Generálny prokurátor
Slovenskej republiky
XVI/2Pz42/15/1000- 7 Bratislava, 20.júla 2015
Uznesenie
V trestnej veci obv. I J pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava V pod sp.zn. 4 Pv 534/14/1105 som podľa §363 ods. 1, §366 ods. 1,ods. 2 a § 367 ods. 1 písm. b/Tr. por. takto
rozhodol
právoplatným uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 1 KPt 279/15/1100-3 zo dňa 27. marca 2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo
bol porušený zákon
v ustanovení § 171 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 12, § 216 ods. 1 a § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v neprospech obvinenej I J, nar. 12. júna 1995 v Galante, trvalé bytom Dolná Streda č. 728.
Napadnuté uznesenie sa zrušuje.
Zrušuje sa aj predchádzajúce konanie vrátane uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. marca 2015.
Prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava V sa prikazuje, aby o veci znova konal a rozhodol.
Odôvodnenie
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. marca 2015 podľa § 216 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavil trestné stíhanie obv. I J pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení zákona č. 1/2014 Z.z., na tom skutkovom základe, že :
dňa 25. júla 2014 v čase asi o 20,30 h v Bratislave v mestskej časti Čunovo, v areáli hotela Divoká Voda mala pri sebe plastové vrecko s obsahom sušenej rastliny, ktorú si zakúpila za 5,- Eur s tým, že sa jedná o marihuanu, pričom vrecko po poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydala príslušníkovi PZ. Následný znaleckým skúmaním KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že plastové vrecko obsahovalo sušenú rastlinu rodu Cannabis - konope o hmotnosti 414 mg obsahujúc viac ako 10 mg účinnej látky THC, čo sa považuje za minimálne jednu jednorazovú dávku drogy. Rastliny rodu Cannabis - konope sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších noviel zaradené do I. skupiny omamných látok.
Zároveň bola podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku obv. Ivane Javorovej určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Proti tomuto uzneseniu podala obv. I J, v zast. Mgr. Michala Tokára, v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 1 KPt 279/15/1100 - 3 zo dňa 27. marca 2015 (správne malo byť uvedené 1 KPt 379/15/1100) podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá ako nedôvodná.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. marca 2015.
Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol podaný obv. Ivanou Javorovou - oprávnenou osobou, v lehote troch mesiacov určenou ustanovením § 364 ods. 1 Trestného poriadku, preto sú splnené zákonom určené podmienky na postup generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Obvinená v návrhu uviedla, že stíhaný skutok nie je trestným činom, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že sušené konope, ktoré mala pri sebe neobsahovalo množstvo jednorazovej dávky drogy, t.j. minimálne 500 mg.
Už pri preštudovaní spisu ako aj v podanej sťažnosti proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania namietala prostredníctvom svojho obhajcu tieto skutočnosti, čo vylučuje jej súhlas s podmienečným zastavením trestného stíhania.
Preskúmaním trestnej veci som zistil, že napadnutým uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 1 KPt 279/15/1100 - 3 zo dňa 27. marca 2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 171 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 12, § 216 ods. 1 a § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v neprospech obv. I J.
Podľa ustanovenia § 171 ods. 1 Tr. zák. prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa ustanovenia § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na
osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na
okolnosti prípadu možno takéto
rozhodnutie považovať za dostačujúce.
Podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Uvedenými zákonnými ustanoveniami sa prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave ani prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V pri rozhodovaní v trestnej veci dôsledne neriadili.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V vydanie uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania odôvodnil tým, že výsledky dokazovania jednoznačne preukázali, že sa obv. Ivana Javorová dopustila stíhaného skutku a po právnej stránke bolo potrebné jej konanie právne posúdiť ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.
Obvinená vyhlásila, že skutok spáchala, s podmienečným zastavením trestného stíhania súhlasila, pričom o jej vyhlásení nie sú odôvodnené pochybnosti, a zároveň oľutovala svoje konanie. Spáchaním skutku nevznikla žiadna škoda, čím bola naplnená podmienka uvedená v ustanovení § 216 ods. 1 písm. c/Tr. por.
Pokiaľ ide o osobu obvinenej, táto doposiaľ nebola trestne stíhaná, ani nie je proti nej vedené ďalšie trestné stíhanie, preto v zmysle § 216 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, s prihliadnutím na jej doterajší život prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V považoval rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania za dostačujúce.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá rozhodovala o sťažnosti obvinenej, k námietke obvinenej, že nájdené množstvo Cannabis - konope nezodpovedá množstvu obvykle jednorazovej dávky drogy, t.j. minimálne 500 mg, poukázala na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 414 mg,
obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky THC. Predložené konope (marihuana) s hmotnosťou 414 mg obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky THC je považované za minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy.Preto rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V posúdila ako zákonné.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu, zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava (ďalej len „KEÚ PZ") vyplýva, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom, zaistené u obvinenej obsahovalo konope (marihuanu) s hmotnosťou 414 mg obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky THC, čo považuje KEÚ PZ za minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom rastlina rodu Cannabis /konope/ je podľa zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok.
Rastlinný extrakt bol analyzovaný metódou kapilárnej plynovej chromatografie s použitím hmotnostne - selektívneho detektora, pričom vykonanou analýzou bola v rastlinnom materiáli zistená prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC - hlavnej účinnej látky konope) v množstve väčšom ako 10 mg, pričom podľa záverov znaleckého posudku uvedené množstvo THC je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy" je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví), preto KEÚ PZ nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo.
Tento záver vyplýva napríklad z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp. zn. 4To 11/2014), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEÚ PZ je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta.
Pojem „obvykle jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).
Hmotnostne kritérium je preto prvoradé kritérium. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam
z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ku konštatovaniu, že sa páchateľ dopustí prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa z hľadiska znakov objektívnej stránky tohto prečinu vyžaduje ustálenie nielen toho, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch číslo 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaraďuje do omamných látok, ale nevyhnutným je aj zistenie, či v konkrétnom prípade takáto rastlina aj obsahuje účinnú látku v takom množstve, ktoré je objektívne spôsobilé ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú v zákone číslo 139/1998 Z.z., ale ani pod pojem návykovej látky podľa ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Toto kritérium má pritom význam iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho, že by poznali presné množstvo drogy z hľadiska účinnej látky, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa.
Takouto návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného zákona sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť psychiku človek alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie.
Je preto potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či a v akej intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu intoxikácie a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie účinnej látky v zaistenom množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna zaistená látka nachádza v zozname omamných a psychotropných látok.
Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis - konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis - konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku.
Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany. Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostné vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona.
Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostné odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu.
V danom prípade celkové
zaistené množstvo marihuany u obv. Ivany
Javorovej (414 mg) nie je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy
z hľadiska hmotnostného kritéria.
V tejto súvislosti je
potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že trestným
činom nie je konzumácia drog, ale ich prechovávanie, a to nie prechovávanie
drogy
v akomkoľvek množstve, ale len v množstve,
ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú
hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Kritérium obvykle jednorazovej
dávky
drogy preto slúži aj ako hranica
vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo
drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je
trestnoprávne sankcionované.
Zhrnúc, obv. I J nedisponovala ani minimálnym množstvom sušenej rastliny rodu Cannabis ustáleným judikatúrou ako obvykle jednorazová dávka - 500 mg, preto jej konanie nebolo spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.
Nadväzne potom neboli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 Tr. por., ale trestné stíhanie malo byť zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. - teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som v súlade s ustanovením § 366 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 1 KPt 279/15/1100-3 zo dňa 27. marca 2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia v neprospech obv. Ivany Javorovej, podľa § 363 ods. 1 Tr. por. som napadnuté uznesenie zrušil, súčasne som zrušil aj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. marca 2015 a podľa § 367 ods. 1 písm. b/ Tr. por. som prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava V prikázal, aby o veci znovu konal a rozhodol, ktorý je viazaný vysloveným právnym názorom (§ 367 ods. 3 Tr. por.).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.