Uznesenie o zastavení trestného stíhania vo veci Trajter
BB-3T/32/2014
IČS: 9514100138
U Z N E S E N I E
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šutku a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jána Hrubalu,v trestnej veci proti obžalovanému XYa spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné,na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júla 2015 v Banskej Bystrici takto
r o z h o d o l :
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku súd trestné stíhanie proti obžalovanému XY, nar. XX.XX.XXXX v XY, trvale bytom XY, XY, pre skutok v obžalobe ÚŠP GP SR zo dňa 25.09.2014 sp. zn. VII/1Gv 164/12/1000-638, právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácií Tenis v Bratislave na ulici Pri Habánskom Mlyne č. 7 zadal požiadavku XY a XY na vykonanie vraždy poškodeného XY, nar. XX.XX.XXXX, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19 EUR) za jej splnenie, najmä s úmyslom získania majetkového prospechu a následne XY s XY naplánovali jej vykonanie, pričom XY stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov XY a XY a dal úlohu na zabezpečenie garáže XY, kde XY umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení garáže na Brnenskej ceste v Malackách a chaty v Rohožníku XY, na čo poskytol finančné prostriedky XY, XY zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami, dňa 20.10.1999 okolo 19:00 hod. priviezol XY k uvedenej garáži XY, XY a XY, XY presadol ako vodič spolu s XY a XY do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišli s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami za vozidlom XY do Bratislavy, následne XY doviezol XY a XYdo blízkosti Bagarovej ulice č. 20, XY a XY vykonával v okolí Bagarovej ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie XY a XY, pričom dňa 20.10.1999 v čase o 20:15 hod. XY a XY usmrtili poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla a na poškodeného, ktorý vyšiel na Bagarovu ulicu v Bratislave a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenčné číslo XX-XXXX, zozadu vystrelili spolu minimálne 19 krát, XY najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a XY najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Octavia XY následne dňa 21.10.1999 v čase približne o 03:15 hod. doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval s XY prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal XY osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol XY, neskôr po vykonaní činu v roku 2007 sa XY vo svojom rodinnom dome v Bratislave XY dvakrát stretol s XY, ktorému pri oboch stretnutiach odovzdal za vykonanie vraždy presne nezistenú výšku hotovosti, pri prvom stretnutí minimálne vo výške 3 milióny Sk (99.581,76 EUR), získanú hotovosť XY rozdelil medzi osoby, ktoré sa podieľali na spáchaní skutku a s XY sa dohodol, že sumu 500.000,- Sk (16.596,96 EUR), ktorú mu chcel dať za vykonanie vraždy mu neodovzdá, ale započíta s pohľadávkou, ktorú má voči nemu,
z a s ta v u je, pretože je premlčané.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 25.09.2014pod sp. zn. VII/1 Gv 164/12/1000 - 638na tunajší súd obžalobu, okrem iných aj na XY, pričom v bode č. 7 obžaloby je tomuto obvinenému kladené za vinu spáchanie trestného činu vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
V predmetnej trestnej veci boli na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch 20.-22.01.2015, 27.-29.01.2015, 16.02.2015, 19.02.2015, 20.02.2015, 17.-19.03.2015, 24.-26.03.2015, 22.-24.04.2015, 14.05.2015, 19.-21.05.2015, 09.-11.06.2015, 16.-17.06.2015 a 30.07.2015 vykonané procesnými stranami navrhované dôkazy a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené.
U obžalovaného XY prokurátor právnu kvalifikáciu trestného činu vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., t.j. že úmyselne naviedol iného na usmrtenie iného a spáchal taký čin obzvlášť surovým spôsobom a v úmysle získať majetkový prospech a z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky, priamo v tzv. skutkovej vete obžaloby pri skutku pod bodom č. 7 opiera v podstate iba o slovné spojenie „najmä s úmyslom získania majetkového prospechu“, ktoré skutkovo neurčitým spôsobom v podstate iba kopíruje znenie ustanovenia § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.
Čo sa týka skutkového vyjadrenia ustanovenia § 219 ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. toto prokurátor v obžalobe opiera iba o slovné spojenie „spôsob vykonania skutku“, ktoré je uvedené v zátvorke na strane 198 odôvodnenia obžaloby. Na tej istej strane odôvodnenia obžaloby je vysvetlená obzvlášť zavrhnutia hodná pohnútka ako kvalifikačný znak písm. h) ods. 2 § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. slovným spojením uvedeným v zátvorke „snaha získať majetok po smrti poškodeného“.
S ohľadom na znenie tzv. skutkovej vety obžaloby, pri skutku pod bodom č. 7, a jej následného právneho posúdenia v podanej obžalobe, sa senát ohľadne obžalovaného XY zameral na zisťovanie dôkazov potvrdzujúcich alebo vylučujúcich existenciu:
- obzvlášť surového spôsobu zavraždenia poškodeného XY,
- úmyslu obžalovaného XY získať majetkový prospech v súvislosti s vraždou poškodeného XY,
- inej obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky obžalovaného XY v súvislosti s vraždou poškodeného XY.
Dôkazy, o ktoré sa súd oprel pri svojom rozhodnutí o zastavení trestného stíhania obžalovaného XY, sú:
výpovede:
- obžalovaného XY,
- poškodenej XY,
- svedkov XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY,
- znalecký posudok znalcov z odvetvia súdneho lekárstva zo dňa 27.03.2000
listinné dôkazy:
- podstatná časť obsahu dedičského spisu po zomrelom XY sp. zn. D 1352/1999 Okresný súd Bratislava II,
- odpoveď Okresnej prokuratúre Bratislava V na výzvu o preukazovaní majetku spolu s odkazom na doklady preukazujúce pôvod a spôsob nadobudnutia majetku obžalovaného XY.
Obžalovaný XYna hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine k bodu č. 1 a k bodu č. 7 podanej obžaloby. S obžalovaným XY boli kamaráti. Do zločineckej skupiny Sýkorovcov sa dostal zhruba v období roku 1998. Najvyššie postaveným členom celej zločineckej skupiny bol XY (prezývaný ,,XY“), ktorý mal aj zvláštnu skupinu, ktorá vykonávala len tie najzávažnejšie trestné činy ako sú vraždy. Do tej skupiny patril on, XY, XY, XY, XY, XY, XY, XY a XY. Obžalovaný ďalej uviedol, že vedel o přípravě vraždy XY. S objednávkou vraždy XY prišiel XY za ,,XY“ s tým, že XY si objednal likvidáciu XY ponúka za to 2 milióny korún. Bolo to niekedy koncom leta 1999.O tom, že XY si objednal vraždu XY sa dozvedel pár týždňov pred skutkom (júl – august roku 1999). Dozvedel sa to od XY, ten to povedal XY. On pri ich rozhovore nebol. ,,XY“ naplánoval akciu a oni urobili to, čo museli urobiť. Strelcami boli XY a XY, XY bol šofér. Keď sa skutok stal, tak pár dní nato boli vyplatené 2 milióny korún (500 tisíc bolo auto Audi A8, plus 1,5 mil. Sk hotovosť). Obžalovaný XY tie peniaze pohromade nevidel. Dostal nejakú čiastku, nepamätá si akú, či 50 alebo 100 tisíc Sk. Peniaze dostal pár dní po vražde. Nevie, čo bolo motívom tejto vraždy. Poškodeného XY nepoznal, nevie ako bolo naložené s majetkom XY po jeho zavraždení.
Svedkyňa - poškodená XY na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného XY osobne nepozná, pozná len jeho meno. S jej synom robil nejaký obchod, za ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe. Bol priateľom synovej účtovníčky XY, po čase sa dozvedela, že už spolu nie sú. Vyjadrenie XY, že mohol kúpiť budovu na Kollárovom námestí sa nezakladá na pravde, pretože jej syn robil všetko preto, aby celú budovu mal pre seba, teda pre svoje firmy, mal sa vyrovnať s pani XY. V čase zavraždenia jej syna boli majiteľmi budovy na Kollárovom námestí č. 15 XY, XY a XY. Po smrti XY sa stal 50 % vlastníkom tejto budovy XY a 50 % XY. Budova prešla kompletnou rekonštrukciou, v horných priestoroch mal sídlo jej manžel, sídlilo tam predstavenstvo firmy XY, ďalej tam sídlila firma XY a firma XY. Čo sa týka majetku jej syna v čase smrti uviedla, že firma XY vlastnila budovu na Kollárovom námestí č. 15, firma XY vlastnila pozemky v Lozorne a dopravné prostriedky.Firma XY je v konkurze. Jej syn s XY neboli kamaráti, niečo sa stalo v tom prvom a poslednom biznise, ktorý spolu mali. Po smrti jej syna jej XY povedala, že XY si zobrala všetky dokumenty z účtovníctva jej syna. Budova na Kollárovom námestí č. 15 sa v roku 2000 dostala pod taktovku XY, spolu s XY a XY ju predali firme DHB Real, ktorá bola na tento účel založená. Následne bola budova predaná firme JPR Invest, ktorá ju užívala 13 rokov. Po 13 rokoch Okresný súd Bratislava I. spolu s Krajským súdom v Bratislave potvrdili, že budova patrí firme ESPADA. Momentálny stav je taký, že firma JPR Invest podala mimoriadne dovolanie a vec je na Najvyššom súde. XY o dedičstvo nejavila záujem a v priebehu niekoľkých týždňov bola firma prepísaná na ňu a z nej na jej matku. Potom sa dozvedeli, že pozemky v Lozorne sa predávajú, autá sa predávali, všetko čo firma MARKAMP mala bez ohľadu na to, že polovička patrí ich vnučke a táto nedostala nič.Osobu pod menom XY nepozná, nikdy ho nevidela. S týmto menom prišla do kontaktu krátko po synovej smrti. Vzťah medzi jej synom a XY asi nebol dobrý, keď do roka od sobášu bola podaná žiadosť o rozvod. Nemá vedomosť prečo sa XY vzdala dedičstva po jej synovi XY. Nevie o tom, že by XY získal nejaký majetok po jej synovi.Suma životnej poistky po jej synovi bola vyše 10 miliónov korún. Celá suma zo životnej poistky skončila u matky ich vnučky u XY.
