Právna veta:
Ak sú na takýto postup splnené zákonné podmienky sú orgány činné v trestnom konaní (ako aj súdy) povinné pri doručovaní postupovať podľa § 66 ods. 3 Tr. por. a to bez ohľadu na skutočnosť, že poštové podmienky Slovenskej pošty a.s. ustanovujú 18 dňovú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky. Odberná lehota 18 kalendárnych dní určená podľa poštových podmienok Slovenskej pošty a.s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas ktorého má adresát možosť vyzdvihnúť si uloženú zásielku, rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv na spôsob a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti Trestného poriadku.
I. ÚS
518/2014
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného advokátskou kanceláriou
Buzinger & Partners s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 a
jej upovedomením z 31. októbra 2013 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 55/13 a jej upovedomením z 20. marca 2013 v spojení s
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11.
decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30.
januára 2014 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. IV/6 GPt 152/13 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením z 31.
októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“) v spojení s postupom Krajskej
prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Kpt 55/13
(ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením z 20. marca 2013 (ďalej aj
„napadnuté upovedomenie“) v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava
I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11.
decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „Dňa 2. septembra 2002
podal ... na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I,... ako
poškodený trestné oznámenie... z dôvodu, že z priestorov advokátskej kancelárie
na... došlo k odcudzeniu viacerých hnuteľných vecí (prevažne kancelárskej a
výpočtovej techniky a zariadení), ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, resp.
spoluvlastníctve. Ako podozrivú z krádeže predmetných vecí sťažovateľ uviedol
advokátku..., s ktorou v tom čase vykonával advokáciu v spoločne prenajatých
priestoroch na... Spolu s trestným oznámením si sťažovateľ uplatnil aj nárok na
náhradu škody. Trestné konanie bolo vedené pod ČVS: OUJP - 1483/02 - MM.“. V
ďalšom sťažovateľ podrobne rozobral skutkové okolnosti svojej právnej veci,
ponúkol vlastné zhodnotenie dôkaznej situácie a v neposlednom rade popísal
pochybenia vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní.
3. Postup orgánov činných v trestnom konaní niekoľkokrát vyústil do zastavenia
trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), a to
naposledy uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava I oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície
ČVS:ORP-1407/2-OVK-B1-2009 z 19. októbra
2 2012, ktoré sťažovateľ napadol sťažnosťou podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku a o ktorej rozhodla
okresná prokuratúra svojím uznesením sp. zn. 2 Pv 501/12 z 11.
decembra 2012 tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sťažnosť zamietla
z dôvodu oneskorenosti jej podania. Ďalej bol postup okresnej prokuratúry
vrátane jej napadnutého rozhodnutia preskúmaný krajskou prokuratúrou, ktorá
sťažovateľom podaný podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) upovedomením sp. zn. 1 Kpt 55/13 z 20.
marca 2013 ako nedôvodný odložila. Generálna prokuratúra opakovaný podnet
sťažovateľa podľa § 34 a nasl. zákona o prokuratúre svojím upovedomením sp. zn.
IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 ako nedôvodný odložila. V ostatnom podal
sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.
3.1 Podstata argumentácie sťažovateľa (proti napadnutému rozhodnutiu okresnej
prokuratúry, ako aj napadnutých upovedomení krajskej a generálnej prokuratúry,
pozn.) spočíva v jeho názore týkajúcom sa fikcie doručenia vyplývajúcej z § 66 ods. 3 Trestného poriadku, k čomu v súhrne dôvodí, že
„... pri výklade a aplikácii § 66 ods. 3 Trestného poriadku je... nevyhnutné brať do
úvahy skutočnosť, že lehota na podanie sťažnosti ako opravného prostriedku
proti uzneseniu orgánu činného v trestnom konaní je extrémne krátka
(predstavuje iba tri kalendárne dni, t. j. táto lehota je päťkrát kratšia ako
lehota na podanie odvolania v občianskom súdnom konaní), pričom lehota na
vyzdvihnutie zásielky podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku je tiež
iba trojdňová. Pri striktnej aplikácii uvedeného ustanovenia zákona by teda
púha týždňová neprítomnosť dotknutej osoby na mieste doručovania zásielky mohla
viesť k zániku jej práva na podanie opravného prostriedku, čo sa javí ako
zjavne neprimeraný zásah do práva na prístup k spravodlivosti nezlučiteľný s
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri faktickom prevzatí
úradnej zásielky v odbernej lehote a následnom podaní opravného prostriedku v
zákonom ustanovenej lehote nemožno z uvedených dôvodov fikciu doručenia
aplikovať.“. Na podporu tohto svojho názoru poukázal aj na judikatúru ústavného
súdu, z ktorej vyplýva, že „... k rovnakému právnemu názoru dospel aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 237/05.
