Koniec pokutám za odmietnutie očkovania?

Ko­niec po­ku­tám za od­miet­nu­tie oč­ko­va­nia?

Zá­ko­nom sta­no­ve­ná po­vin­nosť oč­ko­va­nia pod hroz­bou po­ku­ty je zná­ma ši­ro­kej ve­rej­nos­ti. V prí­pa­de, ak ro­dič ne­dá za­oč­ko­vať svo­je di­eťa, det­ský le­kár to ozná­mi Re­gio­nál­ne­mu úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva, kto­rý na zá­kla­de ozná­me­nia za­čne ko­na­nie o pries­tup­ku, a mô­že ulo­žiť po­ku­tu do vý­šky 331 eur do­kon­ca kaž­dé­mu ro­di­čo­vi zvlášť.

Neus­tá­le roz­po­ry pre ta­kú­to na­šu zá­kon­nú úp­ra­vu po­vin­nos­ti oč­ko­va­nia  me­dzi ve­rej­nos­ťou na Slo­ven­sku pretr­vá­va­jú, av­šak na­priek to­mu, je hroz­ba zá­ko­nom sta­no­ve­nej po­ku­ty za od­miet­nu­tie oč­ko­va­nia ľuď­mi reš­pek­to­va­ná. Uve­de­né, vy­plý­va z in­for­má­cie od Re­gio­nál­ne­ho úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva, pod­ľa kto­rej bo­lo za rok 2012 a pr­vý štvrťrok 2013 ulo­že­ných 235 po­kút. Ta­ký­to po­čet ur­či­te nie je ne­patr­ný, ale ak zo­be­rie­me do úva­hy, že veľ­ké množ­stvo ro­di­čov za­stá­va ne­ga­tív­ny pos­toj k po­vin­né­mu oč­ko­va­niu a na­priek to­mu sa po­dria­dia zá­ko­nu pod hroz­bou po­ku­ty. 

To­to je však stav, kto­rý má reš­pek­to­vať zá­mer na­šej le­gis­la­tí­vy? Aby sa ľu­dia rad­šej po­dria­di­li zá­ko­nu aj na­priek svoj­mu vnú­tor­né­mu pres­ved­če­niu a sve­do­miu, pod hroz­bou 300 eur-ovej po­ku­ty? Av­šak čo ma­jú ro­biť, keď bul­vár je pl­ný člán­kov o ri­zi­kách a ne­ga­tív­nych ved­ľaj­ších účin­koch oč­ko­va­nia a det­ský pe­dia­ter im po­vie, že je to to naj­lep­šie, čo mô­žu pre svo­je di­eťa uro­biť? Ne­ma­li by byť zá­ko­ny pí­sa­né pre ľu­dí? Pri zme­ne zá­ko­na a zve­de­ní po­ku­ty sa vša­de pí­sa­lo, že ro­di­čia však ma­jú „prá­vo od­miet­nuť oč­ko­va­nie“. Prá­vo od­miet­nuť ne­mô­že byť pred­sa prá­vom, po­kiaľ je nás­led­ne san­kcio­no­va­né. Tie­to fak­ty a  otáz­ky sú však zod­po­ve­da­né iba me­dzi naj­vyš­ší­mi a sú­čas­ný stav tak­mer nez­me­ni­teľ­ný. Je­di­nou zá­chra­nou, čo sa tý­ka oč­ko­va­nia by moh­lo byť súd­ne roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho súd­ne­ho dvo­ra v Luxem­bur­gu, kto­ré­mu bo­li v augus­te mi­nu­lé­ho ro­ka pred­lo­že­né Naj­vyš­ším sú­dom SR v sú­vis­los­ti s prí­pa­dom p. Mi­li­ce Širo­kej (sp. zn.  1 Szd 1/2013) nas­le­du­jú­ce pre­ju­di­ciál­ne otáz­ky:

1. „Má sa vy­kla­dať člá­nok 35 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie v du­chu európ­skej práv­nej tra­dí­cie tak, že kaž­dý no­si­teľ toh­to prá­va je op­ráv­ne­ný si vy­brať, či vy­uži­je, ale­bo od­miet­ne prís­tup k pre­ven­tív­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti spo­lu s mož­nos­ťou vy­uží­vať le­kár­sku sta­ros­tli­vosť bez oh­ľa­du na prí­ka­zo­vé pod­mien­ky us­ta­no­ve­né vnút­roš­tát­ny­mi zá­kon­mi a pos­tup­mi, ale­bo ve­rej­ný zá­ujem na za­bez­pe­če­ní vy­so­kej úrov­ne ochra­ny zdra­via euroob­ča­nov ta­ký vý­ber jed­not­liv­co­vi neu­mož­ňu­je“?

2.“Má sa vy­kla­dať člá­nok 168 Zmlu­vy o fun­go­va­ní Európ­skej únie, a to naj­mä je­ho od­se­ky 1 a 4 písm. c), v tom du­chu, že cieľ Únie spo­čí­va­jú­ci naj­mä v pre­ven­cii ľud­ských cho­rôb a ocho­re­ní a tiež v od­stra­ňo­va­ní zdro­jov ne­bez­pe­čen­stva pre te­les­né a du­šev­né zdra­vie neu­mož­ňu­je euroob­ča­no­vi od­miet­nuť tzv. po­vin­né oč­ko­va­nie, le­bo sa tým­to pos­to­jom stá­va hroz­bou pre ve­rej­né zdra­vie“?

