Posudzovanie premlčania trestného stíhania po podaní obžaloby

Publikované: 02. 08. 2015, čítané: 6330 krát
JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
 

 

Práv­ne ve­ty:

 

I.                   Pre dĺžku preml­ča­cej do­by je pod­stat­ná
sku­toč­ná po­va­ha tres­tné­ho či­nu, nie je­ho po­sú­de­nie pro­ku­rá­to­rom v po­da­nej ob­ža­lo­be. Súd sa pre­to ne­mô­že iba strik­tne dr­žať ob­ža­lo­by, ale je po­vin­ný práv­nu kva­li­fi­ká­ciu vy­hod­no­co­vať aj pod­ľa svoj­ho uvá­že­nia, s oh­ľa­dom na okol­nos­ti spá­chania skut­ku.

 

II.                Z hľa­dis­ka  dĺžky  preml­ča­cej  do­by  je  roz­ho­du­jú­ci  ná­zor  sú­du  na  práv­nu kva­li­fi­ká­ciu v ča­se roz­ho­do­va­nia pri pred­bež­nom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by v zmys­le § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por., resp. je­ho ná­zor po vy­ko­na­ní hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, a nie to, ako   bol   sku­tok   kva­li­fi­ko­va­ný   ob­ža­lo­bou   ale­bo   pri   vzne­se­ní   ob­vi­ne­nia v pred­chá­dza­jú­cich štá­diách tres­tné­ho stí­ha­nia.

 

 

 

 

ROZ­SU­DOK

V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ve­rej­nom za­sad­nu­tí  24. jú­na  2015, v se­ná­te zlo­že­nom  z pred­se­du  JUDr.  Šte­fa­na  Ha­ra­bi­na  a sud­cov  JUDr.  Ga­brie­ly  Šimo­no­vej  a

 JUDr.       Vi­lia­ma           Doh­ňan­ské­ho           v tres­tnej           ve­ci          pro­ti          ob­vi­ne­né­mu

F.     S.   pre or­ga­ni­zá­tor­stvo a ná­vod tres­tné­ho či­nu vraž­dy v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/, § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v zne­ní účin­nom do 31. ja­nuá­ra 1998, o do­vo­la­ní Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne z 12. mar­ca 2014, sp. zn. 2 To 18/2014, tak­to

 

                                                        r o z h o d o l :

 

Pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne z 12. má­ja 2014, sp.   zn. 2To 18/2014 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

 

                                           b o l        p o r u š e n ý    z á k o n

v us­ta­no­ve­niach §§ 193 ods. 1 písm. c/, 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/   Tr. por., §§  219 ods.  1,  2 písm. b/,  67 ods.  1 písm. b/ Tr. zák. účin­né­ho do  30. no­vem­bra  2003 v pros­pech ob­vi­ne­né­ho F. S..

 

Pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por. na­pad­nu­té uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du    s a    z r u š u j e.

Z r u š u j e    sa aj uz­ne­se­nie Ok­res­né­ho sú­du Ži­li­na z 5. de­cem­bra 2013, sp. zn. 28 T 53/2013.

 

Ok­res­né­mu sú­du Ži­li­na sa p r i k a z u j e ,   aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

 

                                                       O d ô v o d n e n i e

 

Ok­res­ný súd Ži­li­na uz­ne­se­ním z 5. de­cem­bra 2013, sp. zn. 28 T 53/2013 pod­ľa §§ 244 ods.  1 písm. c/,  215 ods.  1 písm. d/,  9 ods.  1 písm. a/ Tr. por. za­sta­vil tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho F. S. pre or­ga­ni­zá­tor­stvo a ná­vod tres­tné­ho či­nu vraž­dy v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/, 8 ods. 1, 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v zne­ní účin­nom do 31. ja­nuá­ra 1998 (ďa­lej len Trest­ný zá­kon) na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v uz­ne­se­ní, pre­to­že tres­tné stí­ha­nie je preml­ča­né.

 

Pro­ti        roz­hod­nu­tiu         po­dal       pro­ku­rá­tor        Úra­du    špe­ciál­nej            pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len pro­ku­rá­tor) sťaž­nosť, kto­rú Kraj­ský súd v Ži­li­ne uz­ne­se­ním z 12. mar­ca 2014, č. k. 2 To 18/2014-1587 pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. za­mie­tol.

Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor po­dal pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu do­vo­la­nie z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Od­ôvod­nil ho tým, že sú­dy niž­šie­ho stup­ňa sa dôs­led­ne ne­ria­di­li  us­ta­no­ve­nia­mi  Tres­tné­ho  po­riad­ku  a Tres­tné­ho  zá­ko­na,  keď  tres­tné  stí­ha­nie pre skut­ky 1/ aţ 3/ ob­ža­lo­by za­sta­vi­li. Ob­vi­ne­ný mal or­ga­ni­zo­vať vraž­du poš­ko­de­né­ho M. H., pri­čom  na  usmr­te­nie  oso­by  mal  byť  pou­ži­tý  nás­traž­ný  vý­buš­ný  sys­tém  ulo­že­ný pod je­ho mo­to­ro­vým vo­zid­lom, t. j. vraž­da ma­la byť spá­cha­ná obzvlášť su­ro­vým spô­so­bom, čím by ob­vi­ne­ný napl­nil aj kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pri tak­to správ­ne práv­ne po­sú­de­nom skut­ku by tres­tné stí­ha­nie v zmys­le § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ne­bo­lo preml­ča­né, pre­toţe preml­ča­cia do­ba by bo­la 20 ro­kov. Sú­dy niž­šie­ho stup­ňa sa v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi §§ 243 ods. 2, 244 ods. 2 Tr. por. ne­zao­be­ra­li práv­nym po­sú­de­ním skut­kov. Navr­hol pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. vy­slo­viť, že uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v ko­na­ní, kto­ré mu pred­chá­dza­lo aj v us­ta­no­ve­ní  §§  244 ods.  1 písm. c/,  215 ods.  1 písm. d/ Tr. por., 219 ods. 1, 2 písm. b/, 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho, zru­šiť na­pad­nu­té
uz­ne­se­nie  a kraj­ské­mu  sú­du  pri­ká­zať,  aby  vec  v pot­reb­nom  roz­sa­hu  zno­vu  pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

 

Ob­vi­ne­ný po­va­žu­je roz­hod­nu­tie kraj­ské­ho sú­du za zá­kon­né. Vo vy­jad­re­ní pou­ká­zal na  fa­kul­ta­tív­nu  mož­nosť  sú­du  prek­va­li­fi­ko­vať  sku­tok  op­ro­ti  ob­ža­lo­be  a po­vin­nosť pro­ku­rá­to­ra ako  zá­stup­cu  štá­tu  niesť dô­kaz­né  bre­me­no v ko­na­ní  pred sú­dom,  nie  svo­je opo­me­nu­tie re­pa­ro­vať pre­ne­se­ním po­vin­nos­ti na ko­na­jú­ci súd.  Navr­hol do­vo­la­nie pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. od­miet­nuť.

 

Naj­vyš­ší súd ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) pre­dov­šet­kým skú­mal, či má po­da­né do­vo­la­nie všet­ky ob­sa­ho­vé a for­mál­ne ná­le­ži­tos­ti, či je prí­pus­tné a či bo­lo po­da­né op­ráv­ne­nou oso­bou a pri­tom dos­pel k nas­le­du­jú­cim zá­ve­rom:

 

Pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. por. do­vo­la­ním mož­no na­pad­núť len prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie sú­du,  kto­rým  bo­la  vec  prá­vop­lat­ne  skon­če­ná.  V  po­su­dzo­va­nom  prí­pa­de  je  na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne ako sú­du od­vo­la­cie­ho. Pro­ti ta­ké­mu­to dru­hu roz­hod­nu­tia  je  do­vo­la­nie  prí­pus­tné.  Do­vo­la­nie  bo­lo  po­da­né  ge­ne­rál­nym  pro­ku­rá­to­rom, oso­bou  op­ráv­ne­nou  v  zmys­le         §   369  ods.    2  písm.  a/  Tr.  por.  a         §   373  Tr.  por., na Ok­res­nom sú­de Ži­li­na, t.j. v mies­te uve­de­nom v us­ta­no­ve­ní § 370 Tr. por. a   v 6-me­sač­nej zá­kon­nej le­ho­te.

