K znakom skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu - ultima ratio a miera opatrnosti poškodeného

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. pri roz­ho­do­va­ní ne­mô­žu sú­dy pre­hlia­dať tú sku­toč­nosť, že mož­nosť vy­užiť tres­tnop­ráv­ny pros­trie­dok ochra­ny nes­mie byť na­toľ­ko jed­no­du­chá a bež­ná, aby pre op­ráv­ne­né sub­jek­ty bo­lo naj­vý­hod­nej­šie cel­kom re­zig­no­vať na ak­tív­nu ochra­nu ich práv a zá­uj­mov v ta­kej mie­re, kto­rú od nich tre­ba ro­zum­ne vy­ža­do­vať. Ta­ký­to stav by to­tiž od­po­ro­val zá­sa­de ul­ti­ma ra­tio (kraj­ný pros­trie­dok), ale aj zá­sa­de vi­gi­lan­ti­bus iura (prá­vo po­má­ha os­tra­ži­tým, bde­lým).

 

II. pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či doš­lo k napl­ne­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1 Tr. zák. je pot­reb­né, aby sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd vy­spo­ria­da­li aj s otáz­kou, či uve­de­nie nep­rav­di­vé­ho úda­ju (nap­rík­lad o príj­me ob­ža­lo­va­né­ho) bo­lo v ob­jek­tív­nej po­lo­he vô­bec spô­so­bi­lé oh­ro­ziť zá­ujem chrá­ne­ný v us­ta­no­ve­ní § 222 ods.1 Tr. zák., a to z hľa­dis­ka reál­ne­ho vply­vu nep­rav­di­vé­ho úda­ju na úva­hu pos­ky­to­va­te­ľa úve­ru o náv­rat­nos­ti fi­nan­čných pros­tried­kov.

 

 

 

5 To 22/2012-169

 

U Z N E S E N I E

 

            Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky se­ná­tu JUDr. Zu­za­ny Hom­zo­vej a sud­cov JUDr. An­ny Ko­hú­to­vej a JUDr. Zol­tá­na Sza­laya, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho X.Y., pre pok­ra­čo­va­cí pre­čin úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa  § 222 ods.1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v zne­ní zá­ko­na č. 576/2009 Z.z., na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 28. jú­na 2012, o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Rož­ňa­va zo dňa 17.2.2012, sp. zn. 3T 106/2011 tak­to

 

r o z h o d o l :

 

            Pod­ľa §  321 ods.1 písm. b), c) Tr. por.  z r u š u j e  na­pad­nu­tý roz­su­dok.

 

            Pod­ľa § 322 ods.1 Tr. por. vec  v r a c i a  ok­res­né­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

O d ô v o d n e n i e

 

            Na­pad­nu­tým roz­sud­kom ok­res­ný súd ob­ža­lo­va­né­ho X.Y. uz­nal vin­ným za pok­ra­čo­va­cí pre­čin úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods.1 Tr. zák.  č. 300/2005 Z. z. v zne­ní zá­ko­na č. 576/2009 Z.z. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 

            dňa 18.6.2009 v Rož­ňa­ve s man­da­tá­rom ob­chod­nej spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va, uzav­rel zmlu­vu o úve­re č. 7550262, pred­me­tom kto­rej bo­lo pos­kyt­nu­tie úve­ru v su­me 350,– Eur spo­loč­nos­ťou Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va, pri­čom uvie­dol nep­rav­di­vé úda­je o svo­jom príj­me ako živ­nos­tní­ka – X.Y.,     IČO: 43 828 639, Rož­ňa­va, X.y. a za­via­zal sa za­pla­tiť ten­to úver zvý­še­ný o pop­la­tok v su­me 346,– Eur, v cel­ko­vej vý­ške 696,– Eur, 12 me­sač­ný­mi splát­ka­mi po 58,– Eur, do­po­siaľ za­pla­til su­mu vo vý­ške 85,- Eur, čím spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va spô­so­bil ško­du vo vý­ške naj­me­nej 265,- Eur,