3.“Pre­la­mu­je zod­po­ved­nosť ro­di­čov v zmys­le člán­ku 33 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie v spo­je­ní s člán­kom 6 ods. 3 Zmlu­vy o Európ­skej únii, kto­rý sa tý­ka naj­mä zjed­no­co­va­cie­ho prin­cí­pu spo­loč­ných ús­tav­ných tra­dí­cií, ve­rej­ný zá­ujem na ochra­ne zdra­via v pros­pech ro­di­čov­skej sta­ros­tli­vos­ti o ma­lo­le­té de­ti“?[1]

Pa­ni Mi­li­ca Širo­ká od­miet­la nie­len za­oč­ko­vať svo­je di­eťa ,ale aj za­pla­tiť za to po­ku­tu vo vý­ške 116 eur.  Od­vo­lá­va­la sa vo­či všet­kým roz­hod­nu­tiam a na­ko­niec jej prí­pad skon­čil až na Naj­vyš­šom sú­de, kto­rý po­dal tie­to pred­bež­né otáz­ky na roz­hod­nu­tie Súd­ne­mu dvo­ru.

V prí­pa­de, že ten­to roz­hod­ne, že práv­ne nor­my EÚ sa ma­jú vy­kla­dať tak, že je mož­né od­miet­nuť prís­tup k pre­ven­tív­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti spo­lu s mož­nos­ťou vy­uží­vať le­kár­sku sta­ros­tli­vosť bez oh­ľa­du na prí­ka­zo­vé pod­mien­ky us­ta­no­ve­né vnút­roš­tát­ny­mi zá­kon­mi a pos­tup­mi, bu­de to zá­väz­né pre všet­ky člen­ské štá­ty, bu­de mu­sieť dôjsť k zme­ne náš­ho zá­ko­na (355/2007Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov) ako aj vy­hláš­ky ( č. 585/2008 kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní) a kaž­dý ro­dič sa bu­de môcť slo­bod­ne roz­hod­núť o tom, či dá oč­ko­vať svo­je di­eťa ale­bo nie.   

Slo­ven­sko nie je je­di­nou kra­ji­nou, kde sa náj­du bo­jov­níč­ky ako je p. Mi­li­ca Širo­ká. V Čes­kej re­pub­li­ke sa jed­na ma­mič­ka te­ra­peut­ka  pre po­moc de­ťom a dos­pe­lým pos­tih­nu­tým autiz­mom nev­zdá­va­la a za­ža­lo­va­la Mi­nis­ter­stvo zdra­vot­níc­tva. Spor však ne­vyh­ra­la.  

 Naj­vyš­ší súd v ČR, po­va­žo­val ar­gu­men­tá­ciu ro­di­čov, kto­rá bo­la za­lo­že­ná na pres­ved­če­ní, že pre di­eťa je naj­lep­šie pri­ro­dze­ne vy­tvo­re­ná imu­ni­ta, a na zá­sa­hu do slo­bo­dy mys­le­nia a sve­do­mia, na pres­ved­če­ní o naj­lep­šom zá­uj­me di­eťa­ťa, zá­uj­mu na ochra­ne je­ho zdra­via a sta­ros­tli­vos­ti o ne­ho, za ne­pos­ta­ču­jú­cu. Zá­ro­veň ro­di­čia po­va­žo­va­li roz­hod­nu­tie Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva o potvr­de­ní po­vin­nos­ti za­pla­tiť po­ku­tu v roz­po­re s člán­kom  5 a 26 Do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a bio­me­di­cí­ne, ako aj s Do­ho­vo­rom o prá­vach di­eťa­ťa (vy­hlá­se­ná pod č 104/1991 Zb.) a s prin­cí­pom pri­me­ra­nos­ti. Naj­vyš­šie­mu správ­ne­mu sú­du ČR však v od­ôvod­ne­ní (roz­su­dok 4 As 2/2013 – 75) nah­rá­va do­te­raj­šia ju­di­ka­tú­ra če­ských sú­dov, pri­čom roz­por prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o ochra­ne ve­rej­né­ho zdra­via s Do­ho­vo­rom o ľud­ských prá­vach a bio­me­di­cí­ne, ako ani s ús­tav­ným po­riad­kom Čes­kej re­pub­li­ky ne­vi­dí.

 Bu­de­me te­da ča­kať na roz­hod­nu­tie Súd­ne­ho dvo­ra a uvi­dí­me, či ten­to zme­tie zo sto­la kaž­dý re­le­vant­ný ju­di­kát nie­len slo­ven­ských ale aj če­ských sú­dov a prá­vo ro­di­čov roz­hod­núť sa, či oč­ko­vať ale­bo neoč­ko­vať svo­je de­ti, na­do­bud­ne ko­neč­ne tú pra­vú a správ­nu for­mu.

JUDr. Ka­ta­rí­na Du­dí­ko­vá

Diskusia