Vec: Stanovisko k právnemu posúdeniu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona
Odôvodnenie:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „MV SR“), sa obrátilo na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky so žiadosťou o zaujatie stanoviska vo veci právneho posúdenia konania páchateľa, ktorý sa v priebehu 12 mesiacov od predchádzajúceho postihnutia za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, spáchaný krádežou, opakovane dopustil krádeže cudzej veci, ktorej hodnota neprevyšuje 266 EUR.
Dôvodom žiadosti MV SR bolo konkrétne rozhodnutie policajta Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava – Nové Mesto - východ, ČVS: ORP-312/NMV-B3-2014 z 20.3.2014, ktorým policajt podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil vec Obvodnému úradu Bratislava (správne malo byť Okresný úrad Bratislava) na prejednanie priestupku. Z odôvodnenia rozhodnutia policajta vyplýva, že páchateľ, ktorý sa v priebehu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie za priestupok, dopustil krádeže, nemal vedomosť o uloženej sankcii, pretože rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť na základe fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). S postupom policajta sa stotožnila aj dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III.
Podľa názoru MV SR konanie páchateľa, ktorý sa v priebehu 12 mesiacov od uloženia sankcie za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, opakovane dopustí krádeže cudzej veci, ktorej hodnota neprevyšuje 266 EUR, je potrebné posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, aj v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie za priestupok (za prvú krádež) nadobudlo právoplatnosť podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku tzv. fikciou doručenia.
MV SR poukázalo na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. IV Spr 86/09 z 23.4.2009 k uvedenej problematike. Podľa citovaného stanoviska pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona nie je potrebné preukazovať u páchateľa vedomosť o uložení sankcie za spáchanie obdobného priestupku, ale postačuje jeho postihnutie za priestupok.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Podľa § 128 ods. 5 Trestného zákona postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.
Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie.
Úmysel, ako vnútorný psychický vzťah páchateľa, sa musí vzťahovať na všetky ostatné znaky tvoriace v súhrne skutkovú podstatu trestného činu. Skladá sa z zložky vôľovej a vedomostnej. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona sa úmysel páchateľa (t.j. jeho vôľa aj vedomosť), musí vzťahovať nielen na okolnosť, že si „prisvojuje cudziu vec“, ale aj na znak „bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý“.
Preukázanie naplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Ak orgán činný v trestnom konaní vykonanými dôkazmi nepreukáže, že páchateľ mal vedomosť o uložení sankcie za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch (za prvú krádež), nie je naplnená (pri druhej krádeži) subjektívna stránka prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona – absentuje úmyselné zavinenie. V takomto prípade skutok (v poradí druhá krádež) spáchaný v priebehu dvanástich mesiacov od právoplatného uloženia sankcie za priestupok proti majetku (prvá krádež) môže byť právne posúdený len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a nie ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie za priestupok vydané v priestupkovom konaní môže nadobudnúť právoplatnosť aj na základe tzv. fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Podľa citovaného zákonného ustanovenia: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“
Uvedené ustanovenie správneho poriadku, týkajúce sa doručovania rozhodnutí v správnom konaní, môže mať právne účinky len v tomto (správnom) konaní, avšak nie je možné na jeho základe vyvodzovať trestnú zodpovednosť fyzickej osoby založenú na úmyselnom zavinení. Len samotná skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie za priestupok nadobudlo právoplatnosť, nie je postačujúca na kvalifikáciu konania páchateľa (druhého skutku spáchaného v priebehu 12 mesiacov od uloženia sankcie za prvý skutok) podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Takýto postup by bol v rozpore s jednou zo základných zásad trestného práva hmotného: „bez zavinenia niet trestného činu“.
Týmto sa ruší stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV Spr 86/09 z 23.4.2009.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.