Právna veta:
Pri
posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty má skutočný stav
prednosť pred stavom formálnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje
správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, ak sa tieto reálne
neuskutočnili, nenaplnili a len zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov
má aj povahu faktu
Spisová značka: 8Sžf/40/2015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. septembra 2017
ROZSUDOK
Najvyšší súd
Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a
členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny
Benczovej, v právnej veci žalobcu: ENERGY
GROUP, s. r. o., Okružná
3239, 900 01 Modra
(predtým K2 Business s. r. o., Klincová
37/B,
Bratislava, IČO: 46
583 912 a predtým: Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., so sídlom Fabíniho 28,
Spišská Nová Ves), zastúpený advokátskou kanceláriou
Hovan, Hospůdka, s.r.o., Ing. Kožucha č. 1,
Spišská
Nová Ves, advokátom JUDr. Pavlom Hovanom, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo
Slovenskej
republiky, Lazovná ul. 63,
Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.
1100303/1/60375-528835/2013/5309 zo dňa 07.11.2013, v konaní o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2014-43 zo dňa 22. januára
2015, jednohlasne,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2014-43 zo dňa
22. januára 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým
rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku
(ďalej len „OSP“)
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/60375-528835/2013/5309 zo dňa 07.11.2013,
ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení
neskorších
predpisov rozhodnutie Daňového
úradu Košice č. 9812301/5/2422246/2013 zo dňa
03.06.2013, ktorým
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní nebol priznaný
nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 23.554,44 eura a bola vyrubená vlastná
daňová
povinnosť
v sume 40.966,91
eura za zdaňovacie
obdobie jún 2011
daňovému subjektu Fekete
STAVCENTRUM, s.r.o.,
Fabíniho 28, Spišská Nová
Ves, potvrdil.
Rozhodnutie krajský
súd odôvodnil tým, že zo zistení a dôkazov získaných správcom dane
vyplýva pri jednotlivých prepravách
týkajúcich sa fakturovaných
dodávok betonárskej ocele
sa počas prepravy
betonárska oceľ
nevykladala,
prevzatie zásielok prezentované
prepravným dokladom CMR (podľa
Dohovoru č.
11/1975 Zb. o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, nákladný list musí
okrem iného obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky)
bolo len formálne, nakoľko ten istý
prepravca s tým
istým vozidlom zabezpečoval
prepravu betonárskej ocele
do ďalšieho miesta
uvedeného v poradí druhom CMR a potom v poradí treťom CMR doklade. Prvý
dodávateľ SSM a.s.,
Strážske si uplatnil
oslobodenie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, v danom
prípade Českej republiky a zákonom stanovené podmienky oslobodenia dostatočne
relevantnými
dokladmi preukázal. Cieľ sledovaný prechodnou úpravou
zdanenia tovaru v rámci spoločenstva a to v
členskom štáte spotreby (EMAGC-245/04) bol dosiahnutý jedným pohybom tovaru,
ktorého preprava
začala v tuzemsku, t. j. na Slovensku a skončila v
Českej republike, kde nadobudnutie
tovaru
podliehalo zdaneniu. Preto už všetky ďalšie dodávky v
rámci tohto obchodného reťazca boli s
miestom
dodania v Českej republike a podliehali aj zdaneniu v Českej republike.
V danom prípade
teda tovar betonárska oceľ, ako už bolo
uvádzané odišiel z územia Slovenska do Českej republiky, kde
v skutočnosti mal byť aj dodaný, vrátil sa späť na Slovensko a potom zo
Slovenskej republiky mal byť
opätovne žalobcom Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. dodaný do Českej republiky
a to zrejme iba s
cieľom, aby si aj žalobca pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
Českej republiky
mohol uplatniť oslobodenie. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že v danom prípade zdaniteľné
obchody boli vykonané s cieľom
získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní dane z pridanej
hodnoty z vystavených faktúr, predmetom ktorých boli dodávky tovaru
betonárskej ocele s dvakrát
uplatneným oslobodením a to raz výrobcom a prvým dodávateľom SSM a.s., Strážske
a druhýkrát
žalobcom Fekete STAVCENTRUM, s.r.o..
