Nevzatie obvineného do väzby z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie pri drogovom trestnom čine

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť) a pre­to KEU PZ nie je op­ráv­ne­né roz­ho­do­vať čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy mô­že sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (ko­na­nie pred sú­dom). KEU PZ je op­ráv­ne­ný sta­no­viť iba to aký ma­te­riál mu bol pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

 

II. Za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny sa po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce maximál­ne 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny.

 

III. Ak sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pri roz­ho­do­va­ní o väz­be od­miet­ne pô­vod­nú, či zme­ne­nú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku mu­sí ob­vi­ne­né­ho pre­pus­tiť zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du a to bez to­ho, aby sa ďa­lej za­obe­ral for­mál­ny­mi dô­vod­mi väz­by. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie nie je po­moc­ní­kom or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a pre­to ani nie je op­ráv­ne­ný ďa­lej zis­ťo­vať, či by sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mo­hol napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty iné­ho tres­tné­ho či­nu (roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 3 Tdo 48/2011)

 

 

Z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia sú­du:

 

 

I. Pod­ľa § 72 ods. 3 Tr. por. súd ne­vy­ho­vu­je návr­hu pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v Pe­zin­ku na vza­tie do väz­by obv. T. M.,

 

II. Pod­ľa § 87 ods. 2 Tr. por. súd ob­vi­ne­né­ho T M pre­púš­ťa zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

 

                                            O d ô v o d n e n i e

 

Na Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku bol dňa 06.10.2012 do­ru­če­ný návrh pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v Pe­zin­ku na vza­tie obv. T M  do väz­by z dô­vo­dov  uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.

 

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pres­kú­mal návrh pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, ce­lý pred­lo­že­ný spi­so­vý ma­te­riál, vy­po­čul ob­vi­ne­né­ho, pri­čom zis­til, že po­li­cajt OR PZ v Pe­zin­ku dňa 05.10.2012 pos­tu­pom pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznie­sol ob­vi­ne­nie T M pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­ľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v uz­ne­se­ní po­li­caj­ta, pri­čom návrh pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by bol po­da­ný v zá­kon­nej le­ho­te.

 

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že bo­li spl­ne­né for­mál­ne pod­mien­ky na roz­hod­nu­tie o väz­be a sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pre­to zis­ťo­val, či sú spl­ne­né aj ma­te­riál­ne pod­mien­ky na roz­hod­nu­tie o vza­tí do väz­by, t. j., či je vzne­se­né ob­vi­ne­nie dô­vod­né a nás­led­ne, či z kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va aj niek­to­rý z vä­zob­ných dô­vo­dov.

 

Po­kiaľ ide o dô­vod­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia, tak súd pri­po­mí­na, že skú­ma­nie tej­to pod­mien­ky vy­plý­va pria­mo z ná­ve­tia us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 Tr. por., pri­čom ide o „zá­klad“, z kto­ré­ho je pot­reb­né vy­chá­dzať pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či je vô­bec mož­né uva­žo­vať o vä­zob­ných dô­vo­doch. Ak súd zis­tí neo­pod­stat­ne­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia z tres­tné­ho či­nu, kto­rý sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu a kto­rý má byť pod­kla­dom pre vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, mu­sí súd ob­vi­ne­né­ho zo za­dr­ža­nia pre­pus­tiť a to bez bliž­šie­ho skú­ma­nia vä­zob­ných dô­vo­dov, na­koľ­ko ak ab­sen­tu­je „zá­klad“ (dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia) nie je mož­né kon­šta­to­vať napl­ne­nie vä­zob­ných dô­vo­dov.

 

         T M je kla­de­né za vi­nu v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zo dňa 05.10.2012, že (v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te) sa do­pus­til pre­cho­vá­va­nia omam­ných lá­tok v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a to ras­tlín ro­du Can­na­bis Ko­no­pa. Po­li­cajt pri vzná­ša­ní ob­vi­ne­nia vy­chá­dzal z pred­bež­né­ho vý­sled­ku skú­ma­nia KEU PZ za­is­te­nej lát­ky ako aj z us­ta­no­ve­nia § 135 ods. 2 Tr. zák., kto­ré po­va­žu­je za pre­cho­vá­va­nie omam­nej lát­ky pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom roz­sa­hu množ­stvo, kto­ré zod­po­ve­dá naj­viac de­sať­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Pod­ľa uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zod­po­ve­dá za­is­te­né množ­stvo mi­ni­mál­ne je­de­nás­tim ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy a pre­to po­li­cajt kva­li­fi­ko­val ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho už ako trest­ný čin v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

 

         Spô­sob akým doš­lo k sta­no­ve­niu poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy však ne­zod­po­ve­dá zá­ko­nu a ani us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­re a zo stra­ny po­li­caj­ta iš­lo len o for­mál­ne (me­cha­nic­ké) pre­be­ra­nie vý­sled­kov pred­bež­né­ho vý­sled­ku skú­ma­nia KEU PZ, kto­ré však vzbu­dzu­je re­le­van­tné po­chyb­nos­ti a je neúpl­né.

