Príslušníci poriadkovej polície môžu obmedziť osobnú slobodu len podľa § 85 ods. 1 Tr. por. a nie podľa § 85 ods. 2 Tr. por.

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. Prís­luš­ní­ci služ­by  po­riad­ko­vej  po­lí­cie PZ sú op­ráv­ne­ní vy­ko­ná­vať za­dr­ža­nie po­doz­ri­vé­ho vý­luč­ne len pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85  ods.  1   Tr. por.   a do­kon­ca   sú  op­ráv­ne­ní  vy­dať   uz­ne­se­nie  o za­ča­tí tres­tné­ho  stí­ha­nia    pod­ľa  §  199   ods.  1   Tr. por.,  ak  osob­ne   vy­ko­na­li za­is­ťo­va­cí, neo­pa­ko­va­teľ­ný ale­bo neod­klad­ný úkon  pod­ľa §  4 písm. a) vy­hláš­ky MV SR č. 648/2008 Z. z. Me­dzi prís­luš­ní­kov  služ­by   po­riad­ko­vej   po­lí­cie  PZ  je   pri­tom   za­ra­de­ná   aj   po­ho­to­vos­tná mo­to­ri­zo­va­ná jed­not­ka Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva PZ. Je pre­to  ne­po­chyb­né, že prís­luš­ní­ci  po­riad­ko­vej  po­lí­cie ma­jú vy­uží­vať  iba us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, a v žiad­nom prí­pa­de nie § 85 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý  je ur­če­ný všet­kým os­tat­ným.

 II. Pos­tup up­ra­ve­ný v § 85 ods. 2 Tr. por. je to­tiž pod­ľa práv­nej teórie de­fi­no­va­ný ako ob­čian­ske za­dr­ža­nie (práv­ne ani nej­de o za­dr­ža­nie, ale o ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy), te­da pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia mô­že byť pá­cha­teľ za­dr­ža­ný kým­koľ­vek, av­šak s vý­nim­kou prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru ma­li pos­tu­po­vať vý­luč­ne pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 1 Tr. por. s pou­ka­zom na § 2 ods. 2, § 4 písm. a) vy­ššie ci­to­va­nej vy­hláš­ky.

 K uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke poz­ri aj:

 

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a438-za­dr­za­nie-po­doz­ri­vej-oso­by-po­li­caj­tom

 

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a229-za­dr­zia­va­nie-osob-v-zmys­le-85-tres­tne­ho-po­riad­ku-pris­lus­nik­mi-po­riad­ko­vej-po­li­cie-pz

 

Deák, M.: Za­dr­ža­nie po­doz­ri­vej oso­by v tres­tnom ko­na­ní. Bra­tis­la­va: C.H.Beck, 2015, s. 77 a nasl.

 

 

sp. zn. 2Tpo/1002/2016

U Z N E S E N I E

 

            Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Ka­mi­la Iván­ka a sud­cov JUDr. De­ni­sy Mes­zá­ro­so­vej a JUDr. Pet­ra Šam­ka, v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­mu Š K, pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o sťaž­nos­ti Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va IV pro­ti uz­ne­se­niu sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va IV sp. zn. 0Tp/120/2013 zo dňa 27.07.2016, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 03. augus­ta 2016, tak­to

 

r o z h o d o l:

 

            Pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťaž­nosť Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va IV z a m i e t a.

 

O d ô v o d n e n i e

 

Uz­ne­se­ním sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va IV sp. zn. 0Tp/120/2016 zo dňa 27.07.2016 bo­lo roz­hod­nu­té tak, že pod­ľa § 72 ods. 3 Tr. por. návr­hu Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va IV (ďa­lej len pro­ku­ra­tú­ra) zo dňa 25.07.2016 sp. zn. 2Pv 197/16/1104 na vza­tie ob­vi­ne­né­ho Š K do väz­by ne­vy­ho­vu­je a toh­to pre­pus­ti­la zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du. Svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­ni­la tým, že u ob­vi­ne­né­ho sú da­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky na vza­tie do väz­by, na­koľ­ko je v tom­to pro­ces­nom štá­diu us­ved­čo­va­ný vý­po­ve­ďa­mi poš­ko­de­ných, ako aj sved­kov. V po­čia­toč­nom štá­diu je tu da­né dô­vod­né po­doz­re­nie, že sa ob­vi­ne­ný mal do­pus­tiť skut­ku, kto­rý sa mu kla­die za vi­nu a ten­to napĺňa zna­ky uve­de­nej tres­tnej čin­nos­ti. Pod­ľa jej ná­zo­ru však ne­bo­la spl­ne­ná dru­há z pod­mien­ky na roz­ho­do­va­nie o väz­be, t.j. preu­ká­za­nie kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, kto­ré by za­kla­da­li exis­ten­ciu vä­zob­né­ho dô­vo­du uve­de­né­ho v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zá­ve­rom pou­ká­za­la na sku­toč­nosť, že z do­po­siaľ vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­vyp­ly­nu­lo žiad­ne je­ho proti­práv­ne ko­na­nie a pre­to nie je da­ný vä­zob­ný dô­vod uve­de­ný v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

 Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­dal ih­neď po je­ho vy­hlá­se­ní sťaž­nosť pro­ku­rá­tor a to do zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho, v kto­rej za­ujal ná­zor, že súd pos­tu­po­val nes­práv­ne, keď hod­no­til skut­ko­vý stav, sťa­žo­va­teľ mal za to, že sud­ca sa mal ve­no­vať len to­mu, či dô­vo­dy väz­by v tej­to tres­tnej ve­ci sú ale­bo nie sú. Sťa­žo­va­teľ za­ujal ná­zor, že dô­vo­dy väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sú da­né, v tom­to sme­re pou­ká­zal na vý­slu­chy poš­ko­de­ných, na roz­diel od sú­du za­ujal ná­zor, že tie­to sú hod­no­ver­né, na­koľ­ko zhod­ným spô­so­bom opi­su­jú uda­los­ti skut­ku na za­stáv­ke. Poš­ko­de­ní I D a M L zhod­ne tvr­dia, že prie­beh skut­ku tr­val prib­liž­ne dve ho­di­ny, po­čas toh­to skut­ku bol ob­vi­ne­ný vul­gár­ny a ag­re­sív­ny, bol sil­ne pod vply­vom al­ko­ho­lu, neod­bor­ným spô­so­bom v sta­ve sil­nej opi­tos­ti ma­ni­pu­lo­val so strel­nou zbra­ňou, tou­to strel­nou zbra­ňou mie­ril po idú­cich autách a pros­tried­koch hro­mad­nej dop­ra­vy a ľu­ďoch ces­tu­jú­cich v MHD, zá­ro­veň mie­ril na te­lá poš­ko­de­ných, pri­čom na Mi­ros­la­vu Luk­ná­ro­vú mie­ril z bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti a do spán­ko­vej ob­las­ti, po­čas to­ho opa­ko­va­ne stlá­čal ko­hú­tik zbra­ne, tak­tiež mie­ril na poš­ko­de­né­ho I D a tiež stlá­čal ko­hú­tik zbra­ne a je iba zho­dou okol­nos­tí, že tá­to zbraň v ča­se stla­če­nia ko­hú­ti­ka ne­bo­la na­bi­tá, na­koľ­ko ob­vi­ne­ný mal 5 ná­bo­jov, ne­vie ani po­ve­dať, koľ­kok­rát vy­stre­lil, je len zho­dou okol­nos­tí, že nes­pô­so­bil váž­ne nás­led­ky. Vý­po­ve­de poš­ko­de­ných sú pod­ľa sťa­žo­va­te­ľa hod­no­ver­né, na­koľ­ko zo spi­su ne­vyp­lý­va žiad­na sku­toč­nosť, pre kto­rú by chce­li tres­tným stí­ha­ním ub­lí­žiť ob­vi­ne­né­mu, na­koľ­ko ho poz­na­li len krát­ku do­bu. Pou­ká­zal tak­tiež na zá­pis­ni­cu o ohliad­ke mies­ta či­nu a o doob­hliad­ke MČ zo dňa 25.07.2016, pri­čom z tej­to vy­plý­va, že je tu reál­na mož­nosť, že ob­vi­ne­ný strie­ľal do za­stáv­ky, v sú­čas­nos­ti nie je jas­ný ani mo­tív ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho, spúš­ťa­cím mo­tí­vom je prav­de­po­dob­ne po­ži­tie al­ko­ho­lu, v tom­to sme­re je pot­reb­né vy­ko­nať do­ka­zo­va­nie a sťa­žo­va­teľ za­ujal ná­zor, že do dopl­ne­nia do­ka­zo­va­nia zna­lec­kým skú­ma­ním je pot­reb­né roz­hod­núť o po­ne­cha­ní vo väz­be, na­koľ­ko je­ho po­byt na slo­bo­de a prí­pad­né ďal­šie uži­tie al­ko­ho­lu mô­že spô­so­biť pok­ra­čo­va­nie v tres­tnej čin­nos­ti.

 Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 03.08.2016 zá­stup­ky­ňa kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry uvied­la, že sa v pl­nom roz­sa­hu pridr­žia­va po­da­nej sťaž­nos­ti a navrh­la, aby sťaž­nost­ný súd zru­šil na­pad­nu­té uz­ne­se­nie a ob­vi­ne­né­ho vzal do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

 Ob­haj­ca ob­vi­ne­né­ho Š K dal do po­zor­nos­ti sku­toč­nosť, že dô­vo­dy väz­by u je­ho man­dan­ta da­né nie sú. Je­ho man­dant do­po­siaľ ne­bol súd­ne tres­ta­ný a ani pre­jed­ná­va­ný za pries­tu­pok. Na­vy­še pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že sú čias­toč­né roz­po­ry vo vý­po­ve­diach u poš­ko­de­ných, kto­rí na jed­nej stra­ne tvr­di­li, že ob­vi­ne­né­ho ne­poz­na­jú, na dru­hej stra­ne sa však preu­ká­za­lo, že s tý­mi­to pred skut­kom po­pí­ja­li nie­koľ­ko ho­dín na cha­te. Z toh­to dô­vo­du bo­li v ča­se svoj­ho vý­slu­chu sil­ne pod vply­vom al­ko­ho­lu a pre­to navr­hol sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra za­miet­nuť.

 Ob­vi­ne­ný Š K uvie­dol, že je mu veľ­mi ľú­to to­ho, čo sa sta­lo. V ten deň po­žil ne­ja­ké pod­por­né lát­ky-pro­teí­ny a na­vy­še to zmie­šal s al­ko­ho­lom. dal do po­zor­nos­ti sku­toč­nosť, že bol s obo­ma poš­ko­de­ný­mi na cha­te u zná­mej, kde pred je­ho za­dr­ža­ním pi­li nie­koľ­ko ho­dín. Ne­vie si vy­svet­liť, pre­čo oba­ja poš­ko­de­ní zhod­ne uvá­dza­jú, že ho spoz­na­li až na tej za­stáv­ke MHD.

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve na pod­kla­de riad­ne a včas po­da­nej sťaž­nos­ti op­ráv­ne­nou oso­bou (§ 186 ods. 1 Tr. por.) pres­kú­mal v zmys­le § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správ­nosť vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým mo­hol sťa­žo­va­teľ po­dať sťaž­nosť, ako aj ko­na­nie pred­chá­dza­jú­ce tým­to vý­ro­kom na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia a dos­pel k zá­ve­ru, že sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra nie je dô­vod­ná.

 Pod­ľa § 71 ods. 1 Tr. por. ob­vi­ne­ný mô­že byť vza­tý do väz­by len vte­dy, ak do­te­raz zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že sku­tok, pre kto­rý bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie, bol spá­cha­ný, má zna­ky tres­tné­ho či­nu, súd dô­vo­dy na po­doz­re­nie, že ten­to sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný a z je­ho ko­na­nia ale­bo ďal­ších kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va dô­vod­ná oba­va, že

 

          a/ uj­de ale­bo sa bu­de skrý­vať, aby sa tak vy­hol tres­tné­mu stí­ha­niu ale­bo tres­tu, naj­mä ak ne­mož­no je­ho to­tož­nosť ih­neď zis­tiť, ak ne­má stá­le byd­lis­ko ale­bo ak mu hro­zí vy­so­ký trest,

 

         b/ bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie ale­bo

 

         c/ bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti do­ko­ná trest­ný čin, o kto­rý sa po­kú­sil, ale­bo vy­ko­ná trest­ný čin, kto­rý prip­ra­vo­val ale­bo kto­rým hro­zil.

            Pod­ľa § 72 ods. 2 Tr. por. ko­nať a roz­ho­do­vať mož­no len o väz­be oso­by, pro­ti kto­rej bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia o väz­be ob­sa­hu­je aj uve­de­nie skut­ko­vých okol­nos­tí, o kto­ré sa vý­rok roz­hod­nu­tia o väz­be opie­ra. O väz­be ko­ná a roz­ho­du­je súd a v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý nie je pri vy­me­dze­ní dô­vo­dov väz­by návr­hom pro­ku­rá­to­ra via­za­ný. O sťaž­nos­ti pro­ti roz­hod­nu­tiu sú­du ale­bo sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie o väz­be ko­ná a roz­ho­du­je na­dria­de­ný súd. Pred roz­hod­nu­tím o väz­be mu­sí byť ob­vi­ne­ný vy­po­ču­tý; o ča­se a mies­te vý­slu­chu sa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí pro­ku­rá­tor, ob­vi­ne­ný a je­ho ob­haj­ca, ak je do­siah­nu­teľ­ný. Pred­se­da se­ná­tu ale­bo sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie vy­po­ču­je ob­vi­ne­né­ho a po­tom umož­ní prí­se­dia­cim ale­bo sud­com, pro­ku­rá­to­ro­vi a ob­haj­co­vi po­lo­žiť ob­vi­ne­né­mu otáz­ky tý­ka­jú­ce sa roz­hod­nu­tia o väz­be; bez vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho mož­no roz­hod­núť o väz­be len vte­dy, ak ob­vi­ne­ný vý­slov­ne po­žia­dal, aby sa ko­na­lo v je­ho nep­rí­tom­nos­ti ale­bo ak zdra­vot­ný stav ob­vi­ne­né­ho neu­mož­ňu­je je­ho vý­sluch. Zá­stup­ca zá­uj­mo­vé­ho zdru­že­nia ale­bo iná oso­ba po­nú­ka­jú­ca zá­ru­ku ale­bo pe­ňaž­nú zá­ru­ku sa upo­ve­do­mí o vý­slu­chu, ak je to pot­reb­né. Návr­hy a žia­dos­ti pro­ku­rá­to­ra sa bez­od­klad­ne do­ru­čia ob­vi­ne­né­mu a žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho ale­bo iných osôb, po­da­né v je­ho pros­pech pro­ku­rá­to­ro­vi tak, aby sa k nim pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný ma­li mož­nosť pred roz­hod­nu­tím o väz­be vy­jad­riť.

 Pod­ľa § 72 ods. 3 Tr. por. ve­ta pr­vá pred bod­ko­čiar­kou ak v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ne­vy­ho­vie návr­hu pro­ku­rá­to­ra vziať ob­vi­ne­né­ho do väz­by, roz­hod­ne o nev­za­tí uz­ne­se­ním, kto­ré v pl­nom zne­ní s od­ôvod­ne­ním a pou­če­ním uve­die v zá­pis­ni­ci o úko­ne.

 Pod­ľa § 193  ods. 1 písm. c/ Tr. por. na­dria­de­ný or­gán za­miet­ne sťaž­nosť ak nie je dô­vod­ná.

 Pod­ľa § 2 ods. 2 vy­hláš­ky  Mi­nis­ter­stva  vnút­ra  Slo­ven­skej re­pub­li­ky  z 15. de­cem­bra 2008 o roz­sa­hu  vy­ko­ná­va­nia   roz­hod­nu­tí,   opat­re­ní a  úko­nov  tres­tné­ho ko­na­nia  vo  vy­šet­ro­va­ní ale­bo  skrá­te­nom  po­li­cajt služ­by po­riad­ko­vej  po­lí­cie, služ­by že­lez­nič­nej  po­lí­cie a služ­by dop­rav­nej  po­lí­cie mô­že vy­dá­vať roz­hod­nu­tia pod­ľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2 písm. a) až d), h) a i), vy­ko­ná­vať opat­re­nia podl'a § 3 a vy­ko­ná­vať úko­ny podl'a § 4 písm. a) až n), p) až t), v), x) až z).

 Pod­ľa § 2 ods. 2 písm. i) vy­hláš­ky po­li­cajt je op­ráv­ne­ný v roz­sa­hu  pod­ľa § S vy­dať uz­ne­se­nie o za­ča­tí  tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa  § 199  ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku,  ak  osob­ne  vy­ko­nal za­is­ťo­va­cí  úkon, neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon ale­bo neod­klad­ný  úkon pod­ľa§ 4 písm. a), b), c), i), j), k), l), m) ale­bo q).

 Pod­ľa § 4 vy­hláš­ky po­li­cajt je op­ráv­ne­ný v roz­sa­hu  pod­ľa § 2

 

a) za­dr­žať po­doz­ri­vé­ho pod­ľa§ 85 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

 

b) za­is­tiť na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie pod­ľa § 89 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

 

c) od­ňať vec pod­ľa § 91ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku,

d) prev­ziať vec pod­ľa § 92 Tres­tné­ho po­riad­ku,

e) vrá­tiť vec ale­bo ulo­žiť vec do ús­cho­vy na zá­kla­de uz­ne­se­nia  pod­ľa§ 97 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku,

f) od­ov­zdať vec na pre­daj na zá­kla­de uz­ne­se­nia  pod­ľa § 97 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, g) vy­dať vec ob­vi­ne­né­mu na zá­kla­de uz­ne­se­nia  pod­ľa§ 98 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, h) zni­čiť vec na zá­kla­de uz­ne­se­nia  pod­ľa § 98 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku,

i) vy­ko­nať osob­nú pre­hliad­ku pod­ľa § 99 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku,

j) vy­ko­nať osob­nú pre­hliad­ku pod­ľa§ 99 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku,

k) vy­ko­nať na zá­kla­de prí­ka­zu  do­mo­vú pre­hliad­ku pod­ľa§ 100 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov  pod­ľa§ 101 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku  a osob­nú pre­hliad­ku pod­ľa§ 102 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku,

l) vy­ko­nať  pre­hliad­ku   iných  pries­to­rov ale­bo  po­zem­kov  pod­ľa  § 101  ods.  3 Tres­tné­ho po­riad­ku,

m) vy­ko­nať osob­nú  pre­hliad­ku pod­ľa§ 102 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku,

n) vstú­piť  do oby­dlia, iných pries­to­rov  ale­bo na po­ze­mok pod­ľa§ 103 Tres­tné­ho po­riad­ku,

o) ot­vo­riť zá­siel­ku pod­ľa§ 109 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

p) vy­ko­nať  vý­sluch sved­ka  pod­ľa § 131 až 139  Tres­tné­ho po­riad­ku  k okol­nos­tiam,  kto­ré sú­vi­sia s vy­ko­na­ný­mi  za­is­ťo­va­cí­mi úkon­mi, neo­pa­ko­va­teľ­ný­mi úkon­mi ale­bo neod­klad­ný­mi úkon­mi pod­ľa pís­me­na a), b), c), i), j), k), 1), m) ale­bo q),

q) vy­ko­nať ob­hliad­ku  pod­ľa§ 154 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

r) vy­ko­nať pre­hliad­ku te­la pod­ľa§ 155 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

s) vy­ko­nať od­ber bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu  pod­ľa§ 155 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku,

t) vy­ko­nať úko­ny na zis­te­nie to­tož­nos­ti  oso­by pod­ľa§ 155 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku,

u) vy­ko­nať vy­šet­ro­va­cí  po­kus pod­ľa § 157 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku,

v) vy­ko­nať pre­vier­ku  vý­po­ve­de na mies­te či­nu pod­ľa § 158 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

w) vy­ko­nať hla­so­vú skúš­ku  pod­ľa§ 160 Tres­tné­ho po­riad­ku,

x) pri­jať tres­tné ozná­me­nie pod­ľa§ 196 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku,

y) dopl­niť tres­tné ozná­me­nie  a vy­po­čuť oso­bu, kto­rú na zá­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo iné­ho  pod­ne­tu je pot­reb­né vy­po­čuť k okol­nos­tiam nas­ved­ču­jú­cim, že ma­la spá­chať  trest­ný čin pod­ľa § 196 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku,

z) vy­hľa­dať a za­bez­pe­čiť dô­ka­zy, aby moh­li  byť vy­ko­na­né v ďal­šom  ko­na­ní pod­ľa § 203 ods. 1písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku.

Sťaž­nost­ný súd po pos­tu­pe na­ria­de­nom ci­to­va­ným us­ta­no­ve­ním z pred­lo­že­né­ho do­siaľ zís­ka­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu zis­til, že ob­vi­ne­ný Š K je uz­ne­se­ním OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves ČVS: ORP-652/DN-B4-2016 zo dňa 24.07.2016 stí­ha­ný z pre­či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia  pod­ľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z pre­či­nu vý­tr­žníc­tva pod­ľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom na č.l. 2-3.

 Osob­ná slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho Š K bo­la prís­luš­ník­mi hliad­ky PMJ ob­me­dze­ná v zmys­le § 85 ods. 2 Tr. por. dňa 24.07.2016 o 00.10 hod., čo­ho dô­ka­zom je úrad­ný zá­znam zo dňa 24.07.2016 na č.l. 55.

 Pro­ku­ra­tú­ra ne­na­ria­di­la pre­pus­te­nie ob­vi­ne­né­ho Š K na slo­bo­du, ale pod sp. zn. 2Pv 197/16/1104 dňa 25.07.2016 o 18.05 hod. po­da­la na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va IV návrh na je­ho vza­tie do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 Tr. por.  

 Sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie vy­po­ču­la ob­vi­ne­né­ho Š K dňa 27.07.2016 v ča­se od 09.00 hod. do 11.00 hod. a roz­hod­la tak, že pod­ľa § 72 ods. 3 Tr. por. návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho Š K do väz­by ne­vy­ho­vu­je a toh­to pre­pus­ti­la zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

 Sťaž­nost­ný súd kon­šta­tu­je, že zá­kon­né pro­ces­né le­ho­ty pred roz­hod­nu­tím sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 87 ods. 2 Tr. por. bo­li  u ob­vi­ne­né­ho Š K  za­cho­va­né.

 Pri roz­ho­do­va­ní o po­da­nom návr­hu na vza­tie do väz­by mu­sia byť ku­mu­la­tív­ne spl­ne­né nas­le­du­jú­ce pod­mien­ky:

 1/ dodr­ža­nie zá­kon­ných pro­ces­ných le­hôt v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 87 ods. 2 Tr. por., pri­čom už ako bo­lo skon­šta­to­va­né vy­ššie, tie­to le­ho­ty bo­li v prí­pa­de ob­vi­ne­né­ho Š K za­cho­va­né.

 

2/ dodr­ža­nie zá­kon­né­ho pos­tu­pu pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por.

 

Pod­ľa ná­zo­ru sťaž­nos­tné­ho sú­du však u ob­vi­ne­né­ho Š K ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky na roz­ho­do­va­nie o vza­tí do väz­by a to v sú­vis­los­ti s pos­tu­pom uve­de­ným v § 85 ods. 1 Tr. por. a to na zá­kla­de nas­le­du­jú­cich sku­toč­nos­tí:

             V úvod­nej fá­ze pos­tu­po­va­li prís­luš­ní­ci hliad­ky PMJ v sú­la­de so zá­ko­nom, keď ap­li­ko­va­li pri svo­jom pos­tu­pu us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku a nie zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re.

 V tom­to sme­re sťaž­nost­ný súd pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že ak pri re­le­van­tných poz­nat­koch o po­doz­re­ní zo spá­chania ale­bo ak­tuál­ne­ho pá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­rý­mi po­lí­cia dis­po­nu­je v dos­ta­toč­nom ča­so­vom pred­sti­hu, vzni­ká po­vin­nosť pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a nie pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. V ta­kom prí­pa­de mož­no dô­kaz pre tres­tné ko­na­nie zís­kať len tres­tno-pro­ces­ným pos­tu­pom (R 47/2013-I).

 Ako vy­plý­va z úrad­né­ho zá­zna­mu zo dňa 24.07.2016 na č.l. 55 prís­luš­ní­ci PMJ dňa 24.07.2016  o 00:10   hod. pos­tu­pom pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., za­dr­ža­li oso­bu ob­vi­ne­né­ho z dô­vo­du po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti.

 Z vy­ššie uve­de­ných  ci­to­va­ných  zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní však ne­po­chyb­ne  vy­plý­va, že prís­luš­ní­ci služ­by  po­riad­ko­vej  po­lí­cie PZ sú op­ráv­ne­ní vy­ko­ná­vať za­dr­ža­nie po­doz­ri­vé­ho vý­luč­ne len pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85  ods.  1   Tr. por.   a do­kon­ca   sú  op­ráv­ne­ní  vy­dať   uz­ne­se­nie  o za­ča­tí tres­tné­ho  stí­ha­nia    pod­ľa  §  199   ods.  1   Tr. por.,  ak  osob­ne   vy­ko­na­li za­is­ťo­va­cí, neo­pa­ko­va­teľ­ný ale­bo neod­klad­ný úkon  pod­ľa §  4 písm. a) ci­to­va­nej vy­hláš­ky. Me­dzi prís­luš­ní­kov  služ­by   po­riad­ko­vej   po­lí­cie  PZ  je   pri­tom   za­ra­de­ná   aj   po­ho­to­vos­tná mo­to­ri­zo­va­ná jed­not­ka Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva PZ. Je pre­to  ne­po­chyb­né, že prís­luš­ní­ci  po­riad­ko­vej  po­lí­cie ma­jú  vy­uží­vať  iba us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, a v žiad­nom prí­pa­de nie § 85 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý  je ur­če­ný všet­kým os­tat­ným.

 Pos­tup up­ra­ve­ný v § 85 ods. 2 Tr. por. je to­tiž pod­ľa práv­nej teórie de­fi­no­va­ný ako ob­čian­ske za­dr­ža­nie, te­da pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia mô­že byť pá­cha­teľ za­dr­ža­ný kým­koľ­vek, av­šak s vý­nim­kou prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru ma­li pos­tu­po­vať vý­luč­ne pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 1 Tr. por. s pou­ka­zom na § 2 ods. 2, § 4 písm. a) vy­ššie ci­to­va­nej vy­hláš­ky.

 Na­vy­še sťaž­nost­ný súd pou­ka­zu­je na uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho  sú­du  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky sp. zn. 1 Tdo V 1/2011 zo dňa  14.06.2011, z kto­ré­ho vy­plý­va, že ob­me­dzenie osob­nej  slo­bo­dy  po­doz­ri­vej  oso­by  je špe­ciál­ny  prí­pad  za­dr­ža­nia oso­by, kto­rá  bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne ale­bo  bez­pros­tred­ne po ňom. Pod­mien­kou nie je exis­ten­cia  niek­to­ré­ho z dô­vo­dov väz­by, pos­ta­ču­je sku­toč­nosť, že za­dr­ža­nie je pot­reb­né na zis­te­nie to­tož­nos­tí  oso­by, za­brá­ne­nie jej úte­ku, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov ale­bo na za­brá­ne­nie ďal­šie­mu  pá­chaniu  tres­tnej čin­nos­ti. Na ten­to úkon je op­ráv­ne­ný kto­koľ­vek s vý­nim­kou po­li­caj­ta, kto­rý je op­ráv­ne­ný pou­žiť in­šti­tút za­dr­ža­nia po­doz­ri­vej oso­by.

Po­tom, ako by mal byť  ako po­doz­ri­vý pri pá­cha­ní pre­či­nu ob­vi­ne­ný PMJ za­dr­ža­ný  pod­ľa ci­to­va­né­ho § 85  ods. 1 Tr.  por., ma­li nás­led­ne  prís­luš­ní­ci  PMJ tú­to sku­toč­nosť pod­ľa § 85 ods. 1 ve­ta dru­há Tr. por. bez­od­klad­ne  ozná­miť  pro­ku­rá­to­ro­vi, spí­sať zá­pis­ni­cu o za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho a jej rov­no­pis bez­od­klad­ne  do­ru­čiť  pro­ku­rá­to­ro­vi pos­tu­pom  pod­ľa § 85 ods. 3 Tres­tné­ho  po­riad­ku, čo však prís­luš­ní­ci PMJ neu­či­ni­li.

 Prís­luš­ní­ci PMJ však úpl­ne v roz­po­re s už ci­to­va­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku, ako aj ele­men­tár­nou lo­gi­kou ani je­den z vy­ššie po­ža­do­va­ných zá­kon­ných úko­nov ne­vy­ko­na­li, ale nao­pak, ob­vi­ne­né­ho Š K pred­vied­li dňa 24.07.2016 na OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves, chý­ba však pres­ný čas prees­kor­to­va­nia.

 Na­po­kon, pod­ľa zá­pis­ni­ce o za­dr­ža­ní a ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by zo dňa 24.07.2016 na č. l. 5 bol ob­vi­ne­ný Š K po­ve­re­ným  prís­luš­ní­kom  PZ prev­za­tý a za­dr­ža­ný dňa 24.07.2016 o 04.40 hod., ten­to­raz pod­ľa § 85 ods. 3 Tr. por.

 Sťaž­nost­ný súd kon­šta­tu­je, že vy­ššie pod­rob­ne po­pí­sa­ný pos­tup po­lí­cie bol ne­zá­kon­ný a v roz­po­re s ci­to­va­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku, ako aj zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re  a to na zá­kla­de ne­dodr­ža­nia zá­kon­né­ho pos­tu­pu. Úvod­né ele­men­tár­ne po­chy­be­nie prís­luš­ní­kov PMJ na mies­te či­nu, kto­rí ne­zá­kon­ne ap­li­ko­va­li us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 2 Tr. por. v ďal­šom už v žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né zho­jiť a kon­va­li­do­vať nás­led­ným pos­tu­pom or­gá­nov OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves, pre­to­že pos­tup pod­ľa § 85 ods. 3 Tr. por. bol v da­nom prí­pa­de na­via­za­ný na ne­zá­kon­ný pos­tup hliad­ky PMJ pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por. Na­po­kon ten­to ne­zá­kon­ný pos­tup nie je mož­né v ko­neč­nom dôs­led­ku zho­jiť ani je­ho ozná­me­ním pro­ku­rá­to­ro­vi, resp. súh­la­som pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 85 ods. 1 ve­ta dru­há Tr. por.

Z nep­rá­va to­tiž ne­mô­že vznik­núť prá­vo  a pre­to i nas­le­du­jú­ce úko­ny OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves oh­ľad­ne ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy a za­dr­ža­nia ob­vi­ne­né­ho sú práv­ne neú­čin­né a pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né.

Po­zor­nos­ti sťaž­nos­tné­ho sú­du neu­nik­lo, že v zá­pis­ni­ci o za­dr­ža­ní a ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by zo dňa 24.07.2016 na č.l. 5 je nes­práv­ne uve­de­né, že hliad­ka PMJ za­dr­ža­la ob­vi­ne­né­ho pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por. a že OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves ob­vi­ne­né­ho prev­za­la a za­dr­ža­la pos­tu­pom pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., čo sa ne­zak­la­dá na prav­de a je v roz­po­re s pod­rob­ne vy­ššie ro­zob­ra­tý­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi.

3/ ma­te­riál­na strán­ka roz­ho­do­va­nia o väz­be, t.j. preu­ká­za­nie dô­vod­né­ho po­doz­re­nia, že sku­tok, pre kto­rý je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný sa stal, že vy­ka­zu­je všet­ky zna­ky tres­tné­ho či­nu a že ho spá­chal ob­vi­ne­ný.

 Z úrad­né­ho zá­zna­mu PMJ zo 17.7.2016 ďa­lej vy­plý­va, že na mies­te bo­lo sťa­žo­va­te­ľo­vi vy­ko­na­né   op­ráv­ne­nie v zmys­le  §  22  zá­ko­na  č. 171/1993 Z.  z. o Po­li­caj­nom zbo­re a toh­to preh­ľa­da­li s tým, že u ne­ho bo­la náj­de­ná ne­vys­tre­le­ná ná­boj­ni­ca v pe­ňa­žen­ke (č.l. 55). Ob­vi­ne­ný mal však byť v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 89 ods. 1 Tr. por. naj­skôr vy­zva­ný na vy­da­nie ve­ci s tým, že zá­ro­veň mal byť pou­če­ný o tom, že ne­mu­sí vy­dať vec, ak by si tým pri­vo­dil tres­tné stí­ha­nie. Prá­vo nep­ris­pie­vať k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu ale­bo us­ved­če­niu spo­čí­va v reš­pek­to­va­ní prá­va ml­čať a v zá­ka­ze aké­ho­koľ­vek do­nu­co­va­nia k ak­tív­ne­mu ko­na­niu, kto­ré by pria­mo ale­bo ne­pria­mo vie­dlo k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu ale­bo us­ved­če­niu. Prá­vo nep­ris­pie­vať k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu ale­bo us­ved­če­niu spo­čí­va v reš­pek­to­va­ní prá­va ml­čať a v zá­ka­ze aké­ho­koľ­vek do­nu­co­va­nia k ak­tív­ne­mu ko­na­niu, kto­ré by pria­mo ale­bo ne­pria­mo vie­dlo k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu ale­bo us­ved­če­niu (ZSP 38/2015-II).

 Ten­to vy­ššie po­pí­sa­ný pos­tup prís­luš­ní­kov PMJ bol  rov­na­ko   ne­zá­kon­ný,   pre­to­že ma­li v tom­to prí­pa­de pos­tu­po­vať nie pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, ale pod­ľa § 99 ods. 4 v spo­je­ní s § 102 ods. 4 Tr. por.

 Ak vec­ný dô­kaz a to 1 ks ná­boj­ni­ce v pe­ňa­žen­ke bo­li zís­ka­né vy­ššie pod­rob­ne po­pí­sa­ným ne­zá­kon­ným spô­so­bom, v ďal­šom ne­mô­žu slú­žiť ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní.

Z do­po­siaľ za­bez­pe­če­ných a pred­lo­že­ných lis­tin­ných dok­la­dov vy­plý­va, že hliad­ka PMJ sí­ce ne­zá­kon­ne ale pred­sa len dis­po­no­va­la s oso­bou ob­vi­ne­né­ho Š K dňa 24.07.2016 v roz­pä­tí od 00.10 hod., ke­dy ho pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por. za­dr­ža­la, až do 04.40 hod., ke­dy ho pod­ľa § 85 ods. 3 Tr. por. tak­tiež ne­zá­kon­ne prev­za­la a za­dr­ža­la OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves.

 Na č.l. 44-45 sa na­chá­dza ori­gi­nál, ako aj opis zá­pis­ni­ce o ob­hliad­ke mies­ta či­nu, kto­rú ma­lo vy­ko­nať OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves dňa 24.07.2016 v ča­se od 02.30 hod. do 03.40 hod. To­tož­né sku­toč­nos­ti tak­tiež vy­plý­va­jú z úrad­né­ho zá­zna­mu na č.l. 56.

 Na č.l. 1 sa na­chá­dza uz­ne­se­nie OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá ves sp. zn. ČVS:ORP-652/DN-B4-2016 zo dňa 24.07.2016, kto­rým pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vy­ko­na­ním neod­klad­né­ho a neo­pa­ko­va­teľ­né­ho úko­nu a to ohliad­kou mies­ta či­nu zo dňa 24.07.2016 v ča­se o 02.30 hod.

 Ako však vy­plý­va zo zá­pis­ni­ce uve­de­nej v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku, ob­vi­ne­ný bol na OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves zdr­ža­ný a prev­za­tý až o 04.40 hod. Je te­da nes­por­né, že OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves moh­lo vy­ko­ná­vať aké­koľ­vek úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia naj­skôr o 04.40 hod. a ak vy­ko­ná­va­la úko­ny pred tou­to ho­di­nou, tak bo­li vy­ko­na­né v roz­po­re so zá­ko­nom, pre­to­že s oso­bou ob­vi­ne­né­ho práv­ne ne­dis­po­no­va­la, pre­to­že tú­to nep­rev­za­la.

 Vzhľa­dom na vy­ššie pod­rob­ne ro­zob­ra­té pro­ces­né po­chy­be­nia sťaž­nost­ný súd kon­šta­tu­je, že OO PZ SR Bra­tis­la­va IV De­vín­ska No­vá Ves ne­ma­lo žiad­ny zá­kon­ný pod­klad na vy­ko­na­nie ohliad­ky mies­ta či­nu dňa 24.07.2016 v ča­se od 02.30 hod do 03.40 hod. a te­da ne­moh­lo tým­to ne­zá­kon­ným úko­nom ani za­čať pos­tu­pom pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. tres­tné stí­ha­nie. Pria­mym dôs­led­kom toh­to ko­na­nia je sku­toč­nosť, že je dô­vod­ne spo­chyb­ne­ná zá­kon­nosť uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pre­to­že z nep­rá­va prá­vo vznik­núť ne­mô­že.

 Zo všet­kých vy­ššie pod­rob­ne špe­ci­fi­ko­va­né sku­toč­nos­tí sťaž­nost­ný súd vy­vo­dil, že u ob­vi­ne­né­ho Š K ne­bo­li napl­ne­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky na je­ho vza­tie do väz­by, t.j. preu­ká­za­nie dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia. Uve­de­né po­chy­be­nia ma­jú to­tiž za nás­le­dok vy­vo­la­nie op­ráv­ne­ných po­chyb­nos­tí aj o tom, či za­ča­té tres­tné stí­ha­nie, ako aj vzne­se­né ob­vi­ne­nie, bo­lo vô­bec vy­ko­na­né v sú­la­de so zá­ko­nom.

 4/ exis­ten­cia vä­zob­né­ho dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por., t.j. kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, kto­ré od­ôvod­ňu­jú oba­vu, že by ob­vi­ne­ný Š K pok­ra­čo­val v pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti, kto­rú za­po­čal ale­bo inú tres­tnú čin­nosť.

 Pod­ľa ná­zo­ru sťaž­nos­tné­ho sú­du u ob­vi­ne­né­ho Š K ne­bo­la spl­ne­ná dru­há a tre­tia z uve­de­ných pod­mie­nok na roz­ho­do­va­nie o vza­tí do väz­by a pre­to z toh­to dô­vo­du sa sťaž­nost­ný súd už v ďal­šom ne­zao­be­ral štvr­tou pod­mien­kou na roz­ho­do­va­nie o väz­be, t.j. či bo­li ale­bo ne­bo­li u ob­vi­ne­né­ho Š K da­né kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré by za­kla­da­li exis­ten­ciu vä­zob­né­ho dô­vo­du uve­de­né­ho v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

 S pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né pod­rob­ne ro­zob­ra­té dô­vo­dy sťaž­nost­ný súd te­da uzat­vá­ra, že u ob­vi­ne­né­ho Š K ne­bol dodr­ža­ný pos­tup jed­noz­nač­ne ur­če­ný Tres­tným po­riad­kom pri je­ho ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy a nás­led­nom vy­ko­ná­va­ní pro­ces­ných úko­nov, čo ma­lo za nás­le­dok vy­slo­ve­nia ne­zá­kon­nos­ti uve­de­né­ho pos­tu­pu, ako aj tak­to zís­ka­ných dô­ka­zov.

 Sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie sa  ne­zao­be­ra­la so zis­te­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi, pri­čom sa ma­la pri­már­ne za­me­rať na všet­ky vy­ššie pod­rob­ne špe­ci­fi­ko­va­né sku­toč­nos­ti a už z tých­to vy­vo­diť, že u ob­vi­ne­né­ho Š K ne­bo­li spl­ne­né zá­ko­nom pred­pí­sa­né esen­ciál­ne pod­mien­ky oh­ľad­ne ob­me­dzenia je­ho osob­nej slo­bo­dy a je­ho za­dr­ža­nia napl­ne­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky na je­ho vza­tie do väz­by, t.j. dô­vod­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia.

 Čo sa tý­ka sťaž­nos­tnej ná­miet­ky sťa­žo­va­te­ľa, kto­rý uvie­dol, že sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie pos­tu­po­va­la nes­práv­ne, keď hod­no­ti­la skut­ko­vý stav a ma­la sa ve­no­vať len to­mu, či dô­vo­dy väz­by v tej­to tres­tnej ve­ci sú ale­bo nie sú, sťaž­nost­ný súd kon­šta­tu­je, že tá­to ne­má opo­ru v zá­ko­ne.

 Aj v ko­na­ní po po­da­ní návr­hu na vza­tie do väz­by to­tiž mu­sí sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie naj­skôr skú­mať, či dô­ka­zy, kto­ré bo­li vy­ko­na­né a spo­lu s ta­kým­to návr­hom pred­lo­že­né, bo­li vy­ko­na­né v sú­la­de s Tres­tným po­riad­kom. V prí­pa­de že zis­tí, že pred­lo­že­né dô­ka­zy bo­li vy­ko­na­né ne­zá­kon­ným spô­so­bom, ne­mô­že a ani nes­mie brať do úva­hy pri svo­jom roz­ho­do­va­ní ich ob­sa­ho­vú strán­ku, nech by bo­la aká­koľ­vek.

 V prí­pa­de, že zis­tí, že pred­lo­že­né dô­ka­zy bo­li vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom, mu­sí sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie z tých­to vy­chá­dzať a to pri­naj­men­šom v roz­sa­hu, či tie­to preu­ka­zu­jú dô­vod­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia ako esen­ciál­nej pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o väz­be, t.j.  ma­te­riál­nej strán­ky.

 Dô­vod­né po­doz­re­nie pred­pok­la­dá exis­ten­ciu fak­tov ale­bo in­for­má­cií, kto­ré by ob­jek­tív­ne­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi umož­ni­li úsu­dok o tom, že kon­krét­na oso­ba ma­la spá­chať trest­ný čin, pri­čom je­ho dô­vod­nosť zá­vi­sí vždy od všet­kých okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du. Ta­ké­to dô­vod­né po­doz­re­nie však nie je pot­reb­né v ko­na­ní o roz­ho­do­va­ní o návr­hu na vza­tie do väz­by dok­la­do­vať aj nez­vrat­ný­mi dô­kaz­mi, pre­to­že by bo­lo ne­lo­gic­ké, aby bo­li tres­tné či­ny jed­noz­nač­ne de­fi­no­va­né a aj preu­ká­za­né už v tom­to štá­diu tres­tné­ho stí­ha­nia, t.j. príp­rav­né­ho ko­na­nia, keď­že to­to je cie­ľom až nás­led­né­ho vy­šet­ro­va­nia a naj­mä ko­na­nia pred sú­dom.

 Sťaž­nost­ný súd te­da uzat­vá­ra, že sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie bo­la op­ráv­ne­ná, ba do­kon­ca mu­se­la skú­mať skut­ko­vý stav, ako aj jed­not­li­vé vy­ko­na­né dô­ka­zy a to v ta­kom roz­sa­hu, aký vy­me­dzil sťaž­nost­ný súd v pred­chá­dza­jú­cich troch od­se­koch.

 Na­po­kon po­zor­nos­ti sťaž­nos­tné­mu sú­du neu­nik­lo po­chy­be­nie sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rá uvied­la v na­pad­nu­tom uz­ne­se­ní čias­toč­ne nes­práv­ne pou­če­nie, pre­to­že s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 83 ods. 2 pr­vá ve­ta pred bod­ko­čiar­kou Tr. por. pro­ti uz­ne­se­niu o nev­za­tí do väz­by mô­že po­dať sťaž­nosť len pro­ku­rá­tor len ih­neď po je­ho vy­hlá­se­ní, av­šak nie sa­mot­ný ob­vi­ne­ný.

 Ra­diac sa uve­de­ný­mi úva­ha­mi sťaž­nost­ný súd dos­pel k zá­ve­ru, že sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra pro­ti na­pad­nu­té­mu roz­hod­nu­tiu je ne­dô­vod­ná a pre­to ju pos­tu­pom pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako ne­dô­vod­nú za­mie­tol.

 To sú dô­vo­dy, na zá­kla­de kto­rých sťaž­nost­ný súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti to­ho uz­ne­se­nia.

 P o u č e n i e:  Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu ďal­ší riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok nie je  prí­pust­ný.

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve 2Tpo

                                 V Bra­tis­la­ve 03. augus­ta 2016

 

 

JUDr. Ka­mil Ivá­nek

                                                                                             pred­se­da se­ná­tu

 

           

 

 

 

 

Diskusia