Príkaz na prehliadku a dobrovoľné vydanie veci

 

Práv­ne ve­ty:

      Prí­ka­zy sú­du a pro­ku­rá­to­ra sa v tres­tnom ko­na­ní vy­da­jú len v prí­pa­de zá­kon­né­ho dô­vo­du na zá­sah do zá­klad­ných ale­bo iných práv a slo­bôd dot­knu­tých osôb.

      Do­mo­vú pre­hliad­ku ale­bo pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo po­zem­ku  na účel za­bez­pe­če­nia ve­ci dô­le­ži­tej pre tres­tné ko­na­nie nie je pot­reb­né na­ria­diť, ak je zrej­má dob­ro­voľ­ná sú­čin­nosť oso­by, kto­rá je vlas­tní­kom ale­bo op­ráv­ne­ným uží­va­te­ľom- neh­nu­teľ­nos­ti, v (na) kto­rej sa má vec na­chá­dzať. V ta­kom prí­pa­de sa pou­ži­je in­šti­tút vy­da­nia ale­bo od­ňa­tia ve­ci (§ 91 Tr. por.) po prí­pad­nom pred­chá­dza­jú­com, resp.  sú­čas­nom vy­ko­na­ní ob­hliad­ky (§ 154 ´Tr. por.) bez na­ria­de­nia pre­hliad­ky uve­de­nej v § 99 ods. 1 ale­bo ods. 2 Tr. por.

Aj v prí­pa­de na­ria­de­nia do­mo­vej pre­hliad­ky ale­bo pre­hliad­ky iných pries­to­rov ale­bo po­zem­ku sa od vý­ko­nu pre­hliad­ky upus­tí, ak sa dob­ro­voľ­né vy­da­nie ve­ci do­sia­hlo pred­chá­dza­jú­cou vý­zvou pri spl­ne­ní pod­mie­nok uve­de­ných v § 104 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.

 

(Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, sp. zn. 2 Tdo 29/2014 z 20. má­ja 2014).

 

      Naj­vyš­ší súd SR vy­ššie uve­de­ným uz­ne­se­ním do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho L.K. pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 30. má­ja 2012, sp. zn. 1 To 55/2012, pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. od­mie­tol na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí, le­bo je zrej­mé, že nie  sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 Tr. por.

 

Z  o d ô v o d n e n i e

 

            Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Kraj­ský súd v Nit­re roz­ho­dol tak, že pod­ľa § 321 ods. 1
písm. b/, písm. d/ Tr. por. zru­šil roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no z 12. ap­rí­la 2012, sp. zn. 3T 54/2010 a pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. ob­ža­lo­va­né­ho L.K. uz­nal za vin­né­ho, že

neop­ráv­ne­ne, bez po­vo­le­nia prís­luš­ných or­gá­nov si za­do­vá­žil su­še­né ras­tli­ny ro­du Can­na­bis, kto­ré do 11.45 h. dňa 30. mar­ca 2009 neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­val v H. časť V. na po­va­le hos­po­dár­skej bu­do­vy na­chá­dza­jú­cej sa na po­zem­ku pa­tria­com k ro­din­né­mu do­mu čís­lo 2096 v plas­to­vých vrec­kách v poč­te 8 ks, pri­čom 30. mar­ca 2009 o 11.45 h. bo­li tie­to plas­to­vé vrec­ká s ob­sa­hom su­še­nej ras­tli­ny za­is­te­né prís­luš­ník­mi po­lí­cie a bo­lo zis­te­né, že v plas­to­vých vrec­kách sa spo­lu na­chá­dza­lo ko­no­pe s hmot­nos­ťou 691,89 g s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu  od 1,8% do  10,7% hmot­nos­tné­ho, ob­sa­hu­jú­ce 54 244 mg THC, čo zod­po­ve­dá naj­me­nej 1939 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy s niž­ším ob­sa­hom účin­nej lát­ky v hod­no­te naj­me­nej 6 437,48 €

pri­čom ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) sú pod­ľa zá­ko­na č. 139/1998 Z.z.
o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch,  v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, za­ra­de­né do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok, pri­čom cel­ko­vá hod­no­ta za­is­te­né­ho ko­no­pe,
z kto­ré­ho by bo­lo mož­né vy­ro­biť naj­me­nej 1939 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, by bo­la naj­me­nej 6 435,48 €,

 

čím spá­chal obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi
pod­ľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

 

            Za to ob­ža­lo­va­né­mu ulo­žil pod­ľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s pri­hliad­nu­tím na pri­ťa­žu­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 37 písm. m/ Tr. zák., za ne­zis­te­ných po­ľah­ču­jú­cich okol­nos­tí pod­ľa § 36
Tr. zák., pos­tu­pom pod­ľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re
11 (je­de­násť) ro­kov a 8 (osem) me­sia­cov ne­pod­mie­neč­ne, pre vý­kon kto­ré­ho ho za­ra­dil
pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia a zá­ro­veň ob­ža­lo­va­né­mu ulo­žil ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní dva ro­ky.

 

Pro­ti roz­sud­ku po­dal do­vo­la­nie ob­vi­ne­ný pí­som­ným po­da­ním ob­haj­ca, do­ru­če­ným Ok­res­né­mu sú­du Ko­már­no 14. mar­ca 2014.

 

V do­vo­la­ní up­lat­nil ná­miet­ky z vec­ných a práv­nych dô­vo­dov (§ 374 ods. 1, ods. 2
Tr. por.),  uve­de­né v nas­le­du­jú­cej čas­ti toh­to od­ôvod­ne­nia, kto­rá sa s up­lat­ne­ný­mi ná­miet­ka­mi vy­spo­ria­da­va.

 

            Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len naj­vyš­ší súd) vec pres­kú­mal a zis­til,
že nie je dô­vod na od­miet­nu­tie do­vo­la­nia z for­mál­nych dô­vo­dov (§ 382 písm. a/, písm. b/ ale­bo písm. d/ až písm. f/ Tr. por.). Zá­ro­veň však zis­til, že je zrej­mé, že nie sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia uve­de­né v § 371 (ods. 1) Tr. por.

 

Ide o nas­le­du­jú­ce ná­miet­ky:

 

            - § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - ne­zá­kon­ný pos­tup po­li­caj­tov, kto­rý ob­vi­ne­né­mu
už pred ob­hliad­kou po­ve­da­li, kde sa má taš­ka s omam­nou lát­kou na­chá­dzať (ná­miet­ka ma­la byť v prí­pa­de jej vec­nej správ­nos­ti up­lat­ne­ná pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
ako zá­kon­ne ne­sú­lad­né vy­ko­na­nie dô­ka­zu).

 

            Ná­miet­ka je ne­dô­vod­ná, údaj o umies­tne­ní taš­ky čer­pa­li po­li­caj­ti z Ob­vod­né­ho od­de­le­nia Po­li­caj­né­ho zbo­ru Hur­ba­no­vo od ozna­mo­va­teľ­ky tres­tné­ho či­nu Ire­ny Ko­vá­čo­vej a ne­ma­li žia­den dô­vod ho pred ob­vi­ne­ným ta­jiť pred vy­ko­na­ním úko­nu ob­hliad­ky.

 

            - § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - roz­po­ry vo vý­po­ve­diach sved­kov He­bel­ku, Bal­lu a Ko­vá­čo­vej (tá­to okol­nosť sa v do­vo­la­ní tvr­dí opa­ko­va­ne).

 

            Hod­no­te­ním dô­ka­zov sa do­vo­la­cí súd ne­zao­be­rá, na­koľ­ko správ­nosť a úpl­nosť zis­te­né­ho skut­ku ne­mô­že skú­mať a me­niť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť ve­ty
za bod­ko­čiar­kou). Tú­to okol­nosť ju­di­ka­tú­ra naj­vyš­šie­ho sú­du už chro­nic­ky zdô­raz­ňu­je.

