Postavenie Inšpekcie PZ preskúma Ústavný súd SR

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

Z niž­šie uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR vy­plý­va, že naj­vyš­ší súd pre­ru­šil od­vo­la­cie ko­na­nie a po­dal návrh na Ústav­ný súd SR, kto­rý sa tý­ka pres­kú­ma­nia ús­tav­nos­ti In­špek­čnej služ­by Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR.  Naj­vyš­ší súd SR spo­chyb­nil zá­ve­ry zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du oh­ľad­ne pos­ta­ve­nia a pô­sob­nos­ti in­špek­čnej služ­by, pri­čom sa dom­nie­va, že sú­čas­né pos­ta­ve­nie in­špek­čnej služ­by MV SR nie je v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom SR a ani s roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va. Pos­led­né slo­vo oh­ľad­ne sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy in­špek­čnej služ­by bu­de mať te­da zrej­me Ústav­ný súd SR.

N a j v y š š í    s ú d                                                                                                 4 To 5/2016

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

U Z N E S E N I E

Naj­vyš­ší   súd   Slo­ven­skej   re­pub­li­ky   v se­ná­te   zloţenom   z pred­se­du   se­ná­tu
JUDr. Mar­ti­na Pio­var­tsy­ho a čle­nov se­ná­tu JUDr. Pav­la Far­ka­ša a JUDr. Šte­fa­na Ha­ra­bi­na

na    ne­ve­rej­nom    za­sad­nu­tí              04.      jú­la       2017,      v tres­tnej       ve­ci       obţalo­va­né­ho

npráp.   R.   S .    a spol.   stí­ha­né­ho   pre   zlo­čin   pri­jí­ma­nia   úp­lat­ku   pod­ľa                      §    329

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu
s pre­či­nom zneuţíva­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
for­mou  spolu­pá­cha­teľ­stva  pod­ľa § 20  Tr.  zák.  v ko­na­ní  o od­vo­la­niach  ob­ža­lo­va­ných

npráp. R. S. a npráp. R. H. pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du z 03. de­cem­bra 2015, sp. zn. PK-2T/54/2013 tak­to

r o z h o d o l :

Pod­ľa § 318 ods. 1 Tr. por. s oh­ľa­dom na dô­vod uve­de­ný v § 283 ods. 5 Tr. por.
p r e r u š u j e  ko­na­nie o od­vo­la­niach obţalo­va­ných npráp. R. S. a npráp. R. H. ve­de­né na
Naj­vyš­šom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod sp. zn. 4 To 5/2016, kto­ré po­da­li pro­ti roz­sud­ku
Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du z 03. de­cem­bra 2015, sp. zn. PK-2T/54/2013, kto­rým bo­li
uz­na­ní vin­ný­mi zo zlo­či­nu pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. for­mou
spolu­pá­cha­teľ­stva  pod­ľa § 20  Tr.  zák.  v jed­no­čin­nom  sú­be­hu  s pre­či­nom  zneuţíva­nia

prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v tom­to roz­sud­ku za čo im bo­li pod­ľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák. § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţené úhr­nné tres­ty od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 5 (päť) ro­kov a 2 (dva) me­sia­ce (obţ. npráp. R. S.) a 5 (päť) ro­kov (obţ. npráp. R. H.) s ich vý­ko­nom pod­ľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom stráţenia a pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2  Tr.  zák.  im  bol  uloţe­ný  aj  trest  zá­ka­zu  čin­nos­ti  spo­čí­va­jú­ci  v zá­ka­ze  vý­ko­nu za­mes­tna­nia,  po­vo­la­nia,  fun­kcie  ale­bo  ta­kých  čin­nos­tí,  kto­ré  sú  spo­je­né  s vý­ko­nom prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa na 5 (päť) ro­kov,

až  do  do­by,  ke­dy  bu­de  naj­vyš­šie­mu  sú­du  do­ru­če­ný  ná­lez  Ústav­né­ho  sú­du
Slo­ven­skej re­pub­li­ky  (čl.  144 ods.  2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky) tý­ka­jú­ci sa to­ho,
či všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis niž­šej práv­nej si­ly je v roz­po­re so všeo­bec­ne
zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som vy­ššej práv­nej si­ly ale­bo s me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou.

