Poštové podmienky Slovenskej pošty nemajú vplyv na doručovanie písomností podľa Trestného poriadku

Práv­na ve­ta:

Ak sú na ta­ký­to pos­tup spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky sú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (ako aj sú­dy) po­vin­né pri do­ru­čo­va­ní pos­tu­po­vať pod­ľa § 66 ods. 3 Tr. por. a to bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, že poš­to­vé pod­mien­ky Slo­ven­skej poš­ty a.s. us­ta­no­vu­jú 18 dňo­vú od­ber­nú le­ho­tu na prev­za­tie ulo­že­nej zá­siel­ky. Od­ber­ná le­ho­ta 18 ka­len­dár­nych dní ur­če­ná pod­ľa poš­to­vých pod­mie­nok Slo­ven­skej poš­ty a.s. je ur­če­ná na vy­me­dzenie ča­so­vé­ho úse­ku, po­čas kto­ré­ho má ad­re­sát mo­žosť vy­zdvih­núť si ulo­že­nú zá­siel­ku, roz­hod­ne však ne­má a ne­mô­že mať vplyv na spô­sob a pra­vid­lá vy­ko­ná­va­nia úko­nov pod­ľa Tre­tej hla­vy Pr­vej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku.

I. ÚS 518/2014
10. 9. 2014

Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí 10. sep­tem­bra 2014 pred­bež­ne pre­ro­ko­val sťaž­nosť M. B., za­stú­pe­né­ho ad­vo­kát­skou kan­ce­lá­riou Bu­zin­ger & Par­tners s. r. o., Ná­mes­tie Mar­ti­na Ben­ku 15, Bra­tis­la­va, vo ve­ci na­mie­ta­né­ho po­ru­še­nia je­ho zá­klad­ných práv pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, čl. 36 ods. 1 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd a čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd pos­tu­pom Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ko­na­ní ve­de­nom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 a jej upo­ve­do­me­ním z 31. ok­tób­ra 2013 v spo­je­ní s pos­tu­pom Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve v ko­na­ní ve­de­nom pod sp. zn. 1 Kpt 55/13 a jej upo­ve­do­me­ním z 20. mar­ca 2013 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11. de­cem­bra 2012 a tak­to

roz­ho­dol:

Sťaž­nosť M. B. o d m i e t a .

Od­ôvod­ne­nie:

I. 1. Ústav­né­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­tav­ný súd“) bo­la 30. ja­nuá­ra 2014 do­ru­če­ná sťaž­nosť M. B. (ďa­lej len „sťa­žo­va­teľ“), kto­rou na­mie­tal po­ru­še­nie svo­jich zá­klad­ných práv pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­ta­va“), čl. 36 ods. 1 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd (ďa­lej len „lis­ti­na“) a čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (ďa­lej len „do­ho­vor“) pos­tu­pom Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra“) v ko­na­ní ve­de­nom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 (ďa­lej aj „na­pad­nu­té ko­na­nie“) a jej upo­ve­do­me­ním z 31. ok­tób­ra 2013 (ďa­lej aj „na­pad­nu­té upo­ve­do­me­nie“) v spo­je­ní s pos­tu­pom Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve (ďa­lej len „kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra“) v ko­na­ní ve­de­nom pod sp. zn. 1 Kpt 55/13 (ďa­lej aj „na­pad­nu­té ko­na­nie“) a jej upo­ve­do­me­ním z 20. mar­ca 2013 (ďa­lej aj „na­pad­nu­té upo­ve­do­me­nie“) v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I (ďa­lej len „ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra“) č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11. de­cem­bra 2012 (ďa­lej aj „na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie“).

2. Zo sťaž­nos­ti a z jej príl­oh vy­plý­va, že sťa­žo­va­teľ „Dňa 2. sep­tem­bra 2002 po­dal ... na Ok­res­nom ria­di­teľ­stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va I,... ako poš­ko­de­ný tres­tné ozná­me­nie... z dô­vo­du, že z pries­to­rov ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie na... doš­lo k od­cu­dzeniu via­ce­rých hnu­teľ­ných ve­cí (pre­važ­ne kan­ce­lár­skej a vý­poč­to­vej tech­ni­ky a za­ria­de­ní), kto­ré bo­li v je­ho vý­luč­nom vlas­tníc­tve, resp. spolu­vlas­tníc­tve. Ako po­doz­ri­vú z krá­de­že pred­met­ných ve­cí sťa­žo­va­teľ uvie­dol ad­vo­kát­ku..., s kto­rou v tom ča­se vy­ko­ná­val ad­vo­ká­ciu v spo­loč­ne pre­na­ja­tých pries­to­roch na... Spo­lu s tres­tným ozná­me­ním si sťa­žo­va­teľ up­lat­nil aj ná­rok na náh­ra­du ško­dy. Tres­tné ko­na­nie bo­lo ve­de­né pod ČVS: OUJP - 1483/02 - MM.“. V ďal­šom sťa­žo­va­teľ pod­rob­ne ro­zob­ral skut­ko­vé okol­nos­ti svo­jej práv­nej ve­ci, po­nú­kol vlas­tné zhod­no­te­nie dô­kaz­nej si­tuácie a v ne­pos­led­nom ra­de po­pí­sal po­chy­be­nia vo ve­ci ko­na­jú­cich or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní.

3. Pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní nie­koľ­kok­rát vy­ús­til do za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 215 ods. 1 písm. b) zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „Trest­ný po­ria­dok“), a to na­pos­le­dy uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va I od­de­le­nia všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie ČVS:ORP-1407/2-OVK-B1-2009 z 19. ok­tób­ra

2 2012, kto­ré sťa­žo­va­teľ na­pa­dol sťaž­nos­ťou pod­ľa § 185 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku a o kto­rej roz­hod­la ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra svo­jím uz­ne­se­ním sp. zn. 2 Pv 501/12 z 11. de­cem­bra 2012 tak, že pod­ľa § 193 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku sťaž­nosť za­miet­la z dô­vo­du ones­ko­re­nos­ti jej po­da­nia. Ďalej bol pos­tup ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry vrá­ta­ne jej na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia pres­kú­ma­ný kraj­skou pro­ku­ra­tú­rou, kto­rá sťa­žo­va­te­ľom po­da­ný pod­net pod­ľa § 31 a nasl. zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o pro­ku­ra­tú­re“) upo­ve­do­me­ním sp. zn. 1 Kpt 55/13 z 20. mar­ca 2013 ako ne­dô­vod­ný od­lo­ži­la. Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra opa­ko­va­ný pod­net sťa­žo­va­te­ľa pod­ľa § 34 a nasl. zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re svo­jím upo­ve­do­me­ním sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. ok­tób­ra 2013 ako ne­dô­vod­ný od­lo­ži­la. V os­tat­nom po­dal sťa­žo­va­teľ na ús­tav­nom sú­de sťaž­nosť.

