K pojmu "zadržanie bezprostredne po spáchaní trestného činu"

Publikované: 18. 09. 2011, čítané: 7696 krát
 

 Práv­ne ve­ty

 I. Za za­dr­ža­nie vy­ko­na­né bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní pre­či­nu je pot­reb­né po­va­žo­vať, v zmys­le § 204 ods. 1 Tr. por., ča­so­vý úsek, kto­rý nas­le­du­je ih­neď po do­ko­na­ní pre­či­nu s tým, že pá­cha­teľ je za­dr­ža­ný nap­rík­lad na mies­te či­nu už po do­ko­na­ní či­nu, prí­pad­ne je na úte­ku z mies­ta či­nu, je pre­nas­le­do­va­ný po­lí­ciou a nás­led­ne za­dr­ža­ný. Po­jem „bez­pros­tred­ne“ je pre­to pot­reb­né vy­kla­dať tak, že už doš­lo k spá­chaniu pre­či­nu, pri kto­rom bo­la za­dr­ža­ná oso­ba, kto­rá je po­doz­ri­vá prá­ve pre­to, že buď bo­la za­dr­ža­ná pria­mo na mies­te či­nu ale­bo ih­neď v je­ho blíz­kos­ti.

 II. O bez­pros­tred­nom za­dr­ža­ní po spá­cha­ní pre­či­nu pre­to ne­mož­no ho­vo­riť v prí­pa­doch, ak spá­chanie pre­či­nu vy­plý­va len z osa­mo­te­nej vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho a ak pá­cha­teľ ne­bol po­lí­ciou za­dr­ža­ný na mies­te či­nu, či as­poň spo­zo­ro­va­ný pri od­cho­de z mies­ta či­nu a za­dr­ža­ný v je­ho bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti. Uve­de­né vy­plý­va aj zo zne­nia § 204 ods. 1 Tr. por., kto­ré vy­ža­du­je, aby po­doz­ri­vú oso­bu spo­ji­lo so spá­cha­ným pre­či­nom za­dr­ža­nie a nie vý­po­veď poš­ko­de­né­ho.

 III. Za zá­važ­né pro­ces­né chy­by v zmys­le § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., kto­ré bu­dú dô­vo­dom na od­miet­nu­tie ob­ža­lo­by po vy­ko­na­ní tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, je nut­né po­va­žo­vať naj­mä tres­tné ve­ci, v kto­rých vô­bec ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky vy­ža­do­va­né us­ta­no­ve­ním § 204 ods. 1 Tr. por. V ta­kých­to prí­pa­doch je pot­reb­né bez­výh­rad­ne tr­vať na vy­ko­na­ní štan­dar­dné­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia a to aj v pre­či­no­vých tres­tných ve­ciach, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 204 ods. 1 Tr. por. je kon­ci­po­va­né len ako vý­nim­ka zo štan­dar­dné­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, kto­rú je mož­né vy­užiť len za po­mer­ne strik­tne sta­no­ve­ných zá­kon­ných pod­mie­nok.

 

                                                                                            0T  19/2010

                                           U Z N E S E N I E

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie JUDr. Pet­rom Šam­kom, po pres­kú­ma­ní ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok po­da­nej v zmys­le § 204 ods. 1 Tr. por., v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti obv. R. T., dňa 03.12.2010, tak­to

roz­ho­dol :

 Pod­ľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. por. za pou­ži­tia § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. súd 

 

                          od­mie­ta ob­ža­lo­bu a vra­cia pro­ku­rá­to­ro­vi

tres­tnú vec ve­de­nú pro­ti ob­vi­ne­né­mu R. T., na kto­ré­ho bo­la pod sp. zn. 1 Pv 602/10 zo dňa 02.12.2010 po­da­ná Ok­res­nou pro­ku­ra­tú­rou Pe­zi­nok ob­ža­lo­ba, pos­tu­pom pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por., pre po­doz­re­nie zo spá­chania (v bo­doch 1 a 2 ob­ža­lo­by) pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy pod­ľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kl­de, že

 1/ dňa 29.11.2010 v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v doo­bed­ňaj­ších ho­di­nách v S. na R. uli­ci vy­lie­zol na stre­chu ro­din­né­ho do­mu s po­pis­ným čís­lom 65, kde no­hou roz­bil sklo na streš­nom ok­ne, cez kto­ré nás­led­ne vlie­zol dnu na po­va­lu ro­din­né­ho do­mu, od­kiaľ pre­šiel do spál­ne na prí­ze­mie kde za­spal a v do­me zotr­val, kde ho asi oko­lo 15.00 h naš­la poš­ko­de­ná A. T., kto­rá ho vy­zý­va­la, aby od­išiel a keď­že tak neu­či­nil, za­vo­la­la po­li­caj­nú hliad­ku, kto­rá ho z do­mu vy­vied­la,

 2/ dňa 30.11.2010 v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v doo­bed­ňaj­ších ho­di­nách v S. na R. uli­ci pros­tred­níc­tvom náh­rad­ných kľú­čov, kto­ré v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se zob­ral poš­ko­de­nej A. T. vni­kol do ro­din­né­ho do­mu s po­pis­ným čís­lom 65, kde neop­ráv­ne­ne zotr­val až do cca. 16.00 h, ke­dy priš­la A. T. do­mov,

 pre­to­že bo­li zis­te­né zá­važ­né pro­ces­né chy­by.

                                         O d ô v o d n e n i e

 Dňa 02.12.2010 bo­la do­ru­če­ná na Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku ob­ža­lo­ba na ob­vi­ne­né­ho R. T. pre po­doz­re­nie zo spá­chania pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy pod­ľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia, pri­čom ob­ža­lo­ba bo­la po­da­ná po vy­ko­na­ní tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por..

Súd po pres­kú­ma­ní ob­ža­lo­by, a prís­luš­né­ho na vec sa vzťa­hu­jú­ce­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, dos­pel k zá­ve­ru, že ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky na vy­ko­na­nie tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia pos­tu­pom pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por. a bo­li po­ru­še­né aj us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku tý­ka­jú­ce sa za­dr­ža­nia o ob­me­dzenia po­doz­ri­vej oso­by (§ 85 Tr. por.). Tie­to po­ru­še­nia (naj­mä sku­toč­nosť, že na­mies­to tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia ma­lo byť zá­kon­ne vy­ko­na­né „kla­sic­ké“ príp­rav­né ko­na­nie) spô­so­bi­li v ko­neč­nom dôs­led­ku to, že vec ne­bo­la ani riad­ne skut­ko­vo ob­jas­ne­ná a tým bo­la aj  spo­chyb­ne­ná dô­vod­nosť pos­ta­ve­nia ob­vi­ne­né­ho pred súd.

Pod­ľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak sa ko­ná po od­ov­zda­ní oso­by sú­du pod­ľa § 204 ods. 1, sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie vy­po­ču­je ob­vi­ne­né­ho, naj­mä na okol­nos­ti za­dr­ža­nia a sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce návrh na vza­tie do väz­by, ak je po­da­ný a pred­nos­tne, naj­nes­kôr v le­ho­te pod­ľa § 87 ods. 2, ur­čí ter­mín vy­ko­na­nia hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia spra­vid­la do pät­nás­tich pra­cov­ných dní od po­da­nia ob­ža­lo­by, ak vec ne­vy­ba­ví tres­tným roz­ka­zom ale­bo neu­ro­bí niek­to­ré z roz­hod­nu­tí pod­ľa § 241 ods. 1 písm. a) až g).

Pod­ľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. sa­mo­sud­ca, pri pres­kú­ma­va­ní ob­ža­lo­by, ob­ža­lo­bu od­miet­ne a vrá­ti vec pro­ku­rá­to­ro­vi, ak zis­tí zá­važ­né pro­ces­né chy­by, naj­mä po­ru­še­nie prá­va na ob­ha­jo­bu.

Pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por., ak bo­la pro­ku­rá­to­ro­vi od­ov­zda­ná spo­lu so spi­som oso­ba, kto­rá bo­la za­dr­ža­ná ako po­doz­ri­vá pri pá­cha­ní pre­či­nu, na kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je päť ro­kov, ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom a pro­ku­rá­tor ju nep­re­pus­tí na slo­bo­du, od­ov­zdá ju naj­nes­kôr do 48 ho­dín od za­dr­ža­nia sú­du, kto­ré­mu tiež po­dá ob­ža­lo­bu spo­lu so spi­som.

Súd si je ve­do­mý to­ho, že v Tres­tnom po­riad­ku účin­nom od 1.1.2006, zú­žil zá­ko­no­dar­ca mož­nos­ti sú­du na vrá­te­nie ve­ci pro­ku­rá­to­ro­vi po po­da­ní ob­ža­lo­by, av­šak pod­ľa ná­zo­ru sú­du zá­ko­no­dar­ca aj na­ďa­lej vy­ža­du­je, aby v príp­rav­nom ko­na­ní (či už v štan­dar­dnom ale­bo zrý­chle­nom) bo­li za­cho­va­né as­poň mi­ni­mál­ne pro­ces­né pra­vid­lá, čo vy­jad­ril us­ta­no­ve­ním § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. aj pri pos­tu­pe sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie v zmys­le § 348 ods. 1 Tr. por., a pre­to za zá­važ­né pro­ces­né chy­by, kto­ré bu­dú dô­vo­dom na od­miet­nu­tie ob­ža­lo­by po vy­ko­na­ní tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, je nut­né po­va­žo­vať naj­mä to, ak bo­lo vy­ko­na­né tzv. zrý­chle­né príp­rav­né ko­na­nie v prí­pa­doch, keď vô­bec ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky vy­ža­do­va­né us­ta­no­ve­ním § 204 ods. 1 Tr. por. V ta­kých­to prí­pa­doch je to­tiž pot­reb­né bez­výh­rad­ne tr­vať na vy­ko­na­ní štan­dar­dné­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia a to aj v pre­či­no­vých tres­tných ve­ciach, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 204 ods. 1 Tr. por. je kon­ci­po­va­né len ako vý­nim­ka zo štan­dar­dné­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, kto­rú je mož­né vy­užiť len za po­mer­ne strik­tne sta­no­ve­ných zá­kon­ných pod­mie­nok.

K uve­de­né­mu je pot­reb­né do­dať, že mi­ni­mál­ne pro­ces­né pra­vid­lá, kto­ré mu­sia byť v príp­rav­nom ko­na­ní dodr­ža­né, aj pri pos­tu­pe pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por., pre­to­že aj ten­to pro­ces­ný pos­tup je zá­vis­lý od ich spl­ne­nia (nap­rík­lad oh­ľad­ne dô­vod­nos­ti pos­ta­ve­nia ob­vi­ne­né­ho pred súd), mož­no vy­vo­diť aj zo zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia a to naj­mä z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 10 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie, pri­čom s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.

V po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie naj­skôr po­su­dzo­val spl­ne­nie pod­mie­nok uve­de­ných v § 204 ods. 1 Tr. por., pri­čom zis­til nas­le­dov­né po­chy­be­nia:

 a) jed­nou zo zá­klad­ných pro­ces­ných pod­mie­nok na vy­ko­na­nie tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por. je to, aby bo­la po­doz­ri­vá oso­ba za­dr­ža­ná pri pá­cha­ní pre­či­nu ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom. V tom­to sme­re je nut­né vy­chá­dzať zo skut­ku, kto­rý je uve­de­ný v bo­de 2 ob­ža­lo­by, na­koľ­ko po spá­cha­ní skut­ku uve­de­nom v bo­de 1 ob­ža­lo­by bol R. T. pre­pus­te­ný na slo­bo­du a ne­bo­lo mu vzne­se­né ani ob­vi­ne­nie. Po­kiaľ ide o sku­tok uve­de­ný v bo­de 2 ob­ža­lo­by, tak zo zá­zna­mu po­li­caj­ta zo dňa 30.11.2010 vy­plý­va, že sa na po­lí­ciu dos­ta­vi­la A. T., kto­rá uvied­la, že v jej do­me sa na­priek jej ne­súh­la­su na­chá­dza jej syn R. T., po­lí­cia iš­la vec pre­ve­riť, pri­čom zis­ti­li, že v do­me R. T. nie je (do­kon­ca so súh­la­som poš­ko­de­nej preh­ľa­da­li dom, ale R. T. tam ne­bol). Vzhľa­dom k to­mu, že iš­lo o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy pod­ľa § 194 Tr. zák. je evi­den­tné, že R. T. ne­bol za­dr­ža­ný pri pá­cha­ní toh­to pre­či­nu, na­koľ­ko sa v do­me ne­na­chá­dzal. Zo zá­zna­mu je tiež zrej­mé, že R. T. ne­bol ani nik­de pri do­me, v je­ho bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti (nap­rík­lad, že by sa scho­vá­val pri do­me), res­pek­tí­ve ne­bol ani na úte­ku (nap­rík­lad, že by po­li­caj­ti vi­de­li ako R. T. ute­ká z do­mu). Pod­ľa zá­zna­mu za­ča­li po­li­caj­ti R. T. hľa­dať v mes­te S. a naš­li ho pri po­lik­li­ni­ke ako se­del na scho­doch. Po­li­caj­ti k ne­mu priš­li a pou­či­li ho, že je po­doz­ri­vý zo spá­chania pre­či­nu pod­ľa § 194 Tr. por. a za­dr­ža­li ho.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pre­to kon­šta­tu­je, že R. T. ne­bol za­dr­ža­ný ani pri pá­cha­ní pre­či­nu po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy, ale ani bez­pros­tred­ne po ňom. Za za­dr­ža­nie vy­ko­na­né bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní pre­či­nu je nut­né ro­zu­mieť ča­so­vý úsek, kto­rý nas­le­du­je ih­neď po do­ko­na­ní pre­či­nu s tým, že pá­cha­teľ je za­dr­ža­ný nap­rík­lad na mies­te či­nu už po do­ko­na­ní či­nu, prí­pad­ne je na úte­ku z mies­ta či­nu, je pre­nas­le­do­va­ný po­lí­ciou a nás­led­ne za­dr­ža­ný. Po­jem „bez­pros­tred­ne“ je pre­to pot­reb­né vy­kla­dať tak, že evi­den­tne už doš­lo k spá­chaniu pre­či­nu, pri kto­rom bo­la za­dr­ža­ná oso­ba, kto­rá je po­doz­ri­vá prá­ve pre­to, že buď bo­la za­dr­ža­ná pria­mo na mies­te či­nu ale­bo ih­neď v je­ho blíz­kos­ti (naj­čas­tej­šie nap­rík­lad pri úte­ku pred po­lí­ciou z mies­ta či­nu). To vy­plý­va aj z lo­gi­ky us­ta­no­ve­nia § 204 ods. 1 Tr. por., keď tzv. zrý­chle­né príp­rav­né ko­na­nie je mož­né pre­to vy­ko­nať rých­lo, na­koľ­ko po­doz­ri­vá (nes­kôr ob­vi­ne­ná) oso­ba bo­la za­dr­ža­ná na mies­te či­nu buď pri pá­cha­ní ale­bo po spá­cha­ní pre­či­nu a je dô­kaz­ne jed­no­du­ché ju spo­jiť so spá­cha­ným pre­či­nom. O bez­pros­tred­nom za­dr­ža­ní po spá­cha­ní pre­či­nu pre­to ne­mož­no ho­vo­riť v prí­pa­doch, ak spá­chanie pre­či­nu vy­plý­va len z osa­mo­te­nej vý­po­ve­de poš­ko­de­nej a ak pá­cha­teľ ne­bol po­lí­ciou za­dr­ža­ný na mies­te či­nu (v do­me), či as­poň spo­zo­ro­va­ný pri od­cho­de z mies­ta či­nu (z do­mu) a za­dr­ža­ný v je­ho bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti. Uve­de­né vy­plý­va aj zo zne­nia § 204 ods. 1 Tr. por., kto­ré vy­ža­du­je, aby po­doz­ri­vú oso­bu spo­ji­lo so spá­cha­ným pre­či­nom za­dr­ža­nie a nie vý­po­veď poš­ko­de­né­ho. Pod­stat­ným pre pos­tup pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por. je pre­to to, aby spá­chanie kon­krét­ne­ho pre­či­nu kon­krét­nym pá­cha­te­ľom vy­plý­va­lo z je­ho za­dr­ža­nia na mies­te spá­chania pre­či­nu, pri úte­ku z mies­ta spá­chania pre­či­nu, zo scho­vá­va­nia sa pri mies­te spá­chania pre­či­nu ih­neď po je­ho do­ko­na­ní, av­šak nes­ta­čí, ak spá­chanie pre­či­nu tvr­dí len poš­ko­de­ný a po­lí­cia len cel­kom ná­hod­ne náj­de oso­bu, kto­rú poš­ko­de­ná oso­ba ozna­či­la za pá­cha­te­ľa.

Na­viac, vý­po­veď poš­ko­de­nej zo dňa 01.12.2010 je od­liš­ná od ci­to­va­né­ho zá­zna­mu po­lí­cie v tom, že dňa 30.11.2010 poš­ko­de­ná vi­de­la svoj­ho syna v jej do­me. Vo svo­jej vý­po­ve­di to­tiž poš­ko­de­ná uvá­dza, že dňa 30.11.2010 sa jej ne­po­da­ri­lo od­om­knúť a tak iš­la na po­lí­ciu (ne­vy­po­ve­da­la sku­toč­nos­ti uve­de­né v zá­zna­me po­lí­cie). Ob­vi­ne­ný pri­pus­til, že v do­me bol, av­šak op­ráv­ne­ne, po­tom, čo mu mat­ka da­la kľú­če. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že spor­ným je to, či vô­bec doš­lo k spá­chaniu pre­či­nu a pre­to už v žiad­nom prí­pa­de ne­mož­no ho­vo­riť o spl­ne­ní pod­mie­nok uve­de­ných v § 204 ods. 1 Tr. por. (keď je vec skut­ko­vo spor­ná, či neob­jas­ne­ná je pot­reb­né vždy vy­ko­nať štan­dar­dné príp­rav­né ko­na­nie) a o za­dr­ža­ní R. T. bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní pre­či­nu, pri­čom, a súd to opä­tov­ne opa­ku­je, bo­lo len ve­cou ná­ho­dy, že ho po­li­caj­ti v ten deň v S. naš­li.

Ak by sme pri­pus­ti­li vý­klad pou­ži­tý v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci, zna­me­na­lo by to, že po­jem „za­dr­ža­ný bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní pre­či­nu“ by bol spl­ne­ný vždy, ak by poš­ko­de­ný nah­lá­sil, že pre­čin spá­cha­la ne­ja­ká kon­krét­na oso­ba, kto­rá sa však na mies­te či­nu už ne­na­chá­dza, ale po­li­caj­ti by ju nap­rík­lad naš­li za nie­koľ­ko ho­dín na inom kon­ci mes­ta. Ta­ký­to vý­klad us­ta­no­ve­nia § 204 ods. 1 Tr. por. je ab­sur­dným, na­koľ­ko ta­kú­to oso­bu by spo­ji­la s mies­tom spá­chania pre­či­nu vý­po­veď poš­ko­de­né­ho, ale už nie za­dr­ža­nie, tak ako to vy­ža­du­je us­ta­no­ve­nie § 204 ods. 1 Tr. por..

 b) ďal­ším pro­ces­ným po­chy­be­ním or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní bo­lo to, že nie je zrej­mé, pod­ľa aké­ho us­ta­no­ve­nia R. T. za­dr­ža­li. V zá­zna­me po­lí­cie (č. l. 22) je uve­de­né, že sa tak sta­lo pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por., av­šak v zá­zna­me o ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy (č. l. 3) je uve­de­né, že sa tak sta­lo pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., čo je však v roz­po­re so zá­ko­nom, na­koľ­ko po­li­cajt by mal po­doz­ri­vú oso­bu pri pos­tu­pe pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. por. za­dr­žať pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por. (v tom­to us­ta­no­ve­ní je uve­de­ný od­kaz na § 204 ods. 1) a to po pred­chá­dza­jú­com súh­la­se pro­ku­rá­to­ra. Keď­že evi­den­tne neš­lo o os­bu na úte­ku, či pris­tih­nu­tú pri pá­cha­ní pre­či­nu, mal ta­ké­mu­to za­dr­ža­niu pred­chá­dzať súh­las pro­ku­rá­to­ra. Je v roz­po­re so zá­ko­nom ak po­lí­cia ob­chá­dza us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 1 Tr. por. tak, že sa vy­dá hľa­dať oso­bu ozna­če­nú poš­ko­de­ným za pá­cha­te­ľa (oso­bu, kto­rá nie je ani na mies­te či­nu a ani na úte­ku) a po­tom, keď ta­kú oso­bu náj­de, ju za­dr­ží pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por.. Po­li­cajt, kto­rý už hľa­dá po­doz­ri­vé­ho, mu­sí mať to­tiž na je­ho za­dr­ža­nie pred­chá­dza­jú­ci súh­las pro­ku­rá­to­ra.

Na­po­kon, ani zá­pis­ni­ca o za­dr­ža­ní (č. l. 4) vô­bec neu­vá­dza, či pro­ku­rá­tor bol o za­dr­ža­ní in­for­mo­va­ný, či dal súh­las pre­dom, res­pek­tí­ve, či po­lí­cia as­poň pos­tu­po­va­la pod­ľa § 85 ods. 3 Tr. por. a pro­ku­rá­to­ro­vi za­dr­ža­nie ozná­mi­la do­da­toč­ne.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie uzat­vá­ra, že z ar­gu­men­tov uve­de­ných v bo­doch a) a b) vy­plý­va, že ne­bo­li vô­bec spl­ne­né pod­mien­ky na vy­ko­na­nie tzv. zrý­chle­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia v zmys­le § 204 ods. 1 Tr. por. a pre­to doš­lo k zá­važ­nej pro­ces­nej chy­be a v nad­väz­nos­ti na to ani ne­bol spo­ľah­li­vo zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, na­koľ­ko ne­bo­la nap­rík­lad vô­bec pre­ve­re­ná ob­ha­jo­ba ob­vi­ne­né­ho a tým doš­lo aj k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 10 Tr. por. s tým, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vy­chá­dza­li len z vý­po­ve­de poš­ko­de­nej a ig­no­ro­va­li okol­nos­ti uvá­dza­né ob­vi­ne­ným. Súd pri­po­mí­na, že pro­ku­rá­tor v tres­tnom ko­na­ní za­stu­pu­je zá­uj­my štá­tu a nie zá­uj­my poš­ko­de­né­ho (to­ho zá­uj­my mô­že prí­pad­ne za­stu­po­vať spl­no­moc­ne­nec) a pre­to je nep­ri­ja­teľ­né, aby pos­ta­vil ob­vi­ne­né­ho pred súd len na zá­kla­de neo­ve­re­nej vý­po­ve­de poš­ko­de­nej, kto­rú ne­pod­po­ru­jú žiad­ne dô­ka­zy, ho­ci ju pod­po­ro­vať čias­toč­ne moh­li (nap­rík­lad vý­sluch bra­ta ob­vi­ne­né­ho).

V ďaľ­šom prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia, po vrá­te­ní ve­ci do príp­rav­né­ho ko­na­nia, bu­de po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­nať vo ve­ci štan­dar­dné príp­rav­né ko­na­nie a pre­ve­riť ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho (nap­rík­lad opä­tov­nou vý­po­ve­ďou poš­ko­de­nej v tom sme­re, či bol v do­me ob­vi­ne­ný op­ráv­ne­ne, kto­rá by tiež ma­la do spi­su do­lo­žiť dok­la­dy preu­ka­zu­jú­ce jej op­ráv­ne­nie na roz­ho­do­va­nie o tom, kto sa v neh­nu­teľ­nos­ti mô­že, či ne­mô­že zdr­žia­vať, do úva­hy pri­chá­dza tiež vý­sluch bra­ta a ot­ca ob­vi­ne­né­ho, kto­rý by sa mal tiež vy­jad­riť k to­mu, či pred­met­ný dom nev­las­tní aj on a či prí­pad­ne ne­súh­la­sil s tým, aby v ňom je­ho syn bý­val ako aj zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie oh­ľad­ne zá­vis­los­ti ob­vi­ne­né­ho na ná­vy­ko­vých lát­kach, na­koľ­ko z vlas­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­du vy­plý­va, že ob­vi­ne­né­mu bo­lo ne­dáv­no ulo­že­né ochran­né lie­če­nie a po­dob­ne).

Až dôs­led­ným a zá­kon­ným pos­tu­pom v príp­rav­nom ko­na­ní vo bu­de mož­né nap­ra­viť pro­ces­né chy­by a vy­hod­no­tiť, či pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd je aj sku­toč­ne dô­vod­né.

Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú mô­žu po­dať len pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný do troch dní odo dňa do­ru­če­nia uz­ne­se­nia ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok (§ 241 ods. 4 Tr. por.).

 

                      Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

                         V Pe­zin­ku dňa 03.12.2010

 

                                                                             JUDr. Pe­ter  Šam­ko

                                                                    sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie

 

 

 

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia