Právne vety:
I. „Obtiažnosť veci“ ako dôvod na predĺženie lehoty trvania väzby podľa § 76 ods. 3 Tr. por. nikdy nemôže spočívať len v samotnej skutočnosti, že určitý znalec, či znalecký ústav nedokázal vypracovať znalecký posudok v adekvátnej lehote a pri vypracovávaní znaleckého posudku sa dopustil prieťahov, ktoré ovplyvnili čas skončenia vyšetrovania. Takéto prieťahy nie je možné klásť na ťarchu obvinenému a preto ani znalcom, či znaleckým ústavom spôsobené prieťahy nie je možné považovať za zákonný dôvod na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného.
II. Zákonná podmienka na predĺženie lehoty trvania väzby spočívajúca v „obtiažnosti veci“ by v takýchto prípadoch mohla byť splnená iba vtedy, ak by dlhšie časové obdobie trvajúce vypracovávanie znaleckého posudku bolo objektívne zapríčinené mimoriadnou zložitosťou (komplikovanosťou, či náročnosťou) spracovávanej odbornej problematiky zo strany znalca, ktorá si reálne vyžiadala, aby sa jej znalec venoval nepretržite niekoľko mesiacov. Prokurátor však žiadnym spôsobom v návrhu nezdôvodnil prečo znalecký ústav vypracovával vyžiadaný znalecký posudok také dlhé časové obdobie a ani to ako znalecký ústav odôvodnil svoju neschopnosť dodať vyžiadaný znalecký posudok v primeranej lehote. Za takýchto okolností nie je možné urobiť záver, že by dôvodom prieťahu vo vypracovaní znaleckého posudku bolo práve a len to, že znalecky sprácovávaná problematika bola mimoriadne časovo náročná a znalecký posudok nebolo možné vyhotoviť skôr. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné skonštatovať splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por.
III. Pokiaľ prokurátor v návrhu uvádzal aj to, že bude nutné opätovne vypočuť obvineného, nakoľko ten odmietol vypovedať predtým, ako si naštuduje celý na vec sa vzťahujúci spisový materiál, tak táto skutočnosť je mimo zákonných podmienok umožňujúcich predĺžiť lehotu trvania väzby u obvineného. Sťažnostný súd upozorňuje, že povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je umožniť obvinenému, aby sa k veci vyjadril do zápisnice o výsluchu obvineného, avšak ich povinnosťou už nie, aby vo vyšetrovaní postupovali podľa požiadaviek obvineného. Obvinený nemá právo vypovedať podmienečne (t. j. len vtedy, ak sa splní nejaká ním kladená podmienka, napríklad až potom ako bude skončené vyšetrovanie a on si preštuduje spisový materiál). Vyšetrovateľ mal preto dôsledne poučiť obvineného o jeho právach a umožniť mu vyjadriť sa k vznesenému obvineniu. Ak obvinený túto možnosť nevyužil (odmietol vypovedať a je bez významu, či odmietnutie výpovede zdôvodnil, respektíve svoju možnú výpoveď podmienil splnením určitej požiadavky), potom nič nebránilo vyšetrovateľovi, aby ukončil vyšetrovanie aj bez výsluchu obvineného (t. j. s tým, že obvinený vo veci odmietol vypovedať).
sp. zn. 4Tpo/35/2018
U z n e s e n i e
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Richarda Molnára a JUDr. Petra Šamka v trestnej veci proti obvinenému R P stíhaného pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označovanie tovarupodľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4Tp/1001/2018 zo dňa 30.05.2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.júna 2018 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4Tp/1001/2018 zo dňa 30.05.2018 v celom rozsahu.
II. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. sa návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 4 Pv/777/16/1102 zo dňa 14.05.2018 na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného R P zamieta.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba obvineného R P nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 4Tp/1001/2018 zo dňa 30.05.2018 rozhodla tak, že podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predlžuje lehotu trvania väzby u obvineného R P o 2 (dva) mesiace, t. j. do 14.08.2018. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodla tak, že väzba obvineného sa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R P sťažnosť, ktorú do dňa rozhodovania krajského súdu bližšie neodôvodnil.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obvineného je čiastočne dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že obvinený R P bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4Tp/1614/2017 zo dňa 17.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/67/2017 zo dňa 13.11.2017 a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňom 14.11.2017.
Dňa 14.05.2018 bol na Okresný súd Bratislava II doručený návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní u obvineného R P o dva mesiace. Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby obvineného R P bol odôvodnený tak, že predĺženie lehoty trvania väzby sa navrhuje, nakoľko dňa 30.11.2017 bol do konania pribratý KEÚ PZ Bratislava za účelom vypracovania znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej biológie, pričom nebol ku dňu podania návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby vyhotovený. Prokurátor poukázal aj na skutočnosť, že obvinený odmietol vo veci vypovedať predtým, ako si naštuduje celý na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom v priebehu vyšetrovania bude potrebné vykonať oboznámenie sa všetkých spoluobvinených so spisom podľa § 208 Tr. por. a nemožno vylúčiť návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvinených, či ich obhajcov.