3.1 Pod­sta­ta ar­gu­men­tá­cie sťa­žo­va­te­ľa (pro­ti na­pad­nu­té­mu roz­hod­nu­tiu ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry, ako aj na­pad­nu­tých upo­ve­do­me­ní kraj­skej a ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, pozn.) spo­čí­va v je­ho ná­zo­re tý­ka­jú­com sa fik­cie do­ru­če­nia vy­plý­va­jú­cej z § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, k čo­mu v súhr­ne dô­vo­dí, že „... pri vý­kla­de a ap­li­ká­cii § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku je... ne­vyh­nut­né brať do úva­hy sku­toč­nosť, že le­ho­ta na po­da­nie sťaž­nos­ti ako op­rav­né­ho pros­tried­ku pro­ti uz­ne­se­niu or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní je extrém­ne krát­ka (pred­sta­vu­je iba tri ka­len­dár­ne dni, t. j. tá­to le­ho­ta je päť­krát krat­šia ako le­ho­ta na po­da­nie od­vo­la­nia v ob­čian­skom súd­nom ko­na­ní), pri­čom le­ho­ta na vy­zdvih­nu­tie zá­siel­ky pod­ľa uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku je tiež iba troj­dňo­vá. Pri strik­tnej ap­li­ká­cii uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na by te­da pú­ha týž­dňo­vá nep­rí­tom­nosť dot­knu­tej oso­by na mies­te do­ru­čo­va­nia zá­siel­ky moh­la viesť k zá­ni­ku jej prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku, čo sa ja­ví ako zjav­ne nep­ri­me­ra­ný zá­sah do prá­va na prís­tup k spra­vod­li­vos­ti nez­lu­či­teľ­ný s člán­kom 6 ods. 1 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd a člán­kom 46 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pri fak­tic­kom prev­za­tí úrad­nej zá­siel­ky v od­ber­nej le­ho­te a nás­led­nom po­da­ní op­rav­né­ho pros­tried­ku v zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej le­ho­te ne­mož­no z uve­de­ných dô­vo­dov fik­ciu do­ru­če­nia ap­li­ko­vať.“. Na pod­po­ru toh­to svoj­ho ná­zo­ru pou­ká­zal aj na ju­di­ka­tú­ru ús­tav­né­ho sú­du, z kto­rej vy­plý­va, že „... k rov­na­ké­mu práv­ne­mu ná­zo­ru dos­pel aj Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v uz­ne­se­ní sp. zn. III. ÚS 237/05. Ho­ci ús­tav­ný súd uve­de­ný práv­ny ná­zor kon­šta­to­val v

3 sú­vis­los­ti s ap­li­ká­ciou náh­rad­né­ho do­ru­če­nia pod­ľa Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku, mož­no ten­to práv­ny ná­zor ne­po­chyb­ne up­lat­niť aj v tres­tnom ko­na­ní, keď­že sa tý­ka všeo­bec­nej pod­mien­ky ap­li­ká­cie in­šti­tú­tu náh­rad­né­ho do­ru­čo­va­nia, kto­rá nie je špe­ci­fic­ká iba pre ob­čian­ske súd­ne ko­na­nie.“. Tak­tiež pou­ká­zal aj na roz­ho­do­va­ciu prax iných súd­nych in­štan­cií, „Ob­dob­ne aj Ústav­ný súd Čes­kej re­pub­li­ky v ná­le­ze sp. zn. II. ÚS 1502/11 z 9. ok­tób­ra 2012 v sú­vis­los­ti s ap­li­ká­ciou fik­cie do­ru­če­nia kon­šta­to­val, že fik­cia do­ru­če­nia má byť pou­ži­tá tam, kde sa účas­tník ko­na­nia do­ru­čo­va­niu vy­hý­ba, v žiad­nom prí­pa­de nie tam, kde účas­tník ko­na­nia so sú­dom spolu­pra­cu­je.“. V zá­ve­re te­da sťa­žo­va­teľ kon­šta­tu­je, že „Pos­tup pro­ku­rá­to­rov ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry, kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry a ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry pri vý­kla­de a ap­li­ká­cii § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku z uve­de­ných dô­vo­dov ne­mož­no ozna­čiť za ús­tav­ne kon­form­ný.“.

3.2 V šir­ších okol­nos­tiach sťa­žo­va­teľ pou­ka­zo­val aj na prie­ťa­ho­vý pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, v dôs­led­ku čo­ho ma­lo dôjsť k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia a tak­tiež k nes­práv­ne­mu práv­ne­mu po­sú­de­niu skut­ku, pre kto­rý po­dal tres­tné ozná­me­nie vrá­ta­ne je­ho práv­nej kva­li­fi­ká­cie, k čo­mu sám uvá­dza, že „... jed­not­li­ví vy­šet­ro­va­te­lia aj do­zo­ru­jú­ca pro­ku­rá­tor­ka v uve­de­nej tres­tnej ve­ci dl­ho­do­bo a opa­ko­va­ne pos­tu­pu­jú v zjav­nom roz­po­re s via­ce­rý­mi zá­klad­ný­mi zá­sa­da­mi tres­tné­ho ko­na­nia a svo­jou ne­čin­nos­ťou a nes­práv­nym úrad­ným pos­tu­pom spô­so­bu­jú zby­toč­né prie­ťa­hy v tres­tnom ko­na­ní. Na­priek sku­toč­nos­ti, že sťa­žo­va­teľ or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní pos­ky­tol maximál­nu sú­čin­nosť, pod­rob­ne iden­ti­fi­ko­val ve­ci, kto­ré mu bo­li dňa 2. sep­tem­bra 2002 proti­práv­ne od­cu­dze­né, preu­ká­zal k od­cu­dze­ným ve­ciam svo­je vlas­tníc­kej prá­vo a pá­cha­teľ­ka tres­tné­ho či­nu sa ku skut­ku priz­na­la vo svo­jej vý­po­ve­di už dňa 8. ok­tób­ra 2002, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní v dôs­led­ku nes­práv­ne­ho úrad­né­ho pos­tu­pu ne­cha­li trest­ný čin (tres­tné stí­ha­nie) preml­čať, a sna­žia sa zba­viť svo­jej zod­po­ved­nos­ti tým, že pred­met­né tres­tné ko­na­nie prá­vop­lat­ne ukon­či­li kon­šta­tu­júc, že sku­tok nie je tres­tným či­nom.“. 4. V nad­väz­nos­ti na uve­de­né sťa­žo­va­teľ navr­hol, aby ús­tav­ný súd po pri­ja­tí sťaž­nos­ti na ďal­šie ko­na­nie ná­le­zom tak­to roz­ho­dol: „Zá­klad­né prá­vo M. B. na súd­nu a inú prá­vu ochra­nu pod­ľa člán­ku 46 ods. 1 Ústa­vy... a člán­ku 36 ods. 1 Lis­ti­ny... a prá­va na prís­tup k spra­vod­li­vos­ti pod­ľa člán­ku 6

4 ods. 1 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru... uz­ne­se­ním Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11. de­cem­bra 2012, vy­ba­ve­ním pod­ne­tu na pres­kú­ma­nie zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tia pro­ku­rá­to­ra Kraj­skou pro­ku­ra­tú­rou v Bra­tis­la­ve č. k. 1KPt 55/13-9 z 20. mar­ca 2013 a vy­ba­ve­ním opa­ko­va­né­ho pod­ne­tu na pres­kú­ma­me zá­kon­nos­ti vy­ba­ve­nia pod­ne­tu Ge­ne­rál­nou pro­ku­ra­tú­rou Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. IV/6 GPt 152/13 - 9 z 31. ok­tób­ra 2013 po­ru­še­né bo­lo. Uz­ne­se­nie Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I č. k. 2 Pv 501/12 - 14 z 11. de­cem­bra 2012 zru­šu­je a vec vra­cia na ďal­šie ko­na­nie. Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra... je po­vin­ná uh­ra­diť... tro­vy práv­ne­ho za­stú­pe­nia...“

II.

5. Ústav­ný súd roz­ho­du­je pod­ľa čl. 127 ods. 1 ús­ta­vy o sťaž­nos­tiach fy­zic­kých osôb ale­bo práv­nic­kých osôb, ak na­mie­ta­jú po­ru­še­nie svo­jich zá­klad­ných práv ale­bo slo­bôd, ale­bo ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd vy­plý­va­jú­cich z me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kto­rú Slo­ven­ská re­pub­li­ka ra­ti­fi­ko­va­la a bo­la vy­hlá­se­ná spô­so­bom us­ta­no­ve­ným zá­ko­nom, ak o ochra­ne tých­to práv a slo­bôd ne­roz­ho­du­je iný súd.

6. Ústav­ný súd pod­ľa § 25 ods. 1 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 38/1993 Z. z. o or­ga­ni­zá­cii Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o ko­na­ní pred ním a o pos­ta­ve­ní je­ho sud­cov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o ús­tav­nom sú­de“) kaž­dý návrh pred­bež­ne pre­ro­ku­je na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí se­ná­tu bez prí­tom­nos­ti navr­ho­va­te­ľa, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak. Pri pred­bež­nom pre­ro­ko­va­ní kaž­dé­ho návr­hu ús­tav­ný súd skú­ma, či dô­vo­dy uve­de­né v § 25 ods. 2 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de neb­rá­nia je­ho pri­ja­tiu na ďal­šie ko­na­nie. Pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia návr­hy vo ve­ciach, na pre­ro­ko­va­nie kto­rých ne­má ús­tav­ný súd prá­vo­moc, návr­hy, kto­ré ne­ma­jú zá­ko­nom pred­pí­sa­né ná­le­ži­tos­ti, nep­rí­pus­tné návr­hy ale­bo návr­hy po­da­né nie­kým zjav­ne neop­ráv­ne­ným, ako aj návr­hy po­da­né ones­ko­re­ne mô­že ús­tav­ný súd na pred­bež­nom pre­ro­ko­va­ní od­miet­nuť uz­ne­se­ním bez ús­tne­ho po­jed­ná­va­nia. Ústav­ný súd mô­že od­miet­nuť aj návrh, kto­rý je zjav­ne neo­pod­stat­ne­ný.

5 7. Pod­ľa čl. 46 ods. 1 ús­ta­vy kaž­dý sa mô­že do­má­hať zá­ko­nom us­ta­no­ve­ným pos­tu­pom svoj­ho prá­va... v prí­pa­doch us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom na inom or­gá­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pod­ľa čl. 36 ods. 1 lis­ti­ny kaž­dý sa mô­že do­má­hať us­ta­no­ve­ným pos­tu­pom svoj­ho prá­va na ne­zá­vis­lom a nes­tran­nom sú­de a v ur­če­ných prí­pa­doch na inom or­gá­ne. Pod­ľa čl. 6 ods. 1 do­ho­vo­ru kaž­dý má prá­vo na to, aby je­ho zá­le­ži­tosť bo­la spra­vod­li­vo, ve­rej­ne a v pri­me­ra­nej le­ho­te pre­jed­na­ná ne­zá­vis­lým a nes­tran­ným sú­dom zria­de­ným zá­ko­nom, kto­rý roz­hod­ne o je­ho ob­čian­skych prá­vach ale­bo zá­väz­koch ale­bo o op­ráv­ne­nos­ti aké­ho­koľ­vek tres­tné­ho ob­vi­ne­nia pro­ti ne­mu.

8. Do ob­sa­hu zá­klad­né­ho prá­va na súd­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 ús­ta­vy pat­rí (ob­dob­ne, ako aj pri na­mie­ta­nom po­ru­še­ní prá­va na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie pod­ľa čl. 6 ods. 1 do­ho­vo­ru a pod­ľa čl. 36 ods. 1 lis­ti­ny, pozn.) aj prá­vo kaž­dé­ho na to, aby sa v je­ho ve­ci roz­ho­do­va­lo pod­ľa re­le­van­tnej práv­nej nor­my, kto­rá mô­že mať zá­klad v plat­nom práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v ta­kých me­dzi­ná­rod­ných zmlu­vách, kto­ré Slo­ven­ská re­pub­li­ka ra­ti­fi­ko­va­la a bo­li vy­hlá­se­né spô­so­bom, kto­rý pred­pi­su­je zá­kon. Sú­čas­ne má kaž­dý prá­vo na to, aby sa v je­ho ve­ci vy­ko­nal ús­tav­ne sú­lad­ný vý­klad ap­li­ko­va­nej práv­nej nor­my. Z to­ho vy­plý­va, že k reál­ne­mu pos­kyt­nu­tiu súd­nej ochra­ny dôj­de len vte­dy, ak sa na zis­te­ný stav ve­ci pou­ži­je ús­tav­ne sú­lad­ne inter­pre­to­va­ná plat­ná a účin­ná práv­na nor­ma. Reál­ne up­lat­ne­nie zá­klad­né­ho prá­va na súd­nu ochra­nu te­da pred­pok­la­dá, že účas­tní­ko­vi súd­ne­ho ko­na­nia sa tá­to ochra­na v zá­ko­nom pred­pok­la­da­nej kva­li­te pos­kyt­ne (mu­ta­tis mu­tan­dis napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04). Už for­mu­lo­va­né ús­tav­né zá­ve­ry sa v zá­sa­de vzťa­hu­jú nie­len na ochra­nu pos­ky­to­va­nú súd­mi, ale aj na ochra­nu pos­ky­to­va­nú iný­mi or­gán­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

9. Pod­ľa § 31 ods. 1 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re pro­ku­rá­tor pres­kú­ma­va zá­kon­nosť pos­tu­pu a roz­hod­nu­tí or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, pro­ku­rá­to­rov, vy­šet­ro­va­te­ľov, po­li­caj­ných or­gá­nov a sú­dov v roz­sa­hu vy­me­dze­nom zá­ko­nom aj na zá­kla­de pod­ne­tu, pri­čom je op­ráv­ne­ný vy­ko­nať opat­re­nia na od­strá­ne­nie zis­te­ných po­ru­še­ní, ak na ich vy­ko­na­nie nie sú pod­ľa oso­bit­ných zá­ko­nov vý­luč­ne prís­luš­né iné or­gá­ny. Pod­ľa § 31 ods. 2 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re pod­ne­tom sa ro­zu­mie pí­som­ná ale­bo ús­tna žia­dosť, návrh ale­bo iné po­da­nie fy­zic­kej oso­by ale­bo práv­nic­kej oso­by, kto­ré sme­ru­je k to­mu, aby pro­ku­rá­tor vy­ko­nal opat­re­nia v roz­sa­hu

6 svo­jej pô­sob­nos­ti, naj­mä aby... vy­ko­nal iné opat­re­nia na od­strá­ne­nie po­ru­še­nia zá­ko­nov a os­tat­ných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov, na kto­rých vy­ko­na­nie je pod­ľa zá­ko­na op­ráv­ne­ný. Pod­ľa § 34 ods. 1 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re po­dá­va­teľ pod­ne­tu mô­že žia­dať o pres­kú­ma­nie zá­kon­nos­ti vy­ba­ve­nia svoj­ho pod­ne­tu opa­ko­va­ným pod­ne­tom, kto­rý vy­ba­ví na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor (§ 54 ods. 2). Pod­ľa § 34 ods. 2 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re ďal­ší opa­ko­va­ný pod­net v tej is­tej ve­ci vy­ba­ví na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor uve­de­ný v od­se­ku 1 len vte­dy, ak ob­sa­hu­je no­vé sku­toč­nos­ti. Ďal­ším opa­ko­va­ným pod­ne­tom sa ro­zu­mie v po­ra­dí tre­tí a ďal­ší pod­net, v kto­rom po­dá­va­teľ pod­ne­tu pre­ja­vu­je nes­po­koj­nosť s vy­ba­ve­ním svo­jich pred­chá­dza­jú­cich pod­ne­tov v tej is­tej ve­ci. Pod­ľa § 54 ods. 2 písm. a) zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re na účel vy­ba­ve­nia pod­ne­tu sa na­dria­de­ným pro­ku­rá­to­rom ro­zu­mie ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor, ak ide o špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, pro­ku­rá­to­ra ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry ok­rem pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra, vy­ššie­ho vo­jen­ské­ho pro­ku­rá­to­ra, pro­ku­rá­to­ra kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry ale­bo pro­ku­rá­to­ra vy­ššej vo­jen­skej pro­ku­ra­tú­ry.

10. Pod­ľa § 53 ods. 1 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de sťaž­nosť nie je prí­pus­tná, ak sťa­žo­va­teľ ne­vy­čer­pal op­rav­né pros­tried­ky ale­bo iné práv­ne pros­tried­ky, kto­ré mu zá­kon na ochra­nu je­ho zá­klad­ných práv a slo­bôd... pos­ky­tu­je a na kto­rých pou­ži­tie je sťa­žo­va­teľ op­ráv­ne­ný pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. Ústav­ný súd zotr­vá­va v sú­la­de so svo­jou do­te­raj­šou ju­di­ka­tú­rou na tom, že kaž­dý sťa­žo­va­teľ je pred po­da­ním sťaž­nos­ti ús­tav­né­mu sú­du po­vin­ný vy­čer­pať všet­ky práv­ne pros­tried­ky, kto­ré mu zá­kon na ochra­nu je­ho zá­klad­ných práv ale­bo slo­bôd účin­ne pos­ky­tu­je a na pou­ži­tie kto­rých je op­ráv­ne­ný pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07). Vy­čer­pa­nie tých­to práv­nych pros­tried­kov je v zmys­le § 53 ods. 1 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de pod­mien­kou ko­na­nia vo ve­ci in­di­vi­duál­nej ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd pred ús­tav­ným sú­dom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).

11. Z ob­sa­hu sťaž­nos­ti a jej príl­oh je zrej­mé, že sťa­žo­va­teľ po­dal pro­ti na­pad­nu­té­mu roz­hod­nu­tiu ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry pod­net pod­ľa § 31 ods. 1 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, o kto­rom roz­hod­la kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra. Pro­ti na­pad­nu­té­mu upo­ve­do­me­niu kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry sťa­žo­va­teľ vy­užil ďal­ší účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy, a to opa­ko­va­ný pod­net pod­ľa § 34

7 ods. 1 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, o kto­rom roz­hod­la ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra svo­jím na­pad­nu­tým upo­ve­do­me­ním. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že v da­nom prí­pa­de sa sťa­žo­va­teľ do­má­hal ochra­ny svo­jich ozna­če­ných zá­klad­ných práv up­lat­ne­ním účin­ných pros­tried­kov náp­ra­vy ad­re­so­va­ných or­gá­nom pro­ku­ra­tú­ry (pod­net a opa­ko­va­ný pod­net) pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, kto­rých vy­čer­pa­nie je pod­mien­kou ko­na­nia vo ve­ci in­di­vi­duál­nej ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07), ús­tav­ný súd sťaž­nosť v čas­ti sme­ru­jú­cej pro­ti pos­tu­pu ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry a kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry od­mie­tol ako nep­rí­pus­tnú (§ 25 ods. 2 v spo­je­ní s § 53 ods. 1 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de).

12. O zjav­nej neo­pod­stat­ne­nos­ti návr­hu mož­no ho­vo­riť vte­dy, keď na­mie­ta­ným pos­tu­pom or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci (sú­du) ne­moh­lo vô­bec dôjsť k po­ru­še­niu to­ho zá­klad­né­ho prá­va ale­bo slo­bo­dy, kto­ré ozna­čil sťa­žo­va­teľ, a to pre ne­dos­ta­tok vzá­jom­nej prí­čin­nej sú­vis­los­ti me­dzi ozna­če­ným pos­tu­pom or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci a zá­klad­ným prá­vom ale­bo slo­bo­dou, po­ru­še­nie kto­rých sa na­mie­ta­lo, prí­pad­ne z iných dô­vo­dov. Za zjav­ne neo­pod­stat­ne­nú pre­to mož­no po­va­žo­vať sťaž­nosť, pri pred­bež­nom pre­ro­ko­va­ní kto­rej ús­tav­ný súd ne­zis­til mož­nosť po­ru­še­nia ozna­če­né­ho zá­klad­né­ho prá­va ale­bo slo­bo­dy, reál­nosť kto­rej by mo­hol po­sú­diť po pri­ja­tí sťaž­nos­ti na ďal­šie ko­na­nie (napr. roz­hod­nu­tia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).

13. Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra v na­pad­nu­tom upo­ve­do­me­ní dô­vo­di­la: „Va­še po­da­nie bo­lo po­sú­de­né ako opa­ko­va­ný pod­net pod­ľa § 34 ods. 1 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov na pres­kú­ma­nie zá­kon­nos­ti pos­tu­pu a roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta a pro­ku­rá­to­ra v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Ok­res­nom ria­di­teľ­stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va I pod ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009, na Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­re Bra­tis­la­va I pod sp. zn. 2 Pv 501/12 a na Kraj­skej pro­ku­ra­tú­re Bra­tis­la­va pod sp. zn. 1 KPt 55/13.. Na zá­kla­de Váš­ho opa­ko­va­né­ho pod­ne­tu som pres­kú­mal spi­so­vý ma­te­riál tý­ka­jú­ci sa pred­met­nej tres­tnej ve­ci, pri­čom som v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní

8 a po­dria­de­nej pro­ku­rá­tor­ky ne­zis­til ta­ké po­chy­be­nia ale­bo po­ru­še­nie zá­ko­na, kto­ré by si vy­ža­do­va­li pri­ja­tie pro­ku­rá­tor­ské­ho opat­re­nia. Vy­šet­ro­va­teľ PZ Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Bra­tis­la­va I uz­ne­se­ním ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 z 19.10.2012 tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pre trest­ný čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­sta­vil pod­ľa 215 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku. Uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia bo­lo do­ru­čo­va­né poš­ko­de­né­mu M. B. na ad­re­su S.; ad­re­sát ne­bol za­stih­nu­tý pri pr­vom ani pri opa­ko­va­nom po­ku­se o do­ru­če­nie. M. B. pri vý­slu­chu v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho dňa 27.1.2010 bol vy­šet­ro­va­te­ľom riad­ne pou­če­ný o po­vin­nos­ti uviesť ad­re­su, na kto­rú mu bu­dú do­ru­čo­va­né pí­som­nos­ti, vrá­ta­ne pí­som­nos­tí ur­če­ných do vlas­tných rúk. Ad­re­su na do­ru­čo­va­nie pí­som­nos­tí uvie­dol uli­cu K. Sú­čas­ne bol pou­če­ný aj o us­ta­no­ve­ní § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku. V pí­som­nom po­da­ní z 15.12.2011, kto­ré poš­ko­de­ný ad­re­so­val Ok­res­né­mu ria­di­teľ­stvu PZ Bra­tis­la­va I, Od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie k ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009, ozná­mil no­vú ad­re­su S. Z náv­rat­ky do­ru­čen­ky vy­plý­va, že poš­ta do­ru­čo­va­la zá­siel­ku (kto­rej ob­sa­hom bo­lo uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia) M. B. dňa 23.10.2012, pri­čom pr­vý po­kus o do­ru­če­nie bol neús­peš­ný. Dňa 24.10.2012 poš­ta vy­ko­na­la opa­ko­va­ný po­kus o do­ru­če­nie zá­siel­ky, kto­rý zos­tal tak­tiež neús­peš­ný, a to­ho is­té­ho dňa bo­la zá­siel­ka ulo­že­ná na poš­te. O tej­to sku­toč­nos­ti bol ad­re­sát upo­ve­do­me­ný ozná­me­ním o ulo­že­ní zá­siel­ky. M. B. si zá­siel­ku vy­zdvi­hol na poš­te dňa 12.11.2012 a 15.11.2012 po­dal pro­ti uz­ne­se­niu o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia sťaž­nosť. Pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I uz­ne­se­ním sp. zn. 2 Pv 501/12 z 11.12.2012 sťaž­nosť poš­ko­de­né­ho za­mie­tol pod­ľa § 193 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku ako ones­ko­re­ne po­da­nú. Z od­ôvod­ne­nia je­ho roz­hod­nu­tia vy­plý­va, že sťaž­nos­ťou na­pad­nu­té uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia - v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku - po­va­žo­val za do­ru­če­né dňom 29.10.2012, pre­to sťaž­nosť z 15.11.2012 po­sú­dil ako po­da­nú po up­ly­nu­tí zá­kon­nej troj­dňo­vej le­ho­ty. Pres­kú­ma­ním spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu som dos­pel k zá­ve­ru, že pos­tup pro­ku­rá­to­ra bol zá­kon­ný a dô­vod­ný.

9 Pra­vid­lá do­ru­čo­va­nia pí­som­nos­tí v tres­tnom ko­na­ní sú up­ra­ve­né v us­ta­no­ve­niach § 65 až § 68 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sú zá­väz­né nie­len pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy, ale aj pre všet­ky ďal­šie sub­jek­ty za­in­te­re­so­va­né v tres­tnom ko­na­ní. Poš­ko­de­né­mu, kto­rý je stra­nou v tres­tnom ko­na­ní, pris­lú­cha­jú prá­va aj po­vin­nos­ti vy­me­dze­né v us­ta­no­ve­niach § 46 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku. V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 46 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku poš­ko­de­ný je po­vin­ný naj­nes­kor­šie na za­čiat­ku pr­vé­ho vý­slu­chu uviesť ad­re­su, na kto­rú sa mu ma­jú pí­som­nos­ti do­ru­čo­vať vrá­ta­ne pí­som­nos­tí ur­če­ných do vlas­tných rúk, ako aj spô­sob do­ru­čo­va­nia s tým, že ak tú­to ad­re­su ale­bo spô­sob do­ru­čo­va­nia zme­ní, mu­sí ta­kú sku­toč­nosť bez meš­ka­nia ozná­miť prís­luš­né­mu or­gá­nu; o do­ru­čo­va­ní a nás­led­koch s tým spo­je­ných or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní poš­ko­de­né­ho pou­čí. Zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu poš­ko­de­né­ho M. B. z 27.1.2010 vy­plý­va, že bol riad­ne pou­če­ný o všet­kých prá­vach a po­vin­nos­tiach poš­ko­de­né­ho, vrá­ta­ne us­ta­no­ve­nia § 46 ods. 2, § 66 ods. 2 a 3 Tres­tné­ho po­riad­ku. Mal te­da ve­do­mosť aj o pra­vid­lách do­ru­čo­va­nia pí­som­nos­tí v tres­tnom ko­na­ní, vrá­ta­ne up­lat­ne­nia fik­cie do­ru­če­nia v prí­pa­de, ak zá­siel­ku v ča­se do­ru­čo­va­nia nep­re­vez­me na ad­re­se, kto­rú or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní na ten­to účel uvie­dol, resp. ak ju nep­re­vez­me v le­ho­te troch pra­cov­ných dní od jej ulo­že­nia. Bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, že Poš­to­vé pod­mien­ky Slo­ven­skej poš­ty, a.s. us­ta­no­vu­jú 18 dňo­vú od­ber­nú le­ho­tu na prev­za­tie ulo­že­nej zá­siel­ky, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né pos­tu­po­vať pod­ľa § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, ak sú na ten­to pos­tup spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky. S do­ru­če­ním pí­som­nos­ti, resp. s dá­tu­mom do­ru­če­nia pí­som­nos­ti zá­kon spá­ja ďal­šie vý­znam­né práv­ne sku­toč­nos­ti, napr. na­do­bud­nu­tie prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia, pre­to or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­mô­žu ig­no­ro­vať zá­väz­né pra­vid­lá do­ru­čo­va­nia v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku. Od­ber­ná le­ho­ta 18 ka­len­dár­nych dni us­ta­no­ve­ná v Poš­to­vých pod­mien­kach Slo­ven­skej poš­ty, a.s. je ur­če­ná na vy­me­dzenie ča­so­vé­ho úse­ku, po­čas kto­ré­ho má ad­re­sát mož­nosť vy­zdvih­núť si ulo­že­nú zá­siel­ku; roz­hod­ne však ne­má a ne­mô­že mať vplyv na spô­sob a pra­vid­lá vy­ko­ná­va­nia úko­nov pod­ľa Tre­tej hla­vy Pr­vej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku. V nad­väz­nos­ti na vy­ššie uve­de­né aj spô­sob vy­ba­ve­nia Váš­ho pod­ne­tu pro­ku­rá­tor­kou Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va po­va­žu­jem za zá­kon­ný a správ­ny, s ob­sa­hom jej pí­som­né­ho upo­ve­do­me­nia zo dňa 20.3.2013 sa v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­ňu­jem, vrá­ta­ne tej čas­ti, v kto­rej

10 rea­go­va­la na Va­še ná­miet­ky od­vo­lá­va­jú­ce sa na ju­di­ka­tú­ru Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti Váš opa­ko­va­ný pod­net bez pri­ja­tia pro­ku­rá­tor­ských opat­re­ní od­kla­dám. Zá­ro­veň Vás upo­ve­do­mu­jem, že v zmys­le § 34 ods. 2 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re... ďal­ší opa­ko­va­ný pod­net v tej is­tej ve­ci bu­de vy­ba­ve­ný len vte­dy, ak bu­de ob­sa­ho­vať no­vé sku­toč­nos­ti.“

14. Vzhľa­dom na ob­sa­ho­vú spo­ji­tosť upo­ve­do­me­nia ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. ok­tób­ra 2013 s upo­ve­do­me­ním kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20. mar­ca 2013 po­va­žo­val ús­tav­ný súd za pot­reb­né uviesť aj pod­stat­nú časť od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho upo­ve­do­me­nia kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry: „Na pod­kla­de Váš­ho po­da­nia zo dňa 11.01.2013 ako spl­no­moc­ne­nej zá­stup­ky­ne poš­ko­de­né­ho M. B., ad­re­so­va­né­ho tu­naj­šej pro­ku­ra­tú­re, obdr­ža­né­ho pros­tred­níc­tvom poš­to­vé­ho do­ru­čo­va­te­ľa, vy­hod­no­te­né­ho pod­ľa ob­sa­hu textu ako pod­net, kto­rým sa do­ža­du­je­te pres­kú­ma­nia správ­nos­ti roz­hod­nu­tia do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I sp. zn. 2Pv 501/12 - 14 zo dňa 11.12.2012, kto­rým ten­to v zmys­le § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. za­mie­tol ako ones­ko­re­ne po­da­nú sťaž­nosť poš­ko­de­né­ho M. B., po­da­nú pro­ti roz­hod­nu­tiu vy­šet­ro­va­te­ľa PZ, 2. od­de­le­nia všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie ORPZ Bra­tis­la­va 1 ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 Ži zo dňa 19.10.2012 o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia v zmys­le § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., ve­de­né­ho vo ve­ci tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v sú­vis­los­ti s neop­ráv­ne­ným pris­vo­je­ním si kon­krét­nych zve­re­ných ve­cí z kan­ce­lár­skych pries­to­rov AK... v hod­no­te 7.302,66 €, som po vy­žia­da­ní na vec sa vzťa­hu­jú­cich spi­sov 2Pv 501/12 a ČVS: ORP 1407/2-OVK-2009 tie­to pres­kú­ma­la v zmys­le § 31 zák. č. 153/2001 Zb. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších no­viel. Po ich pres­kú­ma­ní som v na­mie­ta­nom roz­hod­nu­tí do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I ne­zis­ti­la žiad­ne ta­ké po­chy­be­nia, kto­ré by si vy­žia­da­li pri­ja­tie kon­krét­nych opat­re­ní na zjed­na­nie náp­ra­vy. Správ­ne do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor pri roz­ho­do­va­ní o po­da­nej sťaž­nos­ti v pr­vom ra­de skú­mal, či sú na jej ak­cep­to­va­nie spl­ne­né pod­mien­ky v zmys­le § 193 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., t. j. či pro­ti na­mie­ta­né­mu za­sta­vu­jú­ce­mu uz­ne­se­niu vy­šet­ro­va­te­ľa PZ sťaž­nosť

11 prí­pus­tná je, či tá­to bo­la po­da­ná včas a op­ráv­ne­nou oso­bou. Bliž­ším pres­kú­ma­ním pril­ože­nej náv­rat­ky z do­ru­čo­va­nia za­sta­vu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa PZ poš­ko­de­né­mu, kto­rý bol zá­ro­veň op­ráv­ne­nou oso­bou na po­da­nie riad­ne­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku, kto­rú nie je dô­vod spo­chyb­ňo­vať, a tiež z pril­ože­nej obál­ky k po­da­nej sťaž­nos­ti do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor správ­ne dos­pel k zá­ve­ru, že sťaž­nosť bo­la po­da­ná ones­ko­re­ne, keď­že tá­to bo­la po­da­ná až po up­ly­nu­tí zá­ko­nom sta­no­ve­nej troj­dňo­vej le­ho­ty na jej po­da­nie, pri­čom pri vy­da­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia zo dňa 11.12.2012 správ­ne ap­li­ko­val us­ta­no­ve­nie § 66 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. V kon­krét­nos­tiach pou­ka­zu­jem na pí­som­né dô­vo­dy roz­hod­nu­tia do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I zo dňa 11.12.2012, kto­ré v pl­nom roz­sa­hu ak­cep­tu­jem. Po­kiaľ ide o Va­mi v pod­ne­te ci­to­va­nú ju­di­ka­tú­ru Ústav­né­ho sú­du SR k to­mu uvá­dzam, že pred­met­né roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du SR ne­mož­no ap­li­ko­vať na po­su­dzo­va­nú tres­tnú vec vzhľa­dom k to­mu, že v tých­to kon­krét­nych prí­pa­doch sa jed­na­lo o fik­ciu do­ru­če­nia po­su­dzo­va­nú pod­ľa Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku / iden­tic­ky je kon­ci­po­va­ná aj v Správ­nom po­riad­ku / na roz­diel od Tres­tné­ho po­riad­ku, v kto­rom sú tie­to otáz­ky kon­ci­po­va­né od­liš­ne, kon­krét­ne v us­ta­no­ve­ní § 66 ods. 3 Tr. por., kde je oso­bit­ným spô­so­bom konštruo­va­ná fik­cia do­ru­čo­va­nia do vlas­tných rúk, pri­čom sú­čas­ná plat­ná a účin­ná tres­tnop­ráv­na úp­ra­va, na roz­diel od vy­ššie uve­de­ných iných práv­nych úp­rav, ne­vy­ža­du­je ako pod­mien­ku zdr­žia­va­nie sa na ad­re­se, kto­rá je uve­de­ná ako mies­to do­ru­čo­va­nia, v ča­se do­ru­čo­va­nia. Tak­tiež ne­po­va­žu­je­me za re­le­vant­ný od­kaz ani na ju­di­kát Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va /ESĽP/ Mi­ra­gall Es­co­la­no a os­tat­ní pro­ti Špa­nielsku, keď­že to­to roz­hod­nu­tie sa za­obe­rá prí­pa­dom, keď sťa­žo­va­te­lia ne­bo­li účas­tník­mi ko­na­nia a roz­hod­nu­tie špa­nielske­ho naj­vyš­šie­ho sú­du o zru­še­ní vlád­ne­ho na­ria­de­nia im te­da ne­bo­lo do­ru­čo­va­né a v tom­to prí­pa­de ESĽP kon­šta­to­val, že vzhľa­dom na tú­to sku­toč­nosť le­ho­ta na po­da­nie žia­dos­ti o od­škod­ne­nie v sú­vis­los­ti so zru­še­ným vlád­nym na­ria­de­ním sa ma­la po­čí­tať nie od vy­da­nia roz­hod­nu­tia, kto­ré ne­bo­lo sťa­žo­va­te­ľo­vi do­ru­če­né, ale od mo­men­tu je­ho zve­rej­ne­nia v zbier­ke. Po­kiaľ ide o Va­šu ná­miet­ku z pod­ne­tu, že roz­ho­du­jú­cim je fak­tic­ké prev­za­tie pí­som­nos­ti s pou­ka­zom na roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du SR III. ÚS 237/05, s uve­de­ným

12 tvr­de­ním, s pri­hliad­nu­tím aj na ho­re uve­de­né, rov­na­ko nie je mož­né sa sto­tož­niť. Ta­ký­to pos­tup pri up­lat­ne­ní fik­cie do­ru­če­nia je v roz­po­re s plat­nou a účin­nou úp­ra­vou v Tres­tnom po­riad­ku. Na­vy­še ak­cep­to­va­ním ná­zo­ru, že roz­hod­ným je fak­tic­ké prev­za­tie pí­som­nos­ti by sa sta­la ob­so­lét­na úp­ra­va do­ru­čo­va­nia. Zna­me­na­lo by to to­tiž, že zá­siel­ku s roz­hod­nu­tím, kto­ré bo­lo sprá­vop­lat­ne­né do­ru­če­ním fik­ciou do­ru­če­nia, by bo­lo mož­né ke­dy­koľ­vek nes­kôr prev­ziať a na­pad­núť ho riad­nym op­rav­ným pros­tried­kom a ne­go­vať tak vlas­tne je­ho prá­vop­lat­nosť. Ta­ký­to pos­tup by bol na­vy­še v roz­po­re s prin­cí­pom práv­nej is­to­ty, keď­že by do­chá­dza­lo spät­ne k poz­ba­vo­va­niu účin­kov už prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia. Po­kiaľ ide o Va­mi na­mie­ta­né pos­tu­py poš­to­vé­ho do­ru­čo­va­te­ľa v sú­vis­los­ti s reál­nym do­ru­čo­va­ním zá­siel­ky poš­ko­de­né­mu k to­mu uvá­dzam, že pro­ku­rá­tor vy­chá­dzal z pril­ože­nej, svo­ji­mi údaj­mi jed­noz­nač­nej náv­rat­ky z do­ru­čo­va­nia pí­som­nos­ti, za­lo­že­nej v spi­se, o kto­rej ne­mal dô­vod po­chy­bo­vať, pri­čom ani ne­bo­lo je­ho po­vin­nos­ťou pri roz­ho­do­va­ní o sťaž­nos­ti pos­tup poš­ty pri do­ru­čo­va­ní zá­siel­ky bliž­šie pre­šet­ro­vať, na­viac keď ani sa­mot­ný sťa­žo­va­teľ na údaj­ný nes­práv­ny pos­tup poš­ty vo svo­jej sťaž­nos­ti neu­po­zor­nil. V tej­to sú­vis­los­ti poš­ko­de­ný ani ne­vyu­žil in­šti­tút nav­rá­te­nia le­ho­ty v zmys­le § 64 ods. I Tr. por. Vzhľa­dom k ho­re uve­de­né­mu mož­no po­va­žo­vať roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I sp. zn. 2Pv 501/12 zo dňa 11.12.2012 za správ­ne a v sú­la­de so zá­ko­nom a pre­to Váš pod­net ako ne­dô­vod­ný od­kla­dám.“

15. Vzhľa­dom na ob­sa­ho­vú spo­ji­tosť upo­ve­do­me­nia kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20. mar­ca 2013 s uz­ne­se­ním ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry sp. zn. 2 Pv 501/12 z 11. de­cem­bra 2012 po­va­žo­val ús­tav­ný súd za pot­reb­né od­ci­to­vať aj pod­stat­nú časť od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry, z kto­ré­ho vy­plý­va: „Pí­som­né vy­ho­to­ve­nie uz­ne­se­nia po­li­caj­ta bo­lo opa­ko­va­ne do­ru­čo­va­né poš­ko­de­né­mu do vlas­tných rúk na ad­re­su ním uve­de­nú, pri­čom zá­siel­ka bo­la poš­tou neús­peš­ne do­ru­čo­va­ná 23.10.2012 a nás­led­ne po vý­zve na opä­tov­né do­ru­če­nie opa­ko­va­ne neús­peš­ne do­ru­čo­va­ná 24.10.2012 a v uve­de­ný deň bo­la zá­siel­ka ulo­že­ná na poš­te. Poš­ko­de­ný si zá­siel­ku na poš­te prev­zal 12.11.2012. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­dal poš­ko­de­ný pí­som­nú sťaž­nosť, kto­rá bo­la ad­re­so­va­ná pr­vos­tup­ňo­vé­mu or­gá­nu, kto­rý na­pad­nu­té uz­ne­se­nie vy­dal a 15.11.2012 bo­la od­ov­zda­ná na poš­to­vú prep­ra­vu.

13 Po­li­cajt pred­met­nej sťaž­nos­ti pos­tu­pom pod­ľa § 190 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ne­vy­ho­vel a tú­to spo­lu s do­po­siaľ za­bez­pe­če­ným spi­so­vým ma­te­riá­lom pred­lo­žil do­zo­ru­jú­ce­mu pro­ku­rá­to­ro­vi na roz­hod­nu­tie. Po­da­nú sťaž­nosť som vy­hod­no­til ako prí­pus­tnú a po­da­nú op­ráv­ne­nou oso­bou, av­šak po­da­nú ones­ko­re­ne po zá­kon­nej le­ho­te. Pod­ľa § 63 od­sek 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, do le­ho­ty ur­če­nej pod­ľa dní sa ne­za­po­čí­ta­va deň, v kto­rom sa sta­la uda­losť ur­ču­jú­ca za­čia­tok le­ho­ty. Pod­ľa § 66 od­sek 1 pís­me­no b) Tres­tné­ho po­riad­ku, do vlas­tných rúk sa do­ru­ču­je... oso­bám op­ráv­ne­ným po­dať pro­ti roz­hod­nu­tiu op­rav­ný pros­trie­dok rov­no­pis ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia... Pod­ľa § 66 od­sek 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, ak ne­bol ad­re­sát zá­siel­ky, kto­rú tre­ba do­ru­čiť do vlas­tných rúk, za­stih­nu­tý na ad­re­se, kto­rú na tie­to úče­ly uvie­dol, zá­siel­ka sa ulo­ží u or­gá­nu, kto­rý zá­siel­ku do­ru­ču­je, a ad­re­sát sa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí, že mu zá­siel­ku prí­de do­ru­čiť zno­vu v ur­či­tý deň a ho­di­nu. Ak zos­ta­ne i no­vý po­kus o do­ru­če­nie bez­výs­led­ný, ulo­ží sa pí­som­nosť na poš­te ale­bo or­gá­ne ob­ce a ad­re­sát sa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí, kde a ke­dy si mô­že zá­siel­ku vy­zdvih­núť. Ak si ad­re­sát zá­siel­ku ne­vyz­dvih­ne do troch pra­cov­ných dní od ulo­že­nia, po­va­žu­je sa pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty za deň do­ru­če­nia, aj keď sa ad­re­sát o ulo­že­ní ne­doz­ve­del; to­to nep­la­tí, ak ide o do­ru­če­nie ob­ža­lo­by, uz­ne­se­nia o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia a tres­tné­ho roz­ka­zu. Pod­ľa § 215 od­sek 1 pís­me­no b) Tres­tné­ho po­riad­ku pro­ku­rá­tor za­sta­ví tres­tné stí­ha­nie, ak nie je ten­to sku­tok tres­tným či­nom a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci. Pod­ľa § 215 od­sek 4 Tres­tné­ho po­riad­ku za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie pod­ľa od­se­ku 1 je op­ráv­ne­ný aj po­li­cajt, ak ne­bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Pod­ľa § 215 od­sek 5 pr­vá ve­ta Tres­tné­ho po­riad­ku uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia tre­ba do­ru­čiť ob­vi­ne­né­mu a poš­ko­de­né­mu. Pod­ľa § 215 od­sek 6 Tres­tné­ho po­riad­ku ob­vi­ne­ný a poš­ko­de­ný mô­žu pro­ti uz­ne­se­niu o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia ok­rem od­se­ku 1 písm. j) a ob­vi­ne­ný aj od­se­ku 3 po­dať sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok. Pod­ľa § 179 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, uz­ne­se­nie tre­ba ozná­miť oso­be, kto­rej sa pria­mo do­tý­ka, ako aj oso­be, kto­rá naň da­la svo­jím návr­hom pod­net; uz­ne­se­nie sú­du sa

14 ozná­mi aj pro­ku­rá­to­ro­vi. Ozná­me­nie sa ro­bí buď vy­hlá­se­ním uz­ne­se­nia v prí­tom­nos­ti to­ho, ko­mu tre­ba uz­ne­se­nie ozná­miť, ale­bo .do­ru­če­ním rov­no­pi­su uz­ne­se­nia. Pod­ľa § 187 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, sťaž­nosť sa po­dá­va or­gá­nu, pro­ti kto­ré­ho uz­ne­se­niu sme­ru­je, a to do troch dní od ozná­me­nia uz­ne­se­nia, s vý­nim­kou sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niam pod­ľa § 83 ods. 2; ak sa ko­ná pod­ľa § 204 ods. 1, sťaž­nosť sa po­dá­va do skon­če­nia skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia. Ak sa uz­ne­se­nie ozna­mu­je tak ob­vi­ne­né­mu, ako aj je­ho zá­kon­né­mu zá­stup­co­vi ale­bo ob­haj­co­vi, ply­nie le­ho­ta od to­ho ozná­me­nia, kto­ré bo­lo vy­ko­na­né naj­nes­kor­šie. Uz­ne­se­nie po­li­caj­ta bo­lo poš­ko­de­né­mu dvak­rát neús­peš­ne do­ru­čo­va­né poš­tou na ad­re­su poš­ko­de­ným v pred­chá­dza­jú­cej sťaž­nos­ti z 15.12.2011 vý­slov­ne uve­de­nú. Po dru­hom po­ku­se o do­ru­če­nie dňa 24.10.2012 bo­la zá­siel­ka to­ho is­té­ho dňa ulo­že­ná na poš­te. Deň nas­le­du­jú­ci po tom­to dá­tu­me za­ča­la ply­núť le­ho­ta troch pra­cov­ných dní na vy­zdvih­nu­tie zá­siel­ky, kto­rej pos­led­ným dňom bol 29.10.2012 a ten­to deň sa po­va­žu­je za deň do­ru­če­nia a te­da aj ozná­me­nia uz­ne­se­nia. Deň nas­le­du­jú­ci po 29.10.2012 (t. j. 30.10.2012) za­ča­la ply­núť zá­kon­ná troj­dňo­vá le­ho­ta na po­da­nie sťaž­nos­ti, kto­rá már­ne up­ly­nu­la 02.11.2012, keď­že ko­niec le­ho­ty pri­pa­dol na 01.11.2012, čo bol štát­ny svia­tok. Uz­ne­se­nie po­li­caj­ta tak na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť 03.11.2012. Poš­ko­de­ný o nav­rá­te­nie le­ho­ty ne­po­žia­dal a na ta­ký pos­tup ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky. Sťaž­nosť po­da­ná poš­ko­de­ným 15.11.2012 bo­la te­da po­da­ná ones­ko­re­ne a sme­ro­va­la už pro­ti prá­vop­lat­né­mu roz­hod­nu­tiu. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že sťaž­nosť poš­ko­de­né­ho bo­la vy­hod­no­te­ná ako po­da­ná ones­ko­re­ne a ne­bo­la te­da spô­so­bi­lá vy­vo­lať me­ri­tór­ny pries­kum na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia a ko­na­nia je­mu pred­chá­dza­jú­ce­ho ani vy­vo­lať zme­nu ale­bo zru­še­nie uz­ne­se­nia, ne­bo­lo ani pot­reb­né sa so sťaž­nos­tný­mi ná­miet­ka­mi vy­spo­ria­dať pri roz­ho­do­va­ní o sťaž­nos­ti. Na­priek tej­to sku­toč­nos­ti však bo­lo uz­ne­se­nie po­li­caj­ta o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia z 19.10.2012 ako aj ko­na­nie je­ho vy­da­niu pred­chá­dza­jú­ce pres­kú­ma­né pri vy­ko­ná­va­ní pro­ku­rá­tor­ské­ho do­zo­ru. V rám­ci toh­to pries­ku­mu ne­bo­li zis­te­né ta­ké po­chy­be­nia, kto­ré by si vy­ža­do­va­li zru­še­nie uz­ne­se­nia, ale­bo je­ho zme­nu. Pod­ľa § 193 od­sek 1 pís­me­na b) Tres­tné­ho po­riad­ku, na­dria­de­ný or­gán za­miet­ne sťaž­nosť, ak bo­la po­da­ná ones­ko­re­ne.

15 Po­sú­diac vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti som roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­hod­nu­tia a sťaž­nosť poš­ko­de­né­ho som ako po­da­nú ones­ko­re­ne za­mie­tol. To­to roz­hod­nu­tie ne­má vplyv na do­má­ha­nie sa svo­jich práv pred iným prís­luš­ným or­gá­nom.“

16. Pod­ľa svo­jej kon­štan­tnej ju­di­ka­tú­ry ús­tav­ný súd nie je sú­čas­ťou sys­té­mu všeo­bec­ných sú­dov, ale pod­ľa čl. 124 ús­ta­vy je ne­zá­vis­lým súd­nym or­gá­nom ochra­ny ús­tav­nos­ti. Pri up­lat­ňo­va­ní tej­to prá­vo­mo­ci nie je úlo­hou ús­tav­né­ho sú­du za­stu­po­vať všeo­bec­né sú­dy, v da­nom prí­pa­de iné or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci, kto­rým pre­dov­šet­kým pris­lú­cha inter­pre­tá­cia a ap­li­ká­cia zá­ko­nov v rám­ci im zve­re­ných kom­pe­ten­cií le­gis­la­tív­ne vy­me­dze­ných. Úlo­ha ús­tav­né­ho sú­du sa ob­me­dzu­je na kon­tro­lu zlu­či­teľ­nos­ti účin­kov ta­kej­to inter­pre­tá­cie a ap­li­ká­cie s ús­ta­vou ale­bo kva­li­fi­ko­va­nou me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

17. Sú­čas­ťou ob­sa­hu zá­klad­né­ho prá­va na inú práv­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 ús­ta­vy je te­da prá­vo účas­tní­ka ko­na­nia na ta­ké od­ôvod­ne­nie úrad­né­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré jas­ne a zro­zu­mi­teľ­ne dá­va od­po­ve­de na všet­ky práv­ne a skut­ko­vo re­le­van­tné otáz­ky sú­vi­sia­ce s pred­me­tom tej­to ochra­ny (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).

18. Pod­ľa § 66 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku do vlas­tných rúk sa do­ru­ču­je... b) oso­bám op­ráv­ne­ným po­dať pro­ti roz­hod­nu­tiu op­rav­ný pros­trie­dok rov­no­pis ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia... . Pod­ľa § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku ak ne­bol ad­re­sát zá­siel­ky, kto­rú tre­ba do­ru­čiť do vlas­tných rúk, za­stih­nu­tý na ad­re­se, kto­rú na tie­to úče­ly uvie­dol, zá­siel­ka sa ulo­ží u or­gá­nu, kto­rý zá­siel­ku do­ru­ču­je, a ad­re­sát sa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí, že mu zá­siel­ku prí­de do­ru­čiť zno­vu v ur­či­tý deň a ho­di­nu. Ak zos­ta­ne i no­vý po­kus o do­ru­če­nie bez­výs­led­ný, ulo­ží sa pí­som­nosť na poš­te ale­bo or­gá­ne ob­ce a ad­re­sát sa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí, kde a ke­dy si mô­že zá­siel­ku vy­zdvih­núť. Ak si ad­re­sát zá­siel­ku ne­vyz­dvih­ne do troch pra­cov­ných dní od ulo­že­nia, po­va­žu­je sa pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty za deň do­ru­če­nia, aj keď sa ad­re­sát o ulo­že­ní ne­doz­ve­del...

16 19. Po oboz­ná­me­ní sa s ob­sa­hom na­pad­nu­té­ho upo­ve­do­me­nia ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry ús­tav­ný súd kon­šta­tu­je, že pro­ku­rá­tor ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry vy­ba­vu­jú­ci sťa­žo­va­te­ľov pod­net ko­nal v me­dziach svo­jej prá­vo­mo­ci a v sú­la­de pre­dov­šet­kým s prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, kto­ré inter­pre­to­val a ap­li­ko­val v sú­la­de s ich ob­sa­hom, je­ho úva­hy sú lo­gic­ké, le­gi­tím­ne a práv­ne ak­cep­to­va­teľ­né. Je­ho pos­tup bol v sú­la­de so zá­ko­nom a ús­tav­ne kon­form­ný, po pres­kú­ma­ní kto­ré­ho ús­tav­ný súd ne­zis­til prí­čin­nú sú­vis­losť so sťa­žo­va­te­ľom na­mie­ta­ným po­ru­še­ním ním ozna­če­ných práv, čo za­kla­dá dô­vod od­miet­nu­tia sťaž­nos­ti pod­ľa § 25 ods. 2 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de pre jej zjav­nú neo­pod­stat­ne­nosť. Iný­mi slo­va­mi, práv­ne zá­ve­ry, ku kto­rým dos­pe­la ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra v na­pad­nu­tom upo­ve­do­me­ní, v kon­texte dô­vo­dov vy­plý­va­jú­cich z práv­nych ná­zo­rov po­dria­de­ných pro­ku­ra­túr vy­jad­re­ných v ich ci­to­va­ných práv­nych ak­toch vy­chá­dza­jú pria­mo z di­kcie § 66 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku v spo­je­ní s § 193 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rých vý­klad a ap­li­ká­cia v práv­nej ve­ci sťa­žo­va­te­ľa bo­li ús­tav­ne sú­lad­né a kon­for­mné.

20. V šir­ších okol­nos­tiach po­su­dzo­va­nej ve­ci sťa­žo­va­te­ľa (poz­ri bod 3.2, pozn.) ús­tav­ný súd dá­va sťa­žo­va­te­ľo­vi do po­zor­nos­ti svo­ju us­tá­le­nú ju­di­ka­tú­ru, pod­ľa kto­rej je sú­čas­ťou zá­klad­né­ho prá­va na inú práv­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 ús­ta­vy aj prá­vo dot­knu­tej oso­by po­žia­dať o ochra­nu svo­jich práv prís­luš­né or­gá­ny pro­ku­ra­tú­ry, či už pros­tred­níc­tvom pod­ne­tu ale­bo opa­ko­va­né­ho pod­ne­tu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re), pri­čom to­mu­to prá­vu zod­po­ve­dá po­vin­nosť prís­luš­ných or­gá­nov pro­ku­ra­tú­ry zá­ko­nom us­ta­no­ve­ným pos­tu­pom sa ta­kým­to pod­ne­tom (po­da­ním) za­obe­rať a o je­ho vy­ba­ve­ní dot­knu­tú oso­bu vy­ro­zu­mieť. Sú­čas­ťou toh­to prá­va dot­knu­tej oso­by nie je ale prá­vo, aby prís­luš­né or­gá­ny pro­ku­ra­tú­ry jej pod­ne­tu (po­da­niu) vy­ho­ve­li (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06). Tak­tiež pou­ka­zu­je aj na to, že prá­vo na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia a tres­tné stí­ha­nie inej oso­by na zá­kla­de po­da­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo na po­da­nie ob­ža­lo­by na sú­de pro­ku­rá­to­rom nie je sú­čas­ťou zá­klad­né­ho prá­va pod­ľa čl. 46 ods. 1 ús­ta­vy, ob­dob­ne aj pod­ľa čl. 36 ods. 1 lis­ti­ny (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).

17 21. V ne­pos­led­nom ra­de neuš­lo po­zor­nos­ti ús­tav­né­ho sú­du, že sťa­žo­va­te­ľom pred­lo­že­né spl­no­moc­ne­nie na je­ho za­stu­po­va­nie v ko­na­ní pred ús­tav­ným sú­dom dôs­led­ne ne­napĺňa zá­kon­né ná­le­ži­tos­ti uve­de­né v § 20 ods. 2 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de, keď­že to­to bo­lo ude­le­né práv­nic­kej oso­be, a nie ad­vo­ká­to­vi, pri­čom v ňom nie sú iden­ti­fi­ko­va­né ani po­ru­šo­va­teľ a ko­na­nie/pos­tup, kto­ré sťa­žo­va­teľ na­pá­da v ko­na­ní pred ús­tav­ným sú­dom.

22. Vzhľa­dom na od­miet­nu­tie sťaž­nos­ti ako cel­ku sa ús­tav­ný súd ne­mo­hol za­obe­rať opod­stat­ne­nos­ťou ná­mie­tok v nej uve­de­ných. Zá­ro­veň stra­ti­lo opod­stat­ne­nie za­obe­rať sa ďal­ší­mi návr­hmi sťa­žo­va­te­ľa na ochra­nu ús­tav­nos­ti, keď­že roz­ho­do­va­nie o nich je via­za­né na vy­slo­ve­nie po­ru­še­nia prá­va ale­bo slo­bo­dy (čl. 127 ods. 2 pr­vá ve­ta ús­ta­vy).

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu ne­mož­no po­dať op­rav­ný pros­trie­dok.

V Ko­ši­ciach 10. sep­tem­bra 2014

Diskusia