Nezákonný postup colných orgánov obchádzaním ustanovení Trestného poriadku

Práv­ne ve­ty:

I. ak je or­gá­nom štát­nej sprá­vy v col­níc­tve pre kon­krét­ny prí­pad vop­red zná­me, že pri do­vo­ze to­va­ru do­chá­dza ale­bo má dôjsť v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním col­ných, da­ňo­vých ale­bo iných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, ne­mô­žu byť na účel do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní nah­ra­de­né úko­ny up­ra­ve­né Tres­tným po­riad­kom úkon­mi col­né­ho doh­ľa­du vy­ko­ná­va­ný­mi pod­ľa zá­ko­na č. 652/2004 Z.z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (pred 1. ja­nuá­rom 2005 pod­ľa zá­ko­na č. 240/2001 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov). Trest­ný po­ria­dok má na uve­de­ný účel po­va­hu „lex spe­cia­lis“.

II. ak ide o pries­to­ry nes­lú­žia­ce na bý­va­nie (iné pries­to­ry) a po­zem­ky, kto­ré nie sú ve­rej­ne prís­tup­né (§ 99 ods. 2 Tr. por., resp. § 82 ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006), je v príp­rav­nom ko­na­ní pot­reb­ný prí­kaz ale­bo pred­bež­ný súh­las pro­ku­rá­to­ra nie­len na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov (§ 101 ods. 1 Tr. por., resp. § 83a ods. 1 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006), ale aj na ob­hliad­ku a ďal­šie úko­ny, uve­de­né v § 107 Tr. por. (§ 85b Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006). Rov­na­ko mu­sí byť vo všet­kých ta­kých prí­pa­doch dodr­ža­ný pos­tup pod­ľa § 104 až 106 Tr. por. (§ 84 až § 85a Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006).

III. nie je v sú­la­de so zá­ko­nom pou­ži­tie dô­kaz­ných in­for­má­cií zís­ka­ných úkon­mi or­gá­nov col­nej sprá­vy, rov­na­ko úkon­mi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (vy­šet­ro­va­te­ľa), vy­chá­dza­jú­cich z pos­tu­pu col­ných or­gá­nov a nad­vä­zu­jú­cich naň, kto­ré bo­li vy­ko­na­né v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku. To sa tý­ka aj dô­ka­zov, kto­ré ob­sa­ho­vo z tých­to úko­nov vy­chá­dza­jú, resp. sú za­me­ra­né na ich prie­beh a vý­sle­dok (z nep­rá­va ne­mô­že vznik­núť prá­vo, resp. štát­ny or­gán ne­mô­že ochra­ňo­vať prá­vo proti­práv­nym pos­tu­pom).

Roz­hod­nu­tie naj­vyš­šie­ho sú­du

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pet­ra Kraj­čo­vi­ča a sud­cov JUDr. Li­bo­ra Du­ľu a JUDr. Ing. An­ton Ja­ku­bí­ka v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho R. V. a spol., pre trest­ný čin po­ru­še­nia pred­pi­sov o štát­nych tech­nic­kých opat­re­niach na ozna­če­nie to­va­ru pod­ľa § 148c ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí 26. jú­na 2012 v Bra­tis­la­ve o do­vo­la­ní ob­vi­ne­né­ho R. V. pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve z 2. feb­ruára 2012, sp. zn. 6 To 11/2011, pod­ľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., tak­to

                                                                r o z h o d o l :

Roz­sud­kom Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve z 2. feb­ruára 2012, sp. zn. 6 To 11/2011 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, bol z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

                                                              po­ru­še­ný zá­kon

v us­ta­no­ve­niach § 83a, § 85b a § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006

                                                 v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho R. V..

Ten­to roz­su­dok sa zru­šu­je v čas­ti tý­ka­jú­cej sa ob­vi­ne­né­ho R. V..

Zru­šu­jú sa aj ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­nú časť roz­sud­ku ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

Kraj­ské­mu sú­du v Tr­na­ve sa pri­ka­zu­je, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

                                                          O d ô v o d n e n i e

Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Kraj­ský súd v Tr­na­ve (ďa­lej len kraj­ský súd) pod­ľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006 na zá­kla­de od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­ných V. a T. zru­šil roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va (ďa­lej len ok­res­ný súd) z 8. feb­ruára 2011, sp. zn. 7 T 99/2005, vo vý­ro­ku o tres­te.

Pod­ľa § 259 ods. 3 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006 ob­ža­lo­va­ným R. V. a Ľ. T. ulo­žil pod­ľa § 279 ods. 3 Tr. zák. s pou­ži­tím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní troch ro­kov, vý­kon kto­ré­ho im pod­ľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. pod­mie­neč­ne od­lo­žil pri sú­čas­nom ulo­že­ní pro­bač­né­ho doh­ľa­du v skú­šob­nej do­be ur­če­nej pod­ľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v tr­va­ní troch ro­kov.

Roz­sud­kom ok­res­né­ho sú­du pod sp. zn. 7 T 99/2005 zo dňa 8.2.2011 bo­li ob­ža­lo­va­ní R. V. a Ľ. T. uz­na­ní za vin­ných zo spá­chania pok­ra­ču­jú­ce­ho zlo­či­nu po­ru­še­nia pred­pi­sov o štát­nych tech­nic­kých opat­re­niach na ozna­če­nie to­va­ru pod­ľa § 279 od­sek l, od­sek 3 pís­me­no a/ Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho od 1.1.2006 s pou­ka­zom na § 125 od­sek l Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

1/ v pres­ne ne­zis­te­nom dni v me­sia­ci de­cem­ber 2003 spo­loč­ne po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de s do­te­raz ne­zis­te­nou oso­bou, naj­prav­de­po­dob­nej­šie ob­ča­nom Ra­kús­ka, prev­za­li v T. pri M. D. ka­mión s na­lo­že­ným kon­taj­ne­rom, kto­rý od­viez­li do Ob­ce O. do ob­jek­tu bý­va­lé­ho Poľ­no­hos­po­dár­ske­ho druž­stva D. O., tu ka­mión vy­lo­ži­li a us­klad­ni­li naj­me­nej 200 ku­sov kar­tó­nov, v kto­rých sa na­chá­dza­li ci­ga­re­ty znač­ky B. a znač­ky S., kto­ré ne­bo­li ozna­če­né štát­ny­mi tech­nic­ký­mi ozna­če­nia­mi, za 2 - 3 dni tie­to ci­ga­re­ty zno­vu na­lo­ži­li na ka­mión a pri mo­to­res­te Z. od­ov­zda­li oso­bám, kto­rých to­tož­nosť od­miet­li ozna­čiť, za čo dos­ta­li od­me­nu 3.000 do­lá­rov, čím štát­ne­mu roz­poč­tu spô­so­bi­li ško­du naj­me­nej vo vý­ške 3.653,32 Eur, t.j. 110.060,-Sk,

2/ dňa 19. 01.2004 po tom, čo na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky z Čes­kej re­pub­li­ky cez hra­nič­ný prie­chod S. H. - D. vstú­pil ka­mión EČ L. ná­ve­som EČ L., kto­rý si spo­loč­ne po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de ob­jed­na­li oba­ja ob­vi­ne­ní, pri­čom ob­jed­ná­va­te­ľom bo­la fir­ma P. I. T. s.r.o. T., kto­rej ko­na­te­ľom a spo­loč­ní­kom je ob­vi­ne­ný Ľ. T., oba­ja ob­vi­ne­ní za­ria­di­li do­voz

ma­lých ces­tov­ných kuf­rí­kov, po vy­ba­ve­ní col­ných ná­le­ži­tos­tí ka­mión zno­vu za­viez­li do ob­ce O. do ob­jek­tu bý­va­lé­ho Poľ­no­hos­po­dár­ske­ho druž­stva D. O. a to­var vy­lo­ži­li, spo­lu 8.039.600 ku­sov ci­ga­riet znač­ky B. a znač­ky S., kto­ré ne­bo­li ozna­če­né štát­ny­mi tech­nic­ký­mi ozna­če­nia­mi, kto­ré po ich vy­lo­že­ní bo­li za­is­te­né po­lí­ciou, čím štát­ne­mu roz­poč­tu spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 606.587,37 Eur, t.j. 18.274,051,-Sk.

