaduje ustanovenie § 235 písm. d/ Tr. por., prokurátor je toho názoru, že rozsah, v akom majú byť tieto podľa názoru okresného súdu v odôvodnení uvedené, je ním v zmysle v uznesení označeného komentára k Trestnému poriadku vykladaný neprimerane extenzívne. Podstatou obžaloby nie je to, aby v jej odôvodnení boli prokurátorom vysvetľované pojmy právnej teórie, jednotlivé zákonom vyžadované znaky skutkovej podstaty trestných činov (subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka trestného činu) pre ktoré sa obžaloba podáva, resp. ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ale aby v ňom boli uvedené v priebehu vykonaného dokazovania konkrétne zadovážené dôkazy, o ktoré sa obžaloba opiera, čo v danom prípade splnené bolo.

4.2. Právne úvahy vystihujúce skutočnosť, že konaním obvineného RR boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. sú v predmetnej obžalobe obsiahnuté v poslednom odseku na strane č. 12, kde je zhrnuté, akým konkrétnym konaním obvineného bolo vykonaným vyšetrovaním preukázané naplnenie skutkových podstát trestných činov uvedených v obžalobnom návrhu, pričom sú v ňom vystihnuté i konkrétne skutočnosti preukazujúce naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. (dlhší čas) pri zločine podľa§ 208 Tr. zák. a kvalifikačných znakov podľa§ 138 písm. a/ (chránené osoby) a písm. b/ Tr. zák. (použitie zbrane) pri prečine podľa§ 359 Tr. zák.

4.3. Rovnako je prokurátor toho názoru, že dôvodom na odmietnutie obžaloby nie je ani to, že sa v odôvodnení obžaloby nezaoberal a nevysporiadal s návrhom obhajcu na zastavenie trestného stíhania, ktorý je súčasťou záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Tento návrh totiž nie je možné považovať za návrh na doplnenie vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por., o ktorom je nevyhnutné do skončenia prípravného konania rozhodnúť. Takýto návrh je len vyjadrením právneho názoru obhajoby na to, akým spôsobom by podľa nej malo byť prípravné konanie skončené, avšak prokurátor sa s ním nemusí stotožniť a žiadne ustanovenie Trestného poriadku neustanovuje, že by sa ním musel prokurátor osobitne zaoberať a osobitne o ňom rozhodovať.

4.4. K námietke uvedenej v závere napadnutého uznesenia o odmietnutí obžaloby, kde okresný súd poukazuje na to, že prokurátor sa v obžalobe nevysporiadal ani s tým, prečo navrhuje opätovne vypočuť svedkov a poškodených ...... prokurátor uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy a akým spôsobom prokurátor v obžalobe navrhne na hlavnom pojednávaní vykonať, je výhradne v kompetencii prokurátora. Skutočnosť, že takýto návrh, aj keď sa s ním prípadne okresný súd nestotožňuje a na hlavnom pojednávaní ho môže odmietnuť vykonať, je v obžalobe uvedený, v žiadnom prípade v zmysle Tr. poriadku nie je dôvodom na odmietnutie obžaloby, pričom zároveň poukazujem aj na to, že ustanovenie § 235 Tr. por. neukladá prokurátorovi povinnosť v obžalobe jeho dôkazné návrhy zdôvodňovať.

4.5. Z vyššie popísaných dôvodov je prokurátor toho názoru, že obžaloba Okresnej prokuratúry Senica sp. zn. Pv 517/23/2205 z 27. marca 2024 spĺňa základné náležitosti vyžadované ustanovením § 235 Tr. por. a jej odmietnutie podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. a vrátenie veci prokurátorovi nebolo dôvodné, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať.

4.6. Obvinený sa k sťažnostným námietkam prokurátora nevyjadril ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu.

5. Spisový materiál bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora 28. mája 2024.

6. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa §193 odsek 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

7. Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné podmienky pre tento postup a zistil, že sťažnosť podal prokurátor ako oprávnená osoba, podal ju v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. krajský súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

8. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že

RR je stíhaný na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Senica z 27. marca 2024, sp. zn. Pv 517/23/2201, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tam opísanom,

obžaloba bola spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Tr. por. doručená obvinenému 5. apríla 2024 a jeho obhajcovi 8. apríla 2024,

okresný súd určil termín výsluchu o ďalšom trvám väzby po podaní obžaloby na 15. apríla 2024, na ktorom rozhodol, že sa obvinený podľa § 240 ods. 3 Tr, por. ponecháva vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., jeho písomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd neprijal a väzbu mu podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom sťažnosť obvineného voči tomuto uzneseniu bola uznesením Krajského súdu v Trnave z 18. apríla 2024, sp. zn. 3Tos/67/2024, zamietnutá ako nedôvodná podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.,

na predmetnom väzobnom výsluchu okresný súd stranám krátkou cestou doručil uznesenie z 15. apríla 2024, ktorým postupom podľa § 241 ods. 1 písm. 1) Tr. por. rozhodol o odmietnutí vyššie uvedenej obžaloby, ktoré rozhodnutie bolo stranám doručené na úkone 15. apríla 2024,

voči uzneseniu o odmietnutí obžaloby prokurátor zahlásil ihneď sťažnosť do zápisnice o výsluchu, ktorú riadne písomne odôvodnil.

