K pojmu "zadržanie bezprostredne po spáchaní trestného činu"
Publikované: 18. 09. 2011, čítané: 7696 krát
JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
Právne
vety
I. Za
zadržanie vykonané bezprostredne po spáchaní prečinu je potrebné považovať,
v zmysle § 204 ods. 1 Tr. por., časový úsek, ktorý nasleduje ihneď po
dokonaní prečinu s tým, že páchateľ je zadržaný napríklad na mieste činu
už po dokonaní činu, prípadne je na úteku z miesta činu, je prenasledovaný
políciou a následne zadržaný. Pojem „bezprostredne“ je preto potrebné
vykladať tak, že už došlo k spáchaniu prečinu, pri ktorom bola zadržaná
osoba, ktorá je podozrivá práve preto, že buď bola zadržaná priamo na mieste
činu alebo ihneď v jeho blízkosti.
II. O bezprostrednom
zadržaní po spáchaní prečinu preto nemožno hovoriť v prípadoch, ak
spáchanie prečinu vyplýva len z osamotenej výpovede poškodeného a ak
páchateľ nebol políciou zadržaný na mieste činu, či aspoň spozorovaný pri
odchode z miesta činu a zadržaný v jeho bezprostrednej
blízkosti. Uvedené vyplýva aj zo znenia § 204 ods. 1 Tr. por., ktoré vyžaduje,
aby podozrivú osobu spojilo so spáchaným prečinom zadržanie a nie výpoveď
poškodeného.
III.
Za závažné
procesné chyby v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., ktoré budú dôvodom
na odmietnutie obžaloby po vykonaní tzv. zrýchleného prípravného konania, je
nutné považovať najmä trestné veci, v ktorých vôbec neboli splnené zákonné
podmienky vyžadované ustanovením § 204 ods. 1 Tr. por. V takýchto
prípadoch je potrebné bezvýhradne trvať na vykonaní štandardného prípravného
konania a to aj v prečinových trestných veciach, nakoľko ustanovenie
§ 204 ods. 1 Tr. por. je koncipované len ako výnimka zo štandardného
prípravného konania, ktorú je možné využiť len za pomerne striktne stanovených
zákonných podmienok.
0T19/2010
U
Z N E S E N I E
Okresný súd v Pezinku, v konaní pred sudcom pre prípravné konanie
JUDr. Petrom Šamkom, po preskúmaní obžaloby Okresnej prokuratúry Pezinok
podanej v zmysle § 204 ods. 1 Tr. por., v trestnej veci vedenej proti
obv. R. T., dňa 03.12.2010, takto
rozhodol :
Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. por. za
použitia § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. súd
odmieta
obžalobu a vracia
prokurátorovi
trestnú
vec vedenú proti obvinenému R. T., na ktorého bola pod sp. zn. 1 Pv 602/10 zo
dňa 02.12.2010 podaná Okresnou prokuratúrou Pezinok obžaloba, postupom podľa §
204 ods. 1 Tr. por., pre podozrenie zo spáchania (v bodoch 1 a 2 obžaloby) pokračovacieho prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom záklde, že
1/ dňa
29.11.2010 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách
v S. na R. ulici vyliezol na strechu rodinného domu s popisným číslom
65, kde nohou rozbil sklo na strešnom okne, cez ktoré následne vliezol dnu na
povalu rodinného domu, odkiaľ prešiel do spálne na prízemie kde zaspal
a v dome zotrval, kde ho asi okolo 15.00 h našla poškodená A. T.,
ktorá ho vyzývala, aby odišiel a keďže tak neučinil, zavolala policajnú
hliadku, ktorá ho z domu vyviedla,
2/ dňa
30.11.2010 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách
v S. na R. ulici prostredníctvom náhradných kľúčov, ktoré v presne
nezistenom čase zobral poškodenej A. T. vnikol do rodinného domu
s popisným číslom 65, kde neoprávnene zotrval až do cca. 16.00 h, kedy
prišla A. T. domov,
Dňa 02.12.2010 bola doručená na Okresný
súd v Pezinku obžaloba na obvineného R. T. pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. a iné na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
uznesenia, pričom obžaloba bola podaná po vykonaní tzv. zrýchleného prípravného
konania podľa § 204 ods. 1 Tr. por..
