K trestnej zodpovednosti za výrobu drog

Práv­ne ve­ty:

 I. Us­ta­no­ve­nie § 172 ods. 1 Tr. zák. tres­tá rôz­ne ma­ni­pu­lá­cie s dro­ga­mi, kto­ré sú uve­de­né v jed­not­li­vých pís­me­nách (pís­me­ná a) až d) a spros­tred­ko­va­nie čin­nos­ti uve­de­ných v tých­to pís­me­nách), pri­čom tie­to ko­na­nia (či ma­ni­pu­lá­cie s dro­ga­mi) sú uve­de­né al­ter­na­tív­ne, t. j. na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti sa ne­vy­ža­du­je, aby bo­li napl­ne­né via­ce­ré z nich sú­čas­ne, te­da ku­mu­la­tív­ne (nap­rík­lad vý­ro­ba a aj zá­ro­veň pre­cho­vá­va­nie), ale pos­ta­čí čo i len napl­ne­nie jed­né­ho z nich (nap­rík­lad len vý­ro­by, pre­da­ja a po­dob­ne).

 Pri napl­ne­ní poj­mu „vy­ro­bí“, kto­rý je uve­de­ný v § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre­to pos­ta­čí len preu­ká­za­nie to­ho, že pá­cha­teľ vy­rá­bal (nap­rík­lad va­ril, či inak prip­ra­vo­val) lát­ku, kto­rá je za­ra­de­ná me­dzi omam­ný­mi, či psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi, pri­čom sa ne­vy­ža­du­je, aby zá­ro­veň aj mal v dr­žbe (pre­cho­vá­val) ta­kú­to omam­nú, či psy­chot­rop­nú lát­ku v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na­koľ­ko ko­na­nie uve­de­né v tom­to pís­me­ne je už sa­mos­tat­nou zá­klad­nou skut­ko­vou pod­sta­tou.

 II. Tres­tným, v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák., je aj vý­ro­ba drog pre vlas­tnú pot­re­bu, res­pek­tí­ve čo i len jed­no­ra­zo­vé vy­ro­be­nie dro­gy. To na­po­kon vy­plý­va aj z to­ho, že us­ta­no­ve­nie § 171 Tr. zák. ako aj us­ta­no­ve­nie § 135 Tr. zák. sa tý­ka len pre­cho­vá­va­nia drog (a nie aj iných ko­na­ní uve­de­ných v § 172 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zák.) a len pri pre­cho­vá­va­ní drog je nut­né do­ka­zo­vať, či dr­ža­né dro­gy bo­li pre vlas­tnú pot­re­bu pá­cha­te­ľa, v akom množ­sve bo­li a v akom množ­stve bo­la účin­ná lát­ka. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že ak by aj nap­rík­lad vy­ro­be­ná dro­ga ne­do­sa­ho­va­la štan­dar­tnú kva­li­tu dro­gy, ne­bo­lo by ta­ké­to ko­na­nie, sa­mé o se­be, bez­tres­tné, na­koľ­ko by ko­na­nie pá­cha­te­ľa mo­ho­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako príp­ra­va, či po­kus tres­tné­ho či­nu. Pod­stat­ným by bol úmy­sel, cieľ, s kto­rým pá­cha­teľ pris­tu­po­val k vý­ro­be dro­gy.

 III. Pri tres­tnom pos­ti­hu tzv. dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti nie je vždy ne­vyh­nut­ným, aby je­di­ným, či roz­ho­du­jú­cim dô­ka­zom o ta­kej­to tres­tnej čin­nos­ti bo­lo za­is­te­nie dro­gy pá­cha­te­ľo­vi. Dô­kaz­né pros­tried­ky vy­me­nú­va Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2, pri­čom tie­to dô­kaz­né pros­tried­ky po­va­žu­je Trest­ný po­ria­dok zo rov­no­cen­né a te­da aj tzv. dro­go­vú tres­tnú čin­nosť mož­no do­ka­zo­vať nap­rík­lad vý­po­ve­ďou ob­ža­lo­va­né­ho, či sved­kov. To pla­tí zvlášť v prí­pa­doch, v kto­rých ide nap­rík­lad o vý­ro­bu, či spros­tred­ko­va­nie pre­da­ja drog, pri kto­rých nie je ne­vyh­nut­ným, aby mal pá­cha­teľ zá­ro­veň dro­gu aj v dr­žbe, pre­to­že pri tých­to zá­klad­ných skut­ko­vých pod­sta­tách sa net­res­tá dr­žba drog (nap­rík­lad pri spros­tred­ko­va­ní pre­da­ja drog je v praxi po­mer­ne bež­né, že spros­tred­ko­va­teľ sa do kon­tak­tu s dro­ga­mi ani ne­dos­tat­ne, na­koľ­ko len „do­ho­dí“ zá­ujem­co­vi pre­daj­cu drog. Rov­na­ko tak je v praxi bež­né, že vý­rob­ca dro­gy ne­má aj dro­gy vo svo­jej dr­žbe, pre­to­že ich nap­rík­lad sám spot­re­bu­je, res­pek­tí­ve ich od­ov­dzá na ďal­ší pre­daj inej oso­be).

