Možno odmietnuť vykonanie krvnej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi vodiča?

Práv­ne ve­ty:

I.                     Po­jem „ma­re­nie dy­cho­vej skúš­ky“ je vý­raz poj­mo­vo a ob­sa­ho­vo od­liš­ný od poj­mu „od­miet­nu­tie“, pri­čom iba vý­raz „od­miet­nu­tie“ je poj­mo­vým zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Pre­to sa­mot­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa spo­čí­va­jú­ce v tom, že dy­cho­vú skúš­ku opa­ko­va­ne ma­ril tým, že ne­dos­ta­toč­ne fú­kal do dy­cho­vé­ho prís­tro­ja, nie je mož­né pre ab­sen­ciu ob­li­ga­tór­ne­ho poj­mo­vé­ho zna­ku „od­miet­nu­tia“ kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

II.                   ob­me­dzenia tech­nic­ké­ho cha­rak­te­ru, kto­ré po­li­caj­tom neu­mož­ňu­jú kon­tro­lo­vať množ­stvo al­ko­ho­lu v kr­vi dy­cho­vý­mi prís­troj­mi tak, aby ne­doš­lo k po­le­mi­ke o tom, či kon­tro­lo­va­ná oso­ba do prís­tro­ja vdy­cho­va­la „dos­ta­toč­ne“ ale­bo nie, ne­mô­žu byť v prí­pa­de, že k ta­kej­to si­tuá­cii dôj­de, a prio­ri vy­kla­da­né v nep­ros­pech ta­kej­to oso­by. Po­kiaľ štát vy­nu­cu­je na zis­te­nie al­ko­ho­lu v kr­vi pod­ro­be­nie sa dy­cho­vej skúš­ke, mu­sí za­bez­pe­čiť pres­nej­šie a spo­ľah­li­vej­šie me­ra­cie za­ria­de­nia, pri kto­rých pou­ži­tí ne­dôj­de k po­chyb­nos­tiam o re­le­van­tnos­ti zis­te­ných úda­jov /či už o množ­stve po­ži­té­ho al­ko­ho­lu, ale­bo o sa­mot­nom prie­be­hu dy­cho­vej skúš­ky/.

III.                 Trest­ný zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 289 ods. 2 ho­vo­rí o „od­miet­nu­tí pod­ro­biť sa le­kár­ske­mu vy­šet­re­niu od­be­rom a vy­šet­re­ním kr­vi“, čo zna­me­ná, že pre mož­nosť kva­li­fi­ká­cie ko­na­nia vo­di­ča ako tres­tné­ho či­nu ta­ké­mu­to od­miet­nu­tiu mu­sí pred­chá­dzať vý­zva prís­luš­ní­ka PZ, lo­gic­ky nie žia­dosť sa­mot­né­ho vo­di­ča.

IV.                 Od­ôvod­ne­né od­miet­nu­tie ob­ža­lo­va­né­ho pod­ro­biť sa kr­vnej skúš­ke /za okol­nos­tí nes­práv­ne­ho pou­če­nie prís­luš­ní­kom PZ/ ne­mož­no po­va­žo­vať za od­miet­nu­tie, kto­ré je poj­mo­vým zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 289 ods. 2 Tr. zák., ale za le­gi­tím­ny pos­tup oso­by, kto­rá je prís­luš­ník­mi PZ nes­práv­ne pou­če­ná a nú­te­ná k pod­ro­be­niu sa úko­nu za okol­nos­tí, kto­ré sú v roz­po­re so zá­ko­nom.

V.                   Žiad­na oso­ba nie je po­vin­ná upos­lúch­nuť ani pod­ro­biť sa ta­kej vý­zve prís­luš­ní­ka PZ, kto­rá ne­má opo­ru v plat­ných práv­nych pred­pi­soch. Vo­či oso­be, kto­rá tak­to pos­tu­pu­je, nie je mož­né vy­vo­diť tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za­lo­že­nú na ne­reš­pek­to­va­ní ta­kej­to vý­zvy. 

 

2T 136/2013

                                                U z n e s e n i e

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom, v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti obv. Ing. M.M. pre pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. tak­to

 

                                         r o z h o d o l :

 Pod­ľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd

 

                                        p o s t u p u j e

 Ob­vod­né­mu od­de­le­niu PZ Pe­zi­nok na pre­jed­na­nie pries­tup­ku tres­tnú vec ob­vi­ne­né­ho Ing. M.M., kto­rá je ve­de­ná na Ok­res­nom sú­de v Pe­zin­ku pod sp. zn. 2T 136/2013, pre sku­tok spo­čí­va­jú­ci pod­ľa ob­ža­lo­by v tom, že dňa 27.01.2013 v ča­se o 03.00 hod. v Pe­zin­ku na uli­ci Mys­le­nic­ká, po tom, čo vie­dol osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Kia Soul EČ BA 839VI bol za­sta­ve­ný hliad­kou Ob­vod­né­ho od­de­le­nia PZ Pe­zi­nok a nás­led­ne vy­zva­ný, aby sa pod­ro­bil dy­cho­vej skúš­ke na zis­te­nie al­ko­ho­lu v dy­chu, pri­čom tú­to aj na­priek pou­če­niu zo stra­ny prís­luš­ní­kov Ob­vod­né­ho od­de­le­nia PZ Pe­zi­nok akým spô­so­bom a v akom ča­so­vom inter­va­le je pot­reb­né sú­vis­le fú­kať do prís­tro­ja Al­co­test Drä­ger 7410 opa­ko­va­ne ma­ril tým, že ne­dos­ta­toč­ne fú­kal do uve­de­né­ho prís­tro­ja a v prí­pa­de, keď prís­troj pre­fú­kal okam­ži­te pres­tal fú­kať a to aj na­priek to­mu, že mu bo­lo zo stra­ny prís­luš­ní­kov PZ neus­tá­le opa­ko­va­né, že na me­ra­nie množ­stva al­ko­ho­lu v dy­chu je pot­reb­né do prís­tro­ja Al­co­test Drä­ger 7410 sú­vis­le fú­kať de­sať se­kúnd, čo neu­ro­bil a tak­tiež sa od­mie­tol pod­ro­biť le­kár­ske­mu od­be­ru kr­vi na zis­te­nie al­ko­ho­lu v te­le,

 na­koľ­ko nej­de o trest­ný čin, ale ide o sku­tok, kto­rý by mal iný or­gán pre­jed­nať ako pries­tu­pok.