 

         V pr­vom ra­de je pot­reb­né zdô­raz­niť, že po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť) a pre­to KEU PZ nie je op­ráv­ne­né roz­ho­do­vať čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Ten­to zá­ver na­po­kon vy­plý­va aj z ju­di­ka­tú­ry Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (uz­ne­se­nie sp. zn. 1To 168/2001), pod­ľa kto­rej mô­že zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (ko­na­nie pred sú­dom). KEU PZ je pod­ľa ju­di­ka­tú­ry op­ráv­ne­ný iba sta­no­viť aký ma­te­riál mu bol pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

 

Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky“ sa v praxi od­vo­dzu­je, pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, v pr­vom ra­de od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka, či psy­chot­rop­ná lát­ka, v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka, sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tných či­nov pod­ľa § 171 a § 172 Tr. zák. a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

 

Hmot­nos­tné kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium a to bez oh­ľa­du na to ako a či bu­dú v kon­krét­nom prí­pa­de dro­gy pá­cha­te­ľom roz­de­le­né na jed­not­li­vé dáv­ky. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, pre­to­že to­to kri­té­rium má vý­znam z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak za­is­te­ná dro­ga ne­má po­ža­do­va­nú kva­li­tu (množ­stvo účin­nej lát­ky) nej­de už o lát­ku schop­nú ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a nej­de te­da už o ná­vy­ko­vú lát­ku. Vzhľa­dom na uve­de­né, je vždy ne­vyh­nut­né skú­mať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam len z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie je spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sá dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach (nap­rík­lad skú­ma­nie znal­com) a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né zlo­že­nie dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky (sku­toč­nosť, že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge ne­mô­že byť kri­té­riom ur­čo­va­nia poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, na­koľ­ko nie je za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá zis­tiť len exper­tíz­nym skú­ma­ním vy­plý­va aj z ju­di­ka­tú­ry Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve – poz­ri pri­me­ra­ne uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 4 To 65/2010).

 

Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na ras­tli­ny ro­du Can­na­bis – ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa pre­to v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zák.  (ak by ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty). Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, na­koľ­ko nej­de o omam­nú lát­ku. Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax už dl­ho­do­bo vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky mar­ti­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce maximál­ne 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny (ide v pod­sta­te o hmot­nosť štan­dar­dnej ci­ga­re­ty – k uve­de­né­mu poz­ri nap­rík­lad ju­di­kát tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sp. zn. 1 To 86/2011 z 20.09.2011)

 

Ak tie­to práv­ne zá­ve­ry ap­li­ku­je­me na po­su­dzo­va­ný prí­pad zis­tí­me, že pri za­is­te­nej sto­pe čís­lo 1, kto­rá bo­la ur­ču­jú­ca pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia a sta­no­ve­nie práv­nej kva­li­fi­ká­cie, uvá­dza KEU PZ len množ­stvo vy­su­še­nej ko­no­pe a po­čet jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy a to bez to­ho, aby pri tých­to úda­joch bo­lo uve­de­né aj množ­stvo zis­te­nej účin­nej lát­ky THC. Zá­ver KEU PZ je pre­to pot­reb­né ozna­čiť za svoj­voľ­ný, pre­to­že z ne­ho, na stra­ne jed­nej, vô­bec ne­vyp­lý­va ako priš­li k pre­poč­tu na jed­no­ra­zo­vé dáv­ky dro­gy, t. j. aká bo­la me­to­di­ka ich vý­poč­tu a, na stra­ne dru­hej, prek­ro­či­li svo­je op­ráv­ne­nie sa k tej­to okol­nos­ti vô­bec vy­jad­ro­vať, na­koľ­ko ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym a zá­ver o ňom si mu­sí uro­biť vý­hra­de or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd (KEU PZ tak mal len zis­ťo­vať o akú lát­ku ide, akú má hmot­nosť a aké množ­stvo účin­nej lát­ky THC sa v nej na­chá­dza).

