Právne vety:
I. Pokiaľ prokurátor chcel udržať obžalobu ohľadom žalovaného skutku a právnej kvalifikácie (zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.), napriek situácii, že maloletý poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal podstatne odlišne oproti svojej skoršej výpovede z prípravného konania, potom mal predovšetkým prokurátor (nie okresný súd) postupovať podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a požadovať prečítanie skoršej výpovede maloletej osoby a domáhať sa, aby vyslúchaný (maloletá osoba) sa k tejto výpovedi vyjadril a vysvetlil rozpory medzi svojimi výpoveďami, keďže takéto oprávnenie má v zmysle citovaného ustanovenia prokurátor, prípadne ďalšia procesná strana (obžalovaný alebo obhajca). K uvedenému je nutné dodať, že z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 Tr. por. a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obžalovaného i jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na strane druhej. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby rozhodol o udržateľnosti (skutkovej alebo právnej) podanej obžaloby bez toho, aby v rozpore s princípom nestrannosti ukladal procesným stranám konkrétne pokyny alebo úkony, ktoré treba vykonať, bez ohľadu na to, ktorej procesnej strane budú výsledky takto doplneného dokazovania prospievať.
II. Ak sa skoršia výpoveď svedka z prípravného konania žiadnym spôsobom „nevnesie“ do sústavy dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní, nakoľko postup v zmysle ustanovenia § 264 ods.1 Tr. por. t.j. predloženie skoršej výpovede svedka na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach, nikto z procesných strán nenavrhol, potom okresný súd vo svojom meritórnom rozhodnutí musí vychádzať iba z tej svedeckej výpovede, ktorú svedok učinil na hlavnom pojednávaní, nakoľko povinnosťou prvostupňového súdu je rešpektovať ustanovenie § 2 ods.18, ods.19 Tr. por. (t. j. zásadu ústnosti a bezprostrednosti) ako aj ustanovenie § 278 ods. 2 Tr. por.
sp. zn. 4To/24/2016
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného Z Š, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 21.10.2015 č. k. 2T/6/2013-396, na verejnom zasadnutí konanom 05. apríla 2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovaný Z Š,
u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 19.03.2012 v čase cca o 21.15 hod. ako stál vo výklenku obchodného domu Kaufland, ktorý sa nachádza v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 41, oslovil maloletého poškodeného A.A., nar. ..., s otázkou, koľko je hodín, na čo mu poškodený odvetil, že nevie, po čom k nemu obžalovaný pristúpil, následne ho kopol do pravého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a počas tohto pádu poškodenému z vrecka vypadol mobilný telefón zn. Nokia C 3, šedo-modrej farby, EMEI:...., čo obžalovaný využil a tento mobilný telefón odcudzil a z miesta činu ušiel, čím mu spôsobil škodu najmenej vo výške 100 eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T 159/2009 zo dňa 07.04.2011, právoplatným 11.07.2011 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 2 Tr. zák.,
t e d a
- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Podľa § 44 Tr. zák. sa upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom k trestu uloženému Z Š rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 21.10.2015 č. k. 2T/6/2013-396 bol obžalovaný Z Š uznaný za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 19.03.2012 v čase cca o 21.15 hod. pri tom ako stál vo výklenku z bočnej strany obchodného domu Kaufland, ktorý sa nachádza v Bratislave na Trnavskej ceste č. 41 oslovil maloletého poškodeného A.A., nar. s otázkou koľko je hodín, na čo mu maloletý odvetil, že nevie, po čom k nemu obvinený pristúpil, následne kopol ho do pravého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a pri tom, ako maloletý poškodený sedel na zemi, k nemu obvinený spredu pristúpil a z ľavého vrecka teplákov, ktoré mal maloletý poškodený na sebe oblečené mu vybral mobilný telefón zn. Nokia C 3, šedo-modrej farby, EMEI:..., s ktorým ušiel na neznáme miesto, čím mu spôsobil škodu vo výške 104 €.
Za uvedený zločin bol obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/, písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013, sp. zn. 2T/6/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný Z Š v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Obžalovaný Z Š, jednak sám písomným podaním z 26.10.2015, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava III dňa 29.10.2015, jednak prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním z 09.11.2015, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava III dňa 11.11.2015 odôvodnil svoje odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. V oboch podaniach sa obžalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Pre prípad, keby odvolací súd dospel k záveru, že predmetný skutok sa stal a páchateľa skutku by stotožnil s jeho osobou, potom alternatívne navrhol, aby skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a za to mu bol uložený primeraný súhrnný trest. Odvolateľ v prvom rade zdôrazňoval, že tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom rovnako tvrdil, že žalovaný skutok nespáchal, na mieste činu sa nenachádzal a poškodený si ho zrejme pomýlil s niekým iným. Podľa výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, skutok sa mal odohrať tak, že osoba páchateľa po otázke „koľko je hodín?“, na ktorú poškodený odpovedal zrejme neuspokojivo, tento pristúpil k poškodenému a kopol ho do nohy, následkom čoho poškodený spadol na zem a v súvislosti s tým mu vypadol z vrecka na zem mobilný telefón, a keď to páchateľ uvidel, okamžite ho zodvihol a z miesta činu ušiel. Poškodený predtým s nikým netelefonoval a s telefónom ani nemanipuloval. Na základe týchto popísaných skutočností, odvolateľ vyslovil názor, že skutok mal byť posudzovaný ako prečin výtržníctva v súbehu s prečinom krádeže, nakoľko podľa popísaného skutku poškodeným je zrejmé, že násilie zo strany páchateľa bolo voči poškodenému vedené v dôsledku toho, že páchateľ nebol spokojný s odpoveďou, ktorú dostal od poškodeného na otázku „koľko je hodín?“ a nie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Páchateľ sa zmocnil telefónu až následne potom, čo tento poškodenému vypadol z vrecka nohavíc. Z týchto skutočností vyplýva, že páchateľ svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu lúpeže, nakoľko proti poškodenému nepoužil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, nakoľko okolnosť, že poškodený má uvedenú vec u seba, zistil až po použití násilia, ktoré bolo voči poškodenému použité z iného dôvodu.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III písomným podaním z 18.02.2016, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava III dňa 22.02.2016 sa vyjadril k dôvodom podaného odvolania zo strany obžalovaného Zdenka Šarközyho. V tomto vyjadrení prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovaného celkom evidentne reflektuje práve na výpoveď maloletého poškodeného – svedka, nariadenú v konaní po zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Bratislave z 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014. Maloletý poškodený – svedok na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2015 v rámci svojho výsluchu uviedol, že cca pred tromi rokmi (presný dátum si už nepamätal) vychádzal z obchodného domu Kaufland, keď k nemu pristúpil páchateľ, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti vo výklenku obchodného domu, ktorý sa ho spýtal, koľko je hodín, pričom si už nepamätal, čo mu na to odvetil, avšak hneď na to páchateľ pristúpil do jeho bezprostrednej blízkosti, kopol ho do kolena, na čo spadol na zem, v súvislosti s čím mu mobilný telefón vypadol z vrecka a keď páchateľ uvidel, okamžite ho zodvihol a z miesta činu ušiel. Prokurátor ďalej zdôraznil, že k tejto ostatnej výpovedi maloletého poškodeného – svedka z hlavného pojednávania je potrebné poukázať na jeho predošlú výpoveď z prípravného konania, kde vypovedal tak, že si bol v Kauflande kúpiť nejaký koláč a drobnosti, bolo to večer, niečo po 21. hodine, pričom v obchode sa zdržal asi 20 minút. Pri odchode z obchodu si vytiahol z vrecka teplákov telefón, nakoľko sa chcel pozrieť koľko je hodín. Vyšiel z Kauflandu, zahol doľava a kráčal pod výklenkom smerom k zastávke MHD. Vtedy sa ho vo výklenku spýtal cudzí chlap, koľko je hodín, na čo mu odvetil, že nevie, pričom sa ho tento človek ešte raz opýtal, koľko je hodín s tým, že keď mu to nepovie, tak ho zbije, avšak on (maloletý) mu nepovedal nič. Následne tento muž k nemu prikročil, kopol ho do pravého kolena, na čo on spadol tak, že sedel zadkom na chodníku, pričom tento muž k nemu pristúpil a z ľavého vrecka teplákov mu vytiahol telefón a dal sa na útek smerom k športovej hale Mladosť. Maloletý poškodený – svedok ďalej uviedol, že mal oblečené tepláky a zimnú bundu, pričom tepláky boli z tenšej látky a bolo vidno, že vo vrecku niečo mal. Rovnako tieto tepláky boli voľnejšie a bolo teda vidno počas chôdze, že sa vo vrecku niečo nachádzalo. Prokurátor ďalej poukázal aj na zápisnicu o rekognícii osoby vykonanú opoznávajúcou osobou (t.j. maloletým poškodeným – svedkom) z ktorej vyplynulo, že tento z predložených fotoalbumov z dvoch pokusov jednoznačne opoznal obžalovaného Zdenka Šarközyho, ako osobu páchateľa, ktorá ho fyzicky napadla a z vrecka nohavíc mu odcudzila mobilný telefón. Prokurátor poukázal aj na výsluchy svedkov P D a K S, ktorí jednoznačne popísali „pohyb“ odcudzeného mobilného telefónu od maloletého poškodeného - svedka až po svedkyňu K S, ktorej telefón daroval P D. Na základe uvedeného prokurátor uzavrel, že vzhľadom na odstup času od skutku, keď bol maloletý poškodený – svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2015 (t. j. viac ako dva a pol roka po spáchaní skutku), už nie je natoľko dôležité, či páchateľ vybral poškodenému telefón priamo z vrecka nohavíc, ale predovšetkým to, či páchateľ vedel alebo nevedel v čase útoku, že maloletý poškodený – svedok nejaký mobilný telefón mal pri sebe a v úmysle sa ho zmocniť, na neho aj zaútočil, čo vyplýva tak z výpovede maloletého poškodeného – svedka v prípravnom konaní dňa 30.03.2012, tak aj z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015. Z oboch uvedených výpovedí maloletého poškodeného teda celkom jasne rezultuje záver, že páchateľ vedel, že poškodený má niečo vo vrecku, pričom je celkom bez významu, či páchateľ vedel, že je to mobilný telefón (mohla to byť peňaženka alebo zakúpený tovar), právne významné je to, že celý útok prebiehal jednoznačne práve v úmysle tohto predmetu sa zmocniť. Prokurátor tiež vyslovil, že rovnako absurdne vyznieva „alibi“ obžalovaného, keď tento počas celého trestného konania vylúčil svoju prítomnosť na mieste činu, čo však bolo vylúčené jeho jednoznačným opoznaním zo strany maloletého poškodeného – svedka, či už v prípravnom konaní, alebo priamo na hlavnom pojednávaní. Nad rámec svojho vyjadrenia prokurátor konštatoval, že keby došlo aj k zmene právnej kvalifikácii skutku a to na prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., do úvahy by opätovne prichádzalo ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za použitia tzv. asperačnej zásady, pričom vzhľadom na register trestov obžalovaného, nie je dôvodné uvažovať o nižšej výmere trestu odňatia slobody, ako mu bol uložený skorším odsudzujúcim rozsudkom pred vrátením veci odvolacím súdom. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného Z Š ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutím pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol spôsobom, že ho spod obžaloby prokurátora oslobodí. Alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám žalovaný skutok právne posúdil ako prečin výtržníctva v súbehu s prečinom krádeže a za to mu uložil primeraný súhrnný trest.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala tiež na písomné vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnila.
Obžalovaný Z Š na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom nevyužil právo konečného návrhu, nakoľko to nemá z jeho pohľadu žiadny zmysel.
Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného Zdenka Šarközyho podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd už rozhodol odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316.
Týmto vyššie citovaným rozsudkom bol obžalovaný Z Š uznaný za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 19.03.2012 v čase cca o 21.15 hod. pri tom ako stál vo výklenku z bočnej strany obchodného domu Kaufland, ktorý sa nachádza v Bratislave na Trnavskej ceste č. 41 oslovil maloletého poškodeného A.A., nar. s otázkou koľko je hodín, na čo mu maloletý odvetil, že nevie, po čom k nemu obvinený pristúpil, následne kopol ho do pravého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a pri tom, ako maloletý poškodený sedel na zemi, k nemu obvinený spredu pristúpil a z ľavého vrecka teplákov, ktoré mal maloletý poškodený na sebe oblečené mu vybral mobilný telefón zn. Nokia C 3, šedo-modrej farby, EMEI: , s ktorým ušiel na neznáme miesto, čím mu spôsobil škodu vo výške 104 €,
2/ dňa 07.06.2012 v čase od 11.30 hod. do 12.00 hod. v Bratislave, na Šancovej ulici č. 55 prechádzal popri poškodenej K Š, pričom ako ju predbehol, tak sa otočil a ľavou rukou poškodenej strhol z krku 1 ks zlatú retiazku, vzor figaro s príveskom v tvare listu s bielym očkom v strede, pričom ako si poškodená bránila retiazku na krku, tak jej časť retiazky ostala v ruke, avšak už len bez prívesku, na čo obvinený odišiel medzi domy na Šancovej ulici v Bratislave, smerom do parku, čím týmto konaním spôsobil poškodenej K Š spôsobil škodu krádežou vo výške 150 € a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T 159/2009 zo dňa 07.04.2011, právoplatným 11.07.2011 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 218 ods. 2 Tr. zákona.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/134/2011 z 22.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/70/2013 z 22.10.2013 z titulu uloženia súhrnného trestu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody voči poškodenej K Š vo výške 150,-euro.
Podľa § 287 ods. 2 Tr. por. bola poškodená K Š odkázaná so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z podnetu odvolania obžalovaného Z Š odvolací súd rozsudkom z 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014 rozhodol nasledovne:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine pod bodom 1/ a vo výroku o treste a ochrannom opatrení.
I. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vo vzťahu k bodu 1/ vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
II. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. bol obžalovaný Z Š vo vzťahu k bodu 2/ napadnutého rozsudku odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, písm. h/, § 38 ods. 7, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 a ½ (šesť a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. krajský súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 22.01.2013 sp. zn. 46T/134/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22.10.2013 sp. zn. 3To/70/2013, vo vzťahu k obžalovanému Z Š, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému zároveň uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení ohľadom skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku konštatoval, že súd I. stupňa založil svoje meritórne rozhodnutie na neúplnom a nedostatočne vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd zvýraznil, že zo súdneho spisu, ktorý bol tvorený aj vyšetrovacím spisom vyplynulo, že maloletý poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý dňa 30.03.2012 v prítomnosti pedagóga – triednej učiteľky. Pri tomto výsluchu menovaný poškodený - svedok uviedol, že na parkovisku pred obchodným domom sa ho cudzí chlap opýtal, koľko je hodín. Tomuto mužovi odpovedal, že nevie. Muž sa ho znovu spýtal to isté, na čo mu odpovedal, že on má vybitý telefón a nevie mu povedať, koľko je hodín. Muž na to reagoval spôsobom, že keď mu neodpovie na otázku, tak ho zbije. Maloletý poškodený mu na to nič neodpovedal, pričom tento chlap prikročil asi o krok a kopol ho do pravého kolena, načo on spadol na zem, pričom zostal sedieť na zadku a ten muž stál oproti nemu. Muž pristúpil k nemu a z ľavého vrecka teplákov mu vybral mobilný telefón. Nič iné mu neodcudzil, ani ho neprehľadával. Iba mu rýchle zobral telefón a utekal smerom k športovej hale Mladosť. Vek páchateľa odhadnúť nevedel, bol však chudšej postavy, mal čierne vlasy učesané dozadu a mal širší rozčapený nos. Jednalo sa o Róma, keďže navyše mal aj rómsky prízvuk.
V prípravnom konaní bol opätovne nariadený výsluch maloletého poškodeného na deň 15.10.2012. Výsluchu sa zúčastnila sociálna kurátorka, ako aj obhajca obžalovaného. Počas tohto výsluchu bol maloletý poškodený vyzvaný, aby popísal priebeh predmetného skutku, avšak maloletý sklonil hlavu a bol ticho. Na otázky vypočúvajúceho prakticky neodpovedal, ani inak nereagoval. Iba pokýval hlavou, že nechce o predmetnej udalosti vypovedať.
Napokon zo zápisnice o hlavnom pojednávaní krajský súd zistil, že predseda senátu okresného súdu postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď maloletého poškodeného z 30.03.2012 (na č.l. 22-23 p.v.) a z 15.10.2012 (na č.l. 29-29 p.v.) z prípravného konania. K osobnému výsluchu menovaného poškodeného - svedka v súdnom konaní teda nedošlo.
Súd II. stupňa na jednej strane konštatoval, že vo vzťahu k možnosti výsluchu osoby mladšej ako pätnásť rokov, vypočúvanej v prípravnom konaní, ustanovuje Trestný poriadok v konaní pred súdom výnimku zo zachovania kontradiktórnosti súdneho konania. Na strane druhej si mal okresný súd uvedomiť, že takto netreba postupovať pri výsluchu každej osoby mladšej ako 15 rokov, ale len vtedy, ak sa výsluch týka vecí, ktorých oživovanie v pamäti by mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševný a mravný vývoj takejto osoby. Ide najmä o sexuálne delikty, najmä ak osoba mladšia ako 15 rokov bola predmetom takýchto útokov, ale aj o iné násilné a brutálne delikty.
V posudzovanej veci však nič nenasvedčovalo tomu, že by opätovný výsluch maloletého poškodeného v súdnom konaní sa týkal vecí, ktorých oživovanie v pamäti by mohol nepriaznivo ovplyvniť jeho duševný a mravný vývoj. Napokon aj zo znaleckého dokazovania (zo znaleckého posudku psychologičky) sa nedalo vyvodiť, že by opätovný výsluch takejto osoby, nepriaznivo ovplyvnil jej duševný a mravný vývoj. Znalkyňa –psychologička konštatovala iba to, že maloletý poškodený je po prežitom vyšetrovanom skutku opatrnejší, vnímavejší voči možnému ohrozeniu zo strany okolia.
Súd I. stupňa si mal dôslednejšie uvedomiť aj to, že v čase vyhlásenia svojho meritórneho rozhodnutia (20.11.2013), poškodený už dovŕšil štrnásty rok veku a teda išlo o osobu, ktorá už bola trestne zodpovedná (§ 22 ods. 1 Tr. zák.). Určujúcim bolo aj to, že výsluch vyššie menovaného svedka mladšieho ako 15 rokov je rozhodujúcim dôkazom. Skutočnosť, že vnútroštátne právo (Trestný poriadok) ustanovuje výnimku z kontradiktórnosti hlavného pojednávania, nepozbavuje obžalovaného jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd t.j. vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. V tomto smere mal súd I. stupňa starostlivo preskúmať, či bola obžalovanému alebo obhajcovi poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť si svoje právo na obhajobu. Odvolací súd ďalej pripomenul, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú práva obhajoby obmedzené spôsobom nezlučiteľným so zárukami čl. 6 Dohovoru, ak sa odsúdenie opiera iba alebo v rozhodujúcej miere o výpoveď svedka, ktorého obžalovaný v štádiu vyšetrovania alebo súdneho konania nemal možnosť vypočúvať alebo dať vypočúvať (Saidi v. Francúzsko, Unterpentinger v. Rakúsko, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko). Na základe uvedených skutočností krajský súd vyjadril právny názor, že právo obžalovaného podľa čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru je v prípade výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov rešpektované vtedy, pokiaľ sa obžalovaný alebo jeho obhajca mal možnosť výsluchu zúčastniť.
Odvolací súd následne vytkol pochybenie okresného súdu v tom, keď na hlavnom pojednávaní nenariadil osobný výsluch poškodeného, pričom sa iba uspokojil s prečítaním jeho výpovede z prípravného konania z 30.03.2012, ktorej sa však nezúčastnil obhajca obžalovaného, resp. o tomto procesnom úkone nebol obhajca obžalovaného riadne upovedomený. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený - svedok pri ďalšom opakovanom výsluchu z 15.10.2012, ktorého sa zúčastnil obhajca obžalovaného, odmietol vypovedať a tento výsluch nemal prakticky žiadnu výpovednú hodnotu.
S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd vyslovil, že úlohou okresného súdu vo vzťahu ku skutku v bode 1/, bude odstrániť vytýkané nedostatky a nariadiť výsluch poškodeného, ktorý dňa 27.10.2014 už dovŕši pätnásty rok veku. Bez ohľadu na to, v akom časovom horizonte bude nariadený výsluch tejto osoby na hlavnom pojednávaní, bude potrebné, aby boli zvolené také vhodné opatrenia predsedu senátu, aby výsluch menovaného svedka bol realizovaný dôstojne, s potrebnou zdvorilosťou, ale aj ohľaduplne s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti svedka (§ 261 ods. 4 Tr. por., § 262 Tr. por.).
Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné všetky vykonané dôkazy, vrátane ďalších získaných dôkazov, ktorých potreba by vyplynula z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. ktorých vykonanie by mohli navrhnúť strany, dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.
Súd I. stupňa v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10.06.2016 sp. zn. 4To/37/2014 nariadil dokazovanie výsluchom maloletého poškodeného, prečítal listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom spise a opätovne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom I. stupňa boli síce vykonané na hlavom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., ale na strane druhej okresný súd pochybil, keď v konaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom, nepremietol výsledky vykonaného dokazovania z hlavného pojednávania do tzv. skutkovej vety svojho rozhodnutia, čím si zároveň odňal možnosť správne a v súlade so stavom veci ustáliť právnu kvalifikáciu protiprávneho konania obžalovaného. Dôkazná situácia sa totiž v tomto štádiu súdneho konania výrazne zmenila, nakoľko maloletý poškodený – svedok sa v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovede z prípravného konania. Navyše táto jeho skoršia výpoveď z prípravného konania sa žiadnym spôsobom „nevniesla“ do sústavy dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní ( v konaní po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom), keďže postup v zmysle ustanovenia § 264 ods.1 Tr. por. t.j. predloženie jeho skoršej výpovede na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach, nikto z procesných strán nenavrhol. Za takejto situácie mal okresný súd vo svojom meritórnom rozhodnutí vychádzať iba z tej svedeckej výpovede, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní, nakoľko povinnosťou prvostupňového súdu bolo rešpektovať ustanovenie § 2 ods.18, ods.19 Tr. por. ( t. j. zásadu ústnosti a bezprostrednosti). Súd I. stupňa však naznačeným spôsobom nepostupoval. Z tohto pohľadu je odvolanie obžalovaného k výroku o vine napadnutého rozsudku čiastočne dôvodné.
Vyššie zistené nedostatky v rozhodovacej činnosti okresného súdu korigoval odvolací súd v rámci svojho postupu spôsobom, že po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného Z Š uznal za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
obžalovaný Z Š dňa 19.03.2012 v čase cca o 21.15 hod. ako stál vo výklenku obchodného domu Kaufland, ktorý sa nachádza v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 41, oslovil maloletého poškodeného A.A., nar. , s otázkou, koľko je hodín, na čo mu poškodený odvetil, že nevie, po čom k nemu obžalovaný pristúpil, následne ho kopol do pravého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a počas tohto pádu poškodenému z vrecka vypadol mobilný telefón zn. Nokia C 3, šedo-modrej farby, EMEI: , čo obžalovaný využil a tento mobilný telefón odcudzil a z miesta činu ušiel, čím mu spôsobil škodu najmenej vo výške 100 eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T 159/2009 zo dňa 07.04.2011, právoplatným 11.07.2011 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 2 Tr. zák.
Požiadavka vyslovená v § 278 ods. 1 Tr. por., aby súd rozhodoval len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu neznamená, že musí ísť o úplnú zhodnosť tzv. skutkovej vety obžalobného návrhu a rozsudku; niektoré skutočnosti uvedené v obžalobe môžu odpadnúť, niektoré zase pribudnúť, nesmie sa však zmeniť podstata konania. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Súd musí na jednej strane skutok uvedený v obžalobe prejednať v celom rozsahu, na strane druhej má právo, dokonca povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne uvedené v obžalobe modifikujú alebo aj negujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.
Obžalovaného z vyššie ustáleného skutku predovšetkým usvedčuje svedecká výpoveď maloletého poškodeného z hlavného pojednávania konaného dňa 21.10.2015. V tejto výpovedi menovaný svedok uviedol, že s odstupom času si už na presný dátum posudzovaného skutku nepamätá, mohlo to byť tak pred tromi rokmi. V tom čase vychádzal z obchodného domu Kaufland a vo výklenku k nemu pristúpil pre neho neznámy páchateľ a spýtal sa ho, či vie koľko je hodín. Na presnú svoju odpoveď si už nepamätal, ale v tom čase mal pri sebe mobil, z ktorého mohol zistiť koľko je hodín. V čase skutku mal mobil uložený v hornom vačku nohavíc, avšak s odstupom času si už nepamätá, kde ho mal presne uložený. Ďalšia iná komunikácia medzi ním a páchateľom neprebehla. Následne k nemu pristúpil tento páchateľ, kopol ho do nohy, následkom čoho on padol na zem. Pri páde mu z vrecka vypadol mobilný telefón. Keď to páchateľ uvidel, mobil zodvihol a z miesta činu ušiel. Na otázku zo strany intervenujúceho prokurátora maloletý poškodený – svedok uviedol, že páchateľa by dokázal opoznať, pričom ide o tú istú osobu, ktorá sa nachádza v pojednávacej miestnosti (jednalo sa o obžalovaného Z Š).
Z touto výpoveďou korešpondovali aj svedecké výpovede P D a K S, ako aj výsledky rekognície osoby páchateľa podľa fotoalbumov.
Výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania, v ktorej spáchanie skutku poprel, ostala izolovaná, bez priamej alebo nepriamej podpory ďalších relevantných dôkazov. Na základe produkovaných dôkazov v konaní po zrušení prvostupňového rozsudku, ani krajskému súdu neostalo nič iné, ako výpoveď obžalovaného považovať za účelovú, v snahe úplne sa zbaviť trestnej zodpovednosti.
Ako už bolo konštatované, druhostupňový súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, hlavne na základe výpovede maloletého poškodeného – svedka na hlavnom pojednávaní, nebolo možné prijať jednoznačný záver o zavinení obžalovaného vo vzťahu k žalovanému zločinu lúpeže. Treba predostrieť, že zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Zavinenie sa musí vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pri trestnom čine lúpeže sa po subjektívnej stránke vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa však inak veci nemôže zmocniť, ako aj to, aby sa zmocnil cudzej veci. V posudzovanom prípade sa však výpoveďou maloletého poškodeného – svedka z hlavného pojednávania alebo iným dôkazným prostriedkom nepreukázal úmysel obžalovaného Z Š zmocniť sa práve násilím cudzej veci, keďže tu chýbalo preukázanie páchateľovej vedomostnej a vôľovej zložky násilím zmocniť sa cudzej veci. Ak totiž páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, nemožno hovoriť o jeho vôli spáchať zločin lúpeže. U obžalovaného nebol preukázaný ani fakultatívny znak subjektívnej stránky zločinu lúpeže a to motív (pohnútka), prípadne cieľ. Treba tiež vysloviť, že obžalovaný síce fyzicky napadol poškodeného, avšak sa nepreukázalo, čo bolo skutočným motívom (pohnútkou), resp. cieľom tohto fyzického násilia. Obžalovaný o existencii mobilného telefónu, ktorý mal maloletý poškodený pri sebe, nemusel mať žiadnu vedomosť, prípadne nemusel postrehnúť, že by maloletý poškodený mal mať vo vrecku teplákov mobil. Maloletý poškodený - svedok na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania už nevypovedal, že by obžalovaný pristúpil k nemu a z vrecka teplákov mu mobilný telefón vybral (rovnako nepopisoval, že by pred fyzickým útokom obrysy mobilného telefónu bolo vidieť cez tenkú látku teplákov, prípadne, že by sám vytiahol mobil a pozrel sa koľko je hodín), ale v tejto ostatnej výpovedi tvrdil, že mobilný telefón mu vypadol z vrecka teplákov počas jeho pádu na zem. Tomuto predchádzalo kopnutie zo strany obžalovaného do jeho pravého kolena.
S poukazom na odvolanie obžalovaného a vyjadrenie prokurátora k tomuto odvolaniu možno zhrnúť, že pokiaľ prokurátor chcel naďalej udržať obžalobu ohľadom žalovaného skutku a právnej kvalifikácie (zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.), napriek situácii, že maloletý poškodený – svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal podstatne odlišne oproti svojej skoršej výpovede z prípravného konania, keď už tvrdil, že mobilný telefón mu sám počas pádu vypadol na zem a keď to uvidel obžalovaný, telefón zodvihol a dal sa na útek, potom mal predovšetkým prokurátor (nie okresný súd) postupovať podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a požadovať prečítanie skoršej výpovede a domáhať sa, aby vyslúchaný sa k tejto výpovedi vyjadril a vysvetlil rozpory medzi svojimi výpoveďami, keďže takéto oprávnenie má v zmysle citovaného ustanovenia prokurátor, prípadne ďalšia procesná strana (obžalovaný alebo obhajca). K tomu sa žiada ešte dodať, že z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 Tr. por. a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obžalovaného i jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na strane druhej. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby rozhodol o udržateľnosti (skutkovej alebo právnej) podanej obžaloby bez toho, aby v rozpore s princípom nestrannosti ukladal procesným stranám konkrétne pokyny alebo úkony, ktoré treba vykonať, bez ohľadu na to, ktorej procesnej strane budú výsledky takto doplneného dokazovania prospievať.
Nakoľko odvolací súd na základe podaného odvolania obžalovaného zrušil výrok o vine (§ 321 ods. 3 Tr. por.), musel obligatórne zrušiť aj celý výrok o treste, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (výrok o ochrannom opatrení). Navyše krajský súd zistil aj ďalšie pochybenie okresného súdu vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení, čo zakladalo ďalší dôvod na zrušenie týchto výrokov (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).
Súd prvého stupňa pochybil v tom smere, keď postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil iba výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014 a opomenul zrušiť aj výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.01.2013 sp. zn. 46T/134/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2013 sp. zn. 3To/70/2013 vo vzťahu k obžalovanému Z Š. Prvostupňový súd zrejme prehliadol, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014 obžalovanému Z Š uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 a ½ roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.01.2013 sp. zn. 46T/134/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2013 sp. zn. 3To/70/2013 aj vo vzťahu k obžalovanému Z Š (išlo o trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia). Správne mal okresný súd postupovať tak, že mal zrušiť výroky o treste oboch citovaných súdnych rozhodnutí, čo je odôvodnené tou skutočnosťou, že zrušením výroku o treste iba rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014 (trest odňatia slobody vo výmere 6 a ½ roka), došlo by k obnoveniu výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.01.2013 sp. zn. 46T/134/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2013 sp. zn. 3To/70/2013 vo vzťahu k obžalovanému Z Š (trest odňatia slobody vo výmere 4 roky), čo by odporovalo zásade zákazu zmeny k horšiemu (zákaz „reformatio in peius“) v zmysle ustanovenia § 327 ods. 2 Tr. por..
Okresnému súdu treba vytknúť aj to, že v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému Z Š aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, hoci toto ochranné opatrenie uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014 zostalo v platnosti a nebolo zrušené ani napadnutým rozsudkom.. Okresný súd týmto výrokom obžalovanému duplicitne uložil to isté ochranné liečenie. Bolo potrebné si uvedomiť, že pri ukladaní súhrnného trestu sa v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje iba výrok o treste uložený páchateľovi skorším rozsudkom, nie však výrok o ochrannom opatrení.
S poukazom na to, že v meritórnom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania došlo k výrazným skutkovým a právnym zmenám v prospech obžalovaného (zmenená právna kvalifikácia zo zločinu na prečin na modifikovanom skutkovom základe) oproti prvostupňovému rozsudku, rešpektujúc pritom ustanovenie § 42 ods. 2 veta druhá Tr. por. (súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším odsudzujúcim rozsudkom), krajský súd dospel k názoru, že v danom prípade možno zvoliť postup podľa § 44 Tr. zák. a u obžalovaného upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom k súhrnnému trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013 č. k. 2T/6/2013-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 4To/37/2014, nakoľko takýto trest odňatia slobody vo výmere 6 a ½ roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, treba považovať za dostatočný a primeraný. Odvolací súd pri voľbe tohto postupu vychádzal nielen zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/6/2013, ale aj z predloženého a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/134/2011, z ktorých zistil všetky predpoklady určujúce závažnosť teraz súdenej i zbiehajúcej trestnej činnosti, pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd na základe odvolania obžalovaného Z Š rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 05. apríla 2016
JUDr. Karol Kováč
predseda senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.