 

            dňa 22.6.2009 v Rož­ňa­ve s man­da­tá­rom ob­chod­nej spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va, uzav­rel zmlu­vu o úve­re č. 7550268, pred­me­tom kto­rej bo­lo pos­kyt­nu­tie úve­ru v su­me 800,– Eur spo­loč­nos­ťou Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va, pri­čom uvie­dol nep­rav­di­vé úda­je o svo­jom príj­me ako živ­nos­tní­ka – X.Y., IČO: 43 828 639, Rož­ňa­va, Y.x. a za­via­zal sa za­pla­tiť ten­to úver zvý­še­ný o pop­la­tok v su­me 772,– Eur, v cel­ko­vej vý­ške 1.572,– Eur, 12 me­sač­ný­mi splát­ka­mi po 131,– Eur, do­po­siaľ za­pla­til su­mu vo vý­ške 45,– Eur, čím spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va spô­so­bil ško­du vo vý­ške naj­me­nej 755,– Eur,

 

a cel­ko­ve spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va spô­so­bil ško­du vo vý­ške naj­me­nej 1.020,– Eur.

 

            Bol mu za to pod­ľa § 222 ods.1 Tr. zák. s pou­ži­tím § 38 ods.2,3 Tr. zák. s pri­hliad­nu­tím na us­ta­no­ve­nie § 36 písm. j) Tr. zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 12 (dva­násť) me­sia­cov, vý­kon kto­ré­ho mu bol pod­ľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný a pod­ľa § 50 ods.1 Tr. zák. mu bo­la ur­če­ná skú­šob­ná do­ba v tr­va­ní 12 (dva­násť) me­sia­cov.

 

            Pod­ľa § 288 ods.1 Tr. por. poš­ko­de­ná stra­na Po­ho­to­vosť s.r.o., Pri­bi­no­va č. 25, 811 09 Bra­tis­la­va, IČO: 35 807 598, za­stú­pe­ná spl­no­moc­ne­ným zá­stup­com J.H. bo­la s ná­ro­kom na náh­ra­du spô­so­be­nej ško­dy od­ká­za­ná na ob­čian­ske súd­ne ko­na­nie.

 

             V zá­ko­nom sta­no­ve­nej le­ho­te po­dal pro­ti to­mu­to roz­sud­ku od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný X.Y.. V pí­som­ných dô­vo­doch od­vo­la­nia pros­tred­níc­tvom ob­haj­ky­ne JUDr. Mar­ti­ny Vnen­čá­ko­vej ob­ža­lo­va­ný uvá­dza, že na­pa­dá roz­su­dok ok­res­né­ho sú­du v čas­ti tý­ka­jú­cej sa vý­ro­ku o vi­ne a zá­ro­veň na­pa­dá ko­na­nie, kto­ré ta­ké­mu­to roz­hod­nu­tiu pred­chá­dza­lo. Pod­ľa je­ho ná­zo­ru neš­lo o trest­ný čin, le­bo ab­sen­tu­je sub­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du.  Pou­ka­zu­je na to, že re­le­vant­ný prí­jem spl­no­moc­nen­co­vi spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. preu­ká­zal, ten­to ho však ne­po­va­žo­val za pot­reb­ný. Uve­de­nú sku­toč­nosť spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti nik­dy ne­vyv­rá­til. Spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti vy­pl­nil žia­dosť o úver bez ob­ža­lo­va­né­ho, čo do­ka­zu­je aj su­ma, kto­rú chyb­ne uvie­dol. Chyb­ne in­for­mo­val ob­ža­lo­va­né­ho, že potvr­de­nie o da­ňo­vom priz­na­ní za rok 2008 ne­pot­re­bu­je. Uve­de­nou sku­toč­nos­ťou sa pr­vos­tup­ňo­vý súd vô­bec ne­zao­be­ral. Ver­ziu ob­ža­lo­va­né­ho nik­to ne­vyv­rá­til a úmy­sel neuk­rá­tiť poš­ko­de­nú spo­loč­nosť preu­ka­zu­je aj čas­tá ko­mu­ni­ká­cia ob­ža­lo­va­né­ho so spl­no­moc­nen­com poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti. Ob­ža­lo­va­ný o svo­jej in­sol­ven­tnos­ti poš­ko­de­nú spo­loč­nosť ih­neď in­for­mo­val a svoj dlh splá­cal tak, ako mu to fi­nan­čná si­tuácia umož­ni­la. V sú­čas­nos­ti je už pred­met­ný ná­rok vy­má­ha­ný pros­tred­níc­tvom súd­ne­ho exekú­to­ra. Ob­ža­lo­va­ný v dô­vo­doch od­vo­la­nia pou­ká­zal aj na to,  že po tom, čo uzav­rel uve­de­né úve­ro­vé zmlu­vy pre­šiel ťaž­kým ži­vot­ným ob­do­bím, kto­ré ma­lo za nás­le­dok je­ho psy­chic­ké prob­lé­my s nás­led­nou hos­pi­ta­li­zá­ciou. Ob­ža­lo­va­ný má za to, že v uve­de­nom ko­na­ní ne­bo­la preu­ká­za­ná je­ho vi­na nad všet­ky po­chyb­nos­ti. Pou­ka­zu­je aj na sku­toč­nosť, že v pred­met­nom ko­na­ní ide aj o ab­sen­ciu zlož­ky ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du a to je­ho nás­le­dok, le­bo uve­de­ná ško­da bo­la pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia riad­ne up­lat­ne­ná ces­tou ci­vil­né­ho ko­na­nia a reali­zu­je sa pros­tred­níc­tvom splá­tok.