Súd po preskúmaní obžaloby, a príslušného na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu, dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na
vykonanie tzv. zrýchleného prípravného konania postupom podľa § 204 ods. 1 Tr.
por. a boli porušené aj ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa zadržania
o obmedzenia podozrivej osoby (§ 85 Tr. por.). Tieto porušenia (najmä
skutočnosť, že namiesto tzv. zrýchleného prípravného konania malo byť zákonne
vykonané „klasické“ prípravné konanie) spôsobili v konečnom dôsledku to,
že vec nebola ani riadne skutkovo objasnená a tým bola aj spochybnená dôvodnosť postavenia obvineného
pred súd.
Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak sa koná po odovzdaní osoby súdu
podľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na
okolnosti zadržania a skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby,
ak je podaný a prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí
termín vykonania hlavného pojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní
od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí niektoré
z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g).
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca, pri preskúmavaní obžaloby,
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné
chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Podľa § 204 ods. 1 Tr. por., ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so
spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť
rokov, alebo bezprostredne po ňom a prokurátor ju neprepustí na slobodu,
odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu
spolu so spisom.
Súd si je vedomý toho, že v Trestnom poriadku účinnom od 1.1.2006,
zúžil zákonodarca možnosti súdu na vrátenie veci prokurátorovi po podaní
obžaloby, avšak podľa názoru súdu zákonodarca aj naďalej vyžaduje, aby
v prípravnom konaní (či už v štandardnom alebo zrýchlenom) boli
zachované aspoň minimálne procesné pravidlá, čo vyjadril ustanovením § 241 ods.
1 písm. f) Tr. por. aj pri postupe sudcu pre prípravné konanie v zmysle §
348 ods. 1 Tr. por., a preto za závažné procesné chyby, ktoré budú dôvodom
na odmietnutie obžaloby po vykonaní tzv. zrýchleného prípravného konania, je
nutné považovať najmä to, ak bolo vykonané tzv. zrýchlené prípravné konanie
v prípadoch, keď vôbec neboli splnené zákonné podmienky vyžadované
ustanovením § 204 ods. 1 Tr. por. V takýchto prípadoch je totiž potrebné
bezvýhradne trvať na vykonaní štandardného prípravného konania a to aj
v prečinových trestných veciach, nakoľko ustanovenie § 204 ods. 1 Tr. por.
je koncipované len ako výnimka zo štandardného prípravného konania, ktorú je
možné využiť len za pomerne striktne stanovených zákonných podmienok.
K uvedenému je potrebné dodať, že minimálne procesné pravidlá, ktoré
musia byť v prípravnom konaní dodržané, aj pri postupe podľa § 204 ods. 1
Tr. por., pretože aj tento procesný postup je závislý od ich splnenia
(napríklad ohľadne dôvodnosti postavenia obvineného pred súd), možno vyvodiť aj
zo základných zásad trestného konania a to najmä z ustanovenia § 2
ods. 10 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, pričom
s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch
smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
V posudzovanej trestnej veci sudca pre prípravné konanie najskôr
posudzoval splnenie podmienok uvedených v § 204 ods. 1 Tr. por., pričom zistil
nasledovné pochybenia:
a) jednou zo základných procesných podmienok na vykonanie tzv. zrýchleného
prípravného konania podľa § 204 ods. 1 Tr. por. je to, aby bola podozrivá osoba
zadržaná pri páchaní prečinu alebo bezprostredne po ňom. V tomto
smere je nutné vychádzať zo skutku, ktorý je uvedený v bode 2 obžaloby,
nakoľko po spáchaní skutku uvedenom v bode 1 obžaloby bol R. T. prepustený
na slobodu a nebolo mu vznesené ani obvinenie. Pokiaľ ide o skutok
uvedený v bode 2 obžaloby, tak zo záznamu policajta zo dňa 30.11.2010
vyplýva, že sa na políciu dostavila A. T., ktorá uviedla, že v jej dome sa
napriek jej nesúhlasu nachádza jej syn R. T., polícia išla vec preveriť, pričom
zistili, že v dome R. T. nie je (dokonca so súhlasom poškodenej prehľadali
dom, ale R. T. tam nebol). Vzhľadom k tomu, že išlo o podozrenie zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. je
evidentné, že R. T. nebol zadržaný pri páchaní tohto prečinu, nakoľko sa
v dome nenachádzal. Zo záznamu je tiež zrejmé, že R. T. nebol ani nikde
pri dome, v jeho bezprostrednej blízkosti (napríklad, že by sa schovával
pri dome), respektíve nebol ani na úteku (napríklad, že by policajti videli ako
R. T. uteká z domu). Podľa záznamu začali policajti R. T. hľadať
v meste S. a našli ho pri poliklinike ako sedel na schodoch.
