Práv­ne ve­ty:

 

I. Vznik vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ro­di­čov k de­ťom je da­ný za­lo­že­ním ro­din­no-práv­ne­ho vzťa­hu ro­dič – di­eťa (tj. u mat­ky na­ro­de­ním, u ot­ca up­lat­ne­ním jed­nej z troch dom­nie­nok ot­cov­stva). Vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť ot­ca ku di­eťa­ťu te­da nev­zni­ká vý­luč­ne iba na­ro­de­ním di­eťa­ťa v man­žel­skom zväz­ku, ale aj súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov a roz­hod­nu­tím sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva.

 

II. Po­kiaľ bo­lo ot­cov­stvo ur­če­né roz­hod­nu­tím sú­du, tres­tnú zod­po­ved­nosť oso­by pre trest­ný čin za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy mož­no vy­vo­diť až odo dňa prá­vop­lat­nos­ti ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia.

 

III. Vy­hlá­se­ním kon­kur­zu na ma­je­tok dl­žní­ka /fy­zic­kej oso­by/ ot­co­vi di­eťa­ťa je­ho zá­kon­ná po­vin­nosť pla­tiť vý­živ­né ne­za­ni­ká, av­šak vzhľa­dom k to­mu, že sprá­vu je­ho ma­jet­ku po­dlie­ha­jú­ce­ho kon­kur­zu od toh­to ča­so­vé­ho mo­men­tu vy­ko­ná­va správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty, ne­mož­no nep­la­te­nie vý­živ­né­ho za ob­do­bie nas­le­du­jú­ce po vy­hlá­se­ní kon­kur­zu z hľa­dis­ka hod­no­te­nia sub­jek­tív­nej strán­ky pok­ryť je­ho za­vi­ne­ním.

 

IV. Na­priek to­mu, že súd pr­vé­ho stup­ňa je via­za­ný práv­nym ná­zo­rom, kto­rý vy­slo­vil vo svo­jom roz­hod­nu­tí od­vo­la­cí súd, súd ne­mož­no via­zať ta­ký­mi práv­ny­mi úva­ha­mi a  zá­ver­mi od­vo­la­cie­ho sú­du, kto­ré nie­len­že od­po­ru­jú us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­re vzťa­hu­jú­cej sa k da­nej prob­le­ma­ti­ke, ale pri­már­ne ne­ma­jú opo­ru v zá­ko­ne. Zá­ve­ry od­po­ru­jú­ce zá­ko­nu to­tiž ne­ma­jú po­va­hu práv­ne­ho ná­zo­ru, ale sú ar­bit­rár­nym po­ky­nom.

 

Z od­ôvod­ne­nia:

 

         Ok­res­ný súd Pe­zi­nok v Pe­zin­ku pred sa­mo­sud­com JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa  09.05.2013 tak­to

 

      roz­ho­dol:

 

           Pod­ľa § 285 písm. e) Tr. por.

 

sa ob­ža­lo­va­ný M.K., tr­va­le by­tom,

 

     os­lo­bo­dzu­je,

 

spod ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok, sp. zn. 1Pv 209/2011 zo dňa 16.09.2011 pre pre­čin za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy pod­ľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že ho­ci mu zo zá­ko­na o ro­di­ne vy­plý­va­la vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť vo­či svoj­mu syn­ovi M.P. u mat­ky K.P., kto­rej roz­sah mu bol sta­no­ve­ný roz­sud­kom Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va sp. zn. 3Co 201/2011 zo dňa 22.09.2011, vy­ko­na­teľ­ným ih­neď a prá­vop­lat­ným dňa 18.03.2011 s su­mou 100.- Eur me­sač­ne vždy do 15. dňa bež­né­ho me­sia­ca vop­red k ru­kám mat­ky, tú­to po­vin­nosť si v mies­te svoj­ho tr­va­lé­ho byd­lis­ka a vša­de tam, kde sa zdr­žia­val v ob­do­bí od me­sia­ca sep­tem­ber ro­ku 2008 až do­po­siaľ, te­da až do me­sia­ca sep­tem­ber ro­ku 2011 riad­ne a včas nepl­nil a nepl­ní, ho­ci mu to je­ho ma­jet­ko­vé po­me­ry umož­ňo­va­li a umož­ňu­jú, čím mu za uve­de­né ob­do­bie za­tiaľ vzni­kol dlh na vý­živ­nom vo­či mat­ke svoj­ho syna K.P. vo vý­ške 3.390.- Eur (na­koľ­ko časť dl­žné­ho vý­živ­né­ho vo vý­ške 210.- Eur už za­pla­til),

  

pre­to­že tres­tnosť či­nu za­nik­la.

 

O d ô v o d n e n i e:

 

Súd na hlav­nom po­jed­ná­va­ní po ozná­me­ní pre­jed­ná­va­nej ve­ci a po vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho M.K. v zmys­le § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je ne­vin­ný, vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho, vý­slu­chom poš­ko­de­nej a na zá­ver sa súd oboz­ná­mil s re­le­van­tný­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi za­bez­pe­če­ný­mi v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia ako aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Nás­led­ne sa súd po zru­še­ní je­ho roz­sud­ku od­vo­la­cím sú­dom na zá­kla­de od­vo­la­nia po­da­né­ho ob­ža­lo­va­ným a pro­ku­rá­to­rom, súc via­za­ný po­vin­nos­ťou vy­ko­nať úko­ny a dô­ka­zy, kto­rých vy­ko­na­nie od­vo­la­cí súd na­ria­dil, oboz­ná­mil s vy­jad­re­nia­mi správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty ako aj ďal­ší­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi sú­vi­sia­ci­mi s úh­ra­dou dl­žné­ho vý­živ­né­ho ob­ža­lo­va­ným. Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia súd dos­pel k zá­ve­ru, že sú spl­ne­né všet­ky pod­mien­ky pre ob­li­ga­tór­ne os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra.

