Výklad kvalifikačného pojmu "na viacerých osobách" pri trestnom čine krádeže

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. V us­ta­no­ve­ní § 138 Tr. zák. je up­ra­ve­ný oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem, kon­krét­ne spá­chanie tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, pri­čom pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. sa za zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách. Via­ce­rý­mi oso­ba­mi sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na ro­zu­me­jú naj­me­nej tri oso­by (§ 127 ods. 12 Tr. zák.). Zá­klad­nou otáz­kou pre po­sú­de­nie ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. te­da je, ke­dy je trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Roz­ho­du­jú­cim je po­sú­de­nie nie­len ob­jek­tu tres­tné­ho či­nu, ale aj pred­me­tu úto­ku, na kto­rý pá­cha­teľ bez­pros­tred­ne úto­čí. V prí­pa­de tres­tné­ho či­nu krá­de­že je ob­jek­tom ochra­na ma­jet­ko­vých práv, pri­čom pred­me­tom úto­ku je v tom­to prí­pa­de cu­dzia vec. Z uve­de­né­ho mož­no jed­noz­nač­ne vy­vo­diť, že pred­me­tom úto­ku nie je oso­ba, a te­da nej­de o trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Pri tres­tnom či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák. nie je po­tom mož­né ap­li­ko­vať oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák.

 II. Oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. by bo­lo mož­né ap­li­ko­vať v prí­pa­de, ak by bol trest­ný čin spá­cha­ný pro­ti ži­vo­tu, zdra­viu jed­not­li­vých osôb, resp. zá­sa­hu do ich te­les­nej in­teg­ri­ty, na­koľ­ko v ta­kom­to prí­pa­de by bol pred­me­tom úto­ku člo­vek.

 

 

N a j v y š š í  s ú d  3 Tdo 75/2012

 Slo­ven­skej re­pub­li­ky

 

ROZ­SU­DOK

 

V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Mi­la­na Li­pov­ské­ho a sud­cov JUDr. Ja­ny Serbov­ej a JUDr Ale­ny Šiš­ko­vej na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí Tr. por. v zmys­le § 382a ko­na­nom dňa 22. má­ja 2013 v Bra­tis­la­ve v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho D. B. pre pok­ra­čo­va­cí zlo­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, ve­de­nej na Ok­res­nom sú­de No­vé Mes­to nad Vá­hom pod sp. zn. 1T 207/2008, o do­vo­la­ní, kto­ré po­dal ob­vi­ne­ný pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu JUDr. J. G., pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne, zo dňa 30. augus­ta 2012, sp. zn. 3To 93/2012, tak­to r o z h o d o l :

 

I.

Pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne zo dňa 30. augus­ta 2012, sp. zn. 3To 93/2012, a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

 b o l p o r u š e n ý z á k o n

 v us­ta­no­ve­ní § 138 písm. j/ Tr. zák., § 319 Tr. por. v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho D. B..

Pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por. na­pad­nu­té uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du sa z r u š u j e.

 Z r u š u j e  s a aj roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du No­vé Mes­to nad Vá­hom zo dňa 21. no­vem­bra 2011, sp. zn. 1T 207/2008.

 Z r u š u j ú sa aj ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tia ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

 Pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. Ok­res­né­mu sú­du No­vé Mes­to nad Vá­hom sa p r i k a z u j e , aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

 

II.

 Pod­ľa § 380 ods. 2 Tr. por. sa ob­vi­ne­ný D. B. n e b e r i e do väz­by s tým, že pok­ra­ču­je vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 9 ro­kov, ulo­že­né­ho mu roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Tren­čín zo dňa 17. jú­na 2008, sp. zn. 8T 16/2008, v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne zo 16. ok­tób­ra 2008, sp. zn. 2To 82/2008.

 

O d ô v o d n e n i e

 Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du No­vé Mes­to nad Vá­hom, zo dňa 21. no­vem­bra 2011, sp. zn. 1T 207/2008, bol ob­vi­ne­ný D. B. uz­na­ný za vin­né­ho z pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bo­de 17/ a 21/ v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s pou­ka­zom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy pod­ľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, ako je uve­de­né v tom­to roz­sud­ku v bo­doch 1/ až 23/.