 

                                            O d ô v o d n e n i e:

 Na ob­vi­ne­né­ho Ing. M.M., po­dal dňa 01.07.2013 pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok pod sp. zn. 3 Pv 92/13 na Ok­res­ný súd Pe­zi­nok ob­ža­lo­bu pre pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na vy­ššie uve­de­nom skut­ko­vom zá­kla­de.

 Súd na hlav­nom po­jed­ná­va­ní po ozná­me­ní pre­jed­ná­va­nej ve­ci, po vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho Ing. M.M. v zmys­le § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je ne­vin­ný, vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho, vý­slu­chom sved­kov, a oboz­ná­mil sa s re­le­van­tný­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi za­bez­pe­če­ný­mi v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia ako aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní súd zis­til a us­tá­lil skut­ko­vé a práv­ne okol­nos­ti, kto­ré súd vied­li k zá­ve­ru o nut­nos­ti tres­tnú vec ob­ža­lo­va­né­ho pos­tú­piť na pre­jed­na­nie pries­tup­ku.

 

Ku skut­ku:

Ob­ža­lo­va­ný Ing. M.M., na hlav­nom po­jed­ná­va­ní k ve­ci uvie­dol, že v in­kri­mi­no­va­nom ča­se po tom, čo po­li­caj­ti za­sta­vi­li je­ho mo­to­ro­vé vo­zid­lo ho vy­zva­li, aby pred­lo­žil dok­la­dy, čo uro­bil. Súh­la­sil s dy­cho­vou skúš­kou, fú­kal do prís­tro­ja drä­ger, kto­rý asi za­mr­zol, pre­to­že vte­dy bo­lo -20 stup­ňov Cel­zia. Po­li­caj­ti prís­troj zob­ra­li do au­ta a za­ča­li ho na­hrie­vať a nás­led­ne za­ča­li na ne­ho nep­ri­me­ra­ným tó­nom na­lie­hať, aby fú­kal, čo sa sna­žil, ale prís­troj ne­zaz­na­me­nal žia­den vý­sle­dok. Pri ce­lom tom­to in­ci­den­te bol aj Ing. D.K., kto­rý sa s ním v tú noc vie­zol v aute. Po­tom ho po­li­caj­ti zob­ra­li k mies­tne­mu le­ká­ro­vi do Pe­zin­ka na od­ber kr­vi, s čím súh­la­sil. Na tom od­be­re kr­vi mu da­li pod­pí­sať žia­dosť, v kto­rej bo­lo uve­de­né, že on žia­da o od­ber kr­vi za úh­ra­du, pri­tom on o od­ber kr­vi na vlas­tnú žia­dosť ne­žia­dal, pre­to žia­dosť pod­pí­sať od­mie­tol. Pred le­ká­rom mu da­li opä­tov­ne fú­kať do prís­tro­ja, ten­to prís­troj však ne­zaz­na­me­nal žia­den vý­sle­dok, pod­ľa je­ho ná­zo­ru bol ne­funkč­ný. Nás­led­ne bol pre­ve­ze­ný na od­de­le­nie po­li­caj­né­ho zbo­ru, kde sa skúš­ka opa­ko­va­la. Prís­luš­ní­kom po­li­caj­né­ho zbo­ru na od­ber kr­vi vy­zva­ný ne­bol. Dy­cho­vú skúš­ku ne­ma­ril,  vždy na vý­zvu fú­kal do prís­tro­ja z ce­lých pľúc, koľ­ko mu to umož­ňo­va­la ka­pa­ci­ta pľúc. Od­ber kr­vi ako ta­ký neod­mie­tol, od­mie­tol však pod­pí­sať žia­dosť v kto­rej bo­lo uve­de­né, že od­ber kr­vi žia­da vo­dič na vlas­tnú žia­dosť a na vlas­tné nák­la­dy.