 Z roz­sud­ku sú­du:

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho M H, pre zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v  ko­na­ní pred se­ná­tom zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pet­ra Šam­ka a prí­se­dia­cich Ru­dol­fa On­dro­vi­ča a An­ny Sli­má­ko­vej, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 29.06.2012 tak­to

          r o z h o d o l:

Ob­ža­lo­va­ný:

 M H -

                                                      je vin­ný, že

 v Pe­zin­ku na C. uli­ci č..., od bliž­šie neus­tá­le­né­ho ča­su do 28.11.2011, va­ril opa­ko­va­ne me­tam­fe­ta­mín (per­vi­tín) zo su­ro­vín, kto­ré si k to­mu za­do­vá­žil vo voľ­nom pre­da­ji a vy­ro­be­ný me­tam­fe­ta­mín spo­ra­dic­ky dis­ti­buo­val aj tre­tím oso­bám, pri­čom dňa 28.11.2011, pri vý­ko­ne do­mo­vej pre­hliad­ky, bo­li u ne­ho za­is­te­né in­jek­čné strie­kač­ky so sto­pa­mi me­tam­fe­ta­mí­nu, plas­to­vá fľa­ša so sto­pa­mi pseu­doe­fed­rí­nu a pa­ra­ce­ta­mo­lu s tým, že prí­tom­nosť me­tam­fe­ta­mí­nu bo­la zis­te­ná na elek­tric­kom va­ri­či, pri­čom me­tam­fe­ta­mín je v zmys­le zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok,

te­da

 neop­ráv­ne­ne vy­ro­bil psy­chot­rop­nú lát­ku,

čím spá­chal

 zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

 za to sa od­su­dzu­je

 Pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.4, § 37 písm. m), Tr. zák. k tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 6 (šesť) ro­kov a 6 (šesť) me­sia­cov.

 Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­ho pre vý­kon tres­tu za­ra­ďu­je do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia.

 Z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku sú­du:

 K práv­nej kva­li­fi­ká­cii a k vý­ro­ku o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho:

 Súd vy­hod­no­te­ním dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dos­pel k zá­ve­ru, že bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né (a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né), že ob­ža­lo­va­ný bý­val, pred svo­jím za­dr­ža­ním, v do­me v Pe­zin­ku na C uli­ci č..., kde mal vlas­tnú iz­bu pre­na­ja­tú od sved­ka (spolu­vlas­tní­ka do­mu) J P, pri­čom mal voľ­ný prís­tup do spo­loč­ných čas­tí do­mu (nap­rík­lad do ku­chy­ne). Rov­na­ko je ne­po­chyb­né, že pri do­mo­vej pre­hliad­ke, v uve­de­nej neh­nu­teľ­nos­ti, bo­li za­is­te­né pred­me­ty (nap­rík­lad dvoj­plat­nič­ka, za­ta­ve­né strie­kač­ky, plas­to­vá fľa­ša a po­dob­ne), na kto­rých sa na­chá­dza­li sto­py me­tam­fe­ta­mí­nu a pseu­doe­fed­rí­nu, pri­čom tie­to ve­ci sa na­chá­dza­li (pod­ľa zá­pis­ni­ce o vy­ko­na­ní do­mo­vej pre­hliad­ky) buď v iz­be, kto­rú uží­val ob­ža­lo­va­ný, res­pek­tí­ve v spo­loč­ných čas­tiach do­mu (nap­rík­lad ku­chy­ňa, ko­mo­ra a po­dob­ne).

 Po­kiaľ ide o vý­ro­bu drog, kon­krét­ne va­re­nie per­vi­tí­nu na uve­de­nej ad­re­se, tak ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní zme­nil svo­je do­te­raj­šie vý­po­ve­de z príp­rav­né­ho ko­na­nia a to zá­sad­ným spô­so­bom, keď uvie­dol, že nik­dy per­vi­tín ne­va­ril. Uvie­dol, že v príp­rav­nom ko­na­ní sa priz­nal k va­re­niu per­vi­tí­nu z dô­vo­du, že mu po­li­caj­ti po­ve­da­li, že ak tak bu­de vy­po­ve­dať pôj­de z CPZ do­mov.

 Súd tej­to zme­ne­nej vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní neu­ve­ril, po­va­žu­je ju za zjav­ne úče­lo­vú, na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný priz­nal va­re­nie per­vi­tí­nu aj vo svo­jej vý­po­ve­di v príp­rav­nom ko­na­ní zo dňa 06.03.2012, v kto­rej vy­slo­ve­ne uvie­dol, že tr­vá na svo­jej pred­chá­dza­jú­cej vý­po­ve­di, vy­po­ve­dal, že va­ril pre vlas­tnú pot­re­bu, su­ro­vi­ny z kto­rých va­ril ku­po­val v dro­gé­rii tech­nic­ký ben­zín a v le­kár­ni ku­po­val nu­ro­fen. Súd uvá­dza, že pri tej­to vý­po­ve­di bol prí­tom­ný aj ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho, ob­ža­lo­va­ný ho­vo­ril o va­re­ní per­vi­tí­nu vo vý­po­ve­di prá­ve na otáz­ky svoj­ho ob­haj­cu a už v tom ča­se bol vo vý­ko­ne väz­by. Za tých­to okol­nos­tí je ne­lo­gic­kým a ab­sur­dným, aby opä­tov­ne vy­po­ve­dal o va­re­ní per­vi­tí­nu pre­to, aby bol pus­te­ný z CPZ do­mov. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je ab­so­lút­ne úče­lo­vá, ob­ža­lo­va­ný ne­vie lo­gic­ky vy­svet­liť jej zá­sad­nú zme­nu a na­po­kon, nech­cel sa vy­jad­riť opa­ko­va­ne ani k to­mu kto iný, než ob­ža­lo­va­ný, mo­hol, či mal vy­rá­bať per­vi­tín na uve­de­nej ad­re­se a či tam nie­ke­dy cí­til smrad z va­re­nia per­vi­tí­nu.

 Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že vo svo­jej vý­po­ve­di zo dňa 29.11.2011, po zá­kon­nom pou­če­ní, do­kon­ca ob­ža­lo­va­ný pod­rob­ne vy­po­ve­dal aj o spô­so­be vý­ro­by per­vi­tí­nu ako aj o kon­krét­nych su­ro­vi­nách, kto­ré sú voľ­ne dos­tup­né v pre­da­ji a z kto­rých sa per­vi­tín vy­rá­ba.

 Za ta­kých­to okol­nos­tí súd kon­šta­tu­je, že ne­na­šiel žiad­ny ro­zum­ný dô­vod ne­ve­riť, či spo­chyb­ňo­vať vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho z príp­rav­né­ho ko­na­nia, v kto­rých sa opa­ko­va­ne, a aj za prí­tom­nos­ti svoj­ho ob­haj­cu, priz­nal k va­re­niu per­vi­tí­nu v Pe­zin­ku na C. uli­ci č.... Súd k to­mu pri­po­mí­na, že ob­ža­lo­va­ný tak­tiež, vo svo­jich vý­po­ve­diach, opa­ko­va­ne po­pie­ral pre­daj per­vi­tí­nu iným oso­bám, pri­čom ak by mal opa­ko­va­ne vy­po­ve­dať v príp­rav­nom ko­na­ní len pre­to, aby bol pus­te­ný z CPZ do­mov, cel­kom is­te by po­lí­cia chce­la, aby sa priz­nal aj k pre­da­ju per­vi­tí­nu iným oso­bám, keď­že aj tá­to sku­toč­nosť sa mu klád­la za vi­nu v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Ked­že sa tak nes­ta­lo a ob­ža­lo­va­ný opa­ko­va­ne po­pie­ral pre­daj per­vi­tí­nu, mož­no usu­dzo­vať, že na ne­ho ne­bol vy­vý­ja­ný žiad­ny psy­chic­ký, či fy­zic­ký tlak zo stra­ny po­lí­cie, aby vy­po­ve­dal tak ako by sa to ho­di­lo po­lí­cii. Aj z tej­to okol­nos­ti súd vy­vo­dzu­je, že vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je vy­slo­ve­ne úče­lo­vá, ne­lo­gic­ká a ob­ža­lo­va­ný ani ne­ve­del vy­sve­liť pre­čo po­pie­ra to, čo vy­po­ve­dal v príp­rav­nom ko­na­ní za prí­tom­nos­ti svoj­ho ob­haj­cu a prá­ve na je­ho otáz­ky.

 Súd uve­ril vý­po­ve­diam ob­ža­lo­va­né­ho z príp­rav­né­ho ko­na­nia o va­re­ní per­vi­tí­nu aj pre­to, že ich pod­po­ru­jú aj ďal­šie vy­ko­na­né dô­ka­zy. V tom­to sme­re súd vy­chá­dzal aj z vý­po­ve­de sved­ka J P, kto­rý sa ozna­čil za ka­ma­rá­ta ob­ža­lo­va­né­ho s kto­rým nik­dy ne­mal spo­ry (súd te­da ne­zis­til nič z čo­ho by sa da­lo ob­jek­tív­ne vy­vo­diť, že ten­to sve­dok mal dô­vod vy­po­ve­dať nep­rav­di­vo) a kto­rý vy­slo­ve­ne uvie­dol, že vi­del v do­me ako ob­ža­lo­va­ný va­ril per­vi­tín, dal mu z ne­ho aj ochut­nať, ob­ža­lo­va­ný va­ril v iz­be ale­bo na chod­be, sve­dok do­kon­ca po­pí­sal aj ako vi­del vznik te­ku­ti­ny va­re­ním ako aj to, že mu ob­ža­lo­va­ný zo­párkrát per­vi­tín aj dal na kon­zu­má­ciu. Ok­rem to­ho, že va­re­nie per­vit­ní­nu vi­del, ob­ža­lo­va­ný mu o tom aj roz­prá­val (to vy­plý­va aj z vý­po­ve­de sved­ka z príp­rav­né­ho ko­na­nia, kto­rá bo­la na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pre­čí­ta­ná). To, že ob­ža­lo­va­ný mal v do­me va­riť per­vi­tín, potvr­di­li vo svo­jich vý­po­ve­diach aj sved­ko­via D H (osob­ne va­riť ob­ža­lo­va­né­ho ne­vi­del, av­šak v do­me cí­til zá­pach po che­mi­ká­liách) a M H. V tom­to sme­re nie je pre súd zrej­mé, pre­čo by vý­po­ve­de tých­to sved­kov ma­li byť ne­dô­ve­ry­hod­né, či roz­por­né, tak ako to uvá­dza­la ob­ha­jo­ba vo svo­jich po­da­niach za­lo­že­ných vo vy­šet­ro­va­com spi­se, keď o va­re­ní per­vi­tí­nu v do­me zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho vy­po­ve­da­li v pod­sta­te zhod­ne ako ob­ža­lo­va­ný vo svo­jich dvoch vý­po­ve­diach v príp­rav­nom ko­na­ní.

 Sku­toč­nosť, že v do­me v Pe­zin­ku na C uli­ci č... sa sku­toč­ne va­ril per­vi­tín, mož­no pod­por­ne vy­vo­diť aj z vý­sled­kov do­mo­vej pre­hliad­ky a zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEÚ PZ. Z tých­to dô­ka­zov vy­plý­va, že na rôz­nych za­is­te­ných pred­me­toch sa na­chá­dza­li sto­py me­tam­fe­ta­mí­nu (per­vi­tí­nu, nap­rík­lad na dvoj­plat­nič­ke v ku­chy­ni) ako aj pseu­doe­fed­rí­nu, pri­čom ob­ža­lo­va­ný uží­val spo­loč­né pries­to­ry v do­me (to potvr­dil tak sve­dok P ako aj ob­ža­lo­va­ný). Na­po­kon, časť pred­me­tov, na kto­rých sa na­chá­dza­li sto­py omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok sa na­chá­dza­la pria­mo v iz­be, kto­rú uží­val ob­ža­lo­va­ný a kto­rú si aj mal bež­ne za­mký­nať.

Z hľa­dis­ka napl­ne­nia zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky ža­lo­va­né­ho zlo­či­nu súd uzat­vá­ra, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo, mi­mo ro­zum­né po­chyb­nos­ti, preu­ká­za­né, že sku­tok, pre kto­rý bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba sa stal, v čas­ti vý­ro­by me­tam­fe­ta­mí­nu, a napĺňa zna­ky ob­jek­tív­nej strán­ky zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (neop­ráv­ne­ná vý­ro­ba psy­chot­rop­nej lát­ky, na­koľ­ko me­tam­fe­ta­mín je, v zmys­le zá­ko­na, za­re­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok).

V tej­to sú­vis­los­ti súd pri­po­mí­na, že vý­ro­bou psy­chot­rop­ných lá­tok sa ro­zu­mie neop­ráv­ne­ná prie­mys­lo­vá, re­me­sel­ná, ale aj aké­koľ­vek iné zho­to­ve­nie ale­bo vy­tvo­re­nie psy­chot­rop­nej lát­ky a to neop­ráv­ne­ným sub­jek­tom, ide te­da o aký­koľ­vek pro­ces, kto­rý umož­ňu­je zís­ka­nie psy­chot­rop­nej lát­ky, pri­čom za­hŕňa tak­tiež čis­te­nie a pre­me­nu lá­tok v iné lát­ky (nap­rík­lad che­mic­kú vý­ro­bu lá­tok z che­mi­ká­lií, lie­čiv ale­bo prí­rod­ných su­ro­vín, kto­ré sú voľ­ne dos­tup­né).

 Po­kiaľ ide o for­mu za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho, tak z okol­nos­tí prí­pa­du, keď ob­ža­lo­va­ný ve­do­me va­ril psy­chot­rop­nú lát­ku, mož­no vy­vo­diť, že ko­nal v pria­mom úmys­le v zmys­le § 15 písm. a) Tr. zák., pre­to­že tak ako ce­lá spo­loč­nosť, mu­sel ve­dieť, že vý­ro­ba psy­chot­rop­ných lá­tok bez ná­le­ži­té­ho po­vo­le­nia je za­ká­za­ná a do­kon­ca tres­tná. Keď­že tak aj na­priek tej­to svo­jej ve­do­mos­ti uro­bil, cel­kom zjav­ne chcel spô­so­bom uve­de­ným v Tres­tnom zá­ko­ne po­ru­šiť zá­ujem tým­to zá­ko­nom chrá­ne­ný. Ak po­va­žo­val nás­le­dok za nut­ný, cel­kom is­to aj chcel spô­so­biť.

 K ná­miet­kám ob­ha­jo­by, kto­rá na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvá­dza­la, že sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be nie je tres­tným či­nom, na­koľ­ko ne­bo­la za­is­te­ná ob­ža­lo­va­né­mu žiad­na psy­chot­rop­ná lát­ka v ur­či­tom množ­stve, či kva­li­te (tzv. jed­no­ra­zo­vé dáv­ky dro­gy) a že ne­pos­ta­ču­je ak sa len ur­či­tá lát­ka na­chá­dza v zoz­na­me psy­chot­rop­ných lá­tok s tým, že je pot­reb­né za­is­te­nie ta­kej­to lát­ky v ur­či­tom množ­stve a v ur­či­tej kon­cen­trá­cii súd uvá­dza, že ob­ha­jo­ba zjav­ne za­me­ni­la poj­my „pre­cho­vá­va“ v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. s poj­mom „vy­ro­bí“ uve­de­nom v § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a tie­to poj­my nep­rí­pus­tne sto­tož­ni­la. Súd pri­po­mí­na, že „pre­cho­vá­va­nie psy­chot­rop­nej lát­ky“ v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. ne­bo­lo pro­ku­rá­to­rom kla­de­né ob­ža­lo­va­né­mu za vi­nu, pri­čom všet­ky práv­ne úva­hy a roz­hod­nu­tia na kto­ré pou­ka­zo­va­la ob­ha­jo­ba (a kto­ré sa tý­ka­li to­ho, že jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy mu­sí byť v ur­či­tom množ­stve, kva­li­te a že mu­sí byť za­is­te­ná) sa tý­ka­jú prá­ve vý­kla­du poj­mu „pre­cho­vá­va“ kto­rý up­ra­vu­je us­ta­no­ve­nie § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a kto­ré­ho po­su­dzo­va­nie je v da­nej tres­tnej ve­ci bez­pred­met­né (opä­tov­ne tre­ba uviesť, že žiad­na dr­žba psy­chot­rop­ných lá­tok zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho ne­bo­la ani pred­me­tom ob­ža­lo­by a pro­ku­rá­tor pre­cho­vá­va­nie psy­chot­prop­ných lá­tok nek­lá­dol obaž­lo­va­né­mu vô­bec za vi­nu).

 K uve­de­né­mu súd do­dá­va, že us­ta­no­ve­nie § 172 ods. 1 Tr. zák. tres­tá rôz­ne ma­ni­pu­lá­cie s dro­ga­mi, kto­ré sú uve­de­né v jed­not­li­vých pís­me­nách (pís­me­ná a) až d) a spros­tred­ko­va­nie čin­nos­ti uve­de­ných v tých­to pís­me­nách), pri­čom tie­to ko­na­nia (či ma­ni­pu­lá­cie s dro­ga­mi) sú uve­de­né al­ter­na­tív­ne, t. j. na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti sa ne­vy­ža­du­je, aby bo­li napl­ne­né via­ce­ré z nich sú­čas­ne, te­da ku­mu­la­tív­ne (nap­rík­lad vý­ro­ba a aj zá­ro­veň pre­cho­vá­va­nie), ale pos­ta­čí čo i len napl­ne­nie jed­né­ho z nich (nap­rík­lad len vý­ro­by, pre­da­ja a po­dob­ne). Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pri napl­ne­ní poj­mu „vy­ro­bí“, kto­rý je uve­de­ný v § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pos­ta­čí preu­ká­za­nie to­ho, že pá­cha­teľ vy­rá­bal (nap­rík­lad va­ril, či inak prip­ra­vo­val) lát­ku, kto­rá je za­ra­de­ná me­dzi omam­ný­mi, či psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi, pri­čom sa ne­vy­ža­du­je, aby zá­ro­veň aj mal v dr­žbe (pre­cho­vá­val) ta­kú­to omam­nú, či psy­chot­rop­nú lát­ku v zmys­le § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na­koľ­ko ko­na­nie uve­de­né v tom­to pís­me­ne je už sa­mos­tat­nou zá­klad­nou skut­ko­vou pod­sta­tou. Ak te­da ob­ha­jo­ba ar­gu­men­to­va­la len tým, že pri do­mo­vej pre­hliad­ke ne­bo­la ob­ža­lo­va­né­mu za­is­te­ná žiad­na dro­ga v ur­či­tom množ­stve a kva­li­te, zjav­ne nes­práv­ne vy­chá­dza­la z vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 135 Tr. zák., kto­ré sa však tý­ka len vý­kla­du poj­mu „pre­cho­vá­va“ (to v ko­neč­nom dôs­led­ku vy­plý­va aj z náz­vu toh­to us­ta­no­ve­nia), ale už sa ne­tý­ka nap­rík­lad vý­kla­du poj­mu „vý­ro­ba“ uve­de­nom v us­ta­no­ve­ní § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák (práv­ny zá­ver o tom, že us­ta­no­ve­nie § 135 Tr. zák. sa tý­ka len poj­mu „pre­cho­vá­va­nie“ mož­no vy­vo­diť aj z roz­ho­do­va­cej praxe Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, nap­rík­lad roz­hod­nu­tie pod sp. zn. 4To 65/2010).

 Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že pri tres­tnom pos­ti­hu tzv. dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti nie je vždy ne­vyh­nut­ným, aby je­di­ným, či roz­ho­du­jú­cim dô­ka­zom o ta­kej­to tres­tnej čin­nos­ti bo­lo za­is­te­nie dro­gy pá­cha­te­ľo­vi tak ako sa myl­ne dom­nie­va ob­ha­jo­ba. Dô­kaz­né pros­tried­ky vy­me­nú­va Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2, pri­čom tie­to dô­kaz­né pros­tried­ky po­va­žu­je Trest­ný po­ria­dok zo rov­no­cen­né a te­da aj tzv. dro­go­vú tres­tnú čin­nosť mož­no do­ka­zo­vať nap­rík­lad vý­po­ve­ďou ob­ža­lo­va­né­ho, či sved­kov, tak ako to bo­lo aj v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de. To pla­tí zvlášť v prí­pa­doch, v kto­rých ide nap­rík­lad o vý­ro­bu, či spros­tred­ko­va­nie pre­da­ja dro­ga, pri kto­rých nie je ne­vyh­nut­ným, aby mal pá­cha­teľ zá­ro­veň dro­gu aj v dr­žbe, pre­to­že pri tých­to zá­klad­ných skut­ko­vých pod­sta­tách sa net­res­tá dr­žba drog (tak nap­rík­lad pri spros­tred­ko­va­ní pre­da­ja drog je v praxi po­mer­ne bež­né, že spros­tred­ko­va­teľ sa do kon­tak­tu s dro­ga­mi ani ne­dos­tat­ne, na­koľ­ko len „do­ho­dí“ zá­ujem­co­vi pre­daj­cu drog. Rov­na­ko tak je v praxi bež­né, že vý­rob­ca dro­gy ne­má nás­led­ne dro­gy vo svo­jej dr­žbe, pre­to­že ich nap­rík­lad sám spot­re­bu­je, res­pek­tí­ve ich od­ov­dzá na ďal­ší pre­daj inej oso­be). Ak by súd pri­jal ar­gu­men­tá­ciu ob­ha­jo­by, tak by ne­bo­lo mož­né preu­ká­zať a ani do­ka­zo­vať ko­na­nia, kto­ré sú uve­de­né v § 172 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zák. a ani spros­tred­ko­va­nie ta­kej­to čin­nos­ti bez to­ho, aby bo­la pá­cha­te­ľo­vi zá­ro­veň aj za­dr­ža­ná kon­krét­na dro­ga v množ­stve zod­po­ve­da­jú­cej mi­ni­mál­nej jed­nej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy, čo mož­no ozna­čiť za ne­lo­gic­ké a nep­ri­ja­teľ­né.

 V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né zdô­raz­niť aj to, že tres­tným, v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je aj vý­ro­ba drog pre vlas­tnú pot­re­bu, res­pek­tí­ve čo i len jed­no­ra­zo­vé vy­ro­be­nie dro­gy. To na­po­kon vy­plý­va aj z už uve­de­nej sku­toč­nos­ti, že us­ta­no­ve­nie § 171 Tr. zák. ako aj us­ta­no­ve­nie § 135 Tr. zák. sa tý­ka len pre­cho­vá­va­nia drog (a nie aj iných ko­na­ní uve­de­ných v § 172 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zák.) a len pri pre­cho­vá­va­ní drog je nut­né do­ka­zo­vať, či dr­ža­né dro­gy bo­li pre vlas­tnú pot­re­bu pá­cha­te­ľa, v akom množ­sve bo­li a v akom množ­stve bo­la účin­ná lát­ka. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že ak by aj nap­rík­lad vy­ro­be­ná dro­ga ne­do­sa­ho­va­la štan­dar­tnú kva­li­tu dro­gy, ne­bo­lo by ta­ké­to ko­na­nie, sa­mé o se­be, bez­tres­tné, na­koľ­ko by ko­na­nie pá­cha­te­ľa mo­ho­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako príp­ra­va, či po­kus tres­tné­ho či­nu. Pod­stat­ným by bol úmy­sel, cieľ, s kto­rým pá­cha­teľ pris­tu­po­val k vý­ro­be dro­gy. V da­nom prí­pa­de zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEÚ PZ vy­plý­va, že bo­li za za­is­te­ných pred­me­toch zis­te­né sto­py per­vi­tí­nu, t. j. dro­gy, kto­rá je za­ra­de­ná me­dzi psy­chot­rop­né lát­ky, neš­lo te­da len o ne­ja­ké „al­chy­mis­tic­ké po­ku­sy“ ako sa to sna­ži­la ob­ha­jo­ba naz­na­čiť v príp­rav­nom ko­na­ní, na­koľ­ko v opač­nom prí­pa­de by KEÚ PZ ne­kon­šta­to­val zis­te­nie stôp per­vi­tí­nu, ale nap­rík­lad inej lát­ky, kto­rá ne­vy­ka­zu­je zna­ky lát­ky za­ra­de­nej me­dzi psy­chot­rop­né lát­ky.

 Vzhľa­dom na všet­ky uve­de­né sku­toč­nos­ti súd dos­pel k zá­ve­ru, že ob­ža­lo­va­ný M H svo­jím úmy­sel­ným ko­na­ním napl­nil zna­ky zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pre­to ho súd uz­nal vin­ným zo spá­chania toh­to zlo­či­nu na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­sud­ku.

 Po­kiaľ ide o tú časť skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be, kde ob­ža­lo­va­né­mu bo­lo kla­de­né za vi­nu, že mu bo­lo za­is­te­né ko­no­pe (ras­tli­na ro­du Can­na­bis), tak súd tú­to časť skut­ko­vej ve­ty vy­pus­til, na­koľ­ko ob­ža­lo­va­né­mu ne­bo­lo kla­de­né za vi­nu pre­cho­vá­va­nie tej­to ras­tli­ny (iš­lo o ma­lé množ­stvo s níz­kym ob­sa­hom THC) a dr­žbu tej­to ras­tli­ny ani nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vy­ro­bí“ v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Jed­no­du­ché vy­pes­to­va­nie ras­tlín nie je to­tiž sa­mo o se­be, vý­ro­ba omam­ných lá­tok, na­koľ­ko vý­ro­bou by bo­lo až ich nás­led­né poz­be­ra­nie, trie­de­nie, su­še­nie a ba­le­nie do po­do­by už vy­uži­teľ­nej k ap­li­ká­cii. Po­kiaľ ide o ma­ri­hua­nu, tak tá sa ne­kon­zu­mu­je ako ras­tli­na „na ko­re­ni“ (a ce­lá ras­tli­na ani nie je vy­uži­teľ­ná), ale až vte­dy, keď sa vy­su­ší, spra­cu­je a nap­rík­lad ba­lí do tzv. join­tov a faj­če­ním in­ha­lu­je. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pes­to­va­nie ma­ri­hua­ny slú­ži len k to­mu, aby sa z nej v bu­dúc­nos­ti spra­co­va­li čas­ti vy­uži­teľ­né k spot­re­bo­va­niu. Pred­met­ná otáz­ka ne­bo­la do­po­siaľ rie­še­ná v ju­di­ka­tú­re slo­ven­ských sú­dov, av­šak súd sa sto­tož­nil s ná­zo­rom pre­zen­to­va­ným v od­bor­nej li­te­ra­tú­re (nap­rík­lad Čen­téš, J.: Hmot­nop­ráv­ne as­pek­ty tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej v sú­vis­los­ti s neal­ko­ho­lo­vou toxiko­má­niou v SR, Bra­tis­la­va 2007), kto­rý vy­chá­dza z ju­di­ka­tú­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky (nap­rík­lad  uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 3 Tdo 52/2008 dos­tup­né na www.ep­ra­vo.cz), že poj­my „vý­ro­ba“ a „pes­to­va­nie“ sú vec­ne od­liš­né a ne­mož­no ich sto­tož­ňo­vať.

 Rov­na­ko tak súd vy­pus­til práv­nu kva­li­fi­ká­ciu v zmys­le § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., kto­rá bo­la uve­de­ná v ob­ža­lo­be, pre­to­že ne­bo­lo ne­po­chyb­ným spô­so­bom preu­ká­za­né, že by ob­ža­lo­va­ný pô­so­bil aj ako tzv. dí­ler drog (pre­daj­ca), pri­čom súd z do­ka­zo­va­nia vy­vo­dil len to, že ob­ža­lo­va­ný mal spo­ra­dic­ky dá­vať (da­ro­vať) vy­ro­be­né dro­gy iným oso­bám (tak ako o tom vy­po­ve­dal sve­dok P), čo však ne­mož­no pod­ra­diť pod po­jem „pre­dá­va“ tak ako to bo­lo uve­de­né v ob­ža­lo­be.

     JUDr. Pe­ter Šam­ko

Diskusia