 Za to mu bol ulo­že­ný pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s pou­ži­tím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3, § 38 ods. 7 Tr. zák. súhrn­ný a spo­loč­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 12 ro­kov. Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­ho na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

Pod­ľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zru­šil vý­rok o vi­ne o spá­cha­ní pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy pod­ľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ako aj vý­rok o tres­te ulo­že­ný ob­vi­ne­né­mu B. roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Ga­lan­ta z 25. jú­na 2008, sp. zn. 3T 93/2008, prá­vop­lat­ný 25. jú­na 2008, kto­rým bol ob­vi­ne­né­mu ulo­že­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 3 me­sia­ce so za­ra­de­ním do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 Pod­ľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zru­šil vý­rok o tres­te ulo­že­ný ob­vi­ne­né­mu B. roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Tren­čín, zo dňa 17. jú­na 2008, sp. zn. 8T 16/2008, kto­rý na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť 16. ok­tób­ra 2008 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne zo 16. ok­tób­ra 2008, sp. zn. 2To 82/2008. Sú­čas­ne zru­šil aj vý­rok o tres­te ulo­že­ný ob­vi­ne­né­mu roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Pieš­ťa­ny zo 4. ap­rí­la 2008, sp. zn. 2T 91/2008, prá­vop­lat­ný 4. ap­rí­la 2008, ako aj všet­ky ďal­šie roz­hod­nu­tia na tie­to vý­ro­ky ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

 Pod­ľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­mu ulo­žil trest pre­pad­nu­tia ve­ci, a to: 1 ks in­jek­čnej strie­kač­ky, 1 ks ko­vo­vej faj­ky strie­bor­nej far­by, 1 ks skrut­ko­va­ča mod­rej far­by s krí­žo­vým hro­tom, 1 ks skrut­ko­va­ča čier­nej far­by s plo­chým hro­tom, 1 ks po­suv­ných klieš­tí strie­bor­nej far­by s ozna­če­ním HEA­VY DU­TY, 1 ks fran­cúz­skych klieš­tí, 1 ks skrut­ko­va­ča so za­hnu­tou hor­nou čas­ťou.

 Sú­čas­ne pod­ľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ok­res­ný súd ulo­žil ob­vi­ne­né­mu D. B. ochran­né proti­toxiko­ma­nic­ké lie­če­nie ús­tav­nou for­mou.

 Pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du No­vé Mes­to nad Vá­hom po­dal ob­vi­ne­ný od­vo­la­nie, kto­ré Kraj­ský súd v Tren­čí­ne uz­ne­se­ním zo dňa 30. augus­ta 2012, sp. zn. 3To 93/2012, ako ne­dô­vod­né pod­ľa § 319 Tr. por. za­mie­tol.

 Pro­ti uve­de­né­mu roz­sud­ku kraj­ské­ho sú­du po­dal ob­vi­ne­ný pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu do­vo­la­nie z dô­vo­dov § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., to­tiž že zá­sad­ným spô­so­bom bo­lo po­ru­še­né je­ho prá­vo na ob­ha­jo­bu, § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., te­da že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na dô­ka­zoch, kto­ré ne­bo­li sú­dom vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., te­da že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia.

 Ob­vi­ne­ný v do­vo­la­ní na­mie­tal nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie zis­te­né­ho skut­ku a nes­práv­nu ap­li­ká­ciu hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia, kon­krét­ne pou­ži­tie § 138 písm. j/ Tr. zák. a nás­led­ne § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. O spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák., te­da zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia ide vte­dy, ak je spá­cha­ný trest­ný čin na via­ce­rých oso­bách. Keď­že ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák. sú spo­lo­čen­ské vzťa­hy up­ra­vu­jú­ce vlas­tníc­ke a iné prá­va k ve­ci, pri­čom zo skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že kon­krét­nym pred­me­tom úto­ku je cu­dzia vec (te­da nie oso­ba), od­ôvod­ne­nie pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. v sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v prí­pa­doch, keď bo­lo poš­ko­de­ných via­ce­ro osôb s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 46 ods. 1 Tr. por. neob­sto­jí.

 Vzhľa­dom na uve­de­né ob­vi­ne­ný navr­hol, aby naj­vyš­ší súd vy­slo­vil pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. roz­sud­kom po­ru­še­nie zá­ko­na v us­ta­no­ve­niach, o kto­ré sa do­vo­la­cie dô­vo­dy opie­ra­jú a aby pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por. zru­šil uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne z 30. augus­ta 2012, sp. zn. 3To 93/2012, a pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. pri­ká­zal kraj­ské­mu sú­du vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­vať a roz­hod­núť.

 K po­da­né­mu do­vo­la­niu sa pí­som­ne vy­jad­ril pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry No­vé Mes­to nad Vá­hom, kto­rý po­va­žo­val do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho za ne­dô­vod­né. Pod­ľa ná­zo­ru pro­ku­ra­tú­ry sa oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný znak pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. (zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia – na via­ce­rých oso­bách) nev­zťa­hu­je vý­luč­ne len na tres­tné či­ny spá­cha­né pro­ti te­les­nej in­teg­ri­te, zdra­viu a ži­vo­tu ľu­dí. Kva­li­fi­ko­va­nie skut­ku ob­vi­ne­né­ho aj pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na je te­da na mies­te, na­koľ­ko je ne­po­chyb­né, že ob­vi­ne­ný v 23 skut­koch za­sia­hol do osob­nos­tných a ma­jet­ko­vých práv fy­zic­kých osôb – poš­ko­de­ných. Vzhľa­dom na uve­de­né navr­hol, aby naj­vyš­ší súd do­vo­la­nie pod­ľa § 392 ods. 1 Tr. por. za­mie­tol ako ne­dô­vod­né.

