Právna veta:
Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo zrušené prokurátorom je potrebné považovať za neexistujúce, nulitné rozhodnutie, ktoré nevyvoláva (nespôsobuje) žiadne právne účinky. Vzhľadom k uvedenému zrušené uznesenie o vznesení obvinenia nemôže spôsobiť ani prerušenie premlčacej doby a na tom nič nemení skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné ihneď ako bolo vydané. Opačný postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného zo základných atribútov právneho štátu.
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 46/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21. júla
2015 v Bratislave, v senáte zloženom z
predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr.
Pavla Farkaša a JUDr.
Petra Szaba, v trestnej
veci proti obvinenému
JUDr. M. Š.,
pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného v čase spáchania skutku, o dovolaní ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 12.
novembra 2013, sp. zn. 2 T 244/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 12. novembra 2013, sp. zn. 2 T 244/2010, podľa § 290 ods. 1 Tr. por. k § 281 ods. 1 Tr. por. zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že
obvinený JUDr. M. Š. v pozícii konateľa spoločnosti U.U.,
IČO: XY, ako darca
uzavrel dňa 14.01. 2002 v Š. darovaciu
zmluvu, ktorou daroval svojmu synovi Mgr. Art. M.
Š.
ako obdarovanému 34 kusov cenných papierov, čísla emisie XY, emitenta -
spoločnosti E.
v menovitej hodnote 340 000,- Sk
(11 285,93 Eur) napriek tomu, že na základe zmluvy
o prevode obchodného podielu na inú osobu zo
dňa 21.11. 2001 previedol aj zvyšnú časť
svojho obchodného podielu spoločnosti U.U.
na nadobúdateľa Mgr. M. Š., pričom v uvedenej
zmluve sa písomne zaviazal zdržať sa akýchkoľvek úkonov v mene spoločnosti
U.U., pričom
na disponovanie s majetkom
spoločnosti v hodnote väčšej ako 5
000,- Sk (165,97 Eur)
v zmysle zmlúv o tichom spoločenstve zo dňa
07.08. 2000 nemal písomný súhlas
dvoch
tichých spoločníkov, čím spoločnosti U.U., IČO: XY, spôsobil škodu vo výške 340 000,- Sk (11 285,93 Eur), z dôvodu, že trestné stíhanie bolo premlčané (§ 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por.).
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal dňa 9. júna 2014 dovolanie minister
spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) uplatniac dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Uvedený dovolací dôvod obsahovo
odôvodnil tým, že trestné
stíhanie v prejednávanej veci nebolo
premlčané, pretože k prerušeniu trestného stíhania došlo
ešte pred uplynutím premlčacej doby, a to vznesením obvinenia pre trestný čin
podvodu dňa
12. januára 2006. Skutočnosť,
že nakoniec bolo
obvinenému vznesené obvinenie
pre spreneveru, nie pre podvod, podľa dovolateľa nemení nič na
tom, že došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby, pretože došlo iba k úprave a zmene právnej
kvalifikácie, pričom
totožnosť skutku bola zachovaná. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil
porušenie zákona v ustanovení § 67
ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v prospech
obvineného, napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušil (vrátane ďalších
rozhodnutí
naň obsahovo nadväzujúcich) a prikázal okresnému súdu vec znova prerokovať a rozhodnúť.
Rovnopis dovolania ministra bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie prokurátorovi, obvinenému a poškodenému.
Obvinený a poškodený sa vo svojich písomných vyjadreniach stotožnili s obsahom podaného dovolania a navrhli mu vyhovieť, teda zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
Prokurátor sa k dovolaniu ministra písomne nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po
preskúmaní veci zistil, že dovolanie
proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa je prípustné (§
368 ods. 1,
ods. 2 písm. c/ Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr.
por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3
Tr.
por.). Dovolanie súčasne
spĺňa podmienky uvedené
v § 373 ods. 2 Tr.
por.,
ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ ani písm. f/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí však dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V prvom rade dovolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa k právnej úprave aplikovateľnej na prejednávanú vec s ohľadom na čas spáchania skutku a koniec plynutia premlčacej doby.
Podľa § 437 ods. 4 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú.
Uvedené
ustanovenie, ktorého výkladom
a contrario možno dospieť
k záveru,
že v prípade, keď k premlčaniu trestného stíhania dôjde po 1.
januári 2006, použijú sa vždy
ustanovenia o premlčaní Trestného zákona č.
