Použitie veci získanej z tzv. bezpečnostnej prehliadky na účely dokazovania v trestnom konaní

 

JUDr. Na­mir Alyas­ry PhD.

Ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

 

Pou­ži­tie ve­ci zís­ka­nej z tzv. bez­peč­nos­tej pre­hliad­ky na úče­ly do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní

 

 Prá­vo na ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by je jed­ným zo zá­klad­ných, Ústa­vou SR chrá­ne­ných práv kaž­dé­ho, bez oh­ľa­du na je­ho pô­vod, či ná­rod­nosť. Člá­nok 16 ods. 1 Ústa­vy SR za­kot­vu­je, že ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by a jej súk­ro­mia je za­ru­če­ná. Ob­me­dze­ná mô­že byť len v prí­pa­doch us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom. Súk­ro­mie v zmys­le pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia mož­no chá­pať aj ako súk­ro­mie nad­vä­zu­jú­ce na oso­bu ob­ča­na, te­da jej od­ev, pred­me­ty, kto­ré má na se­be, či pri se­be. V od­ôvod­ne­ných a pres­ne pro­ces­ne re­gu­lo­va­ných  prí­pa­doch sú však štát­ne or­gá­ny op­ráv­ne­né za­sa­ho­vať i do prá­va na ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by, ke­dy fy­zic­ká oso­ba pod hroz­bou štát­ne­ho do­nú­te­nia  mu­sí str­pieť ur­či­té úko­ny, za­sa­hu­jú­ce do jej ne­dot­knu­teľ­nos­ti. Pred­me­tom toh­to člán­ku je úva­ha nad zís­ka­va­ním ve­cí pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia pros­tred­níc­tvom tzv. bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky, kto­rá je re­gu­lo­va­ná v ust. § 22  zá­ko­na č. 171/ 1993 Z.z. o po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej aj ako „ZPZ“).

 Prís­luš­ník po­li­caj­né­ho zbo­ru je v oso­bit­ných  prí­pa­doch op­ráv­ne­ný v zmys­le us­ta­no­ve­ní ZPZ pri pl­ne­ní úloh Po­li­caj­né­ho zbo­ru v zmys­le ust. § 2 ZPZ ako napr. pát­ra­nie po oso­bách a ve­ciach, boj pro­ti te­ro­riz­mu a or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu, či ich fi­nan­co­va­niu a os­tat­ných úloh, vy­ko­nať za ur­či­tých okol­nos­tí pre­hliad­ku oso­by[1], či bez­peč­nos­tnú pre­hliad­ku , kto­rej sa autor ve­nu­je v tom­to člán­ku a kto­rá je v praxi v ur­či­tých prí­pa­doch vy­ko­ná­va­ná ta­kým spô­so­bom, že je do­kon­ca po­rov­na­teľ­ná s osob­nou pre­hliad­kou v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, čím je pod­ľa je­ho ná­zo­ru proti­zá­kon­ná.

 Tre­ba si dôs­led­ne uve­do­mo­vať, že osob­ná pre­hliad­ka vy­ko­ná­va­ná pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku je  svo­jim  úče­lom, roz­sa­hom, dô­vod­mi i pro­ces­ným pos­tu­pom pri vy­ko­ná­va­ní toh­to op­ráv­ne­nia, od­liš­ná od bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky pod­ľa ZPZ .

 Pod­ľa § 22  ods. 1 ZPZ : (1) Po­li­cajt je op­ráv­ne­ný pres­ved­čiť sa, či oso­ba, pro­ti kto­rej vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, ne­má pri se­be zbraň (§ 14 ods. 5), a ak ju má, od­ňať ju.    

Z uve­de­né­ho  vý­kla­du ZPZ vy­plý­va, že zá­ko­no­dar­ca po­li­caj­né or­gá­ny auto­ma­tic­ky neop­ráv­ňu­je k osob­nej pre­hliad­ke vo vzťa­hu k oso­be, pro­ti kto­rej je vy­ko­ná­va­ný slu­žob­ný zá­krok, ale iba k tzv. bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ke.