K bo­du I. roz­sud­ku:

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) pri­már­ne kon­šta­to­val, že do­vo­la­nie je prí­pus­tné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bo­lo po­da­né op­ráv­ne­nou oso­bou, v le­ho­te a pred­pí­sa­ným spô­so­bom (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 370 Tr. por.), pri­čom bo­li spl­ne­né aj ďal­šie pod­mien­ky do­vo­la­nia pod­ľa § 372 až § 374 Tr. por. Do­vo­la­cí súd pre­to pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť vý­ro­ku na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia ako aj správ­nosť je­mu pred­chá­dza­jú­ce­ho ko­na­nia a zis­til, že bol po­ru­še­ný zá­kon v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho D. B..

 Z ob­sa­hu po­da­né­ho do­vo­la­nia jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný na­mie­tal nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie a nes­práv­ne pou­ži­tie hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia v zmys­le § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Keď­že pou­ži­tie ďal­ších do­vo­la­cích dô­vo­dov (§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.) ob­vi­ne­ný bliž­šie neo­dô­vod­nil, do­vo­la­cí súd sa tý­mi­to ne­zao­be­ral.

 Naj­vyš­ší súd po preš­tu­do­va­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu zis­til, že pr­vos­tup­ňo­vý súd uz­nal ob­vi­ne­né­ho D. B. za vin­né­ho zo spá­chania pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bo­de 17/ a 21/ v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tr. zák. za ap­li­ká­cie oso­bit­né­ho kva­li­fi­kač­né­ho poj­mu uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 138 písm. j/ Tr. zák. – spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách.

 Z roz­hod­nu­tia ok­res­né­ho sú­du vy­plý­va, že ten­to ap­li­ko­val us­ta­no­ve­nie § 138 písm. j/ Tr. zák. (zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia – spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách) s od­ôvod­ne­ním, že ko­na­ním ob­vi­ne­né­ho doš­lo k poš­ko­de­niu viac ako 3 osôb. Poš­ko­de­ným je v zmys­le § 43 ods. 1 Tr. zák. (správ­ne mal byť § 46 ods. 1 Tr. por.) ok­rem iné­ho aj oso­ba, kto­rej bo­la tres­tným či­nom spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá ško­da. Vzhľa­dom k to­mu, že v da­nom prí­pa­de iš­lo o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin, ke­dy ob­vi­ne­ný via­ce­rý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi poš­ko­dil naj­me­nej 24 osôb, napl­nil tak, pod­ľa ná­zo­ru ok­res­né­ho sú­du, de­fi­ní­ciu zá­važ­nej­šie­ho spô­so­bu ko­na­nia, te­da tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho na via­ce­rých oso­bách.

 S uve­de­ným práv­nym ná­zo­rom sa naj­vyš­ší súd nes­to­tož­nil. Zo skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vy­plý­va, že toh­to tres­tné­ho či­nu sa do­pus­tí ten, kto si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní a spô­so­bí tak ma­lú ško­du. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že ob­jek­tom toh­to tres­tné­ho či­nu je ochra­na vlas­tníc­kych a iných práv k ve­ci a pred­me­tom úto­ku je cu­dzia vec, pri­čom cu­dzou ve­cou sa ro­zu­mie hnu­teľ­ná vec, kto­rá ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi vô­bec ale­bo mu ne­pat­rí vý­luč­ne a kto­rú pá­cha­teľ na­vy­še ne­má vo svo­jej dis­po­zí­cii.

 V us­ta­no­ve­ní § 138 Tr. zák. je up­ra­ve­ný oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem, kon­krét­ne spá­chanie tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, pri­čom pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. sa za zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách. Via­ce­rý­mi oso­ba­mi sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na ro­zu­me­jú naj­me­nej tri oso­by (§ 127 ods. 12 Tr. zák.)