 

            - § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - vzor­ka, kto­rú do­nies­la Ire­na Ko­vá­čo­vá na Ob­vod­né od­de­le­nie Po­li­caj­né­ho zbo­ru Hur­ba­no­vo ne­bo­la za­is­te­ná a za­do­ku­men­to­va­ná v sú­la­de
s prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku (ná­miet­ka ma­la byť v prí­pa­de jej vec­nej správ­nos­ti up­lat­ne­ná pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.).

 

            Do­ku­men­tá­cia vzor­ky ne­bo­la pot­reb­ná, na­koľ­ko sku­tok bol od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia vy­me­dze­ný len vo vzťa­hu ku dro­ge, za­is­te­nej (až) pri vý­ko­ne ob­hliad­ky na po­va­le hos­po­dár­skej bu­do­vy. Vzor­ka bo­la len sú­čas­ťou tres­tné­ho ozná­me­nia Ire­ny Ko­vá­čo­vej a sa­ma ose­be ne­ma­la dô­kaz­ný vý­znam.

 

            - § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. - vzor­ky za­is­te­né na mies­te či­nu a ozna­če­né ako sto­pa č. 1 až č. 8 pred za­sla­ním na exper­tí­zu ne­bo­li skú­ma­né dak­ty­los­ko­pic­ky ani z hľa­dis­ka vý­sky­tu DNA na nich.

 

            Vo vzťa­hu k tej­to ná­miet­ke pla­tí to, čo bo­lo uve­de­né vo vzťa­hu k hod­no­te­niu roz­po­rov sve­dec­kých vý­po­ve­dí. Do­vo­la­cí súd ne­mô­že pres­kú­ma­vať vý­ber dô­ka­zov, na kto­rých na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie za­kla­dá svo­je skut­ko­vé zis­te­nia. K tej­to otáz­ke sa vy­jad­ru­je
aj roz­hod­nu­tie 7/2011 Zbier­ky sta­no­vísk naj­vyš­šie­ho sú­du a roz­hod­nu­tí sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky (čias­tka 1/2011), a to nas­le­dov­ne :

 

„Za po­ru­še­nie prá­va na ob­ha­jo­bu pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ne­mož­no po­va­žo­vať ob­sah a roz­sah vlas­tnej úva­hy or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du
o voľ­be pou­ži­tých dô­kaz­ných pros­tried­kov pri pl­ne­ní po­vin­nos­ti pod­ľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. up­lat­ne­ní op­ráv­ne­nia pod­ľa § 2 ods. 11 Tr. por.

 

Ak by zá­ver or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du úči­ne­ný v zmys­le § 2
ods. 12 Tr. por. o tom, že ur­či­tú skut­ko­vú okol­nosť po­va­žu­je za do­ká­za­nú, a že ju ne­bu­de ove­ro­vať ďal­ší­mi dô­kaz­mi za­kla­dal opod­stat­ne­nosť dô­vo­du do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., od­po­ro­va­lo by to via­za­nos­ti do­vo­la­cie­ho sú­du zis­te­ným skut­kom
pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., kto­ré vy­jad­ru­je zá­sa­du, že úče­lom do­vo­la­cie­ho ko­na­nia je po­su­dzo­va­nie práv­nych otá­zok, nie po­su­dzo­va­nie správ­nos­ti
a úpl­nos­ti zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu“.

 

            - § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. - ne­zá­kon­ný pos­tup pri „do­mo­vej pre­hliad­ke“, v roz­po­re s §§ 104 ods. 1, 105 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

 

            Neš­lo o do­mo­vú pre­hliad­ku, ale o ob­hliad­ku (mies­ta či­nu), ako to zod­po­ve­dá
aj vy­ho­to­ve­nej zá­pis­ni­ci (vlas­tní­kom neh­nu­teľ­nos­ti - iných pries­to­rov bo­la vý­luč­ne ozna­mo­va­teľ­ka I.K.).

 

            Ne­bol te­da pot­reb­ný ani prí­kaz pod­ľa § 101 ods. 1 Tr. por., na­koľ­ko neš­lo o zá­sah
do práv vlas­tní­ka ale­bo op­ráv­ne­né­ho uží­va­te­ľa neh­nu­teľ­nos­ti (iné­ho pries­to­ru - hos­po­dár­skej bu­do­vy).