Krajský súd poukázal
na to, že z ustálenej Judikatúry
súdov Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní
nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty musí mať
skutočný stav prednosť
pred stavom
formálno-právnym. Táto zásada
nielen
umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k
simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa
reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony,
ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov
má aj povahu faktu.Z uvedených dôvodov krajský súd
považoval námietku žalobcu, že bez ohľadu na
to, či
došlo k vykládke alebo nakládke tovaru - betonárskej ocele, on sa stal jej
vlastníkom, pretože
tento tovar nadobudol od dodávateľa platiteľa dane Ing. N. U. - J. na území
Slovenskej republiky a
ďalej tento tovar dodal prijímateľovi ARTFLASH s.r.o. so sídlom v Českej
republike splnil všetky
podmienky na odpočítanie dane podľa § 51
ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. je neopodstatnená.
Ako už bolo uvedené, žalobca
dostatočne nepreukázal, že tovar betonársku oceľ nadobudol od
dodávateľa Ing. N. U. - J. na území
Slovenskej republiky, ktorý následne dodal prijímateľovi v Českej
republike, lebo na základe
predložených dôkazov a zistení bolo jednoznačne preukázané, že v danom
prípade išlo o reťazový obchod, ktorý
bol dosiahnutý jedným pohybom tovaru, ktorého preprava
začala v tuzemsku a skončila v Českej republike po prvom dodaní do Stavebniny
BALUS a.s. so
sídlom v Olomouci, Česká republika
nasledujúce obchody dodania tovaru tej istej betonárskej ocele
podliehalo už zdaneniu v Českej
republike. Žalobca, ale ani správca dane nepopierali vlastnícke právo
žalobcu k betonárskej oceli, ani to v
rozhodnutiach neuvádzali, lebo podstatou rozhodnutia bolo
nepriznanie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty v sume 23.554,44 eura a vyrubenie vlastnej
daňovej povinnosti
v sume 40.966,91 eura
za zdaňovacie obdobie jún
2011 pre nepreukázanie
podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a
2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., prečo
nie je podstatné a rozhodujúce kto je, resp. bol vlastníkom tovaru, ale
iba to, či k obchodu aj reálne
došlo nie iba formálnym spôsobom. V danom
prípade bolo dostatočne preukázané, že išlo o formálne
dodanie tovaru
v rámci reťazca
za účelom uplatnenia
nároku na odpočítanie
dane z pridanej
hodnoty.Krajský súd po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu a žalovaného v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe dospel
k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného ako správneho
orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o
správe daní a zákonom č.
222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty,
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietol. Zároveň žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP.
Proti rozsudku
krajského
súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej
republiky rozsudok krajského súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch
odvolania poukázal na svoje dôvody uvedené v žalobe, ktorých
sa v celom rozsahu pridržiaval.Žalobca považoval za kľúčové pre
rozhodnutie vo veci samej, že sa
krajský súd stotožnil s tvrdením správcu dane
o tzv. reťazovom obchode, pričom tento pojem náš
právny poriadok, konkrétne obchodný
zákonník a súvisiace predpisy, nepoznajú. Žalobca tvrdil, že v
danom prípade nešlo o jedinú fyzickú
prepravu tovaru, a teda nemožno hovoriť o tzv. reťazovom
obchode, pretože dokladmi, ktoré
žalobca správcovi dane predložil deklaroval tri objednávky na
prepravu tovaru a k tomu súvisiace
tri medzinárodné nákladné listy CMR pri každej dodávke. S tým
súvisí aj tá skutočnosť, že na každú
jednotlivú prepravu je vystavená samostatná faktúra. Opakoval už
