Právne vety:
Najvyšší súd SR konštatuje, že mobilné telefóny, z ktorých znalec získal údaje
Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli v konaní vydané i príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ktorých cieľom bolo získanie údajov k odňatým mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka, účastnícke telefónne čísla, obdobie aktivácie SIM karty, doba používania, PUK kódy). Súčasťou príkazov nebola žiadosť o zisťovanie obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Napriek tomu nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie § 116 Tr. por. upravuje zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a oznámenie údajov zo strany právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní môžu získať potrebné informácie z iných zdrojov ako od telekomunikačných operátorov.
Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii mobilné telefóny, získané zákonným spôsobom, obsahujúce záujmové informácie. Duplicitné požadovanie údajov a prepisov SMS správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej spoločnosti by bolo v rozpore s logikou a hospodárnosťou konania. Pri údajoch starších ako 12 mesiacov,vzhľadom na dobu archivácie, aj bezúčelné. V praxi by teda mohla nastať situácia, že orgánom činným v trestnom konaní by bol napriek dispozícii s vydaným, resp. zaisteným mobilným telefónom odopretý prístup k údajom potrebným pre trestné konanie v dôsledku uplynutia obdobia úschovy údajov o telekomunikačnej prevádzke, čím by mohlo dôjsť k zmareniu vyšetrovania. Súčasne ak by súd prijal názor obvineného o potrebe príkazu vo vzťahu k obsahu vydaného mobilnému telefónu, paradoxne by prokurátor musel navrhnúť vydanie príkazu a žiadať, aby orgány činné v trestnom konaní sami sebe vydali údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom je potrebné opätovne pripomenúť, že subjektom povinným oznámiť záujmové údaje v zmysle § 116 Tr. por. sú len telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.
Najvyšší súd SR
5 Tdo 7/2017
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného R. S . pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2017 v Bratislave dovolanie obvineného R. S., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. októbra 2014, sp. zn. 4To/107/2014, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. S.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 26. júna 2014, sp. zn. 2T/17/2012, uznal
obvineného
R. S. za vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na § 138
písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a s použitím § 127 ods. 12 Tr. zák.,
v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1 Tr. zák. a v bodoch 3/, 4/ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom
základe uvedenom v rozsudku.
Okresný súd obvinenému R. S. za to uložil podľa § 172 ods. 2
Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený R. S. odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením z 30. októbra 2014, sp. zn. 4To/107/2014 podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti rozhodnutiu podal obvinený R. S., prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, dovolanie. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V dovolaní argumentoval tým, že Krajský súd v Nitre
konal o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Komárno napriek tomu, že nebolo
rozhodnuté o návrhu na odňatie veci
tomuto súdu a prideleniu Okresnému súdu Nové Zámky z 9. júna 2014.
Okresný súd konal
ako nepríslušný súd, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
a/ Tr. por.
Súd prvého stupňa porušil právo obvineného na
obhajobu a nevykonal dôkazy zákonným
spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní neprehral zvukové záznamy z
telekomunikačnej
prevádzky, neoboznámil prepisy
zvukových záznamov a vypočúval svedkov J. S., R. B. a J.
C. v neprítomnosti obvineného
a s vylúčením verejnosti. Obvinený
s postupom súdu
nesúhlasil, pričom svedkovi J. C. nemal možnosť klásť otázky ani
prostredníctvom súdu.
Správnosť postupu podľa § 262 Tr. por.
nebolo možné preskúmať, preto obvinený považoval
rozhodnutie súdu o vylúčení verejnosti a
obvineného z pojednávacej miestnosti za svojvoľné
a v rozpore s § 249 ods. 3 Tr. por. K
nezákonne vykonanému dôkazu došlo aj v súvislosti
s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu
mobilných telefónov. Z mobilných telefónov
boli získané údaje o svedkoch, ktorých výsluchy súd použil pri
uznaní viny. Keďže volané
čísla sú neoddeliteľnou súčasťou
komunikácie uskutočnenej prostredníctvom telefónu, na ich
získanie bol potrebný príkaz sudcu. Rovnako
aj na audiovizuálny záznam, ktorý predstavoval jeden z rozhodujúcich dôkazov ku skutku 3/.
