Právne vety:
I. Podstatou úhrnného trestu je, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy len jediný a jednotný trest (jeden trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestu, napríklad popri peňažnom treste možno uložiť aj trest zákazu činnosti, avšak vždy ide z vonkajšieho hľadiska o jeden jednotný trest ukladaný za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov). Úhrnný trest sa preto v podstate vôbec nelíši od trestu ukladaného za jeden trestný čin, pričom je bez významu, či jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný za účinnosti Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a druhý zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný až za účinnosti Trestného zákona účinného od 1.1.2006. Vychádza sa tu z toho, že aj „starý“ Trestný zákon, ako aj „nový“ Trestný zákon obsahujú v podstate identické ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu pri súbehu trestných činov a jedinou odchýlkou sú len zmeny v asperačnej zásade. Obidva Trestné zákony preto zhodne počítajú s tým, že ak páchateľ spácha viacero trestných činov v súbehu (v jednočinnom alebo viacčinnom) bude mu ukladaný len jeden jednotný trest a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (pozri ohľadne úhrnného trestu § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 1.1.2006).
II. Ak sa má ukladať úhrnný trest v prípadoch, v ktorých časť trestnej činnosti bola spáchaná a právne kvalifikovaná podľa Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a časť po tomto dátume je vždy potrebné najskôr skúmať, či pre páchateľa nie je priaznivejšie právne kvalifikovať celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a v prípade, že to nie je možné, bude potrebné ukladať úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a to bez ohľadu na to, či je najprísnejšie trestný, trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 alebo trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006. Porovnávajú sa pritom len trestné sadzby uvedené v osobitnej časti toho ktorého Trestného zákona bez ich prípadných úprav a ak je po tomto porovnaní najprísnejšie trestným trestný čin spáchaný do 31.12.2005, bude sa ukladať jeden jednotný úhrnný trest podľa § 35 ods. 1 (prípadne podľa § 35 ods. 2) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Iný výklad, napríklad taký, že vždy je potrebné ukladať úhrnný trest podľa nového Trestného zákona, nemožno akceptovať, nakoľko by zvýhodňoval páchateľa v tom smere, že by bol nepostihnuteľný za prípadnú prísnejšiu trestnú činnosť spáchanú do 31.12.2005.
III. O tom, či sa páchateľovi za zbiehajúce sa trestné činy uloží jeden jednotný úhrnný trest alebo dva samostatné tresty, zásadne nemôže rozhodovať náhodilá a Trestným zákonom nepredpokladaná udalosť spočívajúca v nadobudnutí účinnosti nového Trestného zákona. Vždy, a za každých okolností, je podstatným to, či medzi spáchaním časovo prvého trestného činu a časovo posledného, nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci, aj keď neprávoplatný, rozsudok (doručený trestný rozkaz) za niektorý trestný čin. Ak sa tak nestalo, pôjde o súbeh trestných činov za ktorý sa musí vždy uložiť len jeden jednotný trest. Dva samostatné tresty prichádzajú do úvahy len pri iných okolnostiach, napríklad v prípade kombinácie súbehu a recidívy.
Okresný súd v Pezinku, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Šamkom, o návrhu Okresnej prokuratúry v Pezinku na schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci obv. T. P. rozhodol
t a k t o :
O d ô v o d n e n i e
Dňa 11.03.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku na Okresný súd v Pezinku návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorá bola spísaná dňa 10.03.2008 medzi prokurátorom okresnej prokuratúry a obvineným T P, pričom strany sa dohodli na návrhu rozsudku, ktorým sa má obvinený T P uznať vinným zo spáchania troch skutkov, za čo sa má odsúdiť nasledovne:
„Podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 283 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá trest prepadnutia veci – 18 ks nelegálne napálených CD nosičov“.
Prokurátor sa s obvineným ďalej dohodli aj na výroku o náhrade škody.
V danej veci zodpovedajú všetky zbiehajúce sa trestné činy právnej kvalifikácii prečinu a preto je podľa § 237 ods. 3 písm. b) Tr. por. príslušným na rozhodnutie samosudca. Samosudca, po zmene v osobe zákonného sudcu, opätovne musel preskúmať, z hľadísk uvedených v ustanovení § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste, pričom zistil, že dohodnutý výrok o treste je celkom zjavne nezákonný a preto nemôže byť predmetom schválenia zo strany súdu. Skutočnosť, že vo veci už predchádzajúci sudca nariadil verejné zasadnutie neznamená, že po zmene v osobe zákonného sudcu už nie je možné podaný návrh preskúmavať v zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože nariadené verejné zasadnutie sa neuskutočnilo, t. j. ani nebolo otvorené a bolo zrušené.
Navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná vtedy, ak dohodnutý výrok o treste je v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. Podľa právneho názoru súdu, možno dohodnutý výrok o treste označiť za zrejme neprimeraný najmä vtedy, ak je založený na porušení ustanovení Trestného zákona, pričom toto porušenie je tak zásadné, že by, samo o sebe, bolo v „štandartnom“ súdnom konaní kasačným dôvodom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., respektíve dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por..
V posudzovanej trestnej veci súd zistil, že obv. T P je trestne stíhaný za tri samostatné skutky, ktoré boli v dohode o vine a treste právne kvalifikované nasledovne:
a) skutok 1 ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
b) skutok 2 ako trestný čin porušovania autorského práva podľa § 152 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
c) skutok 3 ako prečin porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006.
Podstatným pre výrok o treste je zistenie, že všetky tri skutky boli spáchané vo viacčinnom súbehu. Len pre úplnosť súd uvádza, že trestné činy sú spáchané v súbehu (tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa.
Obv. T P nebol doposiaľ súdne trestaný a preto ide v posudzovanom prípade o súbeh troch trestných činov, za ktoré je potrebné uložiť úhrnný trest. Podstatou úhrnného trestu je absorbčná zásada spočívajúca v tom, že prísnejší trest pohlcuje miernejší trest a zbiehajúce sa trestné činy sú postihnuté len podľa jedného, najprísnejšieho, trestného činu a u všetkých miernejších trestných činoch ide v podstate o upustenie od potrestania. Táto absorbčná zásada je potom v niektorých prípadoch doplnená asperačnou zásadou.
Podstatou úhrnného trestu je teda to, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy len jediný a jednotný trest (jeden trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestu, napríklad popri peňažnom treste možno uložiť aj trest zákazu činnosti, avšak vždy ide z vonkajšieho hľadiska o jeden jedotný trest ukladaný za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov). Úhrnný trest sa preto v podstate vôbec nelíši od trestu ukladaného za jeden trestný čin.
Teoria trestného práva, ale aj súdna prax je v zásade jednotná v tom, že za trestné činy spáchané v súbehu je nutné ukladať len jeden jednotný trest, pričom je bez významu, či jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný za účinnosti Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a druhý zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný až za účinnosti Trestného zákona účinného od 1.1.2006. Vychádza sa tu z toho, že aj „starý“ Trestný zákon, ako aj „nový“ Trestný zákon obsahujú v podstate identické ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu pri súbehu trestných činov a jedinnou odchylkou sú len zmeny v asperačnej zásade. Obidva Trestné zákony preto zhodne počítajú s tým, že ak páchateľ spácha viacero trestných činov v súbehu (v jednočinnom alebo viacčinnom) bude mu ukladaný len jeden jednotný trest a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (pozri ohľadne úhrnného trestu § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 1.1.2006).
Prokurátor okresnej prokuratúry preto postupoval v rozpore so zásadami pre ukladanie úhrnného trestu, nakoľko uzatvoril dohodu, v ktorej rozdelil zbiehajúcu sa trestnú činnosť jedeného páchateľa na dve časti a dohodol s obvineným nie jeden jednotný trest, ale dva samostatné, čiastkové tresty. Takýto postup je neprijateľný a takto dohodnutý trest pri súbehu trestných činov je zjavne nezákonný.
Súd opätovne zdôrazňuje, že cieľom a zmyslom úhrnného trestu je to, aby úhrnný trest tvoril jednotu, teda akoby išlo o trest za jediný trestný čin. Trestný zákon účinný od 1.1.2006 pritom neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že ak páchateľ spácha časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti do 1.1.2006 a časť po tomto dátume, bude mu potrebné ukladať dva samostatné tresty a to aj nariek tomu, že ide o súbeh trestných činov. Takýto postup nemožno vyvodiť zo žiadaneho ustanovenia Trestného zákona a to ani analogicky, naviac takýto postup zakladá nerovný prístup k páchateľom, nakoľko tomu páchateľovi, ktorý sa dopustí všetkých zbiehajúcich sa trestných činov do 1.1.2006, respektíve všetkých po tomto dátume sa bude zásadne ukladať jeden jedotný trest a tomu páchateľovi, ktorý sa dopustí zbiehajúcej sa trestnej činnosti aj pred a aj po dni účinnosti nového Trestného zákona, by sa ukladali dva samostatné tresty. Takýto postup by bol, podľa názoru súdu, postupom v neprospech páchateľa, ktorého štátna moc trestá prísnejšie od iných páchateľov v obdobnej situácii len preto, že jeho trestnú činnosť „predelilo“ nadobudnutie účinnosti nového Trestného zákona, ktorý nemá žiadne prechodné ustanovenie k ukladaniu trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť.
