Množstvo účinnej látky THC v obvykle jednorazovej dávke marihuany

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pok­ra­ču­je vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti v de­fi­no­va­ní poj­mu „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 171 Tr. zák. a to oh­ľad­ne ma­ri­hua­ny.

 Už v mi­nu­los­ti Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve  sta­no­vil mi­ni­mál­nu hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky ma­ri­hua­ny na 500 mg (0,5g). To­to roz­hod­nu­tie je dos­tup­né tu:

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a278-pre­cho­va­va­nie-ma­ri­hua­ny-do-05g-nie-je-tres­tnym-ci­nom

 V niž­šie pred­kla­da­nom roz­hod­nu­tí sa tá­to de­fi­ní­cia dopĺňa tak, že za­is­te­né množ­stvo ma­ri­hua­ny mu­sí ob­sa­ho­vať mi­ni­mál­nu kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky THC na úrov­ni 10 mg. Po­kiaľ za­is­te­né množ­stvo ne­bu­de ob­sa­ho­vať mi­ni­mál­ne 10 mg THC v za­is­te­nej ma­ri­hua­ne, ne­pôj­de o omam­nú lát­ku a tým ani o trest­ný čin pod­ľa § 171 Tr. zák.

 Práv­na ve­ta:

 Pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­lú jed­no­ra­zo­vú dáv­ku. Ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku omam­nej lát­ky ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) pre vlas­tnú pot­re­bu je pot­reb­né ur­čiť pod­ľa hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ras­tli­ny Can­na­bis (ko­no­pa) a kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­nol (THC) v ko­no­pe (v za­is­te­nom ma­te­riá­li). Pod­ľa hmot­nos­tné­ho kri­té­ria ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) je pot­reb­né za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku Can­na­bis (ko­no­pa) pre vlas­tnú pot­re­bu po­va­žo­vať množ­stvo omam­nej lát­ky zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g), kto­rá z hľa­dis­ka kva­li­ta­tív­ne­ho ob­sa­hu­je mi­ni­mál­nu kon­cen­trá­ciu THC 10 mg.

 

 

 

                                                                                                        3To/104/2016

U z n e s e n i e

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky JUDr. Zu­za­ny Mol­ná­ro­vej a čle­nov se­ná­tu JUDr. Da­ni­ce Ve­se­lov­skej a JUDr. Pet­ra Štif­ta v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho M H pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zá­ko­na o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I č. k. 3T/10/2016-167 z 30. jú­na 2016, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 08. no­vem­bra 2016 tak­to

 

r o z h o d o l:

 

            Pod­ľa § 319 Tr. po­riad­ku sa od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho M H  z a m i e t a.

 

O d ô v o d n e n i e

 

         Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp. zn. 3T/10/2016 z 30.06.2016 bol ob­ža­lo­va­ný M H uz­na­ný vin­ným z pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 od pres­ne ne­zis­te­né­ho ča­su od 02:00 h dňa 23.05.2015 na Z uli­ci v Bra­tis­la­ve pred pod­ni­kom C N bez po­vo­le­nia pod­ľa zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, pre­cho­vá­val u se­ba v za­dnom ľa­vom vrec­ku no­ha­víc, kto­ré mal ob­le­če­né, 1 ks pries­vit­né plas­to­vé vrec­ko s tla­ko­vým uzá­ve­rom o roz­me­roch 5 x 4 cm, kto­ré ob­sa­ho­va­lo su­še­né ko­no­pe (Can­na­bis) s hmot­nos­ťou 538 mg, s ob­sa­hom viac ako 20 mg účin­nej lát­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu (THC), čo pred­sta­vu­je jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy.

 Pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zá­ko­na s pou­ži­tím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný pe­ňaž­ný trest vo vý­ške 200,-€ (dves­to eur) a pos­tu­pom pod­ľa § 57 ods. 3 Tr. zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu pre prí­pad, že by vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný, us­ta­no­ve­ný náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 2 (dva) me­sia­ce.

 Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal v zá­kon­nej le­ho­te uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 309 Tr. po­riad­ku od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný M H, kto­ré pí­som­ne v je­ho me­ne zdô­vod­nil ob­haj­ca, v kto­rom kon­šta­tu­je ab­sen­ciu ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu a pou­ka­zu­júc na roz­hod­nu­tia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1To/125/2013 a sp. zn. 4To/11/2014 za­stá­va ná­zor, že v pre­jed­ná­va­nej ve­ci mož­no vy­hod­no­tiť, že ko­no­pa, kto­rú mal ob­ža­lo­va­ný dr­žať ne­do­sa­ho­va­la kva­li­ta­tív­ny stu­peň na to, aby iš­lo o lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zá­ko­na z dô­vo­du ne­dos­ta­toč­nej kon­cen­trá­cie THC v ras­tlin­nom ma­te­riá­li.

 Ob­haj­ca pou­ká­zal na to, že „sú­du bo­li (zo stra­ny ob­ha­jo­by) pred­lo­že­né dva zna­lec­ké po­sud­ky z iných tres­tných ve­cí ke­dy KEU PZ po­va­žo­val za jed­nu dáv­ku ko­no­py množ­stvo 10-30 mg THC v su­ši­ne o hmot­nos­ti 100-500mg ko­no­py, resp. iba množ­stvo 10-30 mg THC“, pri­čom dal do po­zor­nos­ti, že v pre­jed­ná­va­nej ve­ci bo­la zis­te­ná niž­šia hod­no­ta THC (len viac ako 20mg) vo väč­šej hmot­nos­ti su­ši­ny (538mg su­ši­ny) a te­da ide o niž­šiu kon­cen­trá­ciu THC. Kri­mi­na­lis­tic­ké­mu a exper­tíz­ne­mu ús­ta­vu PZ vy­tý­ka, že ne­vy­ko­nal kom­plet­nú ana­lý­zu ras­tlin­né­ho ma­te­riá­lu, pre­to­že ne­bo­la zis­ťo­va­ná kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky THC a dôs­led­ne ne­zis­til vá­hu pred­lo­že­né­ho ma­te­riá­lu, v kto­rej nad­väz­nos­ti navr­hol dopl­niť do­ka­zo­va­nie pred od­vo­la­cím sú­dom o vy­žia­da­nie úda­ja o tom, akú ma­la vá­ha pou­ži­tá pri vá­že­ní ko­no­py „po­vo­le­nú od­chýl­ku v pres­nos­ti me­ra­nia“ a zá­ro­veň pou­ká­zal na to, že me­dzi­ná­rod­ne od­bor­né zdro­je ako aj súd­na prax po­va­žu­jú kva­li­ta­tív­ne za jed­nu dáv­ku ko­no­pe/ma­ri­hua­ny množ­stvo 10-30 mg THC a pre­to pod­ľa ob­haj­cu by sa v zmys­le zá­sa­dy in du­bio pro reo ma­la za jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žo­vať „30 mg ab­so­lút­ne­ho (100%-né­ho) THC.

 Pri­hlia­da­júc na roz­hod­nu­tie tu­naj­šie­ho sú­du sp. zn. 1To/125/2013 sa ob­haj­ca dô­vod­ne dom­nie­va, že až su­ši­na ob­sa­hu­jú­ca 30mg a viac by pre ob­ža­lo­va­né­ho M H pred­sta­vo­va­la jed­nu dáv­ku ko­no­py.

 Tiež dal do po­zor­nos­ti dô­kaz­mi preu­ká­za­né tvr­de­nia ob­ža­lo­va­né­ho, že ten­to ma­ri­hua­nu ne­kú­pil, ne­za­do­vá­žil si ju, len ju chcel kon­zu­mo­vať a te­da prie­beh skut­ku po­pí­sa­ný ob­ža­lo­va­ným mož­no po­va­žo­vať za lo­gic­ký a cel­kom bež­ný.

 V ďal­šom upria­mil po­zor­nosť na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na ako aj súd­nu prax, kto­rá množ­stvo 500mg ma­ri­hua­ny po­va­žu­je za jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a kto­ré množ­stvo bo­lo v prí­pa­de ob­ža­lo­va­né­ho prek­ro­če­né len o 38mg pri ne­zoh­ľad­ne­ní od­chýl­ky me­ra­nia pou­ži­tej vá­hy (kto­rú navr­hol zis­tiť) a na pod­kla­de aj tej­to ar­gu­men­tá­cie sa do­má­ha zru­še­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku v ce­lom roz­sa­hu a aby bo­lo roz­hod­nu­té o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho M H spod ob­ža­lo­by.

 Na ve­rej­né za­sad­nu­tie sa ne­dos­ta­vil ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý svo­ju nep­rí­tom­nosť riad­ne os­pra­vedl­nil a ob­ža­lo­va­ný vy­slo­vil súh­las, aby sa ve­rej­né za­sad­nu­tie vy­ko­na­lo v nep­rí­tom­nos­ti ob­haj­cu.

 Ob­ža­lo­va­ný pridr­žia­va­júc sa pí­som­né­ho zdô­vod­ne­nia od­vo­la­nia, kto­ré bo­lo sú­du do­ru­če­né 06.09.2016, po­žia­dal, aby bo­lo roz­hod­nu­té tak, ako je uve­de­né v zá­ve­reč­nom návr­hu od­vo­la­nia.

 Zá­stup­ky­ňa kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry navrh­la od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako ne­dô­vod­né za­miet­nuť, pre­to­že roz­su­dok sú­du I. stup­ňa po­va­žu­je za správ­ny, zá­kon­ný, pri­čom zá­ro­veň pou­ká­za­la na je­ho pod­rob­né zdô­vod­ne­nie.

 Ob­ža­lo­va­ný zá­ve­reč­ným návr­hom vy­hlá­sil, že sa cí­ti vo ve­ci ne­vin­ný a viac ne­má čo do­dať.

 Na zá­kla­de po­da­né­ho od­vo­la­nia, od­vo­la­cí súd pri­már­ne skú­mal, či nie sú da­né pod­mien­ky pre niek­to­ré z roz­hod­nu­tí uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 316 Tr. po­riad­ku a keď­že zis­til, že nie sú da­né, pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. po­riad­ku pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo. Na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, od­vo­la­cí súd pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. po­riad­ku. Od­vo­la­cí súd pri­tom zis­til, že od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie je dô­vod­né.

 Z pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu od­vo­la­cí súd zis­til nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti: Ok­res­nou pro­ku­ra­tú­rou Bra­tis­la­va I bo­la dňa 14.03.2016 pod č.k. 2Pv 167/15/1101-24 na ob­ža­lo­va­né­ho M H po­da­ná ob­ža­lo­ba pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na skut­ko­vom zá­kla­de v nej uve­de­nom.

 Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní súd pr­vé­ho stup­ňa vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý uro­bil vy­hlá­se­nie, že je ne­vin­ný zo spá­chania skut­ku, pre­čí­ta­ním zá­pis­níc o vý­po­ve­diach sved­kov z príp­rav­né­ho ko­na­nia pos­tu­pom pod­ľa § 263 ods. 1 Tr. po­riad­ku a to: Mgr. art. B N, Mgr. M H, Mgr. A S, F Š a L Š, pre­čí­ta­ním zna­lec­kých po­sud­kov so súh­la­som ob­ža­lo­va­né­ho a pro­ku­rá­to­ra a to: zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ zo dňa 19.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987, zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ zo dňa 25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, pre­čí­ta­ním lis­tin­ných dô­ka­zov, kon­krét­ne: prí­ka­zu na osob­nú pre­hliad­ku, zá­pis­ni­ce o vy­ko­na­ní osob­nej pre­hliad­ky, pre­pi­su – RE­DAT, zá­pis­ni­ce o vy­da­ní/od­ňa­tí ve­ci, zá­pis­ni­ce o ohliad­ke mies­ta či­nu, jej opi­su vrá­ta­ne pri­po­je­nej fo­to­do­ku­men­tá­cie, ak­tuál­ne­ho od­pi­su re­gis­tra tres­tov ob­ža­lo­va­né­ho, lus­trá­cie v sys­té­me Aví­zo, vý­pi­su z evi­den­cie pries­tup­kov Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, od­po­ve­de na lus­trá­ciu v STA, od­po­ve­de na lus­trá­cie v GP, pri­čom súd v rám­ci do­ka­zo­va­nia pre­čí­tal ako lis­tin­ný dô­kaz aj časť zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/2995, zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEUPZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/6821 (zna­lec­ké po­sud­ky vy­ho­to­ve­né v inej tres­tnej ve­ci) a in­for­má­ciu z toxiko­lo­gic­ké­ho in­for­mač­né­ho stre­dis­ka kli­ni­ky Le­kár­skej fa­kul­ty Uni­ver­zi­ty Karlo­vy a roz­ho­dol na­pad­nu­tým roz­sud­kom.

 Pri pl­ne­ní re­víz­nej po­vin­nos­ti od­vo­la­cí súd zis­til, že sku­tok bol sú­dom pr­vé­ho stup­ňa us­tá­le­ný na zá­kla­de dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, pri dodr­ža­ní zá­sad bez­pros­tred­nos­ti, pria­mos­ti a ús­tnos­ti ako aj pri reš­pek­to­va­ní prá­va ob­ža­lo­va­né­ho na ob­ha­jo­bu. Dô­ka­zy bo­li vy­ko­na­né spô­so­bom a v roz­sa­hu a nás­led­ne i vy­hod­no­te­né v zmys­le zá­sad uve­de­ných v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. po­riad­ku.

 Ok­res­ný súd vy­ko­nal všet­ky dos­tup­né dô­ka­zy ne­vyh­nut­né na je­ho roz­hod­nu­tie, ria­diac sa pri tom zá­sa­dou, že s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou tre­ba ob­jas­ňo­vať okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech a vy­ko­nal dô­ka­zy tak, aby mo­hol spra­vod­li­vo roz­hod­núť.

 Ok­res­ný súd v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, ria­diac sa us­ta­no­ve­ním § 168 Tr. po­riad­ku pod­rob­ne vy­lo­žil, kto­ré sku­toč­nos­ti vzal za do­ká­za­né, o kto­ré dô­ka­zy svo­je skut­ko­vé zis­te­nia op­rel, aký­mi úva­ha­mi sa spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov. Z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku je tiež zrej­mé, ako sa súd vy­rov­nal s pro­du­ko­va­ný­mi dô­kaz­mi a aký­mi práv­ny­mi úva­ha­mi sa spra­vo­val, keď po­su­dzo­val do­ká­za­né sku­toč­nos­ti pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní v otáz­ke vi­ny a tres­tu. Kraj­ský súd sa pre­to v tých­to sme­roch sto­tož­ňu­je s pres­ved­či­vým a správ­ne od­ôvod­ne­ným roz­sud­kom pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du.

 Kraj­ský súd po­va­žu­je za vý­znam­né uviesť, že ná­miet­ky pre­zen­to­va­né ob­haj­com v od­ôvod­ne­ní od­vo­la­nia (ok­rem návr­hu na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia) sú iden­tic­ké s ar­gu­men­tá­ciou ob­siah­nu­tou v zá­ve­reč­nej re­či ob­haj­cu, kto­rú aj v pí­som­ne po­do­be za­lo­žil do spi­su (čl. 153) a tie­to pr­vos­tup­ňo­vý súd mi­mo­riad­ne dôk­lad­ne a zod­po­ved­ne po­sú­dil, vy­hod­no­til a sa s ni­mi vy­spo­ria­dal, pri­čom svo­je práv­ne úva­hy zro­zu­mi­teľ­ným a jas­ným spô­so­bom vy­svet­lil v sú­la­de s po­žia­dav­ka­mi us­ta­no­ve­ný­mi v § 168 ods. 1 Tr. po­riad­ku.

 Úva­hy a zá­ve­ry pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du, kto­ré vy­ús­ti­li do pri­ja­tia vý­ro­ku o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho M H sú správ­ne a ak­cep­to­va­teľ­né a kraj­ský súd si ich v ce­lom roz­sa­hu os­vo­ju­je a na ne od­ka­zu­je. Zhod­ne so zá­ver­mi sú­du pr­vé­ho stup­ňa kon­šta­tu­je, že množ­stvo su­še­nej ko­no­pe za­is­te­nej u ob­ža­lo­va­né­ho o hmot­nos­ti 538mg je množ­stvom, kto­ré mož­no po­va­žo­vať za jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy pri zna­lec­kým skú­ma­ním us­tá­le­né­ho množ­stva účin­nej lát­ky THC viac ako 20mg. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nia ob­sa­hu THC, kto­rá je ur­ču­jú­cou psy­choak­tív­nou lát­kou v tej­to ras­tli­ne, pri­čom má vy­znám len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku pod­ľa § 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­lú jed­no­ra­zo­vú dáv­ku. Ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku omam­nej lát­ky ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) pre vlas­tnú pot­re­bu je pot­reb­né ur­čiť pod­ľa hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ras­tli­ny Can­na­bis (ko­no­pa) a kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­nol (THC) v ko­no­pe (v za­is­te­nom ma­te­riá­li). Pod­ľa hmot­nos­tné­ho kri­té­ria ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) je pot­reb­né za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku Can­na­bis (ko­no­pa) pre vlas­tnú pot­re­bu po­va­žo­vať množ­stvo omam­nej lát­ky zod­po­ve­da­jú­ce maximál­ne 500 mg (0,5 g), kto­rá z hľa­dis­ka kva­li­ta­tív­ne­ho ob­sa­hu­je mi­ni­mál­nu kon­cen­trá­ciu THC 10 mg.

 Od­vo­la­cí súd ne­na­chá­dza žia­den pries­tor na ak­cep­to­va­nie a os­vo­je­nie si úvah ob­haj­cu, že z hľa­dis­ka kva­li­ta­tív­ne­ho by sa ma­la za jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žo­vať 30 mg ab­so­lút­ne­ho (100%-né­ho) THC.

 Nao­pak v naz­na­če­nom sme­re sa v ce­lom roz­sa­hu sto­tož­ňu­je s ar­gu­men­tá­ciou ok­res­né­ho sú­du, kto­rú ten­to pod­rob­ne roz­vie­dol v na­pad­nu­tom roz­sud­ku na str. 9-11 a pre­to kraj­ský súd ne­vi­dí dô­vod na zme­nu resp. ko­rek­ciu pri­ja­té­ho zá­ve­ru. Opä­tov­né ro­zob­ra­tie a vy­spo­ria­da­nie sa s ná­miet­ka­mi uvá­dza­ný­mi v od­vo­la­ní ob­haj­cu, by bo­lo len zo­pa­ko­va­ním resp. v pl­nom roz­sa­hu prev­za­tím správ­nych úvah sú­du pr­vé­ho stup­ňa, kto­rý­mi sa spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov a pre­to od­vo­la­cí súd tak ako už vy­ššie naz­na­čil od­ka­zu­je na str. 9-11 na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kde ob­haj­ca na­chá­dza veľ­mi pod­rob­né od­po­ve­de na svo­je ná­miet­ky.

 V nad­väz­nos­ti na uve­de­né po­tom návrh ob­haj­cu na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia vy­žia­da­ním úda­jov z Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu PZ o tom, akú ma­la vá­ha pou­ži­tá pri vá­že­ní za­is­te­né­ho ko­no­pe po­vo­le­nú od­chýl­ku v pres­nos­ti me­ra­nia, kraj­ský súd na ve­rej­nom za­sad­nu­tí za­mie­tol ne­po­va­žu­júc ho za ne­vyh­nut­ný na to, aby mo­hol roz­hod­núť. Žia­da sa do­dať, že po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia ke­dy bol po­su­dok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 do spi­su do­da­ný (vy­pra­co­va­ný bol 19.06.2015) a ani po­čas ce­lé­ho ko­na­nia pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa ne­bol údaj o hmot­nos­tnom množ­stve su­še­nej ras­tli­ny spo­chyb­ňo­va­ný a vy­ko­na­nia ta­ké­ho­to dô­ka­zu sa stra­na ob­ha­jo­by ne­do­má­ha­la. Bo­lo tak uči­ne­né až pred vy­ko­na­ním ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia na­dria­de­ným sú­dom.

 Ko­na­jú­ci súd je pres­ved­če­ný, že nie je na­mies­te s od­stu­pom ča­su viac ako je­den rok (od vy­ho­to­ve­nia po­sud­ku – 19.06.2015 do ter­mí­nu ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia – 08.11.2016) spo­chyb­ňo­vať zna­lec­kým ús­ta­vom zis­te­né a na­me­ra­né hmot­nos­tné množ­stvo pred­lo­že­nej su­ši­ny za­is­te­nej u ob­ža­lo­va­né­ho. Je pot­reb­né do­dať, že zna­lec­ký ús­tav vo všeo­bec­nos­ti je špe­cia­li­zo­va­ným ve­dec­kým a od­bor­ným pra­co­vis­kom a aj v kon­krét­nom prí­pa­de bol Kri­mi­na­lis­tic­ký a exper­tíz­ny ús­tav PZ od­bor kri­mi­na­lis­ti­ka od­vet­vie kri­mi­na­lis­tic­ká toxiko­ló­gia prib­ra­tý do pred­met­né­ho ko­na­nia, pre­to­že prí­pad si vy­ža­do­val oso­bit­né ve­dec­ké po­sú­de­nie, a pre­to nie je pries­tor na aké­koľ­vek po­chyb­nos­ti oh­ľad­ne na­me­ra­né­ho hmot­nos­tné­ho množ­stva su­ši­ny ako aj spo­chyb­ňo­va­nie me­ra­cích za­ria­de­ní na ta­ké­to zis­te­nie pou­ži­tých.

Vzhľa­dom na správ­ne zis­te­ný skut­ko­vý stav a pl­nú tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť ob­ža­lo­va­né­ho ne­po­chy­bil ok­res­ný súd, keď ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho práv­ne po­sú­dil ako pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zá­ko­na a tak­to uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho M H za vin­né­ho.

 K úva­hám ob­ha­jo­by, že v pre­jed­ná­va­nom prí­pa­de mož­no pri­hliad­nuť na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na a ap­li­ko­vať tzv. ma­te­riál­ny ko­rek­tív, kraj­ský súd po po­sú­de­ní aj tých­to dô­vo­dov od­vo­la­nia kon­šta­tu­je, že už vo svo­jej zá­ve­reč­nej re­či ob­haj­ca ta­ký­to pos­tup dá­val do po­zor­nos­ti, na čo rea­go­val súd pr­vé­ho stup­ňa je­ho neak­cep­to­va­ním a dô­vo­dy ta­ké­ho­to pos­tu­pu roz­vie­dol na str. 12 roz­sud­ku a aj v tej­to čas­ti sa s tý­mi­to zá­ver­mi mož­no jed­noz­nač­ne sto­tož­niť, pre­to­že u ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa je­ho vlas­tné­ho vy­jad­re­nia sa ne­jed­na­lo o vy­skú­ša­nie ma­ri­hua­ny po pr­výk­rát resp. zo zve­da­vos­ti, na­koľ­ko uvie­dol, že ve­del, že sa jed­ná o ma­ri­hua­nu a s jej faj­če­ním už párkrát skú­se­nosť mal a sám sa uve­de­ný ve­čer roz­ho­dol, že si z nej za­faj­čí. Ne­mož­no pre­to, pri po­sú­de­ní spô­so­bu vy­ko­na­nia či­nu, nás­led­ku, okol­nos­tí za akých bol spá­cha­ný, mie­ry za­vi­ne­nia a poh­nút­ky ob­ža­lo­va­né­ho, ho­vo­riť o ne­patr­nom stup­ni zá­važ­nos­ti.

 

         Od­vo­la­cí súd vo vzťa­hu k vý­ro­ku o tres­te dos­pel k rov­na­ké­mu zá­ve­ru ako súd pr­vé­ho stup­ňa a pre­to si os­vo­jil dô­vo­dy a úva­hy, kto­rý­mi tie­to svo­je zis­te­nia a zá­ve­ry roz­vie­dol a vy­svet­lil, pri­čom dôs­led­ne hod­no­til všet­ky okol­nos­ti vý­znam­né pre roz­hod­nu­tie o tres­te, ne­po­chy­bil ani pri úva­hách sú­vi­sia­cich s vý­ro­kom o tres­te a pri­hlia­dol na zá­sa­dy uk­la­da­nia tres­tov (§ 34 Tr. zá­ko­na) a v od­ôvod­ne­ní roz­sud­ku sa dôs­led­ne a kon­krét­ne vy­rov­nal naj­mä s kri­té­ria­mi uve­de­ný­mi v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zá­ko­na.

            Vzal do úva­hy spô­sob spá­chania či­nu, mo­tív, spô­so­be­ný nás­le­dok a poh­nút­ku, ako aj je­ho po­me­ry a mož­nosť náp­ra­vy ob­ža­lo­va­né­ho, keď s pri­hliad­nu­tím na zis­te­nú po­ľah­ču­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 36 písm. j/ Tr. zá­ko­na – tj. vie­dol pred spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu riad­ny ži­vot, ne­zis­te­nie žiad­nej pri­ťa­žu­jú­cej okol­nos­ti a us­ta­no­ve­nie § 38 ods. 3 Tr. zá­ko­na, pos­tu­pom pod­ľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zá­ko­na ulo­žil ob­ža­lo­va­né­mu pe­ňaž­ný trest vo vý­ške dves­to eur a pre prí­pad že by vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný, us­ta­no­vil náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re dva me­sia­ce. Ulo­že­ný trest po­va­žu­je kraj­ský súd nie­len za zá­kon­ný, ale aj za spra­vod­li­vý, kto­rý zod­po­ve­dá nie­len zmys­lu tres­tné­ho ko­na­nia, vrá­ta­ne spra­vod­li­vé­ho pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľov, ale aj úče­lu tres­tu vy­me­dze­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 34 ods. 1 Tr. zá­ko­na a os­tat­ným roz­hod­ným kri­té­riám pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 34 ods. 4 Tr. zá­ko­na

           S pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né­ho od­vo­la­cí súd ne­zis­tiac dô­vod na zme­nu roz­sud­ku pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du, roz­ho­dol tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ku toh­to uz­ne­se­nia a od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho M H ako ne­dô­vod­né pos­tu­pom pod­ľa § 319 Tr. po­riad­ku za­mie­tol.

 

P o u č e n i e: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok.

 

 

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

V Bra­tis­la­ve dňa 08. no­vem­bra 2016

 

 

 

 

                                                                      JUDr. Zu­za­na Mol­ná­ro­vá

                                                                 pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

Diskusia