Odmietnutie obžaloby v tzv. drogovej trestnej veci

 Práv­ne ve­ty:

 I. Ak v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bo­lo zis­te­né (sta­no­ve­né) množ­stvo ob­sa­hu účin­nej lát­ky v za­is­te­nej lát­ke, ne­bol zis­ťo­va­ný zá­klad­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a pre­to po­da­nie ob­ža­lo­by a pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd nie je dô­vod­né.

II. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či pá­cha­te­ľo­vi pre­či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. (bez zis­te­nia kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v za­is­te­nom množ­stve v tom kto­rom prí­pa­de), ne­pos­ta­ču­je iba fakt, že sa kon­krét­na za­is­te­ná lát­ka na­chá­dza v zoz­na­me omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok.

III. Ria­di­teľ KEÚ PZ nie je op­ráv­ne­ný za­sa­ho­vať do zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia inter­ný­mi (vnú­tor­ný­mi) smer­ni­ca­mi. Ta­ký­to pos­tup je nie­len v roz­po­re s Tres­tným po­riad­kom, ale aj v roz­po­re so zá­ko­nom č. 382/2004 Z. z. (o znal­coch).

                                                                                                

         3T 100/2011

 

                                          U z n e s e n i e

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti obv. P.K. pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. po pres­kú­ma­ní ob­ža­lo­by dňa 17.05.2011 tak­to

 

                                           r o z h o d o l :

 Pod­ľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. súd 

                                    od­mie­ta ob­ža­lo­bu a vra­cia pro­ku­rá­to­ro­vi

 tres­tnú vec ve­de­nú pro­ti ob­vi­ne­né­mu P. K., na kto­ré­ho bo­la pod sp. zn. 3 Pv 71/11 zo dňa 12.05.2011 po­da­ná Ok­res­nou pro­ku­ra­tú­rou Pe­zi­nok ob­ža­lo­ba pre po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 dňa 31.01.2010 v ča­se asi o 00.45 h v Pe­zin­ku na Vi­ni­čiarskej bol kon­tro­lo­va­ný hliad­kou OO PZ Pe­zi­nok a pri kon­tro­le dob­ro­voľ­ne vy­dal ume­loh­mot­nú strie­kač­ku s ob­sa­hom nez­ná­mej kryš­ta­lic­kej lát­ky, pri­čom pod­ľa zna­lec­ké­ho po­sud­ku č. PPZ – KEU – BA – EXP – 2011/1577 bo­lo zis­te­né, že sa jed­ná o bie­ly kryš­ta­lic­ký ma­te­riál s hmot­nos­ťou 52 mg ob­sa­hu­jú­ci me­tam­fe­ta­mín, to­to množ­stvo zod­po­ve­dá mi­ni­mál­ne jed­nej ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy a je po ap­li­ko­va­ní spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku uží­va­te­ľa , pri­čom me­tam­fe­ta­mín je za­ra­de­ný v zmys­le zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok,

 pre­to­že bo­li zis­te­né zá­važ­né pro­ces­né chy­by.

 

              O d ô v o d n e n i e

 Dňa 13.05.2011 bo­la do­ru­če­ná na Ok­res­ný súd Pe­zi­nok ob­ža­lo­ba na obv. P. K. pre po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 Súd po pres­kú­ma­ní ob­ža­lo­by, a prís­luš­né­ho na vec sa vzťa­hu­jú­ce­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, dos­pel k zá­ve­ru, že v príp­rav­nom ko­na­ní sa vy­skyt­li ta­ké zá­važ­né pro­ces­né chy­by zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré zá­sad­ne spo­chyb­ňu­jú dô­vod­nosť pos­ta­ve­nia ob­vi­ne­né­ho pred súd.

 Súd je pri­tom to­ho práv­ne­ho ná­zo­ru, že zis­te­né pro­ces­né po­chy­be­nia sú ta­ké­ho zá­važ­né­ho cha­rak­te­ru, že neu­mož­ňu­jú sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie vo ve­ci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a ich od­stra­ňo­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom (ak by bo­lo vô­bec mož­né) by zna­me­na­lo nep­rí­pus­tné sup­lo­va­nie čin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní zo stra­ny sú­du.

 Pod­ľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. sa­mo­sud­ca, pri pres­kú­ma­va­ní ob­ža­lo­by, ob­ža­lo­bu od­miet­ne a vrá­ti vec pro­ku­rá­to­ro­vi, ak zis­tí zá­važ­né pro­ces­né chy­by, naj­mä po­ru­še­nie prá­va na ob­ha­jo­bu.