Hoci ústavný súd uvedený právny názor konštatoval v
3 súvislosti s aplikáciou náhradného doručenia podľa Občianskeho súdneho
poriadku, možno tento právny názor nepochybne uplatniť aj v trestnom konaní,
keďže sa týka všeobecnej podmienky aplikácie inštitútu náhradného doručovania,
ktorá nie je špecifická iba pre občianske súdne konanie.“. Taktiež poukázal aj
na rozhodovaciu prax iných súdnych inštancií, „Obdobne aj Ústavný súd Českej
republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 1502/11 z 9. októbra 2012 v súvislosti s aplikáciou
fikcie doručenia konštatoval, že fikcia doručenia má byť použitá tam, kde sa
účastník konania doručovaniu vyhýba, v žiadnom prípade nie tam, kde účastník
konania so súdom spolupracuje.“. V závere teda sťažovateľ konštatuje, že „Postup
prokurátorov okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej
prokuratúry pri výklade a aplikácii § 66 ods. 3 Trestného poriadku z uvedených dôvodov nemožno
označiť za ústavne konformný.“.
3.2 V širších okolnostiach sťažovateľ poukazoval aj na prieťahový postup
orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k premlčaniu
trestného stíhania a taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, pre ktorý
podal trestné oznámenie vrátane jeho právnej kvalifikácie, k čomu sám uvádza,
že „... jednotliví vyšetrovatelia aj dozorujúca prokurátorka v uvedenej
trestnej veci dlhodobo a opakovane postupujú v zjavnom rozpore s viacerými
základnými zásadami trestného konania a svojou nečinnosťou a nesprávnym úradným
postupom spôsobujú zbytočné prieťahy v trestnom konaní. Napriek skutočnosti, že
sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní poskytol maximálnu súčinnosť,
podrobne identifikoval veci, ktoré mu boli dňa 2. septembra 2002 protiprávne
odcudzené, preukázal k odcudzeným veciam svoje vlastníckej právo a páchateľka
trestného činu sa ku skutku priznala vo svojej výpovedi už dňa 8. októbra 2002,
orgány činné v trestnom konaní v dôsledku nesprávneho úradného postupu nechali
trestný čin (trestné stíhanie) premlčať, a snažia sa zbaviť svojej
zodpovednosti tým, že predmetné trestné konanie právoplatne ukončili
konštatujúc, že skutok nie je trestným činom.“. 4. V nadväznosti na uvedené
sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol: „Základné právo M. B. na súdnu a inú právu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny... a práva na
prístup k spravodlivosti podľa článku 6
4 ods. 1 Európskeho dohovoru... uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.
k. 2 Pv 501/12-14 z
11. decembra 2012, vybavením podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
prokurátora Krajskou prokuratúrou v Bratislave č. k. 1KPt 55/13-9 z 20.
marca 2013 a vybavením opakovaného podnetu na preskúmame zákonnosti vybavenia
podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 152/13 - 9
z 31. októbra 2013 porušené bolo. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I
č. k. 2 Pv 501/12 -
14 z 11. decembra 2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Generálna
prokuratúra... je povinná uhradiť... trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
5 7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.
8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí
(obdobne, ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.) aj právo
každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,
ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v
takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby
sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho
vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na
zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna
norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite
poskytne (mutatis mutandis napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04). Už formulované ústavné závery sa v zásade
vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú
inými orgánmi Slovenskej republiky.
9. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov,
policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu,
pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na
ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré
smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
6 svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na
ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o
prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia
svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54
ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej
istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak
obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí
a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením
svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)
zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom
rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora
generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
krajského prokurátora, vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej
prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry.
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd... poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd
zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ
je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07). Vyčerpanie
týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom (napr. I.
ÚS 256/05, IV. ÚS
126/07).
11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ podal proti
napadnutému rozhodnutiu okresnej prokuratúry podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o
prokuratúre, o ktorom rozhodla krajská prokuratúra. Proti napadnutému
upovedomeniu krajskej prokuratúry sťažovateľ využil ďalší účinný prostriedok
nápravy, a to opakovaný podnet podľa § 34
7 ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra svojím
napadnutým upovedomením. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa
sťažovateľ domáhal ochrany svojich označených základných práv uplatnením
účinných prostriedkov nápravy adresovaných orgánom prokuratúry (podnet a
opakovaný podnet) podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, ktorých
vyčerpanie je podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv
a slobôd (napr. I. ÚS
256/05, IV. ÚS
126/07), ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresnej
prokuratúry a krajskej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v
spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a
základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z
iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
13. Generálna prokuratúra v napadnutom upovedomení dôvodila: „Vaše podanie bolo
posúdené ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia policajta
a prokurátora v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Bratislava I pod ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009, na Okresnej prokuratúre
Bratislava I pod sp. zn. 2
Pv 501/12 a na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp. zn. 1 KPt 55/13.. Na
základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal spisový materiál týkajúci sa
predmetnej trestnej veci, pričom som v postupe orgánov činných v trestnom
konaní
8 a podriadenej prokurátorky nezistil také pochybenia alebo porušenie zákona,
ktoré by si vyžadovali prijatie prokurátorského opatrenia. Vyšetrovateľ PZ
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I uznesením ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 z
19.10.2012 trestné stíhanie vedené pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov zastavil podľa 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo doručované poškodenému
M. B. na adresu S.; adresát nebol zastihnutý pri prvom ani pri opakovanom
pokuse o doručenie. M. B. pri výsluchu v procesnom postavení poškodeného dňa
27.1.2010 bol vyšetrovateľom riadne poučený o povinnosti uviesť adresu, na
ktorú mu budú doručované písomnosti, vrátane písomností určených do vlastných
rúk. Adresu na doručovanie písomností uviedol ulicu K. Súčasne bol poučený aj o
ustanovení § 66 ods. 3 Trestného poriadku. V písomnom podaní z
15.12.2011, ktoré poškodený adresoval Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I,
Odbor kriminálnej polície k ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009, oznámil novú adresu S.
Z návratky doručenky vyplýva, že pošta doručovala zásielku (ktorej obsahom bolo
uznesenie o zastavení trestného stíhania) M. B. dňa 23.10.2012, pričom prvý
pokus o doručenie bol neúspešný. Dňa 24.10.2012 pošta vykonala opakovaný pokus
o doručenie zásielky, ktorý zostal taktiež neúspešný, a toho istého dňa bola
zásielka uložená na pošte. O tejto skutočnosti bol adresát upovedomený
oznámením o uložení zásielky. M. B. si zásielku vyzdvihol na pošte dňa
12.11.2012 a 15.11.2012 podal proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania
sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením sp. zn. 2 Pv 501/12 z
11.12.2012 sťažnosť poškodeného zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ako oneskorene
podanú. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sťažnosťou napadnuté
uznesenie o zastavení trestného stíhania - v súlade s ustanovením § 66 ods. 3 Trestného poriadku - považoval za doručené dňom
29.10.2012, preto sťažnosť z 15.11.2012 posúdil ako podanú po uplynutí zákonnej
trojdňovej lehoty. Preskúmaním spisového materiálu som dospel k záveru, že
postup prokurátora bol zákonný a dôvodný.
9 Pravidlá doručovania písomností v trestnom konaní sú upravené v ustanoveniach
§ 65 až § 68 Trestného poriadku, ktoré sú záväzné nielen pre orgány
činné v trestnom konaní a súdy, ale aj pre všetky ďalšie subjekty
zainteresované v trestnom konaní. Poškodenému, ktorý je stranou v trestnom
konaní, prislúchajú práva aj povinnosti vymedzené v ustanoveniach § 46 a nasl. Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Trestného poriadku poškodený je povinný
najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú
písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj
spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení,
musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a
následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí. Zo
zápisnice o výsluchu poškodeného M. B. z 27.1.2010 vyplýva, že bol riadne
poučený o všetkých právach a povinnostiach poškodeného, vrátane ustanovenia §
46 ods. 2, § 66 ods. 2 a 3 Trestného poriadku. Mal teda vedomosť aj o
pravidlách doručovania písomností v trestnom konaní, vrátane uplatnenia fikcie
doručenia v prípade, ak zásielku v čase doručovania neprevezme na adrese, ktorú
orgánom činným v trestnom konaní na tento účel uviedol, resp. ak ju neprevezme
v lehote troch pracovných dní od jej uloženia. Bez ohľadu na skutočnosť, že
Poštové podmienky Slovenskej pošty, a.s. ustanovujú 18 dňovú odbernú lehotu na
prevzatie uloženej zásielky, orgány činné v trestnom konaní sú povinné
postupovať podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, ak sú na tento postup
splnené zákonné podmienky. S doručením písomnosti, resp. s dátumom doručenia
písomnosti zákon spája ďalšie významné právne skutočnosti, napr. nadobudnutie
právoplatnosti rozhodnutia, preto orgány činné v trestnom konaní nemôžu
ignorovať záväzné pravidlá doručovania v zmysle Trestného poriadku. Odberná
lehota 18 kalendárnych dni ustanovená v Poštových podmienkach Slovenskej pošty,
a.s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas ktorého má adresát možnosť
vyzdvihnúť si uloženú zásielku; rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv na spôsob
a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti Trestného
poriadku. V nadväznosti na vyššie uvedené aj spôsob vybavenia Vášho podnetu
prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava považujem za zákonný a správny, s
obsahom jej písomného upovedomenia zo dňa 20.3.2013 sa v plnom rozsahu stotožňujem,
vrátane tej časti, v ktorej
10 reagovala na Vaše námietky odvolávajúce sa na judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet bez
prijatia prokurátorských opatrení odkladám. Zároveň Vás upovedomujem, že v
zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre... ďalší
opakovaný podnet v tej istej veci bude vybavený len vtedy, ak bude obsahovať
nové skutočnosti.“
14. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.
IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 s upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20. marca
2013 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia
napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry: „Na podklade Vášho podania zo
dňa 11.01.2013 ako splnomocnenej zástupkyne poškodeného M. B., adresovaného
tunajšej prokuratúre, obdržaného prostredníctvom poštového doručovateľa,
vyhodnoteného podľa obsahu textu ako podnet, ktorým sa dožadujete preskúmania
správnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
I sp. zn. 2Pv 501/12
- 14 zo dňa 11.12.2012, ktorým tento v zmysle § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol ako oneskorene
podanú sťažnosť poškodeného M. B., podanú proti rozhodnutiu vyšetrovateľa PZ,
2. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície ORPZ Bratislava
1 ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 Ži zo dňa 19.10.2012 o zastavení trestného
stíhania v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., vedeného vo veci trestného
činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v súvislosti s neoprávneným prisvojením si konkrétnych zverených vecí z
kancelárskych priestorov AK... v hodnote 7.302,66 €, som po vyžiadaní na vec sa
vzťahujúcich spisov 2Pv
501/12 a ČVS: ORP 1407/2-OVK-2009 tieto preskúmala v zmysle § 31 zák. č. 153/2001 Zb. o prokuratúre v znení neskorších
noviel. Po ich preskúmaní som v namietanom rozhodnutí dozorujúceho prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I nezistila žiadne také pochybenia, ktoré by si
vyžiadali prijatie konkrétnych opatrení na zjednanie nápravy. Správne
dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní o podanej sťažnosti v prvom rade skúmal,
či sú na jej akceptovanie splnené podmienky v zmysle § 193 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., t. j. či proti
namietanému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa PZ sťažnosť
11 prípustná je, či táto bola podaná včas a oprávnenou osobou. Bližším preskúmaním
priloženej návratky z doručovania zastavujúceho uznesenia vyšetrovateľa PZ
poškodenému, ktorý bol zároveň oprávnenou osobou na podanie riadneho opravného
prostriedku, ktorú nie je dôvod spochybňovať, a tiež z priloženej obálky k
podanej sťažnosti dozorujúci prokurátor správne dospel k záveru, že sťažnosť
bola podaná oneskorene, keďže táto bola podaná až po uplynutí zákonom
stanovenej trojdňovej lehoty na jej podanie, pričom pri vydaní svojho
rozhodnutia zo dňa 11.12.2012 správne aplikoval ustanovenie § 66 ods. 1 písm.
b), ods. 3 Tr. por. V konkrétnostiach poukazujem na písomné dôvody rozhodnutia
dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.12.2012,
ktoré v plnom rozsahu akceptujem. Pokiaľ ide o Vami v podnete citovanú judikatúru
Ústavného súdu SR k tomu uvádzam, že predmetné rozhodnutia Ústavného súdu SR
nemožno aplikovať na posudzovanú trestnú vec vzhľadom k tomu, že v týchto
konkrétnych prípadoch sa jednalo o fikciu doručenia posudzovanú podľa
Občianskeho súdneho poriadku / identicky je koncipovaná aj v Správnom poriadku
/ na rozdiel od Trestného poriadku, v ktorom sú tieto otázky koncipované
odlišne, konkrétne v ustanovení § 66 ods. 3 Tr. por., kde je osobitným spôsobom
konštruovaná fikcia doručovania do vlastných rúk, pričom súčasná platná a
účinná trestnoprávna úprava, na rozdiel od vyššie uvedených iných právnych
úprav, nevyžaduje ako podmienku zdržiavanie sa na adrese, ktorá je uvedená ako
miesto doručovania, v čase doručovania. Taktiež nepovažujeme za relevantný
odkaz ani na judikát Európskeho súdu pre ľudské práva /ESĽP/ Miragall Escolano
a ostatní proti Španielsku, keďže toto rozhodnutie sa zaoberá prípadom, keď sťažovatelia
neboli účastníkmi konania a rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu o zrušení
vládneho nariadenia im teda nebolo doručované a v tomto prípade ESĽP
konštatoval, že vzhľadom na túto skutočnosť lehota na podanie žiadosti o
odškodnenie v súvislosti so zrušeným vládnym nariadením sa mala počítať nie od
vydania rozhodnutia, ktoré nebolo sťažovateľovi doručené, ale od momentu jeho
zverejnenia v zbierke. Pokiaľ ide o Vašu námietku z podnetu, že rozhodujúcim je
faktické prevzatie písomnosti s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 237/05, s
uvedeným
12 tvrdením, s prihliadnutím aj na hore uvedené, rovnako nie je možné sa
stotožniť. Takýto postup pri uplatnení fikcie doručenia je v rozpore s platnou
a účinnou úpravou v Trestnom poriadku. Navyše akceptovaním názoru, že rozhodným
je faktické prevzatie písomnosti by sa stala obsolétna úprava doručovania.
Znamenalo by to totiž, že zásielku s rozhodnutím, ktoré bolo správoplatnené
doručením fikciou doručenia, by bolo možné kedykoľvek neskôr prevziať a
napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom a negovať tak vlastne jeho
právoplatnosť. Takýto postup by bol navyše v rozpore s princípom právnej
istoty, keďže by dochádzalo spätne k pozbavovaniu účinkov už právoplatného
rozhodnutia. Pokiaľ ide o Vami namietané postupy poštového doručovateľa v
súvislosti s reálnym doručovaním zásielky poškodenému k tomu uvádzam, že
prokurátor vychádzal z priloženej, svojimi údajmi jednoznačnej návratky z
doručovania písomnosti, založenej v spise, o ktorej nemal dôvod pochybovať,
pričom ani nebolo jeho povinnosťou pri rozhodovaní o sťažnosti postup pošty pri
doručovaní zásielky bližšie prešetrovať, naviac keď ani samotný sťažovateľ na
údajný nesprávny postup pošty vo svojej sťažnosti neupozornil. V tejto
súvislosti poškodený ani nevyužil inštitút navrátenia lehoty v zmysle § 64 ods. I Tr. por. Vzhľadom k hore uvedenému možno
považovať rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 501/12 zo dňa
11.12.2012 za správne a v súlade so zákonom a preto Váš podnet ako nedôvodný
odkladám.“
15. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20.
marca 2013 s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 501/12 z 11.
decembra 2012 považoval ústavný súd za potrebné odcitovať aj podstatnú časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, z ktorého vyplýva:
„Písomné vyhotovenie uznesenia policajta bolo opakovane doručované poškodenému
do vlastných rúk na adresu ním uvedenú, pričom zásielka bola poštou neúspešne
doručovaná 23.10.2012 a následne po výzve na opätovné doručenie opakovane
neúspešne doručovaná 24.10.2012 a v uvedený deň bola zásielka uložená na pošte.
Poškodený si zásielku na pošte prevzal 12.11.2012. Proti tomuto uzneseniu podal
poškodený písomnú sťažnosť, ktorá bola adresovaná prvostupňovému orgánu, ktorý
napadnuté uznesenie vydal a 15.11.2012 bola odovzdaná na poštovú prepravu.
13 Policajt predmetnej sťažnosti postupom podľa § 190 odsek 1 Trestného poriadku nevyhovel a túto spolu s
doposiaľ zabezpečeným spisovým materiálom predložil dozorujúcemu prokurátorovi
na rozhodnutie. Podanú sťažnosť som vyhodnotil ako prípustnú a podanú
oprávnenou osobou, avšak podanú oneskorene po zákonnej lehote. Podľa § 63 odsek 3 Trestného poriadku, do lehoty určenej podľa
dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, do vlastných
rúk sa doručuje... osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný
prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia... Podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku, ak nebol adresát zásielky,
ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto
účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň
a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy
si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch
pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o
doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a
trestného rozkazu. Podľa § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku prokurátor
zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Podľa § 215 odsek 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie
podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie. Podľa § 215 odsek 5 prvá veta Trestného poriadku uznesenie o
zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Podľa § 215 odsek 6 Trestného poriadku obvinený a poškodený môžu
proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. j) a
obvinený aj odseku 3 podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Podľa § 179 odsek 1 Trestného poriadku, uznesenie treba oznámiť
osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom
podnet; uznesenie súdu sa
14 oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v
prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo .doručením rovnopisu
uznesenia. Podľa § 187 odsek 1 Trestného poriadku, sťažnosť sa podáva
orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia
uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná
podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak
sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo
obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Uznesenie policajta bolo poškodenému dvakrát neúspešne doručované poštou na
adresu poškodeným v predchádzajúcej sťažnosti z 15.12.2011 výslovne uvedenú. Po
druhom pokuse o doručenie dňa 24.10.2012 bola zásielka toho istého dňa uložená
na pošte. Deň nasledujúci po tomto dátume začala plynúť lehota troch pracovných
dní na vyzdvihnutie zásielky, ktorej posledným dňom bol 29.10.2012 a tento deň
sa považuje za deň doručenia a teda aj oznámenia uznesenia. Deň nasledujúci po
29.10.2012 (t. j. 30.10.2012) začala plynúť zákonná trojdňová lehota na podanie
sťažnosti, ktorá márne uplynula 02.11.2012, keďže koniec lehoty pripadol na
01.11.2012, čo bol štátny sviatok. Uznesenie policajta tak nadobudlo
právoplatnosť 03.11.2012. Poškodený o navrátenie lehoty nepožiadal a na taký
postup neboli splnené zákonné podmienky. Sťažnosť podaná poškodeným 15.11.2012
bola teda podaná oneskorene a smerovala už proti právoplatnému rozhodnutiu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť poškodeného bola vyhodnotená ako podaná
oneskorene a nebola teda spôsobilá vyvolať meritórny prieskum napadnutého
uznesenia a konania jemu predchádzajúceho ani vyvolať zmenu alebo zrušenie
uznesenia, nebolo ani potrebné sa so sťažnostnými námietkami vysporiadať pri
rozhodovaní o sťažnosti. Napriek tejto skutočnosti však bolo uznesenie
policajta o zastavení trestného stíhania z 19.10.2012 ako aj konanie jeho
vydaniu predchádzajúce preskúmané pri vykonávaní prokurátorského dozoru. V
rámci tohto prieskumu neboli zistené také pochybenia, ktoré by si vyžadovali
zrušenie uznesenia, alebo jeho zmenu. Podľa § 193 odsek 1 písmena b) Trestného poriadku, nadriadený
orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene.
15 Posúdiac vyššie uvedené skutočnosti som rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť poškodeného som ako podanú
oneskorene zamietol. Toto rozhodnutie nemá vplyv na domáhanie sa svojich práv
pred iným príslušným orgánom.“
16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného
súdu zastupovať všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im
zverených kompetencií legislatívne vymedzených. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s
ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a
základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
17. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).
18. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku do vlastných rúk sa
doručuje... b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok
rovnopis takéhoto rozhodnutia... . Podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku ak nebol adresát zásielky,
ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto
účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň
a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy
si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch
pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel...
16 19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého upovedomenia generálnej
prokuratúry ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry
vybavujúci sťažovateľov podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade
predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré
interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické,
legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a
ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú
súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv, čo zakladá
dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej
zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, právne závery, ku ktorým dospela
generálna prokuratúra v napadnutom upovedomení, v kontexte dôvodov
vyplývajúcich z právnych názorov podriadených prokuratúr vyjadrených v ich
citovaných právnych aktoch vychádzajú priamo z dikcie § 66 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorých výklad a
aplikácia v právnej veci sťažovateľa boli ústavne súladné a konformné.
20. V širších okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľa (pozri bod 3.2, pozn.)
ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné
orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§
31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa
takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby
príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
Taktiež poukazuje aj na to, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie
inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na
súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).
17 21. V neposlednom rade neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľom
predložené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
dôsledne nenapĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, keďže toto bolo udelené právnickej osobe, a nie advokátovi, pričom v ňom
nie sú identifikované ani porušovateľ a konanie/postup, ktoré sťažovateľ napáda
v konaní pred ústavným súdom.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže
rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl.
127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.