Nezákonné sledovanie podozrivej osoby zo strany polície

Práv­na ve­ta:

Ak ide o po­doz­re­nie zo spá­chania kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti mu­sia or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­po­vať vý­hrad­ne pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a je nep­ri­ja­teľ­né, aby pos­tup pod­ľa toh­to pro­ces­né­ho pred­pi­su ob­chá­dza­li nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom pos­tu­pu pod­ľa zá­ko­na č. 171/1993 Z. z. o po­li­caj­nom zbo­re, či zá­ko­na č. 166/2003 Z. z. o ochra­ne súk­ro­mia. V da­nej ve­ci prís­luš­ní­ci po­lí­cie vy­ko­ná­va­li sle­do­va­nie po­doz­ri­vej oso­by a prís­tu­po­vej ces­ty v rám­ci ope­ra­tív­no­pát­ra­cej čin­nos­ti v zmys­le zá­ko­na č. 171/1993 Z. z.  a nie pod­ľa § 113 Tr. por. a to aj na­priek ve­do­mos­ti o tom, že po­doz­ri­vá oso­ba vo­zí vo vo­zid­le dro­gy na pre­daj. Po­lí­cia na­priek tej­to ve­do­mos­ti vy­ko­na­la dvoj­týž­dňo­vé sle­do­va­nie poľ­nej ces­ty, kde pred­pok­la­da­la prí­jazd pá­cha­te­ľa s per­vi­tí­nom. Naj­vyš­ší súd ta­ký­to pos­tup po­lí­cie vy­hod­no­til ako ne­zá­kon­ný s tým, že po­lí­cia je op­ráv­ne­ná vy­ko­ná­vať ope­ra­tív­no­pát­ra­ciu čin­nosť iba do oka­mi­hu, po­kiaľ ne­zis­tí pot­reb­né in­for­má­cie o pá­cha­te­ľo­vi a tres­tnej čin­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia. Ak po­li­caj­ti pok­ra­čo­va­li v tej­to čin­nos­ti aj po zís­ka­ní tých­to in­for­má­cií, pôj­de vždy i ne­zá­kon­né sle­do­va­nie osôb a ve­cí, kto­ré je neop­ráv­ne­ným zá­sa­hom do súk­ro­mia fy­zic­kej oso­by. Po zís­ka­ní spo­mí­na­ných in­for­má­cií sa pre­to mu­sí pos­tu­po­vať pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, aby sa za­bez­pe­či­lo reš­pek­to­va­nie prá­va na súk­ro­mie.

N a j v y š š í    s ú d                                                                                                1 Tdo 12/2015

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

ROZ­SU­DOK

V  ME­NE  SLO­VEN­SKEJ  RE­PUB­LI­KY

Naj­vyš­ší   súd   Slo­ven­skej   re­pub­li­ky   v   se­ná­te   zlo­že­nom   z pred­se­du   se­ná­tu
JUDr. Šte­fa­na Ha­ra­bi­na a sud­cov JUDr. Ga­brie­ly Šimo­no­vej a JUDr. Vi­lia­ma Doh­ňan­ské­ho
v tres­tnej  ve­ci  ob­vi­ne­né­ho    M.  C.,  pre  obzvlášť  zá­važ­ný  zlo­čin  ne­do­vo­le­nej  vý­ro­by
omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia
s ni­mi pod­ľa  §  172 ods.  1 písm. c/, d/,  2 písm. a/ Tr. zák., na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí
s ve­rej­ným  vy­hlá­se­ním 15.  ap­rí­la 2015  v Bra­tis­la­ve,  o do­vo­la­ní  ob­vi­ne­né­ho  pro­ti

uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 23. jú­la 2014, sp. zn. 2To 52/2014, tak­to

r o z h o d o l :

I.

Pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 23. jú­la 2014, sp.
zn. 2To 52/2014 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo z dô­vo­du § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

b o l        p o r u š e n ý    z á k o n

v us­ta­no­ve­niach §§ 113 ods. 1, 199 ods. 1, 319 Tr. por. a § 39 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho M. C..

Pod­ľa     §     386    ods.     2    Tr.    por.    na­pad­nu­té    uz­ne­se­nie    kraj­ské­ho    sú­du

s a    z r u š u j e .

