Na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk bola publikovaná Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 3/2014, ktorá prináša aktuálnu judikatúru v trestných veciach. Nižšie sú uvedené len právne vety publikovanej judikatúry.
Stanovisko vo veciach trestných
45. Zjednotenie výkladu zákona v otázke, ktorá sa týka započítania obmedzenia osobnej slobody do nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 45 Tr. zák. a § 414 Tr. por. v prípadoch, keď obvinený nebol vzatý do väzby - Dobu obmedzenia osobnej slobody zaistením podľa § 19 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov alebo zadržaním podľa § 85 alebo § 86 Tr. por., ku ktorému došlo v bezprostrednej súvislosti s trestným činom, za ktorý bol neskôr páchateľovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, treba podľa § 45 ods. 1 Tr. zák., postupom podľa § 414 Tr. por. započítať do uloženého trestu aj v prípade, že zaistený alebo zadržaný obvinený nebol vzatý do väzby.
Rozhodnutia vo veciach trestných
46. Posudzovanie trestnosti činu a ukladanie trestu (časová pôsobnosť Tr. zák.) v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL ÚS 106/2011 - I. Dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania trestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti s ústavným princípom retroaktivity Trestného zákona, resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa (článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona) a dôsledkom aplikácie tohto princípu pre možné rozhodovanie v novom konaní.
II. Pri opätovnom prerokovaní veci na základe príkazu dovolacieho súdu v zmysle § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa pri posúdení trestnosti činu a ukladaní trestu použije ustanovenie v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré je jeho zákonným odrazom a ktoré v rozsahu svojej úpravy prikazuje retroaktivitu zákona priaznivú pre páchateľa a zakazuje retroaktivitu pre páchateľa nepriaznivú. To platí aj v prípade, ak pri dovolacím súdom preskúmavanom konaní a rozhodovaní bol porušený zákon v prospech obvineného a to bez ohľadu na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia.
47. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Skúmanie okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu podľa § 25 Tr. zák. - I. Ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno uplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na § 369 Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 ods. 1 Tr. por. a takto musí byť aj v dovolaní označená (374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
II. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, t.zn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.
III. Pre možnosť posudzovania podmienok nutnej obrany alebo putatívnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v nutnej obrane alebo v putatívnej obrane. Za tejto situácie by bol dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. naplnený vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t. j. ako nespĺňajúce kritériá uvedené v § 25 Tr. zák., hoci v skutočnosti by ich spĺňali.
48. Charakteristika odvolania a kasačné oprávnenie odvolacieho súdu. Účinky späťvzatia dovolania - I. Za využitie práva podať odvolanie proti rozsudku treba považovať iba situáciu, keď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie podľa § 319 Tr. por. alebo podľa § 316 ods. 3 Tr. por. alebo rovnaké oprávnenie podľa § 321 Tr. por. s následným postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. alebo podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 Tr. por. Sem však nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 Tr. por., kedy odvolací súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie, ani konanie, ktoré mu predchádzalo a jeho
prieskumná povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to, či existuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená zamietnutie odvolania.
II. Podanie urobené oprávnenými osobami uvedenými v § 369 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Tr. por., ktoré má obsahové náležitosti dovolania podľa § 374 Tr. por. treba vzhľadom na ustanovenie § 382 písm. d/ Tr. por. považovať za dovolanie, aj keď nebolo urobené prostredníctvom obhajcu. To umožňuje späťvzatie aj takého dovolania výslovným vyhlásením osoby, ktorá ho podala.
III. Späťvzatie dovolania a jeho vzatie na vedomie uznesením predsedu senátu dovolacieho súdu alebo predsedu senátu súdu prvého stupňa v situácii, keď ešte vec nebola predložená dovolaciemu súdu, má rovnaký účinok ako späťvzatie odvolania, t.j. vytvára prekážku vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo na základe opätovne podaného dovolania tou istou oprávnenou osobou, ktoré v takom prípade musí byť odmietnuté z formálnych dôvodov (§ 382 písm. b/ Tr. por. per analogiam).
