Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Rosin proti Estónsku ohľadne práva na spravodlivý proces a práva vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe (článok 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru). Rozsudok č. 26540/2008 zo dňa 19.12.2013.
Výňatok z rozsudku:
Skutkové okolnosti:
Dňa 16.12.2005 bolo začaté trestné stíhanie v súvislosti so sexuálnym trestným činom, ktorý mal deň predtým spáchať sťažovateľ na maloletom V. (chlapec vo veku 11 rokov). V rovnaký deň bol maloletý V. vypočutý políciou, maloletý V. bol vypočutý v prítomnosti psychológa a celý výsluch bol zaznamenaný na video. Vypovedal, že v noci ho sťažovateľ vyzliekol a mal s ním orálny styk.
Dňa 16.12.2005 bol sťažovateľ zadržaný a vypočutý v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu, nasledujúceho dňa bol vypočutý pred súdom, ktorý rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby. Následne bol sťažovateľ niekoľkokrát vypočutý.
Po podaní obžaloby bol poškodený maloletý V. prítomný na hlavnom pojednávaní, avšak súd vyhovel návrhu prokurátora, aby maloletý V. nebol vypočutý v konaní pred súdom a aby bola použitá výpoveď maloletého V. urobená v prípravnom konaní.
Sťažovateľ bol odsúdený na sedem rokov trestu odňatia slobody. Sťažovateľ podal odvolanie, prostredníctvom obhajcu namietal, že bol odsúdený výlučne na základe vypovede maloletého V. z prípravného konania a tvrdil,že maloletý V. bol ovplyvnený vyšetrovateľom.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd zrušil rozhodnutia nižších súdov a vec im vrátil na nové konanie a prejednanie. Nariadil vo veci vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie vo vzťahu k maloletému V., aby sa zistilo, či sa môže zúčastniť hlavného pojednávania a vypovedať buď priamo na pojednávaní alebo za použitia iných prostriedkov. Znalci boli názoru, že z dôvodu ochrany emocionálneho vývoja maloletého V. by nebolo pre neho bezpečené, aby celú vec (t. j. výpoveď o skutkových okolnostiach) podstúpil znovu. Podľa znalcov nebol maloletý V. schopný poskytnúť adekvátnu výpoveď.
Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok súd prvého stupňa odmietol návrh sťažovateľa, aby bol maloletý V. vypočutý na hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ bol následne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov, ktorý bol potvrdený aj odvolacím súdom, pričom Najvyšší súd odmietol návrh sťažovateľa na prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu.
Posúdenie veci Európskym súdom pre ľudské práva:
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len Súd) skonštatoval že článok 6 Dohovoru zakotvuje právo na spravodlivý proces, avšak neobsahuje žiadne pravidlá vo vzťahu k použiteľnosti dôkazov alebo spôsobu, akým by mali byť hodnotené, vďaka čomu ide o otázku, ktorá má byť upravená vnútroštátnym právom a patrí do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Úlohou Súdu je len posúdiť, či konanie ako celok bolo vedené spravodlivo.
Všetky dôkazy v danej trestnej veci boli vykonané behom verejného hlavného pojednávania v prítomnosti obžalovaného a s ohľadom na kontradiktórnosť konania. Platí všeobecné pravidlo, že právo na spravidlivý proces a právo vypočúvať svedkov nemôžu byť interpretované tak, že vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby obžalovaný alebo jeho obhajca priamo kládol otázky, či už vo forme krížového výsluchu alebo iným spôsobom, ale skôr v tom zmysle, že obžalovaný musí mať adekvátnu možnosť spochybniť a napadnúť svedka proti nemu, buď v momente, keď svedok vypovedá alebo v neskoršej fáze konania. Použitie výsluchu získaného pri policajnom výsluchu ako dôkazu samo osebe nie je v rozpore s právom na spravodlivý proces, či s právom na výsluch svedka pokiaľ boli rešpektovaané práva obhajoby. Rovnako ak je takáto výpoveď jediným, či rozhodujúcim dôkazom proti obžalovanému, jej prípustnosť automaticky nevedie k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Súčasne platí, že pokiaľ záver o vine je založený výhradne alebo rozhodujúcim spôsobom na výpovedi neprítomných svedkov Súd musí podrobiť celé konanie najprísnejšiemu prieskumu. Súd posúdi, či boli dostatočným spôsobom vyvážené nevýhody obhajoby vrátane opatrení umožňujúcich riadne a spravodlivé posúdenie dôveryhodnosti takéhoto dôkazu.