 Z konštruk­cie to­ho­to us­ta­no­ve­nia a z gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du pou­ži­té­ho slo­va „naj­mä“, mož­no vy­vo­diť, že zá­važ­né pro­ces­né chy­by, kto­ré bu­dú dô­vo­dom na od­miet­nu­tie ob­ža­lo­by, mô­žu spo­čí­vať aj v iných pro­ces­ných chy­bách, než v po­ru­še­ní prá­va na ob­ha­jo­bu a to hlav­ne v po­ru­še­ní ta­kých pro­ces­ných práv a po­vin­nos­tí, kto­ré sú (zhod­ne ako prá­vo na ob­ha­jo­bu) za­kot­ve­né pria­mo v zá­klad­ných zá­sa­dách tres­tné­ho ko­na­nia (§ 2 Tr. por.) a kto­ré sa tý­ka­jú nie­len ko­na­nia pred sú­dom, ale aj príp­rav­né­ho ko­na­nia.

 Súd si je ve­do­mý to­ho, že v Tres­tnom po­riad­ku účin­nom od 1.1.2006, zú­žil zá­ko­no­dar­ca mož­nos­ti sú­du na vrá­te­nie ve­ci pro­ku­rá­to­ro­vi po po­da­ní ob­ža­lo­by, av­šak pod­ľa ná­zo­ru sú­du zá­ko­no­dar­ca aj na­ďa­lej vy­ža­du­je, aby v príp­rav­nom ko­na­ní bo­li za­cho­va­né as­poň mi­ni­mál­ne pro­ces­né pra­vid­lá, čo vy­jad­ril us­ta­no­ve­ním § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., a pre­to za zá­važ­né pro­ces­né chy­by, kto­ré bu­dú dô­vo­dom na od­miet­nu­tie ob­ža­lo­by, je pot­reb­né po­va­žo­vať aj zrej­mé po­ru­še­nie pro­ces­ných pra­vi­diel, kto­ré vy­plý­va­jú zo zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia a to kon­krét­ne z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 Tr. por. (zá­sa­da stí­ha­nia len zo zá­kon­ných dô­vo­dov, kto­rá umož­ňu­je pos­ta­viť ob­vi­ne­né­ho pred súd len v prí­pa­doch, keď z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia mož­no vy­vo­diť po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu), us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 7 Tr. por. (prá­vo na zá­kon­ný pro­ces, t.j. na pro­ces vy­ko­na­ný ne­zá­vis­lým a nes­tran­ným sú­dom, kto­rý reš­pek­tu­je rov­nosť strán a nes­ta­via sa ani za jed­nu stra­nu súd­ne­ho ko­na­nia), us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 10 (zá­sa­da zis­ťo­va­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, kto­rá sa vy­slo­ve­ne tý­ka len pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a nie aj sú­du s tým, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mu­sia dô­ka­zy ob­sta­rá­vať z úrad­nej po­vin­nos­ti a to tak sved­čia­ce v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho ako aj kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech) a v ne­pos­led­nom ra­de z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 14 (zá­sa­da rov­nos­ti strán v ko­na­ní pred sú­dom, kto­rú mu­sí súd vždy dodr­žia­vať a reš­pek­to­vať a pre­to ne­mô­že vy­stu­po­vať tak ako­by nie­sol dô­kaz­né bre­me­no na­mies­to pro­ku­rá­to­ra, pre­to­že tým by nah­rá­dzal čin­nosť pro­ku­rá­to­ra).

 Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že tak­mer všet­ky pro­ces­né chy­by príp­rav­né­ho ko­na­nia (a to aj zá­važ­né) je mož­né nap­ra­viť v ko­na­ní pred sú­dom, av­šak zá­ko­no­dar­ca zria­de­ním us­ta­no­ve­nia § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. dal ne­po­chyb­ne naj­avo, že súd je ar­bit­rom, kto­rý by ne­mal reš­pek­to­vať po­ru­šo­va­nie zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a už vô­bec by ne­mal „pok­ra­čo­vať“ v ich po­ru­šo­va­ní tak, že bu­de ig­no­ro­vať zá­sa­du rov­nos­ti strán, kto­rá sa up­lat­ňu­je v ko­na­ní pred sú­dom. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že súd ne­mô­že „vstu­po­vať“ do sfé­ry pro­ku­rá­to­ra, brať na se­ba dô­kaz­né bre­me­no, nah­rá­dzať čin­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a nap­ra­vo­vať ich pro­ces­né po­chy­be­nia spo­čí­va­jú­ce v tom, že v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bo­li za­bez­pe­če­né re­le­van­tné dô­ka­zy, z kto­rých by sa da­lo zis­tiť, či za­is­te­ná bie­la kryš­ta­lic­ká lát­ka, v kto­rej sa na­chá­dzal me­tam­fe­ta­mín sku­toč­ne spĺňa de­fi­ní­ciu ná­vy­ko­vej lát­ky tak ako ju sta­no­vu­je us­ta­no­ve­nie § 130 ods. 5 Tr. zák. (na­priek to­mu, že tá­to po­vin­nosť vy­plý­va pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pria­mo z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 10 Tr. por.).