49. Charakter trestu odňatia slobody ktorého výkon bol podmienečne odložený po rozhodnutí, že tento trest sa vykoná - Ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo § 52 ods. 1 Tr. zák. predtým, ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný. Z tohto vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu (§ 44 Tr. zák.), uloží - v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu prísnejší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa § 49, § 50 Tr. zák. prípadne podľa § 51, § 52 Tr. zák.
50. Uloženie poriadkovej pokuty obhajcovi - Za dostatočné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že obhajca v inej veci neskôr prevzal upovedomenie o termíne hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia určeného na rovnaký deň.
51. Požiadavka zákonnosti vymedzenia dovolacieho dôvodu. Použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. - Pokiaľ námietka nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiaden z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., námietka nesprávneho použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby obsahovo napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ak použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. a zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom nie je opreté o žiadnu skutočnosť, ktorá by zákonný dôvod pre takýto potup zakladala.
52. Použitie agenta pri dokumentovaní trestného činu podplácania. Provokácia trestného činu a skrytá reakcia polície - Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin.
Skrytou aktivitou polície je činnosť zameraná na zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní a na minimalizáciu spôsobených škôd.
Kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie charakterizuje skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. neovplyvňuje u osoby vôľu spáchať trestný čin, ale takýmto zámerom vytvára u nej podmienky na dokonanie trestného činu, ktoré však nesmú byť výnimočné, ale objektívne možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo sa páchateľ rozhodol spáchať trestný čin a preukázateľne urobil kroky k jeho spáchaniu.
53. (Ne) možnosť vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obhajcu - I. Ustanovenia § 252 ods. 4 Tr. por. a § 293 ods. 9 a ods. 10 Tr. por. sú vo vzťahu k ustanoveniu § 36 ods. 4 Tr. por. osobitným ustanovením (lex specialis).
II. V prípade povinnej obhajoby môže súd vykonať hlavné pojednávanie, len ak je obhajca (alebo náhradný obhajca - § 42 ods. 1 Tr. por.) prítomný. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný už má obhajcu, možno hlavné pojednávanie vykonať aj vtedy, ak s jeho vykonaním v neprítomnosti obhajcu obžalovaný súhlasí (§ 252 ods. 4 Tr. por.).
Pre verejné zasadnutie sa vo vzťahu k možnosti vykonania tohto úkonu v neprítomnosti obhajcu (náhradného obhajcu) použije ustanovenie § 293 ods. 9 a ods. 10 Tr. por., ako aj osobitné ustanovenie § 292 ods. 6 Tr. por.
54. Neukončený pokus trestného činu
- I. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadne súd pri pokuse
trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k
dokonaniu trestného činu nedošlo (§ 34 ods. 5 písm. c/ Tr. zák.). Z
tohto hľadiska má význam rozlišovanie, či páchateľ už podnikol všetko,
čo považoval pre dokonanie trestného činu za podstatné a k nemu priamo
smerujúce (pokus ukončený) alebo či vo vzťahu k objektívnej stránke
skutkovej podstaty trestného činu nevykonal všetko potrebné na jeho
dokonanie (pokus neukončený).
II. Ak páchateľ v úmysle spáchať
trestný čin síce neurobil všetky úkony smerujúce k dokonaniu trestného
činu spôsobením následku, ale vykonal úkony z hľadiska dokonania
trestného činu podstatné, bezprostredne k následku smerujúce a tieto
úkony majú logickú, vecnú, časovú aj miestnu súvislosť s následkom,
ktorý mal byť spôsobený, ide o neukončený pokus trestného činu.
55. Zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného.
Zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia -
I. Zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedený v § 391 ods. 2
Tr. por. neplatí v opačnom vyjadrení. Ak teda bolo napadnuté
rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v neprospech
obvineného, môže podľa okolností prípadu a pri viazanosti súdu, ktorému
bola vec prikázaná právnym názorom a pokynmi na vykonanie úkonov
dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1Tr. por.), v novom konaní dôjsť aj ku
zmene rozhodnutia v prospech obvineného.
II. Aj keď podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a
prvá veta v § 48 ods. 4 Tr. zák. sa týka iného zariadenia na výkon
trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z § 48 ods. 4 veta
posledná Tr. zák. a contrario vyplýva, že súd môže páchateľa obzvlášť
závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody
neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než
maximálnym stupňom stráženia.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.