 

V do­vo­la­ní mu­sí byť ďa­lej uve­de­né, z akých dô­vo­dov je roz­hod­nu­tie na­pá­da­né, tak aby bo­lo zrej­mé, v kto­rej čas­ti sa roz­hod­nu­tie na­pá­da a aké chy­by sa vy­tý­ka­jú roz­hod­nu­tiu ale­bo ko­na­niu, kto­ré roz­hod­nu­tiu pred­chá­dza­lo. Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor pou­ka­zu­je na dô­vo­dy uve­de­né  v us­ta­no­ve­ní  §  371  ods.  1  písm.  i/  Tr.  por.  te­da,  že  roz­hod­nu­tie je  za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku, ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho  us­ta­no­ve­nia;  správ­nosť  a úpl­nosť  zis­te­né­ho  skut­ku  však  do­vo­la­cí  súd ne­mô­že skú­mať a me­niť.

 

Do­vo­la­cí súd sa nes­to­tož­nil s ná­zo­rom od­vo­la­cie­ho sú­du, že práv­nym po­su­dzo­va­ním ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho op­ro­ti ob­ža­lo­be by súd na­po­má­hal pro­ku­rá­to­ro­vi a po­ru­šo­val zá­sa­du rov­nos­ti strán.

 

Úlo­hou sú­du sí­ce nie je nap­rá­vať po­chy­be­nia pro­ku­rá­to­ra, ale za kaž­dých okol­nos­tí mu­sí dbať na dodr­žia­va­nie zá­ko­na.

Pod­ľa § 243 ods. 2 Tr. por. pred­se­da se­ná­tu na­ria­di pred­bež­né pre­jed­na­nie ob­ža­lo­by vte­dy, ak to­ho ná­zo­ru, že vec tre­ba vy­ba­viť roz­hod­nu­tím pod­ľa § 244 ods. 1 písm. a/ až i/ ale­bo ak sku­tok, kto­rý je pred­me­tom ob­ža­lo­by, pri správ­nom pou­ži­tí zá­ko­na tre­ba po­su­dzo­vať pod­ľa iné­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na, ako ho po­su­dzu­je ob­ža­lo­ba.

 

V zmys­le § 243 ods. 4 Tr. por. pri pred­beţnom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by súd pres­kú­ma ob­ža­lo­bu a zá­kon­nosť dô­kaz­né­ho ma­te­riá­lu; pred­se­da se­ná­tu ale­bo ním po­ve­re­ný člen se­ná­tu z toh­to hľa­dis­ka po­dá sprá­vu, pri­čom sa za­me­ria na otáz­ky, kto­ré tre­ba rie­šiť.

Pod­ľa § 244 ods.   1 písm.   c/ Tr. por. pri pred­beţnom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by súd tres­tné
stí­ha­nie za­sta­ví, ak sú tu okol­nos­ti uve­de­né v § 215 ods. 1.

 

V zmys­le § 244 ods. 2 Tr. por. ak súd dôj­de k zá­ve­ru, že sku­tok, kto­rý je pred­me­tom obţalo­by, pri správ­nom pou­ži­tí zá­ko­na tre­ba po­su­dzo­vať pod­ľa iné­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na, ako ho po­su­dzu­je ob­ža­lo­ba, oboz­ná­mi s tou­to sku­toč­nos­ťou oso­by, kto­rým sa do­ru­ču­je rov­no­pis ob­ža­lo­by a pro­ku­rá­to­ra, a vy­zve ob­vi­ne­né­ho a pro­ku­rá­to­ra, aby pí­som­ne ozná­mi­li sú­du a se­be nav­zá­jom návr­hy na vy­ko­na­nie dô­ka­zov, kto­ré do­siaľ ne­navrh­li. Zá­ro­veň ich upo­zor­ní na us­ta­no­ve­nie § 252 ods. 2 až 5.

Úče­lom pred­bež­né­ho pre­jed­na­nia ob­ža­lo­by je pres­kú­ma­nie zá­kon­nos­ti  dô­kaz­né­ho
ma­te­riá­lu a po­sú­de­nie, či sú spl­ne­né pod­mien­ky na na­ria­de­nie hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ale­bo je pot­reb­né pos­tu­po­vať v zmys­le § 244 ods. 1 Tr. por. V rám­ci toh­to pro­ce­su sa súd za­obe­rá i správ­nos­ťou práv­nej kva­li­fi­ká­cie ža­lo­va­né­ho skut­ku, ako ana­lo­gic­ky vy­plý­va z od­se­ku 2.