 V rám­ci sys­te­ma­tic­ké­ho za­ra­de­nia pat­rí a aj v mi­nu­los­ti pat­ri­la bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka k op­ráv­ne­niam prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Zo sys­te­ma­tic­ké­ho, lo­gic­ké­ho i te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du toh­to in­šti­tú­tu pred­sta­vu­je in­šti­tút, pri­már­ne slú­žia­ci k ochra­ne prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru pred prí­pad­ný­mi útok­mi zo stra­ny oso­by, pro­ti kto­rej vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok av­šak nie k zís­ka­va­niu ve­cí na úče­ly ďal­šie­ho ko­na­nia.  Za slu­žob­ný zá­krok pri­tom tre­ba po­va­žo­vať zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú a v je­ho me­dziach vy­ko­ná­va­nú čin­nosť prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru, pri kto­rej sa bez­pros­tred­ne za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd[2]. Z vý­poč­tu op­ráv­ne­ní po­li­caj­ta taxatív­ne uve­de­ných v ust. §§ 17 až 33 ZPZ sa tak v bež­nom ži­vo­te ob­ča­na z väč­ši­ny op­ráv­ne­ní prís­luš­ní­ka PZ, kto­ré by bez­pros­tred­ne neza­sa­ho­va­li do je­ho zá­klad­ných práv a slo­bôd bu­de jed­nať az­da o op­ráv­ne­nie po­ža­do­vať vy­svet­le­nie (§17 ZPZ), in­for­má­cie (§18 ZPZ), či op­ráv­ne­nie preu­ká­zať svo­ju to­tož­nosť, za pred­pok­la­du, že to­ho oso­ba bu­de schop­ná[3].

 Z  uve­de­né­ho je zrej­mé, že sa­mot­ný in­šti­tút a pos­tup pri bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ke slú­ži pri­már­ne k ochra­ne prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru. V sú­čas­nej praxi prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru sa však  ob­ja­vu­je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ús­tav­ne ne­kon­form­ný exten­zív­ny vý­klad toh­to us­ta­no­ve­nia a to ta­ký, že bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka je čas­to chá­pa­ná ako in­šti­tút slú­žia­ci na zís­ka­nie a za­is­te­nie ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie s ich bu­dú­cim pou­ži­tím ako dô­kaz­ný pros­trie­dok a z ne­ho ply­nú­ci dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní v prí­pa­de aké­ho­koľ­vek po­doz­re­nia po­li­caj­ta, na­koľ­ko svoj­voľ­né vy­ko­ná­va­nie bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky mô­že napĺňať až zna­ky ši­ka­ny.

 To, čo je dô­kaz, us­ta­no­vu­je § 119 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku[4] (ďa­lej aj ako „TP“), pod­ľa kto­ré­ho za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.  

 Zá­ko­no­dar­ca te­da pri­púš­ťa ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní :

A)    dô­kaz zís­ka­ný a pro­ces­ne re­gu­lo­va­ný v rám­ci Tres­tné­ho po­riad­ku, ale­bo

B)     dô­kaz, kto­rý bol zís­ka­ný v sú­la­de a pod­ľa  oso­bit­né­ho zá­ko­na.