 

Obž. M.K. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvie­dol, že  vý­živ­né za­čal pla­tiť od dá­tu­mu, od kto­ré­ho mu bo­lo ur­če­né ot­cov­stvo, na­koľ­ko dov­te­dy ne­ve­del, že syn K.P. je je­ho syn­om. Po­tom, ako mu bo­lo ur­če­né ot­cov­stvo sú­dom, za­čal pla­tiť vý­živ­né 30 Eur me­sač­ne až do no­vem­bra 2011. Po­tom mu zvý­ši­li plat a v de­cem­bri za­pla­til vý­živ­né 60 Eur vý­živ­né­ho. Je­ho me­sač­ný prí­jem je 320 Eur brut­to, z čo­ho pla­tí 60 Eur na di­eťa z pr­vé­ho man­žel­stva a 320 Eur me­sač­ne na byt. V de­cem­bri 2011 po­dal návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu ako fy­zic­ká oso­ba, pre­to­že ho k to­mu do­nú­ti­la fi­nan­čná si­tuácia, keď­že mal množ­stvo exekú­cii na svo­ju oso­bu. Kon­kurz bol vy­hlá­se­ný dňa 15.12.2011. Od ja­nuá­ra 2012 mu správ­ky­ňa kon­kur­znej pod­sta­ty za­dr­žia­va kom­plet­ný prí­jem a po­sie­la ži­vot­né mi­ni­mum. V sú­čas­nos­ti pla­tí na svoj­ho pr­vé­ho syna 60 Euro, ďal­šie­ho syna De. vy­cho­vá­va riad­ne so svo­jou sú­čas­nou druž­kou, a ďal­šiu vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť má na syna M.P.. Exekú­cie vznik­li pre­to, le­bo mal vy­so­ké vý­dav­ky. 10 000.- Sk pla­til pô­žič­ku za byt, na kto­rý mal úver. Byt na úver si kú­pil nie­ke­dy v ro­ku 2002 ale­bo 2003, v sú­čas­nos­ti je ten­to byt v kon­kur­ze. S pa­ni K.P. žil, ale nie v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, Ro­ziš­li sa  na Sil­ves­tra v ro­ku 2007. Sku­toč­nosť, že je di­eťa je­ho, mu ozná­mi­la pa­ni K.P. vte­dy, keď bo­la te­hot­ná, ale on si ne­bol is­tý, pre­to ča­kal na roz­hod­nu­tie o ur­če­ní ot­cov­stva. Keď sa syn M.P. na­ro­dil, mal prí­jem cca. 400 Eur me­sač­ne. V tom ča­se mal vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť 60 Eur na syna Da. Je­ho pos­led­ný syn De. sa na­ro­dil 30.07.2009. Syna vy­cho­vá­va tak, že mu po­má­ha je­ho mat­ka, kto­rej už dl­ží 800 Eur a ro­di­čia je­ho pria­teľ­ky, kto­rým dl­žia 1.200 Eur. V sú­čas­nos­ti je je­ho prí­jem 360 Eur, kto­rý mu cho­dí na účet. Ten­to prí­jem mu za­dr­žia­va správ­ky­ňa a po­sie­la mu me­sač­ne 150 Eur. Poš­ko­de­ná K.P. mu navrh­la, aby svoj byt, za kto­rý pla­til úver, pre­dal, aj sa o to po­kú­šal, av­šak priš­la by­to­vá krí­za, pre­to ne­ve­del pre­dať byt za ta­kú ce­nu, aby do­ká­zal vy­rov­nať dl­hy, kto­ré mal. Keď mal prí­jem a pra­co­val, do­ká­zal byt splá­cať, ale keď pri­šiel o za­mes­tna­nie, už to nes­tí­hal. Pa­ni K.P. žia­dal, aby s ním iš­la bý­vať do je­ho by­tu, kto­rý mal na úver, kde bo­li nák­la­dy men­šie, ale ona od­miet­la, a pre­to súh­la­sil s jej pod­mien­ka­mi, pres­tal som pla­tiť úver a pla­til som 10.000 Sk me­sač­ne jej. Mal aj iné úve­ry, nap­rík­lad zo spo­loč­nos­ti Pro­fic­re­dit a  spot­reb­né úve­ry, tie na­ko­niec rov­na­ko nes­plá­cal a sú tiež v kon­kur­ze. Tie­to úve­ry bo­li uzat­vo­re­né ďa­le­ko pred­tým, ako sa spoz­nal s pa­ni K.P.. Práv­ne­ho zá­stup­cu, kto­rý ho za­stu­pu­je, mu pla­tí je­ho mat­ka. So svo­jou bý­va­lou man­žel­kou dos­tal pô­žič­ku na stav­bu ro­din­né­ho do­mu zo štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia, keď však dom pos­ta­vi­li, roz­vied­li sa, dom sa pre­dal a fi­nan­čné pros­tried­ky na vy­pla­te­nie do­mu iš­li na všet­ky dl­hy, kto­ré s bý­va­lou man­žel­kou ma­li. Po roz­vo­de tam os­tal dlh 600 000 Sk. Od 01.09.2008 ke­dy sa na­ro­dil syn M.P., bol za­mes­tna­ný v spo­loč­nos­ti Schne­lec­ke. Vte­dy pla­til lea­sing za auto 100 Eur. Auto si kú­pil na kon­ci le­ta 2008. To­to auto zob­ra­la správ­ky­ňa, lea­sing pres­tal pla­tiť v ja­nuá­ri 2009. Vo­zid­lo bo­lo za­lo­že­né v pros­pech spo­loč­nos­ti Es­sox. Vý­živ­né na syna M.P. za­čal pla­tiť od vy­ko­na­teľ­nos­ti roz­hod­nu­tia, kto­rým bo­lo ur­če­né, že je je­ho ot­com, ale na­pa­dol som vý­šku vý­živ­né­ho ur­če­né­ho v roz­hod­nu­tí. Vý­živ­né pla­til, kým ne­doš­lo k vy­hlá­se­niu kon­kur­zu. V sú­čas­nos­ti ži­je z to­ho, čo mu po­má­ha­jú pria­teľ­ki­ni ro­di­čia, je­ho ro­di­čia a zo 150 Eur, čo mu po­sie­la správ­ky­ňa. Pra­cu­je ako vo­dič ka­mió­nu, pre­to, že ho to ba­ví, v za­hra­ni­čí sa zdr­žia­va 5-6 dní v týž­dni, pri­čom mi­nie cca. 40 Eur den­ne na stra­vu. Byt, kto­rý v Šte­fa­no­vej vlas­tnil už pre­da­la správ­ky­ňa kon­kur­znej pod­sta­ty, tak­že ona už bu­de rie­šiť je­ho ďal­šie dl­hy.