 Pod­ľa § 130 ods. 5 Tr. zák. sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na ro­zu­mie ná­vy­ko­vou lát­kou al­ko­hol, omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky a os­tat­né lát­ky spô­so­bi­lé ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti ale­bo so­ciál­ne sprá­va­nie.

 Na tú­to všeo­bec­nú de­fi­ní­ciu ná­vy­ko­vej lát­ky nad­vä­zu­je aj de­fi­ní­cia poj­mu psy­chot­rop­ná lát­ka, kto­rou sa pod­ľa § 2 ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov ro­zu­mie lát­ka ov­plyv­ňu­jú­ca stav ľud­skej psy­chi­ky pô­so­be­ním na cen­trál­ny ner­vo­vý sys­tém s me­nej zá­važ­ný­mi zdra­vot­ný­mi a psy­cho­so­ciál­ny­mi nás­led­ka­mi.

 Z uve­de­ných de­fi­ní­cií je evi­den­tné, že z hľa­dis­ka zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky stí­ha­né­ho pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. je pot­reb­né us­tá­liť nie­len to, či ob­vi­ne­ný mal pri se­be lát­ku, kto­rá sa v zmys­le vy­ššie ci­to­va­né­ho zá­ko­na za­ra­ďu­je me­dzi psy­chot­rop­né lát­ky (nap­rík­lad me­tam­fe­ta­mín je za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok), ale ne­vyh­nut­ným je aj zis­te­nie, aký je ob­sah účin­nej lát­ky (t. j. kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky sta­no­ve­ná per­cen­tuál­ne v hmot­nos­tných jed­not­kách – te­da sta­no­ve­nie množ­stva čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu). Ta­ké­to zis­te­nie je ne­vyh­nut­né na to, aby sa, v tom kto­rom kon­krét­nom prí­pa­de, da­lo us­tá­liť, či ide o psy­chot­rop­nú lát­ku, kto­rá je ob­jek­tív­ne spô­so­bi­lá ov­plyv­niť ne­priaz­ni­vo psy­chi­ku člo­ve­ka. Ak za­is­te­ná lát­ka neob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky  (kon­cen­trá­ciu čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu), nie je schop­ná ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a ne­mož­no ju pod­ra­diť nie­len pod de­fi­ní­ciu uvá­dza­nú zá­ko­nom č. 139/1998 Z. z., ale ani pod po­jem ná­vy­ko­vej lát­ky v zmys­le prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na. Ak v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bo­lo zis­te­né (sta­no­ve­né) množ­stvo ob­sa­hu účin­nej lát­ky (čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu) v za­is­te­nej bie­lej kryš­ta­lic­kej lát­ke, ne­bol zis­ťo­va­ný zá­klad­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky stí­ha­né­ho pre­či­nu a pre­to pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd nie je dô­vod­né.

 Uve­de­ný práv­ny zá­ver pod­po­ru­je aj už po­mer­ne us­tá­le­ná ju­di­ka­tú­ra, kto­rá vy­ža­du­je, aby iš­lo o pre­cho­vá­va­nie mi­ni­mál­ne ta­ké­ho množ­stva omam­nej (psy­chot­rop­nej) lát­ky, kto­ré je spô­so­bi­lé po je­ho uži­tí ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, resp. zna­me­ná ne­bez­pe­čen­stvo pre je­ho zdra­vie ale­bo ži­vot vrá­ta­ne ne­bez­pe­čen­stva vy­vo­la­nia ná­vy­ku na uží­va­nie ta­kej­to lát­ky. /pri­me­ra­ne ju­di­ka­tú­ra NS SR R 24/1998 Zb. rozh. tr., uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 16. sep­tem­bra 1997, sp. zn. 6 To 35/97, zo dňa 12. no­vem­bra 1997, sp. zn. 4 To 65/97, zo dňa 19. feb­ruára 1998, sp. zn. 6 To 2/98, roz­su­dok naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 12. feb­ruára 2001, sp. zn.  Tzo -V 3/2000,  uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 20. má­ja 2004, sp. zn. 5 Tz 11/2004 aTpj 77/87, Bull č. 4/1987-42/. Je pre­to pot­reb­né vždy po­sú­diť kon­krét­ne okol­nos­ti prí­pa­du, naj­mä druh a účin­nosť omam­nej (psy­chot­rop­nej) lát­ky, či a v akej in­ten­zi­te je zis­te­né množ­stvo lát­ky v kon­krét­nom prí­pa­de spô­so­bi­lé po uži­tí ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, je­ho ov­lá­da­cie schop­nos­ti, roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti a so­ciál­ne sprá­va­nie ale­bo oh­ro­ziť je­ho zdra­vie, prí­pad­ne aj ži­vot, vrá­ta­ne ne­bez­pe­čen­stva vy­vo­la­nia ná­vy­ku na uží­va­nie ta­kých­to lá­tok. Vo vzťa­hu k dru­hu za­is­te­nej omam­nej (psy­chot­rop­nej) lát­ky sa skú­ma čis­to­ta účin­nej (psy­choak­tív­nej lát­ky), od kto­rej sa od­ví­ja jej schop­nosť ov­plyv­niť sprá­va­nie uží­va­te­ľa a jej spô­so­bi­losť pos­ta­čiť vo for­me ob­vyk­lých dá­vok na zme­nu ta­ké­ho­to sprá­va­nia. Kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky (sta­no­ve­nie ob­sa­hu účin­nej lát­ky) je roz­ho­du­jú­cim fak­to­rom, ur­ču­jú­cim nie­len in­ten­zi­tu in­toxiká­cie, a tým aj ov­plyv­ne­nie sprá­va­nia uží­va­te­ľa, ale tiež ri­zi­ko poš­ko­de­nia je­ho zdra­via. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či pá­cha­te­ľo­vi toh­to tres­tné­ho či­nu (bez zis­te­nia kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v za­is­te­nom množ­stve v tom kto­rom prí­pa­de) te­da ne­pos­ta­ču­je iba fakt, že sa kon­krét­na za­is­te­ná lát­ka na­chá­dza v zoz­na­me omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok.

