Vzhľadom na množstvo žiadostí čitateľov o zverejnenie celého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo podkladom prijatia judikátu (rozhodnutie č. 1) dňa 06.12.2016 trestnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu, prinášame jeho kompletné znenie.
Procesné postavenie svedka a agenta
§ 117, § 127 Trestného poriadku
I. Procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku) je oproti všeobecnému procesnému postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku) osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočutý ako svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku). Svedok vypovedá o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, nad tento rámec sa však aktívne a s utajením svojho postavenia pred páchateľom nepodieľa na odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov.
II. Ak došlo ku oznámeniu páchania trestného činu v štádiu prípravy (zločinu) alebo pokusu (úmyselného trestného činu) polícii a oznamujúca osoba nebola použitá ako agent na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimky uvedenej v § 10 ods. 20 Trestného poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak ku takému postupu došlo, nie je možné výpoveď dotknutej osoby ako svedka vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa predstieraného pokračovania v páchaní trestného činu po oznámení tohto činu polícii použiť v trestnom konaní ako dôkaz; nie je možné použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré sa obsahovo viažu na činnosť osoby vo faktickom, nie však právne (procesne) podloženom postavení agenta.
III. Za činnosť nesúladnú so zákonom v zmysle bodu II. sa nepovažuje, ak oznamujúca osoba následne umožní riadne ustanovenému agentovi priamo alebo nepriamo nadviazať kontakt s páchateľmi pripravovaného alebo páchaného trestného činu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 2 To 15/2015).
Najvyšší súd SR vyššie označeným uznesením na podklade odvolania obžalovanej Mgr. E. Z. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. augusta 2015, sp. zn. PK-2T/21/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia :
I.
Konanie pred súdom I. stupňa
Špecializovaný trestný
súd v Pezinku rozsudkom sp. zn. PK-2T/21/2014
z 13. augusta 2015 uznal obžalovanú Mgr. E. Z. za vinnú z obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm.
d/, písm. f/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu prípravy
podľa
§ 13 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. januára 2014 v poludňajších hodinách v rodinnom dome v obci Ch. – V. číslo X., okres T., ktorý užívala a mala v podielovom spoluvlastníctve so svojím manželom JUDr. Ľ. T., po predchádzajúcich manželských nezhodách, ktoré vyústili do prípravy rozvodového konania, so zámerom získať po manželovi majetok vo forme dedičstva následne po rozhodnutí súdu o vyhlásení nezvestného manžela za mŕtveho, požiadala M. A., nar. X., ktorému sa dlhodobo odmeňovala za rôzne služby tak, že mu poskytovala na živobytie finančné prostriedky, aby za prisľúbenú odmenu 50 000 eur strelnou zbraňou, ktorú mu sama zabezpečí, v tomto dome v piatok 17. januára 2014 zastrelil jej manžela JUDr. Ľ. T.; pritom mu ukázala priestory domu a nabádala ho, aby si na vykonanie tohto činu zabezpečil komplica, ktorý príde do domu cez otvorenú bránu a francúzsku terasu v zadnej časti domu, a ako vhodný spôsob vykonania činu mu predostrela streľbu na telo manžela z postoja na schodoch ihneď po jeho vojdení dovnútra domu vchodovými dverami; súčasne ho inštruovala, aby s telom usmrteného manžela naložil tak, že ho s komplicom zabalia do prinesenej prikrývky, odvezú ho a následne telo zakopú; potom dňa 16. januára 2014 okolo 18.00 h v priestoroch obchodnej spoločnosti B. – H. s.r.o., R. X., T. S. oznámila M. A., že nezohnala strelivo do zbrane, a preto sa to oddiali o týždeň v piatok 24. januára 2014, kedy očakávala, že poškodený príde domov z miesta svojho pracoviska v Ž.; následne dňa 23. januára 2014 v čase od 09.10 h do 09.45 h v priestoroch obchodnej spoločnosti B. – H. s.r.o., R. X., T. S. po zistení, že M. A. má pri sebe elektrický paralyzér, po jeho vyskúšaní A. a uzrozumení s tým, že uvedená vec spôsobuje kŕče a môže spôsobiť stratu vedomia nenamietala, aby A. túto vec použil pri čine tak, že ním pred škrtením sparalyzuje telo jej manžela a súčasne ubezpečila A., že mu obstará advokáta v prípade, ak by bol chytený políciou; pritom sa dohodli na mieste a čase stretnutia dňa 24. januára 2014, kedy o 07.57 h sa stretla s A. na parkovisku motorestu R. za obcou M. L. a o 08.01 h z odstavnej plochy v obci M. L. ho odviezla svojim vozidlom zn. BMW 535 P Grand Turismo GT bielej farby, ev. č. X., k svojmu rodinnému domu v obci Ch.-V., následne ho vpustila do domu, kde na účel usmrtenia svojho manžela zaškrtením určila 5 kusov napojených plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusy napojených plastových zaťahovacích pások čiernej farby a plastové švihadlo čiernej farby v dĺžke 3 metre, ktoré boli položené na kuchynskom stole, a pre potrebu zabalenia tela usmrteného manžela poskytla A. potravinársku transparentnú fóliu; potom cez francúzske okno vyšla na terasu za dom, kde ukázala A., že zadná bránka, ktorou má byť vynesené usmrtené telo je odomknutá, v dome na prízemí zatiahla žalúzie na oknách, pre A. a ďalšiu osobu, o ktorej vedela, že je ním na tento čin zjednaná, v chladničke nechala potraviny, A. odovzdala zväzok dvoch kľúčov od vchodových dverí a z domu odišla; pritom k ďalšiemu konaniu smerujúcemu k spáchaniu trestného činu nedošlo, pretože M. A. vec oznámil polícii.
Za to jej bol uložený podľa § 144 odsek 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písmeno j/, § 38 odsek 8 Tr. zák., s použitím § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Tr. zák. jej bol uložený trest prepadnutia veci - potravinárskej transparentnej fólie na papierovom valci, 5 kusov plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusov plastových zaťahovacích pások čiernej farby a plastového švihadla čiernej farby v dĺžke 3 metrov, ako vecí určených na spáchanie trestného činu, pričom podľa § 60 odsek 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanej uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Rozsudok odôvodnil v podstate tým, že mal za dokázané, že obžalovaná dňa 15. januára 2014 v poludňajších hodinách v rodinnom dome v obci Ch. – V. číslo X., okres T., ktorý užívala a mala v podielovom spoluvlastníctve so svojím manželom JUDr. Ľ. T., po predchádzajúcich manželských nezhodách, ktoré vyústili do prípravy rozvodového konania, so zámerom získať po manželovi majetok vo forme dedičstva následne po rozhodnutí súdu o vyhlásení nezvestného manžela za mŕtveho, požiadala M. A., nar. X., ktorému sa dlhodobo odmeňovala za rôzne služby tak, že mu poskytovala na živobytie finančné prostriedky, aby za prisľúbenú odmenu 50 000 eur strelnou zbraňou, ktorú mu sama zabezpečí, v tomto dome v piatok 17. januára 2014 zastrelil jej manžela JUDr. Ľ. T.
Súčasne mu ukázala priestory domu a nabádala ho, aby si na vykonanie tohto činu zabezpečil komplica, ktorý príde do domu cez otvorenú bránu a francúzsku terasu v zadnej časti domu. Ako vhodný spôsob vykonania činu mu predostrela streľbu na telo manžela z postoja na schodoch ihneď po jeho vojdení dovnútra domu vchodovými dverami a inštruovala ho, aby s telom usmrteného manžela naložil tak, že ho s komplicom zabalia do prinesenej prikrývky, odvezú ho a následne telo zakopú.
Dňa 16. januára 2014 okolo 18.00 h v priestoroch obchodnej spoločnosti B. – H. s.r.o., R. X., T. S. oznámila M. A., že nezohnala strelivo do zbrane, a preto sa to oddiali o týždeň v piatok 24. januára 2014, kedy očakávala, že poškodený príde domov z miesta svojho pracoviska v Ž.
Dňa 23. januára 2014 v čase od 09.10 h do 09.45 h v priestoroch obchodnej spoločnosti B. – H. s.r.o., R. X., T. S. po zistení, že M. A. má pri sebe elektrický paralyzér, po jeho vyskúšaní A. a uzrozumení s tým, že uvedená vec spôsobuje kŕče a môže spôsobiť stratu vedomia nenamietala, aby A. túto vec použil pri čine tak, že ním pred škrtením sparalyzuje telo jej manžela a súčasne ubezpečila A., že mu obstará advokáta v prípade, ak by bol chytený políciou.
Pritom sa dohodli na
mieste a čase stretnutia dňa 24. januára 2014, kedy o 07.57 h
sa stretla s A. na parkovisku motorestu R. za obcou M. L. a o 08.01 h z
odstavnej plochy v obci M. L. ho odviezla svojim vozidlom zn. BMW 535 P Grand
Turismo GT bielej farby, ev. č. X., k svojmu rodinnému domu v obci Ch. – V.
Následne ho vpustila do
domu, kde na účel usmrtenia svojho manžela zaškrtením určila 5 kusov napojených
plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusy napojených plastových
zaťahovacích pások čiernej farby a plastové švihadlo čiernej farby v dĺžke
3 metre, ktoré boli položené na kuchynskom stole, a pre potrebu zabalenia tela
usmrteného manžela poskytla A. potravinársku transparentnú fóliu.
Potom cez francúzske okno vyšla na terasu za dom, kde ukázala A., že zadná bránka, ktorou má byť vynesené usmrtené telo je odomknutá, v dome na prízemí zatiahla žalúzie na oknách, pre A. a ďalšiu osobu, o ktorej vedela, že je ním na tento čin zjednaná, v chladničke nechala potraviny, A. odovzdala zväzok dvoch kľúčov od vchodových dverí a z domu odišla.
Súd pri uznaní viny
vychádzal z kľúčového dôkazu výpoveďou svedka M. A. Súd nezistil indície
svedčiace o nepravdivosti jeho tvrdení o skutočnostiach rozhodných pre
posúdenie viny. Tento svedok v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
logicky,
v časovej i miestnej nadväznosti, bez odchýlok v podstatných bodoch,
reprodukoval udalosti súvisiace s prejednávanou vecou. Súd nemal
pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka i preto, lebo skutočnosti, ktoré uvádzal, boli potvrdené i ostatnými vykonanými
dôkazmi. Súd pri rozhodovaní o vine vychádzal zo zistenia, že svedok A. sa viac
rokov pohyboval v spoločnosti obžalovanej, vykonával pre ňu rôzne činnosti a v rámci postavenia
prokuristu i práce v spoločnej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z výpovede tohto
svedka, obžalovaná ho poverovala činnosťami nielen v biznise, ktorý viedla, ale
i v rámci svojich osobných potrieb, za čo ho priebežne finančne odmeňovala. Súd
dospel k záveru, že finančný príjem od obžalovanej bol pre A. rozhodujúcim
zdrojom obživy. Súd vzal do úvahy, že sa malo jednať o nie zanedbateľné
finančné čiastky, ktoré od obžalovanej priebežne dostával. Ako vyplýva z
výpovede tohto svedka, obžalovaná mu dávala rádovo cca 1000,- eur mesačne. To,
že obžalovaná svedka A. finančne podporovala, potvrdil i svedok M. Z., brat
obžalovanej a obžalovaná túto skutočnosť nepoprela. Pritom súd nezistil a ani
mu neboli predostreté žiadne dôkazy o tom, že by svedok A. mal aj iný
pravidelný zdroj príjmu.
Na základe týchto
skutočností súd vyvodil záver, že svedok A. bol k obžalovanej
v istom hierarchickom vzťahu podriadenosti, konal za pravidelnú finančnú odmenu
na základe jej pokynov. Súd preto nepovažoval za pravdivú jej dedukciu, že si
A. predmetné okolnosti vymyslel preto, lebo sa mu nepodarilo vylákať od nej aj
jej brata peniaze na byt v M. Oprel sa pritom i o tvrdenie brata
obžalovanej M. Z., ktorý údajne vedel, že si A. chcel požičať od obžalovanej 30
000,- avšak neprisvedčil tvrdeniu obžalovanej, že by si chcel A. požičať
peniaze aj od neho. Napokon, ako vyvstalo z jeho vyjadrenia, o A. nemal
dobrú mienku, odhováral obžalovanú od kontaktov s touto osobou. Preto je vysoko
nepravdepodobné, že by sa naňho A. obrátil s požiadavkou pôžičky peňazí.
Zo zmieňovaných výpovedí obžalovanej a svedkov A. a Z. vyplýva, že A. vykonával ochranu obžalovanej a i keď obžalovaná tvrdila, že pre ňu nerobil nič násilného charakteru, na svoju obhajobu použila tvrdenie, že práve A. mal V. dohovoriť, aby vrátil peniaze. Pojem dohovoriť pre súd objasnil svedok Z., ktorý sa od obžalovanej dozvedel, že A. mal dať V. „dole, zložiť ho na zem, povoziť v kufre, prasknúť mu na bradu...“ Z odpisu z registra trestov súd zistil, že svedok A. bol v minulosti opakovane odsúdený za závažnú trestnú činnosť násilného charakteru (lúpež a vydieranie), na hlavnom pojednávaní súd mohol pozorovať, že sa jedná o osobu fyzicky zdatnú, mohutnejšej telesnej konštitúcie. Sám svedok na hlavnom pojednávaní sa netajil tým, že má skúsenosť s fyzickými atakmi iných osôb. Na základe týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaná mala vedomosť o týchto fyzických a povahových dispozíciách svedka A., ktorý sa navonok prejavoval tým, že nemá zábrany a je schopný fyzickej likvidácie inej osoby. Napokon obžalovaná si bola vedomá finančnej závislosti svedka A. na jej osobe i faktu, že tento svedok spravidla koná na základe jej pokynov vyplývajúcich z hierarchického usporiadania ich vzťahu. Preto si práve túto osobu najala na vykonanie činu.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd ustálil záver, že obžalovaná s pomocou svedka A. začala vytvárať a organizačne zabezpečovať podmienky na uskutočnenie predmetného trestného činu dňa 15. januára 2014 a to tým, že na podklade žiadosti najala osobu A. na vykonanie činu. Za túto prácu A. ako najatého vraha prejavila vôľu zaplatiť. Určila priestor, kde sa má čin vykonať. A. ako osobe najatej na vykonanie vraždy ukázala priestory domu, miesto, z ktorého je zásah proti telu obete najvhodnejší, pritom ho oboznámila so zvyklosťami obete po jej príchode do domu. Tým poskytla informácie potrebné pre postoj najatého vraha, v ktorom by zásah proti obeti bol rýchly a účinný. Zároveň mu ukázala trasu vhodnú na prepravu usmrteného tela z miesta činu. Opierajúc sa o svedeckú výpoveď A., ktorého tvrdenia boli v zhode s tvrdením svedka G., i so skutočnosťami vyplývajúcimi z úradného záznamu spísaného policajtom NAKA, súd nemal pochybnosti, že svedok A. v uvedenej dobe zotrval v dome obžalovanej. Súd mal za dokázané, že už v tom čase spolu s obžalovanou komunikoval o potrebe komplica. Usúdil tak na základe výpovede tohto svedka i výpovede svedka Z., ktorý sa od obžalovanej dozvedel, že A. chce komplica.
Obžalovaná prítomnosť A. v uvedený deň v svojom dome nepoprela. Súdu na svoju obhajobu predostrela, že svedkovi išla ukázať strom - olivovník, ktorý sa mal z jej domu odviezť. Pokiaľ sa jedná o prostriedok, ktorý podľa svedka predurčila na zabalenie tela poškodeného, do toho sa mal údajne strom zabaliť. Tento dôvod prítomnosti svedka súd vyhodnotil ako nepravdivý jednak s poukazom na zhodu viacerých dôkazov osvedčujúcich vierohodnosť tvrdení svedka A., jednak s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré následne vyhodnotí v súvislosti s výpoveďou svedka V.
Z výpovede svedka A.
vyplýva, že k vykonaniu objednanej vraždy malo dôjsť dňa
17. 01. 2014, avšak sa tak nestalo a obžalovaná mu dňa 16. januára 2014
oznámila, že sa tak udeje o týždeň v piatok 24. januára 2014. Svedok uviedol,
že v uvedený deň sa s obžalovanou stretol v budove jej firmy, čo obžalovaná priznala. Poprela
však tvrdenie svedka, že s ním v uvedenej dobe bola v obci S., kde mu ukázala
miesto vyplatenia odmeny po vykonaní činu. Pokiaľ sa obžalovaná obhajuje
tvrdením, že nevedela, kedy jej manžel príde domov, súd poukazuje na to, že
poškodený obvykle prichádzal z práce vykonávanej v Žiline na konci týždňa, v piatok, čo bolo obžalovanej dlhodobo známe.
Obžalovaná priznala, že s poškodeným bola v telefonickom kontakte 16. januára
2014 (štvrtok) i 17. januára 2014. Poškodený pri telefonickom kontakte dal
obžalovanej na vedomie, že tento týždeň domov nepríde. Teda najskôr 16. januára
2014 vedela,že v piatok 17. januára 2014 domov nepríde a na základe jeho
obvyklých zvyklostí mohla predpokladať, že
príde domov v nasledujúci piatok 24. januára 2014. Napokon táto okolnosť je potvrdená i
konaním obžalovanej, ktoré spočívalo v tom, že do uvedenej doby doručila
rodičom poškodeného ovládač na bránu, ktorý poškodený následne po príchode
domov použil. Na základe týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaná
sa včas dozvedela, že poškodený dňa 17. januára 2014 domov nepríde, a preto zmenila termín vykonania činu na deň
24. januára 2014, kedy podľa názoru súdu, odvolávajúc sa na uvedené
skutočnosti, považovala príchod poškodeného domov na víkend za vysoko
pravdepodobný. Napokon o tom svedčí i vyjadrenie svedka A., ktorý jej
predostrel, že je pripravený čakať v dome aj do nedele.
K obhajobe obžalovanej,
že pokiaľ by mala vyplatiť za vraždu odmenu 50 000 eur
a dať peniaze i ďalšej osobe - komplicovi, bolo by to pre ňu nerentabilné, súd
poznamenáva, že obžalovaná tak konala len s prísľubom odmeny, nie rozhodným
záväzkom na jej vyplatenie, pričom tento záver dôvodí i z tvrdenia svedka, že
mu peniaze mala dávať postupne každý týždeň. Napokon súd ustálil záver o
prísľube odmeny i na základe vyjadrenia A. o tom, že nedôveroval obžalovanej,
pretože sa mu spôsob vyplatenia odmeny nepozdával. Tým spochybnil zámer
obžalovanej vyplatiť odmenu v sľúbenej výške.
Tvrdenie svedka A., že
sa s obžalovanou stretol dňa 23. januára 2014 v budove jej firmy v T. S. a
rozprával sa s ňou o použití prostriedku spôsobilého paralyzovať telo obete, je
overené a jeho pravdivosť je potvrdená vecným dôkazom - zvukovým záznamom ich
rozhovoru z uvedeného dňa. Tento, pre súd zákonný a nespochybniteľný dôkaz
priviedol súd k presvedčivému záveru, že obžalovaná slovným vyjadrením „Dobre“,
„Jasné“ odsúhlasila, že pri naplánovanom čine ňou objednaný vykonávateľ A.
využije pomoc ďalšej osoby - komplica za odmenu 3 000 eur, že A. obstará
advokáta v prípade, ak by bol chytený políciou, že sa stretnú dňa 24. januára
2014 ráno o ôsmej za tým účelom, aby ho odviezla do svojho domu. Byť spôsobom
konkludentným, ako to vyplýva zo zvukového záznamu, odsúhlasila, že pri čine použije A. elektrický paralyzér. Pritom podľa zvukov je zrejmé, že
vzala na vedomie aké následky na zdraví môže táto vec vyvolať, že môže u obete
vyvolať duševné
a fyzické útrapy.
Záznamy zo sledovania a zvukový záznam z rozhovoru obžalovanej so svedkom A. dňa 24. januára 2014 súd viedli k presvedčivému záveru, že dňa 24. januára 2014 v ranných hodinách, po dohode z predchádzajúceho dňa sa obžalovaná stretla so svedkom A. a z obce M. L. ho odviezla svojím vozidlom zn. BMW 535 P Grand Turismo GT bielej farby, ev. č. X. do svojho rodinného domu. Nahrávka ich rozhovoru osvedčuje pravdivosť tvrdení svedka A. Tieto dva priame navzájom korešpondujúce a doplňujúce sa dôkazy, spolu s dôkazom agentom, usvedčujú obžalovanú z konania spočívajúceho v príprave prostriedkov na usmrtenie, a to plastových zaťahovacích pások a švihadla, i v poskytnutí fólie na zabalenie usmrteného tela obete, a tým i na zahladení stôp po trestnom čine.
Obžalovaná nepoprela, že dňa 24. januára 2014 priviezla A. ráno do svojho domu, kde menovaný zotrval až do večerných hodín a súd o tejto okolnosti nemal žiadne pochybnosti. I preto tvrdeniam o tom, akým spôsobom sa A. dostal do vnútra domu, t. j. či mohol byť zachytený kamerami a z akého dôvodu sa tak nestalo, súd nepripisoval rozhodujúci význam. Je nespochybniteľné, že v uvedenej dobe bolo predmetné konanie monitorované a dokumentované políciou. Za účelom odhalenia, zistenia a usvedčenia páchateľa úmyselného obzvlášť závažného zločinu boli použité prostriedky operatívno-pátracej činnosti a informačno-technické prostriedky.
Úlohou súdu bolo
vyhodnotiť obžalovanou predložené obhajobné tvrdenie,
že M. A. priviezla dňa 24. januára 2014 do svojho domu za tým účelom, aby
primäl D. V.
k vráteniu peňazí v sume jeden a pol milióna českých korún, ktoré tomuto
svedkovi požičala na jar 2013 s dohodnutou lehotou na vrátenie pol roka. Pritom
časť peňazí mala pochádzať od jej brata M. Z. V súvislosti s posudzovaním pravdivosti pôžičky týchto
peňazí sa súd zameral na posúdenie majetkových pomerov obžalovanej. Pritom
vychádzal zo znaleckého posudku z odboru Ekonomika a manažment, Účtovníctvo a
daňovníctvo, podľa ktorého obchodná spoločnosť B. - H. s. r. o., so sídlom B.,
ktorá ako jediná preukázateľne zastrešovala podnikateľskú činnosť obžalovanej
za obdobie roka 2011 vykazovala stratu, obchodná marža, ktorú spoločnosť
dosiahla v roku 2012 slúžila na pokrytie materiálových nákladov a služieb a nákladových úrokov z poskytnutých pôžičiek. Súdu zostal neznámy hospodársky
výsledok tejto spoločnosti za rok 2013 a nebol mu zo strany obhajoby
predostretý žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tak priaznivej ekonomickej
situácii obžalovanej a o tak produktívnom zdroji jej príjmov, že by to mohlo
viesť k presvedčivému záveru, že na poskytnutie tejto pôžičky V. mala dostatok
finančných prostriedkov. Svedok V. síce podporil toto obhajobné tvrdenie, avšak
s poukazom na ich priateľské vzťahy sa súdu javí táto výpoveď svedka ako
tendenčná a cielená na poskytnutie alibi obžalovanej. I v kontexte ďalej
uvedených indícií stráca táto výpoveď punc vierohodnosti poukazujúc na to, že
pôžička týchto peňazí je doložená len ústnym tvrdením, neexistuje o nej písomný
doklad, ani písomná zmluva; peniaze mali prechádzať, tak pri pôžičke ako i pri
vrátení, v hotovosti „z ruky do ruky“, bez ich zaevidovania na účte v peňažnom
ústave. Obžalovaná argumentuje, že v dohodnutej dobe V. peniaze nevrátil a
nevrátil ich ani po uplynutí ďalších takmer 5 - tich mesiacov, i keď vrátenie
peňazí urgovala. Údajne sa mal V. zatajovať a nebral jej telefóny. Naproti
týmto tvrdeniam súd z nahrávok ich telefonických rozhovorov zreteľne počul, že
spolu komunikujú o rôznych veciach, avšak pritom nezaznie zmienka o pôžičke, či
vrátení peňazí. Ich vzájomné telefonické rozhovory nesvedčia o napätosti
vzájomných vzťahov, ktoré sú obvyklé pri nedodržaní dohodnutých podmienok,
osobitne vyplývajúcich z nesplnených finančných záväzkov. I keď z výpovede V., Z. a obžalovanej plynie,
že dňa 24. januára 2014 mal V. priviesť do domu
obžalovanej kosačku a odviezť z neho olivovník, zo záznamov ich telefonických
hovorov krátko pred uvedenou dobou zmienka o uvedenom nie je. Rozprávajú sa o
vzájomnom odovzdaní si dokumentov, k čomu aj dňa 24. januára 2014 v
dopoludňajších hodinách pri ich osobnom stretnutí dochádza. A najneskôr vtedy,
ako vyplýva z výpovede svedka Z. a obžalovanej, ak by mal prísť V. do domu
obžalovanej v tento deň, bolo im zrejmé, že do tohto domu v uvedenom čase
nepríde. I svedok B. potvrdzuje, že sa v uvedený deň vydáva so Z. potápať. Teda
obžalovaná 24. januára 2014 najneskôr o 09.45 h vie (v prípade, že by mal prísť
V. do jej domu v uvedený deň), že v tento deň do jej domu nepríde. Pritom A. v
dome ponecháva celý deň a sama sa podľa jej vyjadrenie zdržuje v krátkej
vzdialenosti od domu, v ktorom sa A. nachádza. Napokon v nasledujúci deň po
zatknutí obžalovanej V. má vrátiť peniaze Z., i keď sa k tomu nemal po dobu
viac ako 5 mesiacov. Tieto skutočnosti svedčia o účelovosti obhajoby
obžalovanej, ktorej súd v kontexte ďalších usvedčujúcich priamych dôkazov
(výpoveď svedkov A., agenta, vecných dôkazov, dôkazov získaných s použitím
informačno - technických prostriedkov) i nepriamych dôkazov (výpoveď svedka M.
G.) neuveril.
II.
Odvolania
Proti tomuto rozsudku
podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná
Mgr. E. Z. a neskôr v zákonnej lehote aj prokurátor.
° ° °
Ako vyplýva z výpovede agenta, jeho jedinou úlohou bolo fingovanie vraždy poškodeného. Na otázku súdu, ako tým prispel k usvedčeniu obžalovanej, však agent odpovedať nevedel. Rovnako nezistil žiaden iný dôkaz proti obžalovanej. V rozpore so zákonom a príkazom sudcu pre prípravné konanie sa však zúčastnil inscenácie fingovanej vraždy, ktorá však ani neodhalila, ani nezistila ani neusvedčila obžalovanú z prípravy vraždy. Agent bol v kontakte výlučne s poškodeným, A. a príslušníkmi NAKY, pričom konal podľa ich príkazov a pokynov - nie teda podľa pokynov obžalovanej, s ktorou nikdy v kontakte nebol. Vykonaním fingovanej vraždy akurát tak zrealizoval postup, na ktorom sa dohodol s A., poškodeným a NAKou.
Rovnako v zmysle vyššie
uvedených zásad nedošlo ani k reakcii páchateľa na fingovaný trestný čin spáchaním nejakého trestného činu. Táto situácia bola
výnimočná tým, že obžalovaná nedostala ani možnosť teoreticky zareagovať na
vykonanie fingovanej vraždy - nedošlo k stretnutiu obžalovanej s A. a
agentom, nedošlo k odovzdaniu peňazí,
k odvozu tela k jame, k zisteniu prípadného spolupáchateľa.
Úplne nepochopiteľný je aj fakt, že z predmetnej policajnej akcie fingovanej vraždy sa nevykonával žiaden obrazovo-zvukový záznam, hoci na to podmienky splnené boli, najmä ak bol vo veci použitý agent.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry o zákaze policajnej provokácie (a akceptácii len tzv. skrytej reakcie polície), polícia nesmie iniciovať t. j. vytvárať u kontrolovanej osoby vôľu spáchať trestný čin. Pokiaľ by však činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontrolovaná osoba spáchala trestný čin, išlo by už o policajnú provokáciu trestného činu. V tomto prípade však dokonca polícia ani s kontrolovanou osobou nebola v bezprostrednom kontakte, ale sama iniciatívne už odo dňa 17. januára 2014 iniciovala a nacvičovala vraždu poškodeného za účasti poškodeného, A., agenta a príslušníkov operatívy a to spôsobom, ktorý mal byť známy podľa údajných pokynov obžalovanej až dňa 23. januára 2014. Kontrolovaná osoba (t.j. obžalovaná) ani trestný čin sama nespáchala, ale polícia vytvorila zdanie a umelý dej, že tak obžalovaná konala prostredníctvom tretej osoby - svedka A.
V nadväznosti na uvedené poukázala obžalovaná na to, že aj na konanie svedka A. je možné per anallogiam aplikovať ustanovenia o agentovi (napr. uznesenie prokurátora ÚŠP JUDr. Kuruca zo dňa 2. septembra 2013, sp. zn. VII/2 Gv 238/09/1000 o zastavení trestného stíhania vo veci prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy). Na základe právneho názoru prokurátora je nepochybné, že aj keď určitá osoba bola v procesnom postavení svedka a nie agenta, ale zo stretnutí obvineného a tohto svedka bol vyhotovovaný obrazovo-zvukový záznam, možno na jeho činnosť v procesnom postavení ako svedka analogicky aplikovať § 117 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku (nemožnosť provokácie). Ustanovenie § 117 Tr. poriadku pritom vytvára dostatočne širokú možnosť použiť agenta na odhalenie trestného činu a usvedčenie páchateľa bez toho, aby iniciatívne navádzal na jeho spáchanie.
° ° °
V doplnení odvolania predloženom najvyššiemu súdu 21. októbra 2016 obžalovaná namietala:
° ° °
- aj na konanie svedka A. je možné analogicky použiť ustanovenia o agentovi, ktoré zakazujú podnecovanie a navádzanie na spáchanie trestného činu,
Na základe odvolaní obžalovanej a prokurátora najvyšší súd ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Špecializovaný trestný súd rozhodol o vine a treste obžalovanej na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v dňoch 3. až 5. februára, 10. až 11. februára 2015, 13., 14. a 25. mája 2015, 22. a 25. júna 2015 a 10. a 13. augusta 2015.
Z nich podstatným dôkazom bol výsluch svedka M. A. (podporený záznamami z odposluchov a sledovania osôb a telekomunikačnej prevádzky), ktorého mala obžalovaná, podľa obsahu jeho výpovede, požiadať o zavraždenie (v tom čase) manžela JUDr. Ľ. T.
III.
Konanie pred odvolacím súdom
Na základe odvolacích
námietok obžalovanej odvolací súd v zhode s ustálenou súdnou praxou
zistil, že dôkaz výsluchom svedka M. A., po tom, čo oznámil polícii
(16. januára 2014), že obžalovaná pripravuje vraždu manžela, nie je použiteľný
ako dôkaz pred súdom, pretože postup, ktorý on i príslušníci polície,
ktorí ho v ďalšej činnosti riadili, postupovali, ako by išlo o agenta
podľa § 117 Tr. por., pretože náš Trestný poriadok činnosť spolupracujúceho
svedka nepozná.
Osoba môže vystupovať v trestnom konaní v pozícii svedka podľa § 127 Tr. por. len dovtedy, pokiaľ neoznámi skutočnosti nasvedčujúce tomu, že má byť spáchaný trestný čin a nezačne byť riadená a ovplyvňovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože od tohto momentu koná v podstate v rovnakom faktickom postavení ako agent v zmysle § 117 Tr. por. – ako agent de facto, nie je však agentom de iure. Od tohto momentu má len formálne postavenie svedka, čo je však závažnejšie, na dôkaz získaný a predložený takýmto svedkom, či už v podobe výpovede alebo inej (predloženie vecného dôkazu, listín a podobne), nie je možné v ďalšom konaní prihliadať.
V súlade s tým odvolací súd poukazuje na znenie § 119 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
V súlade s § 127 ods. 1 Tr. por. svedkom je osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala a zapamätala si a môže z toho reprodukovať, čo je jej známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
Podľa § 10 ods. 21 a odsek 22 Tr. por. informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
Napokon podľa § 10 ods.
20 Tr. por. agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície
iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov
uvedených
v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len
„korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní,
zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu
môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená
prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného
ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
Z uvedeného je zrejmé, že svedok sa nemôže nijako zúčastňovať na páchaní trestného činu v akejkoľvek forme, podobe, či štádiu.
Ak nemožno inými dôkaznými prostriedkami odhaliť, zistiť, či usvedčiť páchateľa zločinu (a contrario § 117 ods. 1 veta druhá Tr. por. - len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin), možno použiť agenta.
Podľa § 117 ods. 2, veta prvá Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje.
Z uvedeného
vyplýva, že procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku)
je oproti všeobecnému procesnému postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku)
osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočutý ako
svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku).
Ak páchateľ oznámi páchanie trestného činu v štádiu prípravy alebo pokusu polícii a nebol použitý ako agent na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimky uvedenej v § 10 ods. 20 Trestného poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak ku takému postupu došlo, nie je možné výpoveď svedka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po oznámení trestného činu polícii, použiť v trestnom konaní ako dôkaz.
Preto ani v prerokúvanej trestnej veci obžalovanej Mgr. E. Z. nie je možné použitie dôkazov, ktoré boli zadovážené od 16. januára 2014 prostredníctvom osoby svedka M. A., ktorý po tomto dátume, kedy oznámil skutok polícii, konal de facto v postavení agenta, aj keď mu v tom bránila skutočnosť, že nebol príslušníkom Policajného zboru, resp. ako iná osoba nebol a nemohol byť použitý ako agent, pretože v prerokúvanej veci nejde o trestný čin korupcie ani terorizmu. Týka sa to nielen jeho svedeckej výpovede po 16. januári 2014, ale aj ďalších úkonov – najmä vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov.
Takáto podstatná chyba konania (opieranie skutkových záverov o výpoveď svedka A., konajúceho aj po 16. januári 2014 v postavení svedka) spôsobujúca nepoužiteľnosť tejto výpovede a na ňu nadväzujúcich a s ňou spojených dôkazov, pretože bola získaná v rozpore so zásadou uvedenou v § 119 ods. 2 Tr. por. (čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona), výrazne mení náhľad na zistený skutkový stav a skutkový stav samotný.
Pre preukázanie žalovaného skutku, ktorý napriek vylúčeniu výpovede svedka A. spomedzi dôkazov (v časti, v ktorej popisuje, čo zažil a zapamätal si v súvislosti s prerokúvaným skutkom po 16. januári 2014) a tiež dôkazov, ktoré na túto časť výpovede svedka A. nadväzujú a sú s jeho osobou spojené, zostáva totožným so skutkom uvedeným v obžalobe a i napriek úpravám, ktoré skutok zaznamenal po dokazovaní vykonanom na doteraz vykonaných hlavných pojednávaniach, bude nevyhnutné vyhodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy s výnimkou dôkazov, na ktoré prvostupňový súd nebude môcť prihliadať (napr. odposluchy vykonané prostredníctvom zariadenia, ktoré mal svedok A. na sebe, či pri sebe po 16. januári 2014, keď 23. a 24. januára 2014 nahrával seba a obžalovanú v jej firme v T. S. resp. v jej dome v Ch. – V. X.).
Do použiteľných dôkazov je možné zahrnúť všetky dôkazy (napr. i použitie agenta konajúceho pod legendou M. M., ktorý však podľa vlastného priznania nezadovážil žiadne významné dôkazy proti obžalovanej súvisiace s oznámenou prípravou).
Vzhľadom na nejasnosť alebo neúplnosť skutkových zistení v napadnutom rozsudku a tiež preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, bude nevyhnutné zopakovať výsluch svedka A. ku skutočnostiam, ktoré sa udiali do 16. januára 2014, najmä jeho kontaktovanie sa so svedkom G. i prvotné kontaktovanie sa s príslušníkmi NAKA, aby boli odstránené najmä rozpory v jeho tvrdeniach, že sa s nimi kontaktoval len minimálne (maximálne 3 až 4 razy), pričom obhajoba predložila v súlade s ustálenou súdnou praxou nevykonaný dôkaz o počte hovorov z telefónu svedka A. a mieste odkiaľ mali byť vysielané, ktorý svedčí o iných počtoch a dĺžkach hovorov.
° ° °
Pokiaľ ide
o odvolanie prokurátora, odvolací súd ho nezamietol, pretože v zmysle
§ 319 Tr. por. nebolo možné konštatovať jeho nedôvodnosť. Najvyšší súd ako súd
odvolací sa totiž ani prokurátorským odvolaním nezaoberal, pretože napadnutý rozsudok
a v ňom obsiahnutý a prokurátorom v odvolaní napadnutý
výrok o treste zrušil so zreteľom na ustanovenie § 321 ods. 3 Tr. por., a to len vo výroku o vine.
Z týchto dôvodov
najvyšší súd ako súd odvolací rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.