 

Sved­ky­ňa poš­ko­de­ná Mgr. K.P. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­da­la, že s ob­ža­lo­va­ným ži­li v spo­loč­nej do­mác­nos­ti od ja­nuá­ra 2008 do 16.05.2008, Keď ote­hot­ne­la, na na­lie­ha­nie ob­ža­lo­va­né­ho si di­eťa ne­cha­la. Ob­ža­lo­va­ný sa na di­eťa te­šil, ne­na­mie­tal že je je­ho. Ži­li u nej v jej slu­žob­nom by­te na uli­ci v ob­ci P. a tiež u ob­ža­lo­va­né­ho v by­te v Šte­fa­no­vej. Syn M.P. sa na­ro­dil 01.09.2008 a ob­ža­lo­va­ný jej po­tom po­ve­dal, že mu má dať po­koj, že on už má no­vú pria­teľ­ku a že pe­nia­ze na vý­ži­vu uvi­dí až po ge­ne­tic­kých tes­toch. Ob­ža­lo­va­ný po­tom za­čal po­sie­lať vý­živ­né 30 Eur me­sač­ne. Syna ob­ža­lo­va­ný od je­ho na­ro­de­nia ne­vi­del a ani sa o ne­ho ne­zau­jí­ma. Je prav­dou, že od mat­ky ob­ža­lo­va­né­ho obdr­ža­la su­mu 500.- Eur ako časť dl­žné­ho vý­živ­né­ho

 

Ďalej sa súd sa v rám­ci do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní sú­čas­ne oboz­ná­mil s lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi a to:

-      rod­ný list ma­lo­le­té­ho M.P., v kto­rom otec di­eťa­ťa nie je uve­de­ný,

-      zna­lec­ký po­su­dok z od­bo­ru ge­ne­ti­ky č. 17/2009 zo dňa 13.03.2010 z kto­ré­ho zá­ve­rov vy­ply­nu­lo, že ot­cov­stvo ob­ža­lo­va­né­ho M.K.  vo­či ma­lo­le­té­mu M.P., mož­no po­va­žo­vať s prav­de­po­dob­nos­ťou 99,99 % za prak­tic­ky do­ká­za­né,

-      roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 7C 148/2008, kto­rým súd ur­čil ot­cov­stvo ob­ža­lo­va­né­ho vo­či ma­lo­le­té­mu M.P., pri­čom to­to roz­hod­nu­tie vo vzťa­hu k vý­ro­ku o ur­če­ní ot­cov­stva na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť dňa 05.04.2011,

-      roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va sp. zn. 3Co 201/2011 zo dňa 22.09.2011, prá­vop­lat­ným a vy­ko­na­teľ­ným dňa 22.11.2011, kto­rým bol ob­ža­lo­va­ný za­via­za­ný po­vin­nos­ťou pla­tiť vý­živ­né na ma­lo­le­té­ho M.P. vo vý­ške 150.- Eur me­sač­ne vždy do 15. dňa v me­sia­ci vop­red k ru­kám mat­ky ma­lo­le­té­ho K.P.,

-       potvr­de­nie spol. BTS s.r.o., kto­ré dek­la­ru­je, že ob­ža­lo­va­ný bol do pra­cov­né­ho po­me­ru ako vo­dič MKD pri­ja­tý odo dňa 01.12.2009 na do­bu neur­či­tú, pri­čom je­ho prie­mer­ná me­sač­ná mzda je 371,28.- Eur, z to­ho 128.- exekú­cie a v prie­me­re 980.- Eur strav­né a vrec­ko­vé,

-      vy­jad­re­nie spol. BTS s.r.o. zo dňa 23.10.2012 dek­la­ru­jú­ce, že ob­ža­lo­va­ný bol ich za­mes­tnan­com do dňa 16.07.2012, pri­čom je­ho čis­tý prí­jem pred­sta­vo­val od ap­rí­la 2011 do de­cem­bra 2011 su­mu 3.439, 30.- Eur plus strav­né vo vý­ške 9.665,41.- Eur a exekú­cie 911,12 Eur a od ja­nuá­ra 2012 do 16.07.2012 čis­tý prí­jem 2.351,10.- Eur plus str­vné vo vý­ške 5.549,48.- Eur s tým, že do ja­nuá­ra 2012 po vy­úč­to­va­ní miezd za­sie­la­li vý­pla­tu ob­ža­lo­va­né­ho správ­ky­ni kon­kur­znej pod­sta­ty Ing. Pet­ro­vej,