 Pod­ľa súd­nej praxe, kto­rá sa for­mo­va­la aj na pod­kla­de pred­chá­dza­jú­cich zna­lec­kých skú­ma­ní KEU PZ v ob­dob­ných prí­pa­doch (ide o úda­je, kto­ré sú zná­me a sú ľah­ko dos­tup­né aj pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu), ne­le­gál­ny me­tam­fe­ta­mín je dos­tup­ný vo via­ce­rých for­mách, naj­čas­tej­šie ide o bez­fa­reb­né kryš­tá­ly me­tam­fe­ta­mín hyd­ro­cho­ri­du (ľu­do­vo na­zý­va­ný ako per­vi­tín, pi­ko a po­dob­ne), av­šak vy­sky­tu­je sa aj v me­nej čis­tej kryš­ta­lic­kej for­me, kto­rá sa ľu­do­vo na­zý­va speed. Me­tam­fe­ta­mín mô­že byť buď čistá lát­ka ale­bo de­na­tu­ro­va­ná z che­mic­kých lá­tok, z kto­rých sa syn­te­ti­zo­va­la a ved­ľaj­ších pro­duk­tov vý­ro­by (ved­ľaj­šie pro­duk­ty mô­žu byť nap­rík­lad pseu­doe­fed­rín, am­for­ný fos­for, ko­feín a po­dob­ne). Za jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy sa po­va­žu­je množ­stvo, kto­ré pre­vy­šu­je 50 mg cel­ko­vej hmot­nos­ti, av­šak to, či ide o lát­ku, kto­rá mô­že ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka je nut­né poz­nať množ­stvo ob­sa­hu účin­nej lát­ky (t. j. zis­ťo­vať množ­stvo čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu vy­jad­re­né­ho kon­cen­trá­ciou tej­to lát­ky per­cen­tuál­ne v hmot­nos­tných jed­not­kách) v cel­ko­vom množ­stve. Bo­lo uve­de­né vy­ššie, že rôz­ne for­my me­tam­fe­ta­mí­mu sa roz­čle­ňu­jú pod­ľa ob­sa­hu účin­nej lát­ky s tým, že v niek­to­rých kra­ji­nách sa me­tam­fe­ta­mín pou­ží­va aj na me­di­cín­ske úče­ly a te­ra­peu­tic­kou dáv­kou je dáv­ka 2,5 mg až 15 mg den­ne čis­té­ho pro­duk­tu a pre­to je vždy nut­né poz­nať „vnú­tor­né zlo­že­nie“ za­is­te­nej lát­ky, na­koľ­ko sta­no­ve­nie množ­stva čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu v cel­ko­vom množ­stve za­is­te­nej lát­ky mô­že byť ta­ké ne­patr­né, že je prak­tic­ky ne­mož­né, aby ov­plyv­ni­lo psy­chi­ku, či zdra­vot­ný stav člo­ve­ka a psy­chos­ti­mu­lač­né účin­ky lát­ky mô­žu byť len „mi­zi­vé“. V ta­kých­to prí­pa­doch ne­mož­no, v pra­vom a práv­nom zmys­le slo­va, po­va­žo­vať kon­zu­má­ciu ta­kej­to lát­ky za kon­zu­má­ciu psy­chot­rop­nej lát­ky.

 Súd te­da uzat­vá­ra, že po­sú­de­nie ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky psy­chot­rop­nej lát­ky (ako zá­klad­né­ho ob­li­ga­tór­ne­ho zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák.) vy­ža­du­je, aby už v rám­ci do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní bo­lo zis­te­né, či za­is­te­ná lát­ka je omam­nou (psy­chot­rop­nou) lát­kou, a ur­čiť druh, hmot­nosť a kon­cen­trá­ciu účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky.

         Súd pri­po­mí­na, že na zis­te­nie ob­sa­hu účin­nej lát­ky sú pot­reb­né od­bor­né zna­los­ti a pre­to sa to­to množ­stvo v praxi ur­ču­je na pod­kla­de zna­lec­kých po­sud­kov, kto­ré spra­co­vá­va KEU PZ s tým, že us­tá­le­nie, či zna­lec­kým do­ka­zo­va­ním sta­no­ve­né množ­stvo účin­nej lát­ky je schop­né ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, te­da, či ide o psy­chot­rop­nú lát­ku je však už pl­ne v kom­pe­ten­cii or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du, na­koľ­ko ide o po­sú­de­nie práv­nej otáz­ky. Rov­na­ko sa pos­tu­pu­je nap­rík­lad pri po­su­dzo­va­ní du­šev­né­ho sta­vu ob­vi­ne­né­ho, kde or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd tak­tiež vy­chá­dza­jú zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku znal­cov psy­chia­trov, av­šak otáz­ku prí­čet­nos­ti, si ako otáz­ku práv­nu mu­sia zod­po­ve­dať sa­mi (ob­dob­ne aj po­su­dzo­va­nie to­ho, či poš­ko­de­ný utr­pel ťaž­kú uj­mu na zdra­ví je otáz­kou práv­nou, kto­rá len vy­chá­dza zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­obo­ru zdra­vot­níc­tva, v kto­rom sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zra­ne­nia poš­ko­de­né­ho).

 V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­po­va­li pod­ľa vy­ššie uve­de­nej praxe, keď po­li­cajt prib­ral do ko­na­nia KEU PZ v Bra­tis­la­ve ako zna­lec­ký ús­tav na po­sú­de­nie za­is­te­nej kryš­ta­lic­kej lát­ky s tým, že pred­me­tom otá­zok bo­lo aj zis­ťo­va­nie množ­stva účin­nej lát­ky (č. l. 16).

 Na pod­kla­de uve­de­né­ho uz­ne­se­nia bol KEU PZ v Bra­tis­la­ve vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok (č. l. 17 – 21), v kto­rom ús­tav zod­po­ve­dal otáz­ky uve­de­né v uz­ne­se­ní len v tom sme­re, že ide o bie­ly kryš­ta­lic­ký ma­te­riál s hmot­nos­ťou 52 mg ob­sa­hu­jú­ci účin­nú lát­ku me­tam­fe­ta­mí­nu, čo zod­po­ve­dá mi­ni­mál­ne jed­nej ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy, av­šak sta­no­ve­nie ob­sa­hu účin­nej lát­ky (čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu) bo­lo od­miet­nu­té (!) s pou­ka­zom, „že ak cel­ko­vé množ­stvo pred­lo­že­né­ho ma­te­riá­lu s ob­sa­hom me­tam­fe­ta­mí­nu nep­re­siah­ne 200 mg, sa kva­li­ta­tív­na ana­lý­za (sta­no­ve­nie ob­sa­hu účin­nej lát­ky) ne­vy­ko­ná­va“ (stra­na 3 zna­lec­ké­ho po­sud­ku). Zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku vy­plý­va aj to, že to­to od­miet­nu­tie bo­lo uro­be­né na pod­kla­de zá­väz­nej pra­cov­nej inštruk­cie vy­da­nej ria­di­te­ľom KEU PZ s čís­lom ZPI – CH – 063 – A/2010.

 Pod­ľa ná­zo­ru sú­du je vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok evi­den­tne chyb­ný v zmys­le § 146 Tr. por., pre­to­že zos­tal neúpl­ný a ne­jas­ný, na­vy­še pos­tup KEU PZ v Bra­tis­la­ve je ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­ný, na­koľ­ko z ne­ho vy­plý­va, že neod­po­ve­da­li na jed­nu z po­lo­že­ných a pod­stat­ných otá­zok nie pre­to, že by ne­moh­li, ale pre­to, že nech­ce­li a to len s pou­ka­zom na akú­si inter­nú smer­ni­cu ria­di­te­ľa KEU PZ, kto­rý si ta­kou­to smer­ni­cou neop­ráv­ne­ne pris­vo­jil op­ráv­ne­nie roz­ho­do­vať o tom, čo má a čo ne­má byť pred­me­tom zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia. Ide o rov­na­kú si­tuáciu ako­by nap­rík­lad zna­lec z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo v zna­lec­kom po­sud­ku kon­šta­to­val, že poš­ko­de­ný utr­pel ťaž­kú uj­mu na zdra­ví v zmys­le § 123 ods. 3 Tr. zák. av­šak roz­sah a druh zra­ne­ní v po­sud­ku neu­vá­dza, pre­to­že tak ro­bí len v prí­pa­doch, keď PN poš­ko­de­né­ho pre­siah­ne 50 dní. Ta­ký­to pos­tup je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­ný a pre súd je neu­ve­ri­teľ­né, že ta­ké­to bez­pre­ce­den­tné za­sa­ho­va­nie ria­di­te­ľa KEU PZ do do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ak­cep­to­val a us­po­ko­jil sa len s neo­ve­re­ným kon­šta­to­va­ním znal­ca v zna­lec­kom po­sud­ku (ak bu­de pro­ku­ra­tú­ra do bu­dúc­nos­ti ak­cep­to­vať ta­ké­to inter­né smer­ni­ce, kto­rý­mi bo­la zjav­ne prek­ro­če­ná prá­vo­moc to­ho kto ich vy­dal a bu­de sa ni­mi ria­diť, je cel­kom dob­re mož­né, že ria­di­teľ KEU PZ pris­tú­pi aj k to­mu, že inter­nou smer­ni­cou úpl­ne za­ká­že zis­ťo­va­nie účin­nej lát­ky pri akom­koľ­vek množ­stve za­is­te­nej omam­nej, či psy­chot­rop­nej lát­ky, prí­pad­ne za­ká­že aj zis­ťo­va­nie, či vô­bec o omam­nú ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku ide a nah­ra­dí zna­lec­ké skú­ma­nie len pau­šál­ny­mi zna­lec­ký­mi po­sud­ka­mi pra­cov­ní­kov KEU PZ, kto­rý bu­dú tie­to sku­toč­nosť ozna­mo­vať ako tzv. no­to­rie­ty).

 Pos­tup, kto­rý zvo­li­lo KEU PZ v Bra­tis­la­ve, pri vy­pra­co­va­ní zna­lec­ké­ho po­sud­ku, je do­kon­ca vý­raz­ne v roz­po­re aj s us­ta­no­ve­nia­mi zá­ko­na č. 382/2004 Z. z. o znal­coch, tl­moč­ní­koch a prek­la­da­te­ľoch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, na­koľ­ko pod­ľa § 17 ods. 6 pred­met­né­ho zá­ko­na mu­sí zna­lec v čas­ti „po­su­dok“ uviesť opis pred­me­tu zna­lec­ké­ho skú­ma­nia a sku­toč­nos­tí, na kto­ré pri úko­ne zna­lec­kej čin­nos­ti pri­hlia­dal, mu­sí uviesť pos­tup, na kto­ré­ho zá­kla­de sa dop­ra­co­val k od­po­ve­diam na otáz­ky po­lo­že­né za­dá­va­te­ľom a k spl­ne­niu ním ulo­že­ných úloh. V čas­ti "zá­ver" zna­lec od­ci­tu­je otáz­ky za­dá­va­te­ľa a uve­die na ne struč­né od­po­ve­de. Cel­ko­vá sklad­ba zna­lec­ké­ho po­sud­ku mu­sí umož­niť pres­kú­mať je­ho ob­sah a ove­riť od­ôvod­ne­nosť pos­tu­pov.

 Pod­ľa § 17 ods. 8 zá­ko­na o znal­coch, pri vy­pra­cú­va­ní zna­lec­kých po­sud­kov znal­ci pos­tu­pu­jú pod­ľa všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a inštruk­cií mi­nis­ter­stva.

 Zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ v Bra­tis­la­ve pri­tom neob­sa­hu­je pos­tup na pok­la­de kto­ré­ho sa zis­ťo­va­lo množ­stvo účin­nej lát­ky (je skôr zrej­mé, že sa ne­zis­ťo­va­lo), neob­sa­hu­je od­po­veď na po­lo­že­nú otáz­ku oh­ľad­ne účin­nej lát­ky a sklad­ba po­sud­ku je ta­ká, že v čas­ti oh­ľad­ne množ­stva účin­nej lát­ky nie je mož­né zna­lec­ký po­su­dok pres­kú­mať a už vô­bec nie je mož­né ove­riť pos­tup KEU PZ v tom­to sme­re. Zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ a zjav­ne aj vnú­tor­ná inštruk­cia ria­di­te­ľa tej­to in­šti­tú­cie tak sú cel­kom evi­den­tne aj v roz­po­re so zá­ko­nom o znal­coch. Vnú­tor­ná pra­cov­ná inštruk­cia do­kon­ca, v roz­po­re so zá­ko­nom o znal­coch, nú­ti znal­cov, aby ok­rem všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a inštruk­cií mi­nis­ter­stva reš­pek­to­va­li aj aké­si vnú­tor­né pra­vid­lá za­mes­tná­va­te­ľa, kto­ré bo­li vy­pra­co­va­né z per­so­nál­nych a eko­no­mic­kých dô­vo­dov.