Po rozsudku Súdu vo veci Al-Khawaja a Tahery musí Súd posúdiť,
- či bol daný závažný dôvod pre odmietnutie návrhu sťažovateľa na vypočutie maloletého V.,
- ďalej či jeho výpoveď predstavovala jediný alebo rozhodujúci dôkaz o vine sťažovateľa a
- či boli dané skutočnosti dostatočne vyvažujúce nevýhody obhajoby vrátane existencie silných procesných poistiek, ktoré by umožnili riadne a spravodlivé posúdenie dôveryhodnosti takejto výpovede.
V prvom rade Súd poznamenáva, že sťažovateľ bol v trestnom konaní obvinený zo sexuálneho trestného činu. Maloletý V. nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý, ale súd sa oprel o videonahrávku výpovede, ktorý urobil policajný orgán deň po spáchaní skutku, pričom z psychologického znaleckého posudku vyplýva, že pre V. by nebolo bezpečné, ak by musel znovu vypovedať.
V druhom rade Súd konštatuje, že výpoveď V. predstavovala rozhodujúci dôkaz, na ktorom bol založený záver o vine sťažovateľa.
A po tretie, či boli prijaté vyvažujúce opatrenia zabezpečujúce právo na obhajoby, Súd uvádza, že uznáva pokus Najvyššieho súdu o nápravu situácie a zabezpečenie práv sťažovateľa. Napriek tomu Súd nepovažuje za dostatočné, že súdy nechali vyhotoviť znalecký posudok o tom, či je možné maloletého V. opätovne vypočuť, ako poistku proti nesprávnemu posúdeniu odmietnutia návrhu na predvolanie svedka. Vzhľadom na dôležitosť výpovede maloletého V. je Súd názoru, že len prehratie videonahrávky nepostačuje k zabezpečeniu práv sťažovateľových obhajobných práv. Sťažovateľ tak nemal nikdy možnosť (príležitosť) klásť maloletému V. otázky. Súd ďalej konštatuje, že treba brať ohľad na vyvažovanie medzi sťažovateľovým právom na obhajobu na strane jednej s ohľadom na závažný trest odňatia slobody, ktorému čelil a obmedzený dopad, ktorý by na druhej strane malo kladenie otázok maloletému V. pokiaľ by mu boli kladené spolu s otázkami, ktoré mu taktiež kládli vyšetrovatelia. Súd nemôže dospieť k záveru, že keby orgány činné v trestnom konaní kládli dostatočnú váhu sťažovateľovmu právu na obhajobu, tak by došlo k závažej dodatočnej újme dieťaťa. V prípadoch ako je prejednávaný nie je nutné vykonať konfrontáciu medzi sťažovateľom a maloletým, či vykonať krížový výsluch maloletého na hlavnom pojednávaní, ale postačí napríklad výsluch prostredníctvom sťažovateľovho obhajcu alebo psychológa a to spôsobom, ktorý sa nemusí podstatne odlišovať od výsluchu, ktorý bol už týmto orgánm vykonaný.
Súd dospel k záveru, že článok 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru boli porušené, nakoľko odsúdenie sťažovateľa bolo založené výlučne na výpovedi maloletého poškodeného, ktorému sťažovateľ nikdy nemohol klásť otázky a neboli prijaté dostatočné opatrenia zabezpečujúce právo sťažovateľa na obhajobu.
Viac informácií o tomto prípade možno nájsť na internetovej stránke Európskeho súdu pre ľudské práva www.echr.coe.int (originál rozhodnutia je v anglickom jazyku) alebo v časopise Přehled rozsudku Evropského soudu pro lidská práva č. 2/2014 (vydavateľ Wolters Kluwer a.s.)
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.