Svedok XYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že k vražde XY mal pripraviť garáž a zbrane. Auto do garáže priviezol ,,XY“. Objednávateľom vraždy bol XY. O príprave vraždy XY sa dozvedel v lete roku 1999 od XY.Na stretnutí bol on, XY, XY a XY, ktorý povedal, že XY treba dať dolu, potom ho XY poslal čakať von.Nevie, čo malo byť motívom zavraždenia XY, na stretnutí sa bavili o nejakej „slepičkárni“.Vraždu XY naplánoval a rozdelil úlohy XY. Svedok XY sa dozvedel od XY, čo má robiť. Po vražde dostal od XY 100.000,- Sk. Poškodeného XY nepoznal, nikdy ho nevidel.
Svedok XYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že vraždu XY si objednal XY prostredníctvom XY (prezývaného ,,XY“). ,,XY“ povedal „XY“, že XY ponúka za vraždu XY 10 miliónov korún. Motívom tejto vraždy mala byť budova na Kollárovom námestí, s ktorou mal plány XY a ktorú mal chcieť aj XY. XY ju mal vedieť predať, preto ponúkol takúto sumu. Celú akciu mal na starosti ,,XY“, tak sa dohodli s XY. XY bol z Dúbravky a celé to mal vysledované. Za strelcov boli vybraní XY s XY, doviezol ich tam a potom aj odviezol XY. ,,XY“ s ,,XY“ to tam zabezpečovali. Svedok XY bol s XY tiež v Dúbravke. Čo sa týka financií za túto vraždu, bolo to vyplatené tak, že XY mal Audinu A8, ktorú chcel XY, tak mu ju dali. Nejaké peniaze dal pre XY a pre XY, ktorí boli strelcami. Ostatné peniaze mal doplatiť, keď „dorobí“ tú budovu. Tie doplatil až v roku 2007. Svedok XY dostal od XY milión korún. Vie, že vtedy dostali peniaze aj XY, XY, XY a XY, ale nevie, koľko dostali.Poškodeného XY osobne nepoznal. Nevie, čo sa stalo s jeho majetkom po jeho smrti. XY mal dobrý vzťah s XY aj XY, hrali spolu hokej. Aj po tejto vražde mali dobrý vzťah.
Svedok XYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že vraždu XY si objednal XY. ,,XY“ došiel za ,,XY“, že má dobrú objednávku na XY od XY, že veľa peňazí zarobia. ,,XY“ povedal XY, že 20 miliónov korún. Potom sa začali stretávať, tých stretnutí bolo viac v Tenis klube. V deň skutku sa stretli s ,,XY“, ktorý im povedal, že ,,XY“ je zas ožratý, tak ,,XY“ určil, že strieľať bude on namiesto ,,XY“. Na parkovisku už sedeli v aute XYXY. Sadol si k XY dozadu, ten mu povedal nech si zoberie pištoľ, kuklu a rukavice. Potom čakali na XY, keď bude vychádzať z budovy. Keď vyšiel, začali na neho strieľať. Za to dostal od ,,XY“ 50.000,- Sk. Peniaze dostali aj ,,XY“, ,,XY“ a ,,XY“. ,,XY“ dostal Audi A8. Poškodeného XY nepoznal. XY a XY boli kamaráti. Motívom vraždy mal byť nejaký pozemok.Nemá vedomosť akým spôsobom bolo naložené s majetkom XY po je jeho zavraždení.
Svedkyňa XYna hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného XY. Bola manželkou poškodeného XY. V čase jeho usmrtenia boli v rozvodovom konaní. Po jeho smrti nenadobudla žiaden jeho majetok, ale stala sa správcom jeho majetku. Vlastnil budovu na Kollárovom námestí, o ktorú sa začala starať. Počas dedičského konania bola táto budova predaná bez jej vedomia. Dostala výhražné listy, že sa nemá viac starať o dedičstvo. Dedičstva sa vzdala. Jej dcéra mala zástupkyňu a aj tá sa za dcéru vzdala dedičstva. Poškodený XY mal podnikateľské aktivity s obžalovaným XY. Mali spolu nejaké firmy, potom sa prestali stýkať. Po jeho smrti ju oslovil prostredníctvom svojej priateľky XYXY, aby sa stretli. Na stretnutí jej navrhol, že by jej mohol pomôcť získať to dedičstvo. Povedal jej, koľko z toho dostane, bolo to okolo sedem a pol milióna. Odpoveď mu nedala, odišla s tým, že si to rozmyslí. Potom mu po jeho priateľke odkázala, že pomoc nepotrebuje.
SvedokXYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného XY nepozná. Poškodeného XY osobne nepoznal, nikdy sa nestretli. Dozvedel sa o jeho osobe len potom, čo žil s jeho bývalou manželkou XY. Nevedel nič o jeho podnikateľských aktivitách.V období vraždy XY bola XY s ním v rozvodovom konaní a žila so svedkom. Po usmrtení XY žili ešte spolu asi rok alebo dva. XY žil so XY. Nemal žiadnu vedomosť o majetkových pomeroch ani aktivitách XY. Nevie, čo bolo motívom usmrtenia XY.
