Právna veta:
Pokiaľ ide o plnenie povinnosti, ktorá je uložená súdom a ktorú má odsúdený plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, musí súd vychádzať zo znenia ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák., ktoré stanovuje, že na osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné, aby odsúdený plnil (teda nie splnil) povinnosti uložené odsúdenému v skúšobnej dobe súdom, t. j. sa vyslovenie osvedčenia nie je nevyhnutné nutné, aby pri každom type uloženej povinnosti musel odsúdený každú povinnosť aj úplne splniť už v skúšobnej dobe. Záleží na tom, aká povinnosť je odsúdenému uložená a čo je jej účelom (cieľom).
rozhodol :
L. K., nar. ..
v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. 3T 23/08 zo dňa 05.05.2008, právoplatného dňa 23.05.2008 v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov
o s v e d č i l .
Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na odsúdeného L. K. hľadí akoby nebol odsúdený.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd v Pezinku trestným rozkazom zo dňa 05.05.2008, právoplatným dňom 23.05.2008 uznal L. K. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť (príkaz), uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 24.11.2009.
Po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia súd zistil, že odsúdený L. K. sa v stanovenej skúšobnej dobe nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani iného protiprávneho konania. Súd taktiež zistil, že odsúdený v skúšobnej dobe neuhradil celé dlžné výživné, teda riadne a úplne si odsúdený nesplnil povinnosť uloženú mu súdom v skúšobnej dobe.
Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na následné vyjadrenie prokurátora, súd vykonal vo veci verejné zasadnutie, na ktorom odsúdený L. K. potvrdil, že celé dlžné výživné v skúšobnej dobe neuhradil, nakoľko toho nebol schopný. Potvrdil, že je riadne zamestnaný a má čistý mesačný príjem vo výške 360 Euro, z ktorého mu je exekučne strhávaná čiastka vo výške 117 Euro (ide o strhávanie zameškaného výživného a tiež sumy na splátky), pričom, okrem toho, sumu 66,4 Eura hradí mesačne na mladšieho syna s tým, že starší syn už pracuje (zanikla u neho vyživovacia povinnosť). Dlh na výživnom (v roku 2008) vznikol preto, že mal úraz a niekoľko mesiacov nemohol pracovať.
Svedok J. K., bývalá manželka odsúdeného, potvrdila, že s hradením výživného nie je žiadny problém. Odsúdený hradí výživné už len na mladšieho syna, nakoľko starší syn už pracuje. Dlžné výživné strháva exekútor, ktorý jej ho zasiela a ostatné (bežné) výživné jej zasiela bývalý manžel mesačne. Ide o pravidelné hradenie výživného zo strany obžalovaného.
Súd zo spisového materiálu (konkrétne z vyšetrovacieho spisu) a z ostatných listinných dôkazov, ktoré si súd zabezpečil po uplynutí skúšobnej doby, zistil, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, neeviduje voči odsúdenému žiadnu pohľadávku, z čoho možno vyvodiť, že časť dlžného výživného, ktorú odsúdený dlžil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a ktorá je uvedená v skutkovej vete trestného rozkazu zo dňa 05.05.2008, bola uhradená.
Rovnako z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že proti odsúdenému je už od roku 2008 vedené exekučné konanie ohľadne dlžného výživného, pričom je vykonávané formou zrážok zo mzdy odsúdeného (č. l. 49). Tieto skutočnosti napokon potvrdila aj bývalá manželka odsúdeného, ktorá vypovedala, že odsúdený hradí bežné výživné pravidelne mesačne a dlžné výživné mu je zrážané exekučne zo mzdy a je jej následne zasielané.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa odsúdený osvedčil.
Súd už konštatoval vyššie, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedol riadny život, teda nebol súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný a súdu nie je známe, že by bol napríklad v súčasnosti trestne stíhaný za skutok, ktorého by sa mal dopustiť v skúšobnej dobe, navyše, bývalá manželka odsúdeného potvrdila, že bežné výživné riadne hradí, takže nie je ani dôvod na podozrenie, že by sa odsúdený mal opätovne dopúšťať prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák..