Z r u š u j e     s a    aj roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no z 20. mar­ca 2014, sp. zn. 1T 123/2013.

Z r u š u j ú      s a      aj ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tia ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

Pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. Ok­res­né­mu sú­du Ko­már­no    p r i k a z u j e ,   aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­va pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

II.

Pod­ľa § 380 ods. 2 Tr. por. ob­vi­ne­ný M. C., nar. X. M. X. v D., tr­va­le by­tom D. č.

X., t.č. v Ústa­ve na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v Leo­pol­do­ve,     s a     n e b e r i e     d o v ä z b y .

O d ô v o d n e n i e

I.

Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no z 20. mar­ca  2014, sp. zn. 1T 123/2013 bol

M.  C.  uz­na­ný  vin­ným  z obzvlášť  zá­važ­né­ho  zlo­či­nu  ne­do­vo­le­nej  vý­ro­by  omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

v pres­ne ne­zis­te­nom ob­do­bí, mi­ni­mál­ne v prie­be­hu pos­led­ných šty­roch až pia­tich
me­sia­cov pred  24. ap­rí­lom  2013 si od do­po­siaľ nes­to­tož­ne­nej oso­by na do­po­siaľ pres­ne
ne­zis­te­nom  mies­te  za­ob­sta­ral  psy­chot­rop­nú  lát­ku  per­vi­tín,  kto­ré­ho  účin­nou  zlož­kou  je

me­tam­fe­ta­mín, kto­rú pri se­be, ako aj v osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le znač­ky ŠKO­DA Oc­ta­via
RS, ev. čís.: G. mod­rej far­by neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­val a nás­led­ne uve­de­nú psy­chot­rop­nú
lát­ku ďa­lej dis­tri­buo­val a pre­dá­val, pri­čom 24. 4. 2013 bo­la na zá­kla­de prí­ka­zu na pre­hliad­ku
iných pries­to­rov, za mes­tom K. - časť V. sme­rom do ob­ce D. vy­ko­na­ná pre­hliad­ka iných
pries­to­rov, a to osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la znač­ky ŠKO­DA Oc­ta­via RS, ev. č. G. mod­rej
far­by, kto­ré­ho vlas­tní­kom je spo­loč­nosť H., a.s. a dr­ži­te­ľom je ob­vi­ne­ný M. C., pri­čom pri
vy­ko­ná­va­ní uve­de­nej pre­hliad­ky iných pries­to­rov bo­la v uve­de­nom osob­nom mo­to­ro­vom
vo­zid­le za­is­te­ná za­ta­ve­ná 12 mi­li­lit­ro­vá in­jek­čná strie­kač­ka s ob­sa­hom bie­le­ho kryš­ta­lic­ké­ho
ma­te­riá­lu  s hmot­nos­ťou 7,431  gra­mu  s prie­mer­nou  kon­cen­trá­ciou  44,2  %  hmot­nos­tných

me­tam­fe­ta­mí­nu  s prí­me­sou  MSM,  kto­rý  ma­te­riál  ob­sa­ho­val             3,285  gra­mu  ab­so­lút­ne­ho

me­tam­fe­ta­mí­nu v mi­ni­mál­nej hod­no­te  142,62 eur, kto­rý je za­ra­de­ný v zmys­le zá­ko­na č.
139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších
pred­pi­sov  (ďa­lej len zá­kon č.  139/1998 Z.z.) do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok, kto­rú
psy­chot­rop­nú lát­ku mal ob­ža­lo­va­ný v dr­žbe a kto­rú dal do au­ta s úmys­lom jej ďal­šie­ho
pre­da­ja, a tak­to ko­nal, ho­ci roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Zvo­len z 3.6.2005, sp. zn. 2T 46/05
v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci z 27.7.2005, sp. zn. 3To 304/05,
prá­vop­lat­ným 27.7.2005 bol od­sú­de­ný ok­rem iné­ho aj pre trest­ný čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by
a dr­žby omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du a pre­kur­zo­ra a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa
§ 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák. (zá­kon č. 140/1961 Zb. v zne­ní účin­nom do 31.12.2005).

Ob­vi­ne­ný M. C. bol za to od­sú­de­ný pod­ľa §§   172 ods. 2, 38 ods. 1, 2, 48 ods. 3 písm.
b/  Tr.  zák.  na  trest  od­ňa­tia  slo­bo­dy  vo  vý­me­re  de­sať ro­kov  so  za­ra­de­ním

do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s maximál­nym stup­ňom strá­že­nia. V zmys­le § 73
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bo­lo mu ulo­že­né ochran­né proti­toxiko­ma­nic­ké lie­če­nie v ús­tav­nej
for­me. Pod­ľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol ulo­že­ný ochran­ný doh­ľad na je­den rok.

Od­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho bo­lo uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 23. jú­la 2014, sp. zn. 2 To 52/2014 za­miet­nu­té ako ne­dô­vod­né.

Ob­vi­ne­ný po­dal 4. no­vem­bra 2014 pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 23. jú­la
2014, sp. zn. 2To 52/2014 do­vo­la­nie z dô­vo­du § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Uz­ne­se­nie je
za­lo­že­né   na   ne­zá­kon­ných   dô­ka­zoch   a nes­práv­nom   práv­nom   po­sú­de­ní   skut­ku.
Dô­kaz, na zá­kla­de kto­ré­ho sa tres­tné ko­na­nie za­ča­lo, bol za­bez­pe­če­ný ne­zá­kon­ne. Z úrad­ných

zá­zna­mov po­lí­cie z 22, 23 a 24. ap­rí­la 2013 vy­plý­va, že po­lí­cia vo ve­ci pos­tu­po­va­la pod­ľa
zák.  č. 171/1993  Z.z. Súd­na  prax v otáz­kach hod­no­te­nia le­gál­nos­ti  slu­žob­né­ho  zá­kro­ku
vy­ko­na­né­ho za úče­lom zís­ka­nia dô­ka­zu pre tres­tné ko­na­nie po­ža­du­je, aby ne­bo­li ob­chá­dza­né
us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku. Cie­ľom po­li­caj­ných or­gá­nov za účas­ti vy­šet­ro­va­te­ľa ne­bo­lo
v da­nej ve­ci vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok, ale za­bez­pe­čiť dô­kaz pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia, ho­ci
ve­de­li s dos­ta­toč­ným ča­so­vým pred­sti­hom o tom, že M. C. na kon­krét­nych mies­tach pre­dá­va
per­vi­tín a na   prep­ra­vu pou­ží­va Ško­du Oc­ta­viu mod­rej far­by po zná­mej tra­se, kto­rú dva dni
sle­do­va­li a ča­ka­li na ne­ho až do za­dr­ža­nia. Úrad­né zá­zna­my preu­ka­zu­jú, že po­lí­cia sle­do­va­la
oso­by   a ve­ci,   ale   ne­pos­tu­po­va­la   v sú­la­de   s us­ta­no­ve­ním § 113    Tr.   por.

po vy­da­ní prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra. Neš­lo o úkon neod­klad­ný ale­bo neo­pa­ko­va­teľ­ný ani o prí­pad ne­bez­pe­čen­stva  z omeš­ka­nia.  Ne­bol  da­ný  dô­vod  za­čí­nať  tres­tné  stí­ha­nie  vy­ko­na­ním za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu. Tie­to vý­hra­dy up­lat­nil v ko­na­ní pred ok­res­ným i kraj­ským sú­dom. Navr­hol vy­slo­viť po­ru­še­nie zá­ko­na v us­ta­no­ve­ní, o kto­ré sa dô­vod do­vo­la­nia opie­ra, zru­šiť uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 23. jú­la 2014, sp. zn. 2To 52/2014 a pri­ká­zať to­mu­to sú­du, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

Pro­ku­rá­tor uvie­dol, že uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du v spo­je­ní s roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no bo­lo za­lo­že­né na dô­ka­zoch zís­ka­ných v sú­la­de so zá­ko­nom. Prís­luš­ní­ci po­lí­cie ko­na­li na zá­kla­de  §  39 a násl. zák. č.  171/1993 Z.z., up­ra­vu­jú­cich ope­ra­tív­no  - pát­ra­ciu čin­nosť,  v rám­ci  kto­rej  vy­ko­ná­va­li  úko­ny  za  úče­lom  zís­ka­nia  in­for­má­cií.  Pred  za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ne­do­chá­dza­lo k sle­do­va­niu osôb a ve­cí v zmys­le § 113 Tr. por. a po je­ho za­ča­tí, vy­ko­na­né­ho za­is­ťo­va­cím úko­nom, bo­li všet­ky dô­ka­zy vy­ko­na­né zá­kon­ne. Dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. po­va­žu­je za neo­pod­stat­ne­ný. Navr­hol do­vo­la­nie v zmys­le § 382 písm. c/ Tr. por. od­miet­nuť.

Naj­vyš­ší súd ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) zis­til, že do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho M. C. je
prí­pus­tné, bo­lo po­da­né op­ráv­ne­nou oso­bou za­stú­pe­nou ob­haj­com, v zá­ko­nom sta­no­ve­nej
le­ho­te (§§ 368 ods. 1, 2 písm. a/, 369 ods. 2 písm. b/, 372 ods. 1, 373 ods. 1, 370 ods. 1, 3 Tr.

por.)  a  spĺňa  pod­mien­ky  a  ob­sa­ho­vé  ná­le­ži­tos­ti  uve­de­né  v                  §   374  ods.     1,   2,   3

Tr. por.

Do­vo­la­cí súd po pres­kú­ma­ní spi­su zis­til, že dô­vod uve­de­ný v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. bol napl­ne­ný. Roz­hod­nu­tie sú­du je za­lo­že­né na dô­ka­zoch, kto­ré ne­bo­li vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom.

V zmys­le § 119 ods. 2 Tr. por. za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo pris­pie­va na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho  zá­ko­na.  Dô­kaz­ný­mi  pros­tried­ka­mi  sú  naj­mä  vý­sluch  ob­vi­ne­né­ho,  sved­kov, znal­cov,  po­sud­ky  a od­bor­né  vy­jad­re­nia,  pre­vier­ka  vý­po­ve­de  na  mies­te,  re­kog­ní­cia, re­konštruk­cia,  vy­šet­ro­va­cí  po­kus,  ob­hliad­ka,  ve­ci  a lis­ti­ny  dô­le­ži­té  pre  tres­tné  ko­na­nie, ozná­me­nie,  in­for­má­cie  zís­ka­né  pou­ži­tím  in­for­mač­no-tech­nic­kých     pros­tried­kov  ale­bo pros­tried­kov ope­ra­tív­no-pát­ra­cej čin­nos­ti.

Pod­ľa zák. č. 171/1993 Z.z. o po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

§    38a   ods.     1   ope­ra­tív­no-pát­ra­cia   čin­nosť   je   sys­tém  spra­vid­la   uta­je­ných,

spra­vo­daj­ských  opat­re­ní  vy­ko­ná­va­ných  Po­li­caj­ným  zbo­rom  na  úče­ly  pred­chá­dzania, za­me­dzo­va­nia, od­ha­ľo­va­nia a do­ku­men­to­va­nia tres­tnej čin­nos­ti a zis­ťo­va­nia jej pá­cha­te­ľov ... a vy­pát­ra­nia osôb a ve­cí,

§ 39 ods. 1, 2 a 3 pros­tried­ka­mi ope­ra­tív­no-pát­ra­cej čin­nos­ti sa na úče­ly toh­to zá­ko­na
ro­zu­me­jú sle­do­va­nie osôb a ve­cí, mo­ni­to­ro­va­nie osôb a dop­rav­ných pros­tried­kov... . Po­li­caj­ný

zbor  je  op­ráv­ne­ný  pou­ží­vať  pros­tried­ky  ope­ra­tív­no-pát­ra­cej  čin­nos­ti  pri  od­ha­ľo­va­ní úmy­sel­ných  tres­tných  či­nov  a pri  za­is­ťo­va­ní  ich  pá­cha­te­ľov...,  mo­ni­to­ro­va­ním  osôb a dop­rav­ných  pros­tried­kov  na  úče­ly  toh­to  zá­ko­na  sa  ro­zu­mie  spra­co­vá­va­nie  in­for­má­cii o oso­bách a dop­rav­ných pros­tried­kov v roz­sa­hu úda­jov pod­ľa Schen­gen­ské­ho do­ho­vo­ru, kto­ré zís­ka­li út­va­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri pl­ne­ní svo­jich úloh,

§ 39a ods. 1 kri­mi­nál­nym spra­vo­daj­stvom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie čin­nosť, kto­rou sa uta­je­ným spô­so­bom zís­ka­va­jú, sús­tre­ďu­jú a vy­hod­no­cu­jú in­for­má­cie o tres­tných či­noch a ich pá­cha­te­ľoch a vy­tvá­ra­jú sa pod­mien­ky na pou­ži­tie agen­ta,

§ 69 ods. 4 in­for­má­cie a osob­né úda­je, kto­ré ve­die Po­li­caj­ný zbor pod­ľa od­se­ku 1, ako
aj zvu­ko­vé, ob­ra­zo­vé ale­bo iné zá­zna­my z miest ve­rej­ne prís­tup­ných, kto­ré ve­die Po­li­caj­ný

zbor pod­ľa od­se­ku 2, sa pos­ky­tu­jú pro­ku­ra­tú­re, sú­dom, ... a ďal­ším práv­nic­kým a fy­zic­kým oso­bám, len ak je to ne­vyh­nut­né na pl­ne­nie ich úloh pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na,

§ 80 ods. 1, 3 po­li­caj­ti sú po­vin­ní za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o sku­toč­nos­tiach, s kto­rý­mi
sa oboz­ná­mi­li pri pl­ne­ní úloh Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo v sú­vis­los­ti s ni­mi a kto­ré si v zá­uj­me
práv­nic­kých ale­bo fy­zic­kých osôb vy­ža­du­jú, aby zos­ta­li uta­je­né pred ne­po­vo­la­nou oso­bou,
po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti sa nev­zťa­hu­je na ozná­me­nie kri­mi­na­li­ty ale­bo inej proti­spo­lo­čen­skej
čin­nos­ti. Od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti mô­že os­lo­bo­diť mi­nis­ter ale­bo pre­zi­dent Po­li­caj­né­ho
zbo­ru.

V zmys­le § 113 ods. 1, 2 Tr. por. sle­do­va­ním oso­by a ve­ci sa ro­zu­mie zís­ka­va­nie in­for­má­cii o po­hy­be a čin­nos­ti oso­by ale­bo po­hy­be ve­ci, kto­ré sa vy­ko­ná­va uta­jo­va­ným spô­so­bom, sle­do­va­nie mož­no vy­ko­nať v tres­tnom ko­na­ní o úmy­sel­nom tres­tnom či­ne, ak mož­no  dô­vod­ne  pred­pok­la­dať,  že  ním  bu­dú  zís­ka­né  sku­toč­nos­ti  vý­znam­né  pre  tres­tné ko­na­nie.  Prí­kaz  na  sle­do­va­nie  vy­dá­va  pí­som­ne pred­se­da se­ná­tu,  pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor.

V in­ten­ciách tre­tej ve­ty ods. 1 § 199 Tr. por. ak hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia, za­čne po­li­cajt tres­tné stí­ha­nie vy­ko­na­ním za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu, neo­pa­ko­va­teľ­né­ho úko­nu ale­bo neod­klad­né­ho úko­nu.

Z ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní je zrej­mé, že Po­li­caj­ný zbor ope­ra­tív­no-pát­ra­ciu čin­nosť vy­ko­ná­va iba do oka­mi­hu, po­kiaľ ne­zis­tí pot­reb­né in­for­má­cie o pá­cha­te­ľo­vi a tres­tnej čin­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce  za­ča­tie  tres­tné­ho  stí­ha­nia.  Ak by  po­li­caj­ti pok­ra­čo­va­li  v tej­to  čin­nos­ti  aj po  zís­ka­ní  tých­to  in­for­má­cii,  ide  vždy  o ne­zá­kon­né  sle­do­va­nie  osôb  a ve­cí,  kto­ré  je neop­ráv­ne­ným zá­sa­hom do súk­ro­mia fy­zic­kej oso­by. Po zís­ka­ní spo­mí­na­ných in­for­má­cii sa pre­to mu­sí pos­tu­po­vať pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, aby sa za­bez­pe­či­lo reš­pek­to­va­nie prá­va na súk­ro­mie pa­tria­ce me­dzi zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy za­kot­ve­né Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

V spi­se sú úrad­né zá­zna­my po­lí­cie zo 17, 22, 23, 24 a 25. ap­rí­la 2013 (č.l. 122 - 126
spi­su),  kto­ré  ob­sa­hu­jú  in­for­má­cie  o po­doz­re­ní  z pá­chania  úmy­sel­nej  tres­tnej  čin­nos­ti
s omam­ný­mi lát­ka­mi - per­vi­tí­nom oso­bou s pre­zýv­kou „R.“, nás­led­ne sto­tož­ne­nou s M. Ch.,

kto­rý dro­gy ur­če­né na pre­daj vo­zí v osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le Ško­da Oc­ta­via RS, ev. č. G.
po poľ­nej ces­te me­dzi ob­ca­mi K.  - časť V. a D.. Bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí z nich
vy­plý­va, že in­for­má­cie bo­li po­lí­ciou zís­ka­né mi­ni­mál­ne  7 dní pred za­dr­ža­ním pá­cha­te­ľa
a za­is­te­ním dro­gy. Na­priek to­mu po­lí­cia vy­ko­na­la aj nás­led­né dvoj­dňo­vé  (23 a 24. ap­rí­la
2013) sle­do­va­nie poľ­nej ces­ty, kde pred­pok­la­da­la prí­jazd pá­cha­te­ľa s per­vi­tí­nom, čo bo­lo
pred sú­dom potvr­de­né sve­dec­ký­mi vý­sluch­mi prís­luš­ní­kov po­lí­cie npor. Mgr. A. S., npor. K.

M., por. V. H. a Mgr. F. S. (č.l. 280 - 287, 317 - 319 spi­su) bez to­ho, aby bo­li pred tým­to vý­slu­chom zba­ve­ní po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti. Ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia a ani neod­klad­nosť úko­nu do za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia uz­ne­se­ním pod­ľa  §  199 ods.  1 ve­ta tre­tia Tr. por., vzhľa­dom na ve­do­mosť po­lí­cie ne­bo­lo ak­tuál­ne.

Mgr. S. - vy­šet­ro­va­teľ PZ ako sve­dok uvie­dol, že prís­luš­ní­ci OKP ma­li poz­nat­ky
o dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho, pre­to ako vy­šet­ro­va­teľ bol prí­tom­ný v blíz­kos­ti
mies­ta,  kde  doš­lo  k za­dr­ža­niu  po­doz­ri­vé­ho  v zmys­le § 85  Tr.  por.,  z dô­vo­du  rých­lej

a ús­peš­nej  reali­zá­cie  prí­pa­du.  Pop­rel,  že  by  tam  bol  aj  pred­chá­dza­jú­ci  deň,  čo  však od­po­ro­va­lo  sve­dec­kým  vý­po­ve­diam  prís­luš­ní­kov  PZ.  Ne­ve­del,  či  v do­be  zá­kro­ku  pro­ti ob­vi­ne­né­mu  bo­lo  za­ča­té  tres­tné  stí­ha­nie,  pro­ku­rá­to­ra  o vy­da­nie  prí­ka­zu  na  sle­do­va­nie ne­žia­dal.  Pred­pok­la­dal,  že  prís­luš­ní­ci  PZ  vo­zid­lo  ob­vi­ne­né­ho  za­sta­vo­va­li  pod­ľa  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. Z prí­ka­zu na pre­hliad­ku vo­zid­la (č.l. 36 spi­su) a na osob­nú pre­hliad­ku ob­vi­ne­né­ho (č.l. 56 spi­su) z 24. ap­rí­la 2013, kto­ré vy­dal ten­to vy­šet­ro­va­teľ vy­plý­va, že sa tak sta­lo po pred­chá­dza­jú­com te­le­fo­nic­kom súh­la­se pro­ku­rá­to­ra z 24. ap­rí­la 2013 o 19.20 hod. K za­dr­ža­niu  ob­vi­ne­né­ho  doš­lo  na  prí­kaz  vy­šet­ro­va­te­ľa  bez  pred­chá­dza­jú­ce­ho  súh­la­su pro­ku­rá­to­ra, le­bo vec nep­ri­púš­ťa­la od­klad a súh­las vop­red ne­bo­lo mož­né do­siah­nuť, na­koľ­ko oso­ba bo­la pris­tih­nu­tá bez­pros­tred­ne po či­ne.

Do­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že sle­do­va­nie pá­cha­te­ľa kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti bo­lo vy­ko­ná­va­né bez prí­ka­zu prís­luš­né­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 113 ods. 2 Tr. por., po­lí­cia to­to sle­do­va­nie pod­ľa zák. č. 171/1993 Z. z. už ne­ma­la prá­vo vy­ko­ná­vať pre kon­krét­ne zna­los­ti o pá­cha­te­ľo­vi a pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti. Tá­to okol­nosť bo­la po­li­caj­tom zná­ma. Pri tom­to sle­do­va­ní  pre­to  bol  prí­tom­ný  i  vy­šet­ro­va­teľ.  Pro­ku­rá­tor,  kto­rý  bol  po­žia­da­ný  o súh­las s uve­de­ný­mi  pre­hliad­ka­mi,  zrej­me  ne­bol  pod­rob­ne  in­for­mo­va­ný  o všet­kých  roz­hod­ných sku­toč­nos­tiach, pre­to­že v opač­nom prí­pa­de by ta­ký súh­las ne­mo­hol dať.

Za da­né­ho sta­vu bol pos­tup po­lí­cie ne­zá­kon­ný a to nie­len po­kiaľ iš­lo o sle­do­va­nie pá­cha­te­ľa a per­vi­tí­nu, ale aj o pre­hliad­ku osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra a za­is­te­nie dro­gy, kto­rým úko­nom bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a nás­led­ne bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Ide o úko­ny, kto­rý­mi sa zís­kal dô­kaz pod­stat­ný pre za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia a vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. Tá­to ne­zá­kon­nosť sa nás­led­ne pre­nies­la aj na dô­ka­zy zís­ka­né v príp­rav­nom ko­na­ní a na do­ka­zo­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa, bez mož­nos­ti nap­ra­viť tú­to ne­zá­kon­nosť.

Sa­mot­ný  pr­vos­tup­ňo­vý  súd  v roz­sud­ku  kon­šta­tu­je,  že  po­doz­ri­vý           -  ob­vi­ne­ný  bol

mi­ni­mál­ne je­den týž­deň pred za­dr­ža­ním sle­do­va­ný prís­luš­ník­mi po­lí­cie v rám­ci ope­ra­tív­no-
pát­ra­cej  čin­nos­ti  v zmys­le  zá­ko­na  o Po­li­caj­nom  zbo­re.  To­to  zis­te­nie  však  nes­práv­ne
vy­hod­no­til ako zá­kon­ný pos­tup po­lí­cie. Ne­zá­kon­nosť ne­nap­ra­vil ani kraj­ský súd v od­vo­la­com
ko­na­ní, keď na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním od­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.

Naj­vyš­ší súd pre­to roz­sud­kom vy­slo­vil, že uz­ne­se­ním kraj­ské­ho sú­du a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach §§ 113, 199 ods. 1, 319 Tr. por. a § 39 ods. 1  zák.  č. 171/1993  Z.  z.  v  nep­ros­pech  ob­vi­ne­né­ho  M.  C..  Na­pad­nu­té  uz­ne­se­nie a roz­su­dok   pr­vos­tup­ňo­vé­ho   sú­du   zru­šil,   ako   aj   všet­ky   ďal­šie   roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tia ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad. Ok­res­né­mu sú­du Ko­már­no pri­ká­zal, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­va pre­ro­ko­val a roz­ho­dol. Ten­to súd je via­za­ný práv­nym ná­zo­rom do­vo­la­cie­ho sú­du v zmys­le § 391 ods. 1, 2 Tr. por.

II.

Ob­vi­ne­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va v Ústa­ve na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy Leo­pol­dov.

Pod­ľa  §  380 ods.  2 Tr. por. ak sa vy­ko­ná­va na ob­vi­ne­nom trest od­ňa­tia slo­bo­dy ulo­že­ný    mu    pô­vod­ným    roz­sud­kom   a    do­vo­la­cí    súd    na    do­vo­la­nie    vý­rok o tom­to tres­te zru­ší, roz­hod­ne sú­čas­ne o väz­be.