 Sve­dok I.A., slu­žob­ný zá­krok vy­ko­ná­va­jú­ci prís­luš­ník PZ k ve­ci vy­po­ve­dal, že za­sta­vi­li auto, kto­ré jaz­di­lo zo sta­ny na stra­nu, tak ma­li za­to, že sa jed­ná o pod­na­pi­té­ho vo­di­ča. Jed­na­lo sa o bež­nú kon­tro­lu, vo­di­ča sa spý­ta­li, či po­žil ne­ja­ký al­ko­hol ale­bo inú ná­vy­ko­vú lát­ku, na­čo od­po­ve­dal zá­por­ne. Ob­ža­lo­va­ný na vý­zvu uvie­dol, že vy­ko­ná dy­cho­vú skúš­ku.  Nie­koľ­ko krát fú­kal, ale vždy len veľ­mi krát­kou len nie­koľ­ko se­kúnd, dy­cho­vú skúš­ku vy­ko­ná­va­li asi 7-8 krát, po­tom sa ho spý­ta­li, či ma ne­ja­ké zdra­vot­né prob­lé­my, na­čo im uvie­dol, že žiad­ne zdra­vot­né prob­lé­my ne­má, nie je ani as­tma­tik, a ne­má ani žiad­ne pa­pier od le­ká­ra. Po­tom ho pou­či­li, že po­kiaľ to­to bu­de opa­ko­vať, do­pus­tí sa ma­re­nia dy­cho­vej skúš­ky. Ob­ža­lo­va­ný ho­vo­ril, že ne­vie pre­fúk­nuť drä­ger, tak sa ho spý­ta­li, či žia­da od­ber kr­vi. Ústne ho zá­ro­veň pou­či­li, že po­kiaľ bu­de kr­vná skúš­ka po­zi­tív­na, úh­ra­du skúš­ky vy­ko­ná on a v prí­pa­de, že bu­de ne­ga­tív­na tak po­li­caj­ný zbor. On po­ve­dal, že nech­ce kr­vnú skúš­ku, po­tom na od­de­le­ní žia­dal kr­vnú skúš­ku. Da­li mu pre­to tla­či­vo, aby pod­pí­sal pou­če­nie o vý­ko­ne kr­vnej skúš­ky, čo od­mie­tol, že pre­čo on má nie­čo pla­tiť ak to žia­da po­li­caj­ný zbor. Po­tom iš­li pred le­ká­ra na po­lik­li­ni­ku v Pe­zin­ku, kde pred le­ká­rom od­mie­tol tak­tiež od­ber kr­vi, pred le­ká­rom sa tak­tiež nie­koľ­kok­rát sna­ži­li vy­ko­nať dy­cho­vú skúš­ku, kto­rú však ob­ža­lo­va­ný aj pred le­ká­rom ma­ril. Nie­koľ­kok­rát bo­la dy­cho­vá skúš­ka opa­ko­va­ná a aj le­kár sa vy­jad­ril, že nie sú dô­vo­dy, kto­ré by mu brá­ni­li vy­ko­nať dy­cho­vú skúš­ku. V prí­pa­de, že je veľ­mi níz­ka tep­lo­ta ako v tú noc stá­va sa, že drä­ger dlh­šie štar­tu­je, ale dy­cho­vá skúš­ka je ta­ká is­tá ako ino­ke­dy, je­di­ný roz­diel je v tom, že prís­troj dlh­šie štar­tu­je. V le­te prís­troj štar­tu­je aj za 10 se­kúnd, v zi­me tr­vá 40-50 se­kúnd ke­dy prís­troj píp­ne, že je prip­ra­ve­ný. Pou­če­nie vo vzťa­hu ku kr­vnej skúš­ke vy­plý­va z inter­ných pred­pi­sov Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR. Ne­vie sa vy­jad­riť k to­mu, pre­čo pou­če­nie ob­sa­hu­je údaj o tom, že nák­la­dy spo­je­né s vý­ko­nom od­be­ru kr­vi si bu­de hra­diť oso­ba sa­ma, pri­čom tam nie je uve­de­né to, o čom ob­ža­lo­va­né­ho pou­čil on v zmys­le inter­ných pred­pi­sov, že v prí­pa­de po­zi­tív­ne­ho ná­le­zu nák­la­dy hra­dí sám a v prí­pa­de ne­ga­tív­ne­ho ná­le­zu po­li­caj­ný zbor. Tých vý­ziev na to, aby sa ob­ža­lo­va­ný pod­ro­bil kr­vnej skúš­ke bo­lo z ich stra­ny via­ce­ro, raz po­ve­dal ob­ža­lo­va­ný, že súh­la­sí, raz po­ve­dal, že ne­súh­la­sí, pod­ľa ne­ho sa sna­žil na­ťa­ho­vať čas a po­tom de­fi­ni­tív­ne od­mie­tol pod­pí­sať žia­dosť, kto­rú mu pred­lo­ži­li a to aj pred le­ká­rom.

 Sve­dok S.O., prís­luš­ník PZ na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že v in­kri­mi­no­va­ný deň vy­ko­ná­val som služ­bu s ko­le­gom I.A.. V Gri­na­ve vi­de­li vo­zid­lo ako pre­chá­dza zo stra­ny na stra­nu, pre­to sa ho roz­hod­li skon­tro­lo­vať. Ob­ža­lo­va­ný na vý­zvu pred­lo­žil dok­la­dy, bol pou­če­ný či sa pod­ro­bí dy­cho­vej skúš­ke, a tiež bol pou­če­ný o spô­so­be vy­ko­na­nia dy­cho­vej skúš­ky. Viac­krát dy­cho­vú skúš­ku vy­ko­nal, ale ma­ril ju. Fú­kal do prís­tro­ja sla­bo a v pol­ke skúš­ky pres­tal dý­chať, fú­kal tak maximál­ne 2 se­kun­dy. Ob­ža­lo­va­ný fú­kal do prís­tro­ja 5-6 krát. Po­tom bol ob­ža­lo­va­ný pou­če­ný o mož­nos­ti pod­ro­biť sa vy­šet­re­niu na od­ber kr­vi. Keď oso­ba od­miet­ne fú­kať, tak je pou­če­ná o mož­nos­ti od­be­ru kr­vi s tým, že keď bu­de vý­sle­dok skúš­ky po­zi­tív­ny tak si nák­la­dy spo­je­né s od­be­rom hra­dí oso­ba a keď bu­de vý­sle­dok ne­ga­tív­ny tak nák­la­dy od­be­ru hra­dí po­li­caj­ný zbor. S ta­kým­to pos­tu­pom on ne­súh­la­sil. Tú­to mož­nosť mu po­ve­da­li hneď pri za­dr­ža­ní a on ju hneď od­mie­tol. Na­to sad­li do au­ta a iš­li k le­ká­ro­vi, čo je bež­ný pos­tup, keď vo­dič od­miet­ne aj dy­cho­vú aj kr­vnú skúš­ku. Je to za tým úče­lom, že le­kár ho vy­šet­rí a vy­dá sta­no­vis­ko, či sa mu oso­ba ja­ví pod vply­vom al­ko­ho­lu a tiež ho vy­šet­rí k to­mu, či mu nie­čo brá­ni riad­ne­mu vy­ko­na­niu dy­cho­vej skúš­ky. Le­kár po­ve­dal, že ne­vi­dí žiad­nu pre­káž­ku, aby mo­hol ob­ža­lo­va­ný vy­ko­nať dy­cho­vú skúš­ku. Dy­cho­vá skúš­ka bo­la opa­ko­va­ne vy­ko­na­ná aj pred le­ká­rom, kde ju ma­ril, aj od­mie­tol. A kr­vnú skúš­ku tiež pred le­ká­rom od­mie­tol. Ne­pa­mä­tá si, či v prie­be­hu to­ho ce­lé­ho di­ania súh­la­sil s kr­vnou skúš­kou. Prís­troj pri mí­nu­so­vých tep­lo­tách fun­gu­je nor­mál­ne iba mu dlh­šie tr­vá kým sa za­pne, za­svie­ti a za­pí­pa, čo zna­me­ná, že je prip­ra­ve­ný na pou­ži­tie. Nik­dy sa nes­tre­tol s tým, že by prís­troj za­mr­zol pri mí­nu­so­vých tep­lo­tách. U le­ká­ra da­li ob­ža­lo­va­né­mu pod­pí­sať štan­dar­dné tla­či­vo na od­ber kr­vi, čo od­mie­tol pod­pí­sať. Aj u le­ká­ra ob­ža­lo­va­ný ma­ril dy­cho­vú skúš­ku, čo aj le­kár na­pí­sal v sprá­ve.