Pokiaľ ide o plnenie povinnosti, ktorá je uložená súdom a ktorú má odsúdený plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, súd vychádzal z toho, že ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. por. stanovuje, že na osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné, aby odsúdený plnil (teda nie splnil) povinnosti uložené odsúdenému v skúšobnej dobe súdom, t. j. sa vyslovenie osvedčenia nie je nevyhnutné nutné, aby pri každom type uloženej povinnosti musel odsúdený každú povinnosť aj úplne splniť už v skúšobnej dobe. Záleží na tom, aká povinnosť je odsúdenému uložená a čo je jej účelom (cieľom). Z uvedeného možno vyvodiť, že ak odsúdený, ktorému bola uložená povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné, neuhradí úplne a celkom (do posledného centa) dlžné výživné, ktoré je uvedené v skutkovej vete právoplatného rozhodnutia súdu, a to do uplnutia skúšobnej doby, neznamená to a priori a automaticky, že súd musí rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Takýto formálny postup súdu by popieral účel podmienečného trestu so stanovením povinnosti uhradiť dlžné výživné, nakoľko jeho podstatou bolo a je vytvoriť podmienky na riadne a pravidelné hradenie výživného do budúcna a zároveň vytvoriť podmienky na hradenie zameškaného výživného, ktoré nebolo uhradené v minulosti. Uložením podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s uložením povinnosti uhradiť v skúšobnej dobe dlžné výživné, dal štát odsúdenému, ale aj poškodenému, najavo, že hradenie výživného (bežného aj dlžného) má prednosť pred tým, aby bol odsúdený zbavený slobody, nakoľko je predpoklad, že takéto „napomenutie“ zo strany štátu bude dostatočné a zabezpečí práve pravidelné hradenie bežného výživného a zároveň aj pravidelné splácanie zameškaného výživného. Pri tomto type uloženej povinnosti preto postačí, ak odsúdený, podľa svojich možností a schopností, plní povinnosť uloženú mu v skúšobnej dobe, teda ak zabezpečí jej riadne a pravidelné hradenie výživného.
Z uvedených právnych úvah vychádzal súd aj v posudzovanom prípade, pričom z dokazovania vyplynulo, že odsúdený plnil povinnosť uloženú mu súdom skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko úrad práce sociálnych vecí a rodiny neeviduje žiadnu pohľadávku voči odsúdenému a bývalej manželke je dlžné výživné zasielané priebežne prostredníctvom exekučného konania a bežné výživné jej je zasielané priamo odsúdeným a to taktiež pravidelne. Je teda zrejmé, že dlžné výživné bude postupne uhradené celé a to prostredníctvom exekučných zrážok.
Podporne súd poukazuje aj na závery uznávanej zahraničnej odbornej literatúry (napríklad Šámal a kol.:Trestní zákon. Komentár. I. díl. 6. Vydanie. Praha:C.H.Beck, 2004), ktorá upozorňuje na to, že otázku, či má byť nariadený výkon trestu preto, že podmienečne odsúdený nesplnil (úplne) uložené povinnosti, hodnotí súd s prihliadnutím k významu uloženej povinnosti a k závažnosti prípadného porušenia stanovenej povinnosti. Ojedinelé alebo menej významné porušenie stanovenej povinnosti, ktoré nemarí účel podmienečného odsúdenia, môže súd vyriešiť napríklad dohovorom (na verejnom zasadnutí) a podobne, teda bez toho, aby musel nariadiť výkon trestu. K uvedenému možno dodať, že stav, keď dlžné aj bežné výživné je pravidelne poukazované oprávnenej osobe, je stav zodpovedajúci záujmom oprávnenej osoby a je aj v súlade s verejným záujmom nezasahovať necitlivým spôsobom do tejto oblasti v prípadoch, keď výživa dieťaťa je dlhodobo zaistená (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 89/2001). S uvedenými závermi sa prvostupňový súd stotožňuje, nakoľko by bolo absolútne neadekvátnym zásahom zo strany štátu, ak by súd v posudzovanom prípade nariadil výkon trestu, pretože odsúdený by tak stratil prácu a tým aj pravidelene sa opakujúci príjem a možnosť hradiť výživné.
Vzhľadom k uvedenému, súd dospel k záveru, že je možné rozhodnúť o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko odsúdený viedol riadny život a v rámci svojich možností a schopností aj plnil a naďalej aj plní povinnosť uloženú mu súdom trestným rozkazom.
Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že na odsúdeného sa hľadí akoby súdne trestaný nebol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho okresného súdu na Krajský súd v Bratislave.
Okresný súd v Pezinku
V Pezinku dňa 16.06.2010
JUDr. Peter Šamko
samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.