 V po­rov­na­ní s pred­chá­dza­jú­ci­mi práv­ny­mi úp­ra­va­mi je nó­vum nor­my us­ta­no­ve­nia § 119 ods. 2 TP  to, že Trest­ný po­ria­dok umož­ňu­je zís­ka­nie dô­ka­zu aj pod­ľa  zá­ko­nov od­liš­ných od Tres­tné­ho po­riad­ku. „Pred re­ko­di­fi­ká­ciou slo­ven­ské­ho tres­tné­ho prá­va to­tiž tres­tnop­ráv­na úp­ra­va do­ka­zo­va­nia pri­púš­ťa­la vy­užiť vý­luč­ne dô­kaz­né pros­tried­ky uve­de­né v Tres­tnom po­riad­ku, a dô­ka­zy zís­ka­né až po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.“[5]

 Z vy­ššie uve­de­nej de­fi­ní­cie by som  chcel pou­ká­zať na dô­ka­zy ozna­če­né písm. B), te­da dô­ka­zy zís­ka­né pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Z gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du vy­vo­dzu­jem svoj osob­ný ná­zor, že zá­ko­no­dar­ca pri konštruk­cii us­ta­no­ve­nia § 119 ods. 2 TP zá­mer­ne uvá­dza spo­je­nie „oso­bit­ný zá­kon“, na­mies­to mož­né­ho spo­je­nia „iný zá­kon“. V zmys­le krát­ke­ho slov­ní­ka slo­ven­ské­ho ja­zy­ka je vý­klad slo­va „oso­bit­ný“ : „ta­ký, kto­rý má ne­ja­kú mi­mo­riad­nu fun­kciu, úlo­hu“, čo je te­da po­jem už­ší a špe­ciál­ny k poj­mu „iný“, pred­sta­vu­jú­ci iba ur­či­tú od­liš­nosť.

 Na zá­kla­de  uve­de­né­ho sto­jí za zvá­že­nie ná­zor, že  vec zís­ka­ná pod­ľa iné­ho zá­ko­na ako je TP, mô­že byť ako dô­kaz pro­ti oso­be v tres­tnom ko­na­ní pou­ži­tý, iba ak ten­to zá­kon na mož­nosť pou­ži­tia v tres­tnom ko­na­ní expli­cit­ne nor­ma­tív­ne od­ka­zu­je ( na ta­ké pou­ži­tie op­ráv­ňu­je) a tým sa na úče­ly us­ta­no­ve­ní § 119 ods.2 TP stá­va zá­ko­nom „oso­bit­ným“ (lex spe­cia­lis).  

 Uve­de­né pod­po­ru­je jed­nak

A)    his­to­ric­ký vý­voj, ke­dy do­po­siaľ bo­li ako dô­kaz prí­pus­tné iba dô­ka­zy zís­ka­né kon­for­mne s Tres­tným po­riad­kom, po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a te­da tak prud­ký le­gis­la­tív­ny skok, na zá­kla­de kto­ré­ho by bo­lo za dô­kaz prí­pus­tné všet­ko, čo sa dos­ta­lo do dis­po­zí­cie ale­bo  sfé­ry ve­do­mia  OČTK pod­ľa akej­koľ­vek inej nor­my je nep­rav­de­po­dob­ný, ako aj

B)      exis­ten­cia práv­nych pred­pi­sov, kto­ré ob­sa­hu­jú nor­my pod­po­ru­jú­ce vy­ššieuve­de­né práv­ne ná­zo­ry,  napr. : us­ta­no­ve­nie § 7 ods. 2  zá­ko­na č. 166/ 2003 Z.z.  o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním[6], usta­no­ve­nie § 10 ods. 7 zá­ko­na č. 428/2002 Z.z. o ochra­ne osob­ných úda­jov[7], kto­ré expres­sis ver­bis  umož­ňu­jú (us­ta­no­vu­jú) že pod­ľa nich zís­ka­né ve­ci  mô­žu byť pou­ži­té na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia, ale­bo ko­na­nia o pries­tup­koch.

Po uve­de­nej práv­nej ana­lý­ze sa mož­no dop­ra­co­vať k úva­he, že za sú­čas­nej di­kcie ust. § 119 ods. 2 TP, dô­kaz zís­ka­ný pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na by mal byť za dô­kaz pou­ži­teľ­ný pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia es­pres­sis ver­bis zá­kon­nou nor­mou  ozna­če­ný. V rám­ci opač­né­ho vý­kla­du by zrej­me ne­bo­li vy­ššie uve­de­né zá­kon­né  nor­my  zá­ko­no­dar­com tak pre­ci­zo­va­né a pro­ces­ne re­gu­lo­va­né, na­koľ­ko za dô­kaz by sa moh­lo pou­žiť všet­ko, čo by bo­lo zís­ka­né v sú­la­de s akým­koľ­vek zá­ko­nom.

