Na kolégiu konanom dňa 03.07.2018 boli prijaté právne vety v nasledovnom znení:
Tpj 26/2018 – 1
(Uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 6/2017)
Dôkazné návrhy v odvolacom konaní
Ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa podľa § 295 ods. 2 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy (o čom rozhodne súd, v odvolacom konaní odvolací súd) - nepoužijú sa pritom priamo (v legislatívnom vyjadrení „rovnako“), ale „primerane“.
Ak v odvolacom konaní strana navrhla vykonať dôkaz a odvolací súd, konajúci na verejnom zasadnutí, jej nemieni vyhovieť, nie je potrebné, aby návrh formálne (s odrazom v zápisnici o verejnom zasadnutí) odmietol (na rozdiel od súdu prvého stupňa konajúceho na hlavnom pojednávaní*). Z hľadiska zachovania práv obhajoby [čomu zodpovedá aj dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal; k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s jeho prípadným doplnením.
___________________
* R 7/2011, R 116/2014
Tpj 26/2018 – 2
(Uznesenie najvyššieho súdu z 12. septembra 2017, sp. zn. 2 Tost 28/2017)
Trvanie náhrady väzby
Nahradenie väzby zákonom ustanovenou garanciou a s tým spojené obmedzenia (druhý diel štvrtej hlavy prvej časti Trestného poriadku) sú benefitom obvineného, ktorý mu umožňuje, napriek danosti materiálnych a formálnych dôvodov väzby (§ 72 Trestného poriadku), byť stíhaný na slobode (teda s využitím proporcionálne miernejšieho prostriedku zásahu do osobných práv).
Nahradenie väzby nie je väzbou, aj keď je podmienené existenciou dôvodov väzby, ktorej zabezpečovaciu funkciu v konaní plní (zastupuje). Preto nie je ohraničené lehotami trvania väzby (§ 76 Trestného poriadku) a z lehoty nahradenej väzby (pre prípad porušenia určených podmienok náhrady väzby a pretrvávajúcej aktuálnosti dôvodu väzby) neodčerpáva žiadny časový úsek.
Tpj 26/2018 – 3
(Uznesenie najvyššieho súdu zo 16. apríla 2018, sp. zn. 5 To 6/2017)
Práva obhajoby pri oboznamovaní sa s výsledkom použitia informačno-technických prostriedkov
Je v rozpore s ustanoveniami §§ 114 ods. 6 a 115 ods. 6 Tr. por. a zároveň porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami, týkajúcimi sa konania, ktoré je obvinenému kladené za vinu. Nie je prípustné, aby dotknuté orgány selektívne sami vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv obhajoby.
Je výlučným právom obvineného a jeho obhajcu, aby po poskytnutí záznamov na vhodných elektronických nosičoch, orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu predložili doslovné prepisy tých záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré požadujú vykonať ako dôkaz.
Tpj 26/2018 – 4
(Uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2018, sp. zn. 2 Tost 14/2018)
Upovedomenie obhajcu o úkone v prípade viacerých zvolených obhajcov
„Doručením písomnosti“ v zmysle § 44 ods. 8 Trestného poriadku sa rozumie aj upovedomenie obhajcu o úkone iným spôsobom (napríklad „vhodným spôsobom“ v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku), nakoľko taký výklad zodpovedá účelu spoločnej obhajoby síce viacerými zvolenými obhajcami, ale toho istého obvineného v tej istej veci (§ 39 ods. 4 Trestného poriadku).
Ustanovenie § 44 ods. 8 Trestného poriadku má ako osobitné ustanovenie (lex specialis) prednosť pred všeobecným ustanovením § 44 ods. 7 veta prvá Trestného poriadku (lex generalis) o rovnakých právach a povinnostiach každého zo zvolených obhajcov obvineného v tej istej veci a vecne zodpovedá aj obsahu druhej vety naposledy označeného ustanovenia (pri procesných úkonoch postačuje účasť len jedného zo zvolených obhajcov).
Tpj 26/2018 – 5
(Rozsudok najvyššieho súdu z 9. novembra 2017, sp. zn. 5 Tdo 83/2016)
Určovanie rozsahu činu pri trestných činoch podľa §§ 294 a 295 Trestného zákona
Rozsah činu v zmysle § 294 ods. 4 písm. c), ods. 5 písm. b), resp. § 295 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Trestného zákona sa, v súlade s legálnou definíciou, určuje podľa §§ 125 ods. 1, 126 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Rozsah činu je v prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku určený cenou veci uvedenej v § 294 ods. 1 až 3 alebo § 295 ods. 1 alebo 2 [v prípade ustanovenia § 295 ods. 2 písm. b) ide o chemickú alebo biologickú zbraň, nie o stavbu alebo prevádzku], s ktorou páchateľ nakladá spôsobom uvedeným vo vyššie označených ustanoveniach. Ide o obvyklú predajnú cenu v mieste (lokalite) a čase činu, a to primárne (vzhľadom na charakter trestnej činnosti) na nelegálnom trhu; ak taký trh alebo cenu nemožno zistiť, rozsah činu sa posúdi podľa obvyklej ceny pri legálnom predaji dotknutej veci.
Obvyklú predajnú cenu na nelegálnom trhu nemožno zisťovať cestou znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia alebo potvrdenia subjektov, ktoré sa zaoberajú legálnym predajom strelných a ďalších zbraní a streliva, ale v rozsahu odbornej a znaleckej činnosti len odborným vyjadrením štátnych orgánov, do ktorých pôsobnosti (obsahovo) patrí boj proti nelegálnym aktivitám vo vzťahu k výrobe, resp. predaju zbraní a ďalším nadväzujúcim aktivitám (Policajný zbor Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo). Z takého dôkazného zisťovania však nie sú vylúčené ani iné vo veci vykonateľné dôkazy, najmä tie, ktoré dokumentujú nelegálnu cenu dojednávanú alebo zaplatenú vo veci, ktorá je predmetom konania.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.