Sťažnostný súd konštatuje, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní bol podaný na vecne a miestne príslušný súd a to v lehote dlhšej ako dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty trvania väzby v prípravnom konaní (§ 76 ods. 2, ods. 4 Tr. por.). Formálne podmienky na rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní boli preto splnené.
Krajský súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obvineného dospel na podklade dôkazov doposiaľ zabezpečených v prípravnom konaní k záveru, že obvinenie zo spáchania stíhaného zločinu, pre ktorý bolo R P vznesené obvinenie sa nezoslabilo natoľko, aby bolo možné skonštatovať jeho zjavnú (nepochybnú) neopodstatnenosť. Orgány činné v trestnom konaní dôvodné podozrenie vyvodzujú najmä z výpovedí bývalých spoluobvinených R P (napríklad z výpovede svedka J B), ktorí popísali rozhodné skutkové okolnosti uvedené v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia v spojení s vykonanými prehliadkami, pri ktorých bolo zaistených pomerne veľké množstvo neoznačených spotrebiteľských balení tabakových výrobkov. Podmienka uvedená v návetí ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por. je preto splnená aj naďalej.
Krajský súd taktiež konštatuje, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c)Tr. por., tak ako boli ustálené rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby, trvajú bez zmeny aj naďalej.
Pokiaľ ide o dôvod väzby uvedený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak ten bol vyvodený z podozrenia, že obvinený sa mal opakovane účastniť na neoprávnenom nakladaní a prechovávaní neoznačených spotrebiteľských balení tabakových výrobkov, pričom z okolností prípadu vyplýva, že v prvom prípade malo ísť o prechovávanie veľkého množstva balení (254 398 kusov spotrebiteľských balení cigariet a 322,10 kg tabaku) a v druhom prípade išlo celkovo o 2.666.560 kusov cigariet a 676,10 kg rezaného tabaku. Obvinený je teda podozrivý, že sa dopustil pokračovacieho trestného činu, ktorý mal páchať dlhšie časové obdobie (prakticky od roku 2015 do roku 2017), t. j. je tu dostatočne odôvodnená obava, že obvinený už pokračoval v páchaní totožného trestného činu a z hľadiska rozsahu spáchania predmetného trestného činu možno vysloviť aj záver, že páchanie uvedenej trestnej činnosti mohlo byť spôsobom získavania finančných prostriedkov na krytie životných potrieb obvineného. V prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu preto reálne hrozí, že obvinený bude opätovne pokračovať v páchaní totožnej trestnej činnosti, ktorú už mal páchať niekoľko rokov pred vzatím do väzby.
Uvedenému zodpovedá aj judikatúra Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 67/2013) podľa ktorej pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko pokračovania v páchaní trestnej činnosti len odhadovať (prognózovať) a preto nie je nevyhnutne nutné, aby zo strany väzobnej osoby už k takýmto konaniam alebo pokusom o ne došlo.
Pokiaľ ide o dôvod väzby uvedený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. tak ten naďalej vyplýva z osoby obvineného, ktorý sa nezdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu, bol pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný a pred jeho zadržaním existovalo dôvodné podozrenie, že sa skrýval v sklade v obci H P. Hrozí preto aj naďalej dôvodná obava, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu by sa mohol vyhýbať prebiehajúcemu trestnému stíhaniu tak, že sa nebude dlhšiu dobu zdržiavať na žiadnej konkrétnej adrese a bude tak pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný pre vykonávanie procesných úkonov.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam týkajúcich sa väzobných dôvodov obvineného nebolo možné zatiaľ nahradiť väzbu obvineného dohľadom probačného úradníka. V tomto smere sťažnostný súd upozorňuje, že pri zvažovaní nahradenia väzby niektorým z inštitútov uvedených v ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Tr. por., je nutné vychádzať z dôsledného hodnotenia osoby obvineného a povahy prejednávaného prípadu. V danej veci osoba obvineného znemožňuje zatiaľ nahradiť väzbu písomným sľubom, dohľadom probačného úradníka, či prijatím peňažnej záruky, nakoľko tieto inštitúty nedokážu zatiaľ eliminovať hrozbu z možného páchania rovnakého trestného činu zo strany obvineného. Tento záver platí hlavne v prípadoch, ak dôvod väzby vyplýva z podozrenia, že obvinený sa mal opakovane dopustiť zhodného trestného činu, pričom je tu aj podozrenie, že stíhanú trestnú činnosť páchal dlhšiu dobu a to za účelom získavania finančných prostriedkov na krytie svojich životných potrieb.