Policajti k nemu prišli a poučili ho, že je podozrivý zo spáchania
prečinu podľa § 194 Tr. por. a zadržali ho.
Sudca pre prípravné konanie preto konštatuje, že R. T. nebol zadržaný ani pri
páchaní prečinu porušovania domovej slobody, ale ani bezprostredne po ňom. Za
zadržanie vykonané bezprostredne po spáchaní prečinu je nutné rozumieť časový
úsek, ktorý nasleduje ihneď po dokonaní prečinu s tým, že páchateľ je
zadržaný napríklad na mieste činu už po dokonaní činu, prípadne je na úteku
z miesta činu, je prenasledovaný políciou a následne zadržaný. Pojem
„bezprostredne“ je preto potrebné vykladať tak, že evidentne už došlo
k spáchaniu prečinu, pri ktorom bola zadržaná osoba, ktorá je podozrivá
práve preto, že buď bola zadržaná priamo na mieste činu alebo ihneď v jeho
blízkosti (najčastejšie napríklad pri úteku pred políciou z miesta činu). To
vyplýva aj z logiky ustanovenia § 204 ods. 1 Tr. por., keď tzv. zrýchlené
prípravné konanie je možné preto vykonať rýchlo, nakoľko podozrivá (neskôr
obvinená) osoba bola zadržaná na mieste činu buď pri páchaní alebo po spáchaní
prečinu a je dôkazne jednoduché ju spojiť so spáchaným prečinom. O bezprostrednom
zadržaní po spáchaní prečinu preto nemožno hovoriť v prípadoch, ak
spáchanie prečinu vyplýva len z osamotenej výpovede poškodenej a ak
páchateľ nebol políciou zadržaný na mieste činu (v dome), či aspoň spozorovaný
pri odchode z miesta činu (z domu) a zadržaný v jeho
bezprostrednej blízkosti. Uvedené vyplýva aj zo znenia § 204 ods. 1 Tr. por.,
ktoré vyžaduje, aby podozrivú osobu spojilo so spáchaným prečinom zadržanie
a nie výpoveď poškodeného. Podstatným pre postup podľa § 204 ods. 1 Tr.
por. je preto to, aby spáchanie konkrétneho prečinu konkrétnym páchateľom
vyplývalo z jeho zadržania na mieste spáchania prečinu, pri úteku
z miesta spáchania prečinu, zo schovávania sa pri mieste spáchania prečinu
ihneď po jeho dokonaní, avšak nestačí, ak spáchanie prečinu tvrdí len poškodený
a polícia len celkom náhodne nájde osobu, ktorú poškodená osoba označila
za páchateľa.
Naviac, výpoveď poškodenej zo dňa 01.12.2010 je odlišná od citovaného
záznamu polície v tom, že dňa 30.11.2010 poškodená videla svojho syna
v jej dome. Vo svojej výpovedi totiž poškodená uvádza, že dňa 30.11.2010
sa jej nepodarilo odomknúť a tak išla na políciu (nevypovedala skutočnosti
uvedené v zázname polície). Obvinený pripustil, že v dome bol, avšak
oprávnene, potom, čo mu matka dala kľúče. Z uvedeného vyplýva, že sporným je
to, či vôbec došlo k spáchaniu prečinu a preto už v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o splnení podmienok uvedených v § 204 ods. 1 Tr. por.
(keď je vec skutkovo sporná, či neobjasnená je potrebné vždy vykonať štandardné
prípravné konanie) a o zadržaní R. T. bezprostredne po spáchaní prečinu,
pričom, a súd to opätovne opakuje, bolo len vecou náhody, že ho policajti
v ten deň v S. našli.