300/2005 Z. z., nemožno aplikovať absolútne,
ale treba zohľadniť
aj skutočnosť, či
je použitie novej
právnej úpravy pre
páchateľa
priaznivejšie (porovnaj čl. 50 ods.
6 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 2 Trestného zákona
č.
300/2005 Z. z.). Pokiaľ sú však obe právne úpravy rovnaké, teda priaznivejšia
nie je žiadna
z nich,
je potrebné uprednostniť
prechodné ustanovenie § 437
ods. 4 (ako
ustanovenie
špeciálne) a uplatniť právnu úpravu Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
V prejednávanej veci premlčacia doba začala plynúť dňom
nasledujúcim po spáchaní
skutku, t. j. 15. januára 2002, a mala uplynúť dňom 14. januára
2007, teda za účinnosti
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Pri porovnaní oboch úprav (Trestný zákon č.
140/1961
Zb.
contra Trestný zákon č.
300/2005 Z. z.)
je zrejmé, že
vo vzťahu k trestnému
činu
sprenevery sú premlčacie doby a
ostatné ustanovenia o premlčaní v oboch prípadoch rovnaké,
ergo ani jedna úprava nie je v
zmysle vyššie uvedeného pre páchateľa priaznivejšia. Dovolací
súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade je v zmysle citovaného
ustanovenia potrebné
aplikovať právnu úpravu Trestného zákona č.
300/2005 Z. z., nie č. 140/1961 Zb.
Pokiaľ ide o posúdenie samotnej otázky premlčania, dovolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v dovolaní a postup súdu prvého stupňa spočívajúci v zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania považuje za zákonný a správny.
Podľa § 87 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. (ďalej len Tr. zák.)
premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého
premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní,
sudcu pre prípravné konanie alebo súdu
smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
Na to, aby vznesenie obvinenia spôsobilo následok predpokladaný zákonom, t. j. prerušenie trestného stíhania, musí sa týkať toho istého skutku, o ktorom je následne meritórne rozhodované. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania páchateľa alebo následku jeho protiprávnej činnosti aspoň čiastočne, pričom na ňu nemajú vplyv ani zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú, napríklad čas, miesto, spôsob jeho vykonania. Skutok je teda možné počas konania upravovať, a to v závislosti od vykonaných dôkazov a získaných poznatkov o relevantných skutočnostiach, nemôže sa však meniť jeho podstata daná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok. S potrebou úpravy skutku môže súvisieť aj následná zmena jeho právnej kvalifikácie, ktorú Trestný poriadok umožňuje počas celého trestného stíhania. Dôležitým pre prerušenie premlčania je vznesenie obvinenia pre konkrétny skutok, nie pre konkrétny trestný čin, preto len zmena právnej kvalifikácie skutku nemôže byť prekážkou pre prerušenie premlčacej doby.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 27. januára 2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pokusu trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 8 ods. 1 k § 125 ods. 1 písm. g/ a trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Pre trestný čin podvodu bolo začaté trestné stíhanie na tom skutkovom základe, že
na základe zmluvy o odplatnom prevode akcií na doručiteľa
spoločnosti E.E. uzavretej
dňa 21.06. 2000 odpredal predávajúci - spoločnosť P., IČO: XY kupujúcemu -
spoločnosti
U.U., 35 akcií v menovitej hodnote 10 000,- Sk za akciu, za dohodnutú predajnú
cenu
200 000,- Sk, pričom uhradenie kúpnej ceny bolo realizované dňa
13.10. 2000 v hotovosti,
následne na tomto základe Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky a.s. Bratislava pripísalo dňa 23.10. 2000 na účet spoločnosti U.U., 34 ks akcií spoločnosti E. Konateľ spoločnosti U.U., , vedel o tom, že tieto akcie sa nachádzajú v portfóliu spoločnosti U.U. a aby zabezpečil svojmu synovi Mgr. Art. M. Š. možnosť vykonávať práva akcionára spoločnosti E., rozhodol sa tieto akcie mu darovať, čo sa udialo na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.10. 2001, keď ešte pôsobil ako konateľ spoločnosti U.U., no darovaciu listinu nevedel preukázať, na prevod predmetných akcií dal pokyn až v čase, keď už nebol spoločníkom a ani konateľom firmy U.U., svojím konaním spôsobil pre U.U. N., najmenej škodu vo výške 340 000,- Sk.
Dňa 18.
februára 2004 bola vec trestného činu
podvodu vylúčená na samostatné
prejednanie a rozhodnutie. Obvinenie bolo voči JUDr. M. Š. vznesené uznesením
zo dňa
12. januára 2006,
ktoré bolo na základe sťažnosti obvineného zrušené uznesením Okresnej
prokuratúry Galanta zo 17. mája 2006, sp.
zn. 2 Pv 89/05 - 34, a vyšetrovateľovi bolo uložené
opätovne vo
veci konať a rozhodnúť.
Dôvodom pre zrušenie
uznesenia bol nedostatok
dôkazov na vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe. Po doplnení dôkazov bolo
obvinenie
voči JUDr. M. Š. vznesené až 6.
októbra 2008 (po zmene právnej kvalifikácie) pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom
základe, že
obvinený
vystupujúci v pozícii konateľa spoločnosti U.U., IČO: XY, neoprávnene
disponoval s majetkom tejto spoločnosti, a to tým spôsobom, že dňa 14.01.
2002 daroval
na základe darovacej zmluvy svojmu synovi
Mgr. Art. M. Š., nar. XY, trvale bytom B.,
ako
obdarovanému 34 kusov
cenných papierov, ISIN
XY, emitenta - spoločnosti
E.,
v
menovitej hodnote 340 000,- Sk napriek tomu, že na základe zmluvy o prevode
obchodného
podielu na inú osobu zo dňa
16.11. 2001 odpredal polovicu a
následne dňa 21.11. 2001
na základe zmluvy o prevode obchodných
podielov na inú osobu odpredal aj zvyšnú časť
svojho obchodného podielu
spoločnosti U. nadobúdateľovi Mgr. M. Š., nar. XY, trvale bytom
N., následne na základe obvineným vystaveného splnomocnenia zo dňa 14.01.2002 Mgr. Art.
M.
Š. zadal príkaz na registráciu prevodu týchto zaknihovaných cenných papierov v
Stredisku
cenných papierov SR, a.s., Ul. 29 augusta
1/A, Bratislava, expozitúra T., ktoré stredisko tieto
cenné papiere dňa 17.01. 2002 previedlo na
nadobúdateľa Mgr. Art. M. Š., čím obvinený
nakladal s cennými papiermi
ako s vecou vlastnou
v čase, keď nebol
konateľom
ani spoločníkom spoločnosti U., obohatil svojho syna Mgr. Art. M. Š. a spôsobil spoločnosti
U.U., , IČO: XY, škodu najmenej vo výške 340 000,- Sk.
Z uvedeného je zrejmé, že totožnosť skutku a jeho podstata
v prejednávanej veci,
aj pri zmene právnej kvalifikácie z trestného činu podvodu na
trestný čin sprenevery, bola
zachovaná. Z tohto hľadiska by preto
uznesenie o vznesení obvinenia z 12. januára
2006
eo ipso (samo o sebe) bolo spôsobilé
prerušiť plynutie premlčacej doby a spôsobiť plynutie
novej (§ 87 ods. 4 Tr. zák.).
Nemožno však prehliadnuť fakt, že toto uznesenie bolo následne
v sťažnostnom konaní zrušené, teda sa
naň hľadí, ako by nebolo vydané. Neexistujúce, nulitné
rozhodnutie totiž nespôsobuje právne účinky, ktoré mu inak zákon priznáva, a to
aj keby malo
byť ihneď vykonateľné, ako je to v prípade uznesenia o vznesení obvinenia
(sťažnosti podanej
proti takémuto
rozhodnutiu zákon nepriznáva
odkladný účinok). Opačný
postup by bol
v rozpore s princípom právnej istoty
ako jedného zo základných atribútov právneho štátu.