Svedkyňa XYna hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného XY nepozná. Bola vydatá za XY, mali spolu dve deti. XY a XY spolu podnikali. XY vlastnil budovy, boli to byty, rôzne pozemky, rôzne podniky, bolo toho veľa. Súčasťou jeho majetku bola aj nehnuteľnosť na Kollárovom námestí č. 15. Boli tam traja majitelia XY, XY a XY. Tú budovu prerábali, brali na ňu úver. Keď zomreli, tak to spadlo do dedičstva detí. Krátko po dedičskom konaní dostala telefonát od XY, že sa má ísť pozrieť na kataster, že sa niečo deje s budovou. Tak tam išla, pri XY mene bol červený výkričník. Spýtala sa, čo to je, ale odbili ju, že je piatok a má prísť v pondelok. V pondelok tam už neboli oni vlastníci, ale už tam figuroval úplne niekto iný. Oprávnenými dedičmi po XY bola svedkyňa, jej dve dcéry a dcéra XY. Budova na Kollárovom námestí č. 15 bola vo vlastníctve firmy ESPADA. Potom sa to predalo, a potom znovu predalo a znovu predalo, nemali z toho žiadny úžitok, ani deti. Bolo to predané bez ich vedomosti a súhlasu. Oni túto budovu predávať určite nechceli. Nevedeli o tom, časom im XY povedala, že to ona urobila, že ju k tomu donútili. Svedkyňa jej vytkla, že okradla jej deti, na to jej XY povedala, že ona si predala len svoju časť. XY pozná, napojil sa na XY. Myslí si, že ten prevod obchodnej spoločnosti urobili spolu. XY pozná, chodil so XY. Raz ich navštívila tiež sa chcel dohodnúť, ale povedali mu, že tú budovu nebudú ani predávať, ani nikomu dávať.
Svedkyňa XY hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného XY. S poškodeným XY boli partneri, majú spolu dcéru. Bola účastníčkou dedičského konania po zomrelom XY. Predmetom dedenia bola firma, ktorá vlastnila nehnuteľnosť na Kollárovom námestí. O predaji budovy na Kollárovom námestí sa dozvedela od XY, ale nemá vedomosť za akých okolností a do koho vlastníctva tá budova prešla. Nemá vedomosť o tom, či XY vyvíjal nejakú aktivitu smerom k tejto budove.
Svedok XYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného XY pozná asi od roku 1994, mali kamarátsky vzťah, ale posledných 5 alebo 7 rokov sa videli len sporadicky. Poškodeného XY poznal zhruba od roku 1989, zoznámil ich XY. S XY istú dobu podnikal v SBD Butterfly, stavali dom na Dlhých dieloch. Okrem toho s ním chodieval na Kollárovo námestie, kde kúpil s bratmi XY budovu, ktorá sa rekonštruovala. V rámci podnikania mal s XY nezhody čo sa týkalo spôsobu výstavby domu na Dlhých dieloch – Butterfly, preto išli každý svojou cestou. Vie o tom, že chcel predať podiel v budove na Kollárovom námestí, pretože sa ho pýtal, či mánejakého kupca. Dôvodom predaja budovy mali byť nezhody s bratmi XY a tiež, že chcel kúpiť nejaký pozemok, preto chcel predať svoj podiel na tejto budove. Kúpna cena jeho podielu mala byť okolo 10 až 11 miliónov korún. Nemá vedomosť aký hnuteľný a nehnuteľný majetok vlastnil XY pred svojou smrťou. Vie, že chcel kúpiť nejaké pozemky v Lozorne. Vie, že vlastnil byt v dome Butterfly na poslednom poschodí a nejaké autá, ale či boli jeho, firemné, naozaj nevie. Vie, že po smrti XY sa o byt Butterfly viedol nejaký spor, ale nevie ako ten spor dopadol. Čo sa stalo s budovou na Kollárovom námestí vie len z médií, že ho predala XY. Od XY a XY odkúpil podiely obchodnej spoločnosti APEX. XY sa v tejto obchodnej spoločnosti neangažoval. Spoločníkmi obchodnej spoločnosti DTC bol XY a XY, táto spoločnosť mala slúžiť v sfére cenných papierov,ale nakoniec nepodnikala vôbec. Nevie, či mala táto spoločnosť nejaký hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Osobu menom XY nepozná. Nevie v koho vlastníctve skončil majetok po XY.
Svedok XYna hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného XY pozná odmalička, vyrastali spolu. S poškodeným XY ho zoznámil XY. Spoznal ho v nejakom 89 roku a asi nejakých 6 rokov mali spolu intenzívne podnikateľské aktivity. Predmetom ich spoločného podnikania bola výpočtová technika, ale hlavne výroba nealkoholických nápojov. Privatizovala sa sódovkáreň v Topoľčanoch, privatizovaná bola spoločnosťou APEX s.r.o., potom sa vytvorila nová spoločnosť TOPLIMO najprv s.r.o., potom a.s., ale tam už XY nefiguroval. XY v spoločnosti APEX nefiguroval. Svedkov vzťah k spoločnosti DTC bol, že on vystúpil zo spoločnosti SCT, ktorá bola následne premenovaná na spoločnosť DTC, kde prišlo k výmene spoločníkov a to tak, že miesto neho vstúpil do spoločnosti XY. Svedok zoznámil XY s XY. Podnikali spolu, ale ich podnikanie nemalo veľmi dlhú trvácnosť.Vie, že XY v spoluvlastníctve vlastnil nehnuteľnosť na Kollárovom námestí, ale nevie na koho prešlo vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti po jeho smrti.
