Právne vety:
O trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. ide vtedy, keď sa jedná o prenasledovanie dlhodobé a zároveň toto zhoršuje kvalitu života v podstatnej miere toho, kto je prenasledovaný. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov. Zároveň ustanovenie § 360a Tr. zákona vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného.
Aj v prípade „rozchodu milencov“ nie je vylúčené, že konanie jedného z nich prerastie do napĺňania zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zákona, čo však nemožno konštatovať v prejdnávanej veci. Vo veci konajúci senát dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obžalovanej nesvedčí závažnosť jej konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona, berúc do úvahy okolnosti prípadu, za ktorých došlo k prenasledovaniu poškodeného. Takýmito najvýznamnejšími okolnosťami sú: jednak predchádzajúci dlhší vzájomný intímny vzťah obžalovanej a poškodeného, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že aj v žalovanom období, ktorú v čase po rozchode sa stretli 10-11 krát aj intímne, pričom iniciátormi boli obaja, tiež medzi nimi prebiehala početná mobilná komunikácia, ktorú možno označiť za vzájomnú. K stretávaniu, aj intímnemu, počas žalovanej doby, je potrebné uviesť, že tento vzťah trval dva roky, pričom asi ostatného trištvrte roka žili v spoločnej domácnosti, a po hádke, ktorá vyvrcholila rozchodom a odsťahovaním sa obžalovanej z bytu, je len logické, keď jeden z účastníkov takéhoto vzťahu – v danom prípade obžalovaná vyvíja enormnú snahu, resp. „bojuje“ o jeho zachovanie, zvlášť, keď správaním poškodeného je podporovaná v nádeji na obnovenie vzťahu, a to pokračovaním v stretnutiach, aj keď sporadickými, avšak intímneho charakteru, je podstatné, že sa tak deje po rozpade vzťahu, v období „prenasledovania“.
Minimálne zvláštnym sa teda javí výpoveď a samotné správanie poškodeného, ktorý „jedným dychom“ uvádza, že bol obžalovanou prenasledovaný do takej miery, že toto zhoršilo a zhoršuje kvalitu jeho života, ale zároveň priznáva, že sa počas žalovanej doby s obžalovanou intímne stýkali.
Odvolací súd záverom opakuje, že ustanovenie § 360a Tr. zákona súčasne vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného, ale nie je zrejmé, akým spôsobom dal poškodený A P najavo nevôľu stretávať sa s obžalovanou N S naďalej, keď v podstate akceptoval stretnutia s ňou aj po rozchode, a to aj intímneho charakteru, čo zhodne obaja potvrdzujú.
3To/57/2017
U z n e s e n i e
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanej N S, pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona o sťažnosti Okresnej prokuratúry Bratislava II proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 5T/208/2016-137 z 09. marca 2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 takto
r o z h o d o l:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava II z a m i e t a.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 5T/208/2016-137 dňa 09.03.2017 samosudca okresného súdu postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, trestnú vec obžalovanej N S pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že
od polovice mesiaca január 2016, po rozchode s A P, najmenej do 8. 6. 2016 v Bratislave a všade tam, kde sa poškodený A P zdržiaval, proti vôli poškodeného ho kontaktovala na jeho mobilný telefón prostredníctvom SMS správ, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí, a to tým spôsobom, že poškodenému posielala správy SMS z telefónneho čísla .... na jeho mobilný telefón, pričom poškodený jej už od januára 2016 dal najavo, že si neželá, aby ho kontaktovala, pričom od 18. 5. 2016 začala posielať poškodenému SMS správy v znení ako napríklad: „Bodaj by ťa zajtra zabili“, „A skapeš ty“, „Autíčko si si včera poobede videl naposledy“, pričom dňa 18. 5. 