 Ok­rem vy­ššie uve­de­ných od­se­kov A,B ta­ké úva­hy pod­po­ru­je  aj sys­te­ma­tic­ký vý­klad slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku, ke­dy sú zá­sa­hy do ne­dot­knu­teľ­nos­ti oso­by a z nich zís­ka­né dô­ka­zy dôk­lad­ne re­gu­lo­va­né v naj­výz­nam­nej­ších práv­nych pred­pi­soch po­zi­tív­ne­ho prá­va a to naj­mä v Ústa­ve SR, a v Tres­tnom po­riad­ku (us­ta­no­ve­nia o osob­nej pre­hliad­ke, ke­dy sa vy­ža­du­je prí­kaz sú­du, ale­bo pro­ku­rá­to­ra pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia s prí­pus­tnos­ťou vý­nim­ky), tak , aby bo­la za­cho­va­ná dôs­led­ná ochra­na toh­to Ústa­vou SR chrá­ne­né­ho zá­klad­né­ho ľud­ské­ho  prá­va a te­da nie v pred­pi­soch správ­ne­ho prá­va, ku kto­rým ZPZ pod­ľa môj­ho ná­zo­ru pri­már­ne pat­rí.

 Dô­vod­nou sa pre­to ja­ví úva­ha, že za sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy ve­ci, o kto­rých exis­ten­cii sa doz­ve­de­li, ale­bo zís­ka­li po­li­caj­né or­gá­ny z bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky  a kto­ré bo­li nás­led­ne od­ov­zda­né OČTK ne­mô­žu byť vy­uži­té ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní, ak bo­li zís­ka­né nad rá­mec op­ráv­ne­ní vy­plý­va­jú­cich z bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky. Uve­de­né by bo­lo mož­né iba v prí­pa­de dob­ro­voľ­né­ho vy­da­nia ve­ci, čo však na­rá­ža na mož­nosť roz­po­ru s prá­vom ne­po­die­ľať sa na vlas­tnej in­kri­mi­ná­cii.   Do dis­ku­sie mož­no tak­tiež po­lo­žiť otáz­ku, či or­gá­ny po­lí­cie v niek­to­rých prí­pa­doch ob­rat­ne ne­vyu­ží­va­jú zá­kon­nú me­dze­ru a de fac­to ne­pria­mo nú­tia pá­cha­te­ľov k se­baus­ved­čo­va­niu pos­tu­pom, kto­rý uvá­dzam niž­šie? Ta­ký pos­tup mož­no nie­ke­dy vi­dieť i v pos­tu­pe po­li­caj­tov v te­le­víz­nej re­lá­cii zob­ra­zu­jú­cej prá­cu zlo­žiek in­teg­ro­va­né­ho zá­chran­né­ho sys­té­mu[8] a kto­rý som za štu­dent­ských ča­sov za­žil aj na vlas­tnej ko­ži: 