Nezákonnosťou z dôvodu nedostatku odôvodnenia trpeli i príkazy vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietol nevyjadrenie osobitného motívu v bodoch 3/ a 4/ skutkovej vety rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že osobitný motív spočíval v úmysle uľahčiť iný trestný čin, čo zo skutkovej vety nevyplýva. Naopak je v skutkovej vete vyjadrený majetkový prospech, ktorý zákon a súdna prax za osobitný motív nepovažuje.
Dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera. Zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Komárno prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Súd prvého stupňa v súlade s § 376 Tr. por. zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Nitre a poškodeným J. C. a J. S.. Zákonné právo využil iba krajský prokurátor.
Prokurátor vo
vyjadrení uviedol, že
obvinený opakovane namietal
príslušnosť
Okresného
súdu Komárno, pričom
išlo o účelové a nedôvodné
námietky nevznesené
bez
meškania. Neboli naplnené
ani dovolacie dôvody
podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/ Tr. por., keďže všetky dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom s rešpektovaním
práva obvineného na obhajobu. Výsluchy svedkov J. S., R. B.
a J. C. sa uskutočnili v súlade s § 262 Tr. por. na základe žiadostí svedkov z dôvodu obavy z obvineného. Obvinený mal možnosť sa vyjadriť k prepisom záznamov uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky a k obrazovo-zvukovému záznamu, ktoré boli oboznámené zákonne. Súdy nižšieho stupňa nepochybili ani pri ustálení právnej kvalifikácie, keď obvinený nútil násilím, resp. hrozbou násilia poškodených J. C. a J. S., aby pre neho naďalej predávali pervitín. Obvinený si preto násilím uľahčoval páchanie drogovej trestnej činnosti. Vzhľadom na to, že obvinený sa dopustil skutkov kladených mu za vinu, pričom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov, dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.
Vyjadrenie
prokurátora nebolo súdom
prvého stupňa doručené
obvinenému,
jeho obhajcovi a poškodeným. Dovolací súd nedostatok odstránil
zaslaním vyjadrenia dňa
3. marca 2017 uvedeným osobám, ktoré na neho nereagovali.
Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným R. S. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Komárno, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.
Dovolací
súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.
Nielen
z označenia tohto opravného
prostriedku ako mimoriadneho,
ale predovšetkým
zo samotnej úpravy dovolania v
Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené
k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych -
procesných
a hmotnoprávnych chýb.
Tie sú ako
dovolacie dôvody taxatívne
uvedené
v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v
Trestnom
poriadku pre zrušenie rozsudku v
odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého
rozhodnutia z vlastnej iniciatívy,
práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr.
por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný
dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania
sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.
Obvinený predovšetkým namietol, že nebolo nerozhodnuté o
jeho návrhu na odňatie
veci Okresnému súdu Komárno a jej pridelení
Okresnému súdu Nové Zámky z 9. júna 2014.
Dovolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že tvrdenia obvineného sú v rozpore so skutočnosťou. Po podaní návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci, ktoré bolo Okresnému súdu Komárno doručené 10. júna 2014 (č. l. 2286), súd prvého stupňa predložil vec spolu s vyjadreniami sudcov na rozhodnutie nadriadenému súdu. Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. júna 2014, č. k. 4 Nto 8/2014-2321 rozhodol, že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sa trestná vec proti obžalovanému R. S., vedená na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2T/17/2012, tomuto súdu neodníma.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nebol daný.
Obvinený v rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. namietol nevykonanie zvukových záznamov na technickom zariadení, neoboznámenie ich prepisov na hlavnom pojednávaní a vypočutie svedkov v jeho neprítomnosti. K nezákonne vykonanému dôkazu došlo aj v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu mobilných telefónov, keď nebol daný príkaz sudcu.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v
zmysle § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie
podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup
pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní
a súdu
na uplatnenie každého
obhajovacieho práva. Právo
na obhajobu garantované
čl. 6 ods. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky
nachádza svoj odraz
v celom rade ustanovení
Trestného
poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové
obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách
trestného konania. Prípadné porušenie
len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom
neprejaví na postavení obvineného v
trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z
dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž
jednoznačne zrejmé, že len porušenie
práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým
dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.