Za to im bol ulo­že­ný:

Pod­ľa § 279 od­sek 3 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 36 pís­me­no j/, § 38 od­sek 3 Tres­tné­ho zá­ko­na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 3 (troch) ro­kov.

Pod­ľa § 49 od­sek 1 pís­me­no a/ a § 51 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na obom ob­ža­lo­va­ným vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy bol pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný a zá­ro­veň bol obom ob­ža­lo­va­ným ulo­že­ný pro­bač­ný doh­ľad nad ich sprá­va­ním v skú­šob­nej do­be.

Pod­ľa § 51 od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sú­čas­ne ok­res­ný súd obom ob­ža­lo­va­ným us­ta­no­vil skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní 3 (troch) ro­kov.

Pod­ľa § 51 od­sek 2, od­sek 4 pís­me­no c/ Tres­tné­ho zá­ko­na bo­la obom ob­ža­lo­va­ným ulo­že­ná po­vin­nosť v skú­šob­nej do­be nah­ra­diť Col­né­mu úra­du Nit­ra spo­loč­ne a ne­roz­diel­ne ško­du vo vý­ške 610.240,69 Euro, t.j. 18.384.111,--Sk.

Pro­ti roz­sud­ku kraj­ské­ho sú­du po­dal do­vo­la­nie ob­vi­ne­ný R. V. pí­som­ným po­da­ním ob­haj­cu do­ru­če­ným ok­res­né­mu sú­du 19. ap­rí­la 2012.

Ako práv­ne dô­vo­dy do­vo­la­nia uvie­dol dô­vo­dy pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Vec­ne ar­gu­men­tu­je nas­le­dov­ne:

K do­vo­la­cie­mu dô­vo­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

„Tres­tné ko­na­nie pre­bie­ha­lo na zá­kla­de dô­ka­zu zís­ka­né­ho ne­zá­kon­ným spô­so­bom.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu je jas­né, že štát­ny or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky prev­zal dňa 19.1.2004 o 9.03 hod. od štát­ne­ho or­gá­nu Čes­kej re­pub­li­ky už v Čes­kej re­pub­li­ke sle­do­va­nú zá­siel­ku pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní čes­ké­ho Tr. por., v sú­vis­los­ti s kto­rou bo­lo dô­vod­né po­doz­re­nie, že ob­sa­hu­je neoz­na­če­né ci­ga­re­ty v množ­stve cca 8 000 000 ku­sov.

Slo­ven­ské štát­ne or­gá­ny na­priek tej­to kon­krét­nej in­for­má­cii, z kto­rej vy­plý­va­lo dô­vod­né po­doz­re­nie o pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, ob­sa­hu­jú­cej do­kon­ca aj tak­mer pres­ný po­čet neo­kol­ko­va­ných ci­ga­riet, kto­ré sa ma­li v sle­do­va­nej zá­siel­ke na­chá­dzať, ne­pos­tu­po­va­li v sú­la­de s na­šim Tr. por. a vec (ka­mión s to­va­rom) sle­do­va­li bez spl­ne­nia pod­mie­nok pod­ľa § 88d Tr. por. účin­nom v tom ča­se.

V ne­zá­kon­nom pos­tu­pe pok­ra­čo­va­li aj po ukon­če­ní ne­zá­kon­né­ho sle­do­va­nia ve­ci, keď dňa 19.1.2004 od 13.30 hod. do 19.30 hod. bez spl­ne­nia pod­mie­nok vy­ža­do­va­ných us­ta­no­ve­ním § 83a Tr. por. účin­nom v tom ča­se, vy­ko­na­li pre­hliad­ku nák­lad­né­ho pries­to­ru vo­zid­la a pre­hliad­ku ne­by­to­vé­ho pries­to­ru, čo za­krý­va­li ob­hliad­kou mies­ta či­nu.

Z úrad­né­ho zá­zna­mu Col­né­ho ria­di­teľ­stva SR zo dňa 21.1.2004 vy­plý­va, že pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu za­siah­li col­ní­ci pos­tu­pom pod­ľa § 20 zák. č. 240/2001 Z.z. a v pod­sta­te te­da oni za­bez­pe­čo­va­li dô­kaz pre tres­tné ko­na­nie.

V da­nom prí­pa­de však na pos­tup pod­ľa zák. č. 240/2001 Z.z. nep­ri­chá­dzal do úva­hy, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zu ta­kým­to spô­so­bom je nep­rí­pus­tné.

Je cel­kom jed­noz­nač­né, že ob­sa­hom in­for­má­cie, kto­rú ma­li na­še štát­ne or­gá­ny od štát­nych or­gá­nov Čes­kej re­pub­li­ky, bo­lo kon­krét­ne dô­vod­né po­doz­re­nie z pá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu a pre­to ne­moh­li pos­tu­po­vať inak než pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tr. por., čo sa nes­ta­lo.

Pos­tup pod­ľa § 20 zák. č. 240/2001 Z.z. je mož­ný iba v prí­pa­de vý­ko­nu col­né­ho doh­ľa­du, pri pát­ra­ní po to­va­re, kto­rý uni­kol col­né­mu doh­ľa­du, a pri kon­tro­le po pre­pus­te­ní to­va­ru.

Ani o je­den z tých­to prí­pa­dov neš­lo, neš­lo to­tiž o čin­nosť za­me­ra­nú na za­bez­pe­če­nie dodr­žia­va­nia col­ných pred­pi­sov (§ 5 a nasl. zák. č. 238/200 l Z.z.) a ani o pát­ra­nie po to­va­re (to­var bol už pred­tým vy­pát­ra­ný a kon­krét­ny), iš­lo o za­bez­pe­če­nie dô­ka­zu pre úče­ly tres­tné­ho

ko­na­nia.

To­to si zrej­me uve­do­mo­va­li aj col­né or­gá­ny, pre­to­že z ob­sa­hu spi­su ne­vyp­lý­va, že by nao­zaj pos­tu­po­va­li pod­ľa § 20 ods. 2 zák. č. 240/2001 Z.z., pre­to­že ne­vy­ko­ná­va­li pre­hliad­ku vo­zid­la ani ne­by­to­vé­ho pries­to­ru, to­to ro­bil až vy­šet­ro­va­teľ.

Z ju­di­ka­tú­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR vy­plý­va, že v prí­pa­doch dis­po­no­va­nia in­for­má­ciou o tom, že sa pá­cha tres­tná čin­nosť, pri­chá­dza do úva­hy iba pos­tup pod­ľa Tr. por., čo Naj­vyš­ší súd SR vy­slo­vil vo via­ce­rých svo­jich roz­hod­nu­tiach.“

K do­vo­la­cie­mu dô­vo­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

„Ab­sen­cia sub­jek­tív­nej a ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu v po­pi­se skut­ku.