 Naj­mä ak sa do ob­jek­tí­vu po­zor­nos­ti prís­luš­ní­kov po­li­caj­né­ho zbo­ru pri hliad­ko­va­ní dos­ta­nú mla­dí ľu­dia, s vi­di­nou od­ha­le­nia napr. dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti, po­li­caj­ti po le­gi­ti­má­cii (čas­to ig­no­ru­júc, že nie je vo­či oso­bám vy­ko­ná­va­ný žiad­ny slu­žob­ný zá­krok), pri­ká­žu ta­kej oso­be, aby na ka­po­tu vy­lo­ži­la všet­ko, čo má vo vrec­kách s vy­svet­le­ním, že sa jed­ná o bez­peč­nos­tnú pre­hliad­ku. Ak nás­led­ne ta­ká­to oso­ba vy­lo­ží z vre­ciek všet­ky ve­ci, po­li­cajt dôk­lad­ne zis­tí ob­sah napr. pe­ňa­žen­ky a pod. a v niek­to­rých prí­pa­doch tak­to reál­ne zís­ka ur­či­té množ­stvo napr. dro­gy, o kto­rej pô­vo­de do zá­pis­ni­ce nás­led­ne uve­de­nie, (a niek­to­ré  sú­dy sa zís­ka­ním ta­ké­ho dô­ka­zu ďa­lej ne­zao­be­ra­jú a dô­kaz pri­púš­ťa­jú), že po­doz­ri­vý vec „dob­ro­voľ­ne vy­dal“, čo je   od­hliad­nuc od fak­tu, že po­li­cajt od po­doz­ri­vé­ho žia­dal vý­kon neexis­tu­jú­cej po­vin­nos­ti[9], aj prav­da. Zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re v us­ta­no­ve­ní § 34 sí­ce za­kot­vu­je, že kaž­dý je po­vin­ný upos­lúch­nuť vý­zvu, po­kyn, prí­kaz a po­žia­dav­ku po­li­caj­ta ale­bo str­pieť vý­kon je­ho op­ráv­ne­ní pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 17 až 33, po­vin­nosť oso­by sa­mej vy­lo­žiť všet­ky ve­ci z vre­ciek zá­kon ne­zak­la­dá a ta­ká­to inter­pre­tá­cia zá­ko­na je v roz­po­re so zá­sa­dou in­kri­mi­ná­cie vlas­tnej oso­by, (tu) vo for­me prá­va ne­po­die­ľať sa na vlas­tnom ob­vi­ne­ní[10] za­kot­ve­nú nie­len vnút­roš­tát­ny­mi pred­pis­mi, ale aj me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi, kto­ré SR ra­ti­fi­ko­va­la (napr. Európ­sky do­ho­vor o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd).

 Po­li­cajt je op­ráv­ne­ný od­ov­zdať OČTK ve­ci, kto­ré bo­li za­is­te­né pod­ľa ust. 21 ods. 1,2 ZPZ[11], av­šak v tom­to prí­pa­de sa má jed­nať o  ve­ci, kto­ré ne­bo­li zís­ka­né čin­nos­ťou po­li­caj­ných or­gá­nov za­sa­hu­jú­cich do ne­dot­knu­teľ­nos­ti oso­by ako napr. ve­ci náj­de­né, ale­bo ve­ci, kto­ré oso­ba dob­ro­voľ­ne od­ov­zda­la.

 Od­hliad­nuc od to­ho, že pod­ľa ust. § 34 ZPZ, je  kaž­dý  po­vin­ný upos­lúch­nuť vý­zvu, po­kyn, prí­kaz a po­žia­dav­ku po­li­caj­ta ale­bo str­pieť vý­kon je­ho op­ráv­ne­ní pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 17 až 33, op­ráv­ne­nie pres­ved­čiť sa, či oso­ba, pro­ti kto­rej vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, ne­má pri se­be zbraň, bez­peč­nos­tná  pre­hliad­ka by ma­la byť vy­ko­ná­va­ná iba oh­ma­tom, s cie­ľom zis­te­nia, či  oso­ba ne­má pri se­be zbraň strel­nú, bod­nú ale­bo prí­pad­ne úder­nú (tyč, pa­li­ca, te­les­ko­pic­ký obu­šok a pod) tak, aby pos­tu­pom po­li­caj­ných or­gá­nov ne­bo­la po­ru­še­ná vy­ššie uve­de­ná zá­sa­da zá­ka­zu in­kri­mi­ná­cie vlas­tnej oso­by.