In margine dovolací
súd pripomína, že
podstatou inštitútu premlčania
trestného
stíhania
je zánik trestnej
zodpovednosti páchateľa trestného
činu po uplynutí
zákonom
stanovenej doby, ktorá sa rôzni podľa závažnosti trestnej
činnosti. Dôvody zavedenia tohto
inštitútu sú predovšetkým praktické a do
určitej miery súvisia aj s chápaním trestného práva
ako
ultima ratio (krajný prostriedok
nápravy páchateľa). Ich
východiskovým bodom
je myšlienka, že
postupom času zaniká potreba trestnoprávnej reakcie štátu na protiprávne
konanie či už z
hľadiska generálnej prevencie (trestný čin
sa postupne vytráca
zo
spoločenského povedomia, znižujú sa až zanikajú jeho škodlivé následky,
spoločnosť
sa dostáva do „normálu“) i individuálnej prevencie (pokiaľ
páchateľ nepokračuje v trestnej
činnosti,
možno u neho predpokladať
aspoň čiastočnú nápravu).
Pozitívom inštitútu
premlčania je
aj motivácia orgánov
činných v trestnom konaní
k procesnej aktivite
a efektívnemu vykonávaniu
úkonov, čo prispieva
k odstraňovaniu prieťahov v trestnom
konaní.
Na druhej strane vykonávanie bezobsažných, formálnych
úkonov, ktorými sa orgány
činné v trestnom konaní snažia predísť premlčaniu trestného
stíhania napríklad vznášaním
obvinení bez toho, aby boli naplnené
zákonné dôvody (predovšetkým zabezpečený dostatok
dôkazov a podkladov pre vydanie takéhoto uznesenia), je treba považovať za
obchádzanie
zákona (konanie in fraudem legis). Z hľadiska cieľa zákonnej úpravy takéto úkony
nie sú žiaduce.
V prejednávanej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia
z 12. januára 2006 zrušené
práve z dôvodu, že nebol zabezpečený dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia
voči JUDr.
M.
Š. a boli porušené ustanovenia § 2 ods.
10 a ods. 12 Tr. por. Absencia
relevantného
podkladu pre rozhodnutie bola evidentná aj z časového odstupu
medzi oboma uzneseniami
o vznesení
obvinenia (po odstránení
nedostatkov bolo vydané
až 6. októbra 2008)
a v neposlednom rade aj zmenou právnej kvalifikácie, preto je potrebné toto rozhodnutie považovať len za formálne a účelové, umelo konštruujúce dôvod na prerušenie premlčacej doby. V tomto prípade preto neprichádzalo do úvahy ani prehodnocovanie právneho názoru čerpajúceho z českej judikatúry, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo zrušené len pre formálne nedostatky, pokiaľ bolo následne nahradené novým, má účinky spočívajúce v prerušení premlčania trestného stíhania.
Možno preto konštatovať, že ak oprávnený orgán na podklade sťažnosti zruší uznesenie o vznesení obvinenia, pôjde z hľadiska procesno-právneho už o neexistujúce uznesenie, ktoré naďalej nemá a ani nemôže mať žiadne právne účinky. V takom prípade je potrebné vychádzať z toho, že premlčacia lehota plynula bez prerušenia, akoby k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia nikdy nebolo došlo. Navyše je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené preto, že by bolo zaťažené formálnymi nedostatkami, ale výlučne pre nedostatok dôkazov na vznesenie obvinenia voči JUDr. M. Š., t. j. z materiálnych dôvodov.
Z uvedeného
možno uzavrieť, že k
premlčaniu trestného stíhania
v trestnej veci
obvineného
JUDr. M. Š.
došlo dňom 14.
januára 2007 bez
jeho prerušenia uznesením
o vznesení obvinenia zo
dňa 12. januára
2006, ktoré je
potrebné považovať za
nulitné
z hľadiska
jeho účinkov na
prerušenie premlčania trestného
stíhania. V posudzovanom
prípade nebola splnená ani zákonná podmienka uvedená v § 87 ods. 3 písm. b/ Tr.
zák., t. j.
obvinený nespáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, preto okresný súd
postupovalo
správne a v súlade so zákonom, keď trestné stíhanie voči obvinenému pre
premlčanie zastavil.
Na dôvažok dovolací súd poznamenáva, že ak mal obvinený záujem v konaní pokračovať a prípadne dosiahnuť vo svojej veci vydanie oslobodzujúceho rozhodnutia tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu, mohol využiť možnosť, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 9 ods. 3 Tr. por. a vyhlásiť, že na prejednaní veci trvá.
Keďže v rozsahu námietok uplatnených ministrom nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. júla 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.