Do­vo­la­te­ľo­vi bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa č.k. KRP - 7/OVK -2004 pod­ľa § 163 ods. 1 Tr. por. (účin­nom v tom ča­se) pri­čom sku­tok v ňom uve­de­ný ne­bol tres­tným či­nom, chý­bal po­pis sub­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu.

V uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ak ide o úmy­sel­ný trest­ný čin, mu­sí byť vždy uve­de­né za­vi­ne­nie tres­tné­ho či­nu, t.j. sub­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu.

Z ozna­če­né­ho uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa vy­plý­va pre­dov­šet­kým len to, že sa ob­vi­ne­né­mu R. V., te­da do­vo­la­te­ľo­vi, vznie­slo ob­vi­ne­nie za to, že v skut­ku v bo­de 1 „v pres­ne ne­zis­te­ný deň v me­sia­ci de­cem­ber 2003 v doo­bed­ňaj­ších ho­di­nách po te­le­fo­nic­kom roz­ho­vo­re s do­po­siaľ ne­zis­te­nou oso­bou, ob­ča­nom Ra­kús­kej re­pub­li­ky, ne­ďa­le­ko pre­daj­ne M. pri­šiel k tu od­sta­ve­né­mu ka­mió­nu a ten­to nas­me­ro­val do ob­jek­tu bý­va­lé­ho PD D. O., tu doš­lo k vy­lo­že­niu to­va­ru a to kar­tó­nov s ci­ga­re­ta­mi bez štát­nych tech­nic­kých opat­re­ní, a po­tom ten­to to­var opä­tov­ne so spolu­ob­vi­ne­ným na­lo­žil na iný ka­mión“.

V skut­ku v bo­de 2 uz­ne­se­nia sa ob­vi­ne­né­mu vznie­slo ob­vi­ne­nie za to, že „dňa 19.3.2004 vstú­pil na úze­mie SR ka­mión s kon­taj­ne­rom, kto­rý bol ob­jed­na­ný fy. P. I. T., s.r.o., T., kon­taj­ner bol pre­ve­ze­ný do ob­jek­tu bý­va­lé­ho PD D. O., kde bo­lo col­ník­mi zis­te­né, že sa v ňom na­chá­dza­jú neo­kol­ko­va­né ci­ga­re­ty“.

Ta­ký­to po­pis skut­ku v oboch bo­doch uz­ne­se­nia ne­zahŕňa ani sub­jek­tív­nu strán­kou tres­tné­ho či­nu, ale ani ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., § 124 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a ani ďal­šej práv­nej kva­li­fi­ká­cie pod­ľa § 148c ods. 1, 3 Tr. zák. ale­bo pod­ľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (pri­čom prek­va­li­fi­ká­cia je mož­ná len pri to­tož­nos­ti skut­ku) a už vô­bec nie je ten­to po­pis skut­ku tres­tným či­nom.

Z tých­to dô­vo­dov, keď­že v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­bo­lo uve­de­né ko­na­nie vy­ka­zu­jú­ce zna­ky aké­ho­koľ­vek tres­tné­ho či­nu, ne­moh­la byť na ob­vi­ne­né­ho po­da­ná ob­ža­lo­ba zo dňa 1.6.2005, do­ru­če­ná sú­du dňa 7.6.2005, kto­rá moh­la byť po­da­ná v sú­la­de s § 176 ods. 2 Tr. por. (účin­nom v tom ča­se) len pre sku­tok, pre kto­rý sa ob­vi­ne­nie vznie­slo a kto­rý je tres­tným či­nom.

Ob­ža­lo­ba bo­la po­da­ná už pre iný sku­tok, pre kto­rý ne­bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.

Tres­tná zod­po­ved­nosť pod­ľa slo­ven­ské­ho prá­va je za­lo­že­ná vý­luč­ne na za­vi­ne­ní v zmys­le § 4 a 5 Tr. zák. (účin­nom v ča­se vzne­se­nia ob­vi­ne­nia), kto­ré mu­sí za­hr­ňo­vať všet­ky zna­ky cha­rak­te­ri­zu­jú­ce sub­jek­tív­nu i ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu.

Zá­kon­ným vzne­se­ním ob­vi­ne­nia je to­tiž reali­zo­va­ná zá­sa­da riad­ne­ho zá­kon­né­ho pro­ce­su uve­de­ná v čl. 8 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd, pri­čom v da­nom prí­pa­de bo­la tá­to zá­sa­da, vzhľa­dom k vy­ššie uve­de­ným okol­nos­tiam, po­ru­še­ná.

Pou­ka­zu­jem na roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du v Čes­kej re­pub­li­ke č.k. IV.ÚS 582/99 zo dňa 24.2.2000, z kto­ré­ho vy­ššie uve­de­né cel­kom jed­noz­nač­ne vy­plý­va.

Pou­ka­zu­jem aj na ce­lý rad ďal­ších roz­hod­nu­tí toh­to sú­du v tom­to sme­re, vy­chá­dza­jú­cich z ju­di­ka­tú­ry Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, pri­čom všet­ky sú dos­tup­né na inter­ne­to­vých strán­kach Ústav­né­ho sú­du ČR (napr. aj I. ÚS 46/96 a iné).

V ča­so­pi­se Zo súd­nej praxe bo­li zve­rej­ne­né tiež dve roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR k tej­to prob­le­ma­ti­ke ( z pos­led­ných napr. ZSP 3/2003, č. 40, str. 86).

Pod­ľa roz­hod­nu­tia NS SR pod R 7/1988 - II., ak v skut­ku nie je ob­siah­nu­té ko­na­nie v zmys­le Tr. zák., od­pa­da­jú ďal­šie úva­hy o tom, či me­dzi tres­tne ire­le­van­tným ko­na­ním pá­cha­te­ľa (po­pí­sa­nom v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia) a nás­led­kom (po­pis ško­dy v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia) je prí­čin­ná sú­vis­losť a či je da­né za­vi­ne­nie.

V tom­to do­vo­la­teľ vi­dí nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie skut­ku vy­plý­va­jú­ce z nes­práv­ne­ho pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 4, § 3 ods. l, ods. 3 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005 a z to­ho vy­vo­dzu­je do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., čo aj zá­sad­ne ov­plyv­ni­lo pos­ta­ve­nie do­vo­la­te­ľa ako ob­vi­ne­né­ho v tom­to tres­tnom ko­na­ní.“

V zá­ve­re svoj­ho po­da­nia do­vo­la­teľ navr­hu­je, aby do­vo­la­cí súd vy­slo­vil pod­ľa § 386 ods. l Tr. por. roz­sud­kom po­ru­še­nie zá­ko­na v us­ta­no­ve­niach, o kto­ré sa dô­vod do­vo­la­nia opie­ra a aby pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por. zru­šil uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve č.k. 6To/11/2011-347 zo dňa 2.2.2012. Tiež navr­hu­je, aby do­vo­la­cí súd pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. pri­ká­zal Kraj­ské­mu sú­du v Tr­na­ve, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len naj­vyš­ší súd) ako do­vo­la­cí súd (§ 377 Tr. por.) do­vo­la­nie pred­bež­ne pres­kú­mal pod­ľa § 378 Tr. por.

Tak zis­til, že nie je dô­vod na od­miet­nu­tie do­vo­la­nia pod­ľa § 382 písm. a/, b/ ale­bo d/ až f/ Tr. por. Zá­ro­veň však už pri pred­bež­nom pries­ku­me zis­til, že sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Okol­nos­ti uve­de­né v do­vo­la­ní bo­li už v pô­vod­nom ko­na­ní na­mie­ta­né, a to v po­da­ní z 20. ja­nuá­ra 2012, do­ru­če­nom kraj­ské­mu sú­du v tom is­tom dá­tu­me, kto­rým (po­da­ním) bo­lo dopl­ne­né skôr po­da­né od­ôvod­ne­nie od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho V. pro­ti roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du. Tým je spl­ne­ná pod­mien­ka pod­ľa § 371 ods. 4 Tr. por.