 

Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium, tre­ba vy­chá­dzať z to­ho, že za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy sa po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce maximál­ne 500mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že za­is­te­ných 3.887 mg su­še­nej ma­ri­hua­ny zod­po­ve­dá maximál­ne sied­mym ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy (sta­no­ve­ných pod­ľa kri­té­ria, že jed­na dáv­ka má maximál­ne 500 mg su­še­nej ma­ri­hua­ny) a za­is­te­ných 882 mg vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny zod­po­ve­dá maximál­ne jed­nej ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že v da­nej ve­ci nej­de o 11 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, ale ide cel­ko­vo o dá­vok 8, maximál­ne 9 (ak zo­be­rie­me aj zvyš­ko­vé hmot­nos­ti pri pre­poč­te 500 mg na jed­nu dáv­ku).

 

Už z toh­to for­mál­ne­ho hmot­nos­tné­ho pre­poč­tu je zrej­mé (a tre­ba opa­ko­va­ne uviesť, že pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia KEU PZ vô­bec neuvie­dol ako pri­šiel, pod­ľa akej me­to­di­ky, k poč­tu 11 dá­vok), že pou­ži­tá práv­na kva­li­fi­ká­cia je nes­práv­na. Na­vy­še, a to je pod­stat­ná sku­toč­nosť, pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia KEU PZ sa pri sto­pe č.1 vô­bec ne­zao­be­rá množ­stvom účin­nej lát­ky THC, te­da z pred­bež­né­ho vý­sled­ku skú­ma­nia nie je vô­bec mož­né zis­tiť, že ide o omam­nú lát­ku. Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že pre­cho­vá­va­nie ma­ri­hua­ny je tres­tné len vte­dy, ak ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že v ne­ga­tív­nom prí­pa­de by ta­ká­to lát­ka nespĺňa­la de­fi­ní­ciu uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 130 ods. 5 Tr. zák. a neš­lo by vô­bec o tres­tnop­ráv­nu prob­le­ma­ti­ku (ale­bo po­ve­da­né inak, len za­is­te­nie ur­či­tej hmot­nos­ti vy­su­še­nej lát­ky nes­ta­čí pre zá­ver, že ide o omam­nú lát­ku, ak nie je jas­né, či ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né per­cen­to účin­nej lát­ky THC).

 

Uve­de­ný práv­ny zá­ver pod­po­ru­je aj už po­mer­ne us­tá­le­ná ju­di­ka­tú­ra, kto­rá vy­ža­du­je, aby iš­lo o pre­cho­vá­va­nie mi­ni­mál­ne ta­ké­ho množ­stva omam­nej lát­ky, kto­ré je spô­so­bi­lé po je­ho uži­tí ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, resp. zna­me­ná ne­bez­pe­čen­stvo pre je­ho zdra­vie ale­bo ži­vot vrá­ta­ne ne­bez­pe­čen­stva vy­vo­la­nia ná­vy­ku na uží­va­nie ta­kej­to lát­ky. /pri­me­ra­ne ju­di­ka­tú­ra NS SR R 24/1998 Zb. rozh. tr., uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 16. sep­tem­bra 1997, sp. zn. 6 To 35/97, zo dňa 12. no­vem­bra 1997, sp. zn. 4 To 65/97, zo dňa 19. feb­ruára 1998, sp. zn. 6 To 2/98, roz­su­dok naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 12. feb­ruára 2001, sp. zn.  Tzo -V 3/2000,  uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 20. má­ja 2004, sp. zn. 5 Tz 11/2004 aTpj 77/87, Bull č. 4/1987-42/. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či pá­cha­te­ľo­vi tzv. dro­go­vé­ho tres­tné­ho či­nu (bez zis­te­nia kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v za­is­te­nom množ­stve v tom kto­rom prí­pa­de) te­da ne­pos­ta­ču­je iba fakt, že sa kon­krét­na za­is­te­ná lát­ka na­chá­dza v zoz­na­me omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok.