odprezentovaný názor, že pokiaľ tovar
prekročí hranice Členského štátu a vlastnícke právo k nemu
nadobudne subjekt tohto druhého členského štátu, tak sa jedná jednoznačne o
cezhraničné plnenie
podľa Smernice Rady č. 2006/112/ES a každá ďalšia zmena vlastníckeho
práv k tovaru v rámci
členského štátu
sa zaťaží príslušnou
vnútroštátnou sadzbou
dane.Pokiaľ správca dane
tvrdil, že
betonárska oceľ bola prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola
vyložená. Zákon o DPH
uvádza, že na nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie
právo nakladať s
hnuteľným hmotným majetkom odoslaným
alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom, alebo
nadobúdateľom, alebo na ich účet do
tuzemska z iného členského štátu ako vlastník. Česká spoločnosť
Stavebniny BALUS a.s. registrovaná pre
účely DPH Českej republiky, ktorá
prevzala tovar od
Slovenskej spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS a.s., Strážske registrovanej
pre účely DPH na
Slovensku sa stala vlastníkom betonárskej ocele a prevzatie betonárskej ocele
potvrdila príslušným
CMR dokladom. Betonárska oceľ bola skutočne
prevezená z územia Slovenskej republiky na územie
Českej republiky, nejde teda o fikciu prepravy. Nie je podstatné, či
tovar bol, alebo nebol fyzicky
vyložený z vozidla v Českej republike, ale podstatné je, že tovar fyzicky
opustil územie členského
štátu dodania. V konaní žalobca poukázal na
dve podmienky k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru
v rámci spoločenstva, a to právo nakladať s tovarom prevedené na
nadobúdateľa a reálna preprava
tovaru z jedného členského štátu do iného a
preukázanie toho, že tovar fyzicky opustil územie
členského štátu dodania. Tieto
podmienky boli v sledovanom prípade splnené. Vyššie uvedené platí aj
pre následne dodanie tovaru z českej spoločnosti BALUS a.s. pre slovenskú
spoločnosť Castellario
s.r.o. registrovanú
pre účely DPH na Slovensku.
Česká spoločnosť BALUS
a.s. dodala tovar
slovenskej spoločnosti Castellario s.r.o., pričom miestom nadobudnutia tovaru
bol areál spoločnosti
Stavoartikel Bytča, kde nadobudnutie tovaru bolo
preukázané príslušným CMR dokladom. Spoločnosť
Castellario s.r.o. následne dodala tovar - betonársku
oceľ J. F., J. F. dodal betonársku oceľ Ing. N. U.,
a ten
následne dodal betonársku oceľ spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. Vyššie
uvedené
dodania tovaru medzi spoločnosťou
Castellario s.r.o. a J. F., ďalej J. F. a Ing. N. U. a nakoniec Ing. N.
U. a spoločnosťou
Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. boli vyfakturované so slovenskou DPH. Znamená
to, že
pri jednotlivých dodaniach tovaru boli faktúry vystavené so slovenskou DPH a
odberatelia si
uplatnili z jednotlivých faktúr,
prostredníctvom podaných daňových priznaní DPH na vstupe.Žalobca
je v tomto prípade toho názoru, že úvaha či už správcu dane alebo
prvostupňového súdu spočívajúceho
na tom, že ide v sledovanom prípade o reťazový obchod o tom, že tieto
obchody je nutné vykladať
podľa skutočného stavu a tento uprednostniť pred stavom formálno-právnym, je v
danom prípade
nesprávna, pretože sledovaný obchod bol
reálnym obchodom medzi dodávateľom a odberateľom a išlo
o obchod, u ktorého existoval racionálny ekonomický dôvod.Žalobca
opätovne poukázal na to, že
uvedené
argumenty už v
konaní odzneli, avšak
opakuje ich preto,
že doposiaľ nebolo
na ne
prihliadnuté a nemá inú možnosť, len
na ich opätovne poukazovať, pretože v danej veci ide o rozpor
právneho výkladu
s dojmami správcu
dane, ktoré preniesol
do svojich rozhodnutí.Na
základe
uvedeného preto žalobca navrhuje,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6S/8/2014-43 zo dňa 22.01.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
K podanému
odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že námietky
uplatnené žalobcom v odvolaní sú obsahovo
zhodné so žalobnými dôvodmi žalobcu, k uvedeným
námietkam sa žalovaný vyjadril v stanovisku k
žalobe č. 1100303/1/224575/2014 zo dňa 13.05.2014, na ktorom trvá. K námietkam nad
rámec
žalobných dôvodov žalovaný uvádza nasledovné :V danej
veci žalovaný nezistil pochybenie správcu
dane v
postupe, ani iné
porušenie zákona. Finančné
riaditeľstvo SR z
obsahu spisu, ako
aj z
predložených
listinných dôkazov dospelo k záveru, že všetky námietky žalobcu uvedené v
podanej
žalobe, ako aj v odvolaní, nie je možné
akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené. Správca dane
postupoval v súlade s platnými
právnymi predpismi.Žalovaný preto navrhuje, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2014-43 zo dňa 22.01.2015 ako
vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s §
246c ods. 1 veta
prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle §
250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým,
že termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa
28.09.2017 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne
uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd, jeho
dôvody považuje za
úplné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP), reagujúce na všetky námietky žalobcu,
preto pre účastníkov
konania známe fakty
a skutočnosti nebude
nadbytočne opakovať a
len v
stručnosti
z neho vyberá nasledovné.Správca dane Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu
daňovú
kontrolu dane pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2011 na základe uplatnenia oprávnenosti
odpočtu DPH z faktúry č. 2011155 z
20.06.2011 v sume 15.321,24 € (základe dane 12.767,70 €, DPH
2.553,54
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 24,090 ton, z faktúry č.
2011156 z 21.06.2011 v
sume 29.830,94 € (základe dane 24.859,12 €, DPH 4.971,82 €) za
nákup stavebnej ocele v množstve
46,904 ton, z faktúry č. 2011158 z 29.06.2011 v sume 31.230,14 € (základe dane 26.025,12 €, DPH
5.205,022
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 49,104 ton, z faktúry č.
2011161 z 29.06.2011 v
sume 15.687,59 € (základe dane 13.072,98 €, DPH 2.614,60 €) za
nákup stavebnej ocele v množstve
24,666 ton, z faktúry č. 2011162 z 29.06.2011 v sume 30.873,98 € (základe dane 25.728,32 €, DPH
5.145,66
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 48,544 ton, z faktúry č.
2011164 z 29.06.2011 v
sume 62.190,62 € (základe dane 51.825,52 €,
DPH 10.365,10 €) za nákup stavebnej ocele v množstve
97,784 ton, z faktúry č. 2011164 z 29.06.2011 v sume 62.190,62 € (základe dane 51.825,52 €, DPH
10.365,10
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 97,784 ton, z faktúry č.
2011165 z 29.06.2011 v
sume 31.578,67 € (základe dane 26.315,56 €, DPH 5.263,11 €) za
nákup stavebnej ocele v množstve
49,652 ton, z faktúry č. 2011167 z 30.06.2011 v sume 61.950,22 € (základe dane 51.625,18 €, DPH
10.325,04
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 97,406 ton, z faktúry č.
2011169 z 01.07.2011 v
sume 45.910,30 € (základe dane 38.258,58 €, DPH 7.651,72 €) za
nákup stavebnej ocele v množstve
72,186 ton a z faktúry č. 2011163 z 07.07.2011 v sume 31.058,42 € (základe dane 25.882,02 €, DPH
5.176,40
€) za nákup stavebnej ocele v množstve 48,834
ton.Vykonaným dokazovaním správca dane
zistil, že predmet dodania - betonárska oceľ bola fakturovaná v reťazci
podnikateľov. Kontrolou bolo
zistené, že pri
jednotlivých vyfakturovaných dodávkach
betonárskej ocele bol
pri nakládkach
betonárskej ocele v areáli výrobcu - spoločnosti SSM
a.s., Strážske, vodičom odovzdaný dodací list, z
ktorého obsahu bolo zrejmé, že dodávateľom betonárskej ocele je SSM a.s.,
Strážske a odberateľom je
spoločnosť Stavebniny BALUS a.s., Sladkovského 53a, Olomouc, Česká republika.
Príjemcom Areál
GEP,
s.r.o., Branky 281, Branky pri Valašskom Meziříčí, Česká republika s dodacou
podmienkou
DDP Branky u Valašského Meziříčí. Spolu s
dodacím listom obdŕžal vodič pri nakládke v areáli
spoločnosti SSM a.s., Strážske v
poradí prvý CMR doklad, na ktorom bol uvedený odosielateľ SSM
a.s., Strážske, príjemca Areál GEP,
s.r.o., Branky u Valašského Meziříčí, Česká republika. Miesto
nakládky tovaru SSM a.s., Strážske, miesto vykládky Branky pri Valašskom
Meziříčí. Tento prvý
CMR doklad bol pri jednotlivých dodávkach
potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom
dopravcu a pečiatkou a podpisom prijímateľa BALUS a.s.. Vodič po
naložení betonárskej ocele na
vozidlo opustil pri jednotlivých
fakturovaných dodávkach areál spoločnosti SSM a.s., Strážske a na
základe pokynov špeditéra, t.j. spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.
prepravoval betonársku
oceľ po vopred zvolenej trase do
prvého cieľa, t.j. Branky pri Valašskom Meziříčí v Českej republike.
V Brankach pri Valašskom Meziříčí nedochádzalo k žiadnej vykládke
betonárskej ocele tak, ako je
uvedené v predložených CMR dokladoch, ale
došlo len k prevzatiu ďalšieho v poradí druhého CMR
dokladu, ako aj ďalšieho dodacieho
listu. Na poradí 2. CMR doklade, ktorý
bol vyhotovený v
spoločnosti BALUS a.s., bol ako
odosielateľ uvedená spoločnosť BALUS a.s., príjemcom spoločnosť
Castellario s.r.o., Panenská 24, Bratislava, s miestom náklady v
Brankach pri Valašskom Meziříči,
Česká
republika, miesto vykládky
v Bytči na
Slovensku. CMR doklad
bol opečiatkovaný
odosielateľom spoločnosťou BALUS
a.s., pečiatkou a podpisom dopravcu. Na CMR doklade chýbala
pečiatka a
podpis príjemcu spoločnosti
Castellario s.r.o.. Na
dodacom liste bol
odosielateľom
spoločnosť BALUS a.s., odberateľom spoločnosť Castellario s.r.o.. Dodací list
bol na predtlačenom
tlačive s logom spoločnosti BALUS
a.s., pečiatka príjemcu spoločnosti Castellario s.r.o. tam nebola.
Vodič po prevzatí 2. CMR dokladu, ako aj dodacieho listu pokračoval v ceste s
naloženým vozidlom
do areálu spoločnosti
STAVO ARTIKEL s.r.o.
v Bytči na Slovensku.
Na tomto mieste,
t.j. v
spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o. v Bytči došlo opätovne len k formálnym
záležitostiam, t.j. k
žiadnej vykládke betonárskej ocele, ani k nakládke betonárskej ocele
nedochádzalo. Vodičovi bol
odovzdaný v poradí tretí CMR doklad. Na
tomto poslednom CMR doklade bol uvedený odosielateľ
spoločnosť Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.
a príjemca spoločnosť ARTFLASH s.r.o., Medzibranská
1579/4, Praha s miestom nakládky Bytča- Slovenská republika a miestom vykládky
Frýdek-Místek -
Česká republika. Doklad bol opatrený
pečiatkou a podpisom dopravcu a pečiatkou a podpisom
spoločnosti Arcelor Mittal, a.s., Frýdek-Místek. Spoločnosť ARTFLASH
s.r.o. mala prenajímané
skladovacie
priestory so spoločnosťou Arcelor Mittal, a.s., Frýdek-Místek. Podľa výpovedí
svedkov -
jednotlivých
vodičov, na základe
medzinárodnej výmeny informácií,
aj po vyjadrení
Romana
Obšivana,
zamestnanca žalobcu k vykládke betonárskej ocele došlo až v areáli spoločnosti
Arcelor
Mittal, a.s., Frýdek-Místek. Preprava tovaru
prostredníctvom iných prepravcov, ktorá bola objednaná
špeditérom spoločnosti Fekete
STAVCENTRUM, s.r.o. bola dopravcom, ktorý prepravu uskutočnil
vyfakturovaná spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.. Spoločnosť Fekete
STAVCENTRUM,
s.r.o. zabezpečila
prepravu na základe objednávok spoločnosti SSM a.s., Strážske. Podľa
predložených
zmlúv o
preprave, ktoré boli predložené
ku kontrole je zrejmé,
že žalobca (spoločnosť
Fekete
STAVCENTRUM, s.r.o.) vopred vedela kde preprava tovaru
betonárskej ocele začína a kde preprava
mala končiť. Bolo zistené a preukázané, že pri všetkých vyfakturovaných
dodávkach sa tovar nakladal
na motorové vozidlo v tuzemsku a pri spätnom vrátení do
tuzemska - Bytče sa tovar nevykladal, ale sa
ďalej
prepravoval opätovne do Českej republiky.
Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že
účelom
daňového konania je zistenie, či si daňové
subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane,
alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane,
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie
oprávnenosti odpočítania dane znamená
objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či
podmienky boli splnené,
či nárok pre
nesplnenie hoci len
jednej zo všetkých
vyžadovaných
podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o
hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len
existencia konkrétnej faktúry a hoci
má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či
údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť.
Podľa § 24
ods. 1 daňového poriadku
splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ
dane z pridanej hodnoty. Tento preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať
podľa
osobitných predpisov, skutočnosti
na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej
kontroly alebo daňového
konania, ako aj
vierohodnosť správnosť a
úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V daňovom konaní ťažisko
dôkazného bremena je na
daňovom subjekte, dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a
povinnosti doložiť svoje
tvrdenia dôkazmi.
Právo na
odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahoch ku skutočne splatným
daniam, t.j.
daniam zodpovedajúcim plneniu
podliehajúcemu dani z
pridanej hodnoty, resp.
zaplatených z dôvodu ich splatnosti. Právo
na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
len z dôvodu jej uvedenie na faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1,
2, písm. a/ a v § 51 ods. 1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na
odpočítanie. Ich nesplnenie
nie je možné
odpustiť ani za
dobromyseľnosti
platiteľa.Podľa § 13 ods. 1 písm. a/
zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie
tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa
odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína
uskutočňovať.Miestom
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je podľa § 17 ods. 1 o daní z
pridanej hodnoty miesto,
kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho
odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.Zo zistení a
dôkazov, ktoré vykonal správca dane a
vyhodnotil krajský súd vo svojom rozsudku jednoznačne
vyplýva, že v danom prípade sa
jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo
o predaj toho istého tovaru
(betonárska oceľ - prepravovaná na tom istom vozidle, bez toho, aby bola
vyložená) medzi viacerými obchodnými
spoločnosťami. Ide o jeden pohyb tovaru, ktorého preprava
začala u výrobcu SSM a.s., Strážske,
kde bol tovar naložený na dopravný prostriedok a odberateľom
mala byť spoločnosť Stavebniny BALUS a.s., so sídlom v Olomouci, Česká
republika, príjemcom
Areál GEP, s.r.o., Branky pri Valašskom Meziříčí, Česká republika, teda v tomto
prípade prvýkrát
tovar
prekročil hranicu medzi
Slovenskou republikou a
Českou republikou. Na
území Českej
republiky tovar - betonárska oceľ
vyložená nebola, ale vrátila sa späť na Slovensko, odosielateľom bol
BALUS a.s., Olomouc a odberateľom -
príjemcom spoločnosť Castellario s.r.o, so sídlom v Bratislave,
miesto nakládky malo byť v Brankach pri Valašskom Meziříči v Českej republike a
miesto vykládky
Bytča v Slovenskej republike. Teda
tovar - betonárska oceľ sa z Českej republiky vrátila späť na
územie Slovenskej republiky do
miesta vykládky v Bytči a to do spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o.
Bytča. Na tomto mieste nedošlo k
nakládke a vykládke betonárskej ocele, ale tovar betonárska oceľ
mal v areáli spoločnosti STAVO
ARTIKEL s.r.o. v Bytči byť dodaný spoločnosťou Castellario s.r.o.
J. F., tento mal ďalej uvedený tovar dodať spoločnosti HM METAL, táto spoločnosť mala uvedený
tovar dodať Ing.
N. U. - METALTECH, ktorý mal dodať uvedený tovar žalobcovi spoločnosti Fekete
STAVCENTRUM, s.r.o. a z územia Slovenskej republiky mal
byť žalobcom ako dodávateľom daný
tovar - betonárska
oceľ dodaná príjemcovi spoločnosti ARTFLASH s.r.o., so sídlom v Prahe, s
miestom
nakládky v Bytči -
Slovenská republika a
miestom vykládky Frýdek-Místek - Česká
republika, kde
skutočne aj tovar bol vyložený. K jednotlivým prepravám daného tovaru, ako už
bolo
uvedené, boli vyhotovené tri rôzne CMR doklady, ktoré vlastne rozdeľovali jednu
prepravnú trasu na
tri úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas
prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto
fyzickej vykládky na žiadnom inom mieste fyzicky manipulované. Zároveň bolo
preukázané, že tovar
naložený v Strážskom na Slovensku prvýkrát prekročil
hranicu medzi Slovenskou republikou a
Českou republikou, keď bol dodaný Stavebniny BALUS a.s.
a táto spoločnosť dodala ten istý tovar
Castellario
s.r.o. na územie
Slovenskej republiky a
z územia Slovenskej
republiky daný tovar
žalobcom Fekete
STAVCENTRUM, s.r.o. bol
opäť dodaný do
Českej republiky spoločnosti
ARTFLASH
s.r.o. s miestom
dodávky Frýdek-Místek, kde
skutočne tovar aj
prvýkrát bol
vyložený.
Podľa ustálenej Judikatúry Slovenskej
republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
odpočítanie
dane z pridanej
hodnoty musí mať
skutočný stav prednosť
pred stavom formálno-
právnym. Táto zásada nielen umožňuje
ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným
právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Nevyhnutným pre
nárok na odpočítanie
dane z pridanej
hodnoty je preukázanie,
že formálna
deklarácia predložených dokladov má
aj povahu faktu.Z uvedených dôvodov námietka žalobcu, že bez
ohľadu na to, či došlo k vykládke
alebo nakládke tovaru - betonárskej ocele, on sa stal jej vlastníkom,
pretože tento tovar nadobudol od
dodávateľa platiteľa dane Ing. N. U. -
J. na území Slovenskej
republiky a ďalej tento tovar dodal prijímateľovi ARTFLASH s.r.o. so
sídlom v Českej republike
splnil všetky podmienky na odpočítanie dane
podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. je
neopodstatnená. Ako už bolo uvedené,
žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar betonársku oceľ
nadobudol od dodávateľa Ing. N. U. -
J.H na území Slovenskej republiky, ktorý následne tovar dodal
prijímateľovi v Českej republike,
lebo na základe predložených dôkazov a zistení bolo jednoznačne
preukázané, že v danom prípade išlo o
reťazový obchod, ktorý bol dosiahnutý jedným pohybom
tovaru, ktorého preprava začala v
tuzemsku a skončila v Českej republike po prvom dodaní do
Stavebniny BALUS a.s. so sídlom v
Olomouci, Česká republika nasledujúce obchody dodania tovaru
tej
istej betonárskej ocele
podliehalo už zdaneniu
v Českej republike.
V danom
prípade bolo
dostatočne preukázané, že išlo o formálne dodanie tovaru
v rámci reťazca firiem za účelom uplatnenia
nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a získania daňovej výhody a nie daňovej
neutrality,
ako ju definuje Smernica. Z týchto
podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil a v
podrobnostiach poukazuje
na jeho odôvodnenie.O
náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože nebol v
odvolacom konaní úspešný.Odvolací súd
v odvolacom konaní
postupoval podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol
zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z.,
Civilný sporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol
účinnosť 01.07.2016.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č.
162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý
v §
491 ods. 1 ustanovil, že ak nie
je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §
492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku
odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti
tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších
predpisov.V súlade s
vyššie uvedenými
prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci
postupoval podľa doterajšieho predpisu,
Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte
pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých
zákonov).
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.