Právne vety aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR

Na ko­lé­giu ko­na­nom dňa 03.07.2018 bo­li pri­ja­té práv­ne ve­ty v nas­le­dov­nom zne­ní:

 Tpj 26/2018 – 1    

(Uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du zo 14. má­ja 2018, sp. zn. 1 TdoV 6/2017)

Dô­kaz­né návr­hy v od­vo­la­com ko­na­ní

 Us­ta­no­ve­nia o do­ka­zo­va­ní na hlav­nom po­jed­ná­va­ní sa pod­ľa § 295 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku na ve­rej­nom za­sad­nu­tí pou­ži­jú len vte­dy, ak sa na ve­rej­nom za­sad­nu­tí vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy (o čom roz­hod­ne súd, v od­vo­la­com ko­na­ní od­vo­la­cí súd) - ne­pou­ži­jú sa pri­tom pria­mo (v le­gis­la­tív­nom vy­jad­re­ní „rov­na­ko“), ale „pri­me­ra­ne“.

 Ak v od­vo­la­com ko­na­ní stra­na navrh­la vy­ko­nať dô­kaz a od­vo­la­cí súd, ko­na­jú­ci na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, jej ne­mie­ni vy­ho­vieť, nie je pot­reb­né, aby návrh for­mál­ne  (s od­ra­zom v zá­pis­ni­ci o ve­rej­nom za­sad­nu­tí) od­mie­tol (na roz­diel od sú­du pr­vé­ho stup­ňa ko­na­jú­ce­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní*). Z hľa­dis­ka za­cho­va­nia práv ob­ha­jo­by [čo­mu zod­po­ve­dá aj dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku] je pod­stat­né, či sa od­vo­la­cí súd v od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia s návr­hom, resp. dô­kaz­nou si­tuáciou vo vzťa­hu k návr­hom dot­knu­tej okol­nos­ti vy­spo­ria­dal; k ta­ké­mu vy­spo­ria­da­niu mô­že dôjsť aj kon­krét­nym od­ka­zom na od­ôvod­ne­nie na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, s je­ho prí­pad­ným dopl­ne­ním. 

 ___________________

* R 7/2011, R 116/2014

(Uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 12. sep­tem­bra 2017, sp. zn. 2 Tost 28/2017)

 Tr­va­nie náh­ra­dy väz­by

 Nah­ra­de­nie väz­by zá­ko­nom us­ta­no­ve­nou ga­ran­ciou a s tým spo­je­né ob­me­dzenia (dru­hý di­el štvr­tej hla­vy pr­vej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku) sú be­ne­fi­tom ob­vi­ne­né­ho, kto­rý mu umož­ňu­je, na­priek da­nos­ti ma­te­riál­nych a for­mál­nych dô­vo­dov väz­by (§ 72 Tres­tné­ho po­riad­ku), byť stí­ha­ný na slo­bo­de (te­da s vy­uži­tím pro­por­cio­nál­ne mier­nej­šie­ho pros­tried­ku zá­sa­hu do osob­ných práv).

Nah­ra­de­nie väz­by nie je väz­bou, aj keď je pod­mie­ne­né exis­ten­ciou dô­vo­dov väz­by, kto­rej za­bez­pe­čo­va­ciu fun­kciu v ko­na­ní pl­ní (za­stu­pu­je). Pre­to nie je oh­ra­ni­če­né le­ho­ta­mi tr­va­nia väz­by (§ 76 Tres­tné­ho po­riad­ku) a z le­ho­ty nah­ra­de­nej väz­by (pre prí­pad po­ru­še­nia ur­če­ných pod­mie­nok náh­ra­dy väz­by a pretr­vá­va­jú­cej ak­tuál­nos­ti dô­vo­du väz­by) neod­čer­pá­va žiad­ny ča­so­vý úsek.

 Tpj 26/2018 – 3

(Uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du zo 16. ap­rí­la 2018, sp. zn. 5 To 6/2017)

 Prá­va ob­ha­jo­by pri oboz­na­mo­va­ní sa s vý­sled­kom pou­ži­tia in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov

 Je v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi §§ 114 ods. 6 a 115 ods. 6 Tr. por. a zá­ro­veň po­ru­še­ním prá­va na spra­vod­li­vý pro­ces pod­ľa čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách, po­kiaľ or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd neu­mož­nia ob­vi­ne­né­mu a je­ho ob­haj­co­vi oboz­ná­miť sa so všet­ký­mi vy­ho­to­ve­ný­mi zá­zna­ma­mi te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky a ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vý­mi zá­zna­ma­mi, tý­ka­jú­ci­mi sa ko­na­nia, kto­ré je ob­vi­ne­né­mu kla­de­né za vi­nu. Nie je prí­pus­tné, aby dot­knu­té or­gá­ny se­lek­tív­ne sa­mi vy­hod­no­ti­li, čo je a čo nie je pre da­ný prí­pad re­le­van­tné z hľa­dis­ka up­lat­ne­nia práv ob­ha­jo­by. 

 Je vý­luč­ným prá­vom ob­vi­ne­né­ho a je­ho ob­haj­cu, aby po pos­kyt­nu­tí zá­zna­mov na vhod­ných elek­tro­nic­kých no­si­čoch, or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du pred­lo­ži­li dos­lov­né pre­pi­sy tých zá­zna­mov te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky, kto­ré  po­ža­du­jú vy­ko­nať ako dô­kaz.