Pri roz­ho­vo­roch s mo­ji­mi pria­teľ­mi z ok­ru­hu prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru na mo­jej otáz­ky, pre­čo je bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka vy­ko­ná­va­ná nie­len hru­bým oh­ma­tom, ale pre­čo sa po­doz­ri­vej oso­be preh­ľa­dá­va­jú aj všet­ky vrec­ká a pe­ňa­žen­ka oso­by,  bo­la mi pos­kyt­nu­tá od­po­veď, že po­doz­ri­vý mô­že mať v pe­ňa­žen­ke nap­rík­lad ži­let­ku, kto­rou mô­že oh­ro­ziť zdra­vie se­ba či iných a z to­ho dô­vo­du je „tak dôk­lad­ná“ bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka pot­reb­ná. Na tie­to ar­gu­men­ty bo­lo do 15. de­cem­ra 2008 mož­né od­po­ve­dať, že Zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re ne­de­fi­nu­je po­jem zbraň na úče­ly bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky pod­ľa ZPZ, ke­dy zá­kon­ný od­kaz v § 22 ods. 1 ZPZ od­ka­zo­val na us­ta­no­ve­nie(§ 14 ods. 3 ZPZ), kto­ré zbraň ne­de­fi­nu­je, ale re­gu­lu­je to, ke­dy po­li­cajt ne­pou­ží­va na slu­žob­nej rov­no­ša­te s iden­ti­fi­kač­ným čís­lom pri vý­ko­ne slu­žob­nej čin­nos­ti me­nov­ku a te­da jed­na­lo sa o  zmä­toč­ný od­kaz pria­mo v práv­nej nor­me.   Až no­ve­lou č. 491/2008 Z.z. kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 171/1993 Z. z. o Po­li­caj­nom zbo­re  bol ten­to od­kaz up­ra­ve­ný tak, že za zbraň sa po­va­žu­je rov­na­ko ako v ust. § 122 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na[12] (ďa­lej aj ako „TZ“),  kaž­dá vec, kto­rou mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším.

V zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho sa však no­ve­lou ZPZ pod­ľa môj­ho ná­zo­ru v roz­sa­hu bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky nič ne­me­ní, ke­dy dos­lov­ným vý­kla­dom tej­to de­fi­ní­cie by (ad ab­sur­dum) prís­luš­ní­ci PZ ma­li oso­be,  pro­ti kto­rej vy­ko­ná­va­jú slu­žob­ný zá­krok od­ňať opa­sok, pe­ro, či rôz­ne dru­hy ko­že­nej bi­žu­té­rie pou­ží­va­né oko­lo kr­ku s od­ôvod­ne­ním, že by moh­li byť pou­ži­té na škr­te­nie, prí­pad­ne na bod­nu­tie iné­ho (te­da na pou­ži­tie ve­ci na zdô­raz­ne­nie úto­ku vo­či iné­mu) a to pria­mo na mies­te zá­kro­ku a nie až pred prí­pad­ným umies­tne­ním do ce­ly po­li­caj­né­ho za­is­te­nia, ke­dy sa ta­ké­to pred­me­ty oso­bám od­ní­ma­jú vždy .

