Práv­na ve­ta:

 Po­kiaľ ide o pl­ne­nie po­vin­nos­ti, kto­rá je ulo­že­ná sú­dom a kto­rú má od­sú­de­ný pl­niť po­čas skú­šob­nej do­by pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia, mu­sí súd vy­chá­dzať zo zne­nia us­ta­no­ve­nie § 50 ods. 4 Tr. zák., kto­ré sta­no­vu­je, že na os­ved­če­nie sa v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia je pot­reb­né, aby od­sú­de­ný pl­nil (te­da nie spl­nil) po­vin­nos­ti ulo­že­né od­sú­de­né­mu v skú­šob­nej do­be sú­dom, t. j. sa vy­slo­ve­nie os­ved­če­nia nie je ne­vyh­nut­né nut­né, aby pri kaž­dom ty­pe ulo­že­nej po­vin­nos­ti mu­sel od­sú­de­ný kaž­dú po­vin­nosť aj úpl­ne spl­niť už v skú­šob­nej do­be. Zá­le­ží na tom, aká po­vin­nosť je od­sú­de­né­mu ulo­že­ná a čo je jej úče­lom (cie­ľom).

 

                                                                                            3T 23/2008

                                                    U Z N E S E N I E

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí dňa 16.06.2010 tak­to

 

                                                roz­ho­dol :

 

         Pod­ľa § 419 ods. 1 Tr. por. sa pod­mie­neč­ne od­sú­de­ný

 L. K., nar. ..

 v skú­šob­nej do­be ulo­že­nej mu tres­tným roz­ka­zom Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku, sp. zn. 3T 23/08 zo dňa 05.05.2008, prá­vop­lat­né­ho dňa 23.05.2008 v tr­va­ní 18 (osem­násť) me­sia­cov

                                                          o s v e d č i l .

 

        Pod­ľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na od­sú­de­né­ho L. K. hľa­dí ako­by ne­bol od­sú­de­ný.

 O d ô v o d n e n i e

 

         Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku tres­tným roz­ka­zom zo dňa 05.05.2008, prá­vop­lat­ným dňom 23.05.2008 uz­nal L. K. vin­ným zo spá­chania pre­či­nu za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy pod­ľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a ulo­žil mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní šesť me­sia­cov s pod­mie­neč­ným od­kla­dom vý­ko­nu tres­tu na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní osem­násť me­sia­cov a zá­ro­veň mu ulo­žil po­vin­nosť (prí­kaz), uh­ra­diť v skú­šob­nej do­be za­meš­ka­né vý­živ­né. Skú­šob­ná do­ba pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia up­ly­nu­la dňa 24.11.2009.

 

         Po up­ly­nu­tí skú­šob­nej do­by pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia súd zis­til, že od­sú­de­ný L. K. sa v sta­no­ve­nej skú­šob­nej do­be ne­do­pus­til žiad­nej tres­tnej čin­nos­ti a ani iné­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia. Súd tak­tiež zis­til, že od­sú­de­ný v skú­šob­nej do­be neuh­ra­dil ce­lé dl­žné vý­živ­né, te­da riad­ne a úpl­ne si od­sú­de­ný nespl­nil po­vin­nosť ulo­že­nú mu sú­dom v skú­šob­nej do­be.

 

Vzhľa­dom na uve­de­né a vzhľa­dom na nás­led­né vy­jad­re­nie pro­ku­rá­to­ra, súd vy­ko­nal vo ve­ci ve­rej­né za­sad­nu­tie, na kto­rom od­sú­de­ný L. K. potvr­dil, že ce­lé dl­žné vý­živ­né v skú­šob­nej do­be neuh­ra­dil, na­koľ­ko to­ho ne­bol schop­ný. Potvr­dil, že je riad­ne za­mes­tna­ný a má čis­tý me­sač­ný prí­jem vo vý­ške 360 Euro, z kto­ré­ho mu je exekuč­ne str­há­va­ná čias­tka vo vý­ške 117 Euro (ide o str­há­va­nie za­meš­ka­né­ho vý­živ­né­ho a tiež su­my na splát­ky), pri­čom, ok­rem to­ho, su­mu 66,4 Eura hra­dí me­sač­ne na mlad­šie­ho syna s tým, že star­ší syn už pra­cu­je (za­nik­la u ne­ho vy­ži­vo­va­cia po­vin­nosť). Dlh na vý­živ­nom (v ro­ku 2008) vzni­kol pre­to, že mal úraz a nie­koľ­ko me­sia­cov ne­mo­hol pra­co­vať.

