Právne vety:
I. Pokiaľ je prokurátor na hlavnom pojednávaní nečinný vo vzťahu k výsluchu obžalovaného, svedkov a znalcov a nezisťuje určité okolnosti skutku podstatné pre rozhodnutie, nie je povinnosťou súdu tieto osoby vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie prokurátora, keďže by takým postupom bola porušená zásada rovnosti strán. Obžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Tr.por. prokurátor, pričom vyjadrením obžalovacej zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané - zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti resp. pasivite v konaní pred súdom nemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené.
II. Prokurátor mal pri výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní buď otázkami, resp. poukázaním na výpovede z prípravného konania a odstraňovaním rozporov vo výpovediach, objasniť skutočnosti, na ktoré poukazoval v podanej obžalobe. V konaní pred súdom totiž platí zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 19 Tr.por. (rozvedená aj v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku, najmä v § 278 ods. 2), podľa ktorej pri meritórnom rozhodovaní môže súd prihliadnuť len na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach, respektíve čítanie výpovedí z prípravného konania na hlavnom pojednávaní bez návrhu procesnej strany nie je povinnosťou súdu.
3To/131/2015
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného E. W., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 8. marca 2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210, bol obžalovaný E. W. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku („Tr.por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 2Pv 36/14/1103-21 zo dňa 24.4.2014, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona („Tr.zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. na skutkovom základe, že
obžalovaný sa poškodenej L. W., W.. XX.X.XXXX, bytom M. X, F., už približne 10 rokov od roku 2004 počas trvania ich manželstva, ako ja po ich rozvode v roku 2012, neustále pod vplyvom alkoholu slovne vyhráža, napáda ju, vyhráža sa jej zabitím, vyhodením cez balkón, prípadne ju chytí pod krk a vyhráža sa jej, že ju zadrhne, pričom sa poškodená snaží brániť, pri týchto vyhrážkach je väčšinou pod vplyvom alkoholu, denné hádky vyvrcholili aj fyzickým napadnutím poškodenej, pri ktorom ju buď udieral päsťou do chrbta, sácal a hádzal o zem, na čo si poškodená rozbila hlavu, ako padla na podlahu po jeho sotení, privrel jej ruku do dverí, čím jej spôsobil prasknutie v oblasti zápästia, a taktiež po takýchto útokoch mala na tele modriny, pričom toto všetko je sprevádzané vulgarizmami na jej osobu ako aj vyhrážkami zabitím, pričom uvedené konanie sa postupne stupňuje a neustále denne opakuje, kedy vyvrcholilo dňa 09.01.2014 v čase približne o 17.00 hod., kedy ho poškodená L. W. vyzvala, aby si upratal svoj neporiadok, ktorý spravil, tak prišiel k nej začal jej vulgárne nadávať, pritom jej povedal, že jej vykrúti krk o 360 stupňov, na čo sa zľakla a odišla preč, lebo bol opäť pod vplyvom alkoholu, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu, že už ju naozaj zabije, prípadne inak ublíži a svoje vyhrážky aj uskutoční.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. prokurátor písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 17.6.2015.
V písomných dôvodoch odvolania doručených na prvostupňový súd dňa 5.11.2015 odvolateľ uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje a tiež sa nemôže stotožniť s dôvodmi, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel. Súd v podstate neprihliadol na výpovede poškodenej L. W., ktorá v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že konanie obžalovaného voči jej osobe má dlhodobý charakter a tento stav trvá od roku 2004 doposiaľ. Uviedla, že bola obžalovaným v minulosti aj teraz viackrát napadnutá, väčšinou keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, pričom jej vždy vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Takisto jej často krát spôsoboval zranenia, avšak ona nikdy nevyhľadala lekárske ošetrenie. Poškodená takisto uviedla, že na svojho bývalého muža zavolala políciu, nakoľko sa jej vyhrážal zabitím a vyhodením z okna, pričom jej hovoril, že jej hlavu otočí o 360 stupňov. V minulosti sa jej tiež vyhrážal plynovou pištoľou, kedy stála v kuchyni a on jej hovoril, že jej strelí do hlavy. Poškodená mala evidentný strach, že obžalovaný svoje vyhrážky aj uskutoční, nakoľko bol vždy pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný býva stále s ňou v byte, lebo jeho milenka má muža, a preto k nim chodiť nemohol.
Ďalej odvolateľ poukázal na výpovede svedka C. I., ktorý uviedol, že je synom poškodenej z prvého manželstva a obžalovaný je jeho nevlastným otcom. Žil s ním v jednom byte do roku 2008 a vtedy obžalovaný sústavne pil. Našiel si priateľku, ktorú si začal voziť domov a spoločne napádali jeho matku. Poškodená mu volávala, že ju obaja bijú, vulgárne jej nadávajú a vyhadzujú ju z bytu. Obžalovaný mal napádať poškodenú takým spôsobom, že ju bil, fackal, robil jej modriny. Poškodená sa však bála ísť so zraneniami k lekárovi. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný sa jeho matke stále vyhrážal, že ju zabije, podpáli byt, že vybuchne dom, pričom malo ísť o podomácky vyrobené zbrane a výbušniny. Svedok sám bol 2 - 3 krát prítomný pri tom ako obžalovaný fyzicky napadol jeho matku. Raz jej dal facku v kúpeľni a potom ju bil v kuchyni. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný na neho aj na jeho brata strieľal, ale už si nepamätá ako to dopadlo. Jeho matka však nikdy u lekára nebola, a to ani vtedy, keď mala rozbitú hlavu. Svedok sa z bytu síce odsťahoval v roku 2004, ale chodieval tam každý deň a videl, že obžalovaný je stále ožratý.
Ďalej odvolateľ poukázal na výpovede svedkov Y. W. a T. W., ktorí v podstate zhodne uviedli, že v živote ich rodičov bolo vždy veľa alkoholu a hádky boli na dennom poriadku. Väčšinou sa obaja hádali pod vplyvom alkoholu. Vyhrážky boli väčšinou zo strany ich otca a boli v tom zmysle, že mamu vyhodí z balkóna a podpáli byt. Tieto vyhrážky hovoril otec, keď bol pod vplyvom alkoholu a vtedy nikdy nebola istota, či dôjde aj k splneniu vyhrážok, alebo nie. Obžalovaný poškodenú napádal fyzicky, a to tak, že jej dal facku, držal ju pod krkom alebo po údere spadla na zem. Toto sa dialo počas celého ich detstva. Otec pil tiež, rodičia sa stále hádali a útočili na seba. Báli sa s mamou, že by otec mohol vyhrážky uskutočniť. Momentálne tam už on nebýva, iba tam občas prespí. Otec, odkedy má novú priateľku, sa tiež už doma zdržiava menej. Podľa nich má konanie ich otca iba gradujúcu tendenciu.
Tiež odvolateľ poukázal aj na výpoveď svedkyne Y. F. v tej časti, kedy uviedla, že obžalovaný s obľubou používa vetu „raz Ťa jebnem cez balkón a voľne si lietaj“. Takisto uviedla, že obžalovaný je trochu vznetlivejší, keď dochádza k hlasnejšej výmene názorov, avšak podľa jej názoru tieto vyhrážky nikdy nemyslel vážne.
Čo sa týka svedka K. V., tento je susedom rodiny W., avšak ku skutku neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, nakoľko svojich susedov stretával iba na schodisku a akurát od nich počul často hádky.
Čo sa týka znaleckých posudkov, tak z týchto jednoznačne v neprospech obžalovaného hovoria jednotlivé ich závery, konkrétne Y.. Y. skonštatoval, že obžalovaný je závislý na alkohole, pričom sa jedná o pokročilé štádium závislosti s postupnou degradáciou a depraváciou osobnosti. U obžalovaného nezistil prejavy duševného ochorenia, ktoré by boli predpokladom pre skúmanie jeho duševného stavu. Znalec navrhol u obžalovaného uloženie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou.
Takisto znalkyňa Y.. N. skonštatovala, že u obžalovaného sa preukázala zvýšená vzťahovačnosť v myslení, emotivita je impulzívna, labilná, s nedostatočnou racionálnou kontrolou. Všeobecná vierohodnosť obžalovaného je podľa vyšetrenia zachovaná. Ide o extravertovanú osobnosť, je spoločenský a má potrebu mať okolo seba ľudí, s ktorými sa môže rozprávať. Temperament je na rozhraní sangvinického a cholerického, správanie je spontánne, impulzívne, môže reagovať zvýšene dráždivo. Frustračná tolerancia je znížená, pri stresujúcich situáciách a pod vplyvom alkoholu môže reagovať neprimerane situácii. Osobnosť je nerovnomerne štruktúrovaná bez dostatočnej racionálnej kontroly, s prevládajúcou impulzivitou.
Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré sú predmetom obžaloby, podľa odvolateľa vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou poškodenej L. W., ako aj výpoveďami svedkov T. W.E., Y. W. E. C. I. je dostatočne preukázané, že obžalovaný sa poškodenej už niekoľko rokov vyhráža zabitím, vyhodením z balkóna, zadrhnutím atď. a napáda ju fyzicky - udieranie päsťou do chrbta, vykrúcanie rúk, sácanie, atď., pričom väčšinou je to pod vplyvom alkoholu, čo vyvrcholilo dňa 9.1.2014 v čase približne o 17.00 hod., kedy potom, čo ho poškodená vyzvala, aby si upratal svoj neporiadok, prišiel a začal jej vulgárne nadávať a povedal jej, že jej vykrúti krk o 360 stupňov, na čo sa poškodená zľakla a utiekla preč, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu, že ju naozaj zabije, prípadne inak ublíži a svoje vyhrážky aj uskutoční, čím z formálneho hľadiska naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 písm. c) Tr.zák. Súd si však jednostranne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní a neprihliadol na výpovede poškodenej a niektorých svedkov vypovedajúcich v neprospech obžalovaného, ktorí boli vypočutí a vypovedali po zákonnom poučení a na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy.
Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti je odvolateľ toho názoru, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie v predmetnej trestnej veci, resp. si iba jednostranne vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného neprihliadajúc na výpovede poškodenej L. W., ako aj niektorých svedkov vypovedajúcich v neprospech obžalovaného, pričom takisto aj zo znaleckých posudkov jasne vyplýva, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu môže reagovať neprimerane situácii a jeho frekventné agresívne správanie, potenciované opitosťou je nepredvídateľné.
Vzhľadom k tomu, že dôkazná situácia na hlavnom pojednávaní sa oproti dôkaznej situácii popísanej v obžalobnom návrhu výraznejšie nezmenila a ako obžalovaný, tak aj poškodená v podstate zotrvali na svojich výpovediach, v zmysle ustanovenia § 315 prvá alineaTr.por. odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokuratúry sa vyjadril obžalovaný E. W. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 18.11.2015 v tomto znení:
„Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k nezmyselnému odvolaniu okresného prokurátora pre Bratislavu III k nedokázanému trestnému činu, ktorý bol vykonštruovaný na moju osobu - mojou exmanželkou L. W. a hlavne mladším synom T. W., ktorý bol iniciátorom celého obvinenia. Nechápem odvolanie okresného prokurátora, zdá sa mi, že odvolanie je buď otázkou prestíže prokuratúry, alebo z horlivej iniciatívy syna T., ktorý ako neraz povedal, že má za sebou takých vplyvných ľudí, ako R.. Č. a vôbec nevylučujem ani tú možnosť, že využil svoje známosti na to, aby dosiahol svoj cieľ. Musím poukázať na to, že okresný prokurátor sa opiera a poukazuje na také výpovede, ktoré nie sú kompletne prepísané z prvotných výpovedí na polícii alebo na okresnom súde. Teraz Vám postupne ozrejmím jednotlivé skreslené informácie prokuratúry, ktoré sú vytiahnuté z kontextu.
1. Údajná poškodená L. W. je dlhoročná ťažká alkoholička, v jej žilách namiesto krvi koluje 90% alkoholu. Vôbec nie je pravdou, že som ju fyzicky napádal, keby tomu tak bolo, tak by mala určite lekárske osvedčenie o zranení. Maximálne, čo som urobil bolo, že som ju odstrkoval od seba, keďže po príchode domov do mňa doslova skákala, škrabala ma, chcela silou mocou vyvolať roztržku. Pri týchto výstupoch sme samozrejme kričali navzájom po sebe a vyhrážali sa navzájom.
2. Ja ju už dlhé roky volám U., preto som jej hovorieval tak, ako aj moja priateľka uviedla vo výpovedi: „raz Ťa jebnem cez balkón a voľne si lietaj“. Pravdepodobne niekto zámerne vynechal z výpovede Y. F., že som svoju ex volal U.. Samozrejme, celé toto tvrdenie má potom úplne iný význam. Taktiež z priateľkinej výpovede na polícii aj na súde je vynechané tvrdenie, že s mojou exmanželkou vôbec nekomunikovala, nieto ešte, aby sa jej fyzicky dotkla, maximálne jej ukázala vztýčený prostredník. Zato moja ex priateľku raz zákerne, zozadu fyzicky napadla na haloovenskom večierku, búchala jej po hlave s nejakou parochňou. Je o tomto incidente spísaný záznam na polícii.
3. Čo sa týka výpovedí mojich synov, Y. E. T. W., nezakladajú sa na pravde, pokiaľ viem už vyše 10 rokov sú obaja plnoletí a pýtam sa ako je vôbec možné, že by mi nezabránili v tom, aby som ich matku bil? Vôbec sa neštítia obaja klamať aj pred súdom, len aby sa dostali k bytu, ktorý sme nadobudli s ex za trvania nášho manželstva v pomere 1/1. Syn Y. dlhodobo užíva drogy a syn T. je chamtivý mamonár, ktorý ma nechal zavrieť len kvôli tomu, že si myslel, že v base „scvokatiem" alebo „skapem". Obaja synovia majú enormný záujem o získanie bytu alebo aspoň o tzv. podiel z utŕžených peňazí za byt v prípade predaja, radi by dedili, hoci ešte obaja s exmanželkou žijeme.
4. K výpovedi nevlastného syna C. I. ani neviem ako sa slušne vyjadriť. Je to bývalý narkoman, kšeftár, v živote poriadne nikde nepracoval. Polícia má o jeho ťahoch bohaté záznamy, dokonca bol aj vo väzení, len by bolo treba trochu snahy, aby prokuratúra zistila, s kým má tú česť a akému človeku verí v tomto prípade. Má štyri deti, z toho dve maloleté a o ktorých sa v živote nestaral, či majú na živobytie. Pred pár rokmi havaroval na motorke, je zázrak, že vôbec prežil, veľmi škaredo si rozbil hlavu a ostala mu vraj len polka mozgu... a tento človek ešte hrdo o sebe vyhlasuje, že je vysoko agresívny. Pred istým časom na pokyn svojej matky L. W. nás oboch s priateľkou mal zabiť, lenže svedok, ktorý mal svedčiť sa zľakol, bál sa o vlastný život, tak radšej nepovedal na polícii celú pravdu.
5. Prokuratúra akosi nebrala do úvahy ani tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vypovedali nezávisle od seba dvaja príslušníci Policajného zboru pán X. Š. E. T. X. F.. V predmetný deň vykonávali službu ako hliadka a boli vyslaní operačným pracovníkom, volala exmanželka obvineného, vraj mala byť fyzicky napadnutá a exmanžel sa jej vyhrážal. Pri zákroku obžalovaný nebol agresívny, ani nekládol odpor a spolupracoval. Poškodená lekárske vyšetrenie nežiadala, ani na nej neboli vidieť žiadne známky zranenia. Obžalovaný nejavil známky používania alkoholických nápojov, bola mu robená aj dychová skúška, naopak poškodená javila známky použitia alkoholických nápojov.
6. Na záver ešte by som rád poukázal na znalecký posudok znalkyne Y.. I. N., podľa ktorej výsledky psychologického vyšetrenia u poškodenej svedčia o nízkej úrovni kognitívnych funkcií (vnímanie, myslenie, pamäť, pozornosť). V myslení je zvýšená vzťahovačnosť, výrazný výskyt fabulácií znižuje kvalitu myslenia a vnímania. Počas vyšetrenia nebola dostatočne otvorená, má sklon javiť sa v lepšom svetle. Na základe vyšetrenia je všeobecná vierohodnosť u poškodenej znížená. Znalkyňa ďalej uviedla, že u obžalovaného vyšetrením nezistili tendencie ku konfabulovaniu alebo k nadmernej fantázii. U poškodenej sa vyšetrením nezistili konfabulácie, ale zistil sa u nej výrazný výskyt fabulácií, ktorý znižuje kvalitu myslenia a vnímania. Na hlavnom pojednávaní ďalej znalkyňa uviedla, že u poškodenej je jednoznačný výskyt fabulácií, ako aj skresľovania informácií, a teda aj výskyt klamania. U obžalovaného tieto skutočnosti zistené neboli.
Dúfam, že po prečítaní týchto faktov pani prokurátorka zmení svoje stanovisko a stiahne svoje odvolanie proti spravodlivému rozsudku, ktorý vyniesol Okresný súd Bratislava III na hlavnom pojednávaní dňa 11.6.2015 v Bratislave.“
Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 14.12.2015.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. a vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil a navrhla, aby bolo odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuté a bolo poukázané aj na písomné vyjadrenie obžalovaného k dôvodom odvolania prokuratúry.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že pridržiava prednesu obhajkyne, ako aj písomností, ktoré sú zo strany obhajoby v spise založené.
Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne aj čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Podľa § 2 ods. 4 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa § 2 ods. 18 Tr.por. konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 285 Tr.por súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla, alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len prokurátorom, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, jeho obhajcovi a poškodenej bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom títo spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termínoch konania hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.5.2014 po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný E. W. po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne bol obžalovaný vypočutý a po ňom bola vypočutá poškodená L. W..
Na hlavnom pojednávaní dňa 28.8.2014 boli vypočutí svedkovia T. W., Y. F., C. I. E. Y. W..
Na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2014 boli vypočutí svedok K. V. a znalci Y.. Y. Y. E. T.. I. N..
Na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2015 boli vypočutí svedkovia U. I. E. Y. Č..
Na hlavnom pojednávaní dňa 11.6.2015 boli vypočutí svedkovia X. Š. E. K.. R. F., boli prečítané listinné dôkazy a po záverečných rečiach a poslednom slove bolo o obžalobe rozhodnuté spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia.
K vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.
Obžalovaný E. W. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu v obžalobe. Uviedol, že s poškodenou sa hádali vyše 20 rokov a za tých 20 rokov jej povedal, že jej vykrúti krk alebo ju vyhodí cez balkón, ale nikdy jeho kroky k tomu nesmerovali. Fyzických útokov voči poškodenej sa nedopustil okrem jedného prípadu, keď jej privrel ruku o kúpeľňové dvere z dôvodov, že sa chcel ísť vykúpať s priateľkou a poškodená schovala od kúpeľne kľúč s tým, že ich odfotí a bude to každému ukazovať. V byte bývali poškodená a jej priateľ Č., synovia T. E. Y., obžalovaný a tiež jeho priateľka F., ktorá tam však nebývala stále, ona obžalovanému varila a doniesla mu obed a večeru a vtedy ju poškodená privítala so slovami, či si prišla pičazajebať.
Poškodená L. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný vždy z roboty išiel do krčmy a prišiel domov opitý, zaľahol do izby a zaspal. Keď sa zobudil začal vykrikovať, že ju zabije, ona mu nič nepovedala, len mu hovorila, že chce mať v byte poriadok a čistotu. Obžalovaný do nej sácal, drgal, strkal do nej päsťami a aj ju udrel po tvári, keď mu povedala, aby si išiel upratať veci, potom jej povedal, aby bola ticho, lebo jej takú vypáli. Keď jej privrel ruku, nemohla ísť na pohotovosť, lebo jej vytrhol kľúč, už na ňu potom žiadnym spôsobom neútočil. Obžalovaného sa poškodená bála.
Na otázku, z čoho pramenil jej strach z obžalovaného, poškodená uviedla, že nevie a od kedy sa zoznámil s F., tak poškodenú stále napáda, napáda ju bitím, dal jej facku a drgal do nej. Pokiaľ si nedoviedol priateľku za ručičku, tak to bolo lepšie, poškodená nemá na čo žiarliť, má priateľa. V kuchyni ju napadol plynovou pištoľou, chcel jej streliť do hlavy, bolo to asi pred 3 rokmi, udala to na políciu asi za týždeň, potom už na polícii nebola.
Na otázku, prečo až teraz podala trestné oznámenie, poškodená uviedla, že ju k tomu viedlo vyhrážania a to všetko, za každým sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Keď bol opitý, tak sa jej vyhrážal, ona sa vždy zamkla do izby. Problém bol v tom, že obžalovaný chodil so svojou priateľkou do bytu a obutí zašpinili celý byt, poškodená ho musela upratovať a keď im povedala, aby nechodili obutí, obžalovaného priateľka jej odpovedala, že či má problém, ona tak chodí aj doma. Obžalovaného priateľka mu to utekala povedať a obžalovaný na poškodenú vyletel, vynadal jej od A po Z a povedal jej - ty fľandra, raz ťa zabijem. Poškodená zavrela dvere a ignorovala ho.
Svedok T. W. uviedol, že spolužitie jeho rodičov, obžalovaného a poškodenej, bolo agresívne, boli to hádky, bitky, neustále spory, agresívne správanie bolo zo strany otca, ktorý matku napádal, bil ju. Zo strany matky to bolo viac menej obranné. Otec sa matke vyhrážal, že ju zadusí, vyhodí cez okno, podpáli byt, resp. vyhodí ho do vzduchu. K takému konaniu otca dochádzalo často, posledné tri roky to bolo menej, otec má priateľku a skôr k nejakým konaniam dochádzalo na základe jej popudu. Otec matku väčšinou škrtil, matka mala škrabance, modriny a tiekla jej krv z nosa.
Svedok Y. W. uviedol, že spolužitie jeho rodičov, obžalovaného a poškodenej, nebolo bezproblémové, v ich živote bolo veľa alkoholu a hádky boli na dennom poriadku, oni pili 5 krát do týždňa. Vyhrážky boli väčšinou zo strany otca v tom zmysle, že mamu vyhodí z balkóna a podpáli dom i keď niekedy bola iniciátorkou hádok mama. Otec mamu napádal tým spôsobom, že tam padla nejaká facka, držanie pod krkom so slovami, že jej uberie kyslík, resp. mama spadla po údere na zem. Bol svedkom toho, ako otec držal mamu pod krkom. Posledné tri - štyri roky resp. v poslednom období majú útoky obžalovaného klesajúcu tendenciu, otec má priateľku a zdržiava sa menej doma.
Svedok C. I. uviedol, že obžalovaný sa jeho matke neustále vyhrážal, že ju zabije, že podpáli byt, že ho vybuchne. Pokiaľ ide o fyzické násilie, tak ju fackal, kopal, rozbil jej hrncom hlavu. Svedok bol prítomný dva - tri krát pri fyzickom násilí obžalovaného voči poškodenej, raz ju fackal pri kúpeľni a hodil ju o práčku a potom ju bil v kuchyni.
Svedkyňa Y. F. uviedla, že je priateľkou obžalovaného. Poškodená ju oslovovala slovom piča, mala voči nim poznámky nevyberaným spôsobom, párkrát do nej a obžalovaného drgla. obžalovaný a poškodená po sebe iba kričali. Obžalovaný poškodenej hovoril: „tak ťa jebnem cez balkón, kde môžeš slobodne lietať“. On volal poškodenú vrana a myslel to ako posmech a išlo vždy o reakciu, keď sa poškodená voči svedkyni správala vulgárne. Obžalovaný poškodenú fyzicky napadol len raz a bolo to, keď sa svedkyňa s obžalovaným išlo vykúpať a vtedy poškodená sa násilne cez dvere tlačila s mobilom, že ich ide odfotiť a bude to ukazovať po celej Mierovej kolónii, vtedy jej obžalovaný pritlačil ruku, aby jej vypadol mobil.
Svedok Y. Č. k spolunažívaniu obžalovaného a poškodenej uviedol, že žil s nimi v spoločnej domácnosti asi 4 alebo 5 rokov. Raz to bolo dobré, raz sa hádali, potom to bolo zase dobré. Svedok bol ako policajt medzi nimi, zavrel sa do izby, keď sa hádali, bolo mu to jedno, tak sa nevie vyjadriť, či tam bolo nejaké fyzické napadnutie, on nevidel žiadne, na poškodenej nevidel žiadne zranenia okrem toho, že raz bola v nemocnici s rukou alebo prstom. Pri hádkach obžalovaného a poškodenej boli obojstranné vyhrážky a obaja aj požívali alkohol.
Svedok K. V. uviedol, že ako sused obžalovaného a poškodenej vie, že tam boli občas hádky, väčšinou večer, násilné konanie nevidel.
Svedok U. I. uviedol, že spolunažívanie poškodenej a obžalovaného bolo ťažké, poškodená si robila na neho nárok, aj keď boli rozvedení, napr. poškodená urobila na zábave v krčme obžalovanému žiarlivostný výstup. Svedkom konfliktu medzi nimi bol väčšinou vonku v krčme. Nebol svedkom, že by obžalovaný napadol poškodenú.
Svedok X. Š., policajt, ktorý bol ako člen hliadky preveriť oznámenie poškodenej na obžalovaného s tým, že ju mal fyzicky napadnúť a vyhrážať sa jej, uviedol, že na poškodenej nebolo vidieť nejaké známky zranenia, obžalovaný poprel, že by ju fyzicky napadol resp. sa jej vyhrážal, pričom syn potvrdil tvrdenie poškodenej a preto bol obžalovaný predvedený. Obdobne vypovedal aj druhý člen hliadky, svedok K.. R. F..
Znalec Y.. Y. Y. uviedol, že obžalovaný je závislý na alkohole, požitie alkoholu u neho odbúrava zábrany a zvyšuje agresivitu.
Znalkyňa T.. I. N. uviedla, že u obžalovaného je všeobecná vierohodnosť zachovaná, je skôr sebakritický, nesnaží sa ukazovať v lepšom svetle, neklame, nezistili sa tendencie ku konfabulovaniu, pričom pri záťažových situáciách a pod vplyvom alkoholu môže reagovať neprimerane k situácii.
Ohľadom poškodenej znalkyňa T.. I. N. uviedla, že počas vyšetrenia nebola dostatočne otvorená, má sklon javiť sa v lepšom svetle, nehovorí pravdu, celková vierohodnosť je u poškodenej znížená, pri záťažových situáciách môže dochádzať u nej k neprimeraným impulzívnym reakciám a tiež boli zistené slabé pamäťové schopnosti. U poškodenej sa zistil výrazne výskyt fabulácii, ktorý znižuje kvalitu myslenia a vnímania a aj výskyt klamania, čo sa u obžalovaného nezistilo.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že na to, aby súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok, musí byť spoľahlivo zistený skutkový stav a nesmú existovať žiadne pochybnosti a na základe vykonaného dokazovania súd môže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec skutok stal. V danom prípade proti sebe stoja dôkazy svedčiace na jednej strane v prospech obžalovaného, a to samotná výpoveď obžalovaného, výpoveď svedkyne F., svedkov Z. (správne malo ísť o svedka Č.), Kelemena a závery znaleckých posudkov či už na obžalovaného alebo poškodenú a nepriamo i výpovede príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa dostavili na miesto činu ihneď po údajnom napadnutí poškodenej obžalovaným, zatiaľ čo na druhej strane sú dôkazy v neprospech obžalovaného, a to výpoveď poškodenej L. W. a svedkov C. I. a synov obžalovaného a poškodenej T. W. a Y. W.. Keďže sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov, prvostupňový súd nemal po vykonanom dokazovaní jednoznačne za preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa prvostupňového súdu ak existujú rozpory v tvrdeniach svedkov, ktoré sa nepodarilo odstrániť, tieto rozpory sa musia vyhodnocovať v prospech obžalovaného použijúc zásadu „in dubioproreo“, a nie v neprospech obžalovaného a keďže vo veci už nebolo možné vykonať ďalšie dokazovanie, obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por.
Odvolací súd je toho názoru, že z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že spolužitie obžalovaného a poškodenej v manželstve a po rozvode sa vyznačovalo neustálymi hádkami a požívaním vo zvýšenej miere alkoholu, pričom pri hádkach mohli byť použité aj slová s obsahom vyhrážok. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenej povedal, že jej vykrúti krk alebo ju vyhodí cez balkón, ale z jeho výpovede vyplýva, že to boli slová použité v rámci hádok a jeho konanie k tomu nesmerovalo a fyzických útokov sa voči poškodenej nedopúšťal (okrem prípadu, keď ho s priateľkou chcela poškodená odfotiť v kúpeľni). Jeho výpoveď je potvrdzovaná výpoveďou jeho priateľky, svedkyne Y.C. F., keď uviedla, že obžalovaný poškodenú volal vrana a hovoril, že ju vyhodí cez balkón, kde môže slobodne lietať, ale myslel to ako posmech.
Na druhej strane sú výpovede poškodenej L. W., T. W., Y. W. E. C. I., z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať smrťou. K nim je však potrebné uviesť nasledovné skutočnosti.
Poškodená L. W. síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej vykrikoval, že ju zabije. Neuviedla však žiadne konkrétne okolnosti, za ktorých sa to malo stať resp. uviedla iba vo všeobecnosti, že obžalovaný, keď prišiel domov opitý, zaspal a po zobudení sa jej vyhrážal. Bližšie sa nevyjadrila, akými konkrétnymi výrazmi malo dôjsť k vyhrážaniu obžalovaným a na konkrétnu otázku, z čoho pramenila jej obava z obžalovaného, odpovedala, že nevie s tým, že sa jeho správanie zhoršilo, odkedy sa zoznámil s F..
V tejto súvislosti je treba uviesť, že na jednej strane síce svedkovia T. W., Y.Á. W. E. C. I. potvrdzovali fyzické útoky a vyhrážanie zo strany obžalovaného smerom na poškodenú, ale na druhej strane medzi týmito výpoveďami jednak navzájom, jednak s výpoveďou poškodenej sú rozpory, ktoré neboli v konaní odstránené a sú takého charakteru, že nebolo možné uznať obžalovaného vinným zo žalovaného skutku.
Svedkovia T. W. a Y. W. na hlavnom pojednávaní na rozdiel od poškodenej uvádzali, že v posledných rokoch (potom, ako sa obžalovaný zoznámil so svedkyňou F.) malo konanie obžalovaného klesajúcu tendenciu, poškodená naopak uvádzala, že sa to malo od zoznámenia obžalovaného s BG. zhoršiť. Svedkovia T. W., Y. W. E. C. I. uvádzali vo výpovediach na hlavnom pojednávaní iné spôsoby vyhrážania a iné fyzické ataky, ktoré mal vykonať obžalovaný voči poškodenej, čo by sa dalo vysvetliť tým, že každý z nich bol pri iných stretoch medzi nimi, avšak niektoré ataky uvádzané svedkami neuvádzala vo výpovedi na hlavnom pojednávaní ani samotná poškodená, a to držanie pod krkom resp. škrtenie (uvádzal svedok Y. W. resp. svedok T. W.), rozbitie hlavy hrncom a kopanie (uvádzal svedok C. I.) a poškodená neuviedla žiadne konkrétne vyjadrenia, ktorými sa jej mal obžalovaný vyhrážať, uviedla len všeobecne, že sa jej vyhrážal zabitím.
Dôležitým a podstatným dôkazom pre posúdenie celej veci je výpoveď svedka Y. Č., ktorý žil s obžalovaným a poškodenou v jednej domácnosti niekoľko rokov, pričom má ísť o priateľa poškodenej a podľa výpovede poškodenej bol tento svedok každý deň v byte aj vtedy, keď prišiel domov obžalovaný opitý. Tento svedok na hlavnom pojednávaní hádky a vyhrážky medzi obžalovaným a poškodenou opísal ako vzájomné a obojstranné. Prokuratúra v odvolaní pritom tento vykonaný dôkaz ani nespomína.
Taktiež treba poukázať na zistenia vyplývajúce zo znaleckých posudkov, ktorých závery prokuratúra v odvolaní charakterizovala ako „jednoznačne v neprospech obžalovaného“ bez toho, aby pri hodnotení jednotlivých dôkazov uvádzala aj zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku z odvetvia klinická psychológia dospelých vypracovaného na poškodenú, pri zohľadnení ktorých je uvedené tvrdenie prokuratúry v odvolaní nesprávne.
U obžalovaného bola podľa znalca Y.. Y. Y. z odvetvia psychiatrie síce zistená závislosť od alkoholu v pokročilom štádiu a agresívne správanie potenciované opitosťou, avšak na druhej strane z vykonaných dôkazov vyplýva, že hádky obžalovaného a poškodenej sa mali diať aj na základe požívania alkoholu poškodenou (výpovede nielen svedkov Y. F. E. U. I., ale aj svedkov Y. W. E. Y. Č.).
Znalkyňa T.. I. N. z odvetvia klinická psychológia dospelých na hlavom pojednávaní uviedla, že u obžalovaného a rovnako aj u poškodenej, teda u obidvoch, bolo pri vyšetrení zistené, že v prípade požitia alkoholu je u nich zvýšená agresivita a impulzivita, pričom na rozdiel od obžalovaného sa u poškodenej zistil výrazne výskyt fabulácii a výskyt klamania.
Od 1.1.2006 je účinný nový Trestný poriadok, ktorý vo zvýšenej miere priniesol prvky kontradiktórnosti do trestného konania, osobitne do súdneho konania. Uvedené našlo odozvu už v základných zásadách trestného konania, a to v zásade ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr.por.), ktorej podstatou je že súd síce riadi dokazovanie, ale výsluchy obžalovaného, svedka a znalca vykonávajú strany. Teda došlo k podstatnej zmene v spôsobe vykonávania dôkazov v súdnom konaní, kde je nutná predovšetkým aktivita samotných strán, ktoré dôkazy vykonávajú a súd dokazovanie iba riadi z pohľadu, aby bol pri vykonávaní jednotlivých dôkazov dodržaný zákon resp. správny procesný postup.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prokurátor v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní neuniesol dôkazné bremeno, čo mohlo byť spôsobené predovšetkým tým, že v konaní pred súdom nedostatočným spôsobom vypočul poškodenú a svedkov.
Z podanej obžaloby vyplývalo, že obžalovanému sa v nej kládlo za vinu, že sa mal svojej bývalej manželke, poškodenej L. W. počas manželstva a po rozvode vyhrážať smrťou takým v obžalobe uvedeným spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a to v období od roku 2004 až do dňa 9.1.2014, kedy ho podľa obžaloby v čase približne o 17.00 hod. poškodená L. W. vyzvala, aby si upratal svoj neporiadok, ktorý spravil, tak prišiel k nej začal jej vulgárne nadávať a povedal jej, že jej vykrúti krk o 360 stupňov, na čo sa zľakla a odišla preč, lebo bol opäť pod vplyvom alkoholu, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu, že už ju naozaj zabije, prípadne inak ublíži a svoje vyhrážky aj uskutoční.
Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.5.2014 pri výsluchoch obžalovaného a poškodenej však prítomný prokurátor vôbec otázkami nezisťoval, čo sa konkrétne malo medzi nimi stať dňa 9.1.2014, nedal pri výsluchu poškodenej ani súdu návrh na odstraňovanie (vysvetlenie) rozporov s výpoveďou poškodenej z prípravného konania, kde podrobne opísala aj udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 9.1.2014. Uvedené sa obdobne vzťahuje na výsluch svedka T. W. ako priameho svedka udalosti zo dňa 9.1.2014 na hlavnom pojednávaní dňa 28.8.2014. Tento pasívny postup prokurátora pri zastupovaní obžaloby na hlavnom pojednávaní vyvstáva do popredia aj vzhľadom na vymedzenie skutku v podanej obžalobe, z ktorého formulácie bolo zrejmé, že v dokazovaní bude treba zamerať zvýšený dôraz a pozornosť práve na udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 9.1.2014, ktorej preukazovanie bolo podstatným preto, aby mohol byť prokurátor v súdnom konaní úspešný z pohľadu podanej obžaloby.
Podľa odvolacieho súdu pokiaľ je na hlavnom pojednávaní prokurátor nečinný vo vzťahu k výsluchu obžalovaného, svedkov a znalcov a nezisťuje určité okolnosti skutku podstatné pre rozhodnutie, nie je povinnosťou súdu tieto osoby vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie prokurátora, keďže by takým postupom bola porušená zásada rovnosti strán. Obžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Tr.por. prokurátor, pričom vyjadrením obžalovacej zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané - zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti resp. pasivite v konaní pred súdom nemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené.
Vyjadrenie prokurátora v odvolaní, kde poukazuje na to, že dôkazná situácia oproti prípravnému konaniu sa výraznejšie nezmenila, je nepravdivé a odvolací súd sa s ním nemôže stotožniť. Na hlavnom pojednávaní poškodená iba vo všeobecnosti uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by poškodená z vymedzenie skutku uvedeného v obžalobe opísala udalosť, ku ktorej malo dôjsť podľa obžaloby dňa 9.1.2014 (rovnako sa k tejto udalosti nevyjadril na hlavnom pojednávaní ani svedok T. W.) a tiež neuviedla vzhľadom na vymedzenie skutku v obžalobe, že sa jej obžalovaný vyhrážal vyhodením cez balkón, že ju chytil pod krk a vyhrážal sa jej, že ju zadrhne, že by ju hádzal o zem, na čo si poškodená mala rozbiť hlavu ako padla na podlahu po jeho sotení. Poukazovaním v odvolaní na obsah výpovede poškodenej z prípravného konania, ako keby v nej uvedené skutočnosti poškodená uviedla aj v konaní pred súdom, je zavádzajúce a prokurátor mal pri výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní buď otázkami, resp. poukázaním na výpovede z prípravného konania a odstraňovaním rozporov vo výpovediach, objasniť skutočnosti, na ktoré poukazoval v podanej obžalobe. V konaní pred súdom totiž platí zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 19 Tr.por. (rozvedená aj v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku, najmä v § 278 ods. 2), podľa ktorej pri meritórnom rozhodovaní môže súd prihliadnuť len na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Odvolací súd teda s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov musí v súlade so závermi prvostupňového súdu jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že by sa stal žalovaný skutok. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12 Tr.por., a nie jednostranne ako je uvedené v odvolaní, pričom prvostupňový súd dospel po vykonanom dokazovaní ohľadom podanej obžaloby k správnemu záveru.
Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubiopromitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubioproreo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.
Odvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní v zhode so závermi odvolaním napadnutého rozsudku k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto prvostupňový súd správne, v súlade so zákonom obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por.
Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho.
P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.
Krajský súd v Bratislave, dňa 8.3.2016
JUDr. Zuzana Molnárová
predsedníčka senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.