Medzi porušenie iných obhajovacích práv je možné zaradiť
aj nesprávne procesne
vykonané
dokazovanie, ktoré vedie
k popretiu zásady kontradiktórnosti konania
a s tým
súvisiace znemožnenie obvinenému vyjadriť sa
k dôkazu tvoriacemu podklad rozhodnutia.
V zmysle § 270
ods. 2 Tr.
por. sa zvukové,
obrazové alebo obrazovo-zvukové
záznamy vykonávajú ako dôkaz prehratím na
technickom zariadení alebo ak to povaha
dôkazu pripúšťa, oboznámením písomného
prepisu. Napriek tomu, že súd prvého stupňa
neprehral
CD záznamy, dovolací
súd nezistil porušenie
práva obvineného na
obhajobu
zásadným
spôsobom, resp. nezákonnosť
vykonania dôkazov. Ako
vyplýva zo zápisnice
o hlavnom
pojednávaní konanom 26. septembra 2013, okresný
súd oboznámil prílohy
originálu v spise, a to 6 kusov CD záznamov. Prílohu spisu v podobe obálky s CD
záznamami,
ktorá je pripojená z vnútornej strany I. zväzku vyšetrovacieho spisu, tvoria
2 ks CD s údajmi stiahnutými znalcom Doc. Ing. Neprašom, CSc. z mobilných
telefónov
zaistených obvinenému R. S., 2 ks DVD s
údajmi stiahnutými znalcom Doc. Ing. Neprašom,
CSc. z mobilných telefónov zaistených
obvinenému R. S., 1 ks s videozáznamom trýznenia
poškodeného J. S. elektrickým paralyzérom, rôzne iné videá a fotografie a 1 ks CD so
záznamom telefonických hovorov
odpočúvaných v rámci ITP.
Obvinený a prokurátor
nežiadali CD záznamy prehrať na príslušnom zariadení (č. l. 2032). Po prečítaní
návrhu na
vydanie
príkazu na odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky
z č. l. 985-988,
prokurátor navrhol prehrať z CD
5. časť, kde malo dôjsť k trýzneniu svedka J. S.. K prehratému záznamu
sa obvinený vyjadril
tak, že poprel pravdivosť obsahu nahrávky. Následne predseda senátu
prečítal
prepisy telefónnych hovorov
z č. l. 992-1080, pričom
obvinený uviedol,
že
k prepisom nevie nič povedať. Na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2013
bol
v rámci dokazovania prečítaný príkaz Okresného
súdu Nitra z č. l. 989c -
989h, prepisy
telefónnych hovorov a SMS správ z č. l. 992-1080, ku ktorým sa
obvinený vyjadril s tým,
že
sa nepamätá na
tieto hovory a nevie,
čo znamenajú (č. l. 2078),
znalecké posudky
Doc. Ing. Ivana Nepraša, CSc. z č. l. 669-899, prepisy SMS správ v maďarskom jazyku
a ich preklad do jazyka slovenského z č. l. 906-932. Obvinený k dôkazom uviedol, že tieto SMS správy nepísal a ani jemu ich nepísali, s SMS správami nemá nič spoločné.
Zo strany súdu bolo obvinenému umožnené oboznámiť sa s
obsahom zvukových,
obrazových a
obrazovo-zvukových záznamov formou
čítania prepisov, resp.
prehratím
videozáznamu z trýznenia poškodeného J. S..
Obvinený sa ku všetkým dôkazom vyjadril.
V tejto
súvislosti je potrebné
poznamenať, že k obsahu
zaistených mobilných telefónov
(hovory, SMS správy,
obrazové záznamy) bol
na hlavnom pojednávaní
konanom 21.
novembra 2013 vypočutý znalec Doc. Ing. Ivan Nepraš, CSc., ktorému obvinený aktívne kládol otázky (č. l. 2074-2076).
Naplnenie
uplatnených dovolacích dôvodov nevzhliadol dovolací súd ani vo vzťahu
k namietaným výsluchom svedkov
v neprítomnosti obvineného. Je
plne v kompetencii
predsedu senátu posúdiť, či s ohľadom na okolnosti prípadu, obžalovaného a
svedka hrozí
obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu a je ho potrebné v
súlade
s § 262
Tr. por. vypočuť
v neprítomnosti obžalovaného a verejnosti.
Nakoľko svedok
poškodený J. S. v prípravnom konaní
dňa 18. januára 2012 uviedol, že má z obvineného
strach a chce byť vypočutý v jeho
neprítomnosti, prokurátor navrhol vylúčenie obvineného na
čas výsluchu podľa § 262 Tr. por. (č. l. 1804). Obvinený ani prítomná obhajkyňa
JUDr.
Natália Borsosová takýto postup
nenamietli. Výsluch svedka poškodeného bol vykonaný za
aktívnej účasti
obhajkyne obvineného, ktorá
svedkovi poškodenému položila
množstvo
otázok. Po návrate obvineného do
pojednávacej miestnosti, obvinený mal záujem položiť
svedkovi poškodenému otázky, čo mu nebolo umožnené z objektívnych dôvodov,
keďže
svedok poškodený sa už v budove súdu
nenachádzal. Obhajkyňa preto navrhla opätovné
vypočutie svedka
poškodeného. V nadväznosti na
správnosť aplikácie ustanovenia
§ 262 Tr. por. možno okresnému súdu
vytknúť nedbalosť pri zachytávaní údajov v zápisnici,
v ktorej nie je uvedené, že obvinený bol po návrate do pojednávacej miestnosti
oboznámený
s obsahom výpovede svedka poškodeného.
Konanie súdu v súlade so zákonom je možné
predpokladať len s ohľadom na nižšie
zachytené vyjadrenie obvineného k svedeckej výpovedi
(č. l. 1810).
Súd vyhovel návrhu obhajoby a svedka poškodeného J. S.
opakovane vypočul na
hlavnom
pojednávaní konanom 18. júla 2013 v
neprítomnosti obvineného a verejnosti.
Obvinený bol po každom zavolaní do pojednávacej miestnosti oboznámený s obsahom
výpovede. Následne obvinený niekoľkokrát požiadal o položenie otázok, ktoré po návrate svedka poškodeného do pojednávacej miestnosti, mu boli kladené prostredníctvom predsedu senátu. Práva obvineného počas výsluchov hájil jeho obhajca JUDr. Claude Trelaj, ktorý svedkovi poškodenému kládol otázky.
Dovolací súd nezistil konanie súdu v rozpore s ustanovením § 262 Tr. por. Obavu z nepravdivej výpovede umocnil sám svedok poškodený, ktorý na oboch hlavných pojednávaniach uviedol, že má z obvineného strach, pričom vysvetlil svoje rozporné tvrdenia, že môže vypovedať v prítomnosti obvineného.
Na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2013 bol vypočutý aj svedok
R. B.. Po zákonnom poučení a súhlase s výpoveďou v prítomnosti obvineného a verejnosti, pristúpil prokurátor k jeho výsluchu. Pred koncom výsluchu predseda senátu po porade senátu bez prerušenia pojednávania vylúčil obvineného a verejnosť na čas výsluchu z pojednávacej miestnosti, keďže svedok na všetky otázky súdu odpovedal vyhýbavo. V neprítomnosti obvineného sa svedok vyjadril k osobám, od ktorých drogy kupoval. Obvinený bol po návrate do pojednávacej miestnosti oboznámený s výpoveďou svedka, ku ktorej zaujal stanovisko. Sám aj svedkovi položil otázku, na ktorú svedok odpovedal. Obvinený mal možnosť sa k výpovedi svedka vyjadriť, preto dovolací súd považoval námietky obvineného k výsluchu uvedeného svedka za tendenčné.
Pokiaľ ide o výsluch svedka J. C., tento bolo
uskutočnený v neprítomnosti obvineného
na
základe listu od
obvineného, v ktorom žiada
o vypočutie v neprítomnosti
(č. l. 1583). K
postupu podľa § 262 Tr. por. sa pripojil prokurátor, pretože strach svedka
z obvineného vyplýval aj
zo zápisnice z prípravného
konania. Obhajca obvineného
JUDr. Martin Gajer konanie podľa § 262 Tr.
por. vo vzťahu k svedkovi J. C. nenamietal. Po
predvedení obvineného do pojednávacej
miestnosti bol obvinenému prečítaný obsah zápisnice
svedka.
Obvinený mal záujem
klásť obvinenému otázky,
ktoré v zápisnici
nie sú uvedené. V priebehu hlavného
pojednávania (po výsluchu svedkov P. V., R. H., Š. S.,
M. T.) súd pokračoval vo výsluchu svedka
J. C. v
neprítomnosti obvineného s tým,
že svedkovi kládol
otázky výlučne obhajca
obvineného
(č. l. 1601-1602).
Obvinený nemal k výpovedi
svedka žiadne pripomienky.
V
nadväznosti na to je opätovne potrebné okresnému súdu vytknúť nedôslednosť pri
spísaní
zápisnice. Zo zápisnice nie je zrejmé, či obvinený po prvom výsluchu
prezentoval svoje
otázky, resp.
či otázky položené
obhajcom pri pokračovaní
vo výsluchu sú
otázkami
obvineného a aký bol dôvod pre takýto postup
súdu. Napriek týmto nedostatkom dovolací súd
nekonštatoval porušenie práv
obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, keďže obvinený
bol počas výsluchu svedka zastúpený obhajcom, ktorý sa do vypočúvania
aktívne zapájal.
Súčasne obvinený ani obhajca nenamietali do
zápisnice konanie v rozpore s ustanovením
§ 262 Tr. por.
Vykonanie dôkazov v neprítomnosti obvineného a verejnosti nemalo vplyv na ich zákonnosť, keďže Trestný poriadok takýto postup umožňuje.
Podľa obvineného spočívala nezákonnosť vykonaného dôkazu aj v absencii príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke.
Mobilné
telefóny, z ktorých znalec
Doc. Ing. Ivan
Nepraš, CSc. získal
údaje
o hovoroch, SMS správach a videozázname z trýznenia poškodeného J. S., boli
orgánom
činným v trestnom konaní vydané pri domovej prehliadke, prehliadke
motorového vozidla
zn. BMW X6,
EČV: K. a po
výzve na vydanie
veci podľa
§ 89 ods. 1 Tr. por. Domová prehliadka sa
uskutočnila na základe dostatočne odôvodneného
príkazu
sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu
Komárno zo 4. mája 2011,
č.
p. OS-KN-V-4/2011. Na prehliadku motorového vozidla bol 3. mája 2011
vyšetrovateľom
Policajného zboru so súhlasom námestníčky Okresnej prokuratúry
Komárno vydaný príkaz
na
prehliadku iných priestorov
a pozemkov, č. k.
ORPZ-KN-V-135/2011-KP. Z príkazu
je zrejmé, akými
úvahami sa vyšetrovateľ
pri jeho vydaní
spravoval. Príkaz obsahoval
špecifikáciu iných
priestorov - motorového vozidla
zn. BMW X6,
dôvod vykonania
prehliadky - dôvodné podozrenie
o páchaní zločinu nedovolenej
výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1
Tr. zák. na
základe kriminálno-relevantných informácií
vyplývajúcich
z operatívno-pátracej činnosti,
že sa v predmetnom
osobnom motorovom vozidle,
ktoré
používa podozrivý R.
S., nachádzajú veci
dôležité pre trestné
konanie, a to omamné
a psychotropné látky, konkrétne pervitín,
resp. ďalšie s vecou súvisiace dôkazy. Nakoľko
orgány činné v trestnom konaní pri
žiadosti o vydanie príkazu, resp. pri vydaní príkazu
objektívne nemôžu mať podrobné informácie o všetkých predmetoch
nachádzajúcich sa v
dotknutom
v priestore, vyšetrovateľ v príkaze
uviedol ako predmet
záujmu len pervitín
a ďalšie s vecou súvisiace
dôkazy. Bližšie nešpecifikovanie použitých
prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti a získaných kriminálno-relevantných informácií nemalo vplyv na zákonnosť príkazu, keďže prezradenie kriminálno-relevantných informácií, zdroja informácií a použitých prostriedkov operatívno-pátracej činnosti by mohlo viesť k zmareniu vyšetrovania a tým aj účelu trestného konania.
Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných
priestorov a pozemkov boli
v konaní vydané i príkazy na zistenie a
oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke z 20. júna 2011, sp. zn. 33Ntt
544/2011 podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ktorých
cieľom bolo získanie údajov k odňatým
mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka,
účastnícke
telefónne čísla, obdobie
aktivácie SIM karty, doba
používania, PUK kódy).
Súčasťou príkazov nebola žiadosť o zisťovanie
obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke. Napriek tomu nemožno bez ďalšieho
konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie
§ 116
Tr. por. upravuje
zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke
a oznámenie údajov zo strany právnických osôb
alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú
telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok
nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom
konaní môžu získať
potrebné informácie z iných
zdrojov ako od
telekomunikačných
operátorov.
Orgány činné v trestnom
konaní mali k dispozícii
mobilné telefóny, získané
zákonných
spôsobom, obsahujúce záujmové
informácie. Duplicitné požadovanie
údajov
a prepisov SMS správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej
spoločnosti by bolo
v rozpore
s logikou a hospodárnosťou konania.
Pri údajoch starších
ako 12 mesiacov,
vzhľadom na
dobu archivácie, aj
bezúčelné. V praxi by
teda mohla nastať
situácia,
že orgánom činným v trestnom konaní by bol
napriek dispozícii s vydaným, resp. zaisteným
mobilným telefónom odopretý prístup k údajom potrebným pre trestné
konanie v dôsledku
uplynutia
obdobia úschovy údajov
o telekomunikačnej prevádzke, čím
by mohlo dôjsť
k zmareniu vyšetrovania. Súčasne
ak by súd
prijal názor obvineného
o potrebe príkazu
vo vzťahu k obsahu vydaného
mobilnému telefónu, paradoxne by prokurátor musel navrhnúť
vydanie príkazu
a žiadať, aby orgány
činné v trestnom konaní
sami sebe vydali
údaje
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke,
pričom je potrebné
opätovne pripomenúť,
že
subjektom povinným oznámiť
záujmové údaje v zmysle § 116 Tr.
por. sú len
telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.
Ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. neboli naplnené.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietol nevyjadrenie osobitného motívu podľa § 140 písm. c/ Tr. zák. v skutkových vetách bodov 3/ a 4/ rozsudku.
Dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu
súd skúma, či skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú
skutkovú
podstatu trestného činu
upravenú v Trestnom
zákone. Len opačný
prípad
odôvodňuje naplnenie tohto
dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok
mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je
trestným činom.
Obvinený nenamietal právnu kvalifikáciu jednotlivých skutkov, za ktoré bol odsúdený, len použitie osobitného motívu - spáchanie trestného činu v úmysle uľahčiť iný trestný čin.
Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Aplikácia osobitného motívu podľa § 140 písm. c/ Tr. zák. nemala vplyv na výšku trestu, ktorý bol obvinenému uložený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi ako čin najprísnejšie trestný. Postavenie obvineného by sa prípadným vypustením osobitného motívu nezmenilo. Nad rámec dovolací súd odkazuje na argumentáciu krajského súdu, ktorý použitie uvedeného ustanovenia odôvodnil.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda nebol daný.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného R. S. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2017
JUDr. Juraj
K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.