 

            To vy­plý­va z § 104 ods. 1 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho do­mo­vú pre­hliad­ku, osob­nú pre­hliad­ku ale­bo pre­hliad­ku iných pries­to­rov, ale­bo pre­hliad­ku po­zem­ku mož­no vy­ko­nať
len po pred­chá­dza­jú­cej vý­zve to­ho, u ko­ho ale­bo na kom sa má ta­ký úkon vy­ko­nať,
a to len vte­dy, ak sa vý­zvou ne­do­sia­hlo dob­ro­voľ­né vy­da­nie hľa­da­nej ve­ci ale­bo od­strá­ne­nie iné­ho dô­vo­du, kto­rý vie­dol k ta­ké­mu úko­nu.

 

            V pres­kú­ma­va­nej ve­ci sa hľa­da­la v dot­knu­tom pries­to­re dro­ga na pod­net vlas­tní­ka pred­met­nej bu­do­vy, uči­ne­né­ho za úče­lom od­strá­ne­nia proti­práv­ne­ho sta­vu a pos­ti­hu pá­cha­te­ľa.

 

            Za tých­to okol­nos­tí bo­lo zá­kon­né a le­gi­tím­ne vy­ko­nať ob­hliad­ku, a to v sú­la­de s kri­té­ria­mi § 154 Tr. por. (pod­ľa od­se­ku 1 toh­to us­ta­no­ve­nia sa ob­hliad­ka vy­ko­ná, ak ma­jú byť pria­mym po­zo­ro­va­ním ob­jas­ne­né sku­toč­nos­ti dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie,
naj­mä ak by moh­li byť zis­te­né ale­bo za­is­te­né aké­koľ­vek sto­py). Zá­pis­ni­ca o úko­ne ob­hliad­ky (§ 154 ods. 2 Tr. por.) bo­la spí­sa­ná ako zá­pis­ni­ca o ob­hliad­ke mies­ta či­nu - mies­tom či­nu
je tu mies­to pre­cho­vá­va­nia dro­gy.

 

            Pla­tí te­da nas­le­dov­né :

 

            Prí­ka­zy sú­du a pro­ku­rá­to­ra sa v tres­tnom ko­na­ní vy­da­jú len v prí­pa­de zá­kon­né­ho dô­vo­du na zá­sah do zá­klad­ných ale­bo iných práv a slo­bôd dot­knu­tých osôb.

 

            Do­mo­vú pre­hliad­ku ale­bo pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo po­zem­ku na účel za­bez­pe­če­nia ve­ci dô­le­ži­tej pre tres­tné ko­na­nie nie je pot­reb­né na­ria­diť, ak je zrej­má dob­ro­voľ­ná sú­čin­nosť oso­by, kto­rá je vlas­tní­kom ale­bo op­ráv­ne­ným uží­va­te­ľom neh­nu­teľ­nos­ti, v (na) kto­rej sa má vec na­chá­dzať.

 

            V ta­kom prí­pa­de sa pou­ži­je in­šti­tút vy­da­nia ale­bo od­ňa­tia ve­ci (§ 91 Tr. por.),
po prí­pad­nom pred­chá­dza­jú­com, resp. sú­čas­nom vy­ko­na­ní ob­hliad­ky (§ 154 Tr. por.),
bez na­ria­de­nia pre­hliad­ky uve­de­nej v § 99 ods. 1 ale­bo ods. 2 Tr. por.

 

            Aj v prí­pa­de na­ria­de­nia do­mo­vej pre­hliad­ky ale­bo pre­hliad­ky iných pries­to­rov
ale­bo po­zem­ku sa od vý­ko­nu pre­hliad­ky upus­tí, ak sa dob­ro­voľ­né vy­da­nie ve­ci do­sia­hlo pred­chá­dza­jú­cou vý­zvou pri spl­ne­ní pod­mie­nok uve­de­ných v § 104 ods. 1 a ods. 2
Tr. por.

 

            Aj tá­to ná­miet­ka je te­da ne­dô­vod­ná.

 

Diskusia