Je ne­po­chyb­né, že na riad­ne pl­ne­nie zlo­ži­tých úloh zve­re­ných Po­li­caj­né­mu zbo­ru mu­sia je­ho prís­luš­ní­ci dis­po­no­vať (a v sú­čas­nos­ti aj dis­po­nu­jú) dos­ta­ču­jú­ci­mi op­ráv­ne­nia­mi vo vzťa­hu k po­doz­ri­vým oso­bám tak, aby bol boj s tres­tnou čin­nos­ťou efek­tív­ny. Ne­mož­no však ak­cep­to­vať slu­žob­né zá­kro­ky, kto­ré ne­ma­jú opo­ru v zá­ko­ne. Na zá­kla­de uve­de­né­ho mož­no dos­pieť z zá­ve­ru, že po­kiaľ má po­li­cajt ve­do­mosť o kon­krét­nej  tres­tnej čin­nos­ti (tu napr. o kon­krét­nom pá­cha­te­ľo­vi), do prá­va na ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by bu­de mož­né za­siah­nuť iba kon­for­mne s Tres­tným po­riad­kom a to po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom PZ, ale­bo vy­šet­ro­va­te­ľom. Ak by sa však ne­jed­na­lo o kon­krét­ne in­for­má­cie a ne­bo­lo by mož­né sto­tož­niť pá­cha­te­ľa (po­doz­ri­vé­ho), pos­tup po­li­caj­ta bu­de re­gu­lo­va­ný ZPZ. V kaž­dom prí­pa­de však aj bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka mu­sí byť vy­ko­na­ná iba pro­ti oso­be, vo­či kto­rej sa vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok a to len v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu.   

Ako by po­tom mo­hol vy­ze­rať správ­ny pos­tup po vy­ko­na­ní bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky Za pred­pok­la­du, že oso­ba ne­bo­la v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku za­dr­ža­ná, za­tknu­tá ale­bo bra­ná do väz­by a te­da neexis­tu­je žia­den z tých­to dô­vo­dov na vy­ko­na­nie osob­nej pre­hliad­ky?[13]

 

Ø  Pri exis­ten­cii dô­vo­du a po vy­ko­na­ní bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky vy­ko­na­nej zá­kon­ne oh­ma­tom,

Ø  V prí­pa­de za­zna­me­na­nia po­doz­ri­vej ve­ci, po­žia­dať vy­svet­le­nie (§ 17 ZPZ), čo má oso­ba, pro­ti kto­rej sa vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok  na se­be ale­bo pri se­be,

Ø  Za pred­pok­la­du, že sprá­va­ním ale­bo skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi vzni­ká od­ôvod­ne­né po­doz­re­nie, že má oso­ba pri se­be vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie    (mu­sí však ísť o po­doz­re­nie na kon­krét­nu vec, tak aby iš­lo o  vec riad­ne iden­ti­fi­ko­va­teľ­nú tak, aby dot­knu­tá oso­ba ve­de­la prí­pad­nej vý­zve OČTK riad­ne vy­ho­vieť, tak aby ne­mu­se­lo dôjsť k vý­ko­nu osob­nej pre­hliad­ky – napr. in­jek­čná plas­to­vá strie­kač­ka), pos­tu­po­vať nas­le­dov­ne pod­ľa  us­ta­no­ve­ní Tr.por.,

Ø  Po po­da­ní vy­svet­le­nia o dô­vo­doch toh­to pos­tu­pu vo vzťa­hu k dot­knu­tej oso­be,  zís­ka­nie prí­ka­zu od op­ráv­ne­nej oso­by v zmys­le v zmys­le § 102 ods. 1 TP[14], v od­ôvod­ne­nom  prí­pa­de mož­no pos­tu­po­vať pod­ľa § 102 ods. 4 TP[15]

Ø  Vy­zvať oso­bu aby dob­ro­voľ­ne vy­da­la vec v zmys­le § 104 ods. 1 TP,

Ø  V prí­pa­de, ak oso­ba od­mie­ta vec dob­ro­voľ­ne vy­dať, vy­ko­nať u tej­to oso­by osob­nú pre­hliad­ku o kto­rej bu­de vy­ho­to­ve­ná zá­pis­ni­ca.