2016 jej poškodený cez správu SMS napísal, že jej už nebude písať, avšak napriek tomu sa poškodenému naďalej ozýval – písala mu správy SMS v rôznom znení, z ktorých je zrejmé, že mala prehľad o pohybe poškodeného, čiže ho sledovala, poškodenému dňa 4. 6. 2016 napísala SMS v znení: „Tak láskavo popros svojho drbnutého brata, nech si dáva pozor na to čo hovorí“ a dňa 5. 6. 2016 správu SMS v znení: „Dúfam, že si to tvojmu bratovi vysvetlil, nech nerozpráva sračky, lebo mu to pôjdem vysvetliť ja. Nemá právo, dôkaz a ani dôvod také niečo o mne hovoriť“, následne dňa 5. 6. 2016 napísala správu SMS v znení: „A keď chceš, kľudne ti vybavím ďalšiu návštevu, aby si pochopil ako sa správa k ženám a k žene, ktorá kvôli tebe dvakrát potratila, musela sa sťahovať a maminkin láskoš sa vrátil k mame do šušky“, takisto dňa 5. 6. 2016 napísala poškodenému, že dostala nové vozidlo, v ktorom sa aj odfotila a fotku poslala poškodenému, a v čase o 11.20 h si poškodený všimol, že také isté vozidlo stojí pred jeho zamestnaním, posilňovňou a ako poškodený odchádzal z roboty, tak si všimol, že predmetné vozidlo ide za ním a sedí v ňom obžalovaná N S a sledovala ho na predmetnom vozidle od D ulice až k S ul.,potom išla iným smerom, čím uvedeným konaním vzbudila u poškodeného A P dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršila jeho kvalitu života,
postúpil Okresnému úradu v Bratislave na prejednanie ako priestupok.
Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým relevantným listinným materiálom, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k nasledovným záverom: zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania vyplýva, že chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, ktoré už ohrozuje psychickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného, respektíve jeho život. Hranicu medzi tým, kedy už ide o škodlivý prejav správania nie je pritom ľahké vždy jednoznačne stanoviť a k jej prekročeniu môže často prísť nenápadným spôsobom, keď prenasledovanie obete postupne naberá na intenzite a až od určitého okamihu sa pre ňu stáva nebezpečným. Celkom určite je však taká hranica prekročená v prípade, keď je z okolností prípadu zrejmá bezvýslednosť snahy prenasledovateľa získať priazeň obete a napriek tomu v jej prenasledovaní neúnavne pokračuje mesiace až roky, dlhodobosťou sa rozumie niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov o ne, ktoré zároveň sú spôsobilé vyvolať u poškodeného dôvodnú obavu - trestá sa preto sústavné, vytrvalé, tvrdohlavé a systematické konanie, a nie náhodné či ojedinelé prejavy. Čím menší je časový odstup medzi jednotlivými útokmi alebo rôznorodosť jednotlivých útokov, tým kratšie obdobie už spĺňa podmienku dlhodobosti, zo znenia zákonného ustanovenia § 360a ods. 1 písm. a, b, c, e/ ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že obžalovaná je stíhaná pre úmyselný prečin nebezpečného prenasledovania na tom základe, že poškodeného dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a život a zdravie jeho rodiny a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jeho života tým, že sa vyhrážala ublížením na zdraví a inou ujmou jemu a jemu blízkym osobám, vyhľadávala jeho osobnú blízkosť a sledovala ho, kontaktovala ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne a inak proti jeho vôli, inak ho obmedzovala v obvyklom spôsobe života a čin spáchala na chránenej osobe, s poukázaním na vyššie uvedené okolnosti a závery je súd toho názoru, že je prinajmenšom sporné, že u poškodeného došlo k dôvodnej obave o jeho život a zdravie a život a zdravie jeho rodiny a že by nastalo podstatné zhoršenie kvality jeho života, pričom už v žiadnom prípade nemožno hovoriť o dlhodobom prenasledovaní, keď obidve súčasné strany /obžalovaná i poškodený/ potvrdili, že napriek rozchodu v mesiaci január 2016 sa naďalej stretávali a intímne žili až do obdobia máj - jún roku 2016.
Výsledky dokazovania i vyššie uvedené faktory vo svojom súhrne v konečnom dôsledku a po starostlivom uvážení všetkých okolností viedli súd k záveru, že spôsob počínania obžalovanej a okolností, za akých k tomuto počínaniu došlo, neumožňujú prijať jednoznačný záver, že jej konanie bolo takej intenzity a takého charakteru, že by zo strany obžalovanej došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu po stránke objektívnej i subjektívnej, i keď na strane druhej, je nepochybné a je nesporné, že obžalovaná sa správala v kritickom čase /vo vzťahu s poškodeným/ neprimerane, neslušne a arogantne, v ktorej súvislosti ju nemôže ospravedlniť ani prípadné rozčúlenie a nespokojnosť zo správania sa poškodeného, teda jej počínanie by mohlo napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 ods. 1 písm. d/), podľa ktorého sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí aj ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže zistil, že žalovaný skutok nie je trestným činom, avšak mal by byť prejednaný Okresným úradom v Bratislave ako priestupok.“
Z uvedených dôvodom potom rozhodol tak ako je citované v napadnutom uznesení.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení § 187 ods. 1 Tr. por. sťažnosť okresný prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa s rozhodnutím súdu vysloveným v uznesení nestotožňuje a to z nasledovných dôvodov: „Zo spisového materiálu, ako aj zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že obvinená poškodeného takýmto spôsobom opakovane a dlhodobo obťažovala, pričom stúpajúca agresivita v správach od obvinenej poškodenému (zahŕňajúca aj narážky na možné znehodnotenie auta poškodeného, pričom následne bolo podpálené auto matky poškodeného) presahuje svojou intenzitou znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a je spôsobilá výrazným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného. Aj z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2017 vyplýva, že spôsob a intenzita prenasledovania poškodeného, či už priamo fyzickým sledovaním alebo formou sms správ zo strany obvinenej sa vymyká medziam priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.“
Vzhľadom k tomu navrhol, aby sťažnostný Krajský súd v Bratislave v konaní o sťažnosti okresného prokurátora napadnutý výrok uznesenia samosudcu Okresného súdu Bratislava II, ktorým rozhodol o postúpení veci na priestupok, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. poriadku platí: Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
c) nie je dôvodná.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 360a Tr. zákona
(1) Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že
a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,
b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,
d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo
e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) z osobitného motívu, alebo
d) verejne.
Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.
por. ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava II dňa 25.11.2016 podala na Okresný súd Bratislava II pod č.k.3Pv 570/16/1102-8 obžalobu na obžalovanú N S pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Samosudca vo veci rozhodol, po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2017, napadnutým uznesením. Vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej N S a poškodeného A P.
Z dokazovania výsluchom obžalovanej N S bolo zistené, že táto potvrdila, že sms správy, ktoré sú obsahom skutkovej vety a spisového materiálu poškodenému napísala, ale podľa vlastných vyjadrení bola pod vplyvom silných emócií z toho, ako sa k nej poškodený správal, čo objasnila tým, že i keď sa s poškodeným rozišli dňa 13.01.2016, sporadicky sa stretávali aj naďalej (napr. 4 dni sa jej poškodený vôbec neozval, bála sa o neho a potom prišiel a bol s ňou 3 dni). Priznala, že sama poškodeného sms správami kontaktovala so snahou, aby sa k nej vrátil, pričom tiež ozrejmila, že aj keď sa rozišli, v období mesiacov januára až jún 2016, dochádzalo medzi nimi pravidelne k intímnym stykom, pričom iniciátorom bol väčšinou poškodený. Objasnila aj sms správy zasielané ohľadom brata poškodeného, s tým, že sa v týchto ohradila voči rečiam, ktoré šíril v tom, že mala poškodenému podpáliť auto. Vo vzťahu k údajnému prenasledovaniu zo dňa 5. 6. 2016 obžalovaná uviedla, že išla na kávu a zhodou okolností našla voľné parkovacie miesto maximálne asi 5 metrov od pracoviska poškodeného. K poslanej sms správe v znení: “autíčko si si včera poobede videl naposledy” ozrejmila, že to bola len reakcia na posmievanie sa poškodeného, že nové auto dostala od svojho otca.
Poškodený - svedok A P na pojednávaní potvrdil, že s obžalovanou sa rozišli 13.1.2016 po hádke, pričom za hlavnú príčinu rozchodu uviedol zbytočné hádky a silnú žiarlivosť obžalovanej, nakoľko sa jej musel hlásiť každú hodinu a oznamovať čo robí a kde je. Potvrdil, že i keď sa rozišli, v období od 13. 1. 2016 do mája 2016 sa stretli a podľa svedka to mohlo byť celkove 10 - 11-krát, ale išlo o prípady, keď mu obžalovaná formou sms oznamovala, že sa „polepšila”, čo trvalo maximálne jeden deň a jej správanie bolo znovu rovnaké. Doplnil, že v mesiaci máj 2016 to už začalo byť extrémne, dostával od obžalovanej výhražné sms, zhorelo mu aj auto, pričom pred tým sa obžalovaná sms vyhrážala, že si autíčko videl naposledy a že má pod kapotou prekvapenie. Od tohto okamihu sa začal báť o život svoj i svojej rodiny, takisto niekedy v apríli 2016 mu jeden človek, veľký, potetovaný, odkázal cez jeho šéfa, že sa má chovať k ženám slušne. Uviedol, že obžalovaná ho prenasledovala v marci 2016, kedy išiel z reštaurácie so spolužiakom. Na strane druhej, poškodený pripustil a potvrdil, že obžalovanú kontaktoval v období január až jún 2016, taktiež ju navštívil v jej bydlisku, a to za účelom porozprávania sa, ako aj za účelom sexuálneho styku. Objasnil aj prenasledovanie obžalovanou jej autom tým, že počas jazdy bola na neho “nalepená” a keď zmenil smer resp. jazdiaci pruh, zmenila ho aj ona, a preto sa cítil byť ohrozeným.
Sťažnostný súd po preskúmaní predloženej trestnej veci konštatuje, že úvahy okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o postúpení na prejednanie priestupku sú opodstatnené a správne.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že to, čo sa uvádzalo v skutkovej vete obžaloby, sa aj stalo. Sporným zostalo právne posúdenie skutku, teda či konanie obžalovanej je potrebné posúdiť ako spáchanie prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona (ako to žiada okresná prokuratúra vzhľadom na narážky o možnom znehodnotení auta poškodeného, pretože podľa prokurátora, skutočne bolo podpálené auto jeho matky), alebo je možné vzhľadom na materiálny korektív ustanovený v § 10 ods. 2 Tr. zákona vec postúpiť na prejednanie priestupku (ako to urobil súd prvého stupňa).
Nadriadený súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa o postúpení veci na prejednanie priestupku, je vecne správne a tento záver jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania, ktoré dôkazy boli správne posúdené a vyhodnotené a toto ich hodnotenie jednotlivo aj v súhrne vyústilo do správnych záverov súdu prvého stupňa, ktoré v napadnutom rozhodnutí rozviedol súd na str. 3-4. Tieto v celom rozsahu aj odvolací súd považuje za správne a akceptovateľné a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby ich mechanického opakovania.
Ani vo veci konajúci senát nemohol prehliadnuť obsah a predovšetkým zhodu vo výpovediach obžalovanej a poškodeného, že v žalovanom období „od polovice mesiaca január 2016 - najmenej do 8.6.2016“, kedy poškodený mal vnímať správanie a chovanie obžalovanej ako „prenasledovanie“ zhoršujúce kvalitu jeho života a to v podstatnej miere, sa stretli v danom období 10 až 11 krát a intímne sa stýkali, pričom podľa vyjadrení obžalovanej iniciátorom bol aj poškodený. Je potom otázkou do akej miery konanie a správanie obžalovanej voči poškodenému napĺňalo skutkovú podstatu žalovaného trestného činu (prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona), keď skutková podstata uvedeného trestného činu je naplnená keď pôjde o dlhodobé prenasledovanie iného (v prejednávanom prípade poškodeného A P), avšak zo strany obžalovanej N S sa vyžaduje taký spôsob, ktorý u poškodeného bude vzbudzovať dôvodnú obavu o život, alebo zdravie prenasledovaného resp. jemu blízkych osôb, alebo zhorší kvalitu jeho života. Tieto znaky musia byť splnené kumulatívne. Teda o trestný čin nebezpečného prenasledovania ide vtedy, keď sa jedná o prenasledovanie dlhodobé a zároveň toto zhoršuje kvalitu života v podstatnej miere toho, kto je prenasledovaný. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov. Zároveň ustanovenie § 360a Tr. zákona vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Aj v prípade „rozchodu milencov“ nie je vylúčené, že konanie jedného z nich prerastie do napĺňania zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zákona, čo však nemožno konštatovať v prejdnávanej veci. Odvolací súd v zásade súhlasí so skutkovými zisteniami súdom prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vykonané dôkazy nielen popísal z hľadiska ich obsahu, ale urobil aj ich dôsledné vyhodnotenie. A v kontexte s už uvedeným a zhodnoteným súdom prvého stupňa, aj vo veci konajúci senát, dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obžalovanej nesvedčí ani závažnosť jej konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona, berúc do úvahy okolnosti prípadu, za ktorých došlo k prenasledovaniu poškodeného. Takýmito najvýznamnejšími okolnosťami sú: jednak predchádzajúci dlhší vzájomný intímny vzťah obžalovanej a poškodeného odvolací súd zdôrazňuje, že aj v žalovanom období, ktorú skutočnosť obaja potvrdili doznaním, že v čase po rozchode od 13.01.2016 do júna 2016 sa stretli 10-11 krát aj intímne, pričom iniciátormi boli obaja, tiež medzi nimi prebiehala početná mobilná komunikácia, ktorú možno označiť za vzájomnú. K stretávaniu, aj intímnemu, počas žalovanej doby, je potrebné uviesť, že tento vzťah trval dva roky, pričom asi ostatného trištvrte roka žili v spoločnej domácnosti, a po hádke, ktorá vyvrcholila rozchodom dňa 13.01.2016 a odsťahovaním sa obžalovanej z bytu, je len logické, keď jeden z účastníkov takéhoto vzťahu – v danom prípade obžalovaná vyvíja enormnú snahu, resp. „bojuje“ o jeho zachovanie, zvlášť, keď správaním poškodeného je podporovaná v nádeji na obnovenie vzťahu, a to pokračovaním v stretnutiach, aj keď sporadickými, avšak intímneho charakteru, je podstatné, že sa tak deje po rozpade vzťahu, v období „prenasledovania“. Minimálne zvláštnym sa teda javí výpoveď a samotné správanie poškodeného, ktorý „jedným dychom“ uvádza, že bol obžalovanou prenasledovaný do takej miery, že toto zhoršilo a zhoršuje kvalitu jeho života, ale zároveň priznáva, že sa počas žalovanej doby s obžalovanou intímne stýkali.
Odvolací súd záverom dodáva, že ustanovenie § 360a Tr. zákona súčasne vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného, ale nie je zrejmé, akým spôsobom dal poškodený A P najavo nevôľu stretávať sa s obžalovanou N S naďalej, keď v podstate akceptoval stretnutia s ňou aj po rozchode, a to aj intímneho charakteru, čo zhodne obaja potvrdzujú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky obžalovanej, nie je podľa konajúceho senátu závažnosť posudzovaného činu väčšia ako nepatrná.
V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, tj. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. Princíp ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.
Teda odvolací súd sa v celom rozsahu zhoduje so záverom súdu prvého stupňa rozvedeným v poslednom odseku napadnutého rozhodnutia (str. 4) a tieto úvahy vyplývajúce z vykonaného dokazovanie si osvojuje považujúc ich za správne a akceptovateľné a na tieto aj odkazuje.
Ak okresná prokuratúra v dôvodoch odvolania konštatuje stúpajúcu agresivitu obžalovanej v tom, že správy posielané poškodenému „zahŕňajú aj narážky na možné znehodnotenie auta poškodeného, pričom následne bolo podpálené auto matky poškodeného“, a obsahom tieto správy, podľa prokurátora, presahujú intenzitu priestupku, ktorú (agresivitu) odvodzuje v podstate od vyššie naznačeného, je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, na základe čoho prokuratúra spája skutočnosť, že auto matky poškodeného bolo podpálené (odvolací súd pripomína, že v spisovom materiáli nie je zadokumentovaný jediný dôkaz týkajúci sa zhoreného auta matky poškodeného), s konaním obžalovanej. Jedná len o ničím nepodložené úvahy a domnienky prokuratúry, ktoré nie je možné akceptovať.
Vzhľadom k uvedenému krajský súd považujúc rozhodnutie okresného súdu za správne, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresnej prokurátorky zamietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Krajský
súd v Bratislave, dňa 13.06.2017
JUDr. Zuzana Molnárová
predsedníčka senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.