 

Sve­dok J. K., bý­va­lá man­žel­ka od­sú­de­né­ho, potvr­di­la, že s hra­de­ním vý­živ­né­ho nie je žiad­ny prob­lém. Od­sú­de­ný hra­dí vý­živ­né už len na mlad­šie­ho syna, na­koľ­ko star­ší syn už pra­cu­je. Dl­žné vý­živ­né str­há­va exekú­tor, kto­rý jej ho za­sie­la a os­tat­né (bež­né) vý­živ­né jej za­sie­la bý­va­lý man­žel me­sač­ne. Ide o pra­vi­del­né hra­de­nie vý­živ­né­ho zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho.

 

Súd zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu (kon­krét­ne z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su) a z os­tat­ných lis­tin­ných dô­ka­zov, kto­ré si súd za­bez­pe­čil po up­ly­nu­tí skú­šob­nej do­by, zis­til, že úrad prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny, nee­vi­du­je vo­či od­sú­de­né­mu žiad­nu poh­ľa­dáv­ku, z čo­ho mož­no vy­vo­diť, že časť dl­žné­ho vý­živ­né­ho, kto­rú od­sú­de­ný dl­žil úra­du prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny, a kto­rá je uve­de­ná v skut­ko­vej ve­te tres­tné­ho roz­ka­zu zo dňa 05.05.2008, bo­la uh­ra­de­ná.

 

Rov­na­ko z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su súd zis­til, že pro­ti od­sú­de­né­mu je už od ro­ku 2008 ve­de­né exekuč­né ko­na­nie oh­ľad­ne dl­žné­ho vý­živ­né­ho, pri­čom je vy­ko­ná­va­né for­mou zrá­žok zo mzdy od­sú­de­né­ho (č. l. 49). Tie­to sku­toč­nos­ti na­po­kon potvr­di­la aj bý­va­lá man­žel­ka od­sú­de­né­ho, kto­rá vy­po­ve­da­la, že od­sú­de­ný hra­dí bež­né vý­živ­né pra­vi­del­ne me­sač­ne a dl­žné vý­živ­né mu je zrá­ža­né exekuč­ne zo mzdy a je jej nás­led­ne za­sie­la­né.

 

Pod­ľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak od­sú­de­ný vie­dol v skú­šob­nej do­be riad­ny ži­vot a riad­ne vy­ko­nal iné ulo­že­né san­kcie a pl­nil ulo­že­né ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti, súd vy­slo­ví, že sa od­sú­de­ný os­ved­čil.

 

Súd už kon­šta­to­val vy­ššie, že od­sú­de­ný po­čas skú­šob­nej do­by pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia vie­dol riad­ny ži­vot, te­da ne­bol súd­ne tres­ta­ný a ani pries­tup­ko­vo pre­jed­ná­va­ný a sú­du nie je zná­me, že by bol nap­rík­lad v sú­čas­nos­ti tres­tne stí­ha­ný za sku­tok, kto­ré­ho by sa mal do­pus­tiť v skú­šob­nej do­be, na­vy­še, bý­va­lá man­žel­ka od­sú­de­né­ho potvr­di­la, že bež­né vý­živ­né riad­ne hra­dí, tak­že nie je ani dô­vod na po­doz­re­nie, že by sa od­sú­de­ný mal opä­tov­ne do­púš­ťať pre­či­nu za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy pod­ľa § 207 ods. 1 Tr. zák..

 

Po­kiaľ ide o pl­ne­nie po­vin­nos­ti, kto­rá je ulo­že­ná sú­dom a kto­rú má od­sú­de­ný pl­niť po­čas skú­šob­nej do­by pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia, súd vy­chá­dzal z to­ho, že us­ta­no­ve­nie § 50 ods. 4 Tr. por. sta­no­vu­je, že na os­ved­če­nie sa v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia je pot­reb­né, aby od­sú­de­ný pl­nil (te­da nie spl­nil) po­vin­nos­ti ulo­že­né od­sú­de­né­mu v skú­šob­nej do­be sú­dom, t. j. sa vy­slo­ve­nie os­ved­če­nia nie je ne­vyh­nut­né nut­né, aby pri kaž­dom ty­pe ulo­že­nej po­vin­nos­ti mu­sel od­sú­de­ný kaž­dú po­vin­nosť aj úpl­ne spl­niť už v skú­šob­nej do­be. Zá­le­ží na tom, aká po­vin­nosť je od­sú­de­né­mu ulo­že­ná a čo je jej úče­lom (cie­ľom). Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že ak od­sú­de­ný, kto­ré­mu bo­la ulo­že­ná po­vin­nosť uh­ra­diť v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia za­meš­ka­né vý­živ­né, neuh­ra­dí úpl­ne a cel­kom (do pos­led­né­ho cen­ta) dl­žné vý­živ­né, kto­ré je uve­de­né v skut­ko­vej ve­te prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia sú­du, a to do upl­nu­tia skú­šob­nej do­by, nez­na­me­ná to a prio­ri a auto­ma­tic­ky, že súd mu­sí roz­hod­núť o neos­ved­če­ní sa od­sú­de­né­ho v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia. Ta­ký­to for­mál­ny pos­tup sú­du by po­pie­ral účel pod­mie­neč­né­ho tres­tu so sta­no­ve­ním po­vin­nos­ti uh­ra­diť dl­žné vý­živ­né, na­koľ­ko je­ho pod­sta­tou bo­lo a je vy­tvo­riť pod­mien­ky na riad­ne a pra­vi­del­né hra­de­nie vý­živ­né­ho do bu­dúc­na a zá­ro­veň vy­tvo­riť pod­mien­ky na hra­de­nie za­meš­ka­né­ho vý­živ­né­ho, kto­ré ne­bo­lo uh­ra­de­né v mi­nu­los­ti. Ulo­že­ním pod­mie­neč­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v kom­bi­ná­cii s ulo­že­ním po­vin­nos­ti uh­ra­diť v skú­šob­nej do­be dl­žné vý­živ­né, dal štát od­sú­de­né­mu, ale aj poš­ko­de­né­mu, naj­avo, že hra­de­nie vý­živ­né­ho (bež­né­ho aj dl­žné­ho) má pred­nosť pred tým, aby bol od­sú­de­ný zba­ve­ný slo­bo­dy, na­koľ­ko je pred­pok­lad, že ta­ké­to „na­po­me­nu­tie“ zo stra­ny štá­tu bu­de dos­ta­toč­né a za­bez­pe­čí prá­ve pra­vi­del­né hra­de­nie bež­né­ho vý­živ­né­ho a zá­ro­veň aj pra­vi­del­né splá­ca­nie za­meš­ka­né­ho vý­živ­né­ho. Pri tom­to ty­pe ulo­že­nej po­vin­nos­ti pre­to pos­ta­čí, ak od­sú­de­ný, pod­ľa svo­jich mož­nos­tí a schop­nos­tí, pl­ní po­vin­nosť ulo­že­nú mu v skú­šob­nej do­be, te­da ak za­bez­pe­čí jej riad­ne a pra­vi­del­né hra­de­nie vý­živ­né­ho.

 

Z uve­de­ných práv­nych úvah vy­chá­dzal súd aj v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de, pri­čom z do­ka­zo­va­nia vy­ply­nu­lo, že od­sú­de­ný pl­nil po­vin­nosť ulo­že­nú mu sú­dom skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia, na­koľ­ko úrad prá­ce so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny nee­vi­du­je žiad­nu poh­ľa­dáv­ku vo­či od­sú­de­né­mu a bý­va­lej man­žel­ke je dl­žné vý­živ­né za­sie­la­né prie­bež­ne pros­tred­níc­tvom exekuč­né­ho ko­na­nia a bež­né vý­živ­né jej je za­sie­la­né pria­mo od­sú­de­ným a to tak­tiež pra­vi­del­ne. Je te­da zrej­mé, že dl­žné vý­živ­né bu­de pos­tup­ne uh­ra­de­né ce­lé a to pros­tred­níc­tvom exekuč­ných zrá­žok.

 

Pod­por­ne súd pou­ka­zu­je aj na zá­ve­ry uz­ná­va­nej za­hra­nič­nej od­bor­nej li­te­ra­tú­ry (nap­rík­lad Šámal a kol.:Tres­tní zá­kon. Ko­men­tár. I. díl. 6. Vy­da­nie. Pra­ha:C.H.Beck, 2004), kto­rá upo­zor­ňu­je na to, že otáz­ku, či má byť na­ria­de­ný vý­kon tres­tu pre­to, že pod­mie­neč­ne od­sú­de­ný nespl­nil (úpl­ne) ulo­že­né po­vin­nos­ti, hod­no­tí súd s pri­hliad­nu­tím k vý­zna­mu ulo­že­nej po­vin­nos­ti a k zá­važ­nos­ti prí­pad­né­ho po­ru­še­nia sta­no­ve­nej po­vin­nos­ti. Oje­di­ne­lé ale­bo me­nej vý­znam­né po­ru­še­nie sta­no­ve­nej po­vin­nos­ti, kto­ré ne­ma­rí účel pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia, mô­že súd vy­rie­šiť nap­rík­lad do­ho­vo­rom (na ve­rej­nom za­sad­nu­tí) a po­dob­ne, te­da bez to­ho, aby mu­sel na­ria­diť vý­kon tres­tu. K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že stav, keď dl­žné aj bež­né vý­živ­né je pra­vi­del­ne pou­ka­zo­va­né op­ráv­ne­nej oso­be, je stav zod­po­ve­da­jú­ci zá­uj­mom op­ráv­ne­nej oso­by a je aj v sú­la­de s ve­rej­ným zá­uj­mom ne­za­sa­ho­vať ne­cit­li­vým spô­so­bom do tej­to ob­las­ti v prí­pa­doch, keď vý­ži­va di­eťa­ťa je dl­ho­do­bo za­is­te­ná (ná­lez Ústav­né­ho sú­du ČR sp. zn. ÚS 89/2001). S uve­de­ný­mi zá­ver­mi sa pr­vos­tup­ňo­vý súd sto­tož­ňu­je, na­koľ­ko by bo­lo ab­so­lút­ne nea­dek­vát­nym zá­sa­hom zo stra­ny štá­tu, ak by súd v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de na­ria­dil vý­kon tres­tu, pre­to­že od­sú­de­ný by tak stra­til prá­cu a tým aj pra­vi­de­le­ne sa opa­ku­jú­ci prí­jem a mož­nosť hra­diť vý­živ­né.

 

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu, súd dos­pel k zá­ve­ru, že je mož­né roz­hod­núť o os­ved­če­ní sa od­sú­de­né­ho v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia, na­koľ­ko od­sú­de­ný vie­dol riad­ny ži­vot a v rám­ci svo­jich mož­nos­tí a schop­nos­tí aj pl­nil a na­ďa­lej aj pl­ní po­vin­nosť ulo­že­nú mu sú­dom tres­tným roz­ka­zom.

 

         Súd pre­to roz­ho­dol tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia s tým, že na od­sú­de­né­ho sa hľa­dí ako­by súd­ne tres­ta­ný ne­bol.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť a to do troch dní od je­ho ozná­me­nia ces­tou tu­naj­šie­ho ok­res­né­ho sú­du na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve.

 

                         Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku

                        V Pe­zin­ku dňa 16.06.2010

 

                                                                           JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                     sa­mo­sud­ca

 

 

 

 

 

 

 

 

Za správ­nosť vy­ho­to­ve­nia:

 

Diskusia