obvinený RR bol príkazom 22. mája 2024 prepustený podľa § 79 ods. 1, ods. 4 Tr. por. ihneď z väzby do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 0T/6/2021 z 19. februára 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica z 13. novembra 2023, sp. zn. 2Nt/49/2023 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. februára 2024, sp. zn. 5Tos/l/2024, vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor mu žiadne chyby v sťažnosti nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd postupoval správne, keď bezodkladne doručoval rovnopis obžaloby obvinenému a jeho obhajcovi a následne spolu s rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby rozhodol súčasne aj o obžalobe uznesením, ktorého písomné vyhotovenie stranám ihneď riadne doručil, o čom svedčia doručenky založené v spisovom materiály.

10. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia, krajský súd sa po preskúmaní vlastného textu obžaloby plne stotožňuje so závermi okresného súdu, že obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti predpokladané ust. § 235 písm. d) Tr. por., nakoľko v nej chýbajú podstatné náležitosti, konkrétne stanovisko prokurátora k obhajobnej argumentácii obvineného a tiež právne úvahy vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii.

11. Pokiaľ ide o stanovisko k obhajobnej argumentácii obvineného, tejto sa skutočne prokurátor v odôvodnení obžaloby vôbec nevenoval. Neobstojí jeho sťažnostná námietka, že predsa zo samotného aktu podania obžaloby je zrejmé, že obranu obvineného, ktorá vyplýva z jeho výpovede (citovanej v texte odôvodnenia obžaloby - pozn.), považoval za vyvrátenú. Platí totiž, že spôsob vyrovnania sa s obranou obvineného musí ako obligatórna náležitosť explicitne vyplývať z textu odôvodnenia obžaloby, nie implicitne z faktického úkonu, akým je jej podanie na súd. Tiež je potrebné zdôrazniť, že obranu obvineného nemožno redukovať len na obsah jeho výpovede (zvlášť, ak môže využiť svoje právo a k veci nevypovedať - pozn.), ale je potrebné reflektovať aj na obhajobné námietky uplatnené v listinách adresovaných OČTK v priebehu prípravného konania (napr. v odôvodnení sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, v žiadosti o prepustenie z väzby, v žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a pod), z ktorých môže táto obrana výslovne vyplývať. Preto je dôležité, aby prokurátor gro obrany obvineného produkovanej v prípravnom konám vyabstrahoval (zhrnul) do uceleného celku a následne sa s ňou v odôvodnení obžaloby náležíte vyrovnal. Nie sú pritom potrebné žiadne rozsiahle traktáty, úplne postačí zaujatie stanoviska, ktoré vecne reaguje na podstatné (nosné) argumenty produkovanej obhajoby a to spôsobom, ktorý je stručný, jasný a zrozumiteľný.

12. Rovnako dôvodne okresný súd vytýkal, že obžaloba neobsahuje žiadne právne úvahy vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii skutku. V rámci právnych úvah prokurátor v odôvodnení obžaloby v podstate len zopakoval právnu vetu a právnu kvalifikáciu z obžalobného návrhu. Prokurátor teda reálne neuviedol žiadne myšlienkové pochody, ktorými sa spravoval pri vyvodzovaní svojho právneho záveru, že obžalovaný mal spáchať jednak zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a tiež prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák.

13. Je potrebné zdôrazniť, že zákon jasne rozlišuje medzi právnymi úvahami (ktorými sa prokurátor spravoval) predpokladanými ako esenciálna náležitosť odôvodnenia obžaloby v ust. § 235 písm. d) Tr. por. a právnou kvalifikáciou skutku (s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu), ktorá je v zmysle ust. § 235 písm, c) Tr. por. imanentnou súčasťou obžalobného návrhu. Tieto dve náležitosti obžaloby nemožno v žiadnom prípade stotožňovať spôsobom, akým to činí prokurátor v tejto trestnej veci. Inak vyjadrené, to že prokurátor v právnej časti obžalobného návrhu uvedie právnu vetu a k nej zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu žalovaného činu vôbec neznamená, že zdôvodnil stranám (obhajobe, poškodeným) svoje právne úvahy, ktorými sa pri podaní obžaloby spravoval.

14. Právna úvaha prokurátora pritom nemusí byť v odôvodnení vyjadrená v takých parametroch, ako je tomu pri rozsudku. Úplne postačí, ak prokurátor iba rámcovo uvedie, akými úvahami sa spravoval, keď tie-ktoré vyšetrovaním zistené trestnoprávne relevantné skutočnosti subsumoval pod príslušné ustanovenia hmotného práva, pričom ale musí vyargumentovať všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu (trestných činov), ktoré obvinený podľa neho žalovaným činom naplnil. A v prípade použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty musí riadne zdôvodniť aj použitie príslušného kvalifikačného momentu.

15. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 1Tos/55/2024 z 31. júla 2024 skonštatoval, že neuvedenie akejkoľvek právnej úvahy ani v minimálnom rozsahu je zásadný nedostatok obžaloby, ktorý nie je možné odstrániť v konaní pred súdom, pretože ide o zásadnú zákonnú náležitosť obžaloby (§ 235 Tr. por.), ktorú podal prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní. Právne úvahy prokurátora pritom musia obsahovať odôvodnenie všetkých znakov trestného činu, ktoré obžalovaný podľa prokurátora podávajúceho obžalobu naplnil, a poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých toto odôvodnenie vychádza.

16. Na strane druhej je potrebné okresnému súdu dôrazne vytknúť, že sa v odôvodnení nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými z hľadiska rozhodovania o prijatí/odmietnutí obžaloby v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. V podstate sa okresný súd v odôvodnení venoval len náležitostiam obžaloby podľa § 235 Tr. por. a ani slovkom sa nezmienil, či bol toho názoru, že mu prokurátor predložil úplný spis vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, no hlavne, či zistil alebo nezistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Rovnako otázku nezákonných benefitov spolupracujúcej osoby by nemal obchádzať pri tomto type rozhodovania mlčaním, ale v prípade negatívneho zistenia by mal aspoň jednou vetou skonštatovať, že napr. v tejto veci o poskytovanie benefitov spolupracujúcim osobám nešlo. Ak okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytne na tieto otázky žiadne odpovede, potom nie je zistiteľné, či sa najmä závažnými procesnými chybami aj zaoberal a žiadne nezistil alebo sa im vôbec nevenoval a riešiť ich hodlá až v „druhom“ kole rozhodovania o prijatí/odmietnutí obžaloby. Musel by si však predtým vyriešiť kľúčovú otázku, či pre dôvod, ktorý bol alebo mal byť okresnému súdu známy už v tomto štádiu (avšak ho súd nepoužil) môže neskôr znovu obžalobu odmietnuť.

17. Rovnako je potrebné dať za pravdu sťažnostným námietkam prokurátora v tom smere, že dôvodom odmietnutia obžaloby nemôže byť skutočnosť, že prokurátor bez bližšieho zdôvodnenia navrhol na hlavnom pojednávaní ako dôkaz vykonať výsluch svedkov - poškodených so statusom obzvlášť zraniteľnej obete, čím má porušovať pravidlo zakazujúce ich sekundárnu viktimizáciu. Správne prokurátor poznamenal, že ak sa s takým návrhom okresný súd nestotožní, môže ho odmietnuť vykonať a tiež, že ust. § 235 Tr. por. neukladá prokurátorovi povinnosť jeho dôkazné návrhy v obžalobe zdôvodňovať.

18. Rovnako sa krajský súd stotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátora v tom smere, že nešlo o chybu obžaloby, ak prokurátor v jej odôvodnení neuviedol, prečo nevyhovel návrhu obhajoby na zastavenie trestného stíhania postupom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. (že skutok sa nestal). V tomto prípade je správny argument prokurátora, že samotný akt podania obžaloby v sebe implikuje záver, že takému návrhu obhajoby nevyhovel. Vyplýva to nielen zo zákona, ale aj z logiky veci. Prokurátor totiž nemôže jednak považovať predmetný návrh obhajoby za dôvodný a súčasne podať obžalobu súc toho názoru, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ide o dva diametrálne odlišné úkony prokurátora predpokladané ust. § 231 Tr. por., ktoré sa z povahy veci vzájomne vylučujú. V tomto smere možno poukázať na judikát R 118/2014, podľa ktorého okolnosť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. por.) je vecou úvahy prokurátora, ktorej opačnou alternatívou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) Tr. por.

19. Možno preto súhlasiť s prokurátorom, že zo samotného aktu podania obžaloby je zrejmé, že nezdieľal názor obhajoby vyslovený pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, preto ani nemusel osobitne v obžalobe zdôvodňovať, prečo návrhu obhajoby na zastavenie trestného stíhania z takéhoto dôvodu nevyhovel. Uvedené platí o to viac, ak z textu odôvodnenia obžaloby v tomto prípade jasne vyplýva, na podklade akých vo veci vykonaných dôkazov prokurátor ustálil, že sa skutok stal.

Záver

20. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil, pokiaľ obžalobu z dôvodov rozvedených v bodoch 11. až 14. tohto uznesenia odmietol postupom podľa § 241 ods. 1 písm. í) Tr. por. a vrátil vec prokurátorovi z dôvodu, že nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por. Správne okresný súd poukázal na to, že novela zákona účinná od 15. marca 2024 spája s absenciou zákonných náležitostí obžaloby obligatórny následok v podobe jej odmietnutia, čím sa de iure kladú na obžalobu a jej odôvodnenie (ak sa vyžaduje) kvalitatívne iné (vyššie) požiadavky, než tomu bolo v minulosti. Krajský súd z týchto dôvodov sťažnosť prokurátora vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju postupom podľa §193 ods. 1 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí zamietol.

21. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Senici dňa 30. júla 2024

Mgr. Pavol Macháč

predseda senátu

 

Diskusia