Aplikačná prax súdov pri výkone rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí
(výňatok z prednášky Omšenie október 2016)
Aplikačná prax súdov pri výkone rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí – téma je mimoriadne náročná, pretože základné právne predpisy, ktoré v tejto oblasti platia, teda C.m.p.( civilný mimosporový poriadok) a Vyhláška MS SR č. 207/2016 sú účinné len od 1.7.2016.
Uvedenou témou sa teda budem zaoberať z hľadiska môjho pohľadu na uvedenú problematiku. Moje závery vyslovené k jednotlivým častiam právnej úpravy sú teda iba mojimi závermi vyplývajúcimi z doterajších poznatkov o uvedenej problematike. Nemajú žiadnu všeobecnú záväznosť a netvrdím, že musia byť správne. Reprezentujú však môj právny názor a tak by na nich malo byť aj nazerané.
Výkon rozhodnutia týkajúci sa maloletých detí teda tzv. personálna exekúcia je predovšetkým upravený C.m.p. v jeho 4. časti. Konkrétnejšie v §§ 370 a 391, ďalej je upravený Vyhláškou MS SR č. 207/2016 účinnou od 1.7.2016.
Z histórie vyhlášky – predchádzala jej vyhláška – spoločná vyhláška viacerých ministerstiev číslo 474/2011 ( práca, školstvo a vnútro ) vznikla až po tom , čo sa začala presadzovať myšlienka špecializácie a s uvedenou problematikou sa začalo pracovať – nahradila pôvodnú Inštrukciu ministerstva spravodlivosti, zdravotníctva , vnútra , školstva a kultúry a štátneho úradu sociálneho zabezpečenia číslo 734/1965 zo 07.06.1965 - aj vzhľadom na svoj vek obsahuje niekoľko veľmi inšpiratívnych ustanovení , ktoré by boli prijateľné a použiteľné aj dnes.
Podľa bodu 2 časť Ainštrukcie inštrukcia preferovala pohovor predsedu senátu s povinnou osobou, ktorým mal docieliť dobrovoľné splnenie súdneho rozhodnutia a zistiť predpoklady pre ďalší postup. Predseda senátu pri pohovore určil povinnej osobe lehotu – spravidla tri dni – v ktorej má dobrovoľne splniť určenú povinnosť.
Podľa bodu 4 časť A inštrukcie pokuty, ktoré boli pri výkone rozhodnutia ukladané už nebolo možné odpustiť.
Podľa bodu 5 časť A inštrukcie výkon rozhodnutia uskutočňoval súdny tajomník alebo súdny vykonávateľ prípadne iný spôsobilý pracovník súdu. Predseda súdu v obťažných prípadoch mohol určiť, že sa výkonu rozhodnutia zúčastní predseda senátu.
Podľa bodu 9 časť A inštrukcie sa súd podľa potreby postaral o to, aby miestny národný výbor v bydlisku maloletého dieťaťa bol správne informovaný o podstate a dôvodoch rozhodnutia súdu o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Súd mal čeliť skresleným správam v tlači o vykonanom odňatí dieťaťa poskytnutím potrebných informácií a mal dbať na to, aby občania z neinformovanosti nechápali nesprávne úkon a aby sa verejná mienka neobracala proti orgánom uskutočňujúcim výkon.
Podľa bodu 1 časť C inštrukcie bolo možné vykonať odňatie dieťaťa v škole, dieťa mal pripraviť na chystaný výkon rozhodnutia jeho učiteľ alebo riaditeľ.
Podľa bodu 2 časť C inštrukcie ak vyžadoval zdravotný stav dieťaťa ústavné ošetrenie alebo vážnejší lekársky zákrok bolo možné na základe odporúčania lekára prijať dieťa do zdravotníckeho lôžkového zariadenia. V takom prípade predseda senátu urobil opatrenie aby sa dieťa z tohto zariadenia vydalo len tomu, komu bolo súdnym rozhodnutím zverené do výchovy.
Časť D inštrukcie upravovala výkon rozhodnutia o styku s dieťaťom. Podľa inštrukcie bolo treba postupovať zvlášť uvážene, aby výkonom rozhodnutia netrpela výchova dieťaťa a jeho vzťah k rodičom. Súd mal rodiča ktorý bránil dobrovoľnému splneniu súdneho rozhodnutia dôrazne upozorniť na škodlivé následky núteného výkonu rozhodnutia. Podľa okolností prípadu sa súd mal poradiť aj s učiteľom dieťaťa a lekárom. Uprednostňovalo sa vynútenie splnenia povinnosti ukladaním pokút pred núteným úkonom. Podľa možnosti mal súd využiť aj dobrovoľnú pomoc sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú popri zamestnaní a to predovšetkým žien.
Je vidieť, že ustanovenia inštrukcie účinnej od júla 1965 sú vysoko aktuálne aj v súčasnosti.
Uvedenú problematiku čiastočne upravuje aj Spravovací a kancelársky poriadok – najmä § 62a/ ktorý hovorí o vyznačovaní vykonateľnosti neodkladných opatrení.
Do pozornosti chcem dať aj Nariadenie Rady č. 2201/2003 a Zákon č. 97/1963 Zb. teda zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pre nás je dôležitý pri skúmaní tejto problematiky oddiel 3 uvedeného zákona, ktorý hovorí o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.
Paragraf 370 ods. 1 C.m.p. uvádza, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa týka tých konaní, v ktorých bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa ods. 2 tohto zákona sa pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Aj súčasná právna úprava teda ponechala personálnu exekúciu v rukách súdov. Je tomu tak pravdepodobne preto, že iba súd resp. súdna moc ako jedna zo zložiek štátnej moci dokáže v tejto mimoriadne citlivej oblasti dostatočne zabezpečiť ochranu práv účastníkov konania a najmä ochranu práv maloletých detí.
Základným predpokladom pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia je v prvom rade existencia vykonateľného exekučného titulu, ktorým môže byť v našich podmienkach rozsudok, neodkladné opatrenie alebo rozhodnutie cudzieho štátu.
Vykonateľnosť v prípade rozsudkov je upravená v § 232 C.s.p., ktorý v tomto prípade môžeme jednoznačne použiť s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 1 C.m.p.
Podľa citovaného ustanovenia je rozsudok vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Výnimkou môže byť rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku podľa § 233 C.s.p., ktorý hovorí o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ktorý môže byť vykonateľný doručením. Podľa § 233 C.s.p. je výrok o predbežnej vykonateľnosti rozsudku považovaný za uznesenie, je teda proti nemu prípustné odvolanie – pozri § 357 písm.iC.s.p.
Je potrebné spomenúť, že podľa § 120 ods. 1 C.m.p.súd rozhoduje vo veciach v starostlivosti o maloletých rozsudkom len vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/ teda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého, styku s maloletým a ďalej pri rozhodovaní o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť a schválení právneho úkonu za maloletého. Rozsudkom súd schvaľuje aj dohodu rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Exekučným titulom bude teda nielen rozsudok ale aj uznesenie súdu vo veci samej. V tejto súvislosti treba spomenúť § 238 odsek 3 C.s.p. podľa ktorého ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia, jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. Pokiaľ ide o odvolanie voči uzneseniam súdov prvej inštancie, ktorými sa rozhoduje vo veci samej, je potrebné upozorniť na § 59 ods. 1 C,m.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Pokiaľ ide o vykonateľnosť neodkladných opatrení je potrebné do úvahy zobrať § 322 ods. 1 a 2 C.s.p. – v našom prípade je dôležitý skôr ods. 1 podľa ktorého je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V našom prípade pôjde najmä o neodkladné opatrenia, ktoré sú vydávané podľa § 360 ods. 1 C.m.p., teda také, ktoré možno nariadiť aj bez návrhu.V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu typickým bude najmä úprava stretávania sa oprávnenej osoby s maloletým, ďalej nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p.
Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 C.m.p. je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Jedná sa o doteraz používané tzv. 24 hodinové predbežné opatrenia.
Neodkladné opatrenie podľa § 367 C.m.p., teda doterajšie tzv. 7 dňové predbežné opatrenia je takisto vykonateľné vyhlásením ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 62a/ Spravovacieho a kancelárskeho poriadku – u týchto neodkladných opatrení vykonateľnosť vyznačí vždy sudca, ktorý neodkladné opatrenie nariadil.
Pokiaľ ide o vykonateľnosť rozhodnutí cudzích súdov, je potrebné poukázať na ust. oddielu 3 zákona č. 97/1963 Zb. a na Nariadenie rady ES č. 2201/2003. Uvedené právne predpisy obsahujú návod na postup pri výkone cudzích rozhodnutí tak, ako to predpokladá § 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z.z.
Konanie o výkon rozhodnutia vo veci maloletých je možné začať podľa § 376 ods. 1 C.m.p. na návrh alebo podľa § 376 ods. 2 C.m.p. aj bez návrhu. Návrh na výkon rozhodnutia môže podať oprávnený proti povinnému.
Problematickým sa javí ustanovenie § 376 ods. 3 C.m.p., ktoré hovorí, že konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. Toto ustanovenie nie je bližšie zdôvodnené v žiadnom dostupnom komentári ani v dôvodovej správe k uvedenej časti zákona.
Dôvodová správa k uvedenej problematike uvádza nasledovné: „ doterajšia právna úprava nebola jednoznačná a bezrozporná v otázke začatia tohto typu vykonávacieho konania, preto predkladateľ precizuje spôsob začatia personálnej exekúcie, v ktorom sa prejavuje princíp oficiality typický pre mimosporové konania.“ Ak si predkladateľ myslel, že uvedeným ustanovení niečo precizoval, tak sa hlboko mýlil, resp. počítal s tým, že aplikačná prax si ako obvykle pri rozporuplných až obsolentných ustanoveniach zákona s problémom sama poradí.
Ak vychádzame z celkového znenia ustanovenia § 376 ods. C.m.p. súd by mal začať konanie o výkon rozhodnutia len vtedy, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Bolo by teda absurdné, ak by súd začínal napr. konanie o výkon neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 C.m.p. ( bývalá 7-dňovka) aj za situácie, ak by povinný dobrovoľne odovzdal maloletého tomu, komu ho podľa súdneho rozhodnutia odovzdať mal.
Podľa § 376 ods. 3 C.m.p. by mal súd teda podľa môjho názoru, postupovať iba vtedy, ak má vedomosť o tom, že neodkladné opatrenie súdu nebolo dobrovoľne splnené. Takúto vedomosť môže súd získať napr. z vlastnej rozhodovacej činnosti alebo z podnetu fyzickej alebo právnickej osoby.
V uvedenom prípade, teda pri postupe súdu podľa § 376 ods. 3 C.m.p. súd nebude postupovať podľa § 3, 4 a 5 Vyhlášky MS – nebude teda vykonávať zisťovanie dôvodov, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu ale bude ihneď postupovať podľa § 377 ods. 1 C.m.p. a v uvedenej veci uznesením výkon rozhodnutia nariadi. Aj v uvedenom prípade je však potrebné a nevyhnutné využiť ust. § 378 až 383 C.m.p.
Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu o výkon rozhodnutia je upravená v § 371 C.m.p. Z hľadiska interpretácie v tomto prípade nevidím žiaden problém. Určitý problém však vidím v tom, že konanie o výkon rozhodnutia bude stále prebiehať iba na súde prvej inštancie. Ak súd druhej inštancie zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, ( napr. pri rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa ) mal by konanie o výkon rozhodnutia riešiť sám .
Bolo by vhodné zvážiť, či by výkon rozhodnutia nemali robiť iba špecializované pracoviská na vybraných súdoch, ktoré by však museli byť personálne, materiálne, finančne a vedomostne na takúto činnosť riadne vybavené.
Vyššie naznačeným spôsobom je teda vyriešená aj vecná príslušnosť súdu, je ním stále súd prvej inštancie.
Podľa § 372 C.m.p.sú účastníkmi konania o výkone rozhodnutia maloletý, oprávnený a povinný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že maloletý bude v konaní o výkon rozhodnutia musieť byť vždy procesne zastúpený.
O zastúpení maloletého pojednáva § 117 C.m.p., ktorý hovorí, že ak treba, aby za maloletého konal opatrovník ( v tomto prípade je potrebné zobrať do úvahy ustanovenia Zákona o rodine, ktoré takéto situácie predpokladajú- § 31 ods.2 ) súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Toto ustanovenie zákona je potrebné interpretovať tak, že súd by mal za opatrovníka pre maloletého ustanoviť blízku osobu za splnenia niekoľkých podmienok:
- musí ísť o návrh účastníka konania,
- u uvedenej osoby musí byť predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
- uvedená osoba musí s ustanovením za opatrovníka súhlasiť.
Zákon uvádza slovo „najmä,“ môže to byť teda aj iná osoba, ktorá spĺňa aj iné náležitosti pre procesné zastupovanie.
Netreba opomenúť ani § 373 C.m.p. ktorý uvádza, že na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti ak nie je ustanovené inak. Prvá časť obsahuje 3 hlavy a ustanovenia §§ 1 až 86 C.m.p.. Piaty diel druhej časti prvej hlavy obsahuje ustanovenia § 111 až 122 C.m.p.
Je treba zdôrazniť, že aj na konanie o výkone rozhodnutia sa vzťahuje § 116 C.m.p. teda informačná povinnosť súdu o prebiehajúcom konaní vo vzťahu k maloletému a objasnenie dôsledkov súdneho rozhodnutia vo veci.
Informačnú povinnosť by mal súd plniť podľa môjho názoru prostredníctvom kolízneho opatrovníka – v prípadoch, že súd považuje za potrebné maloleté dieťa vypočuť na pojednávaní priamo, môže tak urobiť v priebehu konania.
Je potrebné poukázať aj na § 12C.m.p. podľa ktorého môže súd pribrať do konania buď Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí alebo iný subjekt, ktorým je podľa môjho názoru napr. detský ombudsman.
V zložitejších prípadoch nie je vylúčená ani účasť prokurátora, ktorý do konania môže vstúpiť z vlastnej iniciatívy.
Je potrebné upozorniť aj na § 29 ods. 1 C.m.p. podľa ktorého môže navrhovateľ zobrať návrh na výkon rozhodnutia späť.
Veľmi dôležité je ustanovenie § 36 C.m.p. – teda zásada materiálnej pravdy a § 38 teda zisťovanie názoru maloletého dieťaťa.
§ 374 C.m.p. je treba brať s rezervou – s prihliadnutím na § 3 ods. 6 Vyhlášky, ktorá priamo predpokladá nariadenie pojednávania už v štádiu zisťovania dôvodov neplnenia súdneho rozhodnutia. Pojednávanie predpokladá priamo aj ustanovenie § 379 ods.1 C.m.p.
Podľa § 375 C.m.p. v konaní o výkon rozhodnutia súd rozhoduje uznesením. Odvolanie proti uzneseniu je možné podať podľa § 377 ods. 1 C.m.p. a § 391 C.m.p. a aj v prípade rozhodnutia o trovách konania s prihliadnutím na § 357 písm. m/ C.s.p. Podľa môjho názoru je odvolanie prípustné aj pri uznesení o odklade výkonu rozhodnutia podľa § 389 C.m.p. s prihliadnutím na § 357 písm. j/ C.s.p a v konaní, ktorým sa výkon rozhodnutia zastavuje.
Konanie o výkon rozhodnutia má podľa nových právnych predpisov 3 fázy. Prvou fázou je fáza zisťovania, druhou fázou je fáza po nariadení výkonu rozhodnutia uznesením a treťou fázou je samotný výkon rozhodnutia.
Fáza zisťovania je upravená v § 3 až 5 Vyhlášky MS SR. Súd teda v prvom rade po podaní návrhu na začatie konania o výkon rozhodnutia alebo pri začatí konania ex offo zisťuje, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa §3 ods.3 vyhlášky alebo vyžiadať správu orgánu sociálnoprávnej ochrany .
Ak zistím existenciu ospravedlniteľných dôvodov, konanie o výkon rozhodnutia zastavím podľa § 390 písm. c/ C.m.p. uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie ( § 357 písm. a/ C.s.p.). V uznesení o zastavení výkonu rozhodnutia rozhodnem aj o prípadných trovách len na návrh - § 57 C.m.p.,
Ak nezistím ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné výkon rozhodnutia uskutočniť, uznesením nariadim výkon rozhodnutia v súlade s § 377 a 378 C.m.p., poroti takémuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Po vydaní takéhoto uznesenia môžem ale nemusím vykonať úkony smerujúce k dobrovoľnému plneniu.
Týmito úkonmi sú:
v prvom rade výzva na plneniepodľa § 379 C.m.p., ktorú môžem uskutočniť buď na pojednávaní alebo písomne. Náležitosti výzvy sú uvedené v § 6 Vyhlášky.
v druhom rade – môžem uložiť účastníkom účasť u mediátora podľa § 381 C.m.p. – povinnosť uložím uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
v treťom rade - môžem ukladať pokutu podľa § 382 C.m.p., pokutu ukladám uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
v štvrtom rade – môžem rozhodnúť o zastavení výplaty dávok podľa § 383 C.m.p. s prihliadnutím na § 7 Vyhlášky.
Pokiaľ by v štádiu po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a pred uskutočnením výkonu rozhodnutia došlo k dobrovoľnému plneniu, postupujem podľa § 390 písm. e/ CMP a výkon rozhodnutia zastavím, pretože došlo k splneniu povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné ( § 357 písm. a/ CSP ).
Ak nedošlo k dobrovoľnému plneniu výkon rozhodnutia uskutočním podľa § 384 C.m.p.Nevydávam žiadne osobitné uznesenie. Výkon rozhodnutia môžem uskutočniť spôsobom uvedeným v § 386 až § 387 C.m.p.teda
1. Podľa § 385 odsek 1 písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomím oprávneného o mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia. Povinného upozorňujem až na mieste samom, ak sa pri odňatí maloletého nenachádza upozorním ho bezodkladne po odňatí. Zároveň mu po odňatí maloletého doručím zápisnicu podľa § 16 Vyhlášky.
2. Spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia určím spravidla 24 hodín pred samotným výkonom. Výkon môžem v zásade uskutočniť všade tam, kde sa maloletý zdržiava. To znamená v mieste trvalého bydliska maloletého, v každom obydlí v ktorom sa maloletý nachádza a súd má o tom vedomosť, v škole, alebo v zdravotníckom zariadení. Zabezpečením odňatia maloletého môžem poveriť aj vyššieho súdneho úradníka, no v poverení musím uviesť spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia.
3. K zabezpečeniu odňatia maloletého môžem prizvať policajný zbor SR najneskôr 24 hodín pred výkonom rozhodnutia. Policajtom zásadne nič neprikazujem, môžem ich iba požiadať, aby zabezpečili verejný poriadok. Ak napríklad vydám osobe pokyn, aby nevstupovala na určené miesto a osoba tento pokyn neposlúchne, môžem policajta požiadať, aby postupoval v zmysle zákona. Policajt potom postupuje v zmysle zákona o policajnom zbore SR.
4. Ak budem výkon rozhodnutia uskutočňovať v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti postupujem podľa § 12 resp. 13 Vyhlášky.
5. Zabezpečenie dopravy upravuje § 15 Vyhlášky.
6. O každom úkone v rámci uskutočňovania výkonu rozhodnutia sa vyhotovuje zápisnica, ak odňatie dieťaťa uskutočňuje sudca alebo súdny úradník.
7. Ak odňatie dieťaťa realizuje vyšší súdny úradník, sudca po ukončení úkonu musí vidieť záznam vyhotovený podľa § 17 Vyhlášky a zistí, či je v súlade so zápisnicou vyhotovenou podľa § 16 odsek 1 písm. d/ Vyhlášky. Bude sa jednať zrejme o úradný záznam, ak sudca nesúhlasí s tým, že zápisnica je v súlade so záznamom, v úradnom zázname túto skutočnosť uvedie.
8. Podľa § 17 odsek 1 Vyhlášky súd zabezpečí zaznamenávanie priebehu odňatia dieťaťa. Pôjde o videozáznam, teda zaznamenaný bude obraz aj zvuk. Použije sa zariadenie, ktoré patrí súdu. Záznam vyhotovuje súdny úradník alebo asistent. Ak je to potrebné, je možné vykonať doslovný prepis záznamu, ktorý urobí asistent.
Aj keby bol výkon rozhodnutia neúspešný, doporučoval by som urobiť zápisnicu a záznam, jedná sa o prípad, keď dieťa nebude prítomne na mieste, kde som jeho prítomnosť predpokladal. Ďalší spôsob uskutočnenia výkonu rozhodnutia určím znova v súlade so zákonom za splnenia vyššie uvedených podmienok.
Po úspešnom uskutočnení výkonu rozhodnutia vypracujem uznesenie o zastavení výkonu rozhodnutia podľa § 390 písm. f/ CMP. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 389 CMP môžem výkon rozhodnutia odložiť tak, ako to predpokladá znenie zákona. Čas v priebehu ktorého bude výkon rozhodnutia odložený, musí byť v uznesení uvedený.
Odklad výkonu rozhodnutia je možný aj podľa čl. 35 Nariadenia ES 2201/2003 resp. podľa § 66 zákona číslo 97/1963 Zb
Konanie o výkon rozhodnutia sa zastaví podľa § 390 z dôvodov, ktoré sú tam uvedené.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.