Svedkyňa XYna hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovaného XY, žili spolu od roku 1991 do roku 2003 v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Teraz pre neho pracuje, občas sa stretnú. Pre poškodeného XY začala pracovať v roku 1995 alebo 1996 až do jeho smrti ako účtovníčka. XY a XY si založili spoločnú firmu DTC na vymáhanie dlhopisov Fondu národného majetku, ale z celej tej spolupráce nakoniec nebolo nič, pretože nastali nejaké legislatívne zmeny. Vtedy sa ich podnikateľské aktivity rozišli a každý si išiel svojou cestou. V období keď pre XY pracovala mal tri firmy. Bola to firma ESPADA, ktorá sa zameriavala hlavne na prenájom kancelárií, potom firma MARCAMP, ktorá sa zaoberala prevádzkovaním fotolabu a firmu SBD Butterfly, ktorá sa zaoberala výstavbou obytného domu na Dlhých dieloch. Po vražde XY sa jej ohlásila XY a požiada ju, aby pripravila všetky podklady k dedičskému konaniu. Oznámila jej, že sa za ňou zastaví jej priateľ XY, pretože ona sa nevyznala v papieroch ani účtovných výkazoch. S XY si prešli aktíva a pasíva XY firiem. Podklady k dedičskému konaniu odovzdala XY. Vzťah XY s XY bol kamarátsky, občas sa stretávali, išli si zalyžovať, pár krát boli na chate na Záhorí u XY. Osoby XY a XY nepozná.
Svedkyňa XY vo výsluchu zo dňa 07.08.2013 uviedla, že bola asistentkou XY. Mali kancelárie v Bratislave na Palisádoch a nakoniec na Kollárovom nám. č. 15 v Bratislave. XYmal vplyv v spoločnostiach Stavebné bytové družstvo Butterfly, Espada, spol. s.r.o., XY Extra 7 to bola jeho živnosť, Marcamp, s.r.o. Ona bola zamestnaná pre jednu z týchto firiem, asi Espade, s.r.o., a vykonávala práce pre všetky spoločnosti. Poznala aj XY, keď mali kancelárie na Palisádoch, aj on tam mal kancelárie, aj jeho strýko. XY dohodil ako účtovníčku XY, jeho bývalú partnerku, ktorá robila účtovníctvo aj pre XY.XY a XY boli XY kamaráti. XY robil aj pre XY. Tretí XY kamarát mal prezývku XY. Boli to osoby, ktoré XY sprevádzali.Uviedla, že nedošlo k situácii popisovanej XY, že by jej uviedla, že na ňu mal nejakým spôsobom vystúpiť XY a ona mala uviesť, že idete volať XY, načo jej mal XY povedať, že veď už dlho nebude. S pani XY sa maximálne pozdravili, nebola s ňou v kaviarni u Anjelov. XY a XY poznala z videnia. Raz bola XY odniesť nejaké zmluvy, oni s XY mali tú firmu Espada, čo mala dom na Kollárovom námestí. Bola za ním v hoteli Junior v Bratislave.
Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvie súdneho lekárstva zo dňa 27.03.2000 vyplýva, že poškodeného XYzasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného.
Ako je zrejmé z prečítanej podstatnej časti obsahu dedičského spisu po zomrelom XY obž. XY sa žiadnym spôsobom v prospech seba či tretích osôb v tomto konaní neangažoval, žiaden majetok po poškodenom XY nezískal, ani sa nesnažil získať.
Z písomnej odpovede obž. XY Okresnej prokuratúre Bratislava V na výzvu o preukazovaní majetku a zdokladov preukazujúcich pôvod a spôsob nadobudnutia majetku obžalovaného XY nevyplývajú skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o zákonnosti spôsobu nadobudnutia tohoto majetku obžalovaným.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný XY sa žalovaného skutku pod bodom č. 7 obžaloby mal dopustiť v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999, kedy mal v reštaurácii Tenis v Bratislave na ulici Pri Habánskom Mlyne č. 7 zadať požiadavkuXY a XY na vykonanie vraždy poškodeného XY, nar. XX.XX.XXXX, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,18 €) za jej splnenie, najmä s úmyslom získania majetkového prospechu, pričom k usmrteniu poškodeného XY došlo dňa 20.10.1999 v čase o 20:15 hod.
Svoju účasť na žalovanom skutku mal teda XY dokonať najneskôr 31. augusta 1999. Z tohto pohľadu mal prokurátor pri právnej kvalifikácii konania obž. XY správne použiť Trestný zákon účinný v čase spáchania (dokonania) skutku a to Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z., ktorý má odlišné abecedné označenie kvalifikačných znakov skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. Táto skutočnosť však nehrala pri rozhodovaní súdu žiadnu podstatnú úlohu a súd nakoniec rozhodoval o časti obžaloby (vrátane právnej kvalifikácie) tak ako bola podaná prokurátorom v jej písomnom vyhotovení.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca).