Krajský súd je preto názoru, že v predmetnej trestnej veci sú aj naďalej dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. a vzhľadom na osobu obvineného (skrývanie sa obvineného) a charakter stíhanej trestnej činnosti (podozrenie z opakovaného a dlhodobého páchania totožnej trestnej činnosti) nie je možné zatiaľ účel väzby dosiahnuť iným opatrením (zásada subsidiarity).
Krajský súd pripomína, že existencia dôvodu väzby, sama osebe, však nepostačuje na to, aby mohlo byť rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzby v prípravnom konaní. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. je totiž možné predĺžiť lehotu trvania väzby v prípravnom konaní len vtedy, ak pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
V tomto smere sťažnostný súd pripomína, že predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní nad základnú sedemmesačnú lehotu trvania väzby je výnimkou zo zásady, že väzba môže trvať len nevyhnutný čas (§ 76 ods. 1 Tr. por.) a preto musí byť odôvodnené skutočnosťami, ktoré musia byť mimoriadnej povahy a musia byť konkrétne. Na predĺženie lehoty trvania väzby teda celkom určite nepostačuje skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný pre pokračovací zločin a ani to, že vo veci sú dané naďalej dôvody väzby, tak ako na to poukazuje sudkyňa pre prípravné konanie v napadnutom uznesení a prokurátor v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby.
V zmysle judikatúry obtiažnosť veci podľa § 76 ods. 3 Tr. por. nikdy nespočíva v právnej kvalifikácii skutku, keďže platí pravidlo „iuranovitcuria“, ale spočíva v zložitosti, komplikovanosti a tým aj časovej náročnosti náležitého zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, vrátane preverenia obhajoby obvineného dokazovaním. Pod pojmom „iné závažné dôvody“ treba rozumieť dôvody spočívajúce mimo procesnej aktivity orgánov činných v trestnom konaní, ako je napríklad sebapoškodzovanie sa obvineného, jeho opakované neúspešné námietky zaujatosti úradných osôb, neopodstatnené výmeny obhajcov a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.06.1998, sp. zn. Ntv 28/1998).
Z predloženého spisového materiálu krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod „iné závažné dôvody“ v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. (napokon žiadne takéto skutočnosti nie sú obsiahnuté ani v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby a ani v napadnutom uznesení) a preto ďalej zisťoval, či prípadné predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného ospravedlňuje aspoň „obtiažnosť veci“.
Prokurátor odôvodnil návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného tak, že nebol vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej biológie. V tomto smere však krajský súd pripomína, že KEÚ PZ bol vyšetrovateľom pribratý na vypracovanie predmentého znaleckého posudku už dňa 30.11.2017 (t. j. len niekoľko dní po zadržaní R P), teda znalecký ústav mal dostatočný časový priestor na to, aby dokázal vypracovať vyžiadaný znalecký posudok v primeranej lehote a to aj s poukazom na to, že ide o väzobnú vec, pri ktorej je nutné postupovať prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 Tr. por.). Navyše, zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 30.05.2018, ktorý vykonala sudkyňa pre prípravné konanie ohľadne návrhu prokurátora o predĺženie lehoty trvania väzby vyplýva, že tento znalecký posudok už bol vyhotovený a to zrejme niekoľko dní pred podaním návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby (obhajca uvádzal deň 10.05.2018 podľa údajov z vyšetrovacieho spisu). Prokurátor pritom do dňa rozhodovania krajského súdu o sťažnosti obvineného proti napadnutému uzneseniu súdy ani bližšie neinformoval kedy došlo skutočne k vypracovaniu znaleckého posudku a z akého dôvodu trvalo spracovanie vyžiadaného znaleckého posudku také dlhé časové obdobie. Prokurátor iba pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie pripustil, že sa tak skutočne už stalo, avšak nevedel uviesť dátum kedy sa tak stalo. Tieto skutočnosti nesvedčia o tom, že by prokurátor ako pán prípravného konania mal dostatočný prehľad o vývoji dokazovania v prípravnom konaní v posudzovanej trestnej veci.
Krajský súd upozorňuje, že „obtiažnosť veci“ ako dôvod na predĺženie lehoty trvania väzby nikdy nemôže spočívať len v samotnej skutočnosti, že určitý znalec, či znalecký ústav nedokázal vypracovať znalecký posudok v adekvátnej lehote a pri vypracovávaní znaleckého posudku sa dopustil prieťahov, ktoré ovplyvnili čas skončenia vyšetrovania. Takéto prieťahy, nie je možné klásť na ťarchu obvinenému a preto ani znalcom, či znaleckým ústavom spôsobené prieťahy nie je možné považovať za zákonný dôvod na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného.