 Zá­klad­nou otáz­kou pre po­sú­de­nie ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. te­da je, ke­dy je trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Roz­ho­du­jú­cim je po­sú­de­nie nie­len ob­jek­tu tres­tné­ho či­nu, ale aj pred­me­tu úto­ku, na kto­rý pá­cha­teľ bez­pros­tred­ne úto­čí. V prí­pa­de tres­tné­ho či­nu krá­de­že je ob­jek­tom, ako už bo­lo spo­me­nu­té, ochra­na ma­jet­ko­vých práv, pri­čom pred­me­tom úto­ku je v tom­to prí­pa­de cu­dzia vec. Z uve­de­né­ho mož­no jed­noz­nač­ne vy­vo­diť, že pred­me­tom úto­ku nie je oso­ba, a te­da nej­de o trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. V uve­de­nom prí­pa­de nie je po­tom mož­né ap­li­ko­vať oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák.

 Oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. by bo­lo mož­né ap­li­ko­vať v prí­pa­de, ak by bol trest­ný čin spá­cha­ný pro­ti ži­vo­tu, zdra­viu jed­not­li­vých osôb, resp. zá­sa­hu do ich te­les­nej in­teg­ri­ty, keď­že v tom­to prí­pa­de by bol pred­me­tom úto­ku člo­vek.

 Je te­da zrej­mé, že ok­res­ný súd ne­pos­tu­po­val správ­ne, keď ap­li­ko­val ten­to kva­li­fi­kač­ný znak na pred­met­ný sku­tok. Uve­de­né po­chy­be­nie ne­nap­ra­vil ani od­vo­la­cí súd, a to na­priek to­mu, že ob­vi­ne­ný vo svo­jom od­vo­la­ní naň pou­ká­zal.

 Pod­ľa § 371 ods. 5 Tr. por. dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ a pod­ľa od­se­ku 3 ne­mož­no pou­žiť, ak zis­te­né po­ru­še­nie zá­ko­na zá­sad­ne neov­plyv­ni­lo pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho.

Nes­práv­nou ap­li­ká­ciou hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. ok­res­ný súd ob­vi­ne­né­ho D. B. uz­nal vin­ným z pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., za pou­ži­tia oso­bit­né­ho kva­li­fi­kač­né­ho poj­mu, čím sa vý­raz­ne zhor­ši­lo pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho.

 Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí pre­to naj­vyš­ší súd roz­ho­dol tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­koch toh­to roz­hod­nu­tia.

 V ďal­šom ko­na­ní bu­de pot­reb­né, aby ok­res­ný súd ne­dos­tat­ky vy­tý­ka­né naj­vyš­ším sú­dom od­strá­nil.

 K bo­du II. roz­sud­ku:

 Pod­ľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vy­ko­ná­va na ob­vi­ne­nom trest od­ňa­tia slo­bo­dy ulo­že­ný mu pô­vod­ným roz­sud­kom a do­vo­la­cí súd na do­vo­la­nie vý­rok o tom­to tres­te zru­ší, roz­hod­ne sú­čas­ne o väz­be. Zru­še­ním pr­vos­tup­ňo­vé­ho roz­sud­ku sa práv­ne pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho D. B. nav­rá­ti­lo do sta­vu, kto­rý exis­to­val pred je­ho vy­hlá­se­ním.

 Z ob­sa­hu pred­lo­že­né­ho spi­su Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­til, že ob­vi­ne­ný D. B. bol roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Tren­čín, zo dňa 17. jú­na 2008, sp. zn. 8T 16/2008, v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne zo 16. ok­tób­ra 2008, sp. zn. 2To 82/2008, uz­na­ný za vin­né­ho z po­ku­su zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov pod­ľa § 14 ods. 1, § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. spá­cha­né­ho for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol ulo­že­ný súhrn­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 9 ro­kov na vý­kon kto­ré­ho bol za­ra­de­ný do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 Po zru­še­ní pr­vos­tup­ňo­vé­ho roz­sud­ku zno­vu vstú­pi­lo do plat­nos­ti i na­ria­de­nie vý­ko­nu tres­tu vy­da­né Kraj­ským sú­dom v Tren­čí­ne dňa 16. ok­tób­ra 2008, sp. zn. 2To 82/2008, na zá­kla­de kto­ré­ho ob­vi­ne­ný nas­tú­pil na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy 16. ok­tób­ra 2008 a ten­to v sú­čas­nos­ti stá­le vy­ko­ná­va.

Za to­ho sta­vu sú u ob­vi­ne­né­ho D. B. vy­lú­če­né dô­vo­dy úte­ko­vej väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. i pre­ven­tív­nej väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a keď­že nie je da­ný ani dô­vod väz­by ko­lúz­nej pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b/ uve­de­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia a nie je dô­vod na ulo­že­nie ob­me­dze­ní ob­vi­ne­né­mu vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pos­tu­pom pod­ľa § 84 ods. 1 Tr. por.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­to roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né pod bo­dom II. toh­to roz­sud­ku.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

 

V Bra­tis­la­ve 22. má­ja 2013

 

JUDr. Mi­lan L i p o v s k ý , v. r.

pred­se­da se­ná­tu

 

 

Diskusia