 V tom­to kon­texte tre­ba pou­ká­zať i na § 10 ods. 10 TP a Vy­hláš­ku MV SR č. 648/ 2008 Z.z. zo dňa 15.12.2008 (účin­ná od 01.02.2009), o roz­sa­hu vy­ko­ná­va­nia roz­hod­nu­tí, opat­re­ní a úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní , kto­rá sta­no­vu­je roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia, kto­ré je op­ráv­ne­ný vy­ko­ná­vať prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý nie je vy­šet­ro­va­te­ľom Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní. Tá­to vy­hláš­ka expli­cit­ne us­ta­no­vu­je kon­krét­ne roz­hod­nu­tia, kto­ré mô­žu vy­dá­vať : po­li­cajt služ­by kri­mi­nál­nej po­lí­cie, in­špek­čnej služ­by a služ­by fi­nan­čnej po­lí­cie, po­li­cajt služ­by po­riad­ko­vej po­lí­cie a služ­by dop­rav­nej po­lí­cie, a po­li­cajt služ­by hra­nič­nej po­lí­cie a služ­by cu­dzi­nec­kej po­lí­cie.

 Na zá­ver po­va­žu­jem za pot­reb­né uviesť, že som to­ho ná­zo­ru, že v prí­pa­de ak nej­de o neod­klad­ný a neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon, oso­be u kto­rej sa bu­de vy­ko­ná­vať bez­peč­nos­tná či osob­ná  pre­hliad­ka, ma­lo by byť pri tom­to zá­kro­ku do zá­klad­ných práv a slo­bôd umož­ne­né prá­vo na ob­ha­jo­bu prí­tom­nos­ťou ad­vo­ká­ta, za pred­pok­la­du že bu­de ochot­ný dos­ta­viť sa v ro­zum­nom ča­se, čo jed­nak za­bez­pe­čí ochra­nu práv dot­knu­tej oso­by, ako aj za­bez­pe­čí ochra­nu za­kro­ču­jú­cich prís­luš­ní­kov PZ pred nes­kor­ší­mi ob­vi­ne­nia­mi z ne­zá­kon­né­ho pos­tu­pu pri vý­ko­ne slu­žob­né­ho zá­kro­ku, prí­pad­ne do­kon­ca zo ši­ka­ny vo­či po­doz­ri­vé­mu.

 Do­vo­ľu­jem si vy­jad­riť svoj ná­zor, že svoj­voľ­ne vy­ko­ná­va­né bez­peč­nos­tné pre­hliad­ky, kto­ré svo­jou dôk­lad­nos­ťou a roz­sa­hom skôr pri­po­mí­na­jú osob­nú pre­hliad­ku a tým  ig­no­ru­jú Ústa­vou SR chrá­ne­né prá­vo na súk­ro­mie oso­by, ob­chá­dza­ním us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a te­da jed­noz­nač­ne  re­gu­lo­va­ným pos­tu­pom pod­ľa re­le­van­tných us­ta­no­ve­ní , by OČTK ani sú­dy ne­ma­li  ak­cep­to­vať a z to­ho zís­ka­né dô­ka­zy by ex of­fo ne­ma­li byť  v tres­tnom ko­na­ní  prí­pus­tné, pre ich ab­so­lút­nu nu­li­tu.

 Pou­ži­tá li­te­ra­tú­ra

 

Ø  IVOR, J. a kol.: Tres­tné prá­vo pro­ces­né. Bra­tis­la­va: Iura Edi­tion, 2006

Ø  MINÁRIK, Š. a kol.: Trest­ný po­ria­dok. Struč­ný ko­men­tár. Bra­tis­la­va : Iura Edi­tion, 2006,

Ø  SVÁK, J.: Ochra­na ľud­ských práv. Z poh­ľa­du ju­di­ka­tú­ry a dok­trí­ny štras­bur­ských or­gá­nov ochra­ny práv. Bra­tis­la­va: Euro ko­dex,  2006.

Ø  Zbor­ník prís­pev­kov z me­dzi­ná­rod­nej ve­dec­kej kon­fe­ren­cie : Te­ror­izmus a me­dzi­ná­rod­né prá­vo, Bra­tis­la­va: BVŠP, 2007 (prís­pe­vok prof. J. Ivo­ra : No­vé mož­nos­ti do­ka­zo­va­nia te­ro­riz­mu),

 

 

Diskusia