 

            Ob­ža­lo­va­ný navr­hol, aby od­vo­la­cí súd na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šil a roz­ho­dol o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by, pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

 

            Kraj­ský súd na pod­kla­de tak­to po­da­né­ho od­vo­la­nia pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo. Na chy­by, kto­ré ne­bo­li  od­vo­la­ním vy­tý­ka­né pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por.  a zis­til nas­le­dov­né.

 

            Ob­ža­lo­va­ný X.Y. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v pod­sta­te zotr­val na ob­sa­hu svo­jich vý­po­ve­dí z príp­rav­né­ho ko­na­nia. Uvie­dol, že cel­ko­vo s poš­ko­de­nou spo­loč­nos­ťou uzat­vo­ril šty­ri zmlu­vy o úve­re, pri­čom riad­ne bol pou­če­ný pri uzat­vo­re­ní pr­vej zmlu­vy, a vte­dy aj pred­lo­žil pot­reb­né dok­la­dy, vrá­ta­ne potvr­de­nia o príj­me. Všet­ky šty­ri zmlu­vy spra­co­vá­val J.H., kto­ré­mu ozná­mil aj tú sku­toč­nosť, že má ne­dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov. Prá­ve zá­stup­ca spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. J.H. ho in­for­mo­val, že ďal­ší úver mu mô­že byť pos­kyt­nu­tý len za pred­pok­la­du vy­pla­te­nia pred­chá­dza­jú­ce­ho úve­ru. Z uve­de­né­ho dô­vo­du časť pos­kyt­nu­tých fi­nan­čných pros­tried­kov z úve­ru bo­la pou­ži­tá na pre­fi­nan­co­va­nie pred­chá­dza­jú­cich úve­rov. Žia­dosť o pos­kyt­nu­tie úve­ru vy­pl­nil zá­stup­ca spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va a on ju pod­pí­sal. Na svo­ju ob­ha­jo­bu uvie­dol, že úda­je o príj­moch si nev­ši­mol, resp. na to ne­jak neb­ral oh­ľad. Spl­no­moc­ne­ný zá­stup­ca zis­ťo­val do­ta­zom, či sa nez­me­ni­li je­ho po­me­ry. Ob­ža­lo­va­ný uvá­dzal, že v ča­se uzat­vá­ra­nia úve­ro­vých zmlúv mal príj­my z rôz­nych bri­gád ale­bo do­hôd o vy­ko­na­ní prác. Keď­že v živ­nos­ti ne­pok­ra­čo­val, ne­bol evi­do­va­ný ani na úra­de prá­ce.  Pri­pus­til, že ne­mal pra­vi­del­ný prí­jem.

 