Zákonná podmienka na predĺženie lehoty trvania väzby spočívajúca v „obtiažnosti veci“ by v takýchto prípadoch mohla byť splnená iba vtedy, ak by dlhšie časové obdobie trvajúce vypracovávanie znaleckého posudku bolo objektívne zapríčinené mimoriadnou zložitosťou (komplikovanosťou, či náročnosťou) spracovávanej odbornej problematiky zo strany znalca, ktorá si reálne vyžiadala, aby sa jej znalec venoval nepretržite niekoľko mesiacov. Krajský súd opakuje, že prokurátor žiadnym spôsobom v návrhu nezdôvodnil prečo znalecký ústav vypracovával vyžiadaný znalecký posudok také dlhé časové obdobie a ani to ako znalecký ústav odôvodnil svoju neschopnosť dodať vyžiadaný znalecký posudok v primeranej lehote.
Za takýchto okolností nie je možné urobiť záver, že by dôvodom prieťahu vo vypracovaní znaleckého posudku bolo práve a len to, že znalecky sprácovávaná problematika bola mimoriadne časovo náročná a znalecký posudok nebolo možné vyhotoviť skôr. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné skonštatovať splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por.
Pokiaľ prokurátor v návrhu uvádzal aj to, že bude nutné opätovne vypočuť obvineného, nakoľko ten odmietol vypovedať predtým, ako si naštuduje celý na vec sa vzťahujúci spisový materiál, tak táto skutočnosť je mimo zákonných podmienok umožňujúcich predĺžiť lehotu trvania väzby u obvineného. Sťažnostný súd upozorňuje, že povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je umožniť obvinenému, aby sa k veci vyjadril do zápisnice o výsluchu obvineného, avšak ich povinnosťou už nie, aby vo vyšetrovaní postupovali podľa požiadaviek obvineného. Obvinený nemá právo vypovedať podmienečne (t. j. len vtedy, ak sa splní nejaká ním kladená podmienka, napríklad až potom ako bude skončené vyšetrovanie a on si preštuduje spisový materiál). Vyšetrovateľ mal preto dôsledne poučiť obvineného o jeho právach a umožniť mu vyjadriť sa k vznesenému obvineniu. Ak obvinený túto možnosť nevyužil (odmietol vypovedať a je bez významu, či odmietnutie výpovede zdôvodnil, respektíve svoju možnú výpoveď podmienil splnením určitej požiadavky), potom nič nebránilo vyšetrovateľovi, aby ukončil vyšetrovanie aj bez výsluchu obvineného (t. j. s tým, že obvinený vo veci odmietol vypovedať).
Rovnako tak nie je zákonným dôvodom na predĺženie lehoty trvania väzby prokurátorom tvrdená možnosť, že obvinený po skončení vyšetrovania podá návrhy na doplnenie dokazovania. Ide o právo obvineného, ktoré nie je možné vykladať v jeho neprospech a na možnom uplatnení zákonnom daného práva „stavať“ predĺženie lehoty trvania väzby. Navyše tu ide zjavne len o špekuláciu prokurátora, ktorá zakladá predĺženie lehoty trvania väzby na neistých budúcich udalostiach. Napokon, možné uplatnenie zákonných práv obvineného nie je možné podradiť pod „obtiažnosť veci“ a ani pod „iné závažné dôvody“ v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že z predloženého spisového materiálu možno vyvodiť, že vyšetrovanie v danej trestnej veci už bolo fakticky skončené v priebehu mesiaca apríl 2018 a dôvodom prečo nedošlo k preštudovaniu spisového materiálu v zmysle § 208 Tr. por. bola absencia vyššie spomenutého vyžiadaného znaleckého posudku. Z uvedneého možno uzatvotiť, že ak by nenastal prieťah na strane znaleckého ústavu, nič by nebránilo skončeniu vyšetrovania v základnej lehote trvania väzby.
Krajský súd uzatvára, že z návrhu prokurátora a ani z napadnutého uznesenia sa nedá zistiť prečo nebolo možné vypracovať vyžiadaný znalecký posudok v primeranej lehote (t. j. v čom spočívala obtiažnosť dokazovania znemožňujúca ukončiť prípravné konanie v základnej lehote trvania väzby).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a z dôvodu absencie zákonných dôvodov na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného R P v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. zamietol návrh prokurátora.
Sťažnostný súd neprepustil obvineného z väzby na slobodu, nakoľko v čase vydania tohto uznesenia doposiaľ trvá u obvineného základná lehota väzby a krajský súd zistil, že ustálené dôvody väzby (§ 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.) sú dané u obvineného aj naďalej a nie je možné ichnahradiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Krajský súd v Bratislave,
dňa 04.júna 2018
JUDr. Karol Kováč
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Peter Šamko
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.