K otázke, či obžalovaný môže vyhlásiť vinu aj počas dokazovania na hlavnom pojednávaní

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Po­kiaľ ide o vy­hlá­se­nie o vi­ne v zmys­le § 257 Tr. por., tak ap­li­ká­cia toh­to in­šti­tú­tu pri­chá­dza ob­li­ga­tór­ne do úva­hy eš­te pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Uve­de­né vy­plý­va nie­len zo sys­te­ma­tic­ké­ho za­ra­de­nia toh­to in­šti­tú­tu pred sa­mot­né do­ka­zo­va­nie, ale aj z to­ho, že je­ho pod­sta­tou je zis­te­nie, či me­dzi ob­ža­lo­va­ným a pro­ku­rá­to­rom je v ko­na­ní pred sú­dom spor oh­ľad­ne otáz­ky vi­ny. Ak me­dzi tý­mi­to do­mi­nan­tný­mi stra­na­mi ko­na­nia pred sú­dom žiad­ny spor oh­ľad­ne vi­ny nie je, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný sa cí­ti byť vin­ným zo skut­ku, či skut­kov uve­de­ných v ob­ža­lo­be, po­tom nie je nut­né ani vy­ko­nať do­ka­zo­va­nie oh­ľad­ne tej­to otáz­ky a súd mô­že za­me­rať po­zor­nosť na vý­rok o tres­te, vý­rok o ochran­nom opat­re­ní, či náh­ra­de ško­dy. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je po­vin­nos­ťou sú­du umož­niť uro­biť ob­ža­lo­va­né­mu vy­hlá­se­nie ih­neď po­tom ako pro­ku­rá­tor pred­ne­sie ob­ža­lo­bu, t. j. eš­te pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

 II. Kraj­ský súd však zdô­raz­ňu­je, že vy­hlá­se­nie vi­ny zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le § 257 ods. 5 Tr. por. nie je vy­lú­če­né ani v prie­be­hu do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Tá­to sku­toč­nosť vy­plý­va zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 257 ods. 5 Tr. por. („ak ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­hlá­sil, že je vin­ný zo spá­chania skut­ku...“). Pod­ľa ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia ob­ža­lo­va­ný mô­že vy­hlá­siť vi­nu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, t. j. po­čas ce­lé­ho ko­na­nia hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, te­da aj po­čas do­ka­zo­va­nia. V ta­kom­to prí­pa­de však už ne­pôj­de o ob­li­ga­tór­ny pos­tup sú­du pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia, na­koľ­ko súd mu­sí dať mož­nosť ob­ža­lo­va­né­mu uro­biť niek­to­ré z vy­hlá­se­ní len pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia po pred­ne­se­ní ob­ža­lo­by, av­šak už nie aj po­čas ve­de­nia do­ka­zo­va­nia. Po­kiaľ te­da ob­ža­lo­va­ný až po­čas vy­ko­ná­va­nia do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­hlá­si, že chce zme­niť svo­je pr­vot­né vy­hlá­se­nie na vy­hlá­se­nie vi­ny, mô­že, ale aj ne­mu­sí mu to súd umož­niť. V zá­sa­de však neexis­tu­je re­le­vant­ný dô­vod, kto­rý by sú­du mal brá­nil pris­tú­piť k ta­kej­to zme­ne vy­hlá­se­nia ob­ža­lo­va­né­ho, pre­to­že dô­kaz­né bre­me­no oh­ľad­ne otáz­ky vi­ny ťa­ží v ko­na­ní pred sú­dom iba pro­ku­rá­to­ra a po­kiaľ ob­ža­lo­va­ný po­čas do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v pod­sta­te uve­die, že chce uz­nať svo­ju vi­nu, dá­va tým naj­avo, že pro­ku­rá­tor to­to dô­kaz­né bre­me­no unie­sol a nie je ne­vyh­nut­né pok­ra­čo­vať vo vy­ko­ná­va­ní do­ka­zo­va­nia. Úlo­hou sú­du by tu ma­la byť, ok­rem kla­de­nia otá­zok v zmys­le § 333 písm. c) až h) Tr. por., naj­mä sta­ros­li­vosť o dôs­led­né pou­če­nie ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le re­le­van­tných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sa k vy­hlá­se­niu vi­ny via­žu.