Ak by sme pripustili výklad použitý v posudzovanej trestnej veci,
znamenalo by to, že pojem „zadržaný bezprostredne po spáchaní prečinu“ by bol
splnený vždy, ak by poškodený nahlásil, že prečin spáchala nejaká konkrétna
osoba, ktorá sa však na mieste činu už nenachádza, ale policajti by ju
napríklad našli za niekoľko hodín na inom konci mesta. Takýto výklad
ustanovenia § 204 ods. 1 Tr. por. je absurdným, nakoľko takúto osobu by spojila
s miestom spáchania prečinu výpoveď poškodeného, ale už nie zadržanie, tak
ako to vyžaduje ustanovenie § 204 ods. 1 Tr. por..
b) ďalším procesným pochybením orgánov činných v trestnom konaní bolo
to, že nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia R. T. zadržali. V zázname
polície (č. l. 22) je uvedené, že sa tak stalo podľa § 85 ods. 1 Tr. por.,
avšak v zázname o obmedzení osobnej slobody (č. l. 3) je uvedené, že
sa tak stalo podľa § 85 ods. 2 Tr. por., čo je však v rozpore so zákonom,
nakoľko policajt by mal podozrivú osobu pri postupe podľa § 204 ods. 1 Tr. por.
zadržať podľa § 85 ods. 1 Tr. por. (v tomto ustanovení je uvedený odkaz na §
204 ods. 1) a to po predchádzajúcom súhlase prokurátora. Keďže evidentne
nešlo o osbu na úteku, či pristihnutú pri páchaní prečinu, mal takémuto
zadržaniu predchádzať súhlas prokurátora. Je v rozpore so zákonom ak
polícia obchádza ustanovenie § 85 ods. 1 Tr. por. tak, že sa vydá hľadať osobu
označenú poškodeným za páchateľa (osobu, ktorá nie je ani na mieste činu
a ani na úteku) a potom, keď takú osobu nájde, ju zadrží podľa § 85
ods. 2 Tr. por.. Policajt, ktorý už hľadá podozrivého, musí mať totiž na jeho
zadržanie predchádzajúci súhlas prokurátora.
Napokon, ani zápisnica o zadržaní (č. l. 4) vôbec neuvádza, či
prokurátor bol o zadržaní informovaný, či dal súhlas predom, respektíve,
či polícia aspoň postupovala podľa § 85 ods. 3 Tr. por. a prokurátorovi
zadržanie oznámila dodatočne.
Sudca pre prípravné konanie uzatvára, že z argumentov uvedených
v bodoch a) a b) vyplýva, že neboli vôbec splnené podmienky na
vykonanie tzv. zrýchleného prípravného konania v zmysle § 204 ods. 1 Tr.
por. a preto došlo k závažnej procesnej chybe
a v nadväznosti na to ani nebol spoľahlivo zistený skutkový stav
veci, nakoľko nebola napríklad vôbec preverená obhajoba obvineného a tým
došlo aj k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. s tým, že
orgány činné v trestnom konaní vychádzali len z výpovede poškodenej
a ignorovali okolnosti uvádzané obvineným. Súd pripomína, že prokurátor
v trestnom konaní zastupuje záujmy štátu a nie záujmy poškodeného
(toho záujmy môže prípadne zastupovať splnomocnenec) a preto je
neprijateľné, aby postavil obvineného pred súd len na základe neoverenej
výpovede poškodenej, ktorú nepodporujú žiadne dôkazy, hoci ju podporovať
čiastočne mohli (napríklad výsluch brata obvineného).
V ďaľšom priebehu trestného konania, po vrátení veci do prípravného
konania, bude povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vykonať vo
veci štandardné prípravné konanie a preveriť obhajobu obvineného (napríklad
opätovnou výpoveďou poškodenej v tom smere, či bol v dome obvinený
oprávnene, ktorá by tiež mala do spisu doložiť doklady preukazujúce jej
oprávnenie na rozhodovanie o tom, kto sa v nehnuteľnosti môže, či
nemôže zdržiavať, do úvahy prichádza tiež výsluch brata a otca obvineného,
ktorý by sa mal tiež vyjadriť k tomu, či predmetný dom nevlastní aj on
a či prípadne nesúhlasil s tým, aby v ňom jeho syn býval ako aj
znalecké dokazovanie ohľadne závislosti obvineného na návykových látkach,
nakoľko z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu vyplýva, že obvinenému bolo
nedávno uložené ochranné liečenie a podobne).
Až dôsledným a zákonným postupom v prípravnom konaní vo bude možné
napraviť procesné chyby a vyhodnotiť, či postavenie obvineného pred súd je
aj skutočne dôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môžu podať len prokurátor a obvinený do
troch dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu v Pezinku na
Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 Tr.
por.).
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.