Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/84/2014
Právna veta:
Zaradenie „úradných záznamov“ do vyšetrovacieho spisu, ktorý bol
predložený súdu je možné považovať len za „iniciatívu vyšetrovateľa“, ktorá
nemá žiadnu výpovednú dôkaznú hodnotu. Vyšetrovací spis predložený súdu s
obžalobou by mal obsahovať len také úkony a dôkazy, ktoré boli získané po
začatí trestného stíhania, t.j. vyšetrovací spis by mal začínať uznesením o
začatí trestného stíhania (samozrejme sa to netýka neodkladných a
neopakovateľných úkonov). Ak však nastane situácia tak, ako v danej veci, že
tomuto uzneseniu predchádzajú listiny -v danej veci úradné záznamy vyhotovené
príslušníkmi Policajného zboru, ktorí nemajú postavenie orgánu činného v
trestnom konaní, je potrebné tieto aj takto posudzovať. V žiadnom prípade
takéto úradné záznamy nemožno považovať za dôkaz použiteľný v konaní pred
súdom, a práve preto z tohto dôvodu mali byť tieto zo spisu predkladaného súdu
vylúčené a to najneskôr prokurátorom pri podaní obžaloby. Keďže takéto úradné
záznamy nemožno považovať za dôkaz uplatniteľný v konaní pred súdom potom z
toho plynie záver o tom, že ani súd ani žiadna procesná strana nimi ako „
dôkazmi“ argumentovať nemôžu, a pokiaľ tak urobia sú námietky ako aj právne
závery z toho plynúce právne irelevantné.
Krajský súd Nitra Spisová značka: 1To/84/2014 Dátum
vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Rozhodnutie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Štefana Hrvolu a členov JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej
veci obžalovaného J. Y., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/,
písm. c/, písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného J. Y. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno z17.07.2014, sp. zn. 2T/40/2013, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. decembra 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. Y.,
narodeného XX. XX. XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal
obžalovaného J. Y. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:
od presne nezisteného dňa mesiaca apríl roku 2012 až do 3. apríla 2013 na
presne nezistenom mieste si od doposiaľ nezistenej osoby pravidelne
zaobstarával psychotropnú látku tzv. pervitín (metamfetamín) za účelom jeho
ďalšej distribúcie, ktorý neoprávnene prechovával a ďalej odpredával v okrese
V. a v okolí obce R., pričom dňa 3. apríla 2013, keď jazdil na osobnom
motorovom vozidle značky Škoda Octavia AC Combi s evidenčným číslom GA-XXXDM na
ceste smerom do Komárno po tom, ako ho pri obci M. príslušníci polície vyzvali
na zastavenie, dal sa na útek, a to aj napriek varovaným výstrelom, počas úteku
prikázal svojej spolujazdkyni W. H. vyhodiť jednu príručnú tašku cez okno
motorového vozidla s obsahom 10 ks plastových zatavených striekačiek s obsahom
bielej kryštalickej látky a 7 ks ďalších prázdnych striekačiek, následne pri
obci F. sa dostal do slepej uličky na poľnej ceste, kde bol zadržaný
príslušníkmi polície, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 1 bolo z vyhodenej
príručnej tašky zaistených 10 ks plastových zatavených striekačiek, ktoré podľa
expertízneho skúmania obsahovali biely kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 31,619 g priemernou koncentráciou metamfetamínu 72,3% obsahujúci 22
861 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za 572 obvykle jednorazových
dávok drog v hodnote najmenej 5.720 eur, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 2
bola zaistená pri ceste 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho
kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 3.762 g s priemernou
koncentráciou 73,0% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 2746 mg absolútneho
metamfetamínu, čo sa považuje za najmenej 69 obvykle jednorazových dávok drog v
hodnote najmenej 690 eur, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 3 bola zaistená
pri ceste 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického
materiálu s celkovou hmotnosťou 1,679 g s priemernou koncentráciou 73,7%
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1237 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa
považuje za najmenej 31 jednorazových dávok drog v hodnote najmenej 310 eur,
ďalej počas prehliadky iného priestoru - osobného motorového vozidla bola
zistená 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického
materiálu s celkovou hmotnosťou 1,407 g s priemernou koncentráciou 73,4%
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1033 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa
považuje za najmenej 26 obvykle jednorazových dávok drog v hodnote najmenej 260
eur, pričom účinnou látkou pervitínu je metamfetamín, ktorý je zaradený do II.
skupiny psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov,
a takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta, spisová
značka 1T/178/2005
z 20. 07. 2005 odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látka, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187
odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a 4 mesiace so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny,
ktorý čiastočne vykonal,
Za to mu uložil :
- podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 10
rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.,
- podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní, odvolaním napadol obžalovaný,
ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. Gavaleca
poukazoval na úradný záznam polície z 3.4 2013, výpovede svedkov Q. a Bc. L., z
čoho vyplýva, že polícia sledovala cieľ zabezpečiť dôkaz proti obžalovanému,
nevykonávali služobný zákrok, ale sledovanie osôb a vecí, policajti mali
postupovať v súlade s § 113 Tr. por., t.j. na základe príkazu prokurátora, pričom
v danej veci sa nejednalo o nebezpečenstvo z omeškania ani o neodkladnosť a
neopakovateľnosť úkonov trestného konania. Namietal určenie hodnoty drogy na
základe správy Národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NKA“), ktorej
pravdivosť a vierohodnosť nie je možné overiť. Vytýkal, že neboli stotožnené -
pojem „obvykle jednorázová dávka“ podľa KEÚ PZ a pojem „dávka“ podľa NKA.
Namietal, že jeho vina bola založená na hodnote určenej „čiernym trhom“, ktorý
pojem Trestný zákon nepozná. Podľa jeho názoru s poukazom na § 124 ods. 3 a § 138 Tr. por. nie je možné použiť v trestnom konaní ako
dôkaz výpovede - obvineného z 04.04.2013 a svedkyne H. z 04.04. a 03.04.2013, z
ktorých súd ustálil čas, kedy mal byť skutok spáchaný, pretože výsluchy neboli
vykonané zákonným spôsobom. Zároveň opakovane poukazoval na celý rad rozhodnutí
všeobecných súdov SR, stanovisko trestného odboru GP SR, rozhodnutia Ústavného
súdu SR, ako aj Ústavného súdu ČR a rozhodnutie pod číslom R14/2012. Vo vzťahu
k odsúdeniu vo veci OS Galanta sp. zn. 1T/178/2005 uvádzal, že v tejto veci prebieha konanie o
povolení obnovy konania, v ktorom bola použitá tzv. asperačná zásada. Ak mu
nebude daná možnosť usporiadať túto záležitosť je po podľa neho porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie a na obhajobu.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr.
por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predniesol odvolanie zhodne s
písomne vyhotoveným, namietal, že vo veci nemalo byť postupované podľa
policajného zákona, ale podľa Trestného poriadku, poukazoval na rozhodnutie
R47/2013, policajti sledovali cieľ zabezpečiť dôkaz, mali zabezpečeného aj
vyšetrovateľa, nie je jasné, prečo nevydali uznesenie o začatí trestného
stíhania.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr.
por. a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný trval na dôvodoch odvolania tak, ako boli súdu zaslané a súhlasil s
návrhom obhajcu. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla
odvolanie zamietnuť, pretože súd I. stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal
aj všetky nariadené dôkazy a na základe zákonných dôkazov po ich správnom
vyhodnotení dospel k správnej právnej kvalifikácii na základe právnych úvah
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňujeme, vrátane
právnych úvah ohľadne služobného zákroku. Uložený trest na dolnej hranici
trestnej sadzby považujeme za zákonný a primeraný, schopný splniť účel trestu.
Odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné a jeho námietky nepovažovala za
opodstatnené. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania
oprávnenou osobou- obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, za rešpektovania zásady
zákazu „reformatio in peius“ a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd zistil, že súd I. stupňa doplnil dokazovanie v
rozsahu nariadenom odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení pod sp. zn. 1To 22/2014- vypočul
v potrebnom rozsahu príslušníkov PZ npor. Bc. E. L. a por. U. Q. a zástupcov
KEÚ a NKA, čím vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o
podanej obžalobe a na zistenie skutkového stavu v rozsahu uvedenom v § 2 ods. 10 Tr. por. Skutkové závery uvedené v tzv.
skutkovej vete výroku o vine tak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonného
dokazovania. Súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov v zásade postupoval v súlade s
kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci
vykonaných dôkazov a tiež uviedol aj stručné právne úvahy, ktorými sa riadil
pri hodnotení dôkazov, vrátane vysporiadania sa s obhajobou obžalovaného a so
zmenou jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, s jeho námietkami voči zákonnosti
úkonov pri jeho zadržaní a s námietkami voči zákonnosti dôkazov, a so zmenou vo
výpovedi svedkyne H. na hlavnom pojednávaní. Týmito dal aj dostatočnú odpoveď
na námietky obžalovaného, ktoré tento aj zopakoval nielen v predošlom ale aj v tomto
odvolaní. S týmito v zásade odvolací súd súhlasí a v podrobnostiach na ne len
odkazuje.
Odvolací súd už v citovanom zrušujúcom uznesení zaujal právny názor k niektorým
procesným námietkam obžalovaného, preto v podrobnostiach na ne len odkazuje.
Nad ich rámec však považuje sa potrebné dodať nasledovné.
Zaradenie „úradných záznamov“ do vyšetrovacieho spisu, ktorý bol predložený
súdu je možné považovať len za „ iniciatívu vyšetrovateľa“, ktorá nemá žiadnu
výpovednú dôkaznú hodnotu. Vyšetrovací spis predložený súdu s obžalobou by mal
obsahovať len také úkony a dôkazy, ktoré boli získané po začatí trestného
stíhania, t.j. vyšetrovací spis by mal začínať uznesením o začatí trestného
stíhania (samozrejme sa to netýka neodkladných a neopakovateľných úkonov). Ak
však nastane situácia tak, ako v danej veci, že tomuto uzneseniu predchádzajú
listiny -v danej veci úradné záznamy vyhotovené príslušníkmi Policajného zboru,
ktorí nemajú postavenie orgánu činného v trestnom konaní, je potrebné tieto aj
takto posudzovať. V žiadnom prípade takéto úradné záznamy nemožno považovať za
dôkaz použiteľný v konaní pred súdom, a práve preto z tohto dôvodu mali byť
tieto zo spisu predkladaného súdu vylúčené a to najneskôr prokurátorom pri
podaní obžaloby. Keďže takéto úradné záznamy nemožno považovať za dôkaz
uplatniteľný v konaní pred súdom potom z toho plynie záver o tom, že ani súd
ani žiadna procesná strana nimi ako „ dôkazmi“ argumentovať nemôžu, a pokiaľ
tak urobia sú námietky ako aj právne závery z toho plynúce právne irelevantné.
Prípadná akceptácia námietok obžalovaného voči postupu polície a neskôr orgánov
činných v trestnom konaní by znamenala prílišný formalizmus, ktorý by v
konečnom dôsledku znamenal až nemožnosť aby tieto orgány mohli vykonať činnosť
či už v zmysle Trestného poriadku alebo osobitných zákonov. Ich činnosť, ktorou
sa zaoberal aj súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v žiadnom
prípade nemožno považovať za svojvoľnú a priečiacu sa zákonu. Formy, metódy i
postupy, ktoré v danej veci použili orgány polície resp. orgány činné v
trestnom konaní sledovali cieľ určený v § 1 Tr. por. - ...náležite zistiť trestné činy a ich
páchateľov tak, aby títo boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Nemožno
konštatovať, že by v rámci tohto postupu neboli rešpektované základné práva a
slobody obžalovaného tak, ako sa toho obžalovaný domáhal. Niet pochýb o tom, že
to bol práve on, kto výrazným, hrubým a opakovaným spôsobom porušil právny
poriadok Slovenskej republiky spáchaním žalovaného činu. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať aj na jeho konanie keď odmietol výzvy polície, unikal rýchlou
jazdou motorovým vozidlom polícií čím ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.
V rámci celého trestného stíhania bol obžalovanému poskytnutý dostatočný
priestor na realizáciu jeho práv obvineného, predovšetkým konanie pred súdom
bolo vykonané za dodržania všetkých zásad tzv. kontradiktórneho procesu.
Vo vzťahu k námietkam voči KEÚ a NKA, odvolací súd konštatuje, že zo strany
obžalovaného sa jedná o jeho subjektívne, všeobecné a žiadnym objektívnym
faktom nepodložené námietky voči pravdivosti a vierohodnosti týchto štátnych
inštitúcií, ktorých zástupcovia boli aj v konaní pred súdom vypočutí po riadnom
zákonnom poučení. Metodika zisťovania množstva a hodnoty drogy prostredníctvom
týchto štátnych inštitúcií je úplne bežná v praxi orgánov činných v trestnom
konaní a súdov a je všeobecne akceptovateľná. I keď prax prináša určité
„odklony“ stále prevláda uvedená metodika, je tomu aj vzhľadom na nie príliš
kvalitnú právnu úpravu v Trestnom zákone, v rámci ktorej je potrebné osobitne
vytknúť absenciu právnej úpravy pojmu tzv. obvykle jednorázovej dávky“ a jej
aplikáciu pri jednotlivých drogových trestných činoch. Takéto nedostatky sa
však vyskytujú aj pri iných trestných činoch a preto je na pleciach súdov sa s
týmto vyrovnať v rámci toho, že len súd samostatne a nezávisle rozhoduje všetky
otázky súvisiace s trestným konaním, vrátane toho koľko dôkazov vykoná a v akom
rozsahu, a ako tieto dôkazy vyhodnotí.
Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že druh trestu určil súd I.
stupňa správne, avšak jeho výmeru je potrebné považovať za miernu, v žiadnom
prípade nie za neprimerane prísnu (§ 321 ods. 1 písm e/ Tr. por.). Je tomu práve vzhľadom na
osobu obžalovaného, ktorého je potrebné považovať za špeciálneho recidivistu
páchajúceho drogovú trestnú činnosť i napriek predchádzajúcemu odsúdeniu a
čiastočnému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý u neho
neviedol k náprave. Náprave tohto nedostatku však bráni prekážka zákazu
„reformatio in peius“, keďže prokurátor nepodal odvolanie v neprospech
obžalovaného.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd i požiadavku na vyčkanie skončenia konania
vo veci konania o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci OS
Galanta sp. zn. 1
T/178/2005. V tomto konaní možno očakávať kladné rozhodnutie o zrušení len
pôvodného trestu ( a následne aj uloženie nového trestu ), nie však výroku o
vine, ktorý je stále právoplatný, preto nie je akceptovateľný právny záver
obžalovaný o tom, že „môže dôjsť dokonca k zahladeniu tohto nezákonného
trestu“. Nie je možné akceptovať ničím nekonkretizovanú námietku obžalovaného o
porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na obhajobu. Kvalifikačný znak „
bol za taký čin už odsúdený“ je v danej veci plne naplnený, bez ohľadu na
uvedené konanie.
Na výkon uloženého trestu súd I. stupňa obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. avšak bez toho, aby adekvátnym
spôsobom odôvodnil čím boli splnené zákonné podmienky tohto ustanovenia
(závažnosť činu, miera narušenia páchateľa, predpoklad, že náprava bude lepšie
zabezpečená v miernejšom režime) na zaradenie obžalovaného do tohto
miernejšieho ústavu. Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu a v takom prípade boli splnené zákonné podmienky § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na jeho zaradenie do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Ani tento
nedostatok odvolací súd napraviť nemohol s poukazom na uvedenú zákonnú
prekážku.
Zákonu zodpovedá výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom dohľade na
dobu 2 rokov.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.