Súd v tejto súvislosti pripomína, že o tom, či sa páchateľovi za zbiehajúce sa trestné činy uloží jeden jedotný úhrnný trest alebo dva samostatné tresty, zásadne nemôže rozhodovať náhodilá a Trestným zákonom nepredpokladaná udalosť spočívajúca v nadobudnutí účinnosti nového Trestného zákona. Vždy, a za každých okolností, je podstatným to, či medzi spáchaním časovo prvého trestného činu a časovo posledného, nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci, aj keď neprávoplatný, rozsudok (doručený trestný rozkaz) za niektorý trestný čin. Ak sa tak nestalo, pôjde o súbeh trestných činov za ktorý sa musí vždy uložiť len jeden jedotný trest. Dva samostatné tresty prichádzajú do úvahy napríklad v prípade kombinácie súbehu a recidívy, čo však nie je prípad obv. Tomáša Práznovského.
Predmetom dohody o treste boli naviac dva samostatné tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktoré, v prípade ich schválenia zo strany súdu, by následne museli byť vykonávané súbežne (obidva naraz, nakoľko nejde o postupné ukladanie trestov), čo v podstate znamená, že v prípade neosvedčenia sa obvineného v skúšobnej dobe, by sa obvinenému „premenili“ obidva uložené tresty naraz a obvinený by musel vykonať trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Ani jeden z Trestných zákonov pritom neumožňuje odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý prevyšuje 2 roky (pozri § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného od 1.1.2006). Obsahom dohody o treste za skutky 1 a 2 je aj to, že bol dohodnutý úhrnný trest odňatia slobody podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005, avšak podmienečný odklad tohto trestu už bol dohodnutý podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (§ 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006), čo je pre súd nepochopiteľné, pretože tu nejde o situáciu predpokladanú ustanovením § 2 ods. 2 Tr. zák. účinného od 1.1.2006.
Nad rámec uvedeného považuje súd za potrebné sa vyjadriť aj k otázke, podľa akého Trestného zákona je potrebné ukladať jeden jednotný úhrnný trest v prípade, ak časť trestnej činnosti bola spáchaná pred 1.1.2006 a časť po tomto dátume. Táto otázka je v súdnej praxi pomerne sporná (na rozdiel od otázky, či za súbeh trestných činov treba ukladať jeden trest alebo dva samostatné tresty). Podľa právneho názoru súdu je vždy potrebné najskôr skúmať, či pre páchateľa nie je priaznivejšie právne kvalifikovať celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a v prípade, že to nie je možné, bude potrebné ukladať trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a to bez ohľadu na to, či je najprísnejšie trestný, trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 alebo trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006. Porovnávajú sa pritom len trestné sadzby uvedené v osobitnej časti toho ktorého Trestného zákona bez ich prípadných úprav a ak je po tomto porovnaní najprísnejšie trestným trestný čin spáchaný do 31.12.2005, bude sa ukladať jeden jednotný úhrnný trest podľa § 35 ods. 1 (prípadne podľa § 35 ods. 2) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Iný výklad, napríklad taký, že vždy je potrebné ukladať úhrnný trest podľa nového Trestného zákona, nemožno akceptovať, nakoľko by zvýhodňoval páchateľa v tom smere, že by bol nepostihnuteľný za prípadnú prísnejšiu trestnú činnosť spáchanú do 31.12.2005 (napríklad ak páchateľ spácha obzvlášť závažný úmyselný trestný čin v roku 2005 a následne prečin v roku 2006, nebude mu možné ukladať úhrnný trest podľa prečinu, pretože by tak bol nedôvodne zvýhodnený oproti páchateľom v obdobných situáciách, ktorí spáchali celú trestnú činnosť v roku 2005 a štát by tak odpúšťal spáchanie závažnejšej trestnej činnosti len preto, že bola spáchaná za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona).
V trestnej veci obv. T P je najprísnejším, zo zbiehajúcich sa trestných činov, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a teda za všetky tri skutky mal byť ukladaný jeden jednotný úhrnný trest podľa tohto ustanovenia a to za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. K právnej kvalifikácii skutku 1 súd dodáva, že ak je obmedzenie slobody poškodeného nátlakom (prostriedkom) k tomu, aby poškodený niečo konal, ide o súčasť trestného činu vydierania, ktoré v sebe zahŕňa aj obmedzenie osobnej slobody a preto jednočiiný súbeh s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Tr. zák. je tu vylúčený z dôvodu špeciality.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd odmietol navrhovanú dohodu o vine a treste, pretože jej schválením by porušil ustanovenia Trestného zákona upravujúce ukladanie trestov pri súbehu trestných činov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu v Pezinku na Krajský súd v Bratislave (§ 331 ods. 3 Tr. por.). Sťažnosť nemá odkladný účinok.
V Pezinku dňa 21. 04. 2008
JUDr. Peter Šamko
samosudca
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.