Trestného činu podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.sa dopustí ten kto iného úmyselne usmrtí.
Trestného činu podľa § 219 ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.sa dopustí páchateľ ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom.
Trestného činu podľa § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.sa dopustí páchateľ ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.
K právnej kvalifikácii podľa § 219 ods. 2 písm. b) Trestného zákona:
Obzvlášť surovým spôsobom spáchania trestného činu vraždy treba rozumieť vražedný útok vedený s extrémne vysokou mierou brutality, ktorý sa podstatne vymyká z rámca bežného pri väčšine trestných činov tohto druhu. Ako zvlášť surový je možné označiť útok vyznačujúci sa extrémne vysokou intenzitou, výraznou brutalitou, sprevádzaný nezriedka použitím väčšieho počtu nástrojov, alebo mechanizmov. Pri hodnotení takýchto okolností však je potrebné prihliadnuť k tomu, že spáchanie trestného činu vraždy v sebe nutne obsahuje určité prvky surovosti. Musí ísť teda o takú mieru surovosti, ktorá sa výrazne vymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. Typicky to bude taký spôsob útoku, ktorý je spojený s ubíjaním obete a nápadnejšou devastáciou jej tela.
O takýto spôsob vykonania činu sa nejedná, ak páchateľ okamžite usmrtí iného, napr. bodnou ranou do srdca, jednou ranou sekerou do hlavy obete alebo zastrelením.
O obzvlášť trýznivý spôsob vraždy pôjde v prípade, keď je obeť vystavená bolesti na hranici znesiteľnosti trvajúcej, hoci aj po kratšiu dobu, alebo síce menej intenzívnej, ale za to dlhšie trvajúcej, ktorá veľmi citeľne zasahuje celú osobnosť poškodeného. Záleží tu aj na subjektívnom prežívaní útoku zo strany jeho obete. Pôjde napríklad o usmrtenie vyhladovaním alebo nedostatkom tekutín, pomalé usmrtcovanie rôznymi spôsobmi keď je obeť pomaly dusená alebo škrtená, topená vo vode, alebo rezaná britvou na rôznych častiach tela až do vykrvácania a podobne.
Ako už bolo uvedené v dôsledku strelných zranení ktoré utrpel pošk. XY dňa 20. 10. 1999 došlo u neho okamžite k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného.
Z vyššie uvedeného a z ustálenej súdnej praxe (na rozdiel od ľudského chápania takejto tragédie) teda vyplýva, že usmrtenie poškodeného XY (teda samotný spôsob vykonania činu) nie je možné z hľadiska trestno právnych noriem právne vyhodnotiť ako usmrtenie obete obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom, tj. podľa § 219 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žiadnym produkovaným dôkazom nebolo v trestnom konaní preukázané, že by sa obžalovaný XY mal čo i len spolupodieľať na rozhodnutí akým spôsobom má byť pošk. XYusmrtený.
K právnej kvalifikácii podľa § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona:
Ako vyplýva zo znenia § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. musí byť získanie majetkového prospechu motívom spáchania činu uvedeného v § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., t.j. trestného činu vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. a majetkový prospech preto musí byť plánovaným dôsledkom dokonania tohto činu.
Skutková veta v prípade uznania viny za trestný čin spáchaný "v úmysle získať majetkový prospech" nemôže byť koncipovaná len ako všeobecné a nerozvité kopírovanie právnej vety predmetnej skutkovej podstaty trestného činu. Inak povedané, ak má byť ako dôvod uznania viny za kvalifikovanú skutkovú podstatu toho ktorého trestného činu aj konštatácia "majetkového motívu", musí byť konkretizovaný aspoň rámcový opis scenára získania majetkového prospechu. Súdna prax síce nevyžaduje, aby k získaniu majetkového prospechu aj skutočne došlo a zákon neurčuje ani minimálnu výšku majetkového prospechu (hoci na druhej strane jej skutočná výška spravidla bude mať vplyv na posúdenie závažnosti trestného činu - viď napr. R 72/2007), s týmto súvisiacu objektívnu stránku trestného činu (konkrétne konanie) je však nevyhnutné v čo najvyššej možnej miere konkretizovať. Ako už bolo uvedené, postačí aj rámcovo do podrobností nezachádzajúci opis, ktorý ani nemusí poznať všetky detaily plánu získania majetkového prospechu (napr. uvedenie viet typu ... získať prospech odcudzením v dome nájdených cenností...v úmysle participovať na dedičskom konaní po poškodenom... podieľať sa na prevode majetkových práv poškodeného... faktickom majetkovom ovládnutí podnikateľských subjektov poškodeného...). Takýto popis však v skutkovej vete nesmie chýbať - najmä ak je motív kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu
Obžaloba motív vyššie opísaným spôsobom konkretizovať opomenula a to napriek tomu, že už v niektorých väzobných rozhodnutiach bolo nepriamo naznačené, že bude potrebné takto učiniť, resp. s motívom súvisiace skutočnosti bližšie špecifikovať. Podľa názoru súdu za zachovania princípu totožnosti skutku nič nebránilo skutkovú vetu v tomto smere doplniť aj zo strany súdu - avšak len na základe vykonania dôkazov, ktoré by takéto doplnenie oprávňovali. Je možné jednoznačne konštatovať, že žiadny z vykonaných dôkazov takéto doplnenie skutkovej vety neumožnil resp. na takýto postup v rámci ustálenia skutkového stavu nedal dôvod. Inak povedané, ak by aj súd dospel k záveru, že objednávateľom vraždy bol XY, pričom získanie majetkového prospechu z jeho strany by sa v takom prípade javilo ako motív najpravdepodobnejší (už väzobné rozhodnutia spomínajú možnosť skrytej participácie na majetkoprávnych transakciách), bez ďalšieho preukázania aspoň rámcových rysov spôsobu získania majetkového prospechu, vinu za kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu kde kvalifikačným znakom je motív konania páchateľa uznať nie je možné. V tomto prípade ani o "rámcových rysoch" spôsobu získania majetkového prospechu nikto z vypočutých obžalovaných či svedkov nevypovedal, nesvedčia pre to ani prečítané listinné dôkazy a v tomto smere prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, pričom sa bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo ustáliť ani to, či majetkový prospech mal plynúť zo „slepičárne“, „kolárka", z participácie na dedičskom konaní alebo z nejakého iného zdroja.
V úmysle zakryť iný trestný čin je vražda spáchaná najmä vtedy ak sa páchateľ iného trestného činu rozhodne po dokonaní tohto trestného činu poškodenú osobu usmrtiť v úmysle odstrániť ju ako svedka svojho trestného činu. Rovnako naplní túto okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby aj páchateľ, ktorý zamýšľa spáchaním vraždy odstrániť iného hoci aj náhodného svedka jeho predchádzajúceho iného trestného činu.
V úmysle uľahčiť iný trestný čin je čin uvedený v odseku 1 § 219 Trestného zákona spáchaný vtedy, ak k zavraždeniu dôjde v rámci prípravy pokusu alebo už v rámci vlastného páchania iného trestného činu a takýmto činom príde k zlepšeniu podmienok k spáchaniu iného činu, alebo k odstráneniu prekážok brániacich dokonaniu alebo dokončeniu iného činu.
Za obzvlášť zavrhnutia hodnú pohnútku v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. je možné všeobecne považovať pohnútku, ktorá je v príkrom rozpore s morálkou a svedčí o morálnej zvrhlosti, bezcitnosti, bezohľadnom sebectve a o naprostej neúcte páchateľa k ľudskému životu, napr. pomstychtivosť. Túto pohnútku nemôže naplniť iba skutočnosť že má ísť o tzv. nájomnú vraždu, pretože v takom prípade nejde o pohnútku k činu ale o spôsob jeho vykonania.
Vyššie uvedené motívy vrátane prípadného zakrytia resp. uľahčenia iného trestného činu (hoci tieto v obžalobe expressis verbis uvedené neboli), senát pri hodnotení dôkazov skúmal v rámci posúdenia právnej kvalifikácie uvedenej u obž. XY v obžalobe. V rámci tohto skúmania neboli zistené skutočnosti ktoré by potvrdzovali prítomnosť dôkazov podporujúcich existenciu takýchto motívov konania obž. XY.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel vec prejednávajúci senát k záveru že neboli produkované žiadne priame dôkazy ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že obž. XY sa dopustil konania ktoré je v obžalobe právne kvalifikované v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 písm.b), h) Tr. Zák. formou účastníctva podľa § 10 ods.1 písm. b) Tr. Zákona.
Okamihom, keď súd, po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že nešlo o trestný čin spáchaný obzvlášť surovým spôsobom ani v úmysle získať majetkový prospech či v úmysle zakryť iný trestný čin alebo v úmysle uľahčiť iný trestný čin a ani z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky, a že skutok posudzuje ako menej závažný trestný čin vraždy iba podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., nutne sa musel vyrovnať aj s otázkou jeho trestnosti z hľadiska premlčania trestného stíhania.
Podľa názoru súdu z hľadiska dĺžky premlčacej doby nie je podstatné ako skutok kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe alebo policajný orgán pri vznesení obvinenia v predchádzajúcom štádiu trestného konania, rozhodujúca je skutočná povaha trestného činu ako ju vyhodnotil súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselnenaviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca).
Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.
Podľa § 219 ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom.
Podľa § 219 ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.
Podľa § 67 ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
Dňa 12.04.2013 vzniesol vyšetrovateľ PPZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava, pod ČVS: PPZ-147/NKA-PZ-BA-2012 uznesením podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie XY za trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 183/1999 Z.z. Predmetné uznesenie bolo obvinenému XY doručené dňa 18.09.2013.
