Preverovanie trestnej činnosti a väzobné dôvody

 I. Súd mô­že pri roz­ho­do­va­ní o väz­be vy­chá­dzať len z ob­vi­ne­ní, kto­ré bo­li riad­ne vzne­se­né a ne­mô­že brať do úva­hy bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­va­né „roz­beh­nu­té ak­cie“, kto­ré sa ma­li „roz­beh­núť“ v ča­se pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia a v ča­se roz­ho­do­va­nia o väz­be nie je vô­bec is­té o čo kon­krét­ne ide a či bu­de nie­ke­dy v bu­dúc­nos­ti, už vzne­se­né ob­vi­ne­nie, roz­ší­re­né o ďal­šie skut­ky. Súd v žiad­nom prí­pa­de ne­mô­že oprieť vä­zob­ný dô­vod len o dom­nien­ky, či in­dí­cie.

 II. Dô­vod väz­by uve­de­ný v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je konštruo­va­ný tak, že ob­vi­ne­ný bu­de, po prí­pad­nom pre­pus­te­ní zo za­dr­ža­nia, pá­chať ďal­šiu tres­tnú čin­nosť, te­da že je s ur­či­tým dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ným pred­pok­la­dom mož­né uva­žo­vať o tom, že ob­vi­ne­ný spá­cha trest­ný čin v bu­dúc­nos­ti a nie, že sa ne­ja­kej tres­tnej čin­nos­ti mal do­pus­tiť v mi­nu­los­ti.

Z roz­hod­nu­tia sú­du (zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho):                                                            

 Tp 8/09     

           Uz­ne­se­nie

         Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie JUDr. Pet­rom Šam­kom, o návr­hu Vo­jen­skej ob­vod­nej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve na vza­tie obv. P.Z. do väz­by, tak­to

                  r o z h o d o l :

 I. Pod­ľa § 72 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd ne­vy­ho­vu­je návr­hu pro­ku­rá­to­ra Vo­jen­skej ob­vo­do­vej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve na vza­tie do väz­by ob­vi­ne­né­ho P.Z., pre­to­že tu nie sú dô­vo­dy väz­by.

 II. Pod­ľa § 87 ods. 2 Tr. por. súd ob­vi­ne­né­ho P. Z. pre­púš­ťa zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

                                                    O d ô v o d n e n i e

 Ok­res­né­mu sú­du v Pe­zin­ku bol dňa 19.06.2009 do­ru­če­ný návrh pro­ku­rá­to­ra Vo­jen­skej ob­vo­do­vej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve na vza­tie obv. P. Z. do väz­by z dô­vo­du  uve­de­né­ho v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por..

 Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pres­kú­mal návrh pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, ce­lý pred­lo­že­ný spi­so­vý ma­te­riál, vy­po­čul ob­vi­ne­né­ho, pri­čom zis­til, že po­li­cajt dňa 17.06.2009 pos­tu­pom pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznie­sol ob­vi­ne­nie P. Z. pre pre­čin pod­ľa § 326 ods. 1 písm. b), Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v uz­ne­se­ní po­li­caj­ta, pri­čom návrh pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by bol po­da­ný v zá­kon­nej le­ho­te.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že bo­li spl­ne­né for­mál­ne pod­mien­ky na roz­hod­nu­tie o väz­be a sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pre­to zis­ťo­val, či sú spl­ne­né aj ma­te­riál­ne pod­mien­ky na roz­hod­nu­tie o vza­tí do väz­by, t. j., či je vzne­se­né ob­vi­ne­nie dô­vod­né a nás­led­ne, či z kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va aj niek­to­rý z vä­zob­ných dô­vo­dov.

 Pres­kú­ma­ním do­po­siaľ za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov a to z vý­slu­chov R. M. ako aj z vy­ho­to­ve­né­ho pre­pi­su zá­zna­mu us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky a z zá­zna­mu o za­is­te­ní fi­nan­čnej su­my u ob­vi­ne­né­ho, kto­rú mal pos­kyt­núť R. M., mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že je tu dô­vod­né po­doz­re­nie, že ob­vi­ne­ný pre­zen­to­val M. mož­nosť ov­plyv­niť roz­ho­do­va­nie o pries­tup­ku za ur­či­tú su­mu, čím mal ko­nať v roz­po­re s prís­luš­ný­mi po­li­caj­ný­mi zá­kon­mi.

 Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí mož­no pre­to vy­vo­diť, že naz­hro­maž­de­né dô­ka­zy pos­ta­ču­jú na dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­ne­né­mu, čím je napl­ne­ná pod­mien­ka sta­no­ve­ná v ná­ve­tí us­ta­no­ve­nia § 71 ods.1 Tr. por., pri­čom súd zdô­raz­ňu­je, že tú­to pod­mien­ku je pot­reb­né po­va­žo­vať za zá­klad­nú pod­mien­ku k to­mu, aby bo­lo vô­bec mož­né uva­žo­vať o vä­zob­ných dô­vo­doch.

 Súd pre­to pris­tú­pil k skú­ma­niu vä­zob­ných dô­vo­dov, av­šak ne­zis­til žiad­ny z vä­zob­ných dô­vo­dov uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 71 ods.1 písm. a), b), c) Tr. por..

 Vo všeo­bec­nos­ti súd kon­šta­tu­je, že vä­zob­ný dô­vod mô­že vy­ply­núť buď z okol­nos­tí prí­pa­du ale­bo z oso­by ob­vi­ne­né­ho, pri­čom vä­zob­ný dô­vod sa zo­sil­ňu­je v prí­pa­doch, ak ho mož­no vy­vo­diť aj z okol­nos­tí prí­pa­du a aj z oso­by ob­vi­ne­né­ho.

 V návr­hu pro­ku­ra­tú­ry je uve­de­ný vä­zob­ný dô­vod v zmys­le § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., kto­rý je od­ôvod­ne­ný v pod­sta­te tak, že ob­vi­ne­ný je prís­luš­ní­kom PZ, dis­po­nu­je pre­to op­ráv­ne­nia­mi, kto­ré mô­že pou­žiť vo svoj pros­pech, aby do­ko­nal prip­ra­vo­va­né ko­na­nia, pri­čom prí­pa­dov zvý­hod­ňo­va­nia pries­tup­cov by ma­lo byť viac s tým, že ob­vi­ne­né­ho je pot­reb­né izo­lo­vať, aby ne­doš­lo k ma­re­niu ďal­ších vý­sled­kov vy­šet­ro­va­nia so zre­te­ľom na pok­ra­čo­va­nie do­po­siaľ „roz­beh­nu­tých ak­cií“.

 Súd kon­šta­tu­je, že sa­mot­né po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu nes­ta­čí na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, pri­čom súd mô­že pri roz­ho­do­va­ní o väz­be vy­chá­dzať len z ob­vi­ne­ní, kto­ré bo­li riad­ne vzne­se­né a ne­mô­že brať do úva­hy ne­ja­ké bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­va­né „roz­beh­nu­té ak­cie“, kto­ré sa ma­li „roz­beh­núť“ v ča­se pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia a v ča­se roz­ho­do­va­nia o väz­be nie je vô­bec is­té o čo kon­krét­ne ide a či vô­bec bu­de nie­ke­dy v bu­dúc­nos­ti už vzne­se­né ob­vi­ne­nie roz­ší­re­né o ďal­šie skut­ky. Súd v žiad­nom prí­pa­de ne­mô­že oprieť vä­zob­ný dô­vod len o dom­nien­ky, či in­dí­cie a za­lo­žiť dô­vod väz­by na tom, že sa má vy­ko­nať do­ka­zo­va­nie k prí­pad­nej ďal­šej tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho. Na­vy­še, dô­vod väz­by uve­de­ný v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je konštruo­va­ný tak, že ob­vi­ne­ný bu­de, po prí­pad­nom pre­pus­te­ní zo za­dr­ža­nia, pá­chať ďal­šiu tres­tnú čin­nosť, te­da že je s ur­či­tým dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ným pred­pok­la­dom mož­né uva­žo­vať o tom, že ob­vi­ne­ný spá­cha trest­ný čin v bu­dúc­nos­ti a nie, že sa ne­ja­kej tres­tnej čin­nos­ti mal do­pus­tiť v mi­nu­los­ti.

 Súd pou­ka­zu­je aj na to, že ob­vi­ne­ný sa mal do­pus­tiť stí­ha­nej tres­tnej čin­nos­ti v sú­vis­los­ti s tým, že je prís­luš­ní­kom PZ, kto­rý mal, z ti­tu­lu svoj­ho za­ra­de­nia, prís­tup k pries­tup­ko­vým ve­ciam. Súd je ná­zo­ru, že v da­nom prí­pa­de je mož­né eli­mi­no­vať mož­nosť ob­vi­ne­né­ho pok­ra­čo­vať v ob­dob­nej tres­tnej čin­nos­ti aj mier­nej­ším opat­re­ním než je vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, kto­ré tre­ba po­va­žo­vať za naj­kraj­nej­ší pros­trie­dok (ul­ti­ma rá­tio) a vždy len sub­si­diár­ne. Súd pou­ka­zu­je na us­ta­no­ve­nie § 46 ods. 1 zá­ko­na č. 73/1998 Z. Z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov PZ, kto­ré uk­la­dá po­vin­nosť (te­da nie len mož­nosť) do­čas­ne poz­ba­viť po­li­caj­ta vý­ko­nu štát­nej služ­by, ak by je­ho ďal­šie po­ne­chanie vo vý­ko­ne štát­nej služ­by oh­ro­zi­lo dô­le­ži­tý zá­ujem štát­nej služ­by ale­bo prie­beh ob­jas­ňo­va­nia je­ho ko­na­nia a je dô­vod­ne po­doz­ri­vý, že spá­chal trest­ný čin, pri­čom pod­ľa § 46 ods. 2 do­čas­né po­zas­ta­ve­nie vý­ko­nu fun­kcie ma­lo tr­vať až do prá­vop­lat­né­ho skon­če­nia tres­tné­ho stí­ha­nia po­li­caj­ta. Z uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní súd vy­vo­dil, že sa­mot­ný Po­li­caj­ný zbor dis­po­nu­je ob­li­ga­tór­nym opat­re­ním, kto­ré mu­sí vy­užiť (do­čas­né poz­ba­ve­nie vý­ko­nu štát­nej služ­by) a kto­ré „vy­ra­dí“ ob­vi­ne­né­ho z aké­ho­koľ­vek roz­ho­do­va­cie­ho pro­ce­su v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Ta­ké­to opat­re­nie po­va­žu­je súd za dos­ta­ču­jú­ce, kto­ré účel väz­by dos­ta­toč­ne spl­ní.

 Súd uzat­vá­ra, že v pred­met­nej ve­ci nie je da­ný dô­vod väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a vzhľa­dom na po­va­hu a zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu, kto­rý sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu, ako aj vzhľa­dom na okol­nos­ti prí­pa­du, nie mož­né účel väz­by do­siah­nuť aj iným opat­re­ním (zá­sa­da sub­si­dia­ri­ty). Ne­bez­pe­čen­stvo pá­chania tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho neh­ro­zí pre­to akút­ne, te­da bez­pros­tred­ne. V zá­uj­me účin­nej ochra­ny spo­loč­nos­ti nie je pre­to pot­reb­né dať pred­nosť ochra­ne spo­loč­nos­ti pred osob­nou slo­bo­dou ob­vi­ne­né­ho.

 Súd pre­to, po pres­kú­ma­ní cha­rak­te­ru spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti ako aj oso­by ob­vi­ne­né­ho, ne­zis­til žiad­ne ta­ké vý­znam­né sku­toč­nos­ti, kto­ré by ho op­ráv­ňo­va­li zba­viť ob­vi­ne­né­ho osob­nej slo­bo­dy a pre­to ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mož­no po­dať sťaž­nosť do troch dní odo dňa je­ho ozná­me­nia, ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku, na Kraj­ský súd  v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť ne­má od­klad­ný úči­nok. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mô­že pro­ku­rá­tor po­dať sťaž­nosť len ih­neď po vy­hlá­se­ní uz­ne­se­nia.

                                                                           JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                  sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie

Diskusia