 

Na­priek to­mu, že po­li­cajt v uz­ne­se­ní o prib­ra­tí KEU PZ do ko­na­nia vy­slo­ve­ne uvie­dol, že úlo­hou KEU PZ je aj sta­no­ve­nie účin­nej lát­ky, pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia ta­ký­to zá­ver neob­sa­hu­je. Sku­toč­nosť, že zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ (či pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia) mu­sí vždy ob­sa­ho­vať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, na­koľ­ko inak ide o zá­važ­nú pro­ces­nú chy­bu od­ôvod­ňu­jú­cu vrá­te­nie ve­ci do príp­rav­né­ho ko­na­nia potvr­dil, opa­ko­va­ne, vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti aj Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve (poz­ri k to­mu nap­rík­lad uz­ne­se­nie sp. zn. 2 Tos 57/2001)

 

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd kon­šta­tu­je, že vzne­se­né ob­vi­ne­nie zo dňa 05.10.2012 nie je dô­vod­né, pre­to­že hmot­nos­tne zod­po­ve­dá za­is­te­né množ­stvo su­še­nej ma­ri­hua­ny ôs­mym, maximál­ne de­via­tim ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy, na­vy­še nie je zrej­mé, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku, pre­to­že ab­sen­tu­je aký­koľ­vek údaj o množ­stve účin­nej lát­ky THC v za­is­te­nej ras­tli­ne.

 

Po­kiaľ ide o zvyš­né sto­py, kto­ré bo­li za­is­te­né (ozna­če­né ako sto­py č. 2, 3, 8 a 9) tak pri nich (sto­pa č. 3 a 9) bo­la kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky THC me­nej ako 1 per­cen­to, te­da vô­bec nej­de o omam­nú lát­ku (to na­po­kon kon­šta­tu­je aj pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia) a pri sto­pách 2 a 8 iš­lo o mok­ré ko­no­pe, kto­ré ne­moh­lo byť vô­bec skú­ma­né z hľa­dis­ka množ­stva účin­nej lát­ky THC. Ani tie­to sku­toč­nos­ti te­da ne­nas­ved­ču­jú to­mu, že vzne­se­né ob­vi­ne­nie bo­lo, v da­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia, dô­vod­né (su­ché ko­no­pe s kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky me­nej ako 1 per­cen­to ne­ma­lo byť ani sú­čas­ťou skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku).

 

Vzhľa­dom na uve­de­né súd kon­šta­tu­je, že ne­bo­la spl­ne­ná zá­klad­ná pod­mien­ka na roz­ho­do­va­nie o väz­be ob­vi­ne­né­ho, kto­rá vy­plý­va z ná­ve­tia us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 Tr. por. a kto­rá vy­ža­du­je dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia.

 

         V tom­to sme­re súd pri­po­mí­na ju­di­ka­tú­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du SR (sp. zn. 3 Tdo 48/2011), pod­ľa kto­rej ak sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pri roz­ho­do­va­ní o väz­be od­miet­ne pô­vod­nú, či zme­ne­nú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku mu­sí ob­vi­ne­né­ho pre­pus­tiť zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du a to bez to­ho, aby sa ďa­lej za­obe­ral for­mál­ny­mi dô­vod­mi väz­by. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie nie je po­moc­ní­kom or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a pre­to ani nie je op­ráv­ne­ný ďa­lej zis­ťo­vať, či by sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mo­hol napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty iné­ho tres­tné­ho či­nu.

         Po­kiaľ ide o dru­hý sku­tok, kto­rý sa kla­die ob­vi­ne­né­mu za vi­nu a kto­rý bol spo­je­ný na spo­loč­né ko­na­nie, tak ten, osa­mo­te­ne (bez skut­ku, kto­rý sa mal stať dňa 04.10.2012) už vô­bec ne­mô­že byť dô­vo­dom na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, na­koľ­ko sa stal pred ro­kom, nej­de pri ňom o re­ci­dí­vu a sám o se­be ne­bol ani dô­vo­dom na po­da­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra v ča­se, keď doš­lo k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia (21.02.2012).

 

         Vzhľa­dom k to­mu, že súd od­mie­tol práv­nu kva­li­fi­ká­ciu uve­de­nú v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zo dňa 05.10.2012, pos­tu­po­val v zmys­le vy­ššie uve­de­nej ju­di­ka­tú­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR a pre­pus­til ob­vi­ne­né­ho zo za­dr­ža­nia a to bez to­ho, aby pris­tú­pil k skú­ma­niu dô­vo­dov väz­by.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mož­no po­dať sťaž­nosť do troch dní odo dňa je­ho ozná­me­nia, ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku, na Kraj­ský súd  v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť ne­má od­klad­ný úči­nok. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mô­že pro­ku­rá­tor po­dať sťaž­nosť len ih­neď po vy­hlá­se­ní uz­ne­se­nia.

 

 JUDr. Pe­ter Šam­ko

sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie

 

 

 

Diskusia