O d ô v o d n e n i e

Roz­sud­kom  Špe­cia­li­zo­va­né­ho  tres­tné­ho  sú­du  z 03.  de­cem­bra                 2015,  sp.  zn.

PK-2T/54/2013 bo­li obţalo­va­ní npráp. R. S. a npráp. R. H. uz­na­ní vin­ný­mi zo zlo­či­nu
pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20
Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu s pre­či­nom zneuţíva­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa §
326  ods. 1  písm.  c)  Tr.  zák.  for­mou  spolu­pá­cha­teľ­stva  pod­ľa § 20  Tr.  zák.

na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v tom­to roz­sud­ku. Za to im bo­li pod­ľa § 329 ods. 2 Tr. zák.
s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a s pouţitím § 41
ods. 1  Tr.  zák.  uloţené  úhr­nné  tres­ty  od­ňa­tia  slo­bo­dy  na 5  ro­kov  a 2  me­sia­ce

(obţ. npráp. R. S.) a 5 ro­kov (obţ. npráp. R. H.) s je­ho vý­ko­nom pod­ľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom stráţenia a pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. im bol
uloţe­ný aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti spo­čí­va­jú­ci v zá­ka­ze vý­ko­nu za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, fun­kcie
ale­bo ta­kých čin­nos­tí, kto­ré sú spo­je­né s vý­ko­nom prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa na 5 ro­kov.

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­li od­vo­la­nia obid­va­ja obţalo­va­ní vo­či vý­ro­kom o vi­ne a tres­te, pri­čom    obţalo­va­ný    npráp.    R.    H.    v prie­be­hu    tres­tné­ho    stí­ha­nia (v zá­ve­reč­nej re­či pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní 30. no­vem­bra 2015) o. i. na­mie­tol aj to, ţe in­špek­čná sluţba Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rá vec vy­šet­ro­va­la, nie je op­ráv­ne­ná ko­nať  v zmys­le  Tres­tné­ho  po­riad­ku.  Ho­ci  v pí­som­nom  od­ôvod­ne­ní  od­vo­la­ní  po­da­ných pros­tred­níc­tvom ob­haj­cov obţalo­va­ní tú­to sku­toč­nosť ne­na­mie­ta­li, v zmys­le  §  317 ods.  1 Tr. por. pos­led­ná ve­ta a so zre­te­ľom na us­ta­no­ve­nie  §  371 ods.  1 písm. e) Tr. por. tá­to sku­toč­nosť by od­ôvod­ňo­va­la po­da­nie do­vo­la­nia.

Tres­tné ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri­ja­lo 29. sep­tem­bra 2016
Sta­no­vis­ko 95/2015 (s roz­die­lom   jed­né­ho   hla­su),   kto­ré­ho   zá­klad   tvo­rí   uz­ne­se­nie

Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 02. jú­la 2015, sp. zn. 5 Tdo 42/2015 (tres­tná vec I.

V. a spol.), v kto­rom sa ako vy­plý­va z od­ôvod­ne­nia, se­nát v pod­sta­te vy­jad­ro­val k zá­kon­nos­ti

prá­vop­lat­né­ho roz­sud­ku sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. má­ja 2015 a hod­no­til je­ho zá­ve­ry. Ta­ký­to pos­tup Trest­ný po­ria­dok neu­moţňu­je a od­vo­la­cie se­ná­ty sú v rov­na­kom pos­ta­ve­ní.

Sta­no­vis­ko v bo­de AI. - VI:

I.          Okol­nosť, ţe in­špek­čná sluţba Po­li­caj­né­ho zbo­ru je na­ria­de­ním Mi­nis­ter­stva vnút­ra
Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len mi­nis­ter­stvo vnút­ra) za­ra­de­ná aj do or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry
mi­nis­ter­stva vnút­ra ako úrad in­špek­čnej sluţby mi­nis­ter­stva vnút­ra v rám­ci sek­cie kon­tro­ly a in­špek­čnej  sluţby  mi­nis­ter­stva  vnút­ra,  je  vý­ra­zom  po­dria­de­nos­ti    Po­li­caj­né­ho  zbo­ru mi­nis­tro­vi vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky (§ 6 ods. 1 zá­ko­na č. 171/1993 Zb. o Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov  - ďa­lej len zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re) a moţnos­ti mi­nis­tra vnút­ra ur­čiť, ţe sluţbu ale­bo út­var po­li­caj­né­ho zbo­ru ne­bu­de ria­diť pre­zi­dent po­li­caj­né­ho zbo­ru, ale bu­de ria­de­ná „inak“ (§ 6 ods. 2 na­pos­le­dy ozna­če­né­ho zá­ko­na). Ta­ké za­ra­de­nie nič ne­me­ní na tom, ţe in­špek­čná sluţba je sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru ako sluţba aj út­var toh­to zbo­ru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re) a pri čin­nos­ti in­špek­čnej sluţby ide o vý­kon pô­sob­nos­ti (pl­ne­nie úloh) Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri od­ha­ľo­va­ní a vy­šet­ro­va­ní tres­tných či­nov  (§  2 ods.  1 písm. b/ a písm. d/ zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re), a to pros­tred­níc­tvom po­li­caj­tov (§ 7 ods. 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re).

II.         Vy­šet­ro­va­teľ   Po­li­caj­né­ho   zbo­ru,   sluţob­ne   za­ra­de­ný   do   in­špek­čnej   sluţby,
je  po­li­caj­tom  v zmys­le §  10  ods.  8  písm.  a/  Tres­tné­ho  po­riad­ku  a po­ve­re­ný prís­luš­ník

Po­li­caj­né­ho zbo­ru, sluţob­ne za­ra­de­ný do in­špek­čnej sluţby, je po­li­caj­tom v zmys­le  §  10 ods. 8 písm. c/ Tres­tné­ho po­riad­ku.

III.       Ţiadosť o súh­las s pouţíva­ním in­for­mač­no - tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa zá­ko­na
o ochra­ne súk­ro­mia pred od­po­čú­va­ním (zák. č. 166/2003 Z. z v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov),
po­dá­va­ná pros­tred­níc­tvom in­špek­čnej sluţby, je po­dá­va­ná Po­li­caj­ným zbo­rom, a ak je jej vy­ho­ve­né, in­for­mač­no - tech­nic­ký pros­trie­dok je pouţíva­ný Po­li­caj­ným zbo­rom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 na­pos­le­dy ozna­če­né­ho zá­ko­na).

IV.       Ria­de­nie  v zmys­le      §  6  zá­ko­na  o Po­li­caj­nom  zbo­re  ani  ria­dia­ce  vzťa­hy  v rám­ci

mi­nis­ter­stva vnút­ra sa ne­tý­ka­jú tres­tnop­ro­ces­ných vzťa­hov, up­ra­ve­ných Tres­tným po­riad­kom,
v rám­ci kto­rých ide o vzťah vy­šet­ro­va­te­ľa a pro­ku­rá­to­ra (§ 230 a iné Tres­tné­ho po­riad­ku).

V.        Okol­nosť,  ţe  vo  ve­ci  bol  čin­ný  po­li­cajt  ako  vy­šet­ro­va­teľ  Po­li­caj­né­ho  zbo­ru
ale­bo po­ve­re­ný prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru  (§  10 ods.  8 písm. a/, písm. c/ Tres­tné­ho
po­riad­ku), aj keď je ob­vi­ne­ným prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, nie je dô­vo­dom na zru­še­nie
roz­sud­ku v od­vo­la­com ale­bo do­vo­la­com ko­na­ní ale­bo dô­vo­dom na od­miet­nu­tie obţalo­by

a vrá­te­nie ve­ci pro­ku­rá­to­ro­vi v zmys­le § 244 ods.  1 písm. h/ Tres­tné­ho po­riad­ku. Ta­kým dô­vo­dom však môţe byť (sa­mos­tat­ne ale­bo v spo­je­ní s iný­mi okol­nos­ťa­mi) kon­krét­na chy­ba pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa.

VI.       Efek­tív­nosť vy­šet­ro­va­nia tres­tné­ho či­nu (a te­da ani zis­te­nie, resp. ob­vi­ne­nie je­ho
pá­cha­te­ľa)  v  pred­súd­nom  ko­na­ní  nie  je  pred­me­tom  súd­ne­ho  pries­ku­mu  a v tej­to
sú­vis­los­ti  nie  je  mož­né  za­bez­pe­čiť  ochra­nu  práv  poš­ko­de­né­ho  pros­tred­níc­tvom všeo­bec­né­ho sú­du, pos­tu­pom pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku. To pla­tí bez oh­ľa­du na moţnosť poš­ko­de­né­ho   ob­rá­tiť   sa   v tom­to   sme­re   na   Ústav­ný   súd   Slo­ven­skej   re­pub­li­ky ale­bo na Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va.

Sta­no­vis­ko    tres­tné­ho    ko­lé­gia    Naj­vyš­šie­ho    sú­du    Slo­ven­skej    re­pub­li­ky
z 29. sep­tem­bra  2015 č.  95/2015  (pri­ja­té roz­die­lom jed­né­ho hla­su), oh­ľad­ne zá­kon­nos­ti
vy­šet­ro­va­nia tres­tných ve­cí prís­luš­ník­mi in­špek­čnej sluţby Po­li­caj­né­ho zbo­ru po­dria­de­nej
mi­nis­tro­vi  vnút­ra  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky (kto­rý  je  ús­tred­ným  or­gá­nom  štát­nej  sprá­vy

pod­ľa § 11 písm. c) zák. č. 575/2001 Z. z.), sa ne­vys­po­ria­da­lo s ju­di­ka­tú­rou Európ­ske­ho sú­du
pre ľud­ské prá­va (roz­su­dok z 15. má­ja 2007 vo ve­ci Ram­sa­hai a iní pro­ti Ho­lan­dsku, sťaţnosť

č. 52391/99, roz­su­dok zo 14. de­cem­bra 2010 vo ve­ci Miţigá­ro­vá pro­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ke,
sťaţnosť č.  74832/01, roz­su­dok z 25. jú­la  2013 vo ve­ci Kum­mer pro­ti Čes­kej re­pub­li­ke,
sťaţnosť  č. 32133/11,  roz­su­dok  zo 16.  feb­ruára 2012  vo  ve­ci  Ere­miá­šo­vá  a Pe­cho­vá

pro­ti Čes­kej re­pub­li­ke), kto­rá kla­die dô­raz na prak­tic­kú ne­zá­vis­losť vy­šet­ro­va­nia a ab­sen­ciu akých­koľ­vek vä­zieb.

V tom­to sme­re vzni­ká po­chyb­nosť, či in­špek­čná sluţba po­dria­de­ná mi­nis­tro­vi vnút­ra sku­toč­ne spĺňa at­ri­bú­ty ne­zá­vis­los­ti a za­ru­ču­je dô­ve­ru ve­rej­nos­ti k mo­no­po­lu štá­tu na pouţitie si­ly, a to aj vte­dy, keď po­dlie­ha do­zo­ru pro­ku­rá­to­ra.

V zá­uj­me zo­sú­la­de­nia roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky
s Ústav­ným   po­riad­kom   Slo­ven­skej   re­pub­li­ky,  prá­vom   Európ­skej   únie,  ju­di­ka­tú­rou
Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va a prá­vom Ra­dy Euró­py, je pot­reb­né od­vo­la­cie ko­na­nie

v tres­tnej       ve­ci    obţalo­va­ných    npráp.                   R.    S.    a npráp.    R.    H.    ve­de­nej

na  Naj­vyš­šom  sú­de  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  pod  sp.  zn.           4To/5/2016,  pre­ru­šiť  a nás­led­ne

Ústav­né­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky v zmys­le čl. 144 ods. 2, 130 ods. 1 písm. d), § 125
ods.  1 písm. a), písm. b) Ústa­vy po­dať návrh na za­ča­tie ko­na­nia pred Ústav­ným sú­dom

Slo­ven­skej re­pub­li­ky o vý­klad us­ta­no­ve­ní § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č.
171/1993 Zb. o Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 8
písm. a), písm. c), ods. 10 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, či sú
v sú­la­de s us­ta­no­ve­nia­mi člán­kov 2 ods. 2, 7 ods. 5, 17 ods. 2, 22 ods. 2, 46, 144 ods. 1,
ods. 2, 152 ods. 4, 153, 154c ods. 1, ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, člán­kov 6 ods. 1, 8
ods. 1, ods. 2 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd - spra­vod­li­vý pro­ces
a člán­kov 47, 49 ods. 2, 51, 52 od­se­ky 1, 3 aţ 7, 53 a 54 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej
únie  (2012/C  326/02)  z  26. ok­tób­ra  2012 hla­vy VI  (spra­vod­li­vosť)  -  prá­vo na účin­ný
pros­trie­dok náp­ra­vy a na spra­vod­li­vý pro­ces a hla­vy VII (všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia up­ra­vu­jú­ce
vý­klad a up­lat­ňo­va­nie Char­ty  - roz­sah pô­sob­nos­ti), vo vzťa­hu k zá­kon­nos­ti a ne­zá­vis­los­ti
in­špek­čnej  sluţby  po­dria­de­nej  mi­nis­tro­vi  vnút­ra  vy­šet­ro­vať  tres­tné  ve­ci  prís­luš­ní­kov
Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Od­vo­la­cí  se­nát  Naj­vyš­šie­ho  sú­du  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  pre­to  pred  roz­hod­nu­tím o tých­to   od­vo­la­niach   obţalo­va­ných   je   po­vin­ný   ob­rá­tiť   sa   na   Ústav­ný   súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pre­toţe ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­ní § 10 ods. 1, ods. 8 písm. c), ods. 10 Tr. por. je roz­ho­du­jú­ca pre roz­hod­nu­tie o od­vo­la­niach obţalo­va­ných (R 10/1995).

Od­vo­la­cí        súd       -       se­nát       Naj­vyš­šie­ho        sú­du        Slo­ven­skej        re­pub­li­ky,

kto­ré­mu bo­la pres­kú­ma­va­ná tres­tná vec pri­de­le­ná je to­ho ná­zo­ru, ţe po­sú­de­nie pred­met­nej otáz­ky   vec­ne   ne­pat­rí   do   pô­sob­nos­ti   všeo­bec­ných   sú­dov,   ale   Ústav­né­mu   sú­du Slo­ven­skej  re­pub­li­ky. Ten­to  ná­zor je  pod­po­re­ný aj  vy­jad­re­nia­mi  niek­to­rých od­bor­ní­kov za­obe­ra­jú­cich sa tou­to prob­le­ma­ti­kou.

Návrh na za­ča­tie ko­na­nia pred ús­tav­ným sú­dom bu­de po­da­ný sa­mos­tat­ne.

Na zá­kla­de tých­to sku­toč­nos­tí bo­lo roz­hod­nu­té spô­so­bom uve­de­ným vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu zá­kon nep­ri­púš­ťa op­rav­ný pros­trie­dok.

V Bra­tis­la­ve 04. jú­la 2017