            Spl­no­moc­ne­ný zá­stup­ca poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti J.H. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní potvr­dil sku­toč­nosť, že s ob­ža­lo­va­ným už v mi­nu­los­ti uzat­vo­ri­li úve­ro­vé zmlu­vy. Pr­vé dve zmlu­vy riad­ne pl­nil. Ako kaž­dý no­vý klient na za­čiat­ku mu­sel dok­la­do­vať svoj prí­jem. Ďalej uvie­dol, že pri opa­ko­va­ných zmlu­vách je klient už len do­ta­zo­va­ný, či sa v je­ho po­me­roch nie­čo zme­ni­lo. Po­kiaľ ob­ža­lo­va­ný kon­kre­ti­zo­val ur­či­tú su­mu príj­mu, on ju za­pí­sal do žia­dos­ti. Ak by ale ob­ža­lo­va­ný  potvr­dil pri uzat­vá­ra­ní no­vej zmlu­vy zme­nu, buď by mu úver ne­pos­kyt­li, ale­bo by mu­sel opa­ko­va­ne pred­lo­žiť potvr­de­nie o svo­jom príj­me. Na okol­nos­ti uzat­vá­ra­nia pred­chá­dza­jú­cich zmlúv si už sve­dok nes­po­me­nul. Potvr­dil len tú sku­toč­nosť, že po­čas uzat­vo­re­nia úve­ro­vých zmlúv zis­ťo­val do­ta­zom ob­ža­lo­va­né­ho, či sa je­ho po­me­ry zme­ni­li. Ob­ža­lo­va­ný zme­nu ne­potvr­dil. Sve­dok zdô­raz­nil tú sku­toč­nosť, že sú­čas­ťou kaž­dej zmlu­vy sú všeo­bec­né zmluv­né pod­mien­ky. K spô­so­bu po­da­nia žia­dos­ti o pos­kyt­nu­tie úve­ru sa vy­jad­ril v tom sme­re, že tá­to sa vy­pí­še spo­lu s klien­tom, a pre­to ob­ža­lo­va­ný bol prí­tom­ný pri uve­de­nom úko­ne. Sve­dok J.H. pri­pus­til, že úve­ro­vé zmlu­vy uve­de­né vo vý­ro­ku na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku bo­li uzav­re­té s ob­ža­lo­va­ným X.Y. aj pre­to, že ten­to chcel rie­šiť fi­nan­čnú si­tuáciu aj v nad­väz­nos­ti na úh­ra­du splá­tok z pred­chá­dza­jú­cich pos­kyt­nu­tých úve­rov. Na ďal­šom hlav­nom po­jed­ná­va­ní  spl­no­moc­ne­ný zá­stup­ca dopl­nil svo­ju vý­po­veď tak,  že naj­skôr bo­la po­da­ná žia­dosť o pos­kyt­nu­tie úve­ru, nás­led­ne uzav­re­tá zmlu­va   o úve­re, kto­rá mu­sí byť schvá­le­ná spo­loč­nos­ťou, a až po jej schvá­le­ní je tá­to ove­re­ná u no­tá­ra. Uve­de­ný pos­tup bol up­lat­ne­ný aj v tom­to kon­krét­nom prí­pa­de.

 

            Z pre­čí­ta­ných lis­tin­ných dô­ka­zov, a to kon­krét­ne zo žia­dos­ti o úver zo dňa 18.6.2009, na zá­kla­de kto­rej bo­la schvá­le­ná zmlu­va o úve­re zo dňa 18.6.2009 vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný X.Y. po­žia­dal o úver vo vý­ške 350,– Eur ako živ­nos­tník  s čis­tým me­sač­ným príj­mov 326,- Eur. Zo žia­dos­ti o úver zo dňa 22.6.2009, na zá­kla­de kto­rej bo­la schvá­le­ná zmlu­va o úve­re zo dňa 22.6.2009 vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný po­žia­dal o úver vo vý­ške 800,– Eur  ako živ­nos­tník  s čis­tým me­sač­ným príj­mom 326,- Eur.

 V obid­voch prí­pa­doch Po­ho­to­vosť s.r.o. za­stu­po­val spl­no­moc­ne­nec J.H.

Z da­ňo­vých priz­na­ní ob­ža­lo­va­né­ho za ro­ky 2008 a 2009 je zrej­mé, že bol v stra­te a ne­mal prí­jem. K up­lat­ne­nej ob­ha­jo­be ob­ža­lo­va­né­ho, že pri pred­met­ných žia­dos­tiach o úver mal pri se­be da­ňo­vé priz­na­nie za rok 2008, ale zá­stup­ca spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. od ne­ho to ne­žia­dal, kraj­ský súd uvá­dza, že zá­stup­ca spo­loč­nos­ti pos­tu­po­val pod­ľa smer­ni­ce spo­loč­nos­ti pri ka­te­gó­riách klien­tov a dok­la­dov pot­reb­ných k žia­dos­ti o úver (č.l.54 spi­su).  Z us­ta­no­ve­ní tej­to smer­ni­ce je zrej­mé, že pot­reb­né dok­la­dy u živ­nos­tní­ka pri pr­vom úve­re sú: ob­čian­sky preu­kaz a ďal­ší preu­kaz to­tož­nos­ti, kó­pia potvr­de­nia o po­da­ní da­ňo­vé­ho priz­na­nia za pos­led­ný rok, dok­lad pre ove­re­nie ad­re­sy byd­lis­ka nie star­ší ako je­den me­siac. Pri opa­ko­va­nom úve­re u živ­nos­tní­ka sú pot­reb­né tie­to dok­la­dy - ob­čian­sky preu­kaz.

Ok­res­ný súd v kon­tra­dik­tór­nom súd­nom ko­na­ní na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia zis­til, že ob­ža­lo­va­ný v ča­se uzat­vo­re­nia úve­ro­vých zmlúv ne­mal žiad­ny stá­ly ani krát­ko­do­bý pra­cov­ný po­mer, resp. ob­dob­ný po­mer, a tiež že mal množ­stvo fi­nan­čných zá­väz­kov, pod­rob­ne roz­ve­de­ných v od­ôvod­ne­ní roz­sud­ku sú­du pr­vé­ho stup­ňa.

 

            Na zá­kla­de vy­ko­na­ných dô­ka­zov a hod­no­te­nia dô­ka­zov ok­res­ným sú­dom kraj­ský súd dos­pel k zá­ve­ru, že ok­res­ný súd sí­ce správ­ne vy­tkol, že poš­ko­de­ná spo­loč­nosť Po­ho­to­vosť s.r.o. ne­má za­ve­de­né prís­ne kri­té­ria a opat­re­nia k to­mu, aby sa eli­mi­no­va­li mož­nos­ti spá­chania úve­ro­vé­ho pod­vo­du. Uve­de­ným spô­so­bom pos­tu­po­val aj spl­no­moc­ne­ný zá­stup­ca J.H., keď ne­žia­dal od ob­ža­lo­va­né­ho dek­la­ro­va­nie ak­tuál­nych príj­mov. V ko­neč­nom dôs­led­ku ale ok­res­ný súd správ­ne ne­vy­hod­no­til všet­ky pod­stat­né sku­toč­nos­ti vý­znam­né pre po­sú­de­nie a napl­ne­nie sub­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods.1 Tr. zák.

Je sí­ce prav­dou, že ob­ža­lo­va­ný X.Y. ne­mal v ča­se po­da­nia žia­dos­ti o úver žia­den prí­jem a nep­rav­di­vo od­po­ve­dal na otáz­ky spl­no­moc­nen­ca spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o., či doš­lo k zme­ne v je­ho po­me­roch a na­priek uve­de­nej sku­toč­nos­ti pod­pí­sal žia­dosť o úver. Na dru­hej stra­ne, ale pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du v tom­to kon­krét­nom prí­pa­de  zá­stup­ca spo­loč­nos­ti J. H. sa ne­mal us­po­ko­jiť so všeo­bec­ný­mi a povr­chný­mi od­po­ve­ďa­mi ob­ža­lo­va­né­ho, poz­na­júc dô­vo­dy žia­dos­tí o úver, pri kto­rých ob­ža­lo­va­ný ne­po­pie­ral svo­ju in­sol­ven­tnosť a na­vy­še spo­loč­nosť dis­po­no­va­la poz­nat­kom, že ob­ža­lo­va­ný nie je ani schop­ný splá­cať pred­chá­dza­jú­ce pos­kyt­nu­té úve­ry tou­to spo­loč­nos­ťou.

V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né, aby pr­vos­tup­ňo­vý súd  v no­vom ko­na­ní sa vy­spo­ria­dal s otáz­kou, či uve­de­nie nep­rav­di­vé­ho úda­ja o príj­me ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo v ob­jek­tív­nej po­lo­he vô­bec spô­so­bi­lé oh­ro­ziť zá­ujem chrá­ne­ný v us­ta­no­ve­ní § 222 ods.1 Tr. zák., a to z hľa­dis­ka reál­ne­ho vply­vu nep­rav­di­vé­ho úda­ja na úva­hu pos­ky­to­va­te­ľa úve­ru o náv­rat­nos­ti fi­nan­čných pros­tried­kov.

 

            V zá­uj­me ná­le­ži­té­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci bu­de pot­reb­né, aby ok­res­ný súd vý­slu­chom zá­stup­cu spo­loč­nos­ti Po­ho­to­vosť s.r.o. Bra­tis­la­va – J.H., kto­rý s ob­ža­lo­va­ným X.Y. vy­pi­so­val pred­met­né žia­dos­ti o úver zis­til dô­vo­dy, pre­čo sa us­po­ko­jil len s tvr­de­ním ob­ža­lo­va­né­ho, že ne­doš­lo k zme­ne v je­ho ma­jet­ko­vých po­me­roch na­priek to­mu, že poz­nal fi­nan­čnú si­tuáciu ob­ža­lo­va­né­ho a ná­le­ži­te ne­zis­ťo­val je­ho bo­ni­tu a ne­po­sú­dil v pot­reb­nom roz­sa­hu ri­zi­ko oh­ľad­ne náv­rat­nos­ti fi­nan­čných pros­tried­kov, či ob­ža­lo­va­ný má vô­bec reál­ne ta­ký prí­jem, z kto­ré­ho bu­de schop­ný splá­cať úver, a to za si­tuácie, keď ten­to mal už ťaž­kos­ti so splá­ca­ním pred­chá­dza­jú­cich pos­kyt­nu­tých úve­rov ich spo­loč­nos­ťou.

           

            Uve­de­né je pot­reb­né oz­rej­miť aj v nad­väz­nos­ti na sku­toč­nosť, že na tres­tnosť pá­cha­te­ľa sa vy­ža­du­je, aby  iné­ho uvie­dol do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru, kto­ré však nie sú v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou, a tak vy­lá­kal od ne­ho úver. 

Tre­ba pri­tom zdô­raz­niť, že spl­ne­nie pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru za­hŕňa aj spl­ne­nie pod­mie­nok na splá­ca­nie úve­ru, pre­to­že cel­kom lo­gic­ký pla­tí, aby žia­da­teľ mo­hol úver obdr­žať, mu­sí preu­ká­zať, že je schop­ný ho v bu­dúc­nos­ti splá­cať.

 

            Z do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov ne­vyp­lý­va jed­noz­nač­ný a nes­po­chyb­ni­teľ­ný zá­ver, že ob­ža­lo­va­ný X.Y. pos­ky­to­va­te­ľa úve­ru, spo­loč­nosť Po­ho­to­vosť  s.r.o. Bra­tis­la­va uvie­dol do omy­lu oh­ľad­ne svo­jej schop­nos­ti splá­cať pos­kyt­nu­tý úver, keď­že už aj pred uzav­re­tím úve­ro­vých zmlúv uve­de­ných vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, v dôs­led­ku in­sol­ven­tnos­ti, neuh­ra­dil všet­ky splát­ky pos­kyt­nu­té­ho úve­ru poš­ko­de­nou stra­nou.

 

            Na­po­kon je pot­reb­né zdô­raz­niť, že pri roz­ho­do­va­ní ne­mô­žu sú­dy pre­hlia­dať tú sku­toč­nosť, že mož­nosť vy­užiť tres­tnop­ráv­ny pros­trie­dok ochra­ny nes­mie byť na­toľ­ko jed­no­du­chá a bež­ná, aby pre op­ráv­ne­né sub­jek­ty bo­lo naj­vý­hod­nej­šie cel­kom re­zig­no­vať na ak­tív­nu ochra­nu ich práv a zá­uj­mov v ta­kej mie­re, kto­rú od nich tre­ba ro­zum­ne vy­ža­do­vať. Ta­ký­to stav by to­tiž od­po­ro­val zá­sa­de ul­ti­ma ra­tio (kraj­ný pros­trie­dok), ale aj zá­sa­de vi­gi­lan­ti­bus iura (prá­vo po­má­ha os­tra­ži­tým, bde­lým).

 

            To bo­li dô­vo­dy, pre kto­ré o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho kraj­ský súd roz­ho­dol tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 

             P o u č e n i e :        Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu ďal­ší riad­ny op­rav­ný

                                               pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

 

            V Ko­ši­ciach dňa 28. jú­na 2012

 

                                                      

 

 

Za správ­nosť vy­ho­to­ve­nia:                                                                                                JUDr. Zu­za­na HOM­ZOVÁ

An­drea Šte­fan­čí­ko­vá                                                                                               pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia