Účinná ľútosť a neodvedenie dane a poistného

Autor úvod­nej poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko

Niž­šie nas­ke­no­va­né roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sa za­obe­rá prob­le­ma­ti­kou účin­nej ľú­tos­ti pri dl­žnom pois­tnom a to kon­krét­ne vý­kla­dom us­ta­no­ve­nia § 86 písm. e) Tr. zák. Po­mer­ne veľ­ká časť ob­vi­ne­ných zo spá­chania tzv. da­ňo­vých tres­tných či­nov (§ 276, § 277, § 278 Tr. zák.) up­lat­ňu­je vý­klad, že pri ap­li­ká­cii účin­nej ľú­tos­ti pos­ta­čí uh­ra­diť len časť dl­žnej da­ne, či pois­tné­ho a to v ta­kom roz­sa­hu, aby zvyš­ná, neuh­ra­de­ná časť dl­žnej da­ne ale­bo pois­tné­ho bo­la niž­šia ako „ma­lý roz­sah“ pri tres­tnom či­ne skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho a neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho a pri tres­tnom či­ne ne­zap­la­te­nia da­ne, aby bo­la niž­šia ako „väč­ší roz­sah“. Nás­led­ne sa do­má­ha­li v príp­rav­nom ko­na­ní, či v ko­na­ní pred sú­dom za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia, res­pek­tí­ve os­lo­bo­de­nia spod ob­ža­lo­by. Naj­vyš­ší súd SR v niž­šie uve­de­nom roz­hod­nu­tí ozna­čil ta­kú­to prax za nes­práv­nu s tým, že us­ta­no­ve­nie § 86 písm. e) Tr. zák. o účin­nej ľú­tos­ti mož­no ap­li­ko­vať iba v prí­pa­de ak bu­de uh­ra­de­ná dl­žná daň ale­bo pois­tné v ce­lej jej vý­ške.

K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že rov­na­ký zá­ver sa up­lat­ní nie­len v prí­pa­de,ak ide o je­den sku­tok, ale aj v prí­pa­de ak pôj­de o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin (v niž­šie uve­de­nom roz­hod­nu­tí iš­lo v pod­sta­te tak­tiež o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin). Mož­no spo­me­núť prí­pad, v kto­rom sa vie­dlo tres­tné stí­ha­nie za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho, kto­rý po­zos­tá­val z pia­tich čias­tko­vých úto­kov, pri­čom ob­vi­ne­ný ne­mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na uh­ra­de­nie ce­lej dl­žnej da­ne (oh­ľad­ne všet­kých čias­tko­vých úto­kov), pri­čom chcel do­cie­liť vy­pus­te­nie kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tak, že si vy­bral tri čias­tko­vé úto­ky, v kto­rých bol naj­vyš­ší roz­sah skrá­te­nej da­ne, tú­to skrá­te­nú daň do­da­toč­ne uh­ra­dil a žia­dal vy­pus­tiť (za­sta­viť) pred­met­né tri čias­tko­vé úto­ky a up­ra­viť práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku len oh­ľad­ne zvyš­ných dvoch a to tak, že už pôj­de len o zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho. Aj v ta­kom­to prí­pa­de pla­tí, že ak ide o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin, ide o je­den sku­tok a jed­nu ne­de­li­teľ­nú skrá­te­nú daň s tým, že do­da­toč­né uh­ra­de­nie skrá­te­nej da­ne za tri čias­tko­vé úto­ky spô­so­bu­je len čias­toč­né uh­ra­de­nie skrá­te­nej da­ne a pre­to na zá­nik tres­tnos­ti (ce­lé­ho) či­nu v dôs­led­ku účin­nej ľú­tos­ti ne­pos­ta­ču­je. Aj v tom­to prí­pa­de bo­lo pot­reb­né po­dať ob­ža­lo­bu za všet­kých päť čias­tko­vých úto­kov jed­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, pri­čom úh­ra­da skrá­te­nej da­ne za tri čias­tko­vé úto­ky mô­že mať vplyv na uk­la­da­nie tres­tu.

Tak pri jed­nom skut­ku ako aj pri pok­ra­čo­va­com da­ňo­vom tres­tnom či­ne te­da pla­tí, že us­ta­no­ve­nie § 86 písm. e) Tr. zák. mož­no pou­žiť buď úpl­ne (na ce­lý sku­tok, či všet­ky čias­tko­vé úto­ky) ale­bo vô­bec (t. j. ne­dá sa pou­žiť len čias­toč­ne, te­da len na čias­toč­ne uh­ra­de­nú daň ale­bo pois­tné). Ap­li­ku­je sa pre­to iba v prí­pa­de, ak sa uh­ra­dí ce­lá dl­žná daň, či pois­tné a to v ce­lom roz­sa­hu (t. j. v prí­pa­de pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu vo vzťa­hu k všet­kým čias­tko­vým úto­kom pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu). Pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne sa pre­to ne­mô­žu za­sta­viť tie čias­tko­vé úto­ky, pri kto­rých doš­lo k úh­ra­de dl­žnej da­ne ale­bo pois­tné­ho a pri jed­nom skut­ku sa ne­dá tres­tné stí­ha­nie za­sta­viť z dô­vo­du, že dl­žná daň ale­bo pois­tné bo­la uh­ra­de­ná čias­toč­ne.

Po­kiaľ ide o niž­šie uve­de­nú tres­tnú vec tak tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­nej za dlh na pois­tnom vo vý­ške 619,67 euro mož­no ozna­čiť za nep­ri­me­ra­nú tres­tnú rep­re­siu zo stra­ny štá­tu. Cel­kom ur­či­te zá­ko­no­dar­ca pri kon­ci­po­va­ní zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zák. ne­reš­pek­to­val prin­cíp ul­ti­ma ra­tio. Do bu­dúc­na by bo­lo vhod­né, aby for­mál­na tres­tnosť pri tzv. da­ňo­vých tres­tných či­noch za­čí­na­la mi­ni­mál­ne od „väč­šie­ho roz­sa­hu“, t. j. po­dob­ne ako je to pri tres­tnom či­ne da­ňo­vé­ho pod­vo­du.

ROZ­SU­DOK

V  ME­NE  SLO­VEN­SKEJ  RE­PUB­LI­KY

Naj­vyš­ší    súd    Slo­ven­skej    re­pub­li­ky    na    ve­rej­nom    za­sad­nu­tí    ko­na­nom
dňa 25. ok­tób­ra 2016 v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pav­la Far­ka­ša a sud­cov
JUDr.  Mar­ti­na  Pio­var­tsy­ho  a JUDr.  Šte­fa­na  Ha­ra­bi­na  v tres­tnej  ve­ci  pro­ti  ob­vi­ne­nej
Ing.   I.   B .   pre   pre­čin   neod­ve­de­nia   da­ne   a   pois­tné­ho   pod­ľa § 277   ods. 1

Tr.  zák.  o do­vo­la­ní  ge­ne­rál­ne­ho  pro­ku­rá­to­ra  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  pro­ti  roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach zo dňa 10. de­cem­bra 2014, sp. zn. 7 To 127/2014 tak­to

r o z h o d o l :

Roz­sud­kom          Kraj­ské­ho   sú­du   v Ko­ši­ciach   zo   dňa            10.   de­cem­bra      2014,

sp. zn. 7 To 127/2014

b o l    p o r u š e n ý    z á k o n

z dô­vo­du § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v us­ta­no­ve­ní §321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.,
§ 322 ods. 3 ve­ta pr­vá Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por., § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 277

ods. 1 Tr. zák.  v pros­pech ob­vi­ne­nej Ing. I. B..

Ten­to roz­su­dok  s a  z r u š u j e.

Zá­ro­veň  sa  zru­šu­jú  všet­ky  ďal­šie  roz­hod­nu­tia  na  zru­še­ný  roz­su­dok  ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

Kraj­ské­mu sú­du v Ko­ši­ciach     s a   p r i k a z u j e , aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

O d ô v o d n e n i e

Roz­sud­kom  sa­mo­sud­cu  Ok­res­né­ho  sú­du  Tre­bi­šov  z 2.  ok­tób­ra              2014,  sp.  zn.

3T/60/2014 bo­la ob­vi­ne­ná Ing. I. B. uz­na­ná za vin­nou zo spá­chania pre­či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho  pod­ľa § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

ako oso­ba pod­ni­ka­jú­ca na zá­kla­de živ­nos­ten­ské­ho op­ráv­ne­nia pod ob­chod­ným me­nom
Ing. I. B., so síd­lom T., M. R.Š. X., IČO: X., ako za­mes­tná­va­teľ za ob­do­bie od 1. jú­la 2012
do 30.  no­vem­bra 2012  za­dr­ža­la  a  neod­vied­la  ur­če­né­mu  prí­jem­co­vi  splat­né  dáv­ky

ne­mo­cen­ské­ho  pois­te­nia,  sta­rob­né­ho  pois­te­nia,  in­va­lid­né­ho  pois­te­nia  a  pois­te­nia  v ne­za­mes­tna­nos­ti, kto­ré zra­zi­la za­mes­tnan­com zo mzdy vo vý­ške 9,4 % z vy­me­ria­va­cie­ho zá­kla­du, a to za me­siac júl 2012 v su­me 29,36 Eur, za august 2012 v su­me 212,26 Eur, za sep­tem­ber 2012 v su­me 131,69 Eur, za ok­tó­ber 2012 v su­me 125,14 Eur, za me­siac no­vem­ber 2012 v su­me  121,22 Eur, čím tak­to pre S. P., po­boč­ka T. za uve­de­né ob­do­bie cel­ko­vo za­dr­ža­la a neod­vied­la pois­tné vo vý­ške 619,67 Eur.

Za to bol ob­vi­ne­nej pod­ľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.
ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re jed­né­ho ro­ka, vý­kon kto­ré­ho jej bol pod­mie­neč­ne
od­lo­že­ný na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní dvoch ro­kov (pod­ľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1
Tr. zák.).

Poš­ko­de­ná stra­na S. P., po­boč­ka T. bo­la s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy od­ká­za­ná na ob­čian­ske súd­ne ko­na­nie.

Pro­ti       to­mu­to    roz­sud­ku    po­da­la    ob­vi­ne­ná    Ing.                    I.       B.    od­vo­la­nie,

o  kto­rom  roz­ho­dol  Kraj­ský  súd  v Ko­ši­ciach  ako  súd  od­vo­la­cí  svo­jím  roz­sud­kom
z 10. de­cem­bra 2014, sp. zn. 7 To 127/2014 tak, že pod­ľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zru­šil
roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Tre­bi­šov a na zá­kla­de § 322 ods. 3 Tr. por. pod­ľa § 285 písm. b/
Tr. por. ob­vi­ne­nú pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho
pod­ľa § 277  ods. 1,  spod  ob­ža­lo­by  pro­ku­rá­to­ra  Ok­res­nej  pro­ku­ra­tu­ry  Tre­bi­šov

č. 1Pv 20/14/8811 os­lo­bo­dil, pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

Poš­ko­de­nú   S.   P.,   po­boč­ka   T.   od­vo­la­cí   súd   pod­ľa                   §     288   ods.       3

Tr. por. s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy od­ká­zal na ob­čian­ske súd­ne  ko­na­nie.

Pro­ti  tom­to  roz­sud­ku  Kraj­ské­ho  sú­du  v Ko­ši­ciach  po­dal  ge­ne­rál­ny  pro­ku­rá­tor
Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako op­ráv­ne­ná oso­ba do­vo­la­nie, pri­čom ten­to mi­mo­riad­ny op­rav­ný
pros­trie­dok  op­rel  o  do­vo­la­cie  dô­vo­dy  uve­de­né  v § 371  ods. 1  písm.  i/  Tr.  por.,

t.  j.  že  roz­hod­nu­tie  je  za­lo­že­né  na  nes­práv­nom  práv­nom  po­sú­de­ní  zis­te­né­ho  skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia.

Ge­ne­rál­ny  pro­ku­rá­tor  na­mie­tal  správ­nosť  zá­ve­rov  vy­jad­re­ných  v na­pad­nu­tom
uz­ne­se­ní, keď kraj­ský súd pod­ľa  §  321 ods.  1 písm. d/ Tr. por. od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok
ok­res­né­ho sú­du zru­šil a nás­led­ne pod­ľa § 285 písm. b/ Tr. por. ob­vi­ne­nú spod ob­ža­lo­by
os­lo­bo­dil s od­ôvod­ne­ním, že po­kiaľ ob­vi­ne­ná časť dl­žnej su­my vo vý­ške 362,84 Eur skôr ako
bo­lo vo ve­ci ukon­če­né vy­šet­ro­va­nie uh­ra­di­la, tres­tnosť jej či­nu za­nik­la, keď­že spl­ni­la zá­kon­né
pod­mien­ky us­ta­no­ve­nia  §  86 ods.  1 písm. e/ Tr. zák. o účin­nej ľú­tos­ti, kto­ré zá­kon­né
us­ta­no­ve­nie sa vzťa­hu­je aj na trest­ný čin neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zák.
Ta­kým­to pos­tu­pom kraj­ský súd po­ru­šil zá­kon v pros­pech ob­vi­ne­nej Ing. I. B..

Do­vo­la­teľ ďa­lej do­vo­dil, že ob­vi­ne­ná aj na­priek čias­toč­nej úh­ra­de dl­žné­ho pois­tné­ho napl­ni­la všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 ods. 1  Tr.  zák.  po  strán­ke  ob­jek­tív­nej  i  sub­jek­tív­nej  a  v zá­ve­reč­nej  čas­ti  od­ôvod­ne­nia do­vo­la­nia vy­jad­ril ná­zor, že od­ôvod­ne­nie roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach po­va­žu­je za ne­dos­ta­toč­né.

Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor pre­to navr­hol, aby do­vo­la­cí súd vy­slo­vil pod­ľa § 386 ods. 1 Tr.  por.  po­ru­še­nie  zá­ko­na  v pros­pech  ob­vi­ne­nej  Ing.  I.  B.,  zru­šil  na­pad­nu­tý  roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach a pri­ká­zal mu, aby vec zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

Ob­vi­ne­ná   po­da­la   k do­vo­la­niu   pro­ku­rá­to­ra   pros­tred­níc­tvom   ob­haj­cu   pí­som­né
vy­jad­re­nie z 15. ok­tób­ra 2014 (do­ru­če­né Ok­res­né­mu sú­du Tre­bi­šov dňa 16. ok­tób­ra 2015),
v kto­rom uvied­la, že v pô­vod­nom ko­na­ní sa od­vo­lá­va­la naj­mä na ap­li­ká­ciu zá­sa­dy tres­tné­ho
ko­na­nia „in du­bio pro reo“ a na zá­kla­de to­ho sa do­ža­do­va­la os­lo­bo­de­nia spod ob­ža­lo­by,
pre­to­že v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa vznik­li o do­ka­zo­va­nej sku­toč­nos­ti po­chyb­nos­ti.

V ďal­šej čas­ti svo­jej ar­gu­men­tá­cie pou­ká­za­la na kon­krét­ne skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré bo­li v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia pred­me­tom do­ka­zo­va­nia. V da­nej sú­vis­los­ti pou­ka­zo­va­la naj­mä na zá­ve­ry zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia, a to oh­ľa­dom jej reál­nej schop­nos­ti od­viesť daň a pois­tné v in­kri­mi­no­va­nom ob­do­bí.

Ob­vi­ne­ná  tiež  na­mie­ta­la  preu­ká­za­nie  svoj­ho  za­vi­ne­nia,  a  to  as­poň  vo  for­me ne­pria­me­ho úmys­lu za­bez­pe­čiť se­be ale­bo iné­mu ma­jet­ko­vý pros­pech.

Pod­ľa jej ná­zo­ru súd vzhľa­dom na po­chyb­nos­ti mal roz­hod­núť o jej os­lo­bo­de­ní aj
vzhľa­dom na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 16 Tr. por., ak sa niek­to­rý čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho
tres­tné­ho či­nu nes­tal (skut­ky za ob­do­bie me­sia­cov júl, august, sep­tem­ber a no­vem­ber 2012).

V zá­ve­reč­nej  čas­ti  svoj­ho  vy­jad­re­nia  ob­vi­ne­ná  re­zul­to­va­la,  že  na­priek  to­mu,
že skut­ko­vý stav ne­bol sú­dom spo­ľah­li­vo preu­ká­za­ný a do­ka­zo­va­ním ne­bo­li od­strá­ne­né
všet­ky po­chyb­nos­ti, súd sa ne­ria­dil zá­sa­dou „v po­chyb­nos­tiach v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho“,
a   pre­to   od­su­dzu­jú­ci   roz­su­dok   pr­vos­tup­ňo­vé­ho   sú­du   po­va­žu­je   za   neob­jek­tív­ny
a ne­zod­po­ve­da­jú­ci sta­vu ve­ci a zá­ko­nu.  Pou­ká­za­la tiež na ne­patr­nú zá­važ­nosť pre­či­nu a svo­ju
do­te­raj­šiu bez­úhon­nosť a v tej­to svis­los­ti na mož­nos­ti mier­nej­šie­ho pos­tu­pu, ako mož­nosť
uk­la­da­nia san­kcie, nap­rík­lad  mož­nosť za­sta­ve­nia  tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa §  215 ods.  1

písm. b/ Tr. por.

Z poh­ľa­du   uve­de­nej   ar­gu­men­tá­cie   po­va­žu­je   ob­vi­ne­ná   na­pad­nu­tý   roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach za správ­ny a navrh­la, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­vo­la­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­mie­tol.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) po zis­te­ní, že niet žiad­ne­ho zá­kon­né­ho dô­vo­du pre od­miet­nu­tie do­vo­la­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, pres­kú­mal na ve­rej­nom za­sad­nu­tí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť vý­ro­ku na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku,  pro­ti  kto­ré­mu  do­vo­la­teľ  po­dal  do­vo­la­nie,  ako  aj  správ­nosť  pos­tu­pu  ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo so za­me­ra­ním sa na dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 Tr. por. uve­de­né v po­da­nom do­vo­la­ní (kto­rý­mi je pod­ľa § 385 ods. 1 Tr. por. do­vo­la­cí súd via­za­ný) a zis­til, že do­vo­la­cí dô­vod up­lat­ne­ný ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom je opod­stat­ne­ný.

Zá­ve­ry Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach uve­de­né v roz­sud­ku zo dňa 10. de­cem­bra 2014
sp. zn. 7 To 127/2014,   kto­rým bo­la ob­vi­ne­ná spod ob­ža­lo­by pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný
ako  pre­čin  neod­ve­de­nia  da­ne  a  pois­tné­ho  pod­ľa § 277  ods. 1  Tr.  zák.  os­lo­bo­de­ná,

pre­to­že ten­to sku­tok nie je tres­tným či­nom (pod­ľa § 285 písm. b/ Tr. por.), hod­no­tí do­vo­la­cí súd ako nes­práv­ne.

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok, ak bo­lo na­pad­nu­tým roz­sud­kom po­ru­še­né  us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. od­vo­la­cí súd roz­hod­ne sám roz­sud­kom vo ve­ci, ak mož­no no­vé roz­hod­nu­tie uro­biť na pod­kla­de skut­ko­vé­ho sta­vu, kto­rý bol v na­pad­nu­tom roz­sud­ku správ­ne zis­te­ný ale­bo dopl­ne­ný dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi pred od­vo­la­cím sú­dom.

Pod­ľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd os­lo­bo­dí ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by,   ak sku­tok nie je tres­tným či­nom.

Pod­ľa  §  277 ods.  1 Tr. zák. kto v ma­lom roz­sa­hu za­dr­ží a neod­ve­die ur­če­né­mu prí­jem­co­vi splat­nú daň, pois­tné na so­ciál­ne pois­te­nie, ve­rej­né zdra­vot­né pois­te­nie ale­bo prís­pe­vok  na  sta­rob­né  dô­chod­ko­vé  pois­te­nie,  kto­ré  zra­zí  ale­bo  vy­be­rie  pod­ľa  zá­ko­na, v úmys­le za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den až päť ro­kov.

Pod­ľa § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. tres­tnosť či­nu za­ni­ká aj vte­dy, ak ide o trest­ný čin
skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 276 Tr. zák., neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277
Tr. zák. ale­bo ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa  §  278 Tr. zák., ak splat­ná daň a jej
prís­lu­šen­stvo ale­bo pois­tné bo­li do­da­toč­ne za­pla­te­né naj­nes­kôr v nas­le­du­jú­ci deň po dni,
keď sa pá­cha­teľ po skon­če­ní je­ho vy­šet­ro­va­nia mo­hol oboz­ná­miť s je­ho vý­sled­ka­mi.

Naj­vyš­ší  súd  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  ako  súd  do­vo­la­cí  kon­šta­tu­je,  že  s práv­nou ar­gu­men­tá­ciou  uve­de­nou  v do­vo­la­ní  ge­ne­rál­ne­ho  pro­ku­rá­to­ra  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  sa z vec­né­ho hľa­dis­ka pl­ne sto­tož­ňu­je a po­va­žu­je pre­to do­vo­la­nie za pl­ne opod­stat­ne­né.

Ná­miet­ky  ob­vi­ne­nej  Ing.  I.  B.  uve­de­né  v jej  pí­som­nom  vy­jad­re­ní  k do­vo­la­niu
ge­ne­rál­ne­ho  pro­ku­rá­to­ra  sme­ro­va­li  pre­važ­ne  k spo­chyb­ňo­va­niu  zis­te­ných  skut­ko­vých

okol­nos­tí a k spô­so­bu hod­no­te­nia vý­sled­kov do­ka­zo­va­nia v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa a svo­jím ob­sa­hom zod­po­ve­da­jú ar­gu­men­tá­cii pou­ži­tej v rám­ci od­vo­la­cie­ho ko­na­nia, ako ko­na­nia o riad­nom op­rav­nom pros­tried­ku.

Z ob­sa­hu tres­tné­ho spi­su vy­plý­va, že ob­vi­ne­ná pred oboz­ná­me­ním sa s vý­sled­ka­mi vy­šet­ro­va­nia dňa 30. ap­rí­la 2014 časť dl­žné­ho pois­te­nia za ob­do­bie júl, august a no­vem­ber 2012  vo  vý­ške  362,84  Eur  uh­ra­di­la.  Tá­to  sku­toč­nosť  ju  však  ne­mô­že  zba­viť  tres­tnej zod­po­ved­nos­ti prá­ve z dô­vo­du, že ne­zap­la­ti­la ce­lú dl­žnú čias­tku. Us­ta­no­ve­nie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. o účin­nej ľú­tos­ti to­tiž pred­pok­lá­dá, že splat­ná daň ale­bo pois­tné bo­lo za­pla­te­né v cel­ko­vej dl­žnej čias­tke a nie iba jej časť, ako to uči­ni­la ob­vi­ne­ná.

Neob­sto­jí  po­tom  ar­gu­men­tá­cia  uve­de­ná  v na­pad­nu­tom  roz­sud­ku  kraj­ské­ho  sú­du za­lo­že­ná na tvr­de­ní, že ak zos­tat­ko­vá dl­žná čias­tka ne­do­sa­hu­je vý­šku ško­dy v ma­lom roz­sa­hu, nie je mož­né sku­tok ob­vi­ne­nej po­sú­diť ako pre­čin. Ob­vi­ne­ná aj na­priek nes­kor­šej čias­toč­nej úh­ra­de dl­žné­ho pois­tné­ho to­tiž napl­ni­la všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 ods. 1 Tr. zák., pre­to­že k napl­ne­niu ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu doš­lo už mo­men­tom za­dr­ža­nia a neod­ve­de­nia splat­ných dá­vok ne­mo­cen­ské­ho, sta­rob­né­ho, in­va­lid­né­ho pois­te­nia a pois­te­nia v ne­za­mes­tna­nos­ti, pre­to­že tie­to bo­li za­dr­ža­né a neod­ve­de­né v ma­lom roz­sa­hu v zmys­le § 125 ods. 1 Tr. zák. (266,- Eur).

Pre­to,  keď  kraj­ský  súd  po­sú­dil  ko­na­nie  ob­vi­ne­nej  ako  ko­na­nie  v účin­nej  ľú­tos­ti (s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.), s tým, že ak len čias­toč­ne za­pla­ti­la dl­žnú čias­tku, nie je mož­né jej ko­na­nie práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin, pre­to­že neod­vied­la pois­tné naj­me­nej v ma­lom roz­sa­hu a nás­led­ne ju spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil, ne­po­chyb­ne doš­lo k po­ru­še­niu zá­ko­na vo vý­ro­ku ci­to­va­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­niach.

Na pod­kla­de uve­de­né­ho Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky kon­šta­to­val napl­ne­nie do­vo­la­cie­ho  dô­vo­du  pod­ľa § 371  ods. 1  písm.  i/  Tr.  por.  uvá­dza­né­ho  ge­ne­rál­nym

pro­ku­rá­to­rom Slo­ven­skej re­pub­li­ky a vy­slo­vil, že roz­sud­kom Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach z 10. de­cem­bra 2014, sp. zn. 7 To 127/2014 v us­ta­no­ve­niach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 ve­ta pr­vá Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por., § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 277 ods. 1 Tr. zák. bol po­ru­še­ný zá­kon v pros­pech ob­vi­ne­nej Ing. I. B..