Je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že pos­tup ve­dú­ci k za­bez­pe­če­niu dô­ka­zov 19. ja­nuá­ra 2004 (ke­dy bo­lo aj za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a vzne­se­né ob­vi­ne­nie), ne­bol vy­ko­na­ný v sú­la­de so zá­ko­nom.

Zod­po­ve­dá sku­toč­nos­ti, že or­gá­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky bo­la in­for­má­cia o dô­vod­nom po­doz­re­ní, tý­ka­jú­com sa do­vo­zu iné­ho než col­ne dek­la­ro­va­né­ho to­va­ru zná­ma už pred je­ho col­ným pre­jed­na­ním. Col­nej sprá­ve SR bo­la do­kon­ca 19. ja­nuá­ra 2004 pro­to­ko­lár­ne od­ov­zda­ná kon­tro­lo­va­ná do­dáv­ka na hra­nič­nom prie­cho­de H.

o 09.03 hod. (č.l. 148). Pod­ľa ob­sa­hu vy­ko­na­ných dô­ka­zov bol ka­mión s nák­la­dom v tom­to ča­se eš­te pred col­ným pre­jed­na­ním. K vy­da­niu prí­ka­zu na sle­do­va­nie do­dáv­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 88a ods. 2 ale­bo 3 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006 však ne­doš­lo.

Nás­led­ne, po col­nom pre­je­da­ní to­va­ru bo­la zá­siel­ka pre­ve­ze­ná do ob­ce O., kde doš­lo k zá­sa­hu col­ných or­gá­nov – col­né­ho kri­mi­nál­ne­ho út­va­ru pod­ľa § 20 zák. č. 240/2001 Z.z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve vo vte­dy účin­nom zne­ní, a to o 12,00 hod (č.l. 152). Na to nad­via­za­la ob­hliad­ka mies­ta či­nu vy­ko­na­ná vy­šet­ro­va­te­ľom Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rá sa za­ča­la o 13.30 hod. (č.l. 94- 104), a to za pod­mie­nok uve­de­ných v zá­pis­ni­ci o úko­ne. Vy­ko­ná­va­la sa v ob­jek­te Poľ­no­hos­po­dár­ske­ho druž­stva H. O. (v po­pi­se skut­ku ale uvá­dza­jú D. O.), a to v sýp­ke (pre­na­ja­tej fir­mou V. s.r.o. - ma­ji­teľ V.) a v kon­taj­ne­ri, na­lo­že­nom na pod­voz­ku ka­mió­na (ma­ji­teľ ka­mió­na – f. M. so síd­lom v Čes­kej re­pub­li­ke).

Na vy­ššie uve­de­né po­tom nad­vä­zu­je úrad­ný zá­znam Col­né­ho úra­du Nit­ra z 19. ja­nuá­ra 2004 o us­klad­ne­ní to­va­ru v ha­le toh­to úra­du (č.l. 153), pred­bež­né vy­čís­le­nie col­né­ho dl­hu zo stra­ny Col­né­ho úra­du Nit­ra na zá­kla­de žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa z 20. ja­nuá­ra 2004 (č.l. 154 a 155), ko­neč­né vy­čís­le­nie col­né­ho dl­hu Col­ným úra­dom Nit­ra z 1. jú­na 2004 tak­tiež ad­re­so­va­né vy­šet­ro­va­te­ľo­vi (č.l. 156 a 157) a od­bor­né vy­jad­re­nia Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu Po­li­caj­né­ho zbo­ru, tý­ka­jú­ce sa skú­ma­nia lát­ky, kto­rá bo­la ob­sa­hom ci­ga­riet, z 28. ja­nuá­ra a 15. jú­la 2004 (č.l. 10 až 12).

Vy­ššie uve­de­né lis­ti­ny bo­li na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v rám­ci do­ka­zo­va­nia čí­ta­né, resp. bo­la oboz­ná­me­ná im zod­po­ve­da­jú­ca fo­to­do­ku­men­tá­cia. Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­li aj o okol­nos­tiach prie­be­hu uda­los­tí v ob­jek­te PD H. O. vy­po­ču­tí via­ce­rí sved­ko­via.

Po­pí­sa­ný pos­tup pri za­bez­pe­če­ní, a te­da v nad­väz­nos­ti na to ani pri vý­ko­ne dô­ka­zov ne­bol pro­ces­ne kon­form­ný, v zá­sa­de z dô­vo­dov, uve­de­ných v do­vo­la­ní.

Pod­ľa § 20 ods. 1 zák. č. 240/2001 Z.z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve v zne­ní účin­nom k 19. ja­nuá­ru 2004 pri vy­ko­ná­va­ní col­né­ho doh­ľa­du je col­ník op­ráv­ne­ný vstu­po­vať na po­zem­ky, kto­ré nie sú sú­čas­ťou oby­dlia, do skla­dov ob­chod­ných, vý­rob­ných, pre­vádz­ko­vých a iných ne­by­to­vých pries­to­rov, kde sa na­chá­dza to­var, kto­rý po­dlie­ha col­né­mu doh­ľa­du, po­ža­do­vať dok­la­dy o tom­to to­va­re a pot­reb­né vy­svet­le­nie, na­hlia­dať

do úč­tov­ných a iných evi­den­cií bez oh­ľa­du na spô­sob ich ve­de­nia a vy­ho­to­vo­vať pot­reb­nú do­ku­men­tá­ciu.

Pod­ľa od­se­ku 2 toh­to us­ta­no­ve­nia pri pát­ra­ní po to­va­re, kto­rý uni­kol col­né­mu doh­ľa­du a po dok­la­doch o tom­to to­va­re, pri pát­ra­ní po oso­bách, kto­ré ta­ký­to to­var prep­ra­vu­jú, us­klad­ňu­jú, ma­jú v dr­žbe ale­bo pre­dá­va­jú, ale­bo pri kon­tro­le po pre­pus­te­ní to­va­ru je col­ník op­ráv­ne­ný uza­vrieť pries­to­ry uve­de­né v od­se­ku 1 a ve­rej­né mies­ta a vy­ko­nať ich pre­hliad­ku, ak je dô­vod­né po­doz­re­nie, že oso­by, to­var ale­bo dok­la­dy, po kto­rých sa pát­ra, sa v tých­to pries­to­roch na­chá­dza­jú ale­bo že úda­je uve­de­né v col­nom vy­hlá­se­ní, na zá­kla­de kto­rých bol to­var pre­pus­te­ný do navr­ho­va­né­ho re­ži­mu, sú nep­rav­di­vé.

Pod­ľa § 3 ods. 1 písm. a/ vy­ššie ozna­če­né­ho zá­ko­na col­ná sprá­va vy­ko­ná­va col­ný doh­ľad nad dodr­žia­va­ním zá­ko­nov a iných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a me­dzi­ná­rod­ných zmlúv, kto­rý­mi sa za­bez­pe­ču­je reali­zá­cia štát­nej ob­chod­nej po­li­ti­ky, fi­nan­čnej po­li­ti­ky a poľ­no­hos­po­dár­skej po­li­ti­ky pri obe­hu to­va­ru v sty­ku so za­hra­ni­čím a ro­bí opat­re­nia na za­brá­ne­nie proti­práv­ne­mu ko­na­niu pri do­vo­ze, vý­vo­ze a tran­zi­te to­va­ru.

Pod­ľa § 3 od­sek 1 pís­me­no b/ bod 2. pl­ní col­ná sprá­va úlo­hy aj v ob­las­ti zis­ťo­va­nia zod­po­ved­nos­ti osôb za po­ru­še­nie pred­pi­sov, kto­rých vy­ko­ná­va­ním je po­ve­re­ná tým­to zá­ko­nom ale­bo iným všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nym pred­pi­som ďa­lej len „col­né pred­pi­sy“).

Trest­ný po­ria­dok (v ča­so­vých sú­vis­los­tiach pres­kú­ma­va­nej ve­ci Trest­ný po­ria­dok v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006) v § 12 ods. 2 za­kla­dá pro­ces­nú pô­sob­nosť col­ných or­gá­nov, ale len ako po­li­caj­né­ho or­gá­nu, ak ide o tres­tné či­ny spá­cha­né v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním col­ných pred­pi­sov (§ 12 ods. 1, 2 Tr. por. v prís­luš­nom zne­ní). To však nie je pre pres­kú­ma­va­nú vec ak­tuál­ne vzhľa­dom ku práv­nej kva­li­fi­ká­cii od za­čiat­ku (pri­hliad­nuc na avi­zo­va­né množ­stvo pa­šo­va­ných ci­ga­riet) pred­pok­la­da­nej a v ko­na­ní po­tom aj pou­ži­tej, s tres­tnou sadz­bou pre­vy­šu­jú­cou 3 ro­ky tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, za­kla­da­jú­cou pô­sob­nosť vy­šet­ro­va­te­ľa (§ 161 ods. 1, 2, § 168 ods. 1 Tr. por.). Pri­chá­dza­la te­da do úva­hy len ope­ra­tív­na pô­sob­nosť col­né­ho kri­mi­nál­ne­ho út­va­ru (ako sú­čas­ti col­né­ho ria­di­teľ­stva) v zmys­le § 6 ods. 3 písm. e/ zák. č. 240/2001 Z.z., te­da po­kiaľ ide o od­ha­ľo­va­nie tres­tných či­nov spá­cha­ných v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním col­ných pred­pi­sov a zis­ťo­va­ním ich pá­cha­te­ľov. Tá­to čin­nosť po­tom mi­mo pô­sob­nos­ti col­né­ho or­gá­nu ako or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní (po­li­caj­né­ho or­gá­nu), po­pí­sa­nej vy­ššie, te­da pri tres­tných či­noch s H. hra­ni­cou tres­tnej sadz­by vy­ššou ako 3 ro­ky, moh­la vy­ús­tiť len do ozná­me­nia sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú­ce­ho spá­chanie

tres­tné­ho či­nu pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo vy­šet­ro­va­te­ľo­vi pod­ľa § 158 ods. 1 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006. Vy­šet­ro­va­teľ col­nej sprá­vy, resp. v sú­čas­nos­ti fi­nan­čnej sprá­vy a je­ho pô­sob­nosť zhod­ná vo vy­me­dze­nej ob­las­ti s pô­sob­nos­ťou vy­šet­ro­va­te­ľa po­li­caj­né­ho zbo­ru je in­šti­tú­tom, za­kom­po­no­va­ným do úp­ra­vy Tres­tné­ho po­riad­ku až no­ve­li­zá­ciou toh­to pred­pi­su s účin­nos­ťou od 1. sep­tem­bra 2009.

Ak by aj bo­la v pres­kú­ma­va­nej ve­ci v zá­vis­los­ti od tres­tnej sadz­by za­lo­že­ná pô­sob­nosť col­né­ho or­gá­nu ako po­li­caj­né­ho or­gá­nu (or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní), mu­sel by ten­to or­gán rov­na­ko pos­tu­po­vať pod­ľa ďa­lej uve­de­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku.

Col­ní­ci do areá­lu v H. O. nie­len vstú­pi­li, ale bu­do­vu a kon­taj­ner na vo­zid­le aj pre­hliad­li, čo­ho vý­sled­kom bo­lo zis­te­nie pres­né­ho poč­tu do­ve­ze­ných ci­ga­riet (8 039 600 ks – č.l. 152).

Pos­tup pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 20 zá­ko­na o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve by bol dô­vod­ný, ak by sa bez pred­chá­dza­jú­cej in­for­má­cie čes­kej stra­ny zis­ťo­va­lo, či to­var neu­ni­kol col­né­mu pre­jed­na­niu, ale­bo ak by sa pát­ra­lo po to­va­re (vrá­ta­ne kon­tro­ly po je­ho pre­pus­te­ní), kto­rý uni­kol col­né­mu doh­ľa­du (resp. dok­la­doch o to­va­re ale­bo prep­ra­vu­jú­cich oso­bách). To­var však col­né­mu doh­ľa­du neu­ni­kol, nao­pak, col­ná sprá­va o ňom ve­de­la vop­red. Neš­lo ani o pres­kú­ma­va­nie po­doz­re­nia z nep­rav­di­vos­ti úda­jov col­né­ho vy­hlá­se­nia (§ 20 ods. 2 zák. č. 240/2001 Z.z.), keď­že pred­met­ná okol­nosť bo­la or­gán­mi ČR už pred­bež­ne a kon­krét­ne ozná­me­ná a z hľa­dis­ka doh­ľa­du nad dodr­žia­va­ním col­ných pred­pi­sov moh­la byť potvr­de­ná pri pô­vod­nej col­nej kon­tro­le. Iš­lo te­da o úkon z ta­kej okol­nos­ti vy­chá­dza­jú­ci a pria­mo sme­ru­jú­ci k do­ka­zo­va­niu v tres­tnom ko­na­ní.

Keď­že te­da bo­lo už pred col­ným pre­jed­na­ním pred­met­nej zá­siel­ky zná­me, že sa prep­ra­vu­je iný než col­ne dek­la­ro­va­ný to­var, čo v kon­krét­nych sú­vis­los­tiach pred­sta­vu­je sú­časť spá­chania tres­tné­ho či­nu, ko­nať ma­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, a to pos­tu­pom pod­ľa zá­ko­na, kto­rý up­ra­vu­je pos­tup v tres­tnom ko­na­ní, te­da (ča­so­vo ak­tuál­ne) pod­ľa zá­ko­na č. 140/1961 Zb. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov. Vzhľa­dom na ob­sah úda­jov pos­kyt­nu­tých or­gán­mi Čes­kej re­pub­li­ky bol dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 160 ods. 1 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006, pri­čom k ta­ké­mu roz­hod­nu­tiu ne­ma­lo dôjsť až na zá­kla­de vý­sled­kov zá­sa­hu col­ných or­gá­nov. Prá­ve na­pos­le­dy uve­de­nej nás­led­nos­ti však zod­po­ve­dá zne­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a zá­ro­veň aj vzne­se­ní ob­vi­ne­nia z 19. ja­nuá­ra 2004.

Or­gá­ny col­nej sprá­vy ma­li bez­od­klad­ne nad­via­zať sú­čin­nosť s po­li­caj­ným zbo­rom (§ 3a zák. č. 240/2001 Z.z.) a na účel col­né­ho ko­na­nia vy­ko­nať pre to­to ko­na­nie pot­reb­né úko­ny, ale až v nad­väz­nos­ti na tres­tnop­ro­ces­ný pos­tup vy­šet­ro­va­te­ľa. Tak­to by bol vý­sle­dok prís­luš­ných zis­te­ní col­ných or­gá­nov aj pou­ži­teľ­ný na účel tres­tné­ho ko­na­nia, a to na vy­čís­le­nie col­né­ho dl­hu v sú­vis­los­ti s pou­ži­tou práv­nou kva­li­fi­ká­ciou.

Čo sa tý­ka úko­nu vy­šet­ro­va­te­ľa z 19. ja­nuá­ra 2004 (ob­hliad­ka mies­ta či­nu), ten­to tiež ne­bol vy­ko­na­ný (ani pri je­ho sa­mos­tat­nom po­sú­de­ní) v sú­la­de so zá­ko­nom. Ob­jekt, v kto­rom k úko­nu doš­lo (hos­po­dár­ska bu­do­va v areá­li dot­knu­té­ho PD, resp. nák­lad pre­vá­ža­jú­ce vo­zid­lo) je „iným“ pries­to­rom (§82 ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006).

Ak sa má vy­ko­nať pre­hliad­ka ta­ké­ho pries­to­ru na účel za­is­te­nia ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, bo­lo pot­reb­né pos­tu­po­vať pod­ľa § 83a ods. 1 a § 85 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006. To pla­tí aj pre vý­kon ob­hliad­ky v tých­to pries­to­roch (§ 85b dot­knu­té­ho zá­ko­na), te­da mal byť rov­na­ko pou­ži­tý pos­tup pod­ľa skôr uve­de­ných us­ta­no­ve­ní.

Vzhľa­dom na okol­nos­ti prie­be­hu uda­los­tí (pre­pus­te­nie ka­mió­na aj s nep­rav­di­vo col­ne dek­la­ro­va­ným to­va­rom a nás­led­né vy­kla­da­nie kon­taj­ne­ra v skla­de) ne­bo­lo ani mož­né v zmys­le § 83a ods. 3 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006 vy­ko­nať pre­hliad­ku pries­to­ru, resp. ob­hliad­ku mies­ta či­nu bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su pro­ku­rá­to­ra, kto­rý bo­lo mož­né zís­kať vop­red. Neš­lo ani o pris­tih­nu­tie oso­by pri či­ne v zmys­le na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia, keď­že čin bol už do­ko­na­ný (je­ho zá­kon­né zna­ky bo­li napl­ne­né, neš­lo te­da o po­kus) a do­kon­če­nie či­nu, te­da pok­ra­čo­va­nie v čin­nos­ti pot­reb­nej na do­siah­nu­tie ko­mer­čné­ho zá­me­ru pá­cha­te­ľov bo­lo pre­ka­ze­né zá­sa­hom col­ní­kov o 12.00 hod. pred­met­né­ho dňa.

Keď­že ne­bol v sú­la­de so zá­ko­nom vy­ko­na­ný dot­knu­tý úkon vy­šet­ro­va­te­ľa, nie je re­le­van­tné za­obe­rať sa pred­chá­dza­jú­cim sle­do­va­ním ka­mió­nu z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 88d Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006.

Si­tuácia, keď je mož­né ur­či­tý pos­tup spo­je­ný so zá­sa­hom do ús­tav­ných a zá­kon­ných práv fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb vy­ko­nať v al­ter­na­tív­nych práv­nych re­ži­moch sa vy­sky­tu­je po­mer­ne čas­to. Väč­ši­nou ide o pa­ra­le­lu pos­tu­pu pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na

č. 171/1993 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov o Po­li­caj­nom zbo­re, v tom­to prí­pa­de ide o zá­kon o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve.

Trest­ný po­ria­dok spá­ja s ur­či­tý­mi pos­tup­mi pri zá­sa­hu do vy­ššie uve­de­ných práv ná­le­ži­tos­ti, ga­ran­tu­jú­ce le­gál­nosť, le­gi­tím­nosť a pri­me­ra­nosť ta­ké­ho zá­sa­hu. Ty­pic­kým ga­ran­čným me­cha­niz­mom je prá­ve prí­kaz (ale­bo súh­las) sú­du ale­bo pro­ku­rá­to­ra.

V al­ter­na­tív­nom (net­res­tnop­ráv­nom) re­ži­me zväč­ša prís­luš­ná ga­ran­cia nie je do zá­ko­na za­kom­po­no­va­ná.

Úlo­hou pries­ku­mu sú­la­du so zá­ko­nom pri vy­ko­na­ní (a v rám­ci to­ho aj pri pred­chá­dza­jú­com za­bez­pe­če­ní) dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní, v ko­neč­nom dôs­led­ku z hľa­dis­ka pod­kla­du pre roz­ho­do­va­nie sú­du (čo zod­po­ve­dá do­vo­la­cie­mu dô­vo­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.), je po­tom ur­če­nie, či mal byť úkon vy­ko­na­ný, resp. dô­kaz za­bez­pe­če­ný pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, ale­bo bol mož­ný pos­tup pod­ľa iné­ho zá­ko­na.

Ta­ké roz­lí­še­nie nie je sa­moú­čel­né. Práv­ny po­ria­dok rôz­ne pos­tu­py štát­nych or­gá­nov s rôz­nou pô­sob­nos­ťou roz­li­šu­je v zá­vis­los­ti od si­tuácie, v kto­rej má byť rep­re­sív­ny úkon tým – kto­rým or­gá­nom vy­ko­na­ný, čo spá­ja s rôz­nym stup­ňom ga­ran­cie dot­knu­tých práv a slo­bôd (ako už bo­lo uve­de­né, naj­vyš­šia mie­ra ga­ran­cie je ob­sa­hom tres­tnop­ráv­nej úp­ra­vy, kto­rá sme­ru­je k mož­né­mu od­sú­de­niu a pot­res­ta­niu pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu).

Na vy­ššie uve­de­nom nič ne­me­ní okol­nosť, že v ko­neč­nom dôs­led­ku mô­že aj pos­tup pod­ľa iné­ho zá­ko­na mô­že viesť ku tres­tné­mu stí­ha­niu a vý­sle­dok ta­ké­ho úko­nu mô­že byť v tres­tnom ko­na­ní pou­ži­tý ako dô­kaz (§ 119 ods. 2 Tr. por., resp. § 89 ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006). To však nep­la­tí, ak sa úkon mal na zá­kla­de vop­red pos­kyt­nu­tej in­for­má­cie o pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu už pri­már­ne vy­ko­nať v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia, te­da or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku. Rov­na­ko ne­mož­no ne­le­gál­ny (so zá­ko­nom ne­sú­lad­ný), or­gá­nom bez pot­reb­nej pô­sob­nos­ti fak­tic­ky vy­ko­na­ný úkon (tu or­gá­ny col­nej sprá­vy) prek­ryť nás­led­ným, ob­sa­ho­vo zhod­ným úko­nom kom­pe­ten­tné­ho or­gá­nu, aj keď by bol už vy­ko­na­ný v sú­la­de so zá­ko­nom (ani ta­ký sú­lad však v pres­kú­ma­va­nej ve­ci ne­mož­no pri ob­hliad­ke vy­ko­na­nej vy­šet­ro­va­te­ľom kon­šta­to­vať, čo je vy­svet­le­né vy­ššie).

V kon­texte pres­kú­ma­va­nej ve­ci je po­tom pot­reb­né uči­niť tie­to zá­ve­ry:

Ak je or­gá­nom štát­nej sprá­vy v col­níc­tve pre kon­krét­ny prí­pad vop­red zná­me, že pri do­vo­ze to­va­ru do­chá­dza ale­bo má dôjsť v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním col­ných, da­ňo­vých ale­bo iných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, ne­mô­žu byť na účel do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní nah­ra­de­né úko­ny up­ra­ve­né Tres­tným po­riad­kom úkon­mi col­né­ho doh­ľa­du vy­ko­ná­va­ný­mi pod­ľa zá­ko­na č. 652/2004 Z.z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy v col­níc­tve a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (pred 1. ja­nuá­rom 2005 pod­ľa zá­ko­na č. 240/2001 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov). Trest­ný po­ria­dok má na uve­de­ný účel po­va­hu „lex spe­cia­lis“.

Ak ide o pries­to­ry nes­lú­žia­ce na bý­va­nie (iné pries­to­ry) a po­zem­ky, kto­ré nie sú ve­rej­ne prís­tup­né (§ 99 ods. 2 Tr. por., resp. § 82 ods. 2 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006), je v príp­rav­nom ko­na­ní pot­reb­ný prí­kaz ale­bo pred­bež­ný súh­las pro­ku­rá­to­ra nie­len na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov (§ 101 ods. 1 Tr. por., resp. § 83a ods. 1 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006), ale aj na ob­hliad­ku a ďal­šie úko­ny, uve­de­né v § 107 Tr. por. (§ 85b Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006). Rov­na­ko mu­sí byť vo všet­kých ta­kých prí­pa­doch dodr­ža­ný pos­tup pod­ľa § 104 až 106 Tr. por. (§ 84 až § 85a Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006).

Nie je te­da v sú­la­de so zá­ko­nom pou­ži­tie dô­kaz­ných in­for­má­cií zís­ka­ných úkon­mi or­gá­nov col­nej sprá­vy, rov­na­ko úkon­mi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (vy­šet­ro­va­te­ľa), vy­chá­dza­jú­cich z pos­tu­pu col­ných or­gá­nov a nad­vä­zu­jú­cich naň, kto­ré bo­li vy­ko­na­né 19. ja­nuá­ra 2004 v ob­jek­te Poľ­no­hos­po­dár­ske­ho druž­stva D. O.. To sa tý­ka aj dô­ka­zov, kto­ré ob­sa­ho­vo z tých­to úko­nov vy­chá­dza­jú, resp. sú za­me­ra­né na ich prie­beh a vý­sle­dok (z nep­rá­va ne­mô­že vznik­núť prá­vo, resp. štát­ny or­gán ne­mô­že ochra­ňo­vať prá­vo proti­práv­nym pos­tu­pom).

Ide o úrad­ný zá­znam na č.l. 152, zá­pis­ni­cu o ob­hliad­ke mies­ta či­nu (č.l. 94-104), ako aj lis­tin­né dô­ka­zy, uve­de­né vy­ššie (č.l. 10 – 12, 153 – 157). Ide tiež o vý­po­ve­de sved­kov M. K., nar. X., M. K., A. L., M. K. (vo vzťa­hu k uda­los­tiam, kto­ré sa od­oh­ra­li 19. ja­nuá­ra 2004), M. K., nar. X. a Z. P. (vo vzťa­hu k uda­los­tiam, kto­ré sa od­oh­ra­li 19. ja­nuá­ra 2004 v ob­ci O.).

Do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Ten­to dô­vod (resp. je­mu zod­po­ve­da­jú­ce chy­by roz­hod­nu­tia a pred­chá­dza­jú­ce­ho mu ko­na­nia - § 374 ods. 1 Tr. por., kto­rý­mi je do­vo­la­cí súd via­za­ný v zmys­le § 385 ods. 1 Tr. por.), nie je spl­ne­ný. To pla­tí vo vzťa­hu k tej po­do­be zis­te­né­ho skut­ku, kto­rá je vý­sled­kom na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia, nič to však ne­me­ní na dô­vo­doch je­ho zru­še­nia, kto­ré sú uve­de­né vy­ššie.

To­tož­nosť skut­ku uve­de­né­ho v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, v ob­ža­lo­be, ako i v roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du je za­cho­va­ný. Pre to­tož­nosť skut­ku pos­ta­ču­je za­cho­va­nie je­ho pod­sta­ty, kto­rou je to­tož­nosť ko­na­nia, ale­bo to­tož­nosť nás­led­ku, a to as­poň v pod­stat­nej čas­ti. Sku­tok je te­da mož­né v prie­be­hu ko­na­nia, v ko­neč­nom dôs­led­ku v od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku, v po­mer­ne veľ­kej mie­re up­ra­viť.

Me­dzi uz­ne­se­ním o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ob­ža­lo­bou a roz­sud­kom je za­cho­va­ná to­tož­nosť mi­ni­mál­ne z hľa­dis­ka po­pi­su ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných v je­ho pod­sta­te (uve­de­nej v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia). V roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du je po­tom pod­rob­nej­šie špe­ci­fi­ko­va­ný aj nás­le­dok, ad­mi­nis­tra­tív­nop­ráv­ne zod­po­ve­da­jú­ci hod­no­te col­né­ho dl­hu.

Z hľa­dis­ka do­vo­la­cie­ho dô­vo­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je však pres­kú­ma­teľ­né len práv­ne po­sú­de­nie sú­dom zis­te­né­ho skut­ku, te­da zis­te­né­ho v na­pad­nu­tom roz­hod­nu­tí, resp. v roz­hod­nu­tí ok­res­né­ho sú­du, kto­ré bo­lo na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím od­vo­la­cie­ho sú­du vo vý­ro­ku o vi­ne od­ob­re­né. V do­vo­la­ní sa však na­pá­da len uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­ré pod­ľa do­vo­la­te­ľa ne­má zod­po­ve­dať pou­ži­teľ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii.

Nad rá­mec na­pos­le­dy uve­de­né­ho po­va­žu­je do­vo­la­cí súd za pot­reb­né uviesť k ná­miet­kam sme­ru­jú­cim k uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (te­da, že sku­tok ne­zahŕňa sub­jek­tív­nu ani ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu), nas­le­dov­nú okol­nosť, ak­tuál­nu aj pre iné roz­hod­nu­tia v tres­tnom ko­na­ní, sú­čas­ťou kto­rých je po­pis skut­ku:

Skut­ko­vá ve­ta od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku, ob­ža­lo­by a uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a vzne­se­ní ob­vi­ne­nia za­chy­tá­va fak­tic­ky nas­ta­lú pod­sta­tu ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rá z hľa­dis­ka prie­be­hu skut­ko­vé­ho de­ja zod­po­ve­dá us­ta­no­ve­niu oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na (prís­luš­nej skut­ko­vej pod­sta­te). Nie je však jej úče­lom po­pi­so­vať zá­ko­nom pou­ži­tou ter­mi­no­ló­giou kva­li­fi­kač­ne re­le­van­tné práv­ne zna­ky ko­na­nia pá­cha­te­ľa a je­ho nás­led­ku, kto­ré tak­to po­pi­su­je práv­na ve­ta, kto­rá je tiež sú­čas­ťou vý­ro­ku o vi­ne od­su­dzu­jú­ce­ho

roz­sud­ku. To pla­tí na­priek to­mu, že sa nie­ke­dy for­mu­lá­cie skut­ko­vej ve­ty s ter­mi­no­ló­giou práv­nej ve­ty prek­rý­va­jú, aby skut­ko­vá ve­ta do­siah­la nes­po­chyb­ni­teľ­ný sú­lad s pou­ži­tou práv­nou kva­li­fi­ká­ciou.

Po­kiaľ ide o for­mu za­vi­ne­nia (§§ 15 a 16 Tr. zák.), ne­mu­sí byť pria­mo uve­de­ná ani v práv­nej ve­te. Tu je pot­reb­né vy­chá­dzať z us­ta­no­ve­nia § 17 Tr. zák. (vo vzťa­hu k zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te) a z § 18 Tr. zák. (vo vzťa­hu k okol­nos­ti, kto­rá pod­mie­ňu­je pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by). Ak te­da zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta neob­sa­hu­je for­mu­lá­ciu „úmy­sel­ne“, „v úmys­le“, „z ned­ban­li­vos­ti“, ale­bo „čo aj z ned­ban­li­vos­ti“, for­ma za­vi­ne­nia je práv­ne (z hľa­dis­ka de­fi­ní­cií uve­de­ných v §§ 15 a 16 Tr. zák.) po­pí­sa­ná len v od­ôvod­ne­ní roz­sud­ku. Vo vzťa­hu k okol­nos­tiam, kto­ré pod­mie­ňu­jú pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by, je ta­ký pos­tup, vy­chá­dza­jú­ci z ci­tá­cie kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu v práv­nej ve­te, tak­mer bez­vý­ni­moč­ný, keď­že for­ma za­vi­ne­nia zväč­ša nie je vo vy­ššom od­se­ku us­ta­no­ve­nia oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na po­pí­sa­ná.

Skut­ko­vá ve­ta vý­ro­ku o vi­ne od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku mu­sí svo­jim zne­ním práv­nej ve­te toh­to vý­ro­ku zod­po­ve­dať. Z hľa­dis­ka sub­jek­tív­nej strán­ky to však nez­na­me­ná, že mu­sia byť pou­ži­té poj­my ob­siah­nu­té v us­ta­no­ve­niach Tres­tné­ho zá­ko­na o za­vi­ne­ní (§§ 15 a 16 Tr. zák.). Po­pis skut­ku nes­mie z toh­to hľa­dis­ka pou­ži­tú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu spo­chyb­ňo­vať.

Je eš­te pot­reb­né do­dať, že v prí­pa­de za­cho­va­nia to­tož­nos­ti skut­ku, ako je po­pí­sa­ná vy­ššie, nie je pre­káž­kou uz­na­nia vi­ny pá­cha­te­ľa (ob­ža­lo­va­né­ho), ak uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ale­bo ob­ža­lo­ba neob­sa­hu­je po­pis ko­na­nia pá­cha­te­ľa a je­ho nás­led­ku v tej po­do­be, kto­rú ur­čí v od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku súd. Je pot­reb­né, aby vo vý­ro­ku tých­to roz­sud­ku pred­chá­dza­jú­cich roz­hod­nu­tí po­li­caj­ta a pro­ku­rá­to­ra bo­la za­cho­va­ná pod­sta­ta skut­ku, o kto­rom súd roz­ho­dol (ako je tá­to pod­sta­ta po­pí­sa­ná vy­ššie).

Do­vo­la­cí dô­vod uve­de­ný v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. te­da nie je spl­ne­ný. Je­ho nespl­ne­nie sa však vo vý­ro­ku toh­to roz­sud­ku neod­ra­zi­lo, na­koľ­ko do­vo­la­niu bo­lo vy­ho­ve­né z dô­vo­du up­lat­ne­né­ho pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

V dôs­led­ku skôr uve­de­ných chýb ko­na­nia, zod­po­ve­da­jú­cich spl­ne­niu do­vo­la­cie­ho dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (roz­hod­nu­tie sú­du je za­lo­že­né na dô­ka­zoch, kto­ré ne­bo­li vy­ko­na­né v sú­la­de so zá­ko­nom), a na pod­kla­de us­ta­no­ve­ní uve­de­ných vo vý­ro­ku toh­to roz­sud­ku, vy­slo­vil naj­vyš­ší súd po­ru­še­nie zá­ko­na v nep­ros­pech do­vo­la­te­ľa. Zá­ro­veň zru­šil na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie, ako aj naň ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce

roz­hod­nu­tia a ulo­žil kraj­ské­mu sú­du, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

Bu­de po­vin­nos­ťou kraj­ské­ho sú­du opä­tov­ne pre­ro­ko­vať v od­vo­la­com ko­na­ní od­vo­la­nie R. V. pro­ti roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du z 8. feb­ruára 2012, pri čom bu­de kraj­ský súd via­za­ný práv­nym ná­zo­rom do­vo­la­cie­ho sú­du (§ 391 ods. 1 Tr. por.). Pri po­su­dzo­va­ní vi­ny te­da ne­bu­de môcť pri­hliad­nuť na dô­ka­zy, uve­de­né v pred­chá­dza­jú­cej čas­ti od­ôvod­ne­nia toh­to roz­sud­ku.

Vo vzťa­hu k Ľ. T. zos­tá­va roz­su­dok kraj­ské­ho sú­du prá­vop­lat­ný a vy­ko­na­teľ­ný. Je však pot­reb­né upo­zor­niť na us­ta­no­ve­nie § 261 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006, pod­ľa kto­ré­ho sa bu­de v ko­na­ní pos­tu­po­vať v zmys­le § 564 ods. 3 sú­čas­ne účin­né­ho Tres­tné­ho po­riad­ku.

Aj keď zá­sa­da „be­ne­fi­cium co­haesio­nis“ nie je sú­čas­ťou úp­ra­vy roz­ho­do­va­nia v do­vo­la­com ko­na­ní, ob­siah­nu­tej v dru­hom di­ely ôs­mej hla­vy tre­tej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku, up­lat­ní sa v zmys­le § 324 Tr. por. (§ 261 Tr. por. v zne­ní účin­nom pred 1. ja­nuá­rom 2006) v ko­na­ní od­vo­la­cie­ho sú­du, kto­ré­mu bo­la vec vrá­te­ná na opä­tov­né pre­ro­ko­va­nie a roz­hod­nu­tie pod­ľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por. Ak te­da od­vo­la­cí súd pri opä­tov­nom pre­ro­ko­va­ní ve­ci ko­ná len v jej čas­ti tý­ka­jú­cej sa niek­to­ré­ho z pô­vod­ných spolu­ob­vi­ne­ných (spolu­ob­ža­lo­va­ných), a dô­vod, na zá­kla­de kto­ré­ho je pot­reb­né v in­ten­ciách roz­sud­ku do­vo­la­cie­ho sú­du roz­hod­núť v je­ho pros­pech, je na pros­pech aj ďal­šie­mu spolu­ob­ža­lo­va­né­mu, od­vo­la­cí súd roz­hod­ne vždy aj v je­ho pros­pech.

Rov­na­ko roz­hod­ne v pros­pech zú­čas­tne­nej oso­by.

Je pot­reb­né upo­zor­niť kraj­ský súd, že pri pô­vod­nom roz­ho­do­va­ní zru­šil (z poh­ľa­du dô­vo­dov je­ho roz­hod­nu­tia nad­by­toč­ne) vý­rok o tres­te u oboch ob­ža­lo­va­ných, a o tres­te roz­ho­dol sám. Nez­ru­šil však vý­rok o náh­ra­de ško­dy, aj keď to­to zru­še­nie uvie­dol v dô­vo­doch svoj­ho roz­sud­ku a v tom­to bo­de sa sto­tož­nil s po­da­ný­mi od­vo­la­nia­mi. Vý­rok o náh­ra­de ško­dy nie je sú­čas­ťou vý­ro­ku o tres­te, ide o sa­mos­tat­ný vý­rok.

Do­vo­la­cí súd roz­ho­dol na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí v zmys­le § 382a Tr. por., pri­čom svoj roz­su­dok ve­rej­ne vy­hlá­sil v zmys­le Čl. 142 ods. 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.