Súd nie je via­za­ný práv­nym po­sú­de­ním skut­ku uve­de­ným v ob­ža­lo­be, pre­to na zá­kla­de
vlas­tnej úva­hy mô­že dos­pieť k zá­ve­ru, že sku­tok je pot­reb­né kva­li­fi­ko­vať inak, t. j. prís­nej­šie ale­bo mier­nej­šie op­ro­ti ob­ža­lo­be, resp. ako iný trest­ný čin. Za iné po­su­dzo­va­nie sa po­va­žu­je nie­len pou­ži­tie roz­diel­ne­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na, ale aj kva­li­fi­ko­va­nie skut­ku pod­ľa iné­ho od­se­ku prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia (kva­li­fi­ko­va­ná skut­ko­vá pod­sta­ta na­mies­to zá­klad­nej a nao­pak).

 

Až na pod­kla­de správ­ne us­tá­le­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie mô­že súd roz­hod­núť o ďal­šom pos­tu­pe a skú­mať preml­ča­nie tres­tné­ho stí­ha­nia. Pre dĺžku preml­ča­cej do­by je te­da pod­stat­ná sku­toč­ná po­va­ha tres­tné­ho či­nu, nie je­ho po­sú­de­nie pro­ku­rá­to­rom v po­da­nej ob­ža­lo­be. Súd sa pre­to ne­mô­že iba strik­tne dr­žať ob­ža­lo­by, ale je po­vin­ný práv­nu kva­li­fi­ká­ciu vy­hod­no­co­vať aj pod­ľa svoj­ho uvá­že­nia, s oh­ľa­dom na okol­nos­ti spá­chania skut­ku.

 

Z hľa­dis­ka  dĺžky  preml­ča­cej  do­by  je  roz­ho­du­jú­ci  ná­zor  sú­du  na  práv­nu kva­li­fi­ká­ciu v ča­se roz­ho­do­va­nia pri pred­bež­nom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by v zmys­le § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por., resp. je­ho ná­zor po vy­ko­na­ní hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, a nie to, ako   bol   sku­tok   kva­li­fi­ko­va­ný   ob­ža­lo­bou   ale­bo   pri   vzne­se­ní   ob­vi­ne­nia v pred­chá­dza­jú­cich štá­diách tres­tné­ho stí­ha­nia.

 

V da­nom prí­pa­de pro­ku­rá­tor klá­dol ob­vi­ne­né­mu za vi­nu or­ga­ni­zo­va­nie usmr­te­nia

M.  H.  po­mo­cou  nás­traž­né­ho  vý­buš­né­ho  sys­té­mu,  kto­rý  mal  byť  umies­tne­ný  pod  je­ho vo­zid­lom,  resp.  v blíz­kos­ti  vcho­du  do  dis­ko­ba­ru  B..  Ini­cio­va­ním  vý­buš­ni­ny  moh­la  byť spô­so­be­ná   ne­nap­ra­vi­teľ­ná   ško­da,   uj­ma   na   zdra­ví,   príp.   smrť   H.   ale­bo   ďal­ších ne­zain­te­re­so­va­ných osôb.

Ok­res­ný súd pos­tu­po­val v roz­po­re s Tres­tným po­riad­kom, keď nes­kú­mal ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho v šir­ších sú­vis­los­tiach. Kraj­ský súd to­to po­chy­be­nie ne­nap­ra­vil, pre­to naj­vyš­ší súd roz­sud­kom vy­slo­vil, že uz­ne­se­ním kraj­ské­ho sú­du a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach §§ 193 ods. 1 písm. c/, 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/   Tr. por., §§ 219 ods. 1, 2 písm. b/, 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účin­né­ho do 30. no­vem­bra 2003 v  pros­pech  ob­vi­ne­né­ho  F.  S..  Na­pad­nu­té  uz­ne­se­nie  a roz­su­dok pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du zru­šil a Ok­res­né­mu sú­du Ži­li­na pri­ká­zal, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­va pre­ro­ko­val a roz­ho­dol. Ten­to súd je via­za­ný práv­nym ná­zo­rom do­vo­la­cie­ho sú­du v zmys­le § 391 ods. 1, 2 Tr. por.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

 

V Bra­tis­la­ve 24. jú­na 2015                         JUDr. Šte­fan H a r a b i n , v. r.
            pred­se­da se­ná­tu


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

Peter Šamko, 11. máj 2013, čítané: 99920x
 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

Ondrej Repa, 23. apríl 2018, čítané: 98156x
 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

Tibor Timár, 10. december 2011, čítané: 90469x
 
   
 
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia