Autor úvodnej poznámky JUDr. Peter Šamko
Nižšie naskenované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa zaoberá problematikou účinnej ľútosti pri dlžnom poistnom a to konkrétne výkladom ustanovenia § 86 písm. e) Tr. zák. Pomerne veľká časť obvinených zo spáchania tzv. daňových trestných činov (§ 276, § 277, § 278 Tr. zák.) uplatňuje výklad, že pri aplikácii účinnej ľútosti postačí uhradiť len časť dlžnej dane, či poistného a to v takom rozsahu, aby zvyšná, neuhradená časť dlžnej dane alebo poistného bola nižšia ako „malý rozsah“ pri trestnom čine skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného a pri trestnom čine nezaplatenia dane, aby bola nižšia ako „väčší rozsah“. Následne sa domáhali v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom zastavenia trestného stíhania, respektíve oslobodenia spod obžaloby. Najvyšší súd SR v nižšie uvedenom rozhodnutí označil takúto prax za nesprávnu s tým, že ustanovenie § 86 písm. e) Tr. zák. o účinnej ľútosti možno aplikovať iba v prípade ak bude uhradená dlžná daň alebo poistné v celej jej výške.
K uvedenému je nutné dodať, že rovnaký záver sa uplatní nielen v prípade,ak ide o jeden skutok, ale aj v prípade ak pôjde o pokračovací trestný čin (v nižšie uvedenom rozhodnutí išlo v podstate taktiež o pokračovací trestný čin). Možno spomenúť prípad, v ktorom sa viedlo trestné stíhanie za pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného, ktorý pozostával z piatich čiastkových útokov, pričom obvinený nemal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie celej dlžnej dane (ohľadne všetkých čiastkových útokov), pričom chcel docieliť vypustenie kvalifikovanej skutkovej podstaty tak, že si vybral tri čiastkové útoky, v ktorých bol najvyšší rozsah skrátenej dane, túto skrátenú daň dodatočne uhradil a žiadal vypustiť (zastaviť) predmetné tri čiastkové útoky a upraviť právnu kvalifikáciu skutku len ohľadne zvyšných dvoch a to tak, že už pôjde len o základnú skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane a poistného. Aj v takomto prípade platí, že ak ide o pokračovací trestný čin, ide o jeden skutok a jednu nedeliteľnú skrátenú daň s tým, že dodatočné uhradenie skrátenej dane za tri čiastkové útoky spôsobuje len čiastočné uhradenie skrátenej dane a preto na zánik trestnosti (celého) činu v dôsledku účinnej ľútosti nepostačuje. Aj v tomto prípade bolo potrebné podať obžalobu za všetkých päť čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu, pričom úhrada skrátenej dane za tri čiastkové útoky môže mať vplyv na ukladanie trestu.
Tak pri jednom skutku ako aj pri pokračovacom daňovom trestnom čine teda platí, že ustanovenie § 86 písm. e) Tr. zák. možno použiť buď úplne (na celý skutok, či všetky čiastkové útoky) alebo vôbec (t. j. nedá sa použiť len čiastočne, teda len na čiastočne uhradenú daň alebo poistné). Aplikuje sa preto iba v prípade, ak sa uhradí celá dlžná daň, či poistné a to v celom rozsahu (t. j. v prípade pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k všetkým čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu). Pri pokračovacom trestnom čine sa preto nemôžu zastaviť tie čiastkové útoky, pri ktorých došlo k úhrade dlžnej dane alebo poistného a pri jednom skutku sa nedá trestné stíhanie zastaviť z dôvodu, že dlžná daň alebo poistné bola uhradená čiastočne.
Pokiaľ ide o nižšie uvedenú trestnú vec tak trestné stíhanie obvinenej za dlh na poistnom vo výške 619,67 euro možno označiť za neprimeranú trestnú represiu zo strany štátu. Celkom určite zákonodarca pri koncipovaní základnej skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. nerešpektoval princíp ultima ratio. Do budúcna by bolo vhodné, aby formálna trestnosť pri tzv. daňových trestných činoch začínala minimálne od „väčšieho rozsahu“, t. j. podobne ako je to pri trestnom čine daňového podvodu.
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky
na verejnom
zasadnutí konanom
dňa 25. októbra 2016 v
senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov
JUDr. Martina Piovartsyho
a JUDr. Štefana Harabina
v trestnej veci proti
obvinenej
Ing. I. B .
pre prečin neodvedenia
dane a poistného
podľa § 277
ods. 1
Tr. zák. o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. 7 To 127/2014 takto
r o z h o d o l :
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014,
sp. zn. 7 To 127/2014
b o l p o r u š e n ý z á k o n
z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v ustanovení §321
ods. 1 písm. d/ Tr. por.,
§ 322 ods. 3 veta prvá
Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por., § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 277
ods. 1 Tr. zák. v prospech obvinenej Ing. I. B..
Tento rozsudok s a z r u š u j e.
Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Košiciach s a p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Trebišov z 2. októbra 2014, sp. zn.
3T/60/2014 bola obvinená Ing. I. B. uznaná za vinnou zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako osoba podnikajúca na základe živnostenského
oprávnenia pod obchodným menom
Ing. I. B., so sídlom
T., M. R.Š. X., IČO: X., ako zamestnávateľ za obdobie od 1. júla 2012
do 30.
novembra 2012 zadržala a
neodviedla určenému príjemcovi
splatné dávky
nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktoré zrazila zamestnancom zo mzdy vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu, a to za mesiac júl 2012 v sume 29,36 Eur, za august 2012 v sume 212,26 Eur, za september 2012 v sume 131,69 Eur, za október 2012 v sume 125,14 Eur, za mesiac november 2012 v sume 121,22 Eur, čím takto pre S. P., pobočka T. za uvedené obdobie celkovo zadržala a neodviedla poistné vo výške 619,67 Eur.
Za to bol obvinenej podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 36
písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka, výkon ktorého jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch
rokov (podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1
Tr. zák.).
Poškodená strana S. P., pobočka T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podala obvinená Ing. I. B. odvolanie,
o ktorom
rozhodol Krajský súd v
Košiciach ako súd
odvolací svojím rozsudkom
z 10. decembra 2014, sp.
zn. 7 To 127/2014 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil
rozsudok Okresného súdu Trebišov a na základe
§ 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 285 písm. b/
Tr. por. obvinenú pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1,
spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratury Trebišov
č. 1Pv 20/14/8811 oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
Poškodenú S. P., pobočka T. odvolací súd podľa § 288 ods. 3
Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomto rozsudku
Krajského súdu v Košiciach
podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky ako oprávnená osoba
dovolanie, pričom tento mimoriadny opravný
prostriedok oprel o
dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods.
1 písm.
i/ Tr. por.,
t. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Generálny
prokurátor namietal správnosť
záverov vyjadrených v napadnutom
uznesení, keď krajský súd
podľa §
321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
odsudzujúci rozsudok
okresného súdu zrušil a
následne podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obvinenú spod obžaloby
oslobodil s odôvodnením,
že pokiaľ obvinená časť dlžnej sumy vo výške 362,84 Eur skôr ako
bolo vo veci ukončené
vyšetrovanie uhradila, trestnosť jej činu zanikla, keďže splnila zákonné
podmienky ustanovenia § 86
ods. 1 písm. e/ Tr. zák. o účinnej
ľútosti, ktoré zákonné
ustanovenie sa vzťahuje
aj na trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák.
Takýmto postupom krajský
súd porušil zákon v prospech obvinenej Ing. I. B..
Dovolateľ ďalej dovodil, že obvinená aj napriek čiastočnej úhrade dlžného poistného naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej i subjektívnej a v záverečnej časti odôvodnenia dovolania vyjadril názor, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach považuje za nedostatočné.
Generálny prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v prospech obvinenej Ing. I. B., zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a prikázal mu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
Obvinená podala
k dovolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu
písomné
vyjadrenie z 15. októbra 2014 (doručené Okresnému súdu Trebišov dňa 16. októbra
2015),
v ktorom uviedla, že v pôvodnom konaní sa
odvolávala najmä na aplikáciu zásady trestného
konania „in dubio pro reo“ a na
základe toho sa dožadovala oslobodenia spod obžaloby,
pretože v konaní pred súdom prvého
stupňa vznikli o dokazovanej skutočnosti pochybnosti.
V ďalšej časti svojej argumentácie poukázala na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré boli v rámci trestného konania predmetom dokazovania. V danej súvislosti poukazovala najmä na závery znaleckého dokazovania, a to ohľadom jej reálnej schopnosti odviesť daň a poistné v inkriminovanom období.
Obvinená tiež namietala preukázanie svojho zavinenia, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu zabezpečiť sebe alebo inému majetkový prospech.
Podľa jej názoru súd vzhľadom na pochybnosti mal rozhodnúť
o jej oslobodení aj
vzhľadom na ustanovenie
§ 10 ods. 16 Tr. por., ak sa niektorý čiastkový útok pokračovacieho
trestného činu nestal (skutky za obdobie mesiacov júl, august, september a
november 2012).
V záverečnej
časti svojho vyjadrenia
obvinená rezultovala, že
napriek tomu,
že skutkový stav nebol
súdom spoľahlivo preukázaný a dokazovaním neboli odstránené
všetky pochybnosti, súd sa neriadil zásadou „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“,
a
preto odsudzujúci rozsudok
prvostupňového súdu považuje
za neobjektívny
a nezodpovedajúci stavu veci a
zákonu. Poukázala tiež na nepatrnú
závažnosť prečinu a svoju
doterajšiu bezúhonnosť a v tejto svislosti na možnosti miernejšieho
postupu, ako možnosť
ukladania sankcie, napríklad možnosť
zastavenia trestného stíhania podľa
§ 215 ods. 1
písm. b/ Tr. por.
Z pohľadu uvedenej argumentácie považuje obvinená napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach za správny a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania generálneho prokurátora, preskúmal na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný) a zistil, že dovolací dôvod uplatnený generálnym prokurátorom je opodstatnený.
Závery
Krajského súdu v Košiciach uvedené v rozsudku zo dňa 10. decembra 2014
sp. zn. 7 To 127/2014, ktorým bola obvinená spod obžaloby pre
skutok právne kvalifikovaný
ako
prečin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277
ods. 1 Tr. zák.
oslobodená,
pretože tento skutok nie je trestným činom (podľa § 285 písm. b/ Tr. por.), hodnotí dovolací súd ako nesprávne.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
Podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Podľa § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu
zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák., neodvedenia dane a poistného
podľa § 277
Tr. zák. alebo
nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 Tr. zák., ak splatná daň a
jej
príslušenstvo alebo
poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni,
keď sa páchateľ po
skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, že s právnou argumentáciou uvedenou v dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z vecného hľadiska plne stotožňuje a považuje preto dovolanie za plne opodstatnené.
Námietky obvinenej
Ing. I. B.
uvedené v jej písomnom
vyjadrení k dovolaniu
generálneho prokurátora smerovali
prevažne k spochybňovaniu zistených
skutkových
okolností a k spôsobu hodnotenia výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa a svojím obsahom zodpovedajú argumentácii použitej v rámci odvolacieho konania, ako konania o riadnom opravnom prostriedku.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že obvinená pred oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania dňa 30. apríla 2014 časť dlžného poistenia za obdobie júl, august a november 2012 vo výške 362,84 Eur uhradila. Táto skutočnosť ju však nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti práve z dôvodu, že nezaplatila celú dlžnú čiastku. Ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. o účinnej ľútosti totiž predpokládá, že splatná daň alebo poistné bolo zaplatené v celkovej dlžnej čiastke a nie iba jej časť, ako to učinila obvinená.
Neobstojí potom argumentácia uvedená v napadnutom rozsudku krajského súdu založená na tvrdení, že ak zostatková dlžná čiastka nedosahuje výšku škody v malom rozsahu, nie je možné skutok obvinenej posúdiť ako prečin. Obvinená aj napriek neskoršej čiastočnej úhrade dlžného poistného totiž naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., pretože k naplneniu objektívnej stránky prečinu došlo už momentom zadržania a neodvedenia splatných dávok nemocenského, starobného, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, pretože tieto boli zadržané a neodvedené v malom rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. (266,- Eur).
Preto, keď krajský súd posúdil konanie obvinenej ako konanie v účinnej ľútosti (s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.), s tým, že ak len čiastočne zaplatila dlžnú čiastku, nie je možné jej konanie právne kvalifikovať ako prečin, pretože neodviedla poistné najmenej v malom rozsahu a následne ju spod obžaloby oslobodil, nepochybne došlo k porušeniu zákona vo výroku citovaných zákonných ustanoveniach.
Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uvádzaného generálnym
prokurátorom Slovenskej republiky a vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. decembra 2014, sp. zn. 7 To 127/2014 v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por., § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 277 ods. 1 Tr. zák. bol porušený zákon v prospech obvinenej Ing. I. B..
V nadväznosti na to napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zm enu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd pri opätovnom prerokovaní veci je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd (§ 391 ods. 1 Tr. por.).
V rámci opätovného odvolacieho konania obvinená bude
môcť uplatniť všetky svoje
námietky, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora
a krajský
súd ako súd odvolací sa bude musieť s nimi
pri svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadať.
Poučenie : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. októbra 2016
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.