Tpj 26/2018 – 4

(Uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 30. ap­rí­la 2018, sp. zn. 2 Tost 14/2018)

 Upo­ve­do­me­nie ob­haj­cu o úko­ne v prí­pa­de via­ce­rých zvo­le­ných ob­haj­cov

 „Do­ru­če­ním pí­som­nos­ti“ v zmys­le § 44 ods. 8 Tres­tné­ho po­riad­ku sa ro­zu­mie aj upo­ve­do­me­nie ob­haj­cu o úko­ne iným spô­so­bom (nap­rík­lad „vhod­ným spô­so­bom“ v zmys­le § 72 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku), na­koľ­ko ta­ký vý­klad zod­po­ve­dá úče­lu spo­loč­nej ob­ha­jo­by sí­ce via­ce­rý­mi zvo­le­ný­mi ob­haj­ca­mi, ale to­ho is­té­ho ob­vi­ne­né­ho v tej is­tej ve­ci (§ 39 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 Us­ta­no­ve­nie § 44 ods. 8 Tres­tné­ho po­riad­ku má ako oso­bit­né us­ta­no­ve­nie  (lex spe­cia­lis) pred­nosť  pred  všeo­bec­ným us­ta­no­ve­ním § 44 ods. 7 ve­ta pr­vá Tres­tné­ho po­riad­ku (lex ge­ne­ra­lis) o rov­na­kých prá­vach a po­vin­nos­tiach kaž­dé­ho zo zvo­le­ných ob­haj­cov ob­vi­ne­né­ho v tej is­tej ve­ci a vec­ne zod­po­ve­dá aj ob­sa­hu dru­hej ve­ty na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia (pri pro­ces­ných úko­noch pos­ta­ču­je účasť len jed­né­ho zo zvo­le­ných ob­haj­cov). 

(Roz­su­dok naj­vyš­šie­ho sú­du z 9. no­vem­bra 2017, sp. zn. 5 Tdo 83/2016)

 Ur­čo­va­nie roz­sa­hu či­nu pri tres­tných či­noch pod­ľa §§ 294 a 295 Tres­tné­ho zá­ko­na

 Roz­sah či­nu v zmys­le § 294 ods. 4 písm. c), ods. 5 písm. b), resp. § 295 ods. 3   písm. c), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na sa, v sú­la­de s le­gál­nou de­fi­ní­ciou, ur­ču­je pod­ľa §§ 125 ods. 1, 126 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Roz­sah či­nu je v prí­pa­de uve­de­nom v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku ur­če­ný ce­nou ve­ci uve­de­nej v § 294 ods. 1 až 3 ale­bo § 295 ods. 1 ale­bo 2 [v prí­pa­de us­ta­no­ve­nia § 295 ods. 2 písm. b) ide o che­mic­kú ale­bo bio­lo­gic­kú  zbraň, nie o stav­bu ale­bo pre­vádz­ku], s kto­rou pá­cha­teľ nak­la­dá spô­so­bom uve­de­ným vo vy­ššie ozna­če­ných us­ta­no­ve­niach. Ide o ob­vyk­lú pre­daj­nú ce­nu v mies­te (lo­ka­li­te) a ča­se či­nu, a to pri­már­ne (vzhľa­dom na cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti) na ne­le­gál­nom tr­hu; ak ta­ký trh ale­bo ce­nu ne­mož­no zis­tiť,  roz­sah či­nu sa po­sú­di pod­ľa ob­vyk­lej ce­ny pri le­gál­nom pre­da­ji dot­knu­tej ve­ci.

 Ob­vyk­lú pre­daj­nú ce­nu na ne­le­gál­nom tr­hu ne­mož­no zis­ťo­vať ces­tou zna­lec­ké­ho po­sud­ku ale­bo od­bor­né­ho vy­jad­re­nia ale­bo potvr­de­nia sub­jek­tov, kto­ré sa za­obe­ra­jú le­gál­nym pre­da­jom strel­ných a ďal­ších zbra­ní a stre­li­va, ale v roz­sa­hu od­bor­nej a zna­lec­kej čin­nos­ti len od­bor­ným vy­jad­re­ním štát­nych or­gá­nov, do kto­rých pô­sob­nos­ti  (ob­sa­ho­vo) pat­rí boj pro­ti ne­le­gál­nym ak­ti­vi­tám vo vzťa­hu k vý­ro­be, resp. pre­da­ju zbra­ní a ďal­ším nad­vä­zu­jú­cim ak­ti­vi­tám  (Po­li­caj­ný zbor Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Slo­ven­ská in­for­mač­ná služ­ba, Vo­jen­ské spra­vo­daj­stvo). Z ta­ké­ho dô­kaz­né­ho zis­ťo­va­nia však nie sú vy­lú­če­né ani iné vo ve­ci vy­ko­na­teľ­né dô­ka­zy, naj­mä tie, kto­ré do­ku­men­tu­jú ne­le­gál­nu ce­nu do­jed­ná­va­nú ale­bo za­pla­te­nú vo ve­ci, kto­rá je pred­me­tom ko­na­nia. 

Diskusia