 Na­vy­še, tvr­de­nie znal­ca v zna­lec­kom po­sud­ku, že „množ­stvo me­tam­fe­ta­mí­nu je spô­so­bi­lé po ap­li­ko­va­ní ov­plyv­niť psy­chi­ku uží­va­te­ľa“ je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­né aj z to­ho dô­vo­du, že tu už ide o nep­rí­pus­tné za­sa­ho­va­nie znal­ca do práv­nych otá­zok, te­da do otá­zok, kto­ré mu nep­ris­lú­cha rie­šiť. V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de tak doš­lo zjav­ne aj k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­nia § 145 ods. 1 Tr. por., kto­ré vy­slo­ve­ne za­ka­zu­je znal­co­vi rie­šiť práv­ne otáz­ky, hod­no­tiť dô­ka­zy a ro­biť práv­ne zá­ve­ry (zna­lec má len zis­tiť  - sta­no­viť - množ­stvo účin­nej lát­ky čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu a vy­jad­riť ho čí­sel­ne v zna­lec­kom po­sud­ku (kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky per­cen­tuál­ne v hmot­nos­tných jed­not­kách a nás­led­ne aj množ­stvom čis­té­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, av­šak sku­toč­nosť, či v tom kto­rom kon­krét­nom prí­pa­de je tak­to zis­te­né množ­stvo schop­né ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku ob­vi­ne­né­ho a te­da či aj ide o psy­chot­rop­nú lát­ku pris­lú­cha len a vý­hra­de or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní a sú­du). Tým, že zna­lec len auto­ri­ta­tív­ne kon­šta­to­val ob­sah účin­nej lát­ky (kto­rý však ne­do­ká­zal uviesť ani vo svo­jom vý­slu­chu), nep­rí­pus­tne za­sia­hol do kom­pe­te­cií or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du (na­po­kon, to­to je­ho auto­ri­ta­tív­ne kon­šta­to­va­nie nie je ani ove­ri­teľ­né, pre­to­že nie je pod­lo­že­né kon­krét­nym čís­lom množ­stva účin­nej lát­ky). Na­po­kon, zo zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia sa ne­dá zis­tiť ani to, ako dos­pel zna­lec k zá­ve­ru, že ide o jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku (ten­to zá­ver nie je ni­čím zdô­vod­ne­ný a v zá­tvor­ke za ním je opä­tov­ne len pou­kaz na inter­nú pra­cov­nú smer­ni­cu. Na sta­no­ve­nú otáz­ku te­da neod­po­ve­dal zna­lec, ale inter­ná smer­ni­ca ria­di­te­ľa KEU PZ, čo je ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­né).

 Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí je pre­to zrej­mé, že pred­met­ná tres­tná vec ne­bo­la ná­le­ži­tým spô­so­bom ob­jas­ne­ná a to z hľa­dis­ka napl­ne­nia zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky ža­lo­va­né­ho pre­či­nu a ob­ža­lo­ba je pre­to za­lo­že­ná na neúpl­nom a chyb­nom zna­lec­kom do­ka­zo­va­ní. Súd opa­ku­je, že ob­ža­lo­ba nek­ri­tic­ky prev­za­la len sub­jek­tív­ne hod­no­te­nie znal­ca o ob­sa­hu účin­nej lát­ky a to bez to­ho, aby bol pos­tup znal­ca aj ob­jek­tív­ne ove­ri­teľ­ný a je­ho pos­tup pri vy­pra­co­va­ní zna­lec­ké­ho po­sud­ku aj ra­cio­nál­ne od­ôvod­ne­ný a tým pres­kú­ma­teľ­ný (vo ve­ci tak v pod­sta­te ne­roz­ho­do­val o po­da­ní ob­ža­lo­by pro­ku­rá­tor a Trest­ný po­ria­dok, ale zna­lec a ria­di­teľ KEU PZ svo­jou inštruk­ciou). Tres­tné ko­na­nie však ne­mô­že a ani nes­mie len nek­ri­tic­ky pre­be­rať ni­čím ne­pod­lo­že­né zá­ve­ry znal­cov a už vô­bec na nich ne­mož­no pos­ta­viť prí­pad­né od­sú­de­nie ob­vi­ne­né­ho (v opač­nom prí­pa­de by sme mu­se­li ak­cep­to­vať to, že v tzv. dro­go­vých tres­tných ve­ciach nie sú pot­reb­né sú­dy, na­koľ­ko o vi­ne roz­ho­du­je zna­lec svo­jou voľ­nou úva­hou).