 Sve­dok Ing. D.K., na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že v roz­hod­nom ča­se sa vie­zol v mo­to­ro­vom vo­zid­le s ob­ža­lo­va­ným, keď ich za­sta­vi­la hliad­ka PZ. Po­li­cajt pri­šiel k ok­nu vo­di­ča a po­ve­dal ob­ža­lo­va­né­mu, že prek­ro­či­li rých­losť. Po­tom da­li po­li­caj­ti ob­ža­lo­va­né­mu fú­kať. Ob­ža­lo­va­ný prís­troj nep­re­fú­kal, pre­to­že asi bol za­mr­znu­tý, čo priz­nal aj je­den po­li­cajt z hliad­ky. Po­tom opä­tov­ne ob­ža­lo­va­ný fú­kal a stá­le ne­mo­hol prís­troj pre­fúk­nuť. Mys­lí si, že ob­ža­lo­va­ný fú­kal dos­ta­toč­ne. Po­li­caj­ti sa­mi po­ve­da­li, že prís­troj je za­mr­znu­tý. Ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku neod­mie­tol, do prís­tro­ja fú­kal. V tom ča­se eš­te o kr­vnej skúš­ke ne­bo­la reč. Nie je si ve­do­mý, že by nie­čo  ta­ké od­mie­tal. Člo­ve­ka, kto­rý jaz­dí opi­tý autom po­va­žu­je za po­ten­ciál­ne­ho vra­ha, po­va­žu­je pos­tup po­li­caj­ta za správ­ny, po­kiaľ by to mal byť ten prí­pad. V tom­to prí­pa­de však preh­la­su­je, že vy­lu­ču­je, aby bol ob­ža­lo­va­ný pod vply­vom al­ko­ho­lu, pre­to­že ho poz­ná 5 ro­kov a ve­de­nie mo­to­ro­vé vo­zid­la je je­ho pra­cov­ný pros­trie­dok.

 Súd v sú­vis­los­ti s hod­no­te­ním vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho a jed­not­li­vých sved­kov /tak prís­luš­ní­kov PZ ako aj sved­ka Ing. D.K./ z okol­nos­tí pred­met­nej ve­ci ani osôb ob­ža­lo­va­né­ho a sved­kov ne­zis­til žiad­ne ta­ké re­le­van­tné sku­toč­nos­ti, kto­ré by vý­po­ved­nú hod­no­tu ich vý­po­ve­dí ako­koľ­vek zni­žo­va­li.  Ob­ža­lo­va­ný ako aj sved­ko­via od­po­ve­da­li na im po­lo­že­né otáz­ky po­ho­to­vo a pres­ved­ču­jú­co a ich vý­po­ve­de, na­priek ur­či­tým roz­po­rom, sa v zá­sad­ných bo­doch skut­ko­vé­ho de­ja dô­le­ži­tých pre me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tie sú­du /ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku vy­ko­ná­val, od­mie­tol pod­pí­sať žia­dosť o vy­ko­na­nie kr­vnej skúš­ky/v pod­sta­te ne­lí­šia a sú­čas­ne ko­reš­pon­du­jú s ďal­ší­mi /niž­šie uve­de­ný­mi/ lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi. Skut­ko­vý stav bol te­da zis­te­ný a us­tá­le­ný na pod­kla­de vý­po­ve­dí tak a ob­ža­lo­va­né­ho ako aj sved­kov, pri­čom je­di­ným re­le­van­tným spor­ným bo­dom prie­be­hu skut­ku je sku­toč­nosť, či ob­ža­lo­va­ný vdy­cho­val do me­ra­cie­ho prís­tro­ja ná­le­ži­te tak, ako bol o spô­so­be vdy­cho­va­nia pou­če­ný a vy­zva­ný prís­luš­ník­mi PZ. Sved­ko­via prís­luš­ní­ci PZ zhod­ne potvr­di­li, že ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku neod­mie­tol, tr­va­li však na tom, že ob­ža­lo­va­ný skúš­ku ne­vy­ko­nal pred­pí­sa­ným spô­so­bom, o kto­rom bol opa­ko­va­ne pou­če­ný/s čím ko­reš­pon­du­je aj sprá­va le­ká­ra/ a te­da ju ma­ril. Na stra­ne dru­hej ob­ža­lo­va­ný ako aj sve­dok Ing. D.K. zotr­va­li na svo­jom sub­jek­tív­nom pres­ved­če­ní, že ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku vy­ko­ná­val riad­ne /tá­to sku­toč­nosť je vo vzťa­hu k mož­né­mu vy­vo­de­niu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ob­ža­lo­va­né­mu ire­le­van­tná, práv­ne vý­znam­ná je iba vo vzťa­hu k po­ten­ciál­nej kva­li­fi­ká­cii toh­to ko­na­nia ako pries­tup­ku, pre­to sa ňou súd ďa­lej ne­zao­be­ral z dô­vo­dov uve­de­ných niž­šie/. Spor­ným ne­bol ani fakt, že ob­ža­lo­va­ný od­mie­tol vy­ko­na­nie kr­vnej skúš­ky, čo ob­ža­lo­va­ný od­ôvod­nil po­vin­nos­ťou, kto­rá mu vy­plý­va­la s pí­som­né­ho pou­če­nia pred­lo­že­né­ho prís­luš­ník­mi PZ, že je po­vin­ný uve­de­nú kr­vnú skúš­ku uh­ra­diť tak v prí­pa­de po­zi­tív­ne­ho ako aj ne­ga­tív­ne­ho vý­sled­ku tes­tu /tvr­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho tu ko­reš­pon­du­je s pí­som­ným preh­lá­se­ním o žia­dos­ti na od­ber kr­vi s pou­če­ním, na kto­ré­ho pod­pí­sa­nie bol vy­zva­ný/.

 Súd sa ďa­lej na hlav­nom po­jed­ná­va­ní oboz­ná­mil s nas­le­dov­ný­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi:

-                  potvr­de­nie o za­dr­ža­ní vo­dič­ské­ho preu­ka­zu zo dňa 27.01.2013 o 03.40 hod dek­la­ru­jú­ce za­dr­ža­nie vo­dič­ské­ho preu­ka­zu ob­ža­lo­va­né­ho v uve­de­nom ča­se, pri­čom ako dô­vod za­dr­ža­nia je uve­de­ná jaz­da pod vply­vom al­ko­ho­lu,

-                  zá­znam o pos­kyt­nu­tí le­kár­skej pr­vej po­mo­ci pa­cien­to­vi Ing. M.M. vy­ho­to­ve­ný MUDr. M.K., kto­rý v zá­zna­me kon­šta­tu­je, že pa­cient sa do dy­cho­vé­ho prís­tro­ja po­kú­ša vdy­cho­vať 8 krát, pri­čom vy­ko­ná­va 2-3 krát­ke vdy­chy, ani je­den dl­hší, opa­ko­va­ne je vy­zý­va­ný na sú­vis­lý vdych do prís­tro­ja, pri­čom dy­cho­vá skúš­ka do prís­tro­ja je opa­ko­va­ne neús­peš­ná a od­ber kr­vi pa­cient od­mie­tol,

-                  cer­ti­fi­kát o ove­re­ní ana­ly­zá­to­ra dy­chu z kto­ré­ho vy­plý­va, že dy­cho­vý prís­troj pou­ži­tý na vy­šet­re­nie prí­tom­nos­ti al­ko­ho­lu v dy­chu ob­ža­lo­va­né­ho Ing. M.M. bol v roz­hod­nom ča­se tech­nic­ky spô­so­bi­lý na me­ra­nie, pri­čom ove­re­nie bo­lo plat­né od 17.10.2012 do 18.04.2013,

-                  preh­lá­se­nie o žia­dos­ti na od­ber kr­vi s pou­če­ním pred­lo­že­né zá­krok vy­ko­ná­va­jú­ci­mi prís­luš­ník­mi PZ v roz­hod­nom ča­se ob­ža­lo­va­né­mu Ing. M.M. na pod­pis ako žia­da­te­ľo­vi, z kto­ré­ho pou­če­nia vy­plý­va, že nák­la­dy spo­je­né s od­be­rom kr­vi hra­dí v pl­nej vý­ške žia­da­teľ a po­zi­tív­ny aj ne­ga­tív­ny vý­sle­dok skú­ma­nia bu­de za­sla­ný PZ na ďal­šiu reali­zá­ciu. Preh­lá­se­nie je na­pí­sa­né v pr­vej oso­be, je te­da zrej­mé, že žia­da­te­ľom je tu vo­dič mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, nie po­li­caj­ný zbor.

Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia súd, hod­no­tiac pro­du­ko­va­né dô­ka­zy pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo, ako aj v ich súhr­ne a vzá­jom­nej sú­vis­los­ti v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por. dos­pel bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí k nas­le­dov­né­mu skut­ko­vé­mu zá­ve­ru:

 Ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho mož­no roz­de­liť do dvoch po se­be nas­le­du­jú­cich fáz:

V pr­vej fá­ze vo­zid­lo, kto­ré vie­dol ob­ža­lo­va­ný Ing. M.M. bo­lo v roz­hod­nom ča­se kon­tro­lo­va­né hliad­kou po­lí­cie, pri­čom ob­ža­lo­va­ný bol vy­zva­ný, aby sa pod­ro­bil dy­cho­vej skúš­ke na zis­te­nie množ­stva al­ko­ho­lu v kr­vi. Ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku opa­ko­va­ne vy­ko­nal, av­šak tá­to bo­la neús­peš­ná z dô­vo­du nes­práv­ne­ho pou­ži­tia prís­tro­ja ob­ža­lo­va­ným.

V dru­hej fá­ze v dôs­led­ku ta­ké­ho­to pos­tu­pu ob­ža­lo­va­né­ho bol ten­to nás­led­ne prís­luš­ník­mi PZ vy­zva­ný na pod­ro­be­nie sa kr­vnej skúš­ke, čo však od­mie­tol po pred­lo­že­ní pí­som­né­ho preh­lá­se­nia o žia­dos­ti na od­ber kr­vi s pou­če­ním, že od­ber kr­vi si žia­da­teľ /vo­dič mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la/, bez oh­ľa­du na vý­sle­dok skú­ma­nia, hra­dí sám.

 Práv­ne vý­cho­dis­ká a zá­ve­ry:

 V zmys­le § 289 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa pre­či­nu Oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky do­pus­tí, kto sa pri vý­ko­ne čin­nos­ti, pri kto­rej by mo­hol oh­ro­ziť ži­vot ale­bo zdra­vie ľu­dí ale­bo spô­so­biť znač­nú ško­du na ma­jet­ku, od­miet­ne pod­ro­biť vy­šet­re­niu na zis­te­nie ná­vy­ko­vej lát­ky, kto­ré sa vy­ko­ná­va dy­cho­vou skúš­kou ale­bo orien­tač­ným tes­to­va­cím prís­tro­jom, ale­bo sa od­miet­ne pod­ro­biť le­kár­ske­mu vy­šet­re­niu od­be­rom a vy­šet­re­ním kr­vi ale­bo iné­ho bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu, či nie je ov­plyv­ne­ný ná­vy­ko­vou lát­kou, ho­ci by to pri vy­šet­re­ní ne­bo­lo spo­je­né s ne­bez­pe­čen­stvom pre je­ho zdra­vie.

 V zmys­le § 22 ods. 1 písm. a) zá­ko­na o pries­tup­koch č. 372/1990 Zb. up­ra­vu­jú­ce­ho pries­tup­ky pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky sa ta­ké­ho­to pries­tup­ku do­pus­tí ten, kto sa ako vo­dič vo­zid­la od­miet­ne pod­ro­biť vy­šet­re­niu na zis­te­nie po­ži­tia al­ko­ho­lu ale­bo inej ná­vy­ko­vej lát­ky spô­so­bom us­ta­no­ve­ným oso­bit­ným pred­pi­som, ho­ci by ta­ké vy­šet­re­nie ne­bo­lo spo­je­né s ne­bez­pe­čen­stvom pre je­ho zdra­vie,

 Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochra­ne pred zneu­ží­va­ním al­ko­ho­lic­kých ná­po­jov a o zria­ďo­va­ní a pre­vádz­ke proti­al­ko­ho­lic­kých zá­chyt­ných izieb up­ra­vu­jú­ce­ho spô­sob vy­šet­re­nia na zis­te­nie al­ko­ho­lu ale­bo iných ná­vy­ko­vých lá­tok, sa vy­šet­re­nie na zis­te­nie al­ko­ho­lu sa vy­ko­ná­va dy­cho­vou skúš­kou prís­tro­jom, kto­rým sa ur­čí ob­je­mo­vé per­cen­to al­ko­ho­lu v kr­vi. Ak sa oso­ba od­miet­ne pod­ro­biť ta­ké­mu vy­šet­re­niu, mož­no vy­ko­nať le­kár­ske vy­šet­re­nie od­be­rom a la­bo­ra­tór­nym vy­šet­re­ním kr­vi ale­bo iné­ho bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu. Ak oso­ba od­mie­ta ta­ké­to le­kár­ske vy­šet­re­nie, stu­peň opi­tos­ti ur­čí le­kár pod­ľa me­di­cín­skych kli­nic­kých príz­na­kov.

 Pod­ľa § 5 ods. 8 ci­to­va­né­ho zá­ko­na nák­la­dy na le­kár­ske vy­šet­re­nie uh­ra­dí ten, kto o ta­ké­to vy­šet­re­nie po­žia­dal, a to vo vý­ške ur­če­nej oso­bit­ným pred­pi­som.

 Pod­ľa § 5 ods. 9 ci­to­va­né­ho zá­ko­na v prí­pa­de po­zi­tív­ne­ho vý­sled­ku le­kár­ske­ho vy­šet­re­nia je vy­šet­ro­va­ná oso­ba po­vin­ná uh­ra­diť to­mu, kto o vy­šet­re­nie po­žia­dal, sku­toč­ne vy­na­lo­že­né nák­la­dy spo­je­né s ta­kým­to vy­šet­re­ním.

 V zmys­le § 137 ods. 2 písm. b), písm. f)  zák. č. 8/2009 Z. z. o ces­tnej pre­máv­ke je po­ru­še­ním pra­vi­diel ces­tnej pre­máv­ky zá­važ­ným spô­so­bom od­miet­nu­tie pod­ro­biť sa vy­šet­re­niu na zis­te­nie po­ži­tia al­ko­ho­lu ale­bo inej ná­vy­ko­vej lát­ky a neu­pos­lúch­nu­tie po­ky­nu, vý­zvy ale­bo prí­ka­zu po­li­caj­ta v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom je­ho op­ráv­ne­ní pri doh­ľa­de nad bez­peč­nos­ťou a ply­nu­los­ťou ces­tnej pre­máv­ky.

 Vy­chá­dza­júc z vy­ššie uve­de­ných us­ta­no­ve­ní prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov súd dos­pel k nas­le­dov­ným práv­nym zá­ve­rom:

 Pre napl­ne­nie všet­kých for­mál­nych ob­li­ga­tór­nych poj­mo­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa vy­ža­du­je, aby v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ko­na­ním vo­di­ča dop­rav­né­ho pros­tried­ku spo­čí­va­jú­com v tom, že sa  od­miet­ne pod­ro­biť skúš­ke /dy­cho­vej, kr­vnej ale­bo inej/ na zis­te­nie prí­tom­nos­ti al­ko­ho­lu ale­bo inej ná­vy­ko­vej lát­ky v kr­vi, ho­ci by to pri vy­šet­re­ní ne­bo­lo spo­je­né s ne­bez­pe­čen­stvom pre je­ho zdra­vie, doš­lo k tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­mu nás­led­ku, kto­rým je v da­nom prí­pa­de po­ten­ciál­ne oh­ro­ze­nie ži­vo­ta, zdra­via a ma­jet­ku osôb jaz­dou vo­di­ča pod vply­vom al­ko­ho­lu /od­miet­nu­tie pod­ro­be­niu sa skúš­ke na al­ko­hol po ve­de­ní mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la to­tiž sa­mo o se­be im­pli­ku­je zá­ver, že vo­dič, kto­rý tak­to neo­dô­vod­ne­ne ko­ná, ve­die mo­to­ro­vé vo­zid­lo zrej­me pod vply­vom al­ko­ho­lu, a tým­to spô­so­bom sa iba sna­ží za­me­dziť mož­nos­ti vy­hod­no­te­nia stup­ňa je­ho opi­tos­ti pre po­ten­ciál­ny prís­nej­ší pos­tih v prí­pa­de zis­te­nia vy­so­kej hla­di­ny al­ko­ho­lu/.

I.

V da­nom prí­pa­de súd zis­til, že v pr­vej fá­ze ob­ža­lo­va­ný dy­cho­vú skúš­ku neod­mie­tol, pod­ľa prís­luš­ní­kov PZ a vy­jad­re­nia le­ká­ra sa jej však pod­ro­bil spô­so­bom ne­zod­po­ve­da­jú­cim vý­zve a pou­če­niu po­li­caj­ta. Ta­ké­to nes­práv­ne pou­ži­tie prís­tro­ja zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rým bo­la vy­ko­na­ná dy­cho­vá skúš­ka, zá­krok vy­ko­ná­va­jú­ci po­li­cajt po­va­žo­val za ma­re­nie dy­cho­vej skúš­ky a to­to sub­su­mo­val pod po­jem od­miet­nu­tie vy­ko­na­nia dy­cho­vej skúš­ky /na­priek to­mu, že sám kon­šta­to­val, že dy­cho­vú skúš­ku ob­ža­lo­va­ný vy­ko­nal, ale neús­peš­ne/. Po­jem „ma­re­nie dy­cho­vej skúš­ky“ je vý­raz poj­mo­vo a ob­sa­ho­vo od­liš­ný od poj­mu „od­miet­nu­tie“, pri­čom iba vý­raz „od­miet­nu­tie“ je poj­mo­vým zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Trest­ný zá­kon skut­ko­vú pod­sta­tu ma­re­nia skúš­ky na zis­te­nie prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vej lát­ky, rov­na­ko ako skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu neu­pos­lúch­nu­tia po­ky­nu, vý­zvy ale­bo prí­ka­zu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa /ne­po­chyb­ne pre ich re­la­tív­ne niž­šiu zá­važ­nosť/ ne­poz­ná.

Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va, že sa­mot­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho spo­čí­va­jú­ce pod­ľa skut­ko­vej ve­ty vý­ro­ko­vej čas­ti ob­ža­lo­by v tom, že dy­cho­vú skúš­ku opa­ko­va­ne ma­ril tým, že ne­dos­ta­toč­ne fú­kal do dy­cho­vé­ho prís­tro­ja, nie je mož­né pre ab­sen­ciu ob­li­ga­tór­ne­ho poj­mo­vé­ho zna­ku „od­miet­nu­tia“ kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Na stra­ne dru­hej však ne­mož­no vy­lú­čiť, že prís­luš­ný správ­ny or­gán by ta­ké­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho mo­hol pre­jed­nať ako pries­tu­pok, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný pod­ľa vy­jad­re­nia zá­krok vy­ko­ná­va­jú­ce­ho po­li­caj­ta vy­ko­ná­val dy­cho­vú skúš­ku opa­ko­va­ne tak, že ju stá­le ma­ril, na­koľ­ko ju ne­vy­ko­ná­val pred­pí­sa­ným spô­so­bom pod­ľa vý­zvy a pou­če­nia po­li­caj­ta. Kaž­dý vo­dič je to­tiž po­vin­ný v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 137 ods. 2 písm. f)  zák. č. 8/2009 Z. z. o ces­tnej pre­máv­ke upos­lúch­nuť po­kyn, vý­zvu ale­bo prí­kaz po­li­caj­ta v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom je­ho op­ráv­ne­ní.

Nad rá­mec uve­de­né­ho však súd dopĺňa, že ob­me­dzenia tech­nic­ké­ho cha­rak­te­ru, kto­ré po­li­caj­tom neu­mož­ňu­jú kon­tro­lo­vať množ­stvo al­ko­ho­lu v kr­vi dy­cho­vý­mi prís­troj­mi tak, aby ne­doš­lo k po­le­mi­ke o tom, či kon­tro­lo­va­ná oso­ba do prís­tro­ja vdy­cho­va­la „dos­ta­toč­ne“ ale­bo nie, ne­mô­žu byť v prí­pa­de, že k ta­kej­to si­tuá­cii dôj­de, a prio­ri vy­kla­da­né v nep­ros­pech ta­kej­to oso­by. Po­kiaľ štát vy­nu­cu­je na zis­te­nie al­ko­ho­lu v kr­vi pod­ro­be­nie sa dy­cho­vej skúš­ke, mu­sí za­bez­pe­čiť pres­nej­šie a spo­ľah­li­vej­šie me­ra­cie za­ria­de­nia, pri kto­rých pou­ži­tí ne­dôj­de k po­chyb­nos­tiam o re­le­van­tnos­ti zis­te­ných úda­jov /či už o množ­stve po­ži­té­ho al­ko­ho­lu, ale­bo o sa­mot­nom prie­be­hu dy­cho­vej skúš­ky/.

II.

V dru­hej fá­ze, nás­led­ne po tom, ako na zá­kla­de dy­cho­vej skúš­ky ne­doš­lo re­le­van­tným spô­so­bom k zis­te­niu prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vých lá­tok v kr­vi ob­ža­lo­va­né­ho, po­li­cajt správ­ne a v sú­la­de so zá­ko­nom vy­zval ob­ža­lo­va­né­ho, aby sa pod­ro­bil vy­šet­re­niu od­be­rom kr­vi. Ob­ža­lo­va­ný s vy­ko­na­ním kr­vnej skúš­ky spo­čiat­ku súh­la­sil, nás­led­ne však po­tom, ako mu bo­lo prís­luš­ník­mi PZ pred­lo­že­né preh­lá­se­nie o žia­dos­ti na od­ber kr­vi s pou­če­ním o tom, že o vy­šet­re­nie kr­vi žia­da sám a preh­la­su­je, že bol pou­če­ný o tom, že nák­la­dy spo­je­né s od­be­rom si bu­de hra­diť sám, pred­met­né vy­šet­re­nie od­mie­tol.

Na pod­kla­de tých­to zis­te­ných a us­tá­le­ných sku­toč­nos­tí súd kon­šta­tu­je, že ob­ža­lo­va­ný kr­vnú skúš­ku a prio­ri neod­mie­tol, od­mie­tol ju iba z dô­vo­du nes­práv­ne­ho pou­če­nia prís­luš­ník­mi PZ, kto­ré bo­lo v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 5 zák. č. 219/1996 Z. z. Pred­met­né us­ta­no­ve­nie jed­noz­nač­ne up­ra­vu­je pos­tup a spô­sob vy­šet­re­nia na zis­te­nie al­ko­ho­lu ale­bo iných ná­vy­ko­vých lá­tok, pri­čom uve­de­ným pro­ces­ným pos­tu­pom sa zá­krok vy­ko­ná­va­jú­ci prís­luš­ní­ci PZ dôs­led­ne ne­ria­di­li /po­kiaľ aj ob­ža­lo­va­né­ho v tom­to sme­re pou­či­li v sú­la­de so zá­ko­nom, ta­ké­to ich pou­če­nie ne­ko­reš­pon­do­va­lo s pou­če­ním v pí­som­nom preh­lá­se­ní, kto­ré pred­lo­ži­li ob­ža­lo­va­né­mu/. Ako súd už kon­šta­to­val vy­ššie, po­kiaľ po­li­cajt dos­pel k zá­ve­ru, že sa ob­ža­lo­va­ný „ma­re­ním dy­cho­vej skúš­ky“ tej­to od­mie­tol pod­ro­biť, bol po­vin­ný vy­zvať ob­ža­lo­va­né­ho, či sa pod­ro­bí vy­šet­re­niu kr­vi a dôs­led­ne, a naj­mä zá­kon­ne, ho pou­čiť o pod­mien­kach ta­ké­ho­to pos­tu­pu. Z pí­som­né­ho preh­lá­se­nia pred­lo­že­né­ho ob­ža­lo­va­né­mu pred vy­ko­na­ním kr­vnej skúš­ky však vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný bol o pod­mien­kach vy­ko­na­nia kr­vnej skúš­ky pou­če­ný v roz­po­re so zá­ko­nom. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né zdô­raz­niť, že vo­dič mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ne­má zá­ko­nom ulo­že­nú po­vin­nosť žia­dať vy­ko­na­nie kr­vnej skúš­ky na prí­tom­nosť ná­vy­ko­vých lá­tok /je to je­ho prá­vo v tom prí­pa­de, že ne­súh­la­sí s vý­sled­ka­mi dy­cho­vej skúš­ky a za ta­kých okol­nos­tí je sú­čas­ne po­vin­ný, ako žia­da­teľ, uh­ra­diť  nák­la­dy s tým spo­je­né tak v prí­pa­de po­zi­tív­ne­ho ako aj ne­ga­tív­ne­ho vý­sled­ku/. Ob­ža­lo­va­ný v da­nom prí­pa­de  sám o od­ber kr­vi ne­po­žia­dal z /lo­gic­ké­ho/ dô­vo­du, že dy­cho­vý prís­troj ne­na­me­ral prí­tom­nosť al­ko­ho­lu v kr­vi. Na od­ber kr­vi bol ob­ža­lo­va­ný vy­zva­ný prís­luš­ní­kom PZ, kto­rý mal po súh­la­se ob­ža­lo­va­né­ho s od­be­rom /ob­ža­lo­va­ný naj­prv s od­be­rom súh­la­sil/ vy­pra­co­vať žia­dosť o vy­ko­na­nie od­be­ru kr­vi ako žia­da­teľ /OOPZ/ a pou­čiť ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le zá­ko­na o tom, že v prí­pa­de po­zi­tív­ne­ho vý­sled­ku le­kár­ske­ho vy­šet­re­nia je po­vin­ný uh­ra­diť to­mu, kto o vy­šet­re­nie po­žia­dal /OOPZ/, sku­toč­ne vy­na­lo­že­né nák­la­dy spo­je­né s ta­kým­to vy­šet­re­ním. Trest­ný zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 289 ods. 2 ho­vo­rí o „od­miet­nu­tí pod­ro­biť sa le­kár­ske­mu vy­šet­re­niu od­be­rom a vy­šet­re­ním kr­vi“, čo zna­me­ná, že pre mož­nosť kva­li­fi­ká­cie ko­na­nia vo­di­ča ako tres­tné­ho či­nu ta­ké­mu­to od­miet­nu­tiu mu­sí pred­chá­dzať vý­zva prís­luš­ní­ka PZ, lo­gic­ky nie žia­dosť sa­mot­né­ho vo­di­ča.

Po­li­cajt však pos­tu­po­val tak, že ob­ža­lo­va­né­ho vy­zval na pod­pí­sa­nie preh­lá­se­nia o tom, že sám žia­da od­ber kr­vi s pou­če­ním, kto­ré ne­zod­po­ve­da­li da­nej si­tuá­cii, te­da vy­zval ob­ža­lo­va­né­ho k úko­nu, kto­ré­mu sa ob­ža­lo­va­ný za da­ných okol­nos­ti ne­bol po­vin­ný pod­ro­biť.

 Od­ôvod­ne­né od­miet­nu­tie ob­ža­lo­va­né­ho pod­ro­biť sa kr­vnej skúš­ke za vy­ššie uve­de­ných okol­nos­tí /nes­práv­ne pou­če­nie prís­luš­ní­ka PZ/ pre­to ne­mož­no po­va­žo­vať za od­miet­nu­tie ako poj­mo­vý znak v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 289 ods. 2 Tr. zák., ale za dô­vod­ný a le­gi­tím­ny pos­tup oso­by, kto­rá je prís­luš­ník­mi PZ nes­práv­ne pou­če­ná a nú­te­ná k pod­ro­be­niu sa úko­nu za okol­nos­tí, kto­ré sú v roz­po­re so zá­ko­nom, čím do­chá­dza k po­ru­še­niu práv ta­kej­to oso­by.

 Pod­ľa ná­zo­ru sú­du nie je žiad­na oso­ba po­vin­ná upos­lúch­nuť ani pod­ro­biť sa ta­kej vý­zve prís­luš­ní­ka PZ, kto­rá ne­má opo­ru v plat­ných práv­nych pred­pi­soch /v tom­to prí­pa­de od­be­ru kr­vi za okol­nos­tí, kto­ré zá­kon ne­poz­ná/. Vo­či oso­be, kto­rá tak­to pos­tu­pu­je, nie je mož­né vy­vo­diť tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za­lo­že­nú na ne­reš­pek­to­va­ní ta­kej­to vý­zvy. 

Iba za si­tuácie, po­kiaľ by ob­ža­lo­va­né­ho po­li­cajt správ­ne v sú­la­de so vznik­nu­tou si­tuáciou pou­čil a nás­led­ne by ob­ža­lo­va­ný s od­be­rom kr­vi ne­súh­la­sil, bo­lo by mož­né ta­ké­to je­ho ko­na­nie sub­su­mo­vať pod poj­mo­vý znak „od­mie­tol“ a kva­li­fi­ko­vať ho ako pre­čin pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. 

Z vy­ššie uve­de­ných dô­vo­dov ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho uve­de­né v pos­led­nej čas­ti skut­ko­vej ve­ty vý­ro­ko­vej čas­ti ob­ža­lo­by, spo­čí­va­jú­ce v od­miet­nu­tí pod­ro­be­niu sa le­kár­ske­mu od­be­ru kr­vi na zis­te­nie al­ko­ho­lu v te­le za zis­te­ných okol­nos­tí pre ab­sen­ciu je­ho sub­jek­tív­nej strán­ky, nie je mož­né kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho vo for­me úmys­lu to­tiž ne­bol preu­ká­za­ný úmy­sel ob­ža­lo­va­né­ho vy­hnúť sa po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa vy­šet­re­niu na zis­te­nie ná­vy­ko­vej lát­ky od­miet­nu­tím ta­ké­ho­to úko­nu, na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný tak ko­nal iba z dô­vo­du nes­práv­ne­ho pou­če­nia, z kto­ré­ho dô­vo­du ne­bol po­vin­ný vý­zvu na ten­to úkon reš­pek­to­vať.

 Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti roz­ho­dol súd tak, ako je uve­de­né v enun­ciá­te toh­to uz­ne­se­nia a tres­tnú vec ve­de­nú pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu Ing. M.M. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pos­tú­pil na pre­jed­na­nie pries­tup­ku.

 

P o u č e n i e :     Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú mož­no po­dať v le­ho­te do 3 dní odo dňa je­ho ozná­me­nia pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok na Kraj­ský súd Bra­tis­la­va.

 

Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

v Pe­zin­ku, dňa 20.01.2014                                                                                     

                                                                      JUDr. Da­vid L i n d t n e r

            sa­mo­sud­ca                                                                                

 

Diskusia