 

 

 

 

4To/10/2017

 

U z n e s e n i e

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Ka­ro­la Ko­vá­ča a sud­cov JUDr. Ti­bo­ra Ku­bí­ka a JUDr. Pet­ra Šam­ka, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu M B stí­ha­né­ho pre zlo­čin ub­lí­že­nia na zdra­ví v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III sp. zn. 3T/87/2016 zo dňa 24.11.2016, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 16.feb­ruára 2017,  tak­to 

 

                                           r o z h o d o l  

 

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III sp. zn. 3T/87/2016 zo dňa 24.11.2016 v ce­lom roz­sa­hu.

 

Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a  ok­res­né­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

O d ô v o d n e n i e

Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III bol ob­ža­lo­va­ný M B uz­na­ný vin­ným zo spá­chania zlo­či­nu ub­lí­že­nia na zdra­ví v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a zo spá­chania pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., kto­rých sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku.

 

Za to bol ob­ža­lo­va­ný M B od­sú­de­ný pod­ľa § 155 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. k úhr­nné­mu a súhr­nné­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 7 ro­kov a 4 me­sia­ce. Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd ob­ža­lo­va­né­ho pre vý­kon tres­tu za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zru­še­ný vý­rok o tres­te ulo­že­ný ob­ža­lo­va­né­mu roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp. zn.  6T/50/2014 zo dňa 10.04.2015, prá­vop­lat­né­ho dňa 12.05.2015 ako aj všet­ky ďal­šie roz­hod­nu­tia na ten­to vý­rok ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu ku kto­rej doš­lo zru­še­ním stra­ti­li pod­klad. Pod­ľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd za­via­zal ob­ža­lo­va­né­ho nah­ra­diť poš­ko­de­né­mu J O ško­du vo vý­ške 440 euro.

 

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný M B a to oso­bit­ným pí­som­ným po­da­ním. V od­vo­la­ní na­mie­ta, že sku­tok v bo­de 1 ob­ža­lo­by nes­pá­chal a ne­cí­ti sa byť vin­ný. Ne­súh­la­sí s vy­ne­se­ním roz­sud­ku. Žia­da vy­po­čuť sved­kov k to­mu­to skut­ku a pres­kú­mať je­ho du­šev­ný stav. Navr­hol zru­šiť roz­su­dok sú­du pr­vé­ho stup­ňa.

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ako súd od­vo­la­cí pod­ľa § 317 ods.1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku a zis­til, že po­da­né od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho je dô­vod­né, av­šak z iných dô­vo­dov než uvá­dza vo svo­jom od­vo­la­ní.

 

Pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak ne­za­miet­ne od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie ale­bo nez­ru­ší roz­su­dok pod­ľa § 316 ods. 3, pres­kú­ma zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo. Na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1.

 

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok aj pre pod­stat­né chy­by ko­na­nia, kto­ré na­pad­nu­tým vý­ro­kom roz­sud­ku pred­chá­dza­li, naj­mä pre­to, že bo­li po­ru­še­né us­ta­no­ve­nia, kto­rý­mi sa má za­bez­pe­čiť ob­jas­ne­nie ve­ci ale­bo prá­vo ob­ha­jo­by.

 

Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, vrá­ti od­vo­la­cí súd vec spra­vid­la sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

Kraj­ský súd pri­po­mí­na, že v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci bo­lo dňa 24.11.2016 vy­ko­na­né na sú­de pr­vé­ho stup­ňa hlav­né po­jed­ná­va­nie, na kto­rom ob­ža­lo­va­ný vy­hlá­sil, že „je ne­vin­ný“. V sú­la­de so zá­ko­nom nás­led­ne pro­ku­rá­tor vy­po­čul ob­ža­lo­va­né­ho, v rám­ci vý­slu­chu bo­la aj zá­kon­ným spô­so­bom pre­čí­ta­ná vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho z príp­rav­né­ho ko­na­nia, pri­čom mož­nosť klásť otáz­ky ob­ža­lo­va­né­mu mal aj je­ho ob­haj­ca. Nás­led­ne ob­ža­lo­va­ný vy­hlá­sil, že „to ľu­tu­je, chce spra­viť vy­hlá­se­nie“. Súd ob­ža­lo­va­né­mu umož­nil opä­tov­ne uro­biť vy­hlá­se­nie, ten­to­raz vy­hlá­se­nie o vi­ne, pri­čom nás­led­ne klá­dol ob­ža­lo­va­né­mu zá­kon­nom pred­pok­la­da­né otáz­ky, na kto­ré ob­ža­lo­va­ný od­po­ve­dal „áno“. Po súh­las­nom vy­jad­re­ní pro­ku­rá­to­ra a poš­ko­de­né­ho súd uz­ne­se­ním pod­ľa § 257 ods. 6 Tr. por. pri­jal vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho o vi­ne a zá­ro­veň vy­hlá­sil, že do­ka­zo­va­nie oh­ľad­ne priz­na­ných skut­kov sa ne­vy­ko­ná. Z uve­de­né­ho dô­vo­du bo­li na hlav­nom po­jed­ná­va­ní oboz­ná­me­né už len dô­ka­zy tý­ka­jú­ce sa vý­ro­ku o tres­te a náh­ra­de ško­dy.

 

Po­kiaľ ide o vy­hlá­se­nie o vi­ne v zmys­le § 257 Tr. por., tak od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že ap­li­ká­cia toh­to in­šti­tú­tu pri­chá­dza ob­li­ga­tór­ne do úva­hy eš­te pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Uve­de­né vy­plý­va nie­len zo sys­te­ma­tic­ké­ho za­ra­de­nia toh­to in­šti­tú­tu pred sa­mot­né do­ka­zo­va­nie, ale aj z to­ho, že je­ho pod­sta­tou je zis­te­nie, či me­dzi ob­ža­lo­va­ným a pro­ku­rá­to­rom je v ko­na­ní pred sú­dom spor oh­ľad­ne otáz­ky vi­ny. Po­kiaľ me­dzi tý­mi­to do­mi­nan­tný­mi stra­na­mi ko­na­nia pred sú­dom žiad­ny spor oh­ľad­ne vi­ny nie je, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný sa cí­ti byť vin­ným zo skut­ku, či skut­kov uve­de­ných v ob­ža­lo­be, po­tom nie je nut­né ani vy­ko­nať do­ka­zo­va­nie oh­ľad­ne tej­to otáz­ky a súd mô­že za­me­rať po­zor­nosť na vý­rok o tres­te, vý­rok o ochran­nom opat­re­ní, či náh­ra­de ško­dy. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je po­vin­nos­ťou sú­du umož­niť uro­biť ob­ža­lo­va­né­mu vy­hlá­se­nie ih­neď po­tom ako pro­ku­rá­tor pred­ne­sie ob­ža­lo­bu, t. j. eš­te pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

 

Kraj­ský súd však zdô­raz­ňu­je, že vy­hlá­se­nie vi­ny zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le § 257 ods. 5 Tr. por. nie je vy­lú­če­né ani v prie­be­hu do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Tá­to sku­toč­nosť vy­plý­va zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 257 ods. 5 Tr. por. („ak ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­hlá­sil, že je vin­ný zo spá­chania skut­ku...“). Pod­ľa ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia ob­ža­lo­va­ný mô­že vy­hlá­siť vi­nu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, t. j. po­čas ce­lé­ho ko­na­nia hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, te­da aj po­čas do­ka­zo­va­nia. V ta­kom­to prí­pa­de však už ne­pôj­de o ob­li­ga­tór­ny pos­tup sú­du pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia, na­koľ­ko súd mu­sí dať mož­nosť ob­ža­lo­va­né­mu uro­biť niek­to­ré z vy­hlá­se­ní len pred za­ča­tím do­ka­zo­va­nia po pred­ne­se­ní ob­ža­lo­by, av­šak už nie aj po­čas ve­de­nia do­ka­zo­va­nia. Po­kiaľ te­da ob­ža­lo­va­ný až po­čas vy­ko­ná­va­nia do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­hlá­si, že chce zme­niť svo­je pr­vot­né vy­hlá­se­nie na vy­hlá­se­nie vi­ny, mô­že, ale aj ne­mu­sí mu to súd umož­niť. V zá­sa­de však neexis­tu­je re­le­vant­ný dô­vod, kto­rý by sú­du mal brá­nil pris­tú­piť k ta­kej­to zme­ne vy­hlá­se­nia ob­ža­lo­va­né­ho, pre­to­že dô­kaz­né bre­me­no oh­ľad­ne otáz­ky vi­ny ťa­ží v ko­na­ní pred sú­dom iba pro­ku­rá­to­ra a po­kiaľ ob­ža­lo­va­ný po­čas do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v pod­sta­te uve­die, že chce uz­nať svo­ju vi­nu, dá­va tým naj­avo, že pro­ku­rá­tor to­to dô­kaz­né bre­me­no unie­sol a nie je ne­vyh­nut­né pok­ra­čo­vať vo vy­ko­ná­va­ní do­ka­zo­va­nia. Úlo­hou sú­du by tu ma­la byť, ok­rem kla­de­nia otá­zok v zmys­le § 333 písm. c) až h) Tr. por., naj­mä sta­ros­li­vosť o dôs­led­né pou­če­nie ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le re­le­van­tných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sa k vy­hlá­se­niu vi­ny via­žu.

 

Ak te­da súd pr­vé­ho stup­ňa umož­nil ob­ža­lo­va­né­mu M B po je­ho vý­slu­chu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní zme­niť vy­hlá­se­nie ne­vin­ný na vy­hlá­se­nie vin­ný, pos­tu­po­val v sú­la­de so zá­ko­nom. Rov­na­ko tak súd pos­tu­po­val v sú­la­de so zá­ko­nom po­kiaľ pos­tup­ne klá­dol ob­ža­lo­va­né­mu otáz­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 333 písm. c) až h) Tr. por.

 

Súd pr­vé­ho stup­ňa však pos­tu­po­val v roz­po­re so zá­ko­nom po­kiaľ ob­ža­lo­va­né­ho zá­ro­veň ne­pou­čil o nás­led­koch vy­hlá­se­nia o vi­ne. Pod­ľa § 257 ods. 2 Tr. por. pred­se­da se­ná­tu pou­čí ob­ža­lo­va­né­ho o nás­led­koch vy­hlá­se­nia pod­ľa § 1 písm. b) a to v roz­sa­hu pod­ľa od­se­kov 5 a 8. Pod­ľa § 257 ods. 5 Tr. por. súd zá­ro­veň ob­ža­lo­va­né­ho pou­čí, že sú­dom pri­ja­té vy­hlá­se­nie o vi­ne je neod­vo­la­teľ­né a v tom­to roz­sa­hu ne­na­pad­nu­teľ­né od­vo­la­ním a do­vo­la­ním ok­rem od­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c).

 

Súd pr­vé­ho stup­ňa ne­pos­tu­po­val dôs­led­ne pod­ľa tých­to us­ta­no­ve­ní, keď ob­ža­lo­va­né­ho opo­me­nul pou­čiť o nás­led­koch vy­hlá­se­nia o vi­ne, t. j. o tom, že ak sa príj­me vy­hlá­se­nie o vi­ny bu­de ta­ké­to vy­hlá­se­nie neod­vo­la­teľ­né a vý­rok o vi­ne bu­de ne­na­pad­nu­teľ­ný zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho od­vo­la­ním a ok­rem je­di­né­ho dô­vo­du ne­bu­de na­pad­nu­teľ­ný ani do­vo­la­ním. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­mož­no ob­ža­lo­va­ným uro­be­né vy­hlá­se­nie o vi­ne ak­cep­to­vať, pre­to­že ko­na­nie kto­ré mu pred­chá­dza­lo ma­lo pod­stat­né va­dy (ne­dos­ta­tok zá­kon­né­ho pou­če­nia), kto­ré by za­kla­da­lo do­vo­la­cí dô­vod v zmys­le § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (pri­me­ra­ne roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 3T­do/13/2015 zo dňa 24.06.2015).

 

V ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia pred sú­dom bu­de pro­ku­rá­tor pok­ra­čo­vať v do­ka­zo­va­ní na hlav­nom po­jed­ná­va­ní s tým, že do­po­siaľ bol vy­po­ču­tý ob­ža­lo­va­ný, pri­čom ak by ob­ža­lo­va­ný opä­tov­ne chcel uro­biť vy­hlá­se­nie o vi­ne, bu­de nut­né, aby súd dôs­led­ne pos­tu­po­val v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 257 Tr. por.

 

S pou­ka­zom na uve­de­né sku­toč­nos­ti bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pus­tná sťaž­nosť.

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve,

dňa 16.feb­ruára 2017

 

Vy­pra­co­val:

JUDr. Pe­ter Šam­ko

 

                                                                                              JUDr. Ka­rol Ko­váč

                                                                                           pred­se­da se­ná­tu

 

 

Diskusia