 K uve­de­né­mu súd do­dá­va a opa­ku­je, že úlo­hou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a hlav­ne pro­ku­rá­to­ra, je oprieť ob­ža­lo­bu o dos­ta­toč­né množ­stvo „kva­lit­ných“ dô­ka­zov, na zá­kla­de kto­rých je mož­né kva­li­fi­ko­vať ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho ako trest­ný čin pod­ľa oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že len v ta­kom prí­pa­de mož­no ho­vo­riť o tom, že pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd je dô­vod­né (§ 234 ods. 1 Tr. por.). Úče­lom príp­rav­né­ho ko­na­nia pre­to ne­mô­že byť po­da­nie ob­ža­lo­by „za kaž­dú ce­nu“ s tým, aby „ne­ja­ko“ roz­ho­dol súd, pre­to­že sú­dy sú Ústa­vou SR po­vo­la­né k roz­ho­do­va­niu o vi­ne a tres­te a nie, a prio­ri, o ne­vi­ne ob­vi­ne­né­ho. Ta­ký­to pos­tup ne­mož­no vy­vo­diť zo žiad­ne­ho ús­tav­né­ho prin­cí­pu, nao­pak uve­de­ný for­ma­lis­tic­ký prís­tup pro­ku­rá­to­ra od­po­ru­je zá­sa­dám vý­ko­nu štát­nej mo­ci a prí­pus­tnos­ti jej pou­ži­tia len v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu s maximál­nym šet­re­ním zá­klad­ných práv a slo­bôd a pri reš­pek­to­va­ní zá­sa­dy zdr­žan­li­vos­ti (§ 2 ods. 2 Tr. por.).

 V ďaľ­šom prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia bu­de pre­to po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­nať do­ka­zo­va­nie a to v tom sme­re, aby bo­lo zis­ti­teľ­né, aké množ­stvo účin­nej lát­ky sa v za­is­te­nej lát­ke na­chá­dza­lo a nás­led­ne, na pod­kla­de ta­ké­ho­to zá­ve­ru, us­tá­liť, či ide ale­bo nej­de o psy­chot­rop­nú lát­ku, t. j. lát­ku, kto­rá by bo­la schop­ná ob­jek­tív­ne ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka. Až  z tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia bu­de mož­né zis­tiť, či pri­chá­dza do úva­hy vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu. Ale­bo po­ve­da­né inak, až dôs­led­ným vy­ko­na­ním dô­ka­zov naz­na­če­ných vy­ššie bu­de mož­né nap­ra­viť pro­ces­né chy­by spo­čí­va­jú­ce v po­ru­še­ní zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia a vy­hod­no­tiť, či pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd je aj sku­toč­ne dô­vod­né.

V tom­to sme­re je pot­reb­né pri­po­me­núť, že k po­da­niu ob­ža­lo­by by zá­sad­ne ne­ma­li sta­čiť len in­dí­cie ale­bo dom­nien­ky, kto­ré nas­ved­ču­jú to­mu, že ne­mož­no vy­lú­čiť, že ob­vi­ne­ný trest­ný čin spá­chal (pri­me­ra­ne aj roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČSSR 30/1967) pri­čom už star­šia tres­tnop­ráv­na li­te­ra­tú­ra klád­la ob­ža­lo­be veľ­ký dô­raz keď uvá­dza­la, že ne­pod­lo­že­ná, preh­na­ná, nes­ve­do­mi­tá a ne­dô­vod­ná ob­ža­lo­ba je vždy ne­bez­pe­čen­stvom pre správ­ne a spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie sú­du, nech je súd ako­koľ­vek ob­jek­tív­ny a nes­tran­ný (Rá­liš, A., Tres­tní říze­ní. Pra­ha, 1947).

 Tu tre­ba zdô­raz­niť, že ak by súd mal viesť ko­na­nie pred sú­dom a sám si zis­ťo­vať množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nom množ­stve, bol by ta­ký­to pos­tup v roz­po­re s už uve­de­nou zá­sa­dou rov­nos­ti strán v ko­na­ní pred sú­dom, pre­to­že súd, pri ďal­šom sa­mos­tat­nom dopĺňa­ní do­ka­zo­va­nia, by pre­be­ral na se­ba úlo­hu pro­ku­rá­to­ra (súd by za pro­ku­rá­to­ra preb­ral dô­kaz­né bre­me­no na se­ba a stal by sa tak ďal­šou pro­ces­nou stra­nou a akým­si po­moc­ní­kom pro­ku­rá­to­ra). Súd však nie je po­moc­ní­kom pro­ku­rá­to­ra, kto­rý mu sám dot­vo­rí ale­bo dopl­ní do­ka­zo­va­nie tak, aby mu mo­hol vy­ho­vieť.

 Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú mô­žu po­dať len pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný do troch dní odo dňa do­ru­če­nia uz­ne­se­nia ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok (§ 241 ods. 4 Tr. por.).

 

                                      Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

                                V Pe­zin­ku dňa 17.05.2011

 

 

               

  

 

    JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                sa­mo­sud­ca

 

Za správ­nosť vy­ho­to­ve­nia:

 

 

Diskusia