-      zo zoz­na­mu vo­zi­diel sub­jek­tu OR PZ Tr­na­va, ODI vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný je vlas­tní­kom dvoch osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel /Lan­cia 839 a Peu­geot 406/ na kto­ré sú od 16.02.2011 ve­de­né exekú­tor­ské blo­ká­cie, os­ved­če­nie o evi­den­cii mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la Peu­geot 406 dek­la­ru­je, že ob­ža­lo­va­ný M.K. je vlas­tní­kom pred­met­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la,

-      z vý­pi­su z ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný je vlas­tní­kom by­tu v ob­ci Šte­fa­no­vá, evi­do­va­né­ho na LV č. 000, na kto­rý je zria­de­né zá­lož­né prá­vo v pros­pech Slo­ven­skej spo­ri­teľ­ne, a.s. a v pros­pech Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia,

-      zo sprá­vy So­ciál­nej pois­ťov­ne vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný je odo dňa 01.01.1993 až do­po­siaľ v pod­sta­te nep­retr­ži­te v pra­cov­nom pro­ce­se, ne­bol po­be­ra­te­ľom dá­vok v ne­za­mes­tna­nos­ti a v uve­de­nom ob­do­bí bol ve­de­ný v evi­den­cii pla­ti­te­ľov pois­tné­ho,

-      ozná­me­nie Ing. R.K., kon­kur­znej správ­ky­ne o kon­kur­ze, z kto­ré­ho vy­plý­va, že uz­ne­se­ním Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va, sp. zn. 36K/7/2011 zo dňa 15.12.2011 súd us­ta­no­vil ob­ža­lo­va­né­mu M.K. kon­kur­zné­ho správ­cu Ing. R.P.,

-      uz­ne­se­nie Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va sp. zn. 36K/7/2011 zo dňa 15.12.2011 o vy­hlá­se­ní kon­kur­zu na ma­je­tok dl­žní­ka M.K.,

-      ozná­me­nie správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty Ing. R.P. zo dňa 22.10.2012 kon­šta­tu­jú­ce, že ob­ža­lo­va­ný je v sú­čas­nos­ti bez pra­cov­né­ho po­me­ru, pri­čom su­my, kto­ré os­ta­li na úč­te kon­kur­zné­ho správ­cu, ne­pok­rý­va­jú ani nák­la­dy kon­kur­zu,

-      ozná­me­nie správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty Ing. R.P. zo dňa 22.01.2013 potvr­dzu­jú­ce, že byt ob­ža­lo­va­né­ho v Šte­fa­no­vej sa pre­dá­va už v sied­mom ko­le draž­by,

-      ozná­me­nie správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty Ing. R.P. zo dňa 10.06.2012, vy­jad­re­nie správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty zo dňa 07.02.2013 a vý­pis z úč­tu správ­ky­ne kon­kur­znej pod­sta­ty ve­de­né­ho v Slo­ven­skej spo­ri­teľ­ni, a.s.,  dek­la­ru­jú­ce úh­ra­du čas­ti dl­žné­ho vý­živ­né­ho vo vý­ške 230.- Eur a 250.- Eur na účet mat­ky ma­lo­le­té­ho K.P.,

-       vý­pis z úč­tu mat­ky ob­ža­lo­va­né­ho potvr­dzu­jú­ci úh­ra­du čas­ti dl­žné­ho vý­živ­né­ho vo vý­ške 500.- Eur na účet mat­ky ma­lo­le­té­ho K.P.,

-      vý­pis z úč­tu druž­ky ob­ža­lo­va­né­ho M.S. ve­de­né­ho v Slo­ven­skej spo­ri­teľ­ni, a.s.,  dek­la­ru­jú­ci úh­ra­du čas­ti dl­žné­ho vý­živ­né­ho vo vý­ške 230.- Eur, 250.- Eur a 10.-Eur na účet mat­ky ma­lo­le­té­ho K.P..

 

Súd hod­no­tiac vy­ko­na­né dô­ka­zy pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo ako aj v ich súhr­ne a vzá­jom­nej sú­vis­los­ti v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por. dos­pel jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí k zá­ve­ru, že ža­lo­va­ný sku­tok sa stal tak, ako je uve­de­ný v skut­ko­vej ve­te vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­sud­ku, vy­ka­zu­je všet­ky ob­li­ga­tór­ne zna­ky pre­či­nu za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy pod­ľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a že sa ho do­pus­til ob­ža­lo­va­ný. Zá­ro­veň však súd zis­til, že ob­ža­lo­va­ný M.K. si svo­ju zá­kon­nú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť /vo vý­ške, kto­rú v prie­be­hu hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia us­tá­lil súd/ vo­či svoj­mu ma­lo­le­té­mu syn­ovi spl­nil skôr, ako sa súd od­ob­ral na zá­ve­reč­nú po­ra­du a ne­bo­lo zis­te­né, že by je­ho ko­na­nie ma­lo vo vzťa­hu k je­ho di­eťa­ťu tr­va­lo ne­priaz­ni­vé nás­led­ky, pre­to súd ob­li­ga­tór­ne pos­tu­po­val v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 285 písm. e) Tr. por. s pou­ka­zom na oso­bit­né us­ta­no­ve­nie o účin­nej ľú­tos­ti v zmys­le § 86 písm. a) Tr. zák. a ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil.

 

K otáz­ke za­čiat­ku ply­nu­tia vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti:

 

Súd sa po vy­ko­na­ní do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­mo­hol sto­tož­niť so skut­ko­vým sta­vom tak, ako ho us­tá­li­la ob­ža­lo­ba ani s práv­ny­mi zá­ver­mi od­vo­la­cie­ho sú­du vo vzťa­hu ku za­čiat­ku ply­nu­tia vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti. Na­priek to­mu, že súd pr­vé­ho stup­ňa je via­za­ný práv­nym ná­zo­rom, kto­rý vy­slo­vil vo svo­jom roz­hod­nu­tí od­vo­la­cí súd, súd ne­mož­no via­zať ta­ký­mi práv­ny­mi úva­ha­mi a  zá­ver­mi od­vo­la­cie­ho sú­du, kto­ré nie­len­že od­po­ru­jú us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­re vzťa­hu­jú­cej sa k da­nej prob­le­ma­ti­ke, ale pri­már­ne ne­ma­jú opo­ru v zá­ko­ne a, pou­ži­júc slo­vá od­vo­la­cie­ho sú­du, sú v prík­rom roz­po­re nie­len s us­ta­no­ve­ním § 62 Zá­ko­na o ro­di­ne, ale aj us­ta­no­ve­nia­mi § 84 a nasl. toh­to zá­ko­na, up­ra­vu­jú­ci­mi ur­če­nie ot­cov­stva. Zá­ve­ry od­po­ru­jú­ce zá­ko­nu to­tiž ne­ma­jú po­va­hu práv­ne­ho ná­zo­ru, ale sú ar­bit­rár­nym po­ky­nom.

Je to­tiž ne­po­chyb­né, že ob­ža­lo­va­ný ne­bol po­vin­ný pla­tiť vý­živ­né na ma­lo­le­té­ho M.P. od me­sia­ca sep­tem­ber 2008, keď­že ako to vy­plý­va z rod­né­ho lis­tu ma­lo­le­té­ho, ob­ža­lo­va­ný odo dňa je­ho na­ro­de­nia práv­ne ne­bol je­ho ot­com /ob­ža­lo­va­né­mu nes­ved­ča­la ani jed­na z dom­nie­nok ot­cov­stva v zmys­le zá­ko­na o ro­di­ne, ne­doš­lo k súh­las­né­mu vy­hlá­se­niu ro­di­čov a až do dňa 05.04.2011 ani ku prá­vop­lat­né­mu roz­hod­nu­tiu sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva/.

V tej­to sú­vis­los­ti si súd do­vo­ľu­je zo­pa­ko­vať a sú­čas­ne pre úpl­nosť roz­ší­riť úva­hy, kto­ré ho vied­li k zá­ve­ru o tom, že ob­ža­lo­va­ný za­vi­ne­ne nepl­nil svo­ju zá­kon­nú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť vo­či ma­lo­le­té­mu až odo dňa prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia sú­du o ur­če­ní je­ho ot­cov­stva /pod­ľa ná­zo­ru sú­du sa pri­tom ne­jed­ná o ná­zo­ro­vé nó­vum ani o úva­hy, kto­ré by bo­li v roz­ho­do­va­ní sú­dov v mi­nu­los­ti spor­né, keď­že us­ta­no­ve­nia Zá­ko­na o ro­di­ne, z kto­rých vy­chá­dza­jú, pre svo­ju jed­noz­nač­nosť roz­diel­ny práv­ny vý­klad ani neu­mož­ňu­jú/.

 

Pod­ľa § 84 Zá­ko­na o ro­di­ne sa ot­cov­stvo ur­ču­je na zá­kla­de dom­nie­nok ot­cov­stva us­ta­no­ve­ných v tom­to zá­ko­ne súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov ale­bo roz­hod­nu­tím sú­du.

Ob­ža­lo­va­né­mu M.K. nes­ved­čí pr­vá dom­nien­ka ot­cov­stva v zmys­le us­ta­no­ve­ní § 85 a nasl. Zá­ko­na o ro­di­ne up­ra­vu­jú­cich ot­cov­stvo man­že­la mat­ky, na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný ne­bol man­že­lom poš­ko­de­nej. Tzv. pr­vá dom­nien­ka ot­cov­stva pla­tí auto­ma­tic­ky, bez nut­nos­ti do­ka­zo­va­nia.

Ob­ža­lo­va­né­mu rov­na­ko nes­ved­čí ani dru­há dom­nien­ka ot­cov­stva v zmys­le us­ta­no­ve­ní § 90 a nasl. up­ra­vu­jú­cich ot­cov­stvo ur­če­né súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov, na­koľ­ko ku súh­las­né­mu vy­hlá­se­nie ro­di­čov po na­ro­de­ní mal. M.P. ne­doš­lo.

V zmys­le us­ta­no­ve­ní § 94 a nasl. Zá­ko­na o ro­di­ne, up­ra­vu­jú­cich ur­če­nie ot­cov­stva roz­hod­nu­tím sú­du, ak ne­doš­lo k ur­če­niu ot­cov­stva súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov, mô­že di­eťa, mat­ka ale­bo muž, kto­rý tvr­dí, že je ot­com, navr­hnúť, aby ot­cov­stvo ur­čil súd.

 

Rov­na­ko ako dru­há dom­nien­ka, ani tre­tia dom­nien­ka te­da ne­nas­tu­pu­je auto­ma­tic­ky, ale k exis­ten­cii skut­ko­vé­ho zá­kla­du mu­sí pris­tú­piť ak­ti­vi­ta zo stra­ny dot­knu­tých sub­jek­tov, ako aj roz­hod­nu­tie sú­du. Tú­to dom­nien­ku mož­no up­lat­niť len na sú­de, a to ob­li­ga­tór­ne, keď­že ide o spor­né prí­pa­dy, na roz­ho­do­va­nie kto­rých je da­ná prá­vo­moc sú­dov. Tá­to dom­nien­ka (spo­lu s mož­nos­ťou jej vy­vrá­te­nia pria­mo v tom­to ko­na­ní) so svo­jou konštruk­ciou sa v pod­sta­te naj­viac prib­li­žu­je po­ža­do­va­né­mu sú­la­du bio­lo­gic­ké­ho sta­vu so sta­vom práv­nym. Skú­ma sa pri nej bio­lo­gic­ký zá­klad ro­di­čov­stva. Má cha­rak­ter dom­nien­ky vy­vrá­ti­teľ­nej rov­na­ko z dô­vo­du zá­uj­mu o čo naj­väč­ší sú­lad me­dzi bio­lo­gic­kým a práv­nym ot­cov­stvom. Roz­diel op­ro­ti pred­chá­dza­jú­cim dvom dom­nien­kam však spo­čí­va v spô­so­be a ča­se jej vy­vra­ca­nia. Účin­ky pr­vých dvoch dom­nie­nok mož­no vy­vra­cať v sa­mos­tat­nom súd­nom ko­na­ní po­tom, ako už za­ča­li pô­so­biť. Aj pri tej­to dom­nien­ke mu­sí byť naj­skôr preu­ká­za­ný jej skut­ko­vý zá­klad (t.j. že muž sú­lo­žil s mat­kou di­eťa­ťa v roz­ho­du­jú­com ob­do­bí), na zá­kla­de kto­ré­ho mô­že za­čať pô­so­biť, a až po­tom mô­že dôjsť k jej vy­vrá­te­niu. Us­ku­toč­ňu­je sa to však v rám­ci to­ho is­té­ho súd­ne­ho ko­na­nia (ne­vyv­ra­cia sa te­da súd­ne roz­hod­nu­tie, ale dom­nien­ka za­lo­že­ná preu­ká­za­nou sú­lo­žou). V prí­pa­de, ak ot­cov­stvo bo­lo tak­to prá­vop­lat­ne ur­če­né, zá­kon už ne­dá­va ďal­šiu mož­nosť vy­vrá­tiť účin­ky tej­to dom­nien­ky .

 

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 62 Zá­ko­na o ro­di­ne, up­ra­vu­jú­ce­ho vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť ro­di­čov k de­ťom, je pl­ne­nie vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ro­di­čov k de­ťom je ich zá­kon­ná po­vin­nosť, kto­rá tr­vá do ča­su, kým de­ti nie sú schop­né sa­mé sa ži­viť.

Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia te­da expli­cit­ne vy­plý­va, že vznik vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ro­di­čov k de­ťom je da­ný za­lo­že­ním ro­din­no-práv­ne­ho vzťa­hu ro­dič – di­eťa (tj. u mat­ky na­ro­de­ním, u ot­ca up­lat­ne­ním jed­nej z troch dom­nie­nok ot­cov­stva). Vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť ot­ca ku di­eťa­ťu te­da nev­zni­ká vý­luč­ne iba na­ro­de­ním di­eťa­ťa /ak sa na­ro­dí di­eťa v ča­se od uzav­re­tia man­žel­stva do up­ly­nu­tia troj­sté­ho dňa po zá­ni­ku man­žel­stva ale­bo po je­ho vy­hlá­se­ní za nep­lat­né/, ale aj súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov a roz­hod­nu­tím sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva.

Keď­že roz­su­dok, kto­rým sa ur­ču­je ot­cov­stvo je kon­šti­tu­tív­ny, ro­di­čom sa otec v ta­kom­to prí­pa­de stá­va /a ku vzni­ku ro­din­no-práv­ne­ho vzťa­hu ro­dič – di­eťa/do­chá­dza  až je­ho ur­če­ním za ot­ca sú­dom, kon­šti­tu­tív­ne účin­ky nev­zni­ka­jú pria­mo z us­ta­no­ve­nia § 62 Zá­ko­na o ro­di­ne. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né zá­sad­ne roz­li­šo­vať me­dzi roz­hod­nu­tím sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva s kon­šti­tu­tív­nym účin­kom /a tým aj vzni­ku po­vin­nos­ti pris­pie­vať na vý­ži­vu/ a roz­hod­nu­tím sú­du o za­via­za­ní ot­ca pris­pie­vať na vý­ži­vu svoj­ho di­eťa­ťa, kto­ré má iba dek­la­ra­tór­ny úči­nok a na pred­chá­dza­jú­ce roz­hod­nu­tie mô­že iba nad­vä­zo­vať. Je to­tiž vy­lú­če­né, aby súd roz­ho­dol o za­via­za­ní oso­by pla­tiť vý­živ­né v kon­krét­nej vý­ške bez to­ho, aby ur­če­niu ta­kej­to oso­by za ro­di­ča – ot­ca pred­chá­dzal ur­či­tý práv­ny stav – man­žel­stvo, súh­las­né vy­hlá­se­nie ro­di­čov ale­bo roz­hod­nu­tie sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva. Po­ve­da­né inak, ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy je ná­rok na vý­ži­vu, po­kiaľ je za­lo­že­ný na us­ta­no­ve­niach § 62 a nasl. Zá­ko­na o ro­di­ne a jed­ná sa te­da iba o ta­kú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť, kto­rá vy­chá­dza z exis­ten­cie ro­din­no-práv­ne­ho vzťa­hu a vy­plý­va pria­mo zo Zá­ko­na o ro­di­ne, z čo­ho vy­plý­va, že sa spra­vid­la ne­vy­ža­du­je, aby bo­la vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť a jej roz­sah ur­če­ná roz­hod­nu­tím sú­du. Vý­nim­kou je však si­tuácia, ke­dy ide o ne­man­žel­ské ot­cov­stvo /ako v da­nom prí­pa­de/, kto­ré ne­bo­lo uz­na­né súh­las­ným vy­hlá­se­ním ro­di­čov /ako v da­nom prí­pa­de/. Za ta­kých­to okol­nos­tí mô­že pre­to tres­tná zod­po­ved­nosť za za­ned­ba­nie po­vin­nej vý­ži­vy nas­tú­piť až od oka­mi­hu, ke­dy na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť roz­hod­nu­tie sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva.

 

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né ob­ža­lo­va­né­mu ne­mož­no klásť za vi­nu nep­la­te­nie vý­živ­né­ho na syna M.P. za ob­do­bie pred­chá­dza­jú­ce roz­hod­nu­tiu sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva. V tej­to sú­vis­los­ti súd pou­ka­zu­je tiež na us­tá­le­nú ju­di­ka­tú­ru, v zmys­le kto­rej tres­tnú zod­po­ved­nosť oso­by pre za­ned­ba­nie po­vin­nej vý­ži­vy mož­no vy­vo­diť za okol­nos­tí, akých to­mu bo­lo v da­nom prí­pa­de, iba po­kiaľ bo­la tá­to oso­ba prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du ur­če­ná za ot­ca di­eťa­ťa /viď pri­me­ra­ne R 33/1979/. Nepl­ne­nie vý­živ­né­ho ur­če­né­ho na zá­kla­de pred­bež­né­ho opat­re­nia v rám­ci ko­na­nia o ur­če­ní ot­cov­stva tres­tnú zod­po­ved­nosť rov­na­ko ne­zak­la­dá /pri­me­ra­ne R 18/1984/. Z hľa­dis­ka tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti bol pre­to ob­ža­lo­va­ný po­vin­ný pl­niť si svo­ju zá­kon­nú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť vo­či ma­lo­le­té­mu M.P. až odo dňa prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia sú­du o ur­če­ní ot­cov­stva a to do dňa vy­hlá­se­nia kon­kur­zu na ma­je­tok ob­ža­lo­va­né­ho dňa 15.12.2011. Vy­hlá­se­ním kon­kur­zu ob­ža­lo­va­né­mu je­ho zá­kon­ná po­vin­nosť pla­tiť vý­živ­né ne­za­nik­la, av­šak vzhľa­dom k to­mu, že sprá­vu je­ho ma­jet­ku po­dlie­ha­jú­ce­ho kon­kur­zu od toh­to ča­so­vé­ho mo­men­tu vy­ko­ná­va správ­ky­ňa /kto­rá ob­ža­lo­va­né­mu po­ne­cha­la iba ta­kú časť mzdy, 150.- Eur, kto­rá ne­pos­ta­ču­je na úh­ra­du vý­živ­né­ho/, ne­mož­no nep­la­te­nie vý­živ­né­ho ob­ža­lo­va­ným za ob­do­bie nas­le­du­jú­ce po vy­hlá­se­ní kon­kur­zu z hľa­dis­ka hod­no­te­nia sub­jek­tív­nej strán­ky ob­ža­lo­va­né­ho pok­ryť je­ho za­vi­ne­ním /k to­mu pri­me­ra­ne NS ČR R 27/2007/.

 

Súd ako pred­bež­nú otáz­ku /z hľa­dis­ka kon­šta­to­va­nia, že ža­lo­va­ný sku­tok je tres­tným či­nom a do­pus­til sa ho ob­ža­lo­va­ný/ hod­no­til ma­jet­ko­vé po­me­ry ob­ža­lo­va­né­ho v roz­hod­nom ča­se za úče­lom us­tá­le­nia vý­šky vý­živ­né­ho, kto­ré bol po­vin­ný pla­tiť, pri­čom v tom­to sme­re po­va­žo­val vý­šku vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti sta­no­ve­nú prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du vo vý­ške 150.- Eur me­sač­ne za pri­me­ra­né reál­nym mož­nos­tiam a schop­nos­tiam ob­ža­lo­va­né­ho. v roz­hod­nom ob­do­bí ma­jet­ko­vé po­me­ry ob­ža­lo­va­né­mu umož­ňo­va­li riad­ne si pl­niť svo­ju zá­kon­nú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť vo vý­ške sta­no­ve­nej prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du. Ob­ža­lo­va­ný ne­bol op­ráv­ne­ný svoj­voľ­ne si tú­to vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť zní­žiť pod­ľa vlas­tné­ho uvá­že­nia. Je pot­re­né zdô­raz­niť, že ma­jet­ko­vý­mi po­mer­mi sa ro­zu­mie nie len prí­jem vo fi­nan­čnom vy­jad­re­ní ale cel­ko­vé ma­jet­ko­vé po­me­ry vrá­ta­ne hnu­teľ­ných /v da­nom prí­pa­de mo­to­ro­vé vo­zid­lá/ a neh­nu­teľ­ných ve­cí /byt ob­ža­lo­va­né­ho/. Ob­ža­lo­va­ný je oso­bou v pro­duk­tív­nom ve­ku, pri­čom bol v pod­sta­te od ro­ku 1993 až do 16.07.2012 nep­retr­ži­te za­mes­tna­ný. Z lis­tin­ných dô­ka­zov vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný bol v roz­hod­nom ob­do­bí nie­len že vlas­tní­kom hnu­teľ­ných aj neh­nu­teľ­ných ve­cí, ale v roz­hod­nom ča­se mal aj cel­ko­vý prí­jem, kto­rý pos­ta­čo­val na riad­ne pla­te­nie vý­živ­né­ho, pri­čom je dô­le­ži­té zdô­raz­niť, že po­vin­nos­ťou ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý má vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť, je pris­pô­so­biť hos­po­dá­re­nie s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi a ma­jet­ko­vý­mi hod­no­ta­mi v sú­la­de s pri­már­nou po­vin­nos­ťou pris­pie­vať na vý­živ­né svoj­ho di­eťa­ťa, kto­ré má pred­nosť pred iný­mi vý­dav­ka­mi. V tej­to sú­vis­los­ti je tiež bez vý­zna­mu, že ob­ža­lo­va­né­mu vznik­la eš­te ďal­šia vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť ku de­ťom splo­de­ným v rám­ci iné­ho ro­din­né­ho vzťa­hu. Po­kiaľ ta­ká­to si­tuácia nas­ta­ne, je ob­ža­lo­va­ný po­vin­ný pris­pô­so­biť svoj ži­vot­ný štan­dard tým­to no­vov­znik­nu­tým okol­nos­tiam a ten­to pri­me­ra­ne zní­žiť /a to až na úro­veň pok­ry­tia iba svo­jich ob­jek­tív­nych zá­klad­ných ži­vot­ných po­trieb/, resp. po­kiaľ svoj štan­dard zni­žo­vať nech­ce, zvý­šiť svo­ju ak­ti­vi­tu sme­rom k zís­ka­niu ta­kej adek­vát­nej prá­ce, kto­rej fi­nan­čné ohod­no­te­nie na za­bez­pe­če­nie po­trieb všet­kých na ne­ho od­ká­za­ných osôb bu­de pos­ta­čo­vať. Ob­ža­lo­va­ný pri­tom pra­co­val ako vo­dič ka­mió­nu s cel­ko­vým me­sač­ným príj­mom v roz­hod­nom ča­se vrá­ta­ne vrec­ko­vé­ho a di­ét cca. 1.200.- Eur /po od­rá­ta­ní exekú­cie vo vý­ške 128.- Eur/. Pod­ľa vlas­tné­ho vy­jad­re­nia sa v za­hra­ni­čí na­chá­dzal 5 až 6 dní v týž­dni, pri­čom je­ho nák­la­dy na stra­vu den­ne pred­sta­vo­va­li 40.- Eur, čo je 800.- Eur me­sač­ne. Aj po­kiaľ by súd pri­pus­til, že me­sač­né nák­la­dy na stra­vo­va­nie jed­né­ho dos­pe­lé­ho člo­ve­ka pred­sta­vu­jú 800.- Eur, čo po­va­žu­je za nep­ri­me­ra­ne vy­so­ké, os­ta­lo ob­ža­lo­va­né­mu k dis­po­zí­cii eš­te 400.- Eur, z kto­rých vý­živ­né mo­hol uh­ra­diť. Na­priek tvr­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho, že di­éty a vrec­ko­vé mi­nie na stra­vu a mzda mu na pla­te­nie vý­živ­né­ho v riad­nej vý­ške ne­pos­ta­čo­va­la, ob­ža­lo­va­ný ne­vy­vi­nul žiad­nu sna­hu o zís­ka­nie ta­ké­ho adek­vát­ne­ho za­mes­tna­nia, kto­ré by riad­ne pl­ne­nie svo­jej vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti a sú­čas­ne je­ho ži­vo­by­tie v dos­ta­toč­nom roz­sa­hu pokr­yl. V tom­to sme­re je­ho ar­gu­ment, že ho prá­ca vo­di­ča ba­ví, neob­sto­jí. Mož­no pre­to vy­vo­diť, že ob­ža­lo­va­ný v roz­hod­nom ob­do­bí ne­mal úp­rim­ný zá­ujem o zís­ka­nie adek­vát­ne ohod­no­te­nej prá­ce, kto­rá by mu pl­ne­nie svo­jej zá­kon­nej vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti umož­ňo­va­la. Su­ma 30.- Eur, kto­rú sa ob­ža­lo­va­ný pod­ľa vlas­tné­ho uvá­že­nia roz­ho­dol ako vý­živ­né pla­tiť, je pod­ľa ná­zo­ru sú­du ab­so­lút­ne ne­dos­ta­toč­ná a je vý­sme­chom je­ho syna. Súd mal za pre­to za preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný si svo­ju zá­kon­nú vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť riad­ne nepl­nil odo dňa 05.04.2011, ke­dy na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť roz­hod­nu­tie o ur­če­ní ot­cov­stva ob­ža­lo­va­né­ho vo­či ma­lo­le­té­mu až do 15 de­cem­bra 2011 vrá­ta­ne, ke­dy bol vy­hlá­se­ný kon­kurz na ma­je­tok ob­ža­lo­va­né­ho, čím mu za uve­de­né ob­do­bie vzni­kol dlh na vý­živ­nom vo vý­ške 990.- Eur. Je ne­po­chyb­né, že ob­ža­lo­va­ný si od prá­vop­lat­né­ho ur­če­nia je­ho ot­cov­stva bol ve­do­mý svo­jej zá­kon­nej po­vin­nos­ti /vy­plý­va­jú­cej z us­ta­no­ve­nia § 62 ods. 1 Zá­ko­na o ro­di­ne/ pris­pie­vať na vý­ži­vu svoj­ho ma­lo­le­té­ho syna, a sú­čas­ne ve­del, že mu tá­to po­vin­nosť bo­la dek­la­ro­va­ná sú­dom, a tú­to po­vin­nosť si na­priek to­mu, že mu to je­ho ma­jet­ko­vé po­me­ry umož­ňo­va­li, nepl­nil.

 

Vzhľa­dom k to­mu, že sú­dom us­tá­le­nú su­mu dl­žné­ho vý­živ­né­ho nás­led­ne v prie­be­hu hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia uh­ra­di­la pria­teľ­ka a mat­ka ob­ža­lo­va­né­ho skôr, ako sa súd od­ob­ral na zá­ve­reč­nú po­ra­du a je­ho ko­na­nie ne­ma­lo vo vzťa­hu k je­ho di­eťa­ťu tr­va­lo ne­priaz­ni­vé nás­led­ky, súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né v enun­ciá­te toh­to roz­sud­ku a ob­ža­lo­va­né­ho ob­li­ga­tór­ne spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil, pre­to­že tres­tnosť či­nu za­nik­la.

 

P o u č e n i e :    Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku je mož­né po­dať od­vo­la­nie do 15 dní odo dňa je­ho vy­hlá­se­nia pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve.

 

                                      Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

                                     v Pe­zin­ku dňa 09.05.2013

 

 

 

                                                                                     JUDr. Da­vid L i n d t n e r

                                                                             sa­mo­sud­ca

 

 

Diskusia