Pri tejto kvalifikácii trestného činu vraždy aj podľa odseku 2 písm. b), h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.bolo možné zaň uložiť trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočný trest. V takom prípade pri posudzovaní trestnosti činu za uvedenej právnej kvalifikácie z hľadiska premlčania trestného stíhania vzťahovala sa naň lehota dvadsiatich rokov uvedená v § 67 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku. Podľa tohto ustanovenia trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dňa 12.04.2013 (t.j. v čase vznesenia obvinenia obžalovanému XY) ešte neuplynula 20 ročná lehota na zánik trestnosti činu pre premlčanie trestného stíhania. Trestné stíhanie v prípravnom konaní i po podaní obžaloby v konaní pred súdom bolo teda vedené dôvodne, avšak iba do momentu pokým súd nedospel k záveru, že po vykonaní dokazovania neboli zistené dôkazy, ktoré by spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že obžalovaný XY sa dopustil konania, ktoré je v obžalobe právne kvalifikované v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 písm. b), h) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Na trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku (ako sa súdu konanie obžalovaného javilo po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní) sa vzťahovala 10 ročná lehota na premlčanie trestného stíhania (§ 67 ods. 1 písm. b)Trestného zákona), a tá v predmetnom prípade uplynula už pred vznesením obvinenia obžalovanému XY. To znamená, že vznesenie obvinenia nemohlo zakladať dôvod prerušenia premlčania.
K prerušeniu plynutia premlčacej doby by tak mohlo prísť iba v prípade, že by nastala skutočnosť uvedená v ustanovení § 67 ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, t.j. ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší (t.j. trestný čin s trestnou sadzbou odňatia slobody na 10 až 15 rokov alebo prísnejšou). Takéto skutočnosti však v posudzovanom prípade zistené neboli.
V predmetnej veci nejde o prípad predpokladaný v § 67 ods. 2 Trestného zákonač. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, ani o taký prípad, že by uplynutím premlčacej doby nezanikla trestnosť činu podľa § 67a písm. b) Trestného zákona.
V predmetnom prípade premlčacia doba trestného stíhania, za trestný čin ako ho po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval súd, uplynula po 10 rokoch odo dňa nasledujúceho ako sa skutok stal. Skutok v prípade obžalovaného XY bol ukončený najneskôr 31.08.1999. Z toho vyplýva, že dňom 01.09.2009 došlo u obžalovaného XY k premlčaniu trestného stíhania za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 183/1999 Z.z..
Ani vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 437 ods. 4 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., podľa ktorého, ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov, ustanovenie o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú, nebolo možné konštatovať, že by v predmetnom prípade nedošlo k premlčaniu trestného stíhania.
Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Tak isto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania činu.
Podľa § 16 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Toto ustanovenie reflektuje článok 50 ods. 6 Ústavy SR a z jeho znenia je zrejmé, že len ak pri porovnávaní súhrnu všetkých do úvahy prichádzajúcich ustanovení viacerých trestných zákonov, ktoré nadobudli účinnosť od času spáchania činu do vynesenia rozsudku, je aj pri zohľadnení ustanovení o premlčaní trestného stíhania podľa § 87 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., tento zákon najpriaznivejší pre páchateľa na posúdenie trestnosti činu, použije sa tento nový Trestný zákon.
Ako vyplýva zo znenia ustanovení § 87 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. tieto nie sú v posudzovanom prípade priaznivejšie pre obžalovaného, a ani neskoršie znenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktoré nadobudli účinnosť po tom ako sa skutok stal, nie sú pre obžalovaného priaznivejšie ( Trestným zákonom č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.12.2003 došlo zmenou ustanovenia § 67 k predĺženiu premlčacích lehôt oproti ustanoveniu § 67 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania činu).
Ak teda nie je z hľadiska relevantných ustanovení pre posúdenie trestnosti činu nový Trestný zákon ako celok pre páchateľa priaznivejší použije sa ako celok ten predchádzajúci, ktorý priaznivejší je. V opačnom prípade by došlo v trestnom práve hmotnom k neprípustnej retroaktivite v neprospech páchateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov v okamihu keď súd dospel k záveru že konanie obž. XY uvedené v obžalobe nie je možné právne kvalifikovať ako trestný čin podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 183/1999 Z.z. a že do úvahy pripadá právna kvalifikácia podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku nastala situácia predpokladaná ustanovením § 67 ods. 1 písm. b)Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a súd bol povinný zastaviť trestné stíhanie obž. XY pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.v znení zákona č. 183/1999 Z.z.pretože je premlčané.
Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že momentom zistenia dôvodov pre zastavenie trest. stíhania z dôvodu jeho premlčania stratil súd možnosť posudzovať prípadné zavinenie obž. vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.účinného v čase spáchania skutku. V tomto smere by súd mohol ustáliť vinu či nevinu obž. iba v prípade že by tento urobil vyhlásenie podľa § 9 ods. 3 Tr.por., že napriek zastaveniu trestného stíhania na prejednaní veci trvá.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť sa podáva do 3 (troch) dní odjeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok. V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa pokračuje ak vyhlási obvinený do troch dní od vtedy čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.
V Banskej Bystrici, dňa30. júla 2015
JUDr. Jozef Š